9. schôdza

Ďakujem, pán predseda za slovo. Vážený pán predseda, vážené kolegyne, vážení kolegovia, sľub vždy predstavoval záväzný inštitút a bolo otázkou cti ho plniť. Politici často dávajú verejné vyhlásenia, ktorých súčasťou je prísľub nejakej činnosti voči určitému okruhu ľudí, no zväčša iba preto, aby upokojili ich prejavy nespokojnosti, dúfajúc, že prúd času odnesie ich splnenie do nenávratna.
Týmto krátkym úvodom by som chcel pozdraviť kolegov učiteľov, pre ktorých morálna kategória cti nie je len bezduchým výrazom, ale i súčasťou ich každodennej práce a života a legitímnym spôsobom sa domáhajú splnenia verejných prísľubov im daných a z tohto miesta im vyjadriť svoju podporu.
Odraz nerovnomerného vývinu občianskej spoločnosti, ako aj pokrivenej politickej arogancie je možné badať rovnako na štátnej, ako aj na komunálnej úrovni. Odraz klientelizmu, rodinkárstva, spolužiactva či politikárčenia možno badať aj na najnižších stupňoch samospráv, rady škôl nevynímajúc. Ľudia ako keby sa nestotožnili s jednou zo základných myšlienok demokracie, sloboda je zodpovednosť.
Začal sa nový školský rok 2016/2017. Vstúpili sme doň so starými problémami a novými nádejami na zlepšenie stavu a situácie. Problémov je viac ako dosť a zasahujú širokú oblasť školstva, počnúc nedostatkom finančných prostriedkov pre školy, cez nerovnaké materiálne vybavenie jednotlivých škôl až po nedostatočné morálne i finančné ohodnotenie práce učiteľov. Nemožno opomenúť ani situácie, keď sa učitelia stávajú rukojemníkmi riaditeľa či zriaďovateľa školy, keď sú ohrozovaní skončením pracovného pomeru nie z objektívnych dôvodov, ale napríklad z dôvodu, že si dovolili nesúhlasiť s nezmyselnými nariadeniami, kriticky poukázali na nedostatky na škole, prípadne poukázali na porušenie zákonov vedením školy alebo zriaďovateľom.
Samosprávne orgány školy v podobe školských rád sú výrazným demokratickým prvkom. Tvoria ich zástupcovia učiteľov, rodičov, nepedagogických zamestnancov, na stredných školách aj študentov a v neposlednom, v neposlednom rade aj delegovaní zástupcovia zriaďovateľa. A práve zriaďovateľ školy, ktorý aktuálne rieši problémy školy, jej ďalšie ciele a smerovanie, hľadá finančné a materiálne zdroje, má významný vplyv na vedenie školy, a to prostredníctvom výberovej komisie na riaditeľa školy či školského zariadenia.
Právo veta starostu, primátora či následne miestnych poslancov hlasujúcich v kvalifikovanej väčšine voči legitímne navrhnutému kandidátovi na post riaditeľa školy či školského zariadenia pri dodržaní všetkých zákonných podmienok sa javí ako hrubý zásah do demokratickej samosprávy školy a školského zariadenia. Právo veta dáva priestor nielen politizácii tohto prostredia, ktoré by a priori malo zostať apolitické, ale aj klientelizmu a osobným predsudkom. Zriaďovateľ predsa má svojich zástupcov v rade školy, ktorých povinnosťou je pravidelne ho oboznamovať s reálnymi problémami školy a školského zariadenia a zastupovať jeho záujmy v rade. Priamy vstup ďalšej strany v podobe vetujúceho starostu, primátora, poslancov bez priamych znalostí problematiky, potrieb, ale aj bez odborných kompetencií nie je zárukou ani právnej, ani odbornej istoty školy či školského zariadenia.
Rada školy na základe výberového konania predkladá zriaďovateľovi vybraného kandidáta, ktorého má menovať na funkciu riaditeľa. Táto významná kompetencia, ktorá je súčasťou terajšej právnej úpravy, je od minulého roka 2015 radikálne obmedzená, nakoľko zriaďovateľovi prináleží právo vetovať výsledky výberového konania a nevymenovať ho do funkcie víťaza výberového konania.
Keď v roku 2015 vtedajší poslanci Národnej rady schvaľovali právo veta zriaďovateľa pri voľbe riaditeľa školy, vyvolalo to veľkú polemiku a jednoznačný odmietavý postoj všetkých rozumne zmýšľajúcich, ktorí si uvedomovali, aké následky môže táto zmena priniesť do demokratického a autonómneho postavenia rád škôl. Protestovali učitelia, protestovala Aliancia stredoškolákov, namietali predstavitelia školských organizácií a snáď aj niektorí riaditelia. Napriek tomu sa uvedená klauzula o práve veta zriaďovateľa pri voľbe riaditeľa vsunula do zákona. Navrhovatelia sa pritom odvolávali na to, že voľba riaditeľov škôl tak bude transparentnejšia, že budú zvolení len odborne spôsobilí kandidáti, zabráni sa rodinkárstvu a klientelizmu pri presadzovaní svojho kandidáta, či sa umožní, aby dôchodkový vek presahujúci riaditelia škôl, ktorí niekoľko rokov presluhovali za pomoci svojich podporovateľov v rade školy, konečne uvoľnili miesto mladším a spôsobilejším.
Argumentovalo sa aj tým, aby rada školy nepreferovala len pôvodného riaditeľa a dostali šancu aj iní. V skutočnosti však dôvodom zmeny zákona nebolo, aby rada školy nezvolila niekoho odborne nespôsobilého. Odborne nespôsobilý kandidát je totiž vyradený na základe jednoznačných požiadaviek ešte pred samotnými voľbami.
Najčastejšou námietkou proti zrušeniu veta zriaďovateľa, ktorá, samozrejme, zaznieva práve z úst zriaďovateľov, a to ako štátnych, tak i súkromných a cirkevných je tá, že sú to oni, kto dáva školám peniaze, a majú mať tak i rozhodujúci dosah na takú podstatnú vec, akou je voľba riaditeľa vrátane spomínaného veta.
Na čo ale títo zriaďovatelia a - znovu, znovu opakujem - všetci zabúdajú, je to, že to nie sú ich peniaze. Tieto financie pochádzajú zo štátneho rozpočtu a boli získané z daní, a teda od ľudí. A práve rada školy sú títo ľudia. Sú to zástupcovia učiteľov, nepedagogických zamestnancov a hlavne rodičov. Teda práve ľudí, ktorí tým, že pracujú a platia dane, umožňujú ich finančné zabezpečenie školstva. A práve zriaďovateľské veto berie takýmto ľuďom právo rozhodovať o takých dôležitých aspektoch školstva, akým je i voľba riaditeľa. A v prenesenom zmysle i o nakladaní s financiami, ktoré pochádzajú od nich.
Existuje však ešte jeden dôvod, prečo veta v zákone: "Návrh rady školy je pre zriaďovateľa záväzný," niekomu tak veľmi prekážala. Niektorí funkcionári zriaďovateľov majú totiž svojich známych, kamarátov a manželky týchto kamarátov. Veľmi ťažko sa sľubuje týmto priateľom, že dostanú kreslo riaditeľa na škole. Ťažko sa sľubuje a ešte ťažšie sa splní, keď rada školy zvolí niekoho iného. Chcú predsa iba urobiť dobre svojmu kamarátovi a nedá sa to. Už pozametali, t. j. odvolali za zvláštnych okolností bývalého riaditeľa, znechutili väčšinu potenciálnych kandidátov, aby sa ani neprihlásili, lenže rada školy si aj tak niekde vyhrabala inú kandidátku a prekvapivo ju zvolila. Týmto predstaviteľom je jedno, že ich riaditeľku neznáša väčšina učiteľov a rodičov, lebo sa už predtým povyhrážala každému, komu mohla. Nevadí im, že atmosféra v škole bude viac ako zlá. Dôležitý je pre nich iba ich záujem - protislužba pre kamaráta. Áno, toto je skutočná príčina, prečo sa právo veta pre zriaďovateľa zaviedlo do zákona.
Rada školy ostala jediná reálna, rade školy ostala jediná reálna riadiaca právomoc - voliť riaditeľa. Načo je však orgán bez reálnych právomocí? Na nič. A môžeme ho pokojne zrušiť. Načo majú členovia rady tráviť svoj vzácny voľný čas, spisovať papiere, vyberať kandidáta, keď ich právomoc sa stala len biednym odleskom demokracie bez reálnych kompetencií? Nemá význam pre ľudí strácať čas v radách školy a nechávať zo seba robiť bláznov. Z akého dôvodu majú niečo navrhovať, keď ich návrh nie je pre zriaďovateľa ani záväzný? Snáď by stála za zmienku možnosť návrhu obmedzenia výkonu funkcie riaditeľa školy či školského zariadenia maximálne na dve volebné obdobia na jednom pôsobisku, čím by sa eliminovali obavy z klientelizmu, ako aj stagnácie, alebo pochybení spôsobených syndrómom vyhorenia, či nevhodnou sociálnou klímou na pracovisku. Nie je nič horšie ako riaditeľ zabetónovaný vo svojej funkcii vďaka lojalite členov rady školy, ktorých si tam starostlivo on sám nanominoval. Namiesto okliešťovania posledných právomocí rady školy by sa malo teda pristúpiť k systematickejším zmenám.
Ochranu zamestnancov školstva majú zabezpečovať školské odbory, ktoré tak viac či menej úspešne aj činia. Iný druh angažovanosti učiteľov na chode školy umožňuje účasť pedagogických, nepedagogických zamestnancov v rade školy, ktorá je iniciatívnym a poradným samosprávnym orgánom školy alebo školského zariadenia. Jej poslaním je vyjadrovať a presadzovať verejné záujmy, záujmy žiakov, rodičov a zamestnancov v oblasti výchovy a vzdelávania. Zdôrazním vybranú časť vety: vyjadrovať a presadzovať záujmy zamestnancov v oblasti výchovy a vzdelávania. A sme pri merite veci. Zamestnanci podriadení riaditeľovi školy majú právo prostredníctvom rady školy presadzovať iné názory a záujmy zamestnancov.
Myslí si snáď niekto, že je toto reálne možné bez negatívnych dôsledkov pre samotných zamestnancov? Ak niekto váha s odpoveďou, môžem ho z vlastnej pracovnej skúsenosti uistiť, že to bez dôsledkov možné nie je.
Dovoľte mi teraz citovať postoj predsedu, predstaviteľa, teda postoj predsedu Aliancie stredoškolákov Branislava Gigaca k tejto téme. Hovorí, že už v roku 2015, kedy poslanci Národnej rady pretlačili spolitizovanie voľby riaditeľov do zákona, študenti reagovali:
"Vyzvali sme dokonca i prezidenta republiky, rovnako ako odbory učiteľov, aby tento návrh novely zákona nepodpísal. Veto zriaďovateľa, ktorý nemusí rešpektovať rozhodnutie rady školy je úplnou mocenskou bodkou. Odpolitizovanie voľby riaditeľov sa nedá zaručiť len zrušením veta, ale hlavne spôsobom voľby riaditeľa a tým, kto ho volí. Mali by to byť výlučne členovia rady školy a nie ktokoľvek iný zo štátnej správy. Členovia rady škôl potrebujú zároveň väčšiu ochranu, pretože zamestnanec školy predsa nebude hlasovať alebo konať proti záujmom svojho riaditeľa.
S politizáciou školstva a politickými nomináciami na riaditeľské funkcie súvisí aj financovanie školstva, kde zriaďovatelia rozdeľujú jednotlivé financie školám. Potom už na škole, kde je politický nominant riaditeľ, to tak aj vyzerá. To znamená, že na aktivity školy chodia predstavitelia jednej politickej strany a akékoľvek ďalšie názory nie sú prípustné a sú považované za zlé. Je nám ľúto, že sa veľmi často zabúda, že jedným mandátom v rade školy disponujú aj žiaci. Stáva sa veľmi často, že naše názory nie sú brané vážne alebo v prípade, keď zahlasujeme inak, ako to chce riaditeľ školy, nastanú problémy.
Veľké problémy stredoškoláci a členovia Aliancie stredoškolákov pocítili počas štrajku učiteľov, kedy nám bolo často bránené zúčastňovať sa podporných aktivít učiteľov. Ale rovnako mávame problémy i my, keď riaditelia škôl nechcú púšťať na akcie Aliancie stredoškolákov svojich žiakov, lídrov žiackych školských rád, pretože sú tam aj politici z iných strán, ako sú oni sami. Odpolitizovanie voľby riaditeľov je veľká priorita Aliancie stredoškolákov. Zaradili sme ju aj medzi 4 požiadavky stredoškolákov do petície, ktorú podpísalo skoro 30-tisíc stredoškolákov. S touto petíciou sme prišli i za ministrom školstva, ktorý podľa jeho vlastných slov a vyjadrení chce túto zmenu presadiť. Otázka je, či prejde aj k činom."
Toľko citácia predsedu alebo prezidenta Aliancie stredoškolákov Branislava Gigaca. Stíham ešte? Koľko je hodín?
Moje vlastné skúsenosti hovoria za všetko. Odkedy vznikla inštitúcia rady školy, pracoval som v nej, pracoval som v nej ako zástupca pedagogických pracovníkov. Bol som zvolený legitímne, v tajnom hlasovaní, drvivou väčšinou svojich kolegov. Pre objektívnosť treba povedať, že funkcia člena rady školy nie je nijako atraktívna a učitelia sa do nej nehrnú. Je ľahšie preniesť zodpovednosť na svojho kolegu a nechať ho nastavovať chrbát za ostatných. Ale aj o tom je život.
Podľa mojich zozbieraných poznatkov od iných učiteľov a vlastných skúseností na Slovensku fungujú dva typy rady školy. Ten prvý je založený na komunikácii a skutočnej demokracii. Zástupcovia pedagógov či rodičov v nej otvorene diskutujú aj o chúlostivých témach, otvorene pomenúvajú problémy a nedostatky, riaditeľ sa nebráni ich kritike a je prístupný novým riešeniam.
Druhý typ je založený na autokratickom postavení riaditeľa. Ten na rade školy iba informuje členov rady, často uhnaným spôsobom, o štatistikách, o vzdelávaní, dochádzke, víziách školy a podobne. Navonok všetko funguje tak, ako má. Lenže s tým rozdielom, že učitelia mlčia, lebo sa neodvážia nahlas hovoriť o interných problémoch, rodičia sa nepýtajú, lebo sa boja, aby sa im deťom niekto nepomstil cez známky. Tento model fungovania rady školy, ktorý bol typický skôr pre Severnú Kóreu či Bielorusko, nikomu neublíži a nič nepokazí. Po hodinke či dvoch strávených pri kávičke a príjemnom rozhovore sa členovia rozídu domov a v duchu možno preklínajú samých seba, na čo sa vôbec nechali prehovoriť, aby kandidovali do rady školy.
Ja som mal tú česť byť členom rady školy prvého uvedeného typu. Počas 17 rokov môjho pôsobenia v rade školy temer každé zasadnutie, na ktorom som sa zúčastnil, prebiehalo v rušnej a neraz dramatickej atmosfére. Náhodný divák by si pomyslel, že tam prebieha prudká hádka. V skutočnosti to bola pracovná diskusia. Aj keď niekedy s vibrujúcimi emóciami, ale demokratická forma výmeny názorov. Asi som mal šťastie, že prvý riaditeľ na škole vnímal kritiku zo strany podriadených s vysokou dávkou tolerancie. Hoci sme sa na rade školy boli schopní aj pohádať, na druhý deň sme si boli schopní podať ruku a život išiel ďalej. Pretože obaja sme si uvedomovali, že je to v prospech celej školy, ak sa snažíme hľadať nové spôsoby jej fungovania a zlepšiť pracovnú atmosféru, ktorá sa dotýka celého kolektívu. O tom je konštruktívna diskusia.
Po výmene riaditeľa a celého vedenia školy som mal možnosť poznať odlišný prístup k podriadeným, ktorí si dovolili na pôde rady školy povedať svoj názor. Akákoľvek kritika sa u nového riaditeľa stretávala s nepochopením a odporom. Urážal sa, odmietal riešiť pred ostatnými členmi rady školy interné problémy vo vzťahoch medzi vedením a pedagogickým zborom, reagoval podráždene a odmietal prijať čokoľvek, čo nebolo vytvorené z jeho iniciatívy. Po našej výmene názorov na druhý deň neprichádzalo podanie si rúk, ale ďalšie vyostrovanie vzťahov, pribúdajúce zápisy za porušovanie pracovnej disciplíny a napokon vyvrcholenie v podobe mojej výpovede.
Vôbec sa nečudujem, ak sa učitelia nechcú angažovať v rade školy a odmietajú hoci len kandidovať. Riziko, že sa prejavenými názormi stanú pre riaditeľa napokon a napokon aj celé vedenie školy nepriateľom č. 1, je príliš vysoké. Viacerí, ktorí mi písali a riešili..., a prešli si podobnými skúsenosťami ako ja, by mi aj v tejto chvíli dali za pravdu.
Ešte stíham? (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Pán poslanec, nechcem byť drzý...

Žarnay, Oto, poslanec NR SR
Ja viem, ja... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Danko, Andrej, predseda NR SR
Ako to vidíte? Vidím, že to máte poctivo dlho, takže budete pokračovať?

Nabudúce. (Potlesk.)

Ďakujem. Ďakujem úprimne.
Vážení páni poslanci, vážené pani poslankyne, že aj keď sa nepatrí, budem osobný. Keby také diskusie, ako ste tu predviedli, boli v Národnej rade stále...
Poprosím vás, prerušujem schôdzu Národnej rady, stretneme sa v utorok o 9.00 hod.
Prajem vám krásny sviatok zajtra. Sedembolestný. A poprosím vás, aby naozaj... (Reakcie z pléna.) Nie je tam žiadne, žiadne iné veci? (Reakcie z pléna.) Dobre, ďakujem.
A prajem ešte aj pekný víkend, všetko dobré.

(Prerušenie rokovania o 18.53 hodine.)

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, otváram ôsmy rokovací deň 9. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie požiadali páni poslanci: Fecko, Mazurek, pani poslankyňa Pčolinská a na zahraničnej pracovnej ceste je poslanec Martin Poliačik.
Podľa odhlasovanej zmeny programu pristúpime k správe generálneho prokurátora Slovenskej republiky o činnosti prokuratúry v roku 2015 a poznatkoch prokuratúry o stave zákonnosti v Slovenskej republike. Správa je pod tlačou 116 a spoločná správa výborov má tlač 116a.
Dávam slovo prvému námestníkovi generálneho prokurátora Slovenskej republiky JUDr. Renému Vanekovi, aby v zastúpení generálneho prokurátora správu uviedol. Nech sa páči.

(Rokovanie o správe generálneho prokurátora Slovenskej republiky o činnosti prokuratúry v roku 2015 a poznatkoch prokuratúry o stave zákonnosti v Slovenskej republike, tlač 116.)

Dobrý deň. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi, aby som uviedol v zastúpení pána generálneho prokurátora správu o činnosti prokuratúry Slovenskej republiky za rok 2015.
Ako ste mali možnosť postrehnúť pri oboznámení sa s textom predmetnej správy o činnosti, pristúpili sme v tomto roku k niekoľkým zmenám. Hlavnou zmenou je to, že správa o činnosti generálnej prokuratúry a správa o činnosti Úradu špeciálnej prokuratúry sa rozdelili a v tomto bode teda budem predkladať správu o činnosti týkajúcej sa generálnej prokuratúry a jej podriadených krajských prokuratúr a okresných prokuratúr.
Správa o činnosti, ako ste mali možnosť zistiť, je v tomto roku rozdelená do siedmich častí. Prvá časť sa týka vyhodnotenia plnení úloh prokuratúry, kde veľmi podrobne konštatujeme, koľko a akých úloh sa plnilo. Išlo celkom o pätnásť úloh, ktoré spočívali najmä v súvislosti s plnením úloh, teda akčného plánu na posilnenie právneho štátu na úseku boja proti obchodovaniu s ľuďmi, na úseku boja proti extrémizmu, boja proti terorizmu, koncepcie kybernetickej bezpečnosti Slovenskej republiky, akčného plánu boja proti daňovým podvodom, implementácie nariadení Európskej únie a ďalších opatrení. Tu sme konštatovali, že päť z týchto úloh bolo úplne splnených, desať úloh sa plní priebežne, nakoľko čas ich plnenia ešte nevypršal.
V ďalšej časti teda, alebo tej prvej časti sa venujeme oblasti personálnej, kde vás chceme v krátkosti oboznámiť s personálnym stavom na prokuratúre, aký bol teda v minulom roku, čo sa v rámci personálnej oblasti udialo. Konštatujeme, že plánovaný počet prokurátorov na rok 2015, teda počet tabuľkových miest prokurátorov bol 1 033. Naproti tomu skutočný počet prokurátorov predstavoval 886 prokurátorov, čo predstavuje 85,77-percentnú naplnenosť stavov.
Pre ozrejmenie tejto situácie treba uviesť, že tie neobsadené funkčné miesta "majú na svedomí" najmä teda kolegyne prokurátorky na materskej dovolenke, ktorých bolo v minulom roku 59 a 27 prokurátorom v priebehu roka 2015 zanikol služobný pomer z rôznych dôvodov, či už na základe vzdania sa funkcie, odchodu do starobného dôchodku, dokonca v jednom prípade smrťou prokurátora. Ten zvyšok neobsadených miest aj skutočne v minulom roku neobsadený bol, ale táto situácia sa riešila formou výberových konaní a doplnením stavov prokurátorov.
Môžem konštatovať, že veľmi nám pomohlo, že od 1. decembra 2014 vstúpil do účinnosti zákon č. 322/2014, ktorý v podstate vošiel do života až v priebehu roka 2015, kde sme na základe tohto, tejto novely zákona mohli opätovne vyhlásiť výberové konania na funkciu právnych čakateľov prokuratúry. Inštitút právneho čakateľa prokuratúry nám od roku 2011 v našom právnom poriadku chýbal. Konštatovali sme to aj v našich správach o činnosti za predchádzajúce roky, že vzhľadom k tomu, že nemáme prísun alebo teda nevychovávame si tzv. prokurátorský dorast, že nám vlastne za tie roky začala chýbať jedna generácia prokurátorov tým, že prokurátori starší odchádzali do dôchodku a nebolo možné z radov právnych čakateľov prokuratúry, ktorých si vychovávame, dopĺňať ich stavy.
Takže toto sa zmenilo, a preto sme už v priebehu roku 2015 mohli pristúpiť k výberovým konaniam na funkciu právneho čakateľa prokuratúry s tým, že po týchto výberových konaniach bolo prijatých tridsaťdva právnych čakateľov prokuratúry. Taktiež prebehlo aj výberové konanie na funkciu prokurátora, už teda na hotového prokurátora, to znamená, že z iných právnických povolaní právnici, ktorí mali odbornú justičnú skúšku alebo inú započítateľnú skúšku, tak sa zúčastnili výberového konania. Tu musím ale konštatovať, že toto výberové konanie na 52 voľných prokurátorských miest mohlo byť obsadené len 31 uchádzačmi, ktorí vyhoveli podmienkam výberového konania. Tu chcem teda zdôrazniť to, že tieto výberové konania, či už na funkciu právnych čakateľov alebo prokurátorov, prebehli už v zmysle tej novej právnej úpravy. Tieto výberové konania, samozrejme, boli verejné, boli aj transparentné, len troška ma mrzí, že nikto z kritikov našej otvorenosti, resp. neotvorenosti, ako sme často kritizovaní, si nedal tú námahu, že by na tieto výberové konania prišiel, navštívil ich a overil si to, že skutočne tá transparentnosť výberových konaní je podľa mňa už teraz taká, že nemôže byť spochybnená.
Ako príklad uvediem to, že záujemcovia si v deň ústnej skúšky, nespomínam vôbec teda písomné testy, ktoré sú absolútne anonymizované, kde vystupujú pod číslom a tak ďalej, ale hovorím o ústnej časti výberového konania, kde uchádzači až v deň konania, výberového konania na vrátnici generálnej prokuratúry si vylosujú komisiu, pred ktorou sa podrobia ústnej časti a je tým pádom vylúčené akokoľvek, tlaky alebo zásahy vo vzťahu k jednotlivým členom komisií. To znamená, že uchádzač až do hodiny, kedy sa ide podrobiť skúške, teda preskúšaniu alebo výberovému konaniu, nevie jednoducho, ktorá komisia z piatich alebo siedmich - záleží od toho, koľko máme uchádzačov - ho bude ako preverovať jeho vedomosti. Takže to, že verejnosť mala prísť, mohla prísť overiť to, že výberové konanie je transparentné, zatiaľ v tých konaniach, ktoré prebehli, sa nenaplnilo. Mňa to troška mrzí. Boli zástupcovia niektorých novín, myslím, ale ja verím, že teda v budúcnosti, keď už to troška viacej bude známe toto, že takto prebiehajú výberové konania, že aj právnická verejnosť alebo aj laická sa týchto výberových konaní zúčastní.
Nosnou časťou teda správy o činnosti prokuratúry, tak ako aj celej činnosti prokuratúry, je samozrejme, je trestná oblasť. Činnosť prokuratúry v trestnej oblasti, o tom je pojednávané v druhej časti správy o činnosti, tá je teda najrozsiahlejšia, lebo ako som spomínal, monitoruje a vyhodnocuje vlastne našu činnosť v tej nosnej oblasti. Základom priority, ktoré boli premietnuté do plánu hlavných úloh prokuratúry na rok 2015, sa týkali najmä, ale hovorím najmä, lebo toto boli tie také najdôležitejšie, samozrejme, tých priorít bolo ďaleko viac, týkajú sa najmä postihu daňovej trestnej činnosti, odhaľovania trestnej činnosti vo vzťahu k verejným finančným prostriedkom. To nie sú len daňové trestné činy, tam spadajú aj ďalšie trestné činy, kde teda poškodeným je teda štát a verejné financie, taktiež ochrana rodiny, detí, mládeže a účinný postih páchateľov domáceho násilia. No a v neposlednom rade išlo o zameranie sa na boj s diváckym násilím a extrémizmom.
Z hľadiska stavu vývoja kriminality evidujeme mierny pokles nápadu trestných vecí, je to objektívna skutočnosť. Celkove išlo o 143 869 vecí, ktoré boli v roku 2014 a, teda 2015 a v roku 2014 išlo o 155 vecí 824.
Takže ten, ten úbytok nápadu je evidentný, ale nie je nejaký rozhodujúci alebo rozhodný. Ale samozrejme, ide o objektívnu skutočnosť. Jednoducho nie je naším záujmom vyrábať páchateľov trestných činov. Jednoducho koľko trestných činov bolo odhalených, toľko prokurátori v rámci trestného konania oddozorovali a prípadne zažalovali.
Činnosť prokuratúry v rámci trestnej oblasti možno rozdeliť do, podľa jednotlivých fáz trestného konania. Ako v rámci činnosti prokuratúry pred začatím trestného stíhania, to znamená, že to je moment, kedy je podané trestné oznámenie alebo iné podanie, z ktorého vyplýva, že boli naplnené skutkové znaky trestného činu. Tam prokurátor jednoducho buď prostredníctvom polície alebo priamo prokurátor prijíma trestné oznámenie. Jeho dozorová činnosť vlastne spočíva v tom, aby ustrážil lehotu na rozhodnutie o tom trestnom oznámení, to znamená, že či sa trestné oznámenie odmietne, alebo či sa vo veci začne trestné stíhanie, alebo či sa nejakým iným spôsobom rozhodne o trestnom oznámení. Tu konštatujeme v správe, že pretrvávajú stále prieťahy spôsobené či už objektívnym ako i subjektívnymi príčinami.
V tejto časti takzvaného predprípravného konania je tá ťarcha takzvaného preverovania na polícii. Prokurátor nemá možnosť to trestné oznámenie priamo preverovať, predvolávať oznamovateľov poškodených a tak ďalej, podozrivých. Tu vykonáva len tú činnosť teda, že dozoruje. Aby prokurátor v stanovenej lehote, aby policajt alebo vyšetrovateľ v stanovenej lehote toto trestné oznámenie preveril a vyhodnotil, akým spôsobom sa s ním teda naloží. Tu sa, samozrejme, v tejto časti predprípravného konania využíva oprávnenie prokurátora podľa § 230 ods. 2 Trestného poriadku, a to je teda najmä ukladanie pokynov a zrušovanie rozhodnutí policajtov v prípade, že sa prokurátor s takýmto rozhodnutím nestotožní. Tie pokyny, samozrejme, spočívajú v tom, že sú policajti a vyšetrovatelia upravovaní, pokynovaní, v akom smere majú tieto trestné oznámenia preveriť, aby bolo možno vyhodnotiť ich pravdivostnú hodnotu alebo možnosť začatia trestného stíhania.
V druhej fáze trestného konania, kedy už hovoríme o prípravnom konaní, tam, samozrejme, tie oprávnenia prokurátora sú ďaleko rozsiahlejšie a širšie. V roku 2015 sme sa v tejto fáze trestného konania zamerali najmä na urýchlené skončenie vyšetrovania a skrátenie dĺžky prípravného konania, lebo toto nás trápi vlastne už viacero rokov. Veľká rozpracovanosť, veľa trestných vecí, ktoré sa vyšetrujú neúmerne dlhý čas, kde jednoducho i odstránením prieťahov v konaní vieme docieliť to, že niekoľko rokov trvajúce vyšetrovanie sa skončí.
A toto sa nám v minulom roku darilo na základe toho, že boli prijaté viaceré opatrenia na zvýšenie aktivity prokurátorov. Napríklad išlo o to, že generálny prokurátor rozhodol, že vykonávanie previerok týchto vyšetrovacích spisov sa bude vykonávať každé tri mesiace, respektíve previerka sa vykoná ihneď po tom, čo je vznesené obvinenie. Sú určené lehoty na spracovanie konečných opatrení. Konečným opatrením rozumieme, ak je ukončené vyšetrovanie a vyšetrovateľ navrhne buď podanie obžaloby, alebo zastavenie trestného stíhania, alebo postúpenie vecí na priestupok. Jednoducho máme tak dosť tvrdo stanovené lehoty, že nedochádza už v tomto štádiu konania k prieťahom v konaní. Lehotu na rozhodnutie o sťažnosti, taktiež máme lehoty, aj keď nie je to v Trestnom poriadku, ale jednoducho sme prokurátorom tieto lehoty určili, aby to nebola prokuratúra, kde dochádza k prieťahom v konaní. To, že potom po podaní obžaloby na súde tie veci spočívajú dlhší čas, no k tomu sa potom dostanem v ďalšej časti tzv. súdneho konania, už teda konania na súde.
Jeden z nástrojov, ako dosiahnuť ten stav, že sa zmenšujú prieťahy v konaní a sa zmenšuje počet rozpracovaných vecí, sú aj takzvané previerky prokurátorov. To znamená, že tým, že bolo v minulom roku vykonaných 81 036 previerok, svedčí to o tom, že jednoducho prokurátor nenecháva len na policajtovi, koľko to vyšetrovanie bude trvať, že aktívne na základe vykonanej previerky, vyšetrovacieho spisu vyhodnotí, či tam sú prieťahy v konaní, či sú objektívne, či sú subjektívne, či sa vo veci koná tak, ako sa má.
No a samozrejme na základe týchto previerok a teda preskúmania týchto spisov, trestných, potom majú prokurátori možnosť podať aktívne pokyny policajtom a vyšetrovateľom a tento inštitút sa taktiež využíval, konkrétne v prípadoch v počte 18 035. Toľko bolo vydaných pokynov prokurátora na vyšetrovanie alebo v rámci skráteného vyšetrovania. Aktívny dozor prokurátorov sa teda podieľa významnou mierou na skrátení celkovej dĺžky prípravného konania, pričom v uplynulom roku došlo teda k ukončeniu veci, kde sa to trestné stíhanie skutočne už viedlo niekoľko rokov a čo považujeme za nežiaduci stav a tento nežiaduci stav je, samozrejme, takto aj hodnotený napríklad Európskym súdom pre ľudské práva. A tu chcem ešte podotknúť, že znižovanie rozpracovanosti, to znamená, že ukončovanie starých vecí je aj naďalej jednou z priorít generálneho prokurátora.
V roku 2015 sme evidovali zníženie počtu využitých odklonov v trestnom konaní a to znamená, že podmienečné zatavenie trestného stíhania, dohoda o vine a treste, zmier. Najčastejšie využívaným odklonom je teda dohoda o vine a treste, ku ktorej pristúpili prokurátori v 4 878 veciach a podmienečné zastavenie trestného stíhania. Tieto jednotlivé odklony alebo formy odklonov v trestnom konaní treba vnímať tak, že sú v určitej miere žiaduce, nakoľko na základe odklonov sa zrýchľuje trestné konanie. A v prípade, kde je teda trestný čin jednoznačne preukázaný a páchatelia sa priznali, tak je v záujme alebo trestnej politiky, aby takéto konanie prebiehalo zdĺhavo na súde, aby sa dokazovalo a tak ďalej. Takže je žiaduce, aby sa tieto trestné odklony alebo teda odklony v trestnom konaní realizovali, nie však paušálne, za každú cenu, aby sa v tom súťažilo, takže v tomto smere sú aj upravovaní podriadení prokurátori v tom, že nejde o nejakú súťaž, ale jednoducho veľmi starostlivo treba zvažovať, kedy ten odklon je žiaduci a kedy je na prospech veci. V prípade že nie, prebieha, samozrejme, štandardné konanie na hlavnom pojednávaní.
V tej poslednej časti trestného konania, teda to už je konanie pred súdom, konštatujeme, že v roku 2015 bolo na území Slovenskej republiky odsúdených 30 932 osôb. Oslobodených bolo 1 310 osôb. Súdy len v nepatrnom, zanedbateľnom množstve odmietli obžalobu a vrátili vec prokurátorovi na došetrenie, čo bolo 21 vecí. Toto tiež o niečom svedčí, keď len v takomto nepatrnom percente prípadov súd skonštatoval, že v podstate obžaloba bola podaná nedôvodne a nebola dostatočne pripravená a výsledky vyšetrovania neodôvodňujú postavenie obvineného pred súd.
Zákon o oprávnenie podávať riadne opravné prostriedky sa využíva úspešne, či už sa to týka úspešnosti podaných odvolaní ako riadnych opravných prostriedkov alebo sa to týkalo aj, teda osobitných opravných, mimoriadnych opravných prostriedkov.
V prípade sťažností bola úspešnosť podaných sťažností v súdnom konaní vyše 50-percentná. A taktiež sa účinne, pokiaľ to tak možno tvrdiť, účinne, áno, využívalo sa aj oprávnenie prokurátora, ktoré nazývame sťažnosť pre nečinnosť podľa § 55 ods. 3 Trestného poriadku. Bolo 167 sťažností súdom podaných, kedy prokurátori skonštatovali, že po podaní obžaloby, kde my máme 7-dňovú lehotu na vypracovanie obžaloby, v náročnejších prípadoch 15 alebo 30-dňovú, tak súd nekonal niekoľko mesiacov a máme, bohužiaľ, aj prípady, že aj niekoľko rokov. V krátkosti to bolo, čo sa týkalo jednotlivých štádií trestného konania.
Z hmotnoprávnej stránky je v rámci správy o činnosti rozoberaná aj štruktúra kriminality. Najdôležitejšie body, ktoré som považoval za potrebné vypichnúť a správy o činnosti a ktoré sú tam uvedené v rámci štruktúry kriminality, sú jednak kriminalita mladistvých, trestné činy súvisiace s domácim násilím, daňové, rasovo motivované, trestné činy proti životnému prostrediu, legalizácie príjmu z trestnej činnosti a podielnictvo. V rámci kriminality mladistvých opakovane konštatujeme aj oproti roku 2014 obdobný podiel, percentuálny podiel páchateľov, mladistvých páchateľov v rámci všetkých páchateľov, nám činilo asi 6 %. Tento stav je viac-menej taký, ide takou zotrvačnosťou. Ten podiel tých páchateľov, mladistvých, sú to odhalení páchatelia. On je zrejme asi vyšší, ale podiel odhalených a žalovaných páchateľov nám teda tvoril 6 %. Je to, samozrejme, rozdielne podľa jednotlivých krajov. Napríklad na východe je ten podiel mladistvých páchateľov neporovnateľne vyšší, ako je celoslovenský priemer. Tu sa dosť často využívajú práve tie spomínané odklony v konaní, ktoré asi v 1/4 prípadov stíhania mladistvých páchateľov, ku ktorým prišlo.
Čo sa týka skladby kriminality mladistvých, tam je tiež tá skladba štandardná aj oproti minulým rokom. Krádeže, lúpeže, porušovania domovej slobody, drogová trestná činnosť. Trestné činy súvisiace s domácim násilím, ako som spomínal, bola to jedna z priorít. Trošku nám robí problém to, že chýba stála legálna definícia pojmu domáce násilie. Totižto, keď sa s týmto pojmom operuje, nemožno si predstavovať pod tým len to, že ide o klasický alebo teda ten jeden paragraf, jeden trestný čin týrania blízkej zverenej osoby. Pod pojmom domáce násilie si treba predstaviť aj iné fyzické, verbálne, psychické útoky v rámci jednej rodiny medzi osobami, ktoré sú na sebe nejakým spôsobom závislé, či už sú zverené v opatere alebo podobne. Takže veľmi by pomohlo, keby bol zadefinovaný pojem domáceho násilia. Bola by tam zahrnutá celá škála trestných činov, ktorú možno subsumovať pod tento pojem.
Podarilo sa zastaviť klesajúci počet odhalených trestných činov a naopak zvýšiť objasnenosť. My si uvedomujeme, že to je, sme ešte len na začiatku cesty, že tá latencia, ktorá je v tejto oblasti, je ešte stále vysoká, ako už aj po minulé roky spomínal pán generálny prokurátor, ono sčasti by sa tá latencia odstrániť alebo eliminovať dala.
V prípade, že by sa k obetiam domáceho násilia pri tom prvom kontakte, keď prídu oznámiť trestný čin, či už na políciu alebo na prokuratúru, pristupovalo tak, že tieto obete trestných činov domáceho násilia budú mať aspoň akú-takú istotu alebo budú ubezpečené v tom, že sa s ich trestným oznámením naloží tak, že budú v budúcnosti chránení. Toto sa, bohužiaľ, stále nedeje. Sme v tej súvislosti aj prijali opatrenie s tým, že sa zriadila linka na pomoc obetiam domáceho násilia, ktorá je veľmi často využívaná. Samozrejme, veľká väčšina prípadov takýchto volaní sa nedá priamo hneď vyhodnotiť tak, že ihneď sa ide a máme páchateľa, ide o trestný čin. Je tam aj kopec takých telefonátov, ale bez ohľadu na to, keď len určité percento takýchto anonymných ohlásení prispeje k odhaleniu páchateľov domáceho násilia, je to veľké plus a budeme v tom aj naďalej pokračovať. Samozrejme, ako máte možnosť sledovať v súvislosti s reakciou na nejaké mediálne zistenia v tejto oblasti, taktiež veľmi promptne pán generálny prokurátor reaguje a tieto veci sa riešia aj na pôde prokuratúry.
Čo sa týka trestných činov daňových, najčastejšie sa vyskytujúce trestné činy v tejto oblasti je skrátenie dane a poistného, neodvedenie dane a poistného a nezaplatenie dane a poistného. V číslach ide o 1 539 osôb stíhaných. Z toho obžalovaných bolo 736 osôb v roku 2015. Tu sa nám osvedčila spolupráca prokuratúry s políciou a finančnou správou v rámci takzvanej daňovej kobry, ktorá vyústila do lepšej koordinácie pri odhaľovaní a objasňovaní, ako aj vyšetrovaní trestných činov daňových. Samozrejme, potýkame sa z roka na rok s tým, že spôsoby páchania tejto trestnej činnosti sú sofistikovanejšie a samozrejme, je tým zvýšená náročnosť dokazovania a potreba znaleckého dokazovania, ktoré nám v mnohých prípadoch dĺžku trestného konania predlžuje a možno niekedy aj komplikuje. Ale vzhľadom k tomu, že páchatelia tejto trestnej činnosti sú natoľko sofistikovaní a rozhľadení v právnych predpisoch, tak tu je žiaduce, aby príprava na prípadné hlavné pojednávanie na zažalovanie takýchto páchateľov bola absolútne nerozbitná a aby tie dôkazy jednoducho sme dokázali na hlavnom pojednávaní ustáť.
V rámci ďalej trestnej činnosti, ktorú som teda vypichol z našich foriem trestnej činnosti, som spomínal rasovo motivovanú trestnú činnosť a extrémizmus. To taktiež bola jedna z priorít generálnej prokuratúry. Tam ale teda konštatujeme pokles v počte stíhaných osôb. Tam tá latencia má teda objektívny charakter, nakoľko sa forma páchania tejto trestnej činnosti pomaličky presúva do virtuálneho priestoru. Dosť často útoky v tejto oblasti, na tieto útoky je využívaný virtuálny priestor, internet a sociálne siete, kde, samozrejme, to odhaľovanie týchto páchateľov je ďaleko náročnejšie, ako napríklad v prípadoch trestných činov napríklad diváckeho násilia, kde je, ten páchateľ je v podstate vo väčšine prípadov pristihnutý pri tom páchaní toho skutku.
Trestné činy proti životnému prostrediu, tu tiež konštatujeme pokles počtu stíhaných páchateľov. Ako príklad je v správe uvedený trestný čin pytliactva, kde v porovnaní s rokom 2001, 2011 pardon, ide o pokles stíhaných páchateľov o 10 %. Tento stav však nekorešponduje so skutočnosťou. My si to veľmi dobre uvedomujeme a tu generálna prokuratúra tiež podniká vlastné legislatívne, ako aj vnútrorezortné aktivity smerujúce k vytvoreniu tzv. prírodnej polície, lebo myslíme si, že práve tento inštitút vytvorenia prírodnej polície by pomohol najmä k odhaľovaniu páchateľov environmentálnych trestných činov, a to sa fakt už nebavíme len o pytliactve, ale o trestných činoch, ktoré súvisia s útokmi na životné prostredie ako také.
Tak verím, že v prípade, že takýto návrh by sa objavil na pôde Národnej rady, apelujem teda aj na vás, aby bolo zvážené to, že tento inštitút, ktorý inak mimochodom mnohé európske štáty majú a úspešne využívajú, aby bol inkorporovaný aj do nášho právneho poriadku.
Trestné činy novelizácie príjmu z trestnej činnosti a podielnictvo. Tieto, čo sa týka počtu vecí, tvoria len malú časť z celkového množstva trestných činov, avšak tie dôsledky, ktoré sú z tejto trestnej činnosti tým, že páchateľom plynú neuveriteľne vysoké príjmy z takejto trestnej činnosti a zisky, ktoré opätovne potom môžu, tak poviem, reinvestovať do ďalšieho páchania trestnej činnosti, sú veľmi vysoké. Je to latentná a vysoko sofistikovaná trestná činnosť, kde zatiaľ ťaháme, žiaľ, za kratší koniec. Samozrejme, oproti páchateľom najmä vo vzťahu teda polície a páchatelia, kde teda aj zrejmé technické vybavenie v týchto prípadoch polície zrejme zohráva svoju úlohu. No, a samozrejme, aj právne prostriedky na odhaľovanie, alebo už keď máme takýchto páchateľov odhalených, na zaistení tohto majetku nám nie celkom podľa našich predstáv umožňujú zakročiť. A je to teda naliehavá potreba zefektívniť využívanie zaisťovacích inštitútov, kedy v čase vznesenia obvinenia, keď sa vznáša páchateľovi obvinenie, je už často majetok, ktorý by mohol byť zaistený pre účely trestného konania, jednoducho prevedený na iné osoby alebo ho neni. Skrátka je na inom účte.
V rámci teda tejto časti činnosti v trestnej oblasti prokuratúry sme na záver ako opatrenia na zlepšenie činnosti uviedli teda potrebu medzirezortnej spolupráce prokuratúry s orgánmi policajného zboru. To je jednoducho alfa a omega našej práce, kedy bez toho, bez spolupráce, bez úzkej spolupráce s políciou, kooperácie a samozrejme aj s inými orgánmi, či to je NKÚ, Finančná správa a podobne, jednoducho v boji s kriminalitou by sme asi ťahali za kratší koniec. Spolupráca s NKÚ pri ochrane verejných financií, tu je tá spolupráca žiaduca a skutočne aj prebieha, či už na úseku trestnom, ale aj na úseku netrestnom, kedy nám tieto štátne orgány bezprostredne odstupujú svoje zistenia v rámci kontrolnej činnosti a my sa nimi, samozrejme, zaoberáme a v tých veciach sa to jednoducho hýbe dopredu.
Takisto aj spomeniem daňová kobra. Ja teda verím, že bude úspešne táto spolupráca pokračovať a tie výsledky sú pozoruhodné, koľko sa za posledné obdobie podarilo uchrániť verejných financií v rámci, v rámci nevyplatenia tých požadovaných vratiek DPH, ktoré si teda uplatňovali páchatelia trestnej činnosti a ktoré boli zaistené, resp. neboli vyplatené. A to už nehovorím o tej, preventívnom, o tom preventívnom účinku, kde už máme informácie z finančnej správy, že táto forma trestnej činnosti, teda dépeháčkari, už pomaly ustupuje do pozadia, že jednoducho už sú iné sofistikovanejšie formy trestnej činnosti, daňovej a presúvajú svoje aktivity inam.
Aktívna súčasť prokuratúry na legislatívnom procese, to je ďalšie opatrenie, ktoré je potrebné jednoducho bez aktívneho vstupovania do legislatívnych procesov v súvislosti so zákonmi, ktoré používame a aplikujeme pri potieraní trestnej činnosti a stíhanie páchateľov, jednoducho sa nepohneme. Využívame, samozrejme, vlastné návrhy, pripomienky zákonov, máme odbor legislatívy a ústavného práva, ktorý pripomienkuje množstvo zákonov. Tento odbor takisto aj pripravuje našu vnútrorezortnú tzv. legislatívu, takže.
Ďalej by som spomenul spoluprácu pri riešení aplikačných problémov, lebo môžeme mať sebe lepší zákon, keď pri aplikácii jednotlivých ustanovení tohto zákona dochádza k problémom. A či už súdy alebo aj orgány verejnej správy, alebo aj jednotliví, jednotlivé prokuratúry v rámci Slovenskej republiky majú problém pri aplikácii niektorých zákonov, niektorých ustanovení. Takže riešenie týchto aplikačných problémov je, samozrejme, v našich rukách. Vykonávame to na pôde generálnej prokuratúry v rámci porád a vydávanie stanovísk k aplikačným problémom.
Samozrejme, v neposlednom rade vykonanie aktívnej dohľadovej činnosti generálnej prokuratúry vo vzťahu k podriadeným prokuratúram, to je vlastne základ našej činnosti, aby v rámci dohľadovej činnosti generálny prokurátor alebo generálna prokuratúra mala prehľad o tom, čo sa deje na podriadených prokuratúrach. Myslím si, že nie je teda možné vedieť o každej veci, ktorá sa deje, ale jednoducho, aby koncepčne v rámci pracovných porád boli tieto veci riešené, aby bola spätná väzba od podriadených prokuratúr na generálnu prokuratúru a naopak, aby jednotliví krajskí prokurátori boli usmerňovaní, akým smerom sa má v uvedených veciach alebo všeobecne teda postupovať.
V rámci tretej časti sme v správe o činnosti rozobrali aj, alebo dotkli sme sa aj tej netrestnej súčasti prokuratúry, kde teda táto, samozrejme, netvorí tú nosnú časť, ale je neoddeliteľnou súčasťou činnosti prokuratúry, je aj ten netrestný úsek. Toto bolo dlhým, dlho rokov sa špekulovalo alebo nejakým spôsobom čistilo to, že či má aj tento netrestný úsek prokuratúry svoje miesto. A napokon sa netrestná činnosť prokuratúry ustálila tak, že myslím si, že už nikto dneska nepochybuje, že by prokurátori v rámci toho netrestného úseku nejakým spôsobom vykonávali činnosť, ktorá by bola v rozpore s nejakými medzinárodnými štandardmi pre prokuratúry a štátne zastupiteľstvá.
Skutočne nám na netrestnom úseku zostali len tie oprávnenia, najmä voči orgánom verejnej správy a voči súdom, ktoré sú absolútne štandardné.
Vo vzťahu k orgánom verejnej správy na základe podnetov alebo vlastných poznatkov z previerok preskúmavame rozhodnutia orgánov verejnej správy. Nemáme žiadnu nariaďovaciu právomoc, rozhodovaciu právomoc. Ak zistíme, že postupom alebo rozhodnutím orgánu verejnej správy bol porušený zákon, máme možnosť využiť prokurátorské opatrenia, ktorým je buď protest prokurátora alebo upozornenie. Ak toto opatrenie využijeme a orgán verejnej správy, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal, sa s ním nestotožní, je na súde, aby vo veci v konečnom dôsledku rozhodol. Nemáme žiadnym spôsobom možnosť nariadiť alebo iným spôsobom upraviť orgán verejnej správy, ako má vo veci konať.
Na úseku tzv. občiansko-súdnom vo vzťahu k súdom má prokuratúra buď možnosť podať návrh na začatie konania, čo sa vo väčšine prípadov deje v prípadoch, kedy nie je vyhovené protestu prokurátora, takže tam sa má prokurátor možnosť obrátiť na súd, aby ten rozhodol, či tie pochybenia, ktoré prokurátor zistil v rozhodnutí alebo postúpil orgánom verejnej správy, sú v súlade so zákonom alebo nie. Taktiež má možnosť prokurátor vstúpiť do začatého konania.
V tomto roku nám vstúpili do účinnosti nové občiansko-právne, občiansko-procesné kódexy, či už je to občiansky, teda Súdny správny poriadok, sporový, nesporový, a správne súdnictvo sa taktiež oddelilo od všeobecného súdnictva v tom procese, takže aj v týchto nových kódexoch zostalo postavenie prokuratúry zakotvené, v niektorých prípadoch modifikované, napríklad čo sa týka podania bývalého inštitútu mimoriadneho dovolania prokurátora, teraz to už bude dovolanie generálneho prokurátora, kedy v sporových veciach v podstate ustupujeme z toho priestoru, kedy by sme podávali mimoriadne dovolania. Koniec-koncov ja som to tvrdil od začiatku nástupu do funkcie, že nie je na mieste, aby prokuratúra zasahovala do súkromno-právnych sporov.
Vo veciach nesporových, kde na jednej strane konania vždy tzv. nejaký slabší subjekt, či už je to výchova detí a mládeže a podobne, vyhlásenie za mŕtveho alebo spôsobilosť na právne úkony, tam, samozrejme, je žiaduce, aby prokuratúra v odôvodnených prípadoch, či už na základe vlastných podnetov, poznatkov alebo teda podnetov vstupovala do týchto konaní, a to sa deje, a to sa aj v budúcnosti diať bude. Takže na úseku netrestnom len takto v krátkosti. Samozrejme, mali ste možnosť, ak by bolo niečo treba k tomu vysvetliť, veľmi rád sa k tomu ešte potom vrátim.
Vážené dámy a páni, v krátkosti teda toto bolo nejaké také zhrnutie alebo také úvodné slovo k obsahu správy o činnosti, ktorú máte teda pred sebou, o ktorej sa diskutovalo aj v troch výboroch Národnej rady. A ja vám teda nateraz ďakujem za pozornosť a v prípade, že budú nejaké otázky, veľmi rád odpoviem.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Prosím spoločnú spravodajkyňu z ústavnoprávneho výboru poslankyňu Janu Laššákovú, aby informovala Národnú radu o výsledku prerokovania správy vo výboroch.
Nech sa páči.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán námestník, dovoľte, aby som vás informovala o prerokovaní uvedenej správy vo výboroch Národnej rady.
Predseda Národnej rady rozhodnutím č. 150 z 30. júna 2016 pridelil predmetnú správu na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, výboru pre obranu a bezpečnosť a výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny. Zároveň určil ústavnoprávny výbor za gestorský výbor. Všetky tri výbory, ktorým bola správa pridelená, správu prerokovali a odporučili Národnej rade vziať ju na vedomie. Ústavnoprávny výbor ako gestorský výbor na základe stanovísk výborov k predmetnej správe odporúča Národnej rade správu zobrať na vedomie.
Spoločná správa výborov Národnej rady o prerokovaní predmetnej správy generálneho prokurátora, ktorú máme ako tlač 116a, bola schválená uznesením ústavnoprávneho výboru č. 47 zo 6. septembra tohto roku. Týmto uznesením ma zároveň výbor poveril ako spoločnú spravodajkyňu, aby som informovala Národnú radu o výsledku rokovania výborov.
Pán podpredseda, poprosím vás, otvorte rozpravu.

Otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam si, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Traja páni, štyria páni poslanci. Uzatváram možnosť prihlásiť sa, (reakcia z pléna) šiesti páni poslanci. Ukončujem možnosť prihlásiť sa do rozpravy.
Nech sa páči, pán poslanec Simon.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážený pán námestník generálneho prokurátora, kolegyne, kolegovia, táto správa nie je typická, ku ktorému by som sa vyjadroval, ale dovoľte, aby som sa predsa obrátil jednou otázkou a predtým, než túto otázku položím, chcel by som poprosiť pána námestníka, aby tlmočil moje prianie na skoré uzdravenie pre pána Čižnára, aby čím skôr mohol prísť aj on sám do Národnej rady a informovať Národnú radu o dianiach na prokuratúre.
Počúvajúc vás a keď som sa pozrel na túto správu, tak dalo by sa povedať, že prokuratúra funguje dobre, až perfektne, žiadny problém. Pravdou ale je, že kauzy ako Bašternák či zneužívanie maloletých z resocializačnom ústave boli už raz vyšetrované a zametené pod koberec. A ani kauza Gorila, ani Bašternák, ani ďalšie nie sú nijako ukončené, takže úplne z môjho pohľadu všetko tak čisté a dobre fungujúce asi ani na prokuratúre nie je.
Preto dovoľte, aby som sa vás opýtal. V prípade Bašternák vyšetrovanie vedie NAKA, kde je dotknutý aj samotný minister vnútra. Teda dá sa povedať, že minister vnútra vyšetruje sám seba. Ak ma pamäť neklame, v prípade Hedvigy všetky procesné úkony, takmer všetky procesné úkony okrem začiatku, čím sa aj samotný minister Kaliňák niekoľkokrát chválil, že oni celé vyšetrovanie, aj procesné úkony vtedy odovzdali generálnej prokuratúre. Chcem sa vás preto jednoznačne spýtať. Keďže Trestný poriadok a právnici generálnej, teda prokuratúry umožňujú prebrať a vykonávať aj procesné úkony v prípade vyšetrovania, prečo tak neurobí v prípade Bašternáka, kde je minister vnútra v konflikte záujmov a vyšetruje sám seba? Prečo do toho prokuratúra nezasiahne a nevykonáva aj procesné úkony? Viem, že tam je dohľad. Ale to nie je vykonávanie procesných úkonov. Prečo v tomto konkrétnom prípade, preto, aby sa predišlo akémukoľvek spochybeniu, že je minister vnútra v konflikte záujmov, vyšetrovanie sa vedie správne alebo nesprávne. Je tu generálna prokuratúra, ktorá sa dá povedať, že je osobitná, je oddelená od ministerstva vnútra, prečo nevyužije túto svoju právomoc danú zákonmi Slovenskej republiky, keď v prípade Hedvigy túto právomoc využila, aj vykonávala? Dnes je tu ako priestor, preto dovoľte, aby som sa na vás obrátil o odpoveď na túto otázku. Veľmi rád si ju vypočujem.
Ďakujem pekne.