18. schôdza

Ďakujem pekne za slovo. Tento zákon, ktorý predkladám s mojimi priateľmi z klubu OĽANO a s mojím kolegom Mirom Žiakom, je ďalší zo série zákonov - chránime majetok nás všetkých v mestských podnikoch a konkrétne vo vodárňach.
Prvý zo série týchto zákonov, novelu zákona o regulácií v sieťových odvetviach, sme schválili približne pred dvoma mesiacmi. V tom zákone sme zamedzili tunelovaniu vodární cez dcérske spoločnosti, čo bol osvedčený a dlhoročný model, ktorý bol známy najmä z Bratislavskej vodárenskej spoločnosti. Tento zákon, ktorý máte pred sebou, reaguje na hrozbu, že k našej základnej strategickej surovine, ktorou voda nepochybne je, sa snažia dostať rôzne zvláštne záujmové skupiny, ktorých cieľom, obávam sa, teda skúsenosti nás učia, že nie je to rozvoj vodovodnej a kanalizačnej siete či služba občanovi, ale len vlastný prospech. Bratislavská vodárenská spoločnosť takýto problém v minulosti vyriešila zmenou stanov, kde akcionári priamo zakotvili, že ich akcie nie sú prevoditeľné mimo obce a mesta Bratislavského kraja. A tieto stanovy nie sú zmeniteľné bez súčinnosti Dozornej rady. Žiaľ, ostatné vodárenské spoločnosti nemajú takéto ustanovenia vo svojich stanovách, a preto teraz Východoslovenská vodárenská spoločnosť rieši podobný problém, keď sa o účasť vo vodárňach snaží neznáma osoba s neznámymi úmyslami cez nastrčeného advokáta.
Preto navrhujeme zákonnú úpravu, ktorá hovorí, že majetkové účasti štátu, obcí a samosprávnych krajov môžu byť prevedené iba na iné obce, samosprávne kraje či štát. Obmedzenie prevoditeľnosti akcií určite nie je ideálne riešenie. Štát a, žiaľ, ani samosprávy nie sú ideálnymi vlastníkmi. Je potrebné povedať, že je to dočasné riešenie, je to akási záchranná brzda. Staviame múr okolo našej strategickej suroviny, lebo nechceme, aby sa k nej dostali rôzni barbari. Ale chcem zdôrazniť, že sa musíme postupom času dostať aj k takému nastaveniu pravidiel, ktoré, ktoré umožní vstúpiť do takýchto podnikov strategickým investorom. Takým, ktorí budú mať nastavené jasné pravidlá, povinnosť investícií a jasné rozvojové plány, ktoré budú musieť plniť. Na takéto niečo potrebujeme zákon o obchodných spoločnostiach, ktoré vykonávajú služby vo verejnom záujme.
Kolegovia, veľmi pekne ďakujeme za podporu a dúfam, že v tejto iniciatíve - ako chrániť majetok nás všetkých - budeme aj naďalej pokračovať.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona, tlač 283. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj.
Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážení kolegovia, kolegyne, impulzom pre túto legislatívnu zmenu nie je len varovanie Najvyššieho kontrolného úradu, že ochrana pred prevodom akcií vodární mimo verejný sektor zakotvená v stanovách niektorých vodárenských spoločností je nedostačujúca a môže byť prelomená.
Novela zákona o verejných vodovodoch a kanalizáciách reaguje na konkrétny aktuálny prípad z praxe. Je ním reálna hrozba privatizácie Východoslovenskej vodárenskej spoločnosti so sídlom v Košiciach. Táto spoločnosť zabezpečuje zásobovanie pitnou vodou a odvádzanie odpadových vôd v Košickom, Prešovskom a časti Banskobystrického kraja. Je najväčšou vodárenskou spoločnosťou v Slovenskej republike a jej akcionárom je vyše 770 miest a obcí z tohto regiónu. Jeden z drobných akcionárov vodárenskej spoločnosti - obec Čerhov sa rozhodla predať svoje akcie vo vodárňach. Vo verejnej obchodnej súťaži vybrala pravdepodobne nastrčenú firmu s nejasnými motívmi. V skutočnosti nešlo o žiadnu súťaž, lebo jej podmienky neboli nikde zverejnené. Nezákonnosť tejto súťaže len pred týždňom konštatovala v podanom proteste aj prokuratúra v Trebišove a nariadila obci, aby uznesenie svojho zastupiteľstva o predaji akcií zrušila. Podobné snahy budú pokračovať. Podľa dostupných informácií až 50 samospráv má záujem speňažiť svoje podiely vo Východoslovenskej vodárenskej spoločnosti. Ignorujú tým svoju zákonnú zodpovednosť na zabezpečovanie, zásobovanie obyvateľstva vodou, ktorá im vyplýva zo zákona o obecnom zriadení.
Treba zdôrazniť, že ak by sa medzi akcionárov Východoslovenských vodární dostal súkromný subjekt, mohol by potom ďalšie akcie nakupovať priamo. Nebol by už na to potrebný súhlas orgánov spoločnosti ani by neplatilo predkupné právo ostatných akcionárov. Otvorila by sa cesta k faktickej privatizácií vodární.
Je mimo akýchkoľvek pochybností, že verejný sektor si musí zachovať kontrolu nad prevádzkou verejných vodovodov a kanalizácií. Jednoducho preto, že ide o činnosť vo verejnom záujme a zásobovanie vodou má prirodzený strategický význam pre život a zdravie obyvateľstva aj bezpečnosť štátu.
Spomeniem ešte tri závažné dôvody na prijatie tejto novely. Skúsenosti zo zahraničia ukazujú, že po odovzdaní vodární súkromným subjektom aj napriek štátnej regulácií stúpla cena vody. Takýmto príkladom je aj susedná Česká republika. Vodárne na Slovensku sú prirodzenými regionálnymi monopolmi. Neexistuje tam konkurenčný tlak, ktorý by tlačil cenu vody nadol. Existuje preto riziko zneužitia tohto monopolného postavenia súkromnými subjektmi, ktorý primárne sledujú zisk a nie verejný záujem. Slovensko by v tomto nemalo opakovať chyby iných krajín, ale sa z nich poučiť. V Anglicku a vo Francúzsku sa v ´90 rokoch spotrebitelia hromadne odpájali od vodovodnej siete, ktorú prevádzkovali súkromné vodárenské spoločnosti, lebo neboli schopní platiť rastúce ceny. Vodárne sa tu preto aspoň čiastočne vrátili do rúk miest a obcí. Aj v Českej republike boli väčšie mestá a obce nútené pre vysoké ceny vodného a stočného vykúpiť vodárenské spoločnosti späť od súkromných vlastníkov.
Je tu aj ďalšie riziko, pretože vodárne by po vstupe súkromného kapitálu museli vracať prostriedky z eurofondov, ktoré použili na budovanie vodovodov a kanalizácie. Na toto riziko jasne upozorňuje aj Najvyšší kontrolný úrad. Fondy Európskej únie sú pritom základným zdrojom financovania vodárenskej infraštruktúry. Všetky vodárne majú obrovské investičné dlhy a tieto externé zdroje nevyhnutne potrebujú.
Dlhodobým problémom vodární aj iných vodárenských spoločností je ich slabá transparentnosť a nedostatočná verejná kontrola. Prevod vlastníctva vodárenských spoločností na súkromné subjekty by len prehĺbil tento negatívny jav. Zmena by pravdepodobne znamenala vyňatie vodárenských spoločností z pôsobnosti zákona o verejnom obstarávaní a infozákona, ktorého uplatňovanie vo vodárenskom sektore je už teraz problematické. Je jasné, že ak do podniku vstúpi súkromný subjekt, utajovanie údajov o jeho hospodárení sa len posilní. Opakované podozrenia z konfliktu záujmov a klientelizmu vo vodárňach potvrdzujú, že takýto stav nie je žiadúci.
Som preto rád, že spolu s kolegami zo SaS aj poslanci OĽANO najmä z východného Slovenska predkladáme novelu tohto zákona, ktorá zamedzí kšeftovaniu s vodou, pretože sme presvedčení, že je to naše nerastné bohatstvo. Je to surovina, vzácna tekutina, ktorá patrí nám všetkým a nemala by byť predmetom kšeftovania a rôznych špekulácií, preto tento zákon podporím.
Ďakujem pekne.

Pán kolega, ďakujem za tvoje vystúpenie v rozprave. Ja taktiež som participoval na tvorbe tohto zákona, pretože som presvedčený, že nemôžeme predať akcie vodární do súkromných rúk.
Povedzme si popravde. Každý súkromník, ktorý vstúpi do tejto spoločnosti, tam vstúpi len za účelom zisku. Ktorý podnikateľ by niečo robil bez zisku. A ak tam vstúpi za účelom zisku, kúpi zo začiatku pár percent, následne by si nakúpil týchto percent viacej a snažil by sa rozhodovať o cene vody.
Ja som presvedčený, že vodárne majú ostať v rukách samospráv a obcí, ktoré tam svoje podiely majú. Aspoň takto budú vedieť čiastočne regulovať tie ceny za vody, aby ľudia nemuseli zbytočne platiť predražené, predražené sumy. A myslím, že toto je obrovská aj pomoc pre ľudí na východe, že budú mať nejakú tú istotu, že do vodární nevstúpi súkromný investor, ktorý bude tú cenu nadmerne zvyšovať za účelom dosiahnutia svojho zisku.
Ďakujem.

Tak, kolega Potocký, takisto ti ďakujem za detailné vysvetlenie tejto problematiky, ktorá tu je. Ja mám naozaj obrovskú radosť z toho, že môžem byť podpísaný pod týmto návrhom zákona, pretože pre mňa je potešujúce, že jednak dokazuje to, že my poslanci akejkoľvek koaličnej strany vieme držať spolu a ide nám o skutočné dobro pre spoločnosť, za čo ďakujem aj Peťovi Cmorejovi. A napriek tomu, že som naozaj veľkým zástancom a podporovateľom súkromného vlastníctva, lebo ak je čestný a dobrý a šikovný podnikateľ, tak dokáže veci manažovať zrejme najlepšie zo všetkých možností, tak som presvedčený, že existujú komodity a produkty, ktoré nesmieme dať do rúk súkromným sektorom. Voda je takou najukážkovejšou položkou z tejto celej galérie možností, pretože bez všetkého dokáže človek žiť, dokážeme žiť bez mobilov, bez dovoleniek, ale nedokážeme žiť bez vody.
A ja naozaj chcem poďakovať všetkým mojim poslancom a mojim kolegom za tento spoločný náš návrh, pretože je výsledkom naozaj aj tvrdej práce celého leta, kedy sme sa ako poslanci kontaktovali, chodili a organizovali stretnutia so zástupcami samospráv, primátormi, starostami a boli sme šokovaní z toho, čo sa naozaj deje a aké obavy vyplývajú z prebiehajúcich aktivít. Takže ja chcem veriť, že tento návrh zákona bude veľmi prospešný a ukážkový pre celú spoločnosť.
Ďakujem pekne.

Milan, veľmi dobre si vystihol podstatu problému. V tejto situácii je naozaj správne sa postaviť problému priamo a neskrývať sa. Som rád, že máme tu takýto zákon, ktorý takisto podporujem. Je dôležité zabrániť skrytej privatizácii, nakoľko v tejto záležitosti musí verejný záujem zvíťaziť nad súkromným záujmom, takže takisto tento zákon jednoznačne podporujem a ďakujem všetkým kolegom, ktorí sa pričinili vo veci riešenia tohto problému. Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Zareagujem na svojich predrečníkov. Tak ako si povedal, Jožko Bubnár, v lete sme sa stretávali so zástupcami miest a obcí, s jednotlivými akcionármi, kde sme pozorne načúvali ich požiadavkám a tomu, akú oni majú predstavu o tom, aby fungovali tieto vodárenské spoločnosti. Mnohí sa zhodujú presne na tom ako my poslanci Národnej rady, že najlepšie bude, ak skutočne voda zostane pod kontrolou štátu, miest a obcí a samosprávnych krajov, ktoré vedia najlepšie garantovať dodržiavanie verejného záujmu, pričom voda nesporne je vzácna tekutina, ktorá má zabezpečovať aj bezpečnosť štátu a jeho zásobovanie pitnou vodou a nie je dobré, aby sa stala predmetom nejakého kšeftovania alebo tvrdého biznisu. Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne kolegom za ich príspevky. Ja som to už hovoril v úvodnom slove, ale ešte raz by som, ešte raz, ešte raz by som to rád zdôraznil. Ja by som tak neostrakizoval tých súkromných investorov vo vodárňach, lebo my ich tam raz v budúcnosti budeme potrebovať. Vy viete, že, že všetky tie vodárne majú obrovské investičné dlhy a naozaj nie sú spravované dobrým spôsobom, avšak určite tam nemôžme pustiť nejakých divných ľudí, ktorí to kupujú cez nejaké nastražené firmy, ale naozaj to musíme dobre zaregulovať, aby bolo jasné, čo ten súkromník tam môže a aby si štát a obce udržali ten, ten kontrolný balík, aby tam bol ten kontrolný balík, aby tam bol ten kontrolný mechanizmus, čo dneska nie je. Preto dneska, preto naozaj to vnímajme ako nejaký ochranný val, ktorý dneska staviame okolo, okolo vodární.
Ešte by som rád pri tejto príležitosti povedal o tom, že najväčší problém pri tomto rozdrobenom vlastníctve a Východoslovenská vodárenská spoločnosť je asi najukážkovejším príkladom. Neviem, či je iná vodárenská spoločnosť, ktorá by mala rozdrobenejšie vlastníctvo. Však aj Košice tam vlastnia tuším nejakých 20 percent a nie je tam jediný, nie je tam žiaden majoritný vlastník, tak najväčším problémom je, dá sa povedať, že rezignácia na výkon tých svojich majetkových práv. Videli sme to aj tuto v Bratislave, že, že tí, tí primátori a starostovia niekedy ani nevedeli, čo sa robí v ich mestských podnikoch. Niekedy to, samozrejme, že, že vyslovene, že predali, ale častokrát tí šéfovia tých mestských podnikov sú sami sebe pánom a to, že tam kradnú ako straky, tak sa o tom, tak sa to zistí až po nejakej dobe, kedy tam príde, príde to tam opäť niekto kontrolovať. Vlastne opäť si môžme povedať príklad Východoslovenskej vodárenskej spoločnosti, kde ten šéf to tam mal pomaličky ako dedičné léno a nevedeli ste ho odtiaľ dostať, až kým si poňho neprišla polícia.
Takže určite s týmto je potrebné niečo robiť a toto vnímam ako len prvý krok pred nejakou väčšou reformou mestských podnikov.
Ďakujem.

Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, milé kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som v prvom čítaní uviedla ako poverený člen skupiny poslancov návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Návrh zákona je evidovaný pod číslom parlamentnej tlače 290, bol doručený 2. októbra 2020 a podpísalo ho 30 mojich kolegov.
Návrh zákona obsahuje jeden novelizačný článok a dva novelizačné body. Dotýka sa ustanovenia § 25 zákona 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, keď sa za ods. 7 platného znenia vkladajú nové odseky 8 a 9 a platné ustanovenie § 25 upravuje oprávnenie nahliadnuť do zdravotnej dokumentácie.
Takže dovoľte mi, prosím, aby som ako autorka toho zákona a poverená členka skupiny poslancov predstavila stručne návrh zákona v rámci rozpravy prvého čítania. Dôvodová správa, ktorú nájdete k návrhu zákona, je veľmi podrobná a opretá o fakty a príbehy ľudí, ktorým po prijatí návrhu zákona vieme výrazne pomôcť. Pre účely prvého čítania z nej teda vyberám len niekoľko dôvodov, ktoré asi možno najlepšie môžme oprieť o výrok starých Rimanov, že ak pomôžeme slabším, lebo tí, že: "Dobré je pomôcť slabším, lebo tí silnejší si pomôžu sami."
Cieľom návrhu zákona je zlepšenie postavenia osôb so zdravotným postihnutím a osobitne zraniteľných osôb napríklad seniorov formou posilnenia oprávnení komisára pre osoby so zdravotným postihnutím. Osoby so zdravotným postihnutím patria z hľadiska práva a ochrany základných ľudských slobôd a práv do osoby, do skupiny tzv. zraniteľných osôb, čo znamená osôb, ktorých ochrane práv je potrebné venovať zvýšenú pozornosť. Zraniteľné osoby nie sú schopné sa chrániť sami alebo sú schopné sa chrániť iba v obmedzenej miere. Preto akýkoľvek zásah do základných práv osôb so zdravotným postihnutím si vyžaduje prísnu kontrolu zo strany štátu.
Komisár pre osoby so zdravotným postihnutím sa podieľa na ochrane práv týchto osôb podporou a presadzovaním práv priznaných osobe so zdravotným postihnutím medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Komisár pritom posudzuje na základe podnetu alebo z vlastnej iniciatívy dodržiavanie práv osoby so zdravotným postihnutím a monitoruje dodržiavanie týchto práv. Súčasná platná legislatíva komisárovi neumožňuje za účelom posudzovania práv osôb so zdravotným postihnutím v predmetnej oblasti nahliadať do zdravotnej dokumentácie týchto osôb. Prístup komisára do zdravotnej dokumentácie nielen v prípade posudzovania podnetov, ale aj v prípade monitorovania dodržiavania práv osôb so zdravotným postihnutím je kľúčovým nástrojom pre overenie, či u nich nedochádza k porušovaniu ich práv.
Aby komisár mohol efektívne podporovať a presadzovať práva týchto osôb, je potrebné odstrániť legislatívne prekážky na plnenie tejto funkcie. Toto celkom dôsledne analyzovala pani doktorka Stavrovská vo svojich správach za rok 2016, ´17, ´18 aj tu v tej minuloročnej, ktorú sme schválili počtom hlasov 123, čím teda vysielame pomerne silný signál pani komisárke, že sme si tú správu nielen prečítali, ale že súhlasíme aj s jej obsahom.
Takže dnes vo forme predloženého návrhu vyjadrujeme skutočnosť, že nám na tom naozaj záleží, že máme vôľu posúvať veci k lepšiemu a že veríme v činnosť komisára.
Potrebu posilnenia oprávnenia komisára možno zdôvodniť aj spoločenskou potrebou, ktorá vyplýva zo zdravotného stavu obyvateľstva. Podľa údajov za rok 2018 bolo v psychiatrických ambulanciách vyšetrených 383-tisíc pacientov, čo je 704 na 10-tisíc obyvateľov a bola im zistená psychiatrická diagnóza. Zo správy o sociálnej situácii obyvateľstva Slovenskej republiky za rok 2019, ktorá bola schválená výborom Národnej rady Slovenskej republiky, vyplýva stúpajúci počet klientov v zariadeniach pre seniorov a v domovoch sociálnych služieb. K 31. decembru 2018 bolo v Slovenskej republike 5 mil. obyvateľov, z toho 55-tisíc bolo prijímateľom, je to síce iba 1 %, ale boli prijímateľom a boli im poskytované služby v 1 372 vybraných druhoch zariadení sociálnych služieb, ktoré boli zriadené obcou, vyšším územným celkom alebo neverejným poskytovateľom.
Návrh zákona vychádza aj zo znení a zistení Európskeho výboru pre zabránenie mučenia a neľudského či ponižujúceho zaobchádzania, alebo trestania, ktorý zistil počas návštevy Slovenskej republiky v dňoch 19. - 28. marca 2018 pomerne závažné pochybenia.
Tieto zistenia rovnako odôvodňujú potrebu legislatívnej zmeny. Nelichotivé fakty o psychiatrických oddeleniach v Slovenskej republike, len zopár z nich vyberám - pacientom neboli vypracovávané liečebné plány, pričom ich psychiatrická liečba sa obmedzovala iba na farmakoterapiu, pacienti trávili celé dni úplne nečinne v bezpodnetnom prostredí pozerajúc televíziu, sediac alebo sa prechádzajúc po chodbe, pričom jediným rozptýlením je kontakt s inými pacientami. O elektrokonvulzívnej terapii sa nevedie žiadna evidencia. Pacienti boli rutinne umiestňovaní napríklad do sieťových postelí alebo vo výnimočných prípadoch boli imobilizovaní fixačnými popruhmi. A ešte mnoho iných dôvodov, ktoré si môžme potom spomenúť neskôr.
Takže v závere, prosím, dovoľte mi ešte objasniť, že cieľom navrhovanej úpravy nie je nahliadať do zdravotnej dokumentácie dotknutých osôb za účelom posudzovania správnosti postupu lekára pri stanovení liečby. Nechceme dosiahnuť, aby komisárka pre osoby so zdravotným postihnutím kontrolovala kvalitu poskytovania zdravotnej starostlivosti. Keďže zdravotná dokumentácia obsahuje aj údaje relevantné pre posudzovanie podnetov týkajúce sa kvantity poskytovanej zdravotnej starostlivosti, je nutné otvoriť dokumentáciu, aby komisár mal možnosť skontrolovať právne a ľudskoprávne aspekty poskytovanej zdravotnej starostlivosti ako napríklad súhlas osoby s hospitalizáciou, súhlas osoby s liečbou, záznamy o použití obmedzovacích prostriedkov, záznamy o evidencií pádov, úrazov, pitného režimu, prístup k určitému lieku, k určitému typu zdravotnej starostlivosti, prípadne nútenú hospitalizáciu osoby alebo podmienky v samotnom zariadení, kde je poskytovaná zdravotná starostlivosť alebo sociálna služba.
Komisár má mať možnosť skúmať, či klienti zariadení absolvovali preventívne prehliadky, rovnako aj to akým spôsobom je zabezpečené poskytovanie ošetrovateľskej starostlivosti. Z praxe totiž vyplýva, že zariadenia sa nijakým spôsobom nezaujímajú o to, či klienti absolvovali preventívnu prehliadku u všeobecného lekára alebo napríklad u stomatológa a zdravotné ťažkosti pacientov klientov sa často riešia ad hoc.
Taktiež z praxe vyplýva, že zamestnanci zariadení poskytujúcich sociálne služby zaznamenávajú realizáciu jednotlivých ošetrovateľských úkonov, ako je napríklad polohovanie o deň dopredu, to znamená, že zaznamenajú polohovanie, ktoré nebolo realizované a ešte podobné iné zážitky.
Predpokladaný návrh, predkladaný návrh zákona teda nezakladá žiadne vplyvy na rozpočet verejnej správy, nemá vplyv na podnikateľské prostredie, nevyvoláva vplyvy na životné prostredie ani vplyvy na informatizáciu spoločnosti, vyvoláva iba pozitívne sociálne vplyvy.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a s ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentami, ktorými je Slovenská republika viazaná s právom Európskej únie.
Ďakujem vám za pozornosť.

Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, v súlade s § 80 ods.1 zákona o rokovacom poriadku som bola určená Výborom Národnej rady pre zdravotníctvo za spravodajkyňu k návrhu uvedeného zákona, tlač 290. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránke náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor, Výbor Národnej rady pre sociálne veci a Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo.
Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.