23. schôdza

Dovolím si zareagovať. Ďakujem veľmi pekne za tú doplňujúcu otázku. Myslím si, že takých pár vecí, ktoré by sme mali jasne si uvedomiť a hlavne teda predstavitelia nielen štátu, ale, teda nielen koalície, ale aj vôbec štátu ako takí. Ten príklad je vždy dôležitý. Tí ľudia, ktorí sú viditeľní, na tých sa vždy bude poukazovať a o to väčšia zodpovednosť je na nás, aby sme dodržiavali tie pravidlá a dali si pozor na každý možno malý detail, čo je o to ťažšie.
Na druhej strane, ak chceme, aby ten právny štát bol uchopovaný z hľadiska verejnosti v plnom rozsahu, ja som rád, že polícia má rozviazané ruky a môžme vidieť, že právny štát nabral ten, tú cestu správnym smerom. Ale ďalší ten dôležitý naratív je, aby sme si uvedomili, že pred zákonom sme si všetci rovní, čiže úplný súhlas. A myslím si, že tam je dôležité, aby aj polícia vedela toto ukázať.
Na druhej strane opäť musíme pochopiť možno aj možnosti, možnosti tých situácií a ja teda čo viem aj z diskusie s pánom ministrom alebo aj z krízového štábu ústredného, že polícia musí zvažovať viacero faktorov, ktoré môžu nastať pri akomkoľvek zásahu a nie je to teda, možno nám niekedy ako občanom sa to javí, že však to je, poviem, že jasné ako facka, ale skúsenosti a rôzne krízové scenáre im, na základe ktorých potom oni vyhodnocujú, že čo v danom momente je ten adekvátny zásah, tak v tomto ja sa spolieham a chcem budovať aj tú dôveru voči Policajnému zboru, že vedia mať dobrý úsudok.
Čiže áno, môžme na to povzbudzovať, vyzývať, buďme príkladom, ale možno buďme trošku opatrní v tom, aby sme zase neboli odborníci na všetko. Ale tá komunikácia je úplne kľúčová, vysvetľovanie je úplne kľúčové. Aj pri tom pokutovaní, ak sa niečo nedeje, treba povedať prečo, aby občania tomu rozumeli, aby sme tomu rozumeli a na druhej strane musíme dať každému pocítiť, že nikto z nás nie je viac ako obyčajný človek, ako obyčajný občan, a preto ten postih by mal byť úplne, úplne rovnocenný, ak teda je dohľadaný, ak je ten zásah tam.
Ale ja teda nevidím dostatočne hlboko do toho, aby som vedel posúdiť tú kapacitu a možnosti. Áno, keď sa na to pozeráme tiež laicky, sa to môže takto zdať, ale hovorím, že aj z tých skúseností a z tej diskusie, ktorú som ja mal s pánom ministrom, viem, že toto bola téma, ktorá sa preberala často na krízových štáboch, tak viem, že tam zaznievali aj argumenty, ktoré vysvetľovali. Možnože je dobré, aby sa to odkomunikovalo aj verejne.
Tu by som ešte chcel povedať, že pri tej situácii, ktorej dnes čelíme, je tu viacero faktorov, ktoré spôsobujú oslabenie účinnosti jednotlivých opatrení a jedna z nich je tá britská mutácia. Ale určite nie je jediná a nemôžme to na ňu zvaliť, ale musíme byť voči nej veľmi zodpovední a uvedomovať si, že naozaj s tým nie sú žarty.
Druhá vec je, ja by som úplne nechcel a ja si myslím, že táto doba je naozaj plná kritiky. A čo ľudia potrebujú? Potrebujú vidieť svetlo na konci tunela a skôr také povzbudenie. A ja by som to nechcel zase hádzať na občanov v zmysle, že Slováci sme takí neposlušní, lebo zase v prvej vlne sa ukázalo, že sme boli ako veľmi poslušný národ. Áno, myslím si, že aj práve rôznymi konšpiráciami, ale zase aj príkladom niektorých lídrov, ktorí tie pravidlá nerešpektujú, sa zväčšuje skupina ľudí, ktorá si povie, však ani ja nemusím. Takže opäť sa vraciam k tomu úvodu, že každý z nás, keď prispeje tou kvapkou k tomu, aby sme vysielali spoločný signál, že tie pravidlá sú tu naozaj dôležité a je dobré ich dodržiavať, tak si myslím, že môže pomôcť aj tým našim ľuďom, tým našim občanom sa orientovať a tým pádom spoločne zaťať tie zuby. Lebo povedzme si na rovinu, táto doba vyžaduje veľa zatínania zubov. A už z nás toho tie zuby trošku bolia, že?
Takže, prosím, vydržme. Prispejme každý, čo vieme. Kiež by sme mali krištáľovú guľu a videli, kedy to skončí. Ale asi musíme sa viac povzbudzovať.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán poslanec, vláda Slovenskej republiky, nebudem to čítať ani kolega nečítal, skúsim to povedať vlastnými slovami. Máme jasné priority v oblasti cestnej aj železničnej výstavby na celom Slovensku, nielen na východe našej krajiny.
Aby som bol konkrétny, začnem možno železničnou dopravou, o tej sa hovorí menej, aj keď je podľa mňa veľmi dôležitá. Pre železničnú dopravu môžem povedať, že niektoré projekty sú už rozbehnuté, čochvíľa sa premietnu do života. Ide najmä o elektrifikáciu trate Haniska pri Košiciach – Moldava nad Bodvou, výstavbu terminálu integrovanej osobnej prepravy v Trebišove, dodávku piatich elektrických ucelených jednotiek a jedného multifunkčného rušňa pre Vysoké Tatry a ozubnicovú železnicu.
Tam sa trošku pristavím. Viete, že prebieha rekonštrukcia ozubnicovej železnice, prepájame ju s klasickou tatranskou TEŽ-kou, čiže tie hybridné vozidlá budú chodiť od Štrby až, teoreticky až do Popradu. Ďalej to bude 17 nových moderných vozňov a 35 zmodernizovaných klimatizovaných vozňov, ktoré budú postupne dodávané v rokoch ´21 až ´23 pre regionálnu dopravu v Košickom a Prešovskom kraji. No a v neposlednej miere príde v rozpätí rokov ´22 až ´24 na východné Slovensko deväť dvojsystémových elektrických ucelených jednotiek, kde je navyše možná opcia na ďalších jedenásť kusov. Tieto procesy, dnes sme mali aj s pánom ministrom financií videokonferenciu, kde sme sa detailne informovali navzájom o tom, ako čerpáme Operačný program Integrovaná infraštruktúra.
K tým ďalším projektom, naďalej zároveň prebiehajú rokovania s Európskou komisiou o tzv. pláne obnovy, kde chceme značnú časť týchto zdrojov práve venovať do železničnej infraštruktúry. A tu chcem zdôrazniť konkrétny projekt, elektrifikáciu trate Humenné – Bánovce nad Ondavou a pokračovanie rekonštrukcie železničnej stanice Košice, či obnovy budov pre cestujúcich v železničnej stanici Stará Ľubovňa a Tatranská Lomnica. Kde je pán poslanec? Tam sme sa veľa bavili o aj obnove železničných staníc. Ono to súvisí nielen s obnovou železničnej infraštruktúry, ale aj s obnovou budov a zvyšovaním energetickej efektivity.
Ak by som sa mal chvíľu venovať tej cestnej doprave, viete veľmi dobre, že sme vo finále s projektom Prešov-západ – Prešov-juh. Tam očakávané otvorenie tohto diaľničného úseku D1 bolo naplánované na jún ´21, ale prvýkrát už aj kvôli COVID-u a máme ohlásené posunutie o 60 až 90 dní. Veľmi intenzívne komunikujeme s Európskou komisiou, aby sme za to nedostali prípadnú, prípadnú korekciu, aj keď v tomto prípade tam skôr hrozí 100-percentná korekcia. Ale to je iný príbeh.
Samostatnou témou je severný obchvat Prešova, R1 prvá fáza... R4 prvá fáza a R4 druhá fáza. Tá prvá fáza R4 alebo prvá fáza severného obchvatu je v realizácii a napreduje veľmi dobre a druhá fáza by mala ísť do obstarávania najbližšie týždne. Verím, že do mesiaca je to vonku. Pripomínam, že ešte intenzívne komunikujeme aj s Útvarom hodnoty za peniaze, kedy každé verejné obstarávanie na investičný projekt chceme podrobne odkomunikovať a získať pokiaľ možno kladné hodnotenie. V prípade R4 druhá etapa komunikujeme, vyzerá to hodnotenie, verím, že dobre. Veľmi ma teší, že sa podarilo presadiť R4 v plnom profile. Takže verím, že o mesiac bude toto obstarávanie už realitou.
Už väčším problémom, čo sa týka cestnej infraštruktúry na východe, je R4 ďalej na sever. Tieto úseky nie sú pripravené. Sú v mojom alebo sú v našom zozname investičných priorít nie veľmi vysoko, momentálne nie veľmi vysoko. Je dôležité, že vnímam tlak nielen občanov Slovenskej republiky, prípadne medializované vyjadrenia pána župana, ale skôr vnímam aj tlak z Poľska a z Maďarska, kedy skoro na týždennej báze ma kontaktuje maďarský alebo poľský minister, ktorí tlačia na realizáciu cesty Via Carpatia. A ja v tomto tlaku budem pokračovať aj smerom na ministerstvo financií, resp. budeme sa musieť na tento projekt pozrieť, ako ho chceme financovať, či na to vyčleníme zdroje zo štátneho rozpočtu, prípadne PPP projekt. Uvidíme, ako to pôjde.
Takže ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne. Dobrý deň prajem, dámy a páni, dobrý deň, pán poslanec Vons, situácia je taká, že ministerstvo pripravilo zákon, univerzálny zákon o odškodnení, preto lebo nie je možné na každú jednu skupinu podnikateľov pripraviť samostatnú schému a samostatný zákon. Tých skupín je totiž príliš veľa. Preto sme ešte minulý rok pripravili univerzálny zákon o odškodňovaní po tom, ako sme si to dohodli v koaličnej rade. Prišla tam Jana Kiššová, ktorá to mala na starosti, a dohodli sme si, dohodli sme sa, že áno, takýto zákon o univerzálnom odškodňovaní, univerzálny zákon o odškodnení pripravíme. Tak sme ho pripravili a neprešiel vládou. Bol zamietnutý. Tak som pár týždňov neskôr došiel s tým zákonom druhýkrát. A bol zamietnutý opätovne. Dvakrát, dvakrát som s týmto zákonom nepochodil na vláde. A teraz na koaličnej rade naposledy sme sa dohodli, že pripravíme univerzálny zákon o odškodnení. Jana Kiššová ho teda, niečo tam ešte dorába a ideme ho predložiť na najbližšiu vládu. Toľko z mojej strany.

Ďakujem, pán podpredseda, pán minister za odpoveď. Dúfam, že teda sa tam nájdu, tá, asi nebudete vedieť povedať nejako konkrétne, pretože, samozrejme, tie prevádzky sú špecifické. Poviem príklad, v tom cestovnom ruchu, ja neviem, gastro, bolo im tam vyčlenené, že 10 % sa bude kryť z tých ich tržieb, a či tuná je už nejako vyšpecifikované a či je nejaká šanca teda aj spätne, aby to išlo už odvtedy, odkedy boli zavretí, pretože, samozrejme, najviac boli zavretí v roku 2020.
A ešte, prepáčte, ak vás môžem opýtať sa, že vlastne tie fitnescentrá máme, častokrát majú problém s tým, že nie sú zaradení do nejakého konkrétneho ministerstva, pretože aj na, v odbore živnosti sú registrované ako fitnescentrum, starostlivosť o ľudské telo, služby pre verejnú hygienu obyvateľstva, vnútorné športoviská a tak ďalej, čiže je to roztrúsené. Lebo ja, keď som sa dopytoval na slovenskom Štatistickom úrade, tak mi povedali, že pod tým fitnescentrom je zaregistrovaných 343 firiem, hej, ale v podstate vieme, že ich, ja neviem, možnože ich je do 2 000 na Slovensku.

Áno, tak keď sa nezaregistrujú, tak ako sa, podľa toho, čo v skutočnosti sú, je to komplikácia, ale, samozrejme, to nemá byť dôvod, že nebudú odškodnení.
Chcem dodať ešte toľko, že ja som mal teda v októbri minulého roka veľké výhrady voči tomu, aby sme fitnescentrá, ale aj gastro, aby sme ich zatvárali. To sa, bohužiaľ, stalo proti môjmu odporu a tam aj vznikol aktuálny konflikt s Igorom Matovičom.
No a čo chcem ale povedať, čo je dôležité, že Igor Matovič deklaroval aj na svojom facebookovom profile 12. októbra minulého roku a takisto aj na tlačovej besede, že on teda so zástupcami fitnescentier o pomoci rokoval, že teda s nimi rokoval. To bol asi ten status, kde napísal, že siláci alebo svalovci, jak ich nazval, a ja som teda mal za to, že v poriadku, rozhodol sa z tohto spraviť premiérsku tému, zobral si to za svoje a ja som do toho ďalej nevstupoval. Krátko potom som, a keďže som videl, že sa nič nedeje, tak krátko nato sme došli predsa len s tým už spomínaným univerzálnym zákonom odškodňovacím, ale s tým som nepochodil. Tak ja vám teraz neviem viac povedať, preto lebo konkrétne fitnescentrá sme neriešili. Ale tá schéma je taká, že jedným univerzálnym zákonom to bude, bude akože tá pomoc stanovená a potom sa, samozrejme, od prípadu, od skupiny alebo skupinky podnikateľov k skupinke podnikateľov sa potom vždy stanovia tie pre nich vyhovujúce a konkrétne podmienky.
Ešte by som chcel uviesť, že fitnescentrá tiež dostali dotáciu na nájomné. Tam je, sú stovky fitnescentier, ktoré už dostali preplatené nájomné. A takisto sme mali, ministerstvo hospodárstva okrem tejto dotácie na nájomné ešte organizovalo antikorona úvery a záruky a takisto sme mali ešte dotácie pre nezmluvných nepravidelných dopravcov, to teraz v spolupráci s ministerstvom dopravy ideme v druhej vlne v tom pokračovať. A v spolupráci s rezortom kultúry sme pripravili pomoc pre subjekty v oblasti kultúry a kreatívneho priemyslu a v spolupráci s rezortom školstva sme pripravili pomoc športovým klubom.
Čiže my reálne robíme jednu vec po druhej, len problém je v tom, že tých skupiniek je veľa, ako som hovoril, a keď bude hotový tento univerzálny zákon, univerzálny odškodňovací zákon, tak potom budeme vedieť omnoho cielenejšie pomôcť aj konkrétne fitnescentrám. Bude to tak, že sa stanovia nejaké parametre a podľa nich sa bude odškodňovať.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Chcem sa, chcem poprosiť pána poslanca Šudíka, že by sa prejavil, zdravím vás, sa ešte nepoznáme, že sa ešte nepoznáme a že sme sa na tieto otázky nedohodli, to je dôležitá informáciu tu pre sediaceho ministra financií, lebo z neho treba najprv vytĺcť peniaze, ale tak asi to zvládnete. (Povedané s pobavením. Reakcia z pléna.)
No, začnem najprv tým, čo už je rozbehnuté, na plné obrátky robíme Rimavskú Sobotu. Je to v podstate prvý projekt tohto druhu. A to, že v Rimavskej Sobote postavíme priemyselný park a potom až budeme ho ponúkať alebo budeme oslovovať potenciálnych investorov, preto lebo v minulosti sme niekoľko dobrých, kvalitných investorov na čele z BMW prehrali, preto lebo nemali sme pripravený priemyselný park. Tak tam sa vláda uzniesla, považujem to za veľmi dopredu hľadiaci krok, že minister financií uvoľní prostriedky na to, aby sme vybudovali park v Rimavskej Sobote. Na najbližšie dva roky teda sme naozaj vyťažení.
A okrem tohto, okrem takéhoto že konkrétneho projektu robí ministerstvo hospodárstva raz do roka niečo ako výberové konanie, kde sa môžu prihlásiť mestá, obce, ale aj prevádzkovatelia súkromní parkov, keď potrebujú nejakú vec dobudovať, dotiahnuť cestu, novú trafostanicu alebo plynovú prípojku a tak ďalej a na to vieme vyčleniť peniaze. Samozrejme, to sú tie, ktoré potrebujeme z ministerstva financií. Jedná sa o nízku euromiliónovú čiastku 5 až 7 miliónov, ktorým ale, takouto sumou vieme reálne pomôcť možno piatim-šiestim parkom a my vždy dávame, že spolufinancovanie. To znamená od 15 do 50 % v závislosti od okolností prispeje ministerstvo hospodárstva a zvyšok investor, či už mesto, alebo súkromný investor. Čiže takouto, takýmto postupom sme pripravení sa venovať aj Humennému a napríklad také niečo už spolu s kolegom Šipošom od vás robíme v Starej Ľubovni, teda máme takýto plán. Tak toto vieme robiť.
Čo ale treba, treba dohodu s ministerstvom financií. Ja som už s Edom Hegerom o tom dvakrát hovoril a signalizoval náklonnosť. Môžem tak povedať? Prejavil náklonnosť tejto myšlienke. Tak ak sa to podarí dotiahnuť, samozrejme, peňazí je málo, lebo peňazí je vždy málo. A ak sa to ale podarí táto, túto myšlienku dotiahnuť, tak si myslím, že ešte tento rok by sme mohli, by mohlo prebehnúť niečo ako výberové konanie, súťaž, kde sa môžu prihlásiť všetky parky a vyberieme tie najlepšie investície z nich. Takže toľkoto.
Ďakujem pekne.

Určite áno. Ďakujem veľmi pekne. Trošku by som aj poopravil tú otázku. Možno by som len tak zaspomínal v pamäti, však v tomto pléne som to vysvetľoval nejedenkrát, ale opakovanie je matka múdrosti a presne takéto dôležité veci je dobré pripomínať. Ak by som možno to len tak zhmotnil do takej myšlienky, ktorá bude, predpokladám, ľahko zapamätateľná, kde ste sa opýtali, že... počkajte, tá otázka znela, že viete stručne vysvetliť, prečo bol takýto a aké výhody z toho má Slovensko. Tak má z toho minimálne jednu miliardu výhod. A myslím to vyslovene, tak schválne som to tak povedal, že tá najväčšia výhoda je, že Slovensko dostalo miliardu práve na rozvoj, na rozvoj Slovenska. To je asi to najhmatateľnejšie, ktorého sa to týka.
Druhá vec, my sme nemuseli bankový odvod rušiť, pretože chceme spolupracovať s bankami, ale my sme ho rušili práve preto, aby banky... alebo inak poviem. Zoberme si začiatok, ako vznikol bankový odvod a koľko mal trvať. Bankový odvod bola reakcia aj slovenskej vlády na to, aby sa vytvoril dostatočný fond na posilnenie zdravia bánk. Pretože vieme, že v roku 2008, keď prišla veľká kríza, tak to bola práve finančná kríza a, vďakabohu, slovenské banky to celkom dobre zvládli, ale boli banky, ktoré to až nezvládli a v celosvetovom, ale aj v európskom meradle sa povedalo, že musí sa zvýšiť, zvýšiť zdravie bánk. Dokonca išlo to tak ďaleko, že aj na európskej pôde sa dohodlo, že sa bude vyhodnocovať vlastne zdravie bánk až do roku 2024 a na základe toho sa potom prestavia parametre. Keďže ten vývoj vďaka aj tým úrodným rokom, ako to zvyknem hovoriť, práve tej konjunktúre, ktorá nastala po kríze, pomohla aj výrazne zlepšiť zdravie bánk, tak aj preto sa toto obdobie z dvadsiateho štvrtého posunulo na dvadsiaty druhý rok, aby sa mohli zmeniť kritériá, ale tým chcem povedať, že teda ten bankový odvod bol ako reakcia na túto krízu.
Na Slovensku bolo povedané, že bude platiť do roku 2016, myslím, a mal parametre, na základe ktorých sa mal postupne klesať. Problém bol, že tým vládam, ktoré vtedy vládli, tento bankový odvod pomáhal bilančne. Čo tým myslím? Že tie peniaze totižto natekali na špeciálny, by som povedal, fond štátnych finančných aktív, účelový fond pre záchranu bánk, ale vylepšovali príjmy Slovenska. To znamená, že mohli k tomu dorovnať výdavky. Hoci tie príjmy neboli príjmy na to, aby ste ich prerozdeľovali, to jak keby niekto si u vás ukladal každý mesiac 100 euro a vy si poviete, že o 100 euro môžete viacej míňať. No nemôžete, lebo tých 100 euro nie je vašich. To si len niekto ukladal. A to bol práve ten problém. Čiže tie vlády o to viacej míňali, čiže v skutočnosti ten odvod nám bol, v úvodzovkách, aj takým prekliatím, lebo o tú sumu toho odvodu tie vlády míňali viac pod rúškom bilančnej neutrality.
A ďalšia vec bola, že tento odvod z hľadiska finančného bol škodlivý, lebo on každým rokom škrtil viacej celý finančný sektor. To si treba povedať. Čiže preto bol nastavený iba dočasne. Z dočasného hľadiska mal dobrý, dobrý rozmer, ak by ho nezneužívali tie vlády na to, že si o to zvyšovali výdavky, ak by to len chápali, že dobre, toto je niečo, čo si tu odkladajú a my im to budeme držať. To by bol správny prístup, ten sa však nenaplnil a mal trvať teda do roku 2016. Lenže potom tie vlády si ho predĺžili práve kvôli tej bilančnosti, až si povedali, že dobre, tak v roku 2020 ho zrušíme. Skončí, respektíve nieže zrušíme, on skončí, tak bol napísaný zákon. Ale v roku 2019, tesne pred voľbami, sa vlastne odovzdával rozpočet na rok 2020 a dosluhujúca vláda pochopila, že ak by toto naplnila, tak v roku 2020 im nevyjde rozpočet, ktorý spĺňa parametre. Aj tak im to ledva, ledva vychádzalo, že museli robiť veľké kamufláže v rozpočte, ale o tom som tu v tomto pléne hovoril veľakrát, dokonca rádovo až o percentá, percentá HDP, čiže 3 mld. eur museli kamuflovať v tom rozpočte, aby vôbec ho mohli odovzdať. Lebo platia, platili, teraz kvôli kríze sú uvoľnené tie pravidlá európske. Čiže inak by im to Komisia vrátila späť na prepracovanie. Takže to bol dôvod, prečo ho ešte navýšili. Komisia už nemala čas na to, aby im ho vrátila, a povedala, že takéto opatrenie nie je trvalé, lebo oni museli trvalé, štrukturálne, toto nie je štrukturálne opatrenie. Len už boli voľby a už jarná notifikácia neprišla a Komisia videla, že my to ideme riešiť. Takže to bolo celé jeden veľký podvod, bola to jedna veľká kamufláž. A preto hovorím, že je miliarda výhod z tohto samotného fondu, teda v prvom rade v podobe miliardy, ktorú nám banky uvoľnili, a tým pádom sme s nimi vyjednali, že túto miliardu nám dajú na rozvoj Slovenska. Po druhé, že sa zaviazali, donútili sme ich zaviazať sa, že najbližšie roky budú ponechávať vo výške toho odvodu peniaze na Slovensku.
Čo to spôsobí? Spôsobí to to, že na Slovensku bude viacej dostupných peňazí, tým pádom hypotéky budú lacnejšie, tým pádom bude väčšia dostupnosť peňazí. A toto sú veci, ktoré, o ktorých treba hovoriť. Treba to tým ľuďom vysvetľovať, čiže som rád, že sa na to pýtate... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Laurenčík, Milan, podpredseda NR SR
Pán podpredseda...

Heger, Eduard, podpredseda vlády a minister financií SR
Aha, pardon, naplnil sa čas.

Laurenčík, Milan, podpredseda NR SR
Pán podpredseda, čas vypršal. Zrejme bude mať pán poslanec doplňujúcu otázku a budete môcť doplniť odpoveď. Nech sa páči, pán poslanec.

Heger, Eduard, podpredseda vlády a minister financií SR
Ale však ja keď to dopoviem, tak už nebude mať doplňujúce otázky. Ale myslím si, že toto boli tie najdôležitejšie dôvody. Ak je ešte nejaká otázka, samozrejme, rád ju vysvetlím.
Vďaka.

Ja ešte len teda doplním poslednú vec. Ďakujem pekne. Takže teda prvé je miliarda a potom druhé je, že viac peňazí na trhu a tým pádom lacnejšie peniaze pre občanov. A, samozrejme, potom ďalšie výhody, ale o tom niekedy inokedy.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne za slovo aj za otázku. Vážený pán poslanec, dovoľte, aby som vás ubezpečil, že ja osobne aj moji kolegovia na ministerstve spolu s odborníkmi pedantne sledujeme vývoj a trendy s cieľom čo najlepšej liečby našich pacientov na Slovensku.
Z hľadiska spomínaného lieku ministerstvo zdravotníctva vydalo 26. januára povolenie na terapeutické použitie 5 000 balení neregistrovaného lieku Ivermectin Tablets IV-Bect tbl. 100x6 mg v indikácii prevencie a liečby ochorenia COVID-19 pre potreby zdravotníckych zariadení na Slovensku bez preskripčného obmedzenia.
Ja som toto povolenie mohol vydať len na základe žiadosti, ktorú som dostal z Univerzitnej nemocnice Louisa Pasteuera od profesora doktora Ivana Schrétera, CSc., Klinika infektológie a cestovnej medicíny, ktorý má žiadal o takéto schválenie teda terapeutického použitia presne tohto balenia liekov v tejto, v tomto množstve pre potreby zdravotníckych zariadení na indikáciu ochorenia COVID-19 a liečbu onchocerkózy strongyloidózy. V najbližších dňoch by mali byť dovezené prvé balenia tohto preparátu Ivermectin Tablets IV-Bect tbl. 100x6 mg. Ide o nemocničné balenie, ktoré podľa dávkovania bude postačovať na liečbu šiestich až sto pacientov. K dispozícii bude teda v prvej fáze počet balení, ktoré bude postačovať na liečbu približne dvetisíc pacientov. Uvedené balenia sa budú v rámci limitovaných množstiev zabezpečovať do nemocníc.
Aktuálne schválené balenie nie je vhodné na použitie mimo nemocničného sektora, keďže ide o stokusové balenie, ktorým je možné odliečiť väčší počet pacientov. Dostal som však informáciu dnes, som sa pripravoval na túto otázku, že práve Univerzitná nemocnica Louisa Pasteura odosiela dnes alebo zajtra ďalšiu žiadosť, aby som schválil štvortabletové balenia po 3 mg a po 6 mg v počte kusov 6-tisíc kusov a 7-tisíc kusov, ktoré by mali byť distribuované aj do lekární.
Ďakujem pekne.

Ďakujem, pán minister, za odpoveď. Chcem sa len doplňujúco opýtať, bude to dostupné teda následne, predpokladám, niekedy v marci alebo v apríli, v týchto mesiacoch v lekárskych zariadeniach, v nemocniciach a bude to môcť aplikovať ošetrujúci lekár týmto chorým pacientom na COVID alebo bude tam nejaký špeciálny postup? Toto by ma zaujímalo.
Ďakujem.