Videokanál poslanca

Pán poslanec Osuský, no áno, bol to záslužný počin založiť Ústav pamäti národa, je to iba jedna z vecí, za ktoré vďačíme Jánovi Langošovi, lebo tých vecí je oveľa viacej, ale toto je jedno z jeho najviditeľnejších dedičstiev a zároveň je to dedičstvo, ktoré je ešte stále nedokončené. Ešte stále máme aj vo verejnom živote veľmi silno reprezentované hlasy, ktoré obhajujú obdobie neslobody, či už to tú fašistickú časť, fašistický Tisov Slovenský štát z rokov 1939 až ´45 alebo komunistický režim z rokov 1948 až 1989, prípadne oboje, lebo ono je to také logické, že sa to, že sa to nejakým spôsobom prepája, že obhajcovia fašistického režimu si veľmi dobre rozumejú s obhajcami komunistického režimu, že ich spája nenávisť voči slobodnej spoločnosti, lebo sú to len dve verzie obdobia neslobody, ktoré oni obdivujú. A preto nie je ani nijako zvláštne, že nielen ich obdivujú, ale začínajú prerastať, začínajú, niekedy naozaj je veľmi ťažko rozoznať, čo hovorí komunista, čo hovorí fašista. Takže pred Ústavom pamäti národa je ešte veľmi veľa práce a jeho misia určite nie je dokončená, nielen pokiaľ ide o dokumentáciu toho, čo sa udialo, ale pokiaľ ide o budovanie pamäti národa, lebo keď tá pamäť národa bude vybudovaná, tak toto naozaj budú len nejaké excesy a nie myšlienkový prúd na pôde Národnej rady.

Pán poslanec Urban, no ja by som rád zdôraznil, že okrem pripomínania si obetí komunistického režimu je dôležité pripomínať si aj obete fašistického režimu a zločiny fašistického režimu a ľudí, ktorí sa postavili fašistickému režimu, tak neviem, ako to máte momentálne vo vašej, vo vašej strane, ale nemám zo strany, ktorej ste poslancom, dojem, že by si rovnako uvedomovala zločinnosť komunistického a fašistického režimu, čo je teda dôležité z hľadiska toho, ako je zadefinované poslanie a úlohy ústavu, Ústavu pamäti národa. No a tvrdiť, že dnešným režimom alebo dnešným systémom, alebo dnešnou politikou sa raz bude zaoberať Ústav pamäti národa, mi príde teda dosť mimo realitu, lebo ja som bol väčšinu času ponovembrového vývoja kriticky naladený voči, voči vládnym garnitúram, ktoré tu fungovali aj v predchádzajúcom volebnom období, napríklad, ale teda nemyslím si, že by sme to mohli porovnávať so zločinmi komunistického alebo fašistického režimu. Môžeme mať na to kritický názor, môžeme sa snažiť tie zlé veci zmeniť, je treba, treba o nich hovoriť, ale nerozlišovanie medzi slobodnou spoločnosťou, čo ako nedokonalou, čo ako s mnohými chybami a neslobodnými spoločnosťami, neslobodným systémom, ktorý tu fungoval vo fašistickej verzii za II. svetovej vojny vo vami obdivovanom Slovenskom štáte, alebo potom 40 rokov komunizmu, nezodpovedá realite.

Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, v pondelok 15. júna to bude štrnásť rokov, čo tragicky zahynul Ján Langoš, iniciátor vzniku a prvý predseda Správnej rady Ústavu pamäti národa. Ján Langoš si uvedomoval dôležitosť inštitúcie alebo inštitucionálneho budovania pamäti národa v krajine, ako je Slovenská republika, ktorá v uplynulom storočí prešla obdobím dvoch totalít, dvoch období neslobody. Ján Langoš bol antifašista a Ján Langoš bol aj antikomunista. A je dôležité, aby aj v činnosti Ústavu pamäti národa bolo toto jeho dedičstvo, tento jeho odkaz trvale zapísané, pretože musíme budovať našu pamäť tak, aby sme si pripomínali zločiny oboch zločineckých režimov aj toho fašistického z roku ´39 až ´45, aj toho komunistického, ktorý sme tu mali v rokoch ´48 až ´89. Musíme budovať pamäť, musíme upozorňovať na zločiny, musíme ukazovať jeho obete, ukazovať ľudí, ktorí sa mu, ktorí sa týmto režimom dokázali postaviť, ale súhlasím s predrečníčkou pani poslankyňou Andrejuvovou, aj tváre a mená páchateľov tých, ktorí boli za tie zločiny zodpovední.
Ja držím palce Ústavu pamäti národa, aby, aby v tejto svojej misii vytrval, aby čo najlepšie napĺňal odkaz Jána Langoša, a ten zámer, s ktorým inštitúcia ako Ústav pamäti národa bola vytvorená, napokon podobné inštitúcie existujú aj v iných postkomunistických krajinách.
Keďže preberáme, preberáme správu o činnosti za minulý rok, ja by som sa rád vyjadril, a teda možno aj, aj spýtal aj na niektoré veci, o ktorých sme hovorili s pánom predsedom už aj na zasadnutí výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny a myslím si, že by bolo dobré, keby, keby zazneli aj, aj v pléne.
Prvá vec, o ktorej by som chcel hovoriť, je, že v predchádzajúcom volebnom období v roku 2017 bol zmenený, zmenený zákon o pamäti národa, ktorým sa zmenil, zmenila tá klasická štruktúra, ktorá tam bola od čias Jána Langoša, kedy na čele ústavu stál predseda správnej rady za kolektívne vedenie, alebo teda kolektívny, kolektívny štatutárny orgán, správa rada, ktorá si, ktorá si potom následne volí, volí svojho predsedu. Takže by som sa chcel spýtať aj teda na pôde pléna, pýtal som sa to aj na pôde, pôde výboru, že ako sa tá nová štruktúra osvedčila, pretože tá zmena zjavne v tom čase bola, bola účelová, bola vedená snahou zbaviť sa vtedajšieho predsedu správnej rady Ondreja Krajňáka, nebola motivovaná nejakými snahami o systémové zlepšenie, zlepšenie fungovania ÚPN, aspoň tak som to, tak som to vtedy, vtedy vnímal. Preto sa chcem spýtať, že ako sa funguje v inštitúcii, ktorá má takto definovaný kolektívny, štatutárny, štatutárny orgán? V čom sú problémy, v čom sú naopak, naopak prednosti takéhoto nastavenia, nastavenia vzťahov a ako sa tie zmeny premietli povedzme do, do atmosféry vnútornej v Ústave pamäti národa?
Druhá vec, na ktorú som sa pýtal a na ktorú by som, by som sa chcel spýtať teda znovu, je organizačná zmena, ktorá sa síce deje práve teraz, myslím, že od 1. septembra má byť, má byť účinná, tak by som sa chcel spýtať jednak na tie dôvody a jednak aj na, aj na teda, či to bude znamenať nejaké personálne zmeny, lebo tým, že dochádza k zmene organizačnej štruktúry, tak musia, musia zamestnanci niektorí teda podpisovať nanovo zmluvy, alebo, alebo dostať sa do nových, do nových oddelení, alebo organizačných, organizačných štruktúr, že či to bude znamenať podľa toho, čo doteraz, doteraz viete, nejaké personálne, personálne zmeny vo vzťahu k zamestnancom úradu.
Tretia vec, na ktorú by som sa chcel, na ktorú by som sa chcel spýtať, Ústavu pamäti národa býva, býva občas vyčítané, že sa venuje aj iným veciam, ako priamo obdobiu neslobody a povedzme, keď sa spomína publikačná činnosť pracovníkov alebo zamestnancov ÚPN, tak je tam, sú tam, je tam práca pána Podolca o projektoch autonómie Slovenska v prvej Československej republike. Je tam, je tam práca pána Gareka "Jeseň 1938 na Slovensku a Orava", alebo, alebo práca pána Podolca "Dve etapy slovenskej autonómie". Samozrejme, že je úplne v poriadku ak, ak zamestnanci ústavu sa venujú aj iným obdobiam slovenskej histórie a, a majú nejaké, majú nejaké výstupy, len je teda otázka, že či to nejako súvisí s činnosťou Ústavu pamäti národa, či to má nejaký, nejaký priamy vzťah k obdobiam neslobody, ktorých skúmanie a dokumentovanie je, je náplňou činnosti ÚPN.
Ďalšia vec, to by som sa nechcel pýtať, ale, ale teda v podstate len reprodukovať výsledok našej, našej diskusie s pánom predsedom na pôde výboru pre ľudské práva, kde sme sa, myslím, zhodli na dôležitosti práve Oral historie a dokumentácie svedectiev pamätníkov, lebo mnohé z tých vecí, ktoré robí ÚPN, bude možné robiť aj o desať, dvadsať alebo sto rokov a bude možné sa, teda skúmať, skúmať archívy. Ale niektoré veci sú vecou zrejme iba krátkeho času, kým pamätníci, pamätníci obdobia neslobody ešte žijú a sú schopní podať, podať svedectvo, tak tu chcem len oceniť a som rád, že si aj pán predseda a teda vedenie ÚPN uvedomuje, uvedomuje dôležitosť tejto úlohy a aj to, že je to vec, ktorú, ktorú nemožno nejako odkladať.
A poslednú vec, na ktorú by som sa, by som sa chcel spýtať, o ktorej sme nehovorili na pôde výboru, sa týka, týka toho súdneho spolu s českým premiérom Andrejom Babišom. V správe sa uvádza, že v decembri 2019 vydal Ústavný súd nález vo veci sťažovateľa Ing. Andreja Babiša, ktorým rozhodol, že boli porušené práva sťažovateľa podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv. A v roku 2019 nebola podaná žiadna nová žaloba, ktorej účastníkom konania by bol Ústav pamäti národa, tak aj to samotné rozhodnutie Ústavného súdu bolo, bolo predmetom aj verejnej, verejnej kritiky. A teda aj tá kauza totiž konštatuje tie, konštatuje, tiež v správe bola široko medializovaná. Tak keďže, keďže k tomuto je tu taká strohá informácia, tak sa chcem spýtať, či je nejaký nový, nový vývoj, či sa teda niečo udialo, udialo v roku 2020 alebo boli, boli zverejnené, teda boli nejaké žaloby či už v tejto alebo, alebo inej veci. A prípadne, že ako vedenie ÚPN hodnotí to rozhodnutie Ústavného súdu. Samozrejme, že rozhodnutie Ústavného súdu treba rešpektovať, ale možno mať naňho nejaký názor. Takže ak naňho nejaký názor máte, tak by ma to zaujímalo.
Ďakujem.

Pán poslanec Kuriak, opakovane ste hovorili o tom, že poukazujú na vás, že ste katoliban a obviňujú vás, že ste katoliban. Ja súhlasím s vami, že mali by sme sa baviť vecne a nemali by sme používať takéto, takéto nálepky. Keď sa, keď sa bavíme ale o tejto téme, tak ten rozmer, ak niektorí z predkladateľov alebo, alebo obhájcov tohto návrhu to aj priznávajú, má aj rozmer náboženský, lebo, lebo vychádza, vychádza z nejakého náboženského presvedčenia. Samozrejme, že niekto môže tento návrh obhajovať čisto zo sociálnych dôvodov, lebo si myslí, že tak je to v záujme zamestnancov v maloobchode, ale aj u predkladateľov, aj u mnohých obhájcov je, je prítomný ten náboženský rozmer alebo tie náboženské dôvody, že prečo práve nedeľa. Lebo áno, jeden voľný deň, ale však tí zamestnanci aj tí, čo robia systémom krátky, dlhý týždeň, tak tí majú podobné množstvo odpracovaných, odpracovaných hodín, samozrejme, môžu to byť nadčasy, ako ľudia, ktorí robia, robia systémom pracovný týždeň, pracovný týždeň, víkend. Čiže aj oni majú, oni majú voľné dni, ale sú tam rôzne situácie.
Ale to, čo, to, čo ma na tej argumentácii ako tak trochu zaráža, a teda použili ste to aj vy, hovorili ste, že však aj vo vyspelých krajinách ako Nemecko, Rakúsko, Nórsko, Švajčiarsko, Spojené kráľovstvo to majú. Tak dobre, ale v krajinách ako Nemecko, Rakúsko, Nórsko, Švajčiarsko, Veľká Británia majú aj manželstvá osôb rovnakého pohlavia, majú tam, majú tam aj adopcie detí takýmito pármi. Tak buď to je argument pre to, že keď to tam je, tak to zaveďme aj u nás, alebo potom ten argument, argument nepoužívaj... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Baránik, dobré vystúpenie. No tak v reakciách dostať, že si kapitalista aj boľševik, to sa málokomu podarí (smiech v sále) a zároveň... No, veľmi správne si poukázal na to, že keď niekto obhajuje trh, keď niekto obhajuje slobodu, keď niekto obhajuje kapitalizmus, nie je asociálny. To je, to je také, ako áno, ja viem, že ľavica to má rada, že ľavica bojuje za ľudí a pravica obhajuje záujmy tých zlých kapitalistov. Ale trhová ekonomika, kapitalizmus vedie k rastu životnej úrovne ľudí. Je v záujme ľudí, to nie je v záujme nejakých mimozemšťanov. Krajiny, v ktorých funguje trh, v ktorých je kapitalizmus, majú ľudia v týchto krajinách vyššiu životnú úroveň ako v krajinách, kde bol socializmus, na ktorý tu aj predkladatelia často, často odkazujú, že však za socializmu sme mali v nedeľu zavreté aj v sobotu sme mali od obeda zavreté a prežili sme to. Tak keď si porovnáme, aká je životná úroveň v krajinách, kde je kapitalizmus, a v krajinách, kde bol socializmus, myslím, že odpoveď je úplne jednoznačná.
A pokiaľ ide o tú koaličnú zmluvu, tak áno, niektorí jednoduchší jedinci asi majú problém pochopiť, že človek sa správa slobodne, ale má aj nejaké záväzky a tie záväzky rešpektuje a keď o akejkoľvek veci rozhodujeme, tak berieme veci, ktoré sú za, kde berieme veci, ktoré sú, ktoré sú proti. To, že koaliční poslanci rešpektujú koaličnú zmluvu, je ich slobodné rozhodnutie. K niečomu sme sa zaviazali a svoje záväzky dodržiavame. Čo je na tom nepochopiteľné?

Ďakujem za reakcie aj za to, že mi nebolo poďakované, pán predkladateľ. No argumentovať tým, že súhlasí konfederácia odborových zväzov alebo Konferencia biskupov Slovenska, no opäť to len, opäť to len potvrdzuje to ideologické pozadie. No tak jasné, že Konferencia biskupov Slovenska v tomto prípade súhlasí, ale teda potom sa netvárme, že to nemá aj tento náboženský rozmer. Však okej, ale tak aspoň to, aspoň to priznajte.
Pán poslanec Kočiš, no väčšina klubu tu sedela, keď som hovoril o tom, že ste tu neboli, tak ja som napríklad sa zapojil do rozpravy k zákonu o zmene voľby generálneho prokurátora, kde zapojil sa aj teda pán poslanec Kotleba nejakou faktickou a ja som potom v rozprave chcel reagovať naňho, na to, čo povedal, aj som na to reagoval, nuž ale pán poslanec Kotleba tu už nebol, lebo teda povedal si svoje a potom ste išli niekam, niekam preč.
Ďalej ste povedali, že dúfate, že demokratická väčšina, ktorá zdieľa tie hodnoty, ktoré zdieľate aj vy, ten návrh presadí. No ja pevne dúfam, že žiadna taká väčšina, ktorá by zdieľala vaše hodnoty, v tomto parlamente nie je a nikdy nebude. Nepovedal som, že Slovensko sa stane neslobodnou krajinou. Povedal som, že sa stane menej slobodnou krajinou.
A, pán poslanec Kotleba, skrátiť pracovný týždeň, no výborný nápad, to rozhýbe ekonomiku a to je presne to, čo teraz v tej kríze potrebujeme. No a tá otázka, že či, či chceme, aby opozícia začala ignorovať zasadnutia parlamentu, tak ja si myslím, že demokratická opozícia patrí k parlamentu a že je dobré, že tu je, ale keby vaša strana začala ignorovať zasadnutie parlamentu, určite by som to prežil.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, začnem reakciou teda na ten nápad pána poslanca Kotlebu, aby sme rokovali aj v nedeľu. Ja som tu bol v piatok až do konca rokovania a nejako som tu nevidel veľa vašich poslancov, tak možno by stačilo (potlesk), keby ste chodili do práce vtedy, keď máte, a nevymýšľali tu niečo o tom, že máme rokovať v nedeľu.
A druhú vec, ktorú by som na úvod chcel povedať, že ak by ste náhodou mali to nutkanie, tak mi nemusíte ďakovať, budem sa snažiť vystúpiť tak, aby ste nemali žiadny dôvod, ale teda pre istotu.
Otvorene hovorím, že som proti zákazu nedeľného predaja. Rešpektujem, že aj v rámci demokratickej časti politického spektra sa niektorí ľudia domnievajú, že je to dobrý nápad, že by sa mal zakázať alebo obmedziť nedeľný predaj; máme právo na rôzne názory, ale ja tento názor nezdieľam. Myslím si, že kolega Radovan Kazda vo svojom vystúpení, povedal som to už vo faktickej, trafil klinček po hlavičke. Tým, že spomenul nedeľu, a tým, že sa spýtal, že v čom je nedeľa iná ako iné dni, tak vyvolal asi najviac reakcií vo forme faktických pripomienok zo strany, zo strany predkladateľov, ktoré odhalili čo je za týmto návrhom. Ktoré odhalili, že za týmto návrhom je vaše ideologické a náboženské presvedčenie, na ktoré, samozrejme, máte právo, nikto vám nemá právo zasahovať do toho, v čo veríte, ale toto je klasický prípad, keď chcete svoju predstavu nanútiť niekomu druhému. Nanútiť ľuďom, ktorí ju nezdieľajú, lebo nie sú veriaci alebo sú veriaci iného vierovyznania a nesvätia nedeľu, ale sobotu alebo piatok, alebo si nemyslia, že je toto zásadná prekážka toho, aby boli, aby boli veriaci.
Pán poslanec Kočiš tu povedal, že nikomu nič neprikazujeme; no, neprikazujete, ale iba zakazujete; a zároveň z tých reakcií bolo, bolo zrejmé, že máte také sebavedomé presvedčenie, že viete, čo by tí ľudia mali robiť v nedeľu, ako by mali tráviť nedeľu.
Je to návrh zákona, ktorý obmedzuje mieru slobody ekonomiky a spoločnosti. Ak by takýto návrh zákona bol schválený, Slovensko bude menej slobodnou krajinou. Ja nevravím, že nastane tu totalita, až by sa raz presadil zákaz nedeľného predaja, rešpektujem, že existujú, existujú aj vyspelé demokratické krajiny, kde je v nedeľu predaj obmedzený alebo dokonca takmer zakázaný, ale nesporne by to bol negatívny zásah do slobody, ktorú tu dnes máme. A bol by to zásah, ktorý poškodí nielen individuálne práva ľudí rozhodnúť sa, ako budú tráviť svoj čas, ale poškodí aj ekonomiku, pretože vládne regulácie, vládne zásahy – a najmä takéto neodôvodnené – v konečnom dôsledku skôr či neskôr ekonomiku poškodia.
Už tu viackrát zaznelo, že prečo sa taký fetiš spravil práve z nedeľnej práce v maloobchode. Prečo nie v iných sektoroch. A teraz nehovorím o tom, že musí fungovať, musia fungovať hasiči, policajti, záchranka, ale určite by sme prežili bez reštaurácií, kín, divadiel, cukrární. Prečo, prečo zakazujeme alebo chcete zakázať práve predaj a prečo riešite, ak teda argumentom je, že rodičia majú tráviť čas so svojimi deťmi, vychádzajúc z predpokladu, že všetky predavačky a všetci predavači sú práve vo veku, keď majú maloleté deti, prečo nás potom nemrzí, že obchody sú otvorené nielen do štvrtej, piatej, ale do ôsmej, niektoré do desiatej, niektoré sú otvorené v noci, že pracovníci v reštauráciách, kuchárky, kuchári, čašníčky, čašníci pracujú takisto do neskorého večera a nevidia svoje deti takým spôsobom a tak často a niekedy, niekedy keď prídu domov, tak už tie deti, deti spia, ako ostatní. Prečo sa hovorí o nedeli, prečo sa nehovorí, nehovorí aj o sobote? Však predsa ľudia, ktorí robia od piatku do, do, od pondelka do piatku, majú dvojdňový víkend. Tak ak si myslíme, že to je norma, ktorú by mali mať všetci, tak prečo sa rieši iba nedeľa? Prečo? Lebo opäť, sú za tým nejaké ideologické dôvody.
Padli tu, padli tu argumenty, keď niektorí z kritikov hovoria o tom, že zníži to príjmy. Zníži to príjmy ľudí pracujúcich v obchode, bude to mať negatívny dopad na zamestnanosť, tak myslím, že pán predkladateľ práve argumentoval tým, že ale veď sa vyrátalo, že ten pokles tržieb bude o 1,4; 1,9, percenta, ak to tak bude, dobre, je to odhad, ale môže to tak byť. No dobre, ale to je argument, ktorý môže vyhovovať obchodníkom, že tie nákupy sa presunú do, do kratšieho času, zo siedmich dní do šiestich dní, ale keď budem mať obchod, ktorý dnes je otvorený sedem dní, bude otvorený iba šesť dní, tak nebude potrebovať predsa toľko zamestnancov.
Samozrejme, že ak je to malý obchodík, ktorý má, ktorý má jedného, dvoch zamestnancov, troch, tak, tak neprepustia jedného, jedného z troch. Ale keď sú to, keď sú to veľké predajne, tak jednoducho klesne dopyt, klesne dopyt po, po práci v maloobchode a ja nemyslím si, že to bude že jedna sedmina, lebo časť toho sa presunie, presunie do iných dní, že bude potrebná nejaká práca, ktorá bude vykonávaná aj počas iných dní, ale ten pokles určite nastane. Jednoducho, keď nemusím mať otvorené sedem dní, ja ako obchodník dostanem, dostanem v podstate rovnaký príjem, lebo predám skoro to isté, ale nebudem potrebovať zamestnancov sedem dní, budem ich potrebovať iba šesť dní. Tak kto na to doplatí? Doplatia na to zamestnanci, buď tým, že niektorých prepustím, alebo iným znížim úväzok a znížim tak ich príjmy.
Veľmi dobrý argument je, že však aj niektorí obchodníci sú za to, aby boli obchody v nedeľu zavreté a dôvod prečo, prečo ich nezatvoria sami od seba, je ten, že však nemôžeme, lebo konkurencia by ich mala otvorené a my by sme na to doplatili. Ale to opäť nie je argument, ktorý by vyhovoval predavačkám, na ktoré sa vy odvolávate. To je argument, ktorý vyhovuje obchodníkom. Časť obchodníkov má pocit, že lepšie by bolo, keby všetci mali zavreté v nedeľu, tak oni nezatvoria v nedeľu, ale oni prostredníctvom takejto aktivity návrhu zákona chcú zakázať mať otvorené všetky. Čiže áno, z pohľadu tých obchodníkov, ktorí si spočítajú, že sa im nedeľný predaj neoplatí, je to logická, logická aktivita, ale neplatí potom argument predavačkou, ktorá chce tráviť nedeľu, nedeľu s rodinou. Je to potom aktivita v prospech, v prospech časti obchodníkov, ktorí by chceli v nedeľu zavrieť a chcú to prikázať aj svojej konkurencii.
Ja nespochybňujem, že existuje skupina ľudí a že existuje aj skupina predavačiek, ktoré ak by takýto zákon bol schválený, zrejme by im to vyhovovalo, lebo napríklad uprednostnia, uprednostnia možnosť byť s rodinou pred možnosťou privyrobenia si. Ale existuje ďalšia skupina, ktorú takýmto opatrením by sme poškodili. Ľudia, ktorí si, ktorí si privyrábajú a ktorí obracajú každé euro, ľudia, ktorí pracujú na čiastočné úväzky a ktorým práve možno práca v nedeľu vyhovuje, študenti trebárs, spotrebitelia. Však spotrebitelia sú tiež, tiež dôležitá skupina, lebo niektorí ľudia majú problém ísť cez, cez pracovný týždeň, cez pracovný týždeň nakupovať a nemyslím bežné nákupy typu potravín, ale, ale nejaké väčšie nákupy odkladajú na víkend, lebo víkend im viac vyhovuje. Týchto všetkých tým návrhom alebo tým zákonom, ak by ten návrh bol schválený, by sme poškodili.
Veľa sa tu, veľa sa tu argumentuje prieskumami verejnej mienky, ale najlepší prieskum je naozaj prieskum, prieskum nohami. Prečo ľudia do tých obchodov chodia? Núti ich niekto, aby v nedeľu chodili do nákupných centier, aby v nedeľu chodili, chodili nakupovať? Však, ak je 80 % ľudí za zákaz nedeľného predaja, prečo sa tak nesprávajú? To tam tých 15, či koľko percent je proti zákazu, dokáže naplniť nákupné centrá a obchody za celý čas?
Ďalší aspekt je ten čas. Ja nevravím, že keby sme boli na vrchole prosperity, nemali sme tu koronu, ale dobré časy, ako tu boli povedzme pred rokom, že by som to považoval za dobrý nápad. Nie, nemyslím si, že, že je to dobrý nápad zakazovať predaj v nedeľu, ale myslím si, že aj tí ľudia, ktorí sú presvedčení, že by v nedeľu malo byť zakázané predávať v obchodoch, by mali zvážiť, či je teraz tá vhodná doba, či teraz, keď sa na nás valí kríza, ešte nevieme akých rozmerov, nevieme, či sa dožijeme druhej alebo tretej vlny pandémie, nevieme, aké to bude mať následky na, na vývoj ekonomiky, aké to bude mať následky na, na príjmy občanov, ako sa zvýši nezamestnanosť, tak práve teraz prichádzať s takýmto experimentom by snáď mohlo presvedčiť aj tých ľudí, ktorí sú úprimne presvedčení o tom, že zakázať predaj v nedeľu je dobrý nápad. A nemyslím si, že by riešením bola nejaká zmena účinnosti, účinnosti zákona, riešením je neriešiť teraz vôbec tento nápad, ak nechceme hazardovať s ekonomikou a so sociálnou situáciou.
Posledná vec, koaličná zmluva je v tomto prípade pomerne jasná. Koaliční poslanci nemôžu svoje zámery presadzovať v spolupráci s opozíciou a koaliční poslanci by mali hľadať zhodu na tom, akým spôsobom presadzovať, presadzovať svoje návrhy. Čiže predtým, ako predložia nejaký poslanecký návrh, by mala nastať zhoda v koalícii. Chcem povedať veľmi jasne, že v tejto veci zhoda v koalícii nie je.
Ďakujem.

Pán poslanec Kazda, veľmi dobrý príspevok. Môžem povedať, že si trafil klinček po hlavičke. Tie reakcie, na ktoré nemôžem reagovať, to dokazujú, ale ty si vo svojom príspevku v podstate odhalil, aký je skutočný úmysel predkladateľov toho zákona. Ten úmysel nie je vyjsť v ústrety predavačkám, aby, aby v nedeľu mohli tráviť so svojimi rodinami. Ten skutočný úmysel je ich predstava, že oni vedia, ako sa ľudia majú správať, že oni vedia, čo majú ľudia robiť v nedeľu, a myslia si, že to prostredníctvom zákona môžu nanútiť ostatným. O ničom inom to nie je.

Ďakujem za reakcie. Pán poslanec Kuffa, no, tak neviem či som nebol celkom zrozumiteľný. Ja som nepovedal, že nie som komfortný a spokojný s tým čo predkladám. Ja naopak, som spokojný s obsahom, pretože som sa na jeho tvorbe podieľal, diskutovali sme o tom a som presvedčený, že je to dobrý návrh, ktorý zlepší spôsob výberu nového generálneho prokurátora.
To o čom som hovoril je, že áno, lepšie by bolo, keby takýto návrh šiel cestou vládneho návrhu, tu sa možno s kolegom Vetrákom nezhodnem. Keby sme, keby pánovi Čižnárovi končilo funkčné obdobie v decembri, tak som presvedčený, že by sme išli cestou vládneho návrhu. Ale tuto tie dôvody sú vážne a dokonca bola aj úvaha, že či to nie sú dôvody na skrátené legislatívne konanie. A z tohto hľadiska, keď si predstavím, že skrátené legislatívne konanie verzus poslanecký návrh zákona, tak ten poslanecký návrh zákona dáva ďaleko väčší priestor aj na verejnú diskusiu, aj na pripomienkovanie toho návrhu, aj na vyjadrenie sa všetkých zainteresovaných.
A teda, pán poslanec Kuffa, no mrzí ma to, lebo ja som ocenil, že dnes v tejto rozprave sme sa snažili byť vecnejší, a teda hovoriť o obsahu a nie, nie o menách a vy ste zareagovali tým, že ste zase, zase to meno spomenuli. Však je to vaše, vaše právo, samozrejme, ale hovorím, že bude lepšie, keď sa najprv budeme baviť o tom ako nastaviť ten systém, lebo o tom je náš návrh zákona.

Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, toto je prvý návrh zákona, ktorý v tomto volebnom období prerokúvame a týka sa postavenia prokuratúry. Určite to nie je posledný návrh zákona. Týmto sa nevyčerpávajú zmeny, ktoré máme ambíciu urobiť v justícii ani v rámci prokuratúry.
Súhlasím aj s tými kritikmi, ktorí upozorňujú na to, že táto téma by si zaslúžila rozsiahlejšiu diskusiu, len žiaľ, sme v postavení, keď nie je možné z objektívnych dôvodov, nie je možné postupovať inou cestou, pretože funkčné obdobie súčasného generálneho prokurátora vyprší už v júli. A ja by som bol radšej, keby to bol vládny návrh zákona, ktorého predloženiu by predchádzala široká odborná diskusia. Na základe výsledku tej odbornej diskusie by ministerstvo spravodlivosti pripravilo nejaký návrh zákona, ktorý by išiel do medzirezortného pripomienkového konania. Potom by to išlo, išlo do parlamentu, kde by bol štandardne prerokovaný v troch čítaniach.
Lenže to by sme predlžovali funkčné obdobie súčasnému generálnemu prokurátorovi nie o dva mesiace, čo sa aj tak zrejme stane, aj keď sme išlo cestou poslaneckého návrhu, ale možno o pol roka. Považujem predkladanie poslaneckých návrhov za legitímne. Sú, samozrejme, veci, ktoré je potrebné dôkladnejšie prediskutovať. My si to ako predkladatelia uvedomujeme a vytvoríme na to priestor v rámci, v rámci verejnej diskusie.
Som rád, že dnes ten tón debaty bol vecnejší a že sa sústreďujeme na systémové zmeny a nebavíme sa o menách, lebo tuto najmä zo strany opozície lietajú nejaké zaručené informácie o tom na čom sa koalícia dohodla. Najprv sa hovorilo o Danielovi Lipšicovi, teraz pán poslanec Tomáš, ktorý tu už nie je, vyrukoval s tým, že vraj je koalícia dohodnutá alebo tým favoritom je pán sudca Kliment. Je teda zaujímavé, že opoziční poslanci sú oveľa lepšie informovaní ako my v rámci koalície na čom sa koalícia dohodla, lebo žiadne také dohody nie sú. A budem teda rád aj na tej verejnej diskusii, aj v tom období, ktoré nás čaká do ďalšieho pléna, aj v druhom čítaní v pléne sa budeme baviť vecne o tých zmenách, ktoré náš návrh prináša a nebudeme, nebudeme hovoriť o menách, lebo na diskusii o menách príde čas následne. Takže ďakujem.