Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

23.7.2021 o 14:59 hod.

Mgr.

Ondrej Dostál

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie s faktickou poznámkou 23.7.2021 14:59 - 15:01 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Ďakujem. Pán poslanec Vážny, verejný obstarávateľ som nebol, niečo som už obstarával, ale teda verejný obstarávateľ som nebol, to máte pravdu. Ale nikto z nás nie je expertom na úplne všetko, o čom sa rokuje v parlamente, čiže aj ja komunikujem s ľuďmi, ktorí sa verejnému obstarávaniu venujú, a teda nehovoril som tu nejaké subjektívne dojmy, hovoril som tu konkrétne čísla a štatistiky.
A keď hovoríte, že treba sa pozerať aj na objem a že tie najväčšie a najkomplikovanejšie zákazky alebo obstarávania, tam je najväčší problém s námietkami, tak si len dovolím upozorniť, že som nehovoril o námietkach pri nadlimitnom obstarávaní, ktorých sa to nedotkne, ale hovoril som o námietkach pri podlimitnom obstarávaní, respektíve o námietkach stavebných činností do milióna eur. To je, to je to, o čom som hovoril. Nehovoril som o tých zjavne neodôvodnených námietkach, o ktorých ste vy hovorili vo svojom faktickom príspevku alebo faktickej poznámke. Ale áno, aj to vnímam tiež ako možnú vec na diskusiu, lebo na prvý pohľad je to dobré, že zjavne neopodstatnená námietka, ale akým spôsobom sa to bude, bude interpretovať? Je teda možné, že sa to bude interpretovať korektne a dostaneme sa rozhodovacou praxou k tomu, že sa tým zjavne, naozaj zjavne neopodstatnené námietky budú takýmto spôsobom eliminovať, ale je tam opäť riziko toho, že bude tam nejaký subjektívny výklad, a preto možno aj toto je niečo, na čo by sa dalo pozrieť.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 23.7.2021 14:43 - 14:57 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Vážený pán podpredseda vlády, kolegyne, kolegovia, vítam snahu o zrýchlenie a zjednodušenie postupu verejného obstarávania, ktorá je podstatnou súčasťou tejto novely. Vopred hovorím, že budem hlasovať za to, aby bol návrh zákona postúpený do druhého čítania, a rovnako bude hlasovať aj celý poslanecký klub SaS.
Chcel by som však využiť prvé čítanie k návrhu zákona aj na otvorenie diskusie o niektorých bodoch, ktoré sa mi v návrhu javia ako problematické a o ktorých by som bol rád, keby sme mohli hovoriť aj v druhom čítaní a prípadne by sa mohli premietnuť do nejakých pozmeňujúcich návrhov, ak sa na nich v rámci koalície budeme vedieť zhodnúť.
Uvedomujem si, že ide o zásadné zmeny v systéme verejného obstarávania. Uvedomujem si, že predloženiu návrhu zákona do parlamentu predchádzalo rozsiahle, opakované medzirezortné pripomienkové konanie, veľké množstvo pripomienok, aj zásadných pripomienok, rozporové konania, výrazné zmeny oproti pôvodnému návrhu, dohoda s Úradom pre verejné obstarávanie, ktorú tiež vítam, a, samozrejme, aj množstvo kompromisov, lebo pri takto zásadnej zmene to bez tých kompromisov asi ani nejde.
Napriek tomu by som sa chcel vyjadriť v podstate k štyrom okruhom, ktoré vnímam ako také, že by ešte stáli za ďalšiu diskusiu. Tým prvým je obmedzovanie námietok, druhým je systém profesionalizácie, tretím je otázka dotovaných osôb podľa § 8 zákona a štvrtým štátna elektronická platforma ako povinný nástroj pri podlimitnom a, podlimitnom obstarávaní a zákazkách s nízkou hodnotou.
Hlavný problém vidím teda práve v tom obmedzení podávania námietok, pretože námietky považujem za najdôležitejší nástroj kontroly verejného obstarávania, a myslím si, že to odôvodňovanie tým, že námietky zdržujú proces verejného obstarávania, je len mýtus, ktorý nezodpovedá realite a nie je podložený štatistickými údajmi. K tomu sa vyjadrím trochu bližšie, k tým ostatným naozaj len telegraficky.
Pokiaľ ide o systém profesionalizácie verejného obstarávania, tak už v minulom volebnom období prišiel Úrad pre verejné obstarávanie s návrhom vytvorenia komory profesionálov vo verejnom obstarávaní, čo som nepovažoval za veľmi šťastné, aj sme k tomu dávali, dávali hromadnú pripomienku, a teda to sa nakoniec nezrealizovalo, ale myslím si, že ani tento systém nie je optimálny a je tam viac vecí na diskusiu.
A pokiaľ ide o tie dotované osoby podľa § 8 zákona, v predloženej novele zákona tá navrhovaná úprava síce nie je v rozpore so smernicami pre verejné obstarávanie, ale obávam sa, že úplná absencia pravidiel pre zákazky na tovary a služby spolufinancované z európskych štrukturálnych a investičných fondov môže znamenať zásadný problém pri preukazovaní hospodárnosti nakladania s prostriedkami Európskej únie, môže obmedziť hospodársku súťaž aj transparentnosť procesu obstarávania a teda to, že nebude priamo zákonná úprava, ale nejaký iný systém, vidím ako problém a vidím ako dôvod na diskusiu.
A pokiaľ ide o tú platformu elektronickú, tam zase kladiem otázku, že prečo by pri aj podlimitnom verejnom obstarávaní a obstarávaní zákaziek s nízkou hodnotou malo byť povinné realizovať elektronickú komunikáciu len prostredníctvom štátnej elektronickej platformy, keď na trhu existujú aj komerčné systémy, ktoré bude možné používať už len v nadlimitnom obstarávaní.
Ale teraz k tomu hlavnému problému, ktorý vidím, ktorý sa týka námietok, ktoré sa týka toho, že námietky nebude možné podať pri zadávaní zákaziek na uskutočnenie stavebných prác, ak je predpokladaná hodnota zákazky rovná alebo nižšia ako jeden milión eur a nebude to možné podávať, nebude ich možné podávať pri zadávaní podlimitných zákaziek verejným obstarávateľom na dodanie tovaru a poskytnutie služby. Materiál neobsahuje žiadne štatistické východiská, ktoré by odôvodňovali takéto zásadné obmedzovanie práv hospodárskych subjektov brániť svoje záujmy. V dôvodovej správe sa hovorí: Navrhovaná úprava v kontexte štatistických ukazovateľov obmedzuje podávanie námietok v segmente, ktorý nie je z pohľadu celkového počtu námietok dominantný. V roku 2019 bolo podaných celkovo desať námietok z celkového počtu 269 námietok, ktoré sa týkali podlimitných postupov na tovary a služby, a 38 námietok, ktoré sa týkali podlimitných stavebných prác s predpokladanou hodnotou zákazky do milióna eur.
V dôvodovej správe sa ďalej uvádza, že konanie o námietkach je niektorými podnikateľmi systematicky zneužívané na blokovanie uzavretia zmluvy vo verejnom obstarávaní, a ďalej, že zneužívanie námietok a umelé predlžovanie procesu verejného obstarávania je zvlášť aktuálne pri projektoch financovaných z fondov Európskej únie, pri ktorých existujú striktné lehoty na ich čerpanie. Zároveň však predstavuje hrozbu pre hospodársky a sociálny rozvoj štátu, napríklad v súvislosti s odkladanými strategickými projektami.
To, že námietky zdržujú proces verejného obstarávania a čerpanie eurofondov, považujem za mýtus, ktorý je živený vo verejnosti dlhodobo, ale myslím, že sa nezakladá na pravde. V roku 2019 Úrad pre verejné obstarávanie meritórne rozhodol o 141 námietkach, z toho 110 išlo o nadlimitné zákazky a v 31 išlo o námietky doručené v postupe zadávania podlimitných zákaziek. 86 námietkam, to znamená 61 %, bolo vyhovené, 55 bolo zamietnutých. V roku 2019 bolo uskutočnených 1 387 podlimitných postupov bez využitia elektronického trhoviska, to znamená, že zákaz podávania námietok upravuje návrh kvôli 31 z 1 387, čiže 2,2 % podlimitných zákaziek, ktorých sa týkali námietky z roku 2019, pričom 97 % podlimitných verejných obstarávaní sa námietky vôbec netýkajú.
Čiže otázka môže znieť, že prečo kvôli takému nízkemu počtu. Rovnako môže byť aj protiargument, že prečo teda ja namietam obmedzenie tých námietok, keď je to tak málo využívané. Lenže význam námietok spočíva nielen v námietkach samotných, ale podľa môjho názoru najmä v tom, že sú dôvodom, prečo sa verejní obstarávatelia zaoberajú žiadosťami o nápravu, ktoré námietkam predchádzajú. Žiadosťou o nápravu záujemcovia o verejné zákazky vo veľkej miere prispievajú k opravám súťažných podmienok, ktoré sa účastníkom predmetného trhu zdajú diskriminačné alebo sú inak v rozpore so zákonom o verejnom obstarávaní.
Povinnou náležitosťou žiadosti o nápravu je opis rozhodujúcich skutočností a označených dôkazov. To znamená, že záujemca, účastník alebo osoba, ktorej práva alebo právom chránené záujmy boli alebo mohli byť dotknuté postupom verejného obstarávateľa, musí presne popísať pochybenie a podložiť ho dôkazmi, ktorými sú často výkladové stanoviská či rozhodnutia úradu v obdobnej veci. Mám za to, že napríklad v prípade námietky proti súčasným podkladom nie je väčšinou v záujme navrhovateľa nejako zdržovať proces verejného obstarávania, ani to nie je v jeho moci, nakoľko námietky nemajú odkladný účinok na konanie verejného obstarávateľa. Naopak, záujemca očakáva čo najrýchlejšie rozhodnutie a opravu súťaže. Proces sa potom zdržuje na strane verejného obstarávateľa a ÚVO, kde úrad pýta od verejného obstarávateľa niekedy aj dokumentáciu, ktorú k rozhodovaniu o námietke bezprostredne nepotrebuje.
V prípade, že úrad rozhoduje o obsahu námietky, minimálne v 60 % prípadoch dá za pravdu sťažovateľovi a tento trend je dlhodobý, čiže tie námietky majú zmysel. Revízne postupy sú podľa môjho názoru najdôležitejším nástrojom kontroly verejného obstarávania, pretože práve hospodárske subjekty vedia najlepšie posúdiť, či je zákazka diskriminačná, t. j. či je vyhlásená na mieru konkrétnemu hospodárskemu subjektu.
Navrhované znenie znemožňuje účinnú právnu ochranu prostredníctvom revíznych postupov hlavne pre malých a stredných podnikateľov, ktorí sa zúčastňujú podlimitných zákaziek. Novela vytvára predpoklad pre zrýchlenie námietkového konania tým, že sa ruší druhostupňové rozhodovanie o námietkach v podobe rozhodovania rady úradu, a z uvedeného nevidím dôvod na vylúčenie značnej časti verejných obstarávaní z dohľadu nad verejným obstarávaním prostredníctvom účinných postupov preskúmania, tam, keď sú ešte úkony verejného, verejných obstarávateľov zvrátiteľné.
Materiál neobsahuje žiadne štatistické východiská, dôvody pre toto obmedzovanie práv hospodárskych subjektov brániť svoje záujmy v procese verejného obstarávania a už zvýšením finančných limitov sa značne obmedzuje podávanie námietky. Zásada transparentnosti vo verejnom obstarávaní má zabezpečiť nielen adekvátny stupeň zverejňovania zákazky, ale aj kontrolu nestrannosti postupov verejného obstarávania. Existuje riziko, že žiadosti o nápravu bez námietok dopadnú ako rozpor podaný v karanténe na elektronickom trhovisku, teda že nebudú, nebudú si ich obstarávatelia či verejní obstarávatelia všímať. Možnosť namietať je najlepším a okamžite vynútiteľným kontrolným mechanizmom, preto považujem toto obmedzovanie za neprimerané. Úprava podľa môjho názoru neodstraňuje príčiny predlžovania procesu verejného obstarávania, ale len následky.
Čo sa týka deklaratórneho výroku Úradu pre verejné obstarávanie namiesto revízneho po uzavretí zmluvy nad jeden milión eur akékoľvek následné uplatňovanie už porušených práv s následkami ex post nemá pre hospodársky subjekt z podnikateľského hľadiska žiadny zmysel a môže to odradzovať hospodárske subjekty od účasti v procese verejného obstarávania. To, že bude niekomu následne vyplatené odškodné vo výške kaucie 0,1 % z hodnoty zákazky, nebude, nebude mať žiadny význam pre hospodársky subjekt.
A už len pár štatistík. Viac ako 90 % podlimitných a nadlimitných verejných obstarávaní sa námietky vôbec netýkajú. Počet konaní o námietkach, ktoré úrad nezastaví, dlhodobo nedosahuje ani 6 % z celkového počtu ukončených podlimitných a nadlimitných postupov. Do roku 2015 bola súčasťou správy o činnosti Úradu pre verejné obstarávanie aj časť nazvaná štatistika vplyvu činnosti súvisiacej s rozhodovaním o konaní o námietkach na proces verejného obstarávania súvisiacich s čerpaním prostriedkov z fondov Európskej únie, kde úrad dlhodobo vykazoval nasledovné, napríklad rok 2015, vyhlásených bolo celkovo 3 617 verejných obstarávaní podlimitných zákaziek financovaných z fondov Európskej únie v celkovej predpokladanej hodnote jedna miliar... 1,3 miliardy eur, činnosť sa dotkla 1,16 % všetkých vyhlásených podlimitných verejných obstarávaní financovaných z fondov Európskej únie. V roku 2014 sa činnosť dotkla 3,9 % všetkých vyhlásených nadlimitných a 2,6 % podlimitných verejných obstarávaní z fondov Európskej únie.
Úrad uvádza: Z uvedených údajov vyplýva, že vzhľadom na nízky počet súťaží dotknutých konaním o námietkach, nemôže dochádzať k všeobecnému zdržaniu čerpania fondov Európskej únie.
Čiže opakujem, podporíme postúpenie návrhu zákona do druhého čítania. Vidíme tam viacero pozitívnych momentov, čiže ten návrh si zaslúži podporu, ale vidíme tam aj niektoré otvorené veci, o ktorých by sme ešte radi hovorili v rámci prvého čítania.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 23.7.2021 12:55 - 12:57 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Pán poslanec Kazda, som rád, že si upozornil na ten aspekt, ktorý zrejme by mal byť predmetom debaty aj potom, keď budeme hovoriť o návrhu zákona. Ten návrh nie je primárne alebo hlavne, alebo myslený ako nútenie k očkovaniu, ten návrh je príprava na situáciu, keď opäť začne narastať počet prípadov, začne narastať počet hospitalizácii a budeme sa baviť o tom, akým spôsobom obmedziť šírenie koronavírusu. A jeden z tých spôsobov je obmedzenie ekonomických aktivít, obmedzenie hromadných podujatí, obmedzenie prevádzok. A potom budeme stáť pred situáciou, že buď ich budeme úplne zatvárať, zakazovať alebo iba upravíme hygienické podmienky v nich alebo na ich konanie a, samozrejme, že tie hygienické podmienky by mali, mali okrem toho, že budeme nosiť rúška alebo respirátory podľa vážnosti situácie, mali aj obsahovať nejaké formy zabezpečenia toho, aby sa tam nešíril vírus, a teda tie možnosti sú, reálne sú očkovanie, reálne, reálne je to, je to tým, že bude čerstvý test alebo nejaká informácia o prekonaní, prekonaní choroby, ale, samozrejme, to by malo byť spojené s nejakým zistením, že či sú tam protilátky, alebo nie sú tam protilátky. A teda je o tom potrebné hovoriť už teraz, lebo my nevieme, kedy príde tretia vlna. Nevieme, či príde v novembri, či príde v septembri, alebo či o dva týždne sa tá krivka začne prudko dvíhať a bude potrebné prijímať nejaké oparenia. Preto je potrebné o tomto zákone hovoriť a prerokovať ho a schváliť ho v skrátenom legislatívnom konaní.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 23.7.2021 11:55 - 11:57 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Som rád, že aj poslanecký klub stany SMER – sociálna demokracia uznáva, že sú dôvody na skrátené legislatívne konanie o tomto návrhu zákona. Je to úplne zjavné z toho, že za poslanecký klub vystúpil pán poslanec Blaha. Obvykle sa za poslanecký klub SMER-u k skráteným legislatívnym konaniam vyjadruje pán poslanec Susko. Nevravím, že s ním vždy súhlasím, ale jeho kritika máva v sebe racionálny rozmer, lebo pohár obvykle nebýva úplne plný alebo úplne prázdny a možno sa naňho pozerať ako na poloplný alebo poloprázdny, ale obvykle sú to vecné argumenty, nad ktorými sa dá zamyslieť, s ktorými sa dá vecne polemizovať. Nasadenie pána poslanca Blahu ako zástupcu poslaneckého klubu SMER – sociálna demokracia ukazuje, že ani poslanecký klub SMER-u nevidí vecné ani právne dôvody proti skráteniu legislatívneho konania, ale využil toto vystúpenie len ako voľnú politickú jazdu.
Mimoriadne vtipné na tom je, že bezprostredne pred jeho vystúpením pán predseda Národnej rady upozornil všetkých rečníkov, aby hovorili k veci, aby hovorili k bodu programu, o ktorom práve rokujeme, teda o skrátenom legislatívnom konaní. Pán poslanec Blaha na úvod svojho vystúpenia ubezpečil, že to tak bude, že trafí kolík po hlavičke, a potom hovoril takmer výlučne o samotnom návrhu zákona, resp. o jeho rôznych súvislostiach a nepovedal nič o skrátenom legislatívnom konaní. Nie takmer nič, nič, teda okrem toho, že ho nepodporí.
Analógie, ktoré používajú odporcovia očkovania, krívajú, ale však sme zvyknutí na to, že politici preháňajú, ale jedna analógia je mimoriadne nechutná. Prirovnávanie k nacizmu a fašizmu je nechutné a urážlivé voči obetiam holokaustu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 23.7.2021 11:15 - 11:17 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Pán poslanec Marek Kotleba, argumentujete proti očkovaniu tým, že nemáme dáta, nemáme výskum. No, vďaka vám tie dáta budeme mať a budeme si môcť porovnať na číslach, koľko bude infikovaných a koľko bude hospitalizovaných ľudí, koľkí z nich boli zaočkovaní a koľkí zaočkovaní neboli a budeme si to môcť porovnávať aj u ľudí, ktorí budú mať vážny priebeh choroby a aj u tých, ktorí zomrú. Dáta budú a budú už čoskoro. Nebojte! Vďaka vám a vášmu nezodpovednému správaniu, vďaka tomu, že pre naháňanie politických bodov riskujete životy svojich voličov. Ale nielen ich, lebo sa to dotkne aj iných ľudí, dokonca aj časti zaočkovaných sa to dotkne.
Ale dotkne sa to aj ľudí, ktorí sa nedostanú k potrebnej zdravotnej starostlivosti, lebo zdravotníctvo bude zahltené starostlivosťou o ľudí, ktorí budú potrebovať akútnu pomoc práve kvôli tomu, že budú nakazení COVID-om.
A je teda veľmi milé, že práve vy hovoríte o zanedbávaní inej zdravotnej starostlivosti. Čiže nemocnice sa nemajú starať, nemajú prijímať tých ľudí, ktorí tam prídu, prídu s COVID-om? Máme ich nechať zomierať? A ak nie, tak, samozrejme, že zdravotníctvo bude zahltené a tá situácia tu bola v zime a na jar a bude tu aj teraz. Ale v zime a na jar sme tomu nevedeli predísť, lebo sme nemali vakcínu, nemali sme možnosť zaočkovať ľudí. Teraz tú možnosť máme, ale napriek tomu hrozí, že znova budú nemocnice zahltené, znova bude odkladaná iná zdravotná starostlivosť, ale teraz už preto, lebo nebude dostatočne veľa ľudí zaočkovaných. A to bude vaša zodpovednosť. Bude to stáť kopu životov, životov, ktoré sme mohli chrániť.
Hovoríte o tom, že tu je potrebný dlhodobý výskum, možno desať rokov. Naozaj si myslíte, že teraz vírus si dá pauzu na desať rokov a počká, kým spravíme dlhodobé výskumy?
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 23.7.2021 10:43 - 10:45 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Ďakujem za reakcie. Padajú tu silné slová – diskriminácia, ohrozenie ľudských práv, budovanie totality, strach, apartheid. Toto nie je normálna, vecná diskusia, v ktorej by sme sa bavili o tom, že či to opatrenie je primerané, alebo nie je primerané, toto je proste vyvolávanie vášní a vy všetci, ktorí to robíte, ponesiete zodpovednosť za to, keď tu na jeseň počas tretej vlny budú opäť masovo umierať ľudia, ktorí by umreť nemuseli, lebo keby sme mali vyššiu mieru zaočkovanosti, tak by k tomu nedošlo. Ale vy svojím úmyselným podnecovaním k tomu, aby sa ľudia neočkovali, vyvolávaním týchto antivaxerských nezodpovedných vášní prispievate k tomu, že priebeh tretej vlny na Slovensku bude oveľa horší, ako by mohol byť, lebo máme tu nástroj.
Pán poslanec Beluský hovoril o tom, že ten nástroj možno použijeme až v septembri alebo októbri. No, je to možné, však možno ho nebudeme musieť použiť vôbec, možno sa ľudia do tej miery nechajú zaočkovať, že nebude potrebné, aby sa prijímali takéto obmedzenia. Možno tá tretia vlna bude oveľa miernejšia. Ale to my nevieme. My nevieme, či to nepríde už v auguste, či už v auguste nebude potrebné prijímať tie opatrenia. A bolo by nezodpovedné, keby sme to odkladali na neurčito, lebo to môže prísť oveľa skôr.
Pán poslanec Mizík, ľudí treba liečiť, ľudí treba očkovať. Už keď to dostanú, tak je neskoro a mnohým veciam sa už vtedy nedá zabrániť. Prevencia v podobe očkovania je lepším riešením, je systémovejším riešením, je riešením, ktoré môže nám pomôcť sa s týmto problémom úplne vysporiadať. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 23.7.2021 10:29 - 10:37 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Vážený pán minister, vážený pán predseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som v mene poslaneckého klubu SaS aj v mene svojom podporil návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o návrhu novely zákona o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia, ktorý v parlamente pred chvíľou uviedol pán minister zdravotníctva Lengvarský.
Podľa § 89 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky za mimoriadnych okolností, keď môže dôjsť k ohrozeniu základných ľudských práv a slobôd alebo bezpečnosti, alebo ak hrozia štátu značné hospodárske škody, Národná rada sa môže na návrh vlády uzniesť na skrátenom legislatívnom konaní o návrhu zákona. Som presvedčený, že podmienky zákona o rokovacom poriadku sú splnené vrchovatou mierou a existujú zákonom stanovené dôvody pre skrátenie legislatívneho konania. V prípade situácie, v ktorej sa nachádzame, resp. ktorej čelíme a ktorú sa snaží návrh novely zákona riešiť, sú naplnené hneď dva z troch verejných záujmov, ktorých ohrozenie podľa zákona o rokovacom poriadku odôvodňuje skrátenie legislatívneho konania.
Po prvé. Sú ohrozené základné ľudské práva a slobody, predovšetkým právo na ochranu zdravia, ale sprostredkovane aj právo na prácu a právo na výkon podnikateľskej činnosti. Pandémia COVID-19 ohrozuje nielen zdravie, ale aj životy ľudí. Samotná pandémia mení správanie ľudí, ktorí chránia svoje zdravie aj tým, že dobrovoľne obmedzujú svoje sociálne kontakty a účasť na verejnom a sociálnom živote. Ale menia ho aj štátom nariadené opatrenia, ktoré majú charakter obmedzení hospodárskeho života a ďalších aktivít, ktoré sú s pandémiou spojené a ktoré štát prijíma v záujme ochrany zdravia, a tie zasa zasahujú aj do iných práv, najmä práva na prácu a práva na podnikanie, pretože obmedzujú rôznorodé aktivity ľudí.
Po druhé. Druhý ohrozený verejný záujem. Štátu hrozia značné hospodárske škody. Zatváranie či čo i len obmedzovanie ekonomiky spôsobuje škody nielen ľuďom, ktorých sa to bezprostredne týka, nielen podnikateľským a ďalším subjektom, ktorých aktivity sú obmedzené, ale aj štátu. A nemusí to byť hneď tvrdý lockdown, ale každé zásadnejšie obmedzenie ekonomickej aktivity – či už v dôsledku dobrovoľne zmeneného správania ľudí, alebo v dôsledku opatrení štátu na ochranu zdravia – znamená nižšie príjmy štátu a zároveň jeho vyššie výdavky potrebné na kompenzáciu alebo aspoň čiastočnú kompenzáciu týchto obmedzení. Rovnako vyššie náklady na zdravotníctvo na zvládanie pandémie v situácii, keď opäť budeme čeliť nekontrolovanému nárastu prípadov a potrebných hospitalizácií. Takže je evidentné, že okrem ohrozenia základných práv a slobôd je tu prítomná aj hrozba hospodárskych škôd pre štát.
A napokon sú prítomné aj mimoriadne okolnosti, ktoré zákon o rokovacom poriadku predpokladá ako dôvod pre skrátenie legislatívneho konania. Dlhodobo existujúcou mimoriadnou okolnosťou je pandémia COVID-19. A je mimoriadnou okolnosťou napriek tomu, že ju tu máme už od marca minulého roka. Tváriť sa, že nie, je zakrývaním si očí pred realitou. Na niektoré veci sa už určite bolo možné pripraviť a pripraviť aj legislatívne, ale na niektoré nie, lebo pandémia sa vyvíja tiež, a ak máme možnosť urobiť opatrenia, ktoré nám v boji s pandémiou môžu pomôcť, tak je potrebné urobiť ich čo najskôr, resp. vytvoriť čo najskôr pre ich realizáciu legislatívne prostredie. A je našou povinnosťou tak urobiť. Lebo na tom existuje legitímny verejný záujem spočívajúci v ochrane zdravia, životov, v ochrane práce, podnikania a ďalších aktivít, ako aj v ochrane štátu pred ďalšími a tentoraz už aj sčasti zbytočnými a neodôvodnenými hospodárskymi škodami.
Ale predovšetkým ide o život. Naozaj o život, nielen obrazne, ale aj doslova. O množstvo životov, ktoré môžeme zachrániť alebo ktoré môžu predčasne skončiť.
V tomto konkrétnom prípade sú navyše prítomné aj ďalšie dôvody, ktoré mimoriadnosť situácie zdôrazňujú a podčiarkujú aj nad rámec evidentnej mimoriadnosti spočívajúcej v samotnej existencii pandémie. Prinajmenšom tri okolnosti, ktoré nebolo možné úplne presne vopred predpokladať do najmenších detailov a na ktoré je potrebné reagovať aj zmenou legislatívy, ktorú máme dnes na stole.
Po prvé, vírus sa vyvíja. Máme tu mimoriadne agresívny a infekčný delta variant, ktorý skôr či neskôr príde a rozšíri sa aj na Slovensku. Môžeme to spomaliť, môžeme sa to snažiť obmedziť či trochu to brzdiť, ale úplne zabrániť jeho príchodu nedokážeme.
Po druhé, máme aj v rámci Európy mimoriadne nízku mieru zaočkovanosti obyvateľstva. Máme tu nástroj, ktorým sa môžeme pred pandémiou chrániť, a tým je očkovanie. Je to vlastne jediný prostriedok, ktorým môžeme COVID-19 úplne poraziť. Ale nevyužívame ho dostatočne. Nie sme dostatočne chránení. Nie sme chránení tak ako mnohé iné vyspelé krajiny aj v našom okolí. Nie sme chránení tak, ako by sme mali byť, a čo je ešte väčší problém, ako by sme už dnes mohli byť. Je to problém, ktorý bude mať pre nás zrejme už v blízkej dobe veľmi vážne následky.
A ten tretí dôvod sú procesy na európskej úrovni, konkrétne aj v odôvodnení spomínané využívanie digitálnych očkovacích preukazov, GreenPassov, ktoré zohľadňujú očkovanie, testy a prekonanie ochorenia. Som presvedčený, že málokedy sú tak jasné a jednoznačne naplnené zákonom stanovené dôvody pre skrátené legislatívne konanie. A preto si návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o novele zákona o ochrane verejného zdravia zaslúži podporu Národnej rady.
Za klub SaS chcem týmto deklarovať, že ju od nás dostane, ako návrh na skrátené legislatívne konanie, tak samotný návrh zákona, lebo vidíme dôvod na skrátenie legislatívneho konania a považujeme za potrebné navrhovaný zákon prijať, a to čo najskôr.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 2.7.2021 14:40 - 14:42 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
A pokiaľ ide o to, že, že teda nebudem hlasovať za, za návrhy, ktoré predkladajú fašisti, je to nie tento prípad, iba je to zásada, ktorej sa snažím držať odkedy som sa v roku 2016 stal poslancom a do Národnej rady Slovenskej republiky bola prvýkrát v novodobej histórii Slovenska zvolená aj fašistická strana. A teda jedna z vecí, pre ktoré som sa rozhodol a ktorými som sa zaviazal je, že nebudem hlasovať za návrhy predkladané fašistami. Myslím si, že je to dobrá zásada, myslím si, že by prospelo kvalite demokracie v našom štáte, keby takýmto spôsobom postupovali aj ostatní poslanci, lebo to je naozaj problém. Naozaj je problém, keď my legitimizujeme extrémistov tým, že sa tvárime, že sa budeme, budeme vážne zaoberať ich návrhmi, že keby taký Adolf Hitler sedel tu v parlamente a navrhoval by niečo, čo by sa nám páčilo, tak by sme za to hlasovali. Áno, v zásade by sme sa mali správať podľa toho, že by sme sa nemali pozerať na to, kto čo navrhuje, ak nie sme viazaní inými pravidlami a dohodami, ale aspoň ja osobne sa snažím túto zásadu zachovávať a zachovám ju aj v tomto prípade.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 2.7.2021 14:39 - 14:41 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Pán poslanec Marcinčin, to nebolo zneužitie pravidiel. To nakoniec skonštatovala aj Kancelária Národnej rady, že ten postup bol v súlade so zákonom o rokovacom poriadku, v súlade s ustáleným výkladom, a teda ak vám nepríde trošku zvláštne, že, že problém ktorý máte vy tu sa za vás snažia vyriešiť fašisti, tak mi je to trošku zvláštne, zvláštne príde.
A pokiaľ ide o to, že, že teda nebudem hlasovať za, za návrhy ktoré predkladajú fašisti, je to, je to nie tento prípad, iba je to zásada ktorej sa snažím držať odkedy som sa v roku 2016 stal poslancom a do Národnej rady Slovenskej republi...
=====
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 2.7.2021 14:16 - 14:36 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Vážený pán podpredseda Národnej rady a vážený pán predkladateľ, spravodajca, kolegyne, kolegovia, chcel by som sa vyjadriť ako k samotnému návrhu zákona, tak najmä k tým pozmeňujúcim zákonom, ktoré tu dnes odzneli, keďže sme, keďže sme v druhom čítaní. Ako už pán predseda ústavnoprávneho výboru a zástupca skupiny predkladateľov spomenul, toto je ešte len taká malá novela. Myslím, že máme ambíciu upraviť zákon o rokovacom poriadku zásadnejším spôsobom a teda to je to, čo nás čaká a čomu ale ešte budú predchádzať nejaké rozsiahlejšie diskusie. Jednotlivé politické strany, kluby zastúpené v Národnej rade sformovali svoje predstavy neviem, či, neviem, či všetky a teraz je príde čas, aby sme sa o nich bavili, ale teda asi je logický ten postup, že najprv uzavrieme alebo prerokujeme a odsúhlasíme tú novelu, o ktorej práve rokujeme a ktorá rieši isté problémy vyplývajúce z aplikačnej praxe aj v súvislosti s pandémiou, s epidémiou koronavírusu a teda opatreniami, ktoré ju sprevádzajú.
Vo vzťahu, vo vzťahu k, pardon. Vo vzťahu k, k tomu prvému pozmeňujúcemu návrhu, ktorý predložil pán poslanec Vetrák, by som chcel vyjadriť podporu. Je to, je to vec, o ktorej sme spolu hovorili, vec, ktorá bola predmetom rokovaní zástupcov jednotlivých koaličných strán a ktorá sa týka teda toho hlavného obsahu, toho, čo už dnes je obsiahnuté v návrhu zákona. Teda zväčša tam nejde o nejaké, nejaké doplnenia aj keď čiastočne, samozrejme, že sa to dotýka aj iných ustanovení, ako tie, ktoré sú riešené v samotnom návrhu zákona. Tu by som chcel povedať jednu poznámku k teda k tým zmenám a opatreniam, ktoré si vynucuje koronavírus alebo teda pandemická, pandemická situácia a teda upozornil by som na dve z tých z mien. Jednak je to forma rokovania výborov formou videokonferencie, teda rokovanie na diaľku, ktoré bude umožnené počas krízovej situácie, čiže počas mimoriadnej situácie núdzového stavu alebo výnimočného stavu. A tým druhým opatrením je video-prenos zo zasadnutí výborov, tak ako dnes máme video-prenos z plenárnych zasadnutí Národnej rady, tak, tak sa navrhuje, aby verejné boli alebo takýmto spôsobom boli prenášané aj zasadnutia výborov. Samozrejme, že sa to vzťahuje iba na tie zasadnutia výborov, ktoré sú, ktoré sú verejné, lebo máme tu aj neverejné rokovania a tam je, samozrejme, nezmysel robiť, robiť video-prenos.
K tej prvej veci a teda tie video-prenosy alebo online-prenosy zo zasadnutí výborov by mali byť trvalým riešením, nie len riešením na, na čas krízovej situácie, teda na čas mimoriadnej situácie núdzového stavu alebo výnimočného stavu, ako je to v tom prvom prípade. A naozaj je dôležité si uvedomiť odlišnosť týchto dvoch inštitútov. Tie videokonferencie alebo rokovanie na diaľku by mali ostať niečím skôr výnimočným, niečím, k čomu sa bude pristupovať, keď na to existujú nejaké vážne dôvody. Nemalo by to nahrádzať normálnu formu rokovania výborov ako ju poznáme. V tejto súvislosti sa objavili aj úvahy o tom, že by celá Národná rada, teda aj plénum mohla v nejakých výnimočných situáciách rokovať na diaľku a možno v tých najhorších krízach alebo chvíľach pandemickej krízy sa to zdalo ako dobrý nápad, ale ja by som bol veľmi zdržanlivý v takýchto náhradných formách rokovania. Aj keď sa môže zdať, že to, že to je niečo, čo nám umožní preklenúť situáciu, keď je povedzme zákaz vychádzania alebo existujú obmedzenia pohybu vzhľadom na zlú pandemickú situáciu, ale, ale bol by to veľmi vážny zásah do, do spôsobu rokovania Národnej rady, čo pri početnosti Národnej rady, tak máme 150 poslancov plus teda ešte v niektorých prípadoch predkladateľov, by, by zmenilo charakter celej, celej diskusie. Kto ste mali možnosť za obdobie pandémie reagov teda zúčastniť sa takýchto rokovaní na diaľku, tak viete, že aj ich dynamika je trochu iná, čo možnože vo vzťahu k tým výborom nie je až taký problém, lebo tie majú obmedzený počet členov, tá diskusia je menej formálna. Ale nemyslím si, že bolo by správne, keby sme uvažovali smerom k, k tomu, že, že sa z toho spraví nejaká štandardná forma vo vzťahu k parlamentu a aj vo vzťahu, vo vzťahu k výborom by sa to malo skôr využívať skôr ako doplnková forma, keď existujú nejaké vážne dôvody, prečo nie je možné fungovať štandardnou formou a teda to aj z hľadiska povedal by som, že zapojenia, zapojenia verejnosti, keďže, keďže aj rokovanie výborov sú verejné a teda je potrebné, aby mohla aj verejnosť vstupovať, samozrejme, podľa príslušných, príslušného spôsobu rokovania výboru a spôsobu, akým sa verejnosti udeľuje slovo.
To druhé opatrenie, teda video-prenosy vítam a myslím si, že je to krok správnym smerom. Osobitne má význam v časoch pandemických. Nevieme, či tretia vlna so sebou prinesie nejaké ďalšie obmedzenia podobné, ako sme zažili počas druhej vlny, keď trvali veľmi dlho a keď vážnym spôsobom boli, bol obmedzený pohyb obyvateľstva, stretávanie sa. A teda aj výbory, ktoré zo zákona majú byť verejné, tak boli de facto neverejné, lebo nikto sa na ne nemohol dostať, lebo návšteva výboru nebola medzi povolenými výnimkami zo zákazu vychádzania a vzhľadom na pandemické opatrenia neboli pripúšťané ďalšie osoby na rokovanie výborov. Tak síce sme tu formálne mali výbory verejné, podľa zákona mali byť verejné, ale de facto boli neverejné. To sa týmto opatrením zmení. Ak schválime návrh novely rokovacieho poriadku, ako je predložený vrátane pozmeňujúceho návrhu pána poslanca Vetráka, tak budú aj zo zasadnutí výboru, výborov verejné video-prenosy, čiže každý si bude môcť pozrieť, akým spôsobom poslanci vystupujú. Nielen v pléne, ale aj na zasadnutí výborov. V pléne to považujeme za niečo už samozrejmé, ani si nevieme predstaviť, že by to mohlo byť nijako inak a vo výboroch doteraz iba výnimočne, keď nejaké médium príde alebo keď nejaký poslanec robí prenos, ako robí na zdravotníckom výbore napríklad ...
===== Nielen v pléne, ale aj na zasadnutí výborov. V pléne to považujeme za niečo už samozrejmé, ani si nevieme predstaviť, že by to mohlo byť nijako inak a vo výboroch doteraz iba výnimočne, keď nejaké médium príde alebo deď nejaký poslanec robí prenos ako robí na zdravotníckom výbore napríklad jeho súčasná predsedníčka aj v minulosti členka Jana Bittó Cigániková.
Čiže to je určite správne opatrenie. Nijako sa to nedotkne prenosov, ktoré by chcel robiť prípadne niekto iný zo zasadnutí, zo zasadnutí výborov, či už teda novinári alebo, alebo verejnosť, alebo, alebo samotní, samotní poslanci. Toto aj vo vzťahu k zastupiteľstvám už sú na to aj rozhodnutia súdov, že takéto zverejňovanie záznamov či už následné alebo priame prenosy nemožno, nemožno obmedziť.
Čiže vítam to ak krok k správnym smerom, niečo čo tu malo byť už dávno a som rád, že k tomu pristupujeme aj teraz aj v súvislosti s pandémiou, ale je to opatrenie, ktoré sa bude využívať aj vtedy, keď nebudú existovať žiadne pandemické opatrenia a činnosť výborov bude, bude transparentnejšia a voliči budú mať možnosť kontrolovať svojich volených zástupcov aj takouto formou a ich aktivitu aj na zasadnutiach výborov.
Druhý predložený pozmeňujúci návrh je od pána poslanca Beluského a týka sa určovania spravodajcov vo výboroch. Pán poslanec hovoril o to, že by sme sa, o tom, že by sme sa nemali pozerať na to, kto predkladá ten ktorý návrh. Je to v celku dobrá zásada, ja pokiaľ je to možné tak sa ju snažím uplatňovať. Teraz jedinou výnimkou, keď návrhy predkladajú fašisti alebo iní extrémisti, čo s tým mám teda zásadný problém podporiť akýkoľvek nimi predložený návrh lebo si myslím, že ich to legitimizuje a tá legitimizácia extrémizmu je vážnejší problém ako to, čo je obsahom toho ktorého návrhu zákona. A k tomuto konkrétnemu pozmeňujúcemu návrhu by som chcel stručne povedať iba dve veci.
Tá prvá je, že je to účelový návrh, je to návrh, ktorý by sme mohli nazvať lex Janka Bittó Cigániková. Nemyslím si, že je dobré takýmto spôsobom vstupovať do, do problému a účelovo predkladať návrhy.
A druhú vec, ktorú by som chcel v súvislosti s týmto návrhom zákona povedať je, že pevne dúfam, že aj naši koaliční partneri sú si vedomí koaličnej zmluvy, a že, že rešpektujú pravidlá na ktorých sme sa dohodli, a tak ako keď sme, keď Národná rada rokovala o vyslovení nedôvery pánovi ministrovi financií tento týždeň a my hoci sme mali a máme výhrady k jeho pôsobeniu, tak sme rešpektovali dohodnuté koaličné pravidlá. Nehlasovali sme za opozičný návrh na vyslovenie jeho nedôvery. Tak len si dovolím jemne pripomenúť, že, že súčasťou dohodnutých pravidiel, ktoré máme v rámci koaličnej zmluvy je, že podporiť návrh opozičných poslancov je možné, ale iba v prípade, že sa na tom dohodne koalícia. V tomto prípade sa na tom koalícia nedohodla. Tak len teda pripomínam, že pravidlá je potrebné dodržiavať.
A tretí pozmeňujúci návrh s ktorým prišiel pán poslanec Maroš Kondrót za SMER - sociálna demokracia, ktorý tu už asi nie je, ale napriek tomu by som sa k nemu rád vyjadril a na rozdiel od návrhu pána poslanca Vetráka, by som si s týmto návrhom, pozmeňujúcim návrhom dovolil vyjadriť nesúhlas, dokonca zásadný nesúhlas. Myslím si, že je to návrh, ktorý ide zlým smerov. Napriek tomu, že ako pán poslanec Vetrák hovoril a predpokladám, že sa ešte k tomu plánuje dostať v rozprave. Je to návrh, na ktorom sa zhodli členovia výboru pre nezlučiteľnosť funkcií, je mi ľúto, že práve na tom rokovaní kde sa o tom hovorilo som sa nemohol zúčastniť. Veľmi rád by som sa do tej debaty zapojil.
A môj nesúhlas v tomto prípade nijako nesúhlasí, nesúvisí s tým, že, že ho predkladá opozičný poslanec. Rovnako by som s ním nesúhlasil, keby ho predkladal koaličný poslanec. Ide o návrh, ktorým by sa vlastne rokovania výboru pre nezlučiteľnosť funkcií pokiaľ sa nich uskutočňuje konanie podľa ústavného zákona o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov, aby takéto rokovanie výboru bolo neverejné. Čo má byť výnimka z všeobecne verejného charakteru rokovania Výborov Národnej rady Slovenskej republiky, kde, kde samozrejme existujú neverejné výbory, ktoré, ktoré pracujú s utajovanými skutočnosťami, rôzne kontrolné orgány, orgány teda kontrolné výbory vo vzťahu k tajným službám alebo, alebo NBÚ, tam logicky, že, že nie je dôvod na, na to, aby boli verejné. Ale v tomto prípade, v tomto prípade ide o, o zasadnutie výboru, kde z povahy veci nie je potrebné a nie je správne, aby, aby jeho zasadnutie bolo neverejné. Lebo ide o výbor, ktorý kontroluje oznámenia majetkové oznámenia verejných funkcionárov, poslancov, členov vlády, prezidentky, verejných funkcionárov vymedzených v zákone, ktorým počet nám po ostatnej novele viditeľne narástol.
Takže okrem toho, že kontroluje, tak koná a koná vo veciach, keď buď dostane podnet, že bol porušený zákon alebo, že oznámenie nespĺňa náležitosti, alebo sa, alebo koná z vlastnej iniciatívy. A to konanie má síce charakter správneho konania, ale ako správne pán poslanec Kondrót vo svojom pozmeňujúcom návrhu uvádza, správne konanie je síce neverejné, ale môže byť, môže byť verejné alebo výnimku zo zásady neverejnosti môže stanoviť osobitný zákon alebo opatrenie prijaté správnym orgánom. Avšak v takom prípade, musí správny orgán zabezpečiť a dbať na ochranu práv účastníkov konania najmä na ochranu osobných údajov a tiež, aby nezverejnil utajovanú skutočnosť, bankové tajomstvo, daňové a obchodné tajomstvo vrátane zákonom uloženej alebo uznanej povinnosti mlčanlivosti.
Priznám sa, že keď som si to prečítal to zdôvodnenie, tak som mal trochu také deja vu, lebo ja som bol členom, členom výboru aj v minulom volebnom období a, a zažil som konanie pod proti vtedajšiemu pánovi prezidentovi Kiskovi, kde sa, kde sa práve s odvolaním na daňové tajomstvo konalo neverejne a teda v porovnaní s tými inými konaniami to bolo vtedajšou vládnou koalíciou zneužité na šikanózne, šikanózny postup voči, voči pánovi prezidentovi Kiskovi. A myslím si, že by bolo veľmi dobré, keby to konanie bolo verejné a keby aj verejnosť si sama mohla utvoriť názor na to, akým spôsobom sa argumentuje a akým spôsobom sa hľadajú zámienky, aby sa mohlo z politických dôvodoch som o tom presvedčený konať proti vtedajšiemu pánovi, pánovi prezidentovi, a že by to bolo iné, keby to mala možnosť verejnosť sledovať priamo na zasadnutí výboru než, než keď sa tak dialo v dialo iba tak, že výbor rokoval neverejne s odvolaním sa, že sa rokuje o daňovom tajomstve, a potom jednotliví členovia výboru informovali o tom, čo sa tam za zatvorenými dverami, dverami dialo. A pritom to, čo sme tam spomínali daňové tajomstvo napríklad vyjadrenia finančnej správy alebo vyjadrenia dotknutých právnických osôb, tak potom sa pokojne dalo rokovať tak, že by členovia výboru vo svojich verejných vyjadreniach o tom daňovom tajomstve a o tých konkrétnostiach, ktoré tvoria predmet daňového tajomstva nehovorili, ale bolo to takto využité.
Čiže aj v tomto prípade tu máme na jednej strane deklarovanú snahu, a teda Úradom na ochranu osobných údajov, deklarovanú snahu o ochranu osobných údajov a na druhej strane záujem o transparentnosť, verejnú kontrolu a ja som presvedčený, že v tomto prípade by ten záujem o transparentnosť a verejnú kontrolu aj verejných funkcionárov, aj jednotlivých, aj, aj teda konaní výboru pre nezlučiteľnosť funkcií ako orgánu Národnej rady na to učeného mali prevážiť nad tým, keď niekto, niekto sa skrýva za, za ochranu osobných údajov, lebo teda mám bohaté skúsenosti s rokovaním tohto výboru. Už si dovolím tvrdiť a nemyslím si, že by, že by to nijako narúšalo zásadu ochrany osobných údajov o iných tajomstvách alebo utajovaných skutočnostiach ani nehovoriac.
Navyše, keby sme takúto úpravu schválili, tak sa dostaneme do bizarnej situácie, že na úrovni Národnej rady bude tu konanie neverejné lebo si to schválime v rokovacom poriadku, ale na úrovní obcí, miest, mestských častí, vyšších územných celkov, by naďalej to konanie ostalo verejné, lebo verejnosť, lebo tam je tým konajúcim orgánom zastupiteľstvo či už obecné, mestské, miestne alebo župné a v takom prípade by to naozaj bolo zvláštne, že ten istý typ konania vo vzťahu k tým vyšším verejným funkcionárom, ktorí majú poliehať ešte prísnejšej kontrole, aby sa udial v neverejnom režime a vo vzťahu k tým nižším, čiže starostom obcí a poslancom krajských, mestských a miestnych zastupiteľstiev by bol verejný.
Čiže z tohto dôvodu ten návrh odmietam. Ďakujem. (Potlesk.)
Skryt prepis