Videokanál poslanca

Ja by som chcel len pána predsedu poprosiť, aby nám oznámil číslo parlamentnej tlače toho materiálu, ktorý sme na jeho návrh zaradili do programu. Tú kontrolu, lebo to som nezachytil, aké to má číslo parlamentnej tlače a v zverejnených parlamentných tlačiach taký materiál neexistuje.

Ja som tu nahrávky spomenul, pretože vy ste spomenuli nejaký citát z tej nahrávky. A ja som pokračoval, že mi spôsob, akým ste vy uchopili to, čo som ja povedal o tom ospravedlnení, veľmi pripomína to, akým spôsobom policajná inšpekcia, Krajská prokuratúra v Bratislave používajú tie nahrávky, čiže úplne prekrútia zmysel toho, čo je v nich, čo je v nich povedané. A teda, neviem teda, či ste ma nepočúvali, keď nakoniec nepríde k odsúdeniu obžalovaného, tak ak bol väzobne stíhaný, tak to väzobné stíhanie sa tým pádom stane, stane nezákonným, čo ale neznamená, že neboli v tom čase dané dôvody, dôvody väzobného stíhania, lebo, lebo podľa vašej logiky by to potom muselo znamenať, že buď bude vznesené obvinenie až vtedy, keď je bez najmenších pochybností jasné, že ako to bolo. A všetky ďalšie rozhodnutia už sú v súlade s tým a aj odvolací súd je viazaný tým, ako na začiatku rozhodol vyšetrovateľ, alebo potom, potom sa vlastne nebude nič stíhať, aby sme náhodou sa nedostali, nedostali do fázy, že, že nakoniec súdy rozhodnú inak, ako na začiatku rozhodol, rozhodol vyšetrovateľ. Tak radšej nebudeme vôbec stíhať trestnú činnosť. Jeden aj druhý výklad je absurdný.
A k otázke pána poslanca Klusa. Áno, myslím si, že § 363 reformovateľný je. Stačí ho zmeniť do podoby, keď nebude na základe neho možné také zneužívanie, aké predvádza pán generálny prokurátor Žilinka. Pokiaľ ide o Generálnu prokuratúru, tam o jej reformovateľnosti mám ďaleko vážnejšie pochybnosti a myslím si, že systém štátneho zastupiteľstva by bol oveľa vhodnejší.

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, pán predkladateľ tu spochybňujúc vyšetrovateľov spomenul nejakú časť z ich, z ich, z ich nahrávky a ja som si ako pri tých nahrávkach, ktoré boli robené u vyšetrovateľov najzávažnejšej korupčnej trestnej činnosti z Národnej kriminálnej agentúry, pripadal aj pri niektorých častiach vystúpenia pána poslanca Tarabu, a teda aby som to priblížil, tak zoberiem si jednu takú známu pasáž a vynechám z nej to vulgárne slovo, ktoré tam zaznelo, lebo to nepatrí na pôdu parlamentu, a teda podľa tej nahrávky, neskreslenej, vyšetrovateľ Naky pán Čurilla povedal v rozhovore pánovi Kaľavskému: "Ja som ti, Jano, nepovedal, že ma máš hovoriť vagabundom vonku, aby učili svedkov vypovedať." A policajná inšpekcia prokuratúra to prepísali tak, že to nebola jedna veta, ale dve. "Lebo ja som ti ale nepovedal, že ma máš." Potom mali byť nejaké nezrozumiteľné slová. "Vonku, aby učili svedkov vypovedať."
Na základe tohto prepisu sa to interpretuje tak, že, že vyšetrovatelia Naky navádzajú svedkov na nejaké krivé výpovede, hoci, keď si vypočujete ten originál alebo prečítate prepis toho originálu, tak je zjavné, že je to úplne naopak. Takáto manipulácia stojí alebo opakovane takéto zmanipulované prepisy nahrávok stoja za celým vyšetrovaním, ktoré je vedené proti vyšetrovateľom Naky a ktoré je súčasťou tej snahy politikov, časti politikov, časti prokurátorov, časti polície zastaviť vyšetrovanie korupčných káuz z predchádzajúceho volebného obdobia.
No a niečo podobné sme tu mali v tej výmene, keď pán poslanec Taraba opakovane ako argument v prospech svojho návrhu hovoril a použil ospravedlnenie, ktoré som ako štátny tajomník ministerstva spravodlivosti urobil v mene Slovenskej republiky voči pánovi Haščákovi, kde bolo vedené trestné stíhanie, kde bolo vznesené obvinenie, kde bol istú časť toho trestného stíhania aj väzobne stíhaný, potom bolo, bolo zrušené väzobné stíhanie a bolo, a bolo zastavené voči nemu alebo zrušené obvinenie voči nemu a v takej situácii sa Slovenská republika ospravedlňuje štandardne, nie je to nič výnimočné, lebo ak sa zistí nejaká nezákonnosť, tak, tak je na mieste sa ospravedlniť a ak je dôvod na finančné odškodnenie, tak sa dá aj finančné odškodnenie.
A keď som to povedal, tak pán poslanec Taraba potom povedal, že no vidíte, čo to tu hovorí pán Dostál, že sa tu dejú nezákonnosti. Ako to, že sa dejú, dejú takéto nezákonnosti? Lebo však keď sa deje nezákonnosť pri vyšetrovaní, tak to môže znamenať buď len to, že tí vyšetrovatelia alebo prokurátori neovládajú zákon, alebo je im ten zákon ukradnutý, je im to, je im to jedno. Ale tak to predsa nie je. V skutočnosti tie oznámenia alebo teda tie, tie odškodnenia sa vyplácajú a k ospravedlneniu dochádza v situácii, keď pri preskúmavaní tých rozhodnutí sa dospeje k tomu, že áno, bol urobený nejaký, nejaký krok, ktorý povedzme že odvolací súd zruší alebo, alebo to skončí na Ústavnom súde, alebo, a to je tiež pomerne častý prípad, je väzba úplne zákonná.
Nikto nespochybní zákonnosť väzby, ale nepodarí sa preukázať nakoniec vinu podozrivého, čiže súd ho oslobodí a v tom prípade, áno, tá väzba sa stane nezákonnou, ale to neznamená, že tie dôvody väzby, väzby neexistovali, alebo že by niekto vtedy porušil zákon alebo vtedy, vtedy aj vyšetrovateľ, aj prokurátor, aj súdy, ktoré o tom rozhodovali, rozhodli o tom, že, že sú dané dôvody väzby, sú dané dôvody trestného stíhania a to je jednoducho fakt, že nie všetky trestné stíhania sú dovedené do právoplatného odsúdenia toho podozrivého. Veď na to, na to tu máme súdy, to nemôže byť tak, že v okamihu, keď sa začne vyšetrovanie, je jasné, ako to skončí, skončí na konci, veď to je nejaký proces, kde, kde postupne, postupne sa postupuje, je vznesené obvinenie, je podaná obžaloba a potom, potom rozhodne súd a samozrejmé, že nie vždy to dospeje do fázy obžaloby, nie vždy, aj keď bude podaná obžaloba, tak, tak je dotyčný podozrivý alebo obžalovaný odsúdený. Veď to je normálny proces. To neznamená, že, že takéto niečo sa nedeje aj v iných krajinách a keď sa to udeje, tak áno, samozrejme je daný dôvod na to, aby sa štát ospravedlnil, lebo sa nepodarilo preukázať vinu. A to dokonca vôbec ani nemusí znamenať, že ten, ten podozrivý je nevinný. Môže to znamenať iba to, že dôkazná situácia bola taká, že, že nebol, nebolo možné ho odsúdiť, lebo nebolo možné bez dôvodných pochybností konštatovať, že, že ten skutok spáchal.
Takže ja by som len bol rád, keby sme ostali pri nejakej korektnej argumentácii a nevyvodzovali z toho, že sa štát ospravedlňuje za, za nezákonnosti a vypláca odškodnenie, a to, že, to, že to automaticky, automaticky znamená, že je nejaký, nejaký systémový problém, lebo, lebo vo väčšine tých prípadov to znamená, že nakoniec sa nepodarilo, nepodarilo preukázať vinu, že súd nakoniec oslobodil obžalovaného, alebo že, že odvolací súd mal iný názor ako, ako prvostupňový a podobne. A rovnako to neznamená to, že nám hrozia nejaké milióny, aj keď teda pán Haščák sa dožadoval ospravedlnenia a pre prípad, že nebude dané ospravedlnenie, tak požadoval milióny a ministerstvo spravodlivosti sa mu neospravedlnilo z dôvodu, že by sa bálo tých miliónov a teda pod hrozbou, ale každému v tej istej procesnej situácii, aj keby nežiadal nič alebo keby žiadal stovky eur, alebo keby žiadal pár tisíc eur, tak by sa ospravedlnilo, keď sú na to dané dôvody, pretože keď orgány na to určené konštatujú, že stíhanie bolo nezákonné alebo obvinenie bolo nezákonné, alebo väzba bola nezákonná, tak je na mieste, aby sa štát ospravedlnil a vyplatil aj satisfakciu nejakú finančnú. Čiže nebolo to, že tam hrozili milióny.
Ministerstvo spravodlivosti bolo presvedčené, že by, že by pán Haščák tie milióny nevysúdil, lebo to bolo absolútne neprimerané, tie jeho požiadavky, ale tak to sa nedozvieme, lebo ten prípad pána Haščáka sa líšil od iných prípadov práve v tom, že, že on nedožadoval sa finančného odškodnenia, na rozdiel od väčšiny iných. Tá väčšina ostatných sa, sa dožadovala najmä finančného odškodnenia a to ospravedlnenie bolo len tak mimochodom. Pánovi Haščákovi záležalo na tom ospravedlnení a pre prípad, že sa štát ospravedlní, tak povedal, že si nebude uplatňovať to finančné, finančné odškodnenie. A keď sa pán Taraba dožaduje zoznamu, tak môže si podať žiadosť podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám, ale predpokladám, že túto informáciu nedostane, lebo tá sa týka iba tých obvinených obžalovaných, ktorí si ospravedlnenie alebo, alebo majetkovú či nemajetkovú ujmu vyžadovali, čiže to nebude, nebude verejne prístupná informácia a verejnosť sa o nej dozvie, môže sa o nej dozvedieť z nejakých štatistických čísel, ktoré poskytne ministerstvo, ale o konkrétnych prípadoch sa dozvie iba, keď ten dotyčný s tým vyjde, tak ako to bolo v prípade pána, pána Haščáka.
Čiže to, že sa štát ospravedlnil pánovi Haščákovi, nie je argument v prospech toho, aby generálny prokurátor ešte širšie mohol zneužívať § 363, lebo § 363 pôvodne vôbec nebol určený na to, aby sa nimi rušili rozhodnutia o vznesení obvinenia alebo o začatí trestného stíhania, tak ako bol napísaný v roku 2005, tak to vôbec neumožňoval. Práve naopak, bol napísaný a daný do Trestného poriadku práve preto, aby generálny prokurátor mal opravný prostriedok pre situácie, keď nezákonným spôsobom dôjde k zastaveniu alebo podmienečnému zastaveniu trestného stíhania a mohol nariadiť, aby sa v ňom pokračovalo.
To, čo sa s ním deje teraz, je úplné popretie jeho zmyslu a vy to chcete dotiahnuť ešte ďalej.

Pán poslanec, ja by som rád uviedol na pravú mieru to zavádzanie, ktoré ste tu dali v súvislosti s ospravedlnením, ktoré som ako štátny tajomník urobil v mene Slovenskej republiky voči pánovi Haščákovi. Ja som takých ospravedlnení podpísal behom tých pár mesiacov, čo som bol na ministerstve štátnym tajomníkom, viacero, ďalšie podpísala aj pani, pani ministerka a jednoducho keď nastane situácia, že je zrušené obvinenie a došlo, došlo k trestnému stíhaniu alebo v tomto prípade aj k väzobnému trestnému stíhaniu, tak sa štát ospravedlňuje. Ospravedlňuje sa ľuďom, ktorí neuplatňujú § 363, tak ako pán Haščák, napriek tomu sa im štát ospravedlňuje, čiže to s § 363 súviselo iba do tej miery, že pán Haščák využil § 363 a ktorý bol v jeho prípade, v prípade uplatnený, ale je ix iných prípadov, keď jednoducho niekto je väznený, potom mu nie je preukázaná vina a niekedy až povedzme na súde, aj v takom prípade sa odškodňuje, aj v takom prípade sa priznáva finančná satisfakcia. My sme sa neospravedlnili z dôvodu, že by sa nám vyhrážal tými miliónmi, lebo som presvedčený, že tie milióny by nevysúdil, v takej sume by určite ministerstvo nepriznalo náhradu a ani súd, som presvedčený, že by mu v takej výške nepriznal náhradu, ale jednoducho keď došlo k nezákonnosti a k nezákonnosti, bohužiaľ, aj v trestnom stíhaní dochádza, tak sa štát ospravedlňuje.
A § 363 však nie je v tejto chvíli nástrojom na nápravu, na nápravu nezákonnosti, ale práve naopak, je systematicky využívaný na to, aby bránil reálnemu vyšetrovaniu zločinov, ku ktorým tu došlo.

Ďakujem. Chcel by som sa spýtať práve na ten pozmeňujúci návrh, ktorý sa týka zníženia pokút, že čím to bolo, čím to bolo motivované. Lebo vlastne ten pôvodný návrh zákona sa kompletne nahrádza tým novým pozmeňujúcim návrhom. A ja si teda pamätám, že s pánom poslancom Lehotským, na ktorého reagujem, sme si dosť lámali hlavu, že aký je vlastne skutočný dôvod predloženia toho návrhu zákona, lebo nedávalo nám to nejaký zmysel, že ak to nie je nejako ušité na nejakého konkrétneho uchádzača, že, že prečo takáto novela prichádza. A jedna z hypotéz bola, že v druhom čítaní príde nejaký pozmeňujúci návrh, ktorý bude skutočným zmyslom a teda skutočným dôvodom, prečo sa taký návrh predkladá, a že to bude jednoduchšie zaradiť v druhom čítaní než aby to prešlo celým legislatívnym procesom.
A teda nechcem byť paranoidný, ale keby som bol, tak by som povedal, že práve tento návrh, ktorý má znižovať pokuty za porušenie zákona, by mohol byť tým skutočným dôvodom, tak by som sa, teda využil túto reakciu na vystúpenie pána poslanca Lehotského, ktorý na to upozornil, a spýtal sa pána predkladateľa, pána poslanca Svrčeka, že, že čo ho motivovalo k tomu, že takýto pomerne závažný a svojím dosahom vlastne závažnejší pozmeňujúci návrh, ten, čo sa týka pokút, hoci je to zdanlivo iba jeden bod a iba nejaké drobné, drobná úprava čísel, čo sa stalo vlastne, že takýto návrh prichádza v druhom čítaní a prečo, prečo takýto návrh nešiel rovno ako súčasť toho pôvodného návrhu, keď to považujete za dôležité. Lebo obvykle je to tak, že navrhnete niečo dôležité a popritom vás napadne niečo menej dôležité. Ale toto ste navrhli niečo menej dôležité a v druhom čítaní tam idete prilepiť niečo, čo je podstatné.

Pán poslanec Karahuta, ja teraz neviem, či ste nie celkom pozorne počúvali, čo navrhol pán poslanec Taraba, alebo si neuvedomujete, že budeme mať predčasné voľby, ale pán poslanec Taraba nenavrhol, aby sme o tomto návrhu rokovali na ďalšej schôdzi, on navrhol vrátiť navrhovateľovi na dopracovanie, čo inými slovami znamená, že končí rokovanie o tomto návrhu. A áno, neplatí šesťmesačná lehota, môže byť nanovo predložený do prvého čítania návrh zákona, ale keby, keby sa nanovo predložil do prvého čítania návrh, návrh zákona, dajú novú schôdzu a septembrová už nebude, no tak už v tomto volebnom období nebude, nebude prerokovaný. Tak teda neviem, že či to bol taký pokus, že presvedčiť nás, aby sme zahlasovali za to mysliac si, že to iba posúvame na júnovú schôdzu, alebo, alebo teda tých, ktorí, ktorí chcú za ten návrh hlasovať, lebo ten návrh nebol tak formulovaný. Ten návrh bol formulovaný tak, že ak bude schválený, tak rovnako ako, ako v prípade, v prípade neschválenia toho návrhu už je pre toto volebné obdobie ukončený a nepokračuje sa v ňom. (Krátka pauza. Reakcie z pléna.)

Ďakujem za obe reakcie. No, myslel som si, že budem technicky polemizovať s pánom poslancom Mičovským a jeho faktickou poznámkou, ale vidím, že musím zareagovať najmä na pána poslanca Kuffu, pretože s ním nesúhlasím úplne principiálne. Nazývať oznamovateľov protispoločenskej činnosti udavačmi, je veľmi hlúpe a dehonestujúce. Protispoločenská činnosť nie je, že niekto krivo hovorí a kritizuje vedúcich predstaviteľov strany a štátu, ako to robili udavači za komunistického režimu, keď udávali prejavy odporu voči komunistickému režimu. Protispoločenská činnosť je buď priamo trestná činnosť, alebo iné porušovanie, porušovanie zákonov. A teda ľudí, ktorí upozorňujú na porušovanie zákonov, ľudí, ktorí oznamujú trestnú činnosť, nazývať udavačmi je také, že budeme mať v tej trestnej činnosti a toho zla spočívajúceho v porušovaní zákonov iba viac, ak ich, ak tých, ktorí to oznamujú, budeme sa k nim správať tak, ako to predviedol pán poslanec Kuffa.
A čo sa týka teda tej technickej časti, pán poslanec Mičovský, no áno, ja rozumiem, že sa to má chápať ako rozhodnutie súdu v prospech zamestnanca a oznamovateľa, ale z toho textu to nie je úplne zrejmé a jednoznačné. A pokiaľ to bola aktivita hnutia OĽANO, tak to sa mi zdá, že je to chvályhodné, že taká aktivita bola vyvinutá hoci aj zo strany politickej strany a možno aj s nejakými motívmi, ale samo osebe to bolo fajn, otázne je, či to má byť štátna cena teraz.

Vážený pán podpredseda vlády, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegovia už iba v tejto chvíli, kolegyne tu nevidím, keďže sme v druhom čítaní, vrátil by som sa k tým pozmeňujúcim návrhom, ktoré sa, ktoré sa objavili v rámci rozpravy v druhom čítaní v pléne, a teda skôr by som to tak už iba zglosoval, nebudem hovoriť o návrhu zákona ako o celku ani o tej, o tej téme, kde asi je medzi nami zhoda.
Ten prvý pozmeňujúci návrh pána poslanca Mičovského, opakujem, ale teda mal som poznámku vo faktickej poznámke, ale teda zrejme to nebolo celkom jasné, lebo tam sa hovorí o možnosti poskytnutia alebo povinnosti poskytnutia odstupného vo výške šesťnásobku priemerného mesačného zárobku, ak v súvislosti s pozastavením účinnosti pracovnoprávneho úkonu úradom na ochranu oznamovateľov podľa osobitného predpisu nadobudlo...
a) nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie súdu o vydanie neodkladného opatrenia,
b) nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie súdu vo veci samej,
c) zamestnanec z týchto dôvodov podá výpoveď.
Mne je jasný úmysel, ale mi teda celkom nie je jasné, či tá formulácia je dostatočne jasná, lebo sa tam hovorí o tom, že nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie súdu vo veci samej. Ale rozhodnutie súdu vo veci samej môže byť také aj onaké, môže byť v prospech zamestnanca, môže byť v neprospech zamestnanca. Podľa môjho názoru z tejto formulácie nie je jasné, že to je rozhodnutie súdu v prospech zamestnanca. Ak sa mýlim, tak mi to prosím, prosím, vysvetlite.
Druhý pozmeňujúci návrh pána poslanca Mičovského sa týka zriadenia štátnej ceny Juraja Langsfelda. Tam pán spravodajca vyňal na osobitné hlasovanie ten bod pozmeňujúceho návrhu, ktorý sa týka zmeny názvu zákona, čo teda nie je možné v rámci, v rámci novelizácie zákona meniť návrh toho pôvodného zákona. Ale teraz aj k tej, tej filozofii a k podstate toho. Ešte raz opakujem, že je mi jasné, že pán poslanec Mičovský to myslí úprimne, ale ak by Slovenská národná strana udeľovala cenu Jozefa Miloslava Hurbana a strana SMER – sociálna demokracia medailu Alexandra Dubčeka a potom by bol schválený zákon o štátnej cene Jozefa Miloslava Hurbana a štátnej cene Alexandra Dubčeka, tak by sme sa veľmi nad tým zamýšľali, že či je v poriadku, aby strany si takýmto spôsobom projektovali, projektovali do zákonov nejaké svoje vlastné aktivity. Ale tu je to niečo podobné, je to, je to ocenenie alebo cena, ktorú udeľovalo hnutie OĽANO v minulosti, neviem, neviem, či aj teraz, a teraz by sa z toho mala stať, mala stať štátna cena. Ja teda rozlišujem medzi, medzi SMER-om, Slovenskou národnou stranou a hnutím OĽANO, špeciálne teda pánom, pánom Mičovským, ale, ale je to v istom slova zmysle niečo podobné.
A problém je aj to, že vlastne celý tento zákon vznikol preto, lebo v minulom volebnom období sme tu mali vládnu garnitúru, ktorá nebola spokojná s tým, ako pán prezident Kiska alebo, alebo v tom, v tom čase pán prezident Kiska udeľoval štátne vyznamenania. No tak si povedali, a konkrétne si to povedal predseda slovenskej národnej rady, ktorý bol aj predsedom lovenskej národnej strany, Andrej Danko, že aj on by chcel dávať nejakú, nejaké ocenenie, no tak si vymyslel, že predseda Národnej rady bude dávať cenu Jozefa Miloslava Hurbana. A SMER povedal: Dobre, ale my máme premiéra, no tak premiér bude dávať cenu Alexandra Dubčeka. Dovtedy to nikomu nechýbalo, ale keď sme tu proste mali vládnu väčšinu, ktorej sa nepáčilo, ako pán prezident udeľuje štátne vyznamenania, tak si povedali, že aj premiér, aj, aj predseda parlamentu si budú udeľovať, udeľovať svoje vyznamenania.
Mne je jasné, že, že pán poslanec Mičovský si to takto nechystá pre seba, lebo sa nechystá byť predsedom vlády, ktorý má... alebo predsedom Národnej rady, ktorý má tú cenu vlády, myslím vlády, ktorý má tu cenu, cenu udeľovať, ale je to, je to nejaké premietnutie, premietnutie svojej agendy.
A ono je to vlastne do istej miery duplicitné, lebo už dnes máme, máme v zákone o štátnych vyznamenaniach, že udeľuje sa Rad Ľudovíta Štúra občanom, ktorí sa mimoriadnym spôsobom zaslúžili o demokraciu, jej rozvoj, ľudské práva a slobody a ich ochranu, ochranu a bezpečnosť Slovenskej republiky, majú mimoriadne zásluhy v oblasti politiky, riadenia, správy štátu a rozvoja v oblasti hospodárstva Slovenskej republiky, územnej samosprávy, vedy, techniky, školstva, kultúry, umenia, športu a v sociálnej oblasti alebo za mimoriadne šírenie dobrého mena Slovenskej republiky. Tak áno, ja si myslím, že aj tuto by sa zmestilo, že štátne vyznamenanie by mohol dostať oznamovateľ, ktorý sa nejakým význačným spôsobom svojou aktivitou prispel, prispel k boji proti korupcii alebo odhaľovaniu nekalého konania.
Rovnako sa o rozvoji demokracie a ústavnosti hovorí, hovorí v, pri tej štátnej cene Jozefa Miloslava Hurbana alebo "významne sa zaslúžil o rozvoj hospodárstva, vedy a techniky, školstva, kultúry, umenia, športu, sociálnej oblasti alebo v inej oblasti spoločenského života", štátna cena Alexandra Dubčeka, takže nemyslím si, že je potrebné vymýšľať novú cenu. Možno je potrebné, aby tí, ktorí dnes môžu dávať ocenenia, si medzi ocenených a vyznamenaných vyberali aj ľudí, ktorí sa zaslúžia o boj proti korupcii a postihovanie protispoločenskej činnosti. Lebo to je, to máme na Slovensku taký zvyk, že je nejaký problém, tak zrazu napíšeme nový zákon alebo nejako, nejako zmeníme zákon miesto toho, aby sme sa snažili dôslednejšie uplatňovať tie zákony, ktoré už dnes, dnes máme. Toto je trochu, trochu podobné.
Ten tretí pozmeňujúci návrh preskočím a štvrtý pozmeňujúci návrh sa týka možnosti odmeňovania oznamovateľov a bojovníkov proti korupcii, čo je taký zvláštny termín, ak by sa mal ocitnúť v texte právneho predpisu. A s týmto mám taký, taký drobný problém, lebo... aj pán poslanec Mičovský hovorí o tom, že áno, dôležité je, čo je v zákonoch, ale dôležitejšie sú tie zákony v nás. A v tejto veci špeciálne tí oznamovatelia nie sú vedení vidinou nejakého finančného zisku, tí sú vedení svojím svedomím, svojím presvedčením, že sa deje niečo nekalé, a oni na to musia upozorniť aj za cenu, že budú postihnutí, aj za cenu, že budú mať problémy, aj za cenu, že prídu, prídu o prácu. Týmto, že tam zavádzame tie odmeny alebo možnosť odmien, ja mám pocit, že akoby sme devalvovali, devalvovali tie ich motivácie.
A, žiaľ, nie je to, nie je to jediný prípad, keď z prostredia OĽANO vychádzajúce iniciatívy takto nazerajú na konanie, ktoré je hodnotné alebo správne samé osebe. Podobný spôsob sa teda OĽANO pokúša presadiť aj do zodpovednosti, do hmotnej zodpovednosti politikov, aj tam by mohli byť nejaké odmeny alebo zodpovednosť za škodu, a teda už v absurdnej podobe do odmeňovania účasti za voľby či už vo forme zliav z poplatkov, ktoré sa platia štátu, alebo, alebo dokonca vo forme tých Matovičových, Matovičových 500 eur.
Ja by som naozaj nešiel týmto smerom a nedevalvoval by som konanie, ktoré je hodnotné samé osebe a zaslúži si, zaslúži si nejakú ochranu tým, že budeme tu vytvárať nejaké motivačné nástroje, aby sa ľudia správali tak, ako majú, aby napríklad oznamovali protispoločenskú činnosť, lebo, lebo devalvuje toto konanie, ak by bolo robené s vidinou toho, že oznámim niečo, možno budem mať problémy, ale teda možno dostanem nejakú zaujímavo vyzerajúcu finančnú odmenu.
Ďakujem.

Ďakujem, pán podpredseda. Reagujem na vystúpenie pána poslanca Mičovského a tiež z vecného hľadiska teda súhlasím. Tá téma je, téma je dôležitá a prístup pána poslanca Mičovského je v tejto téme autentický. Napriek tomu by som mal poznámky skôr technického charakteru, a teda poprosil by som o nejaké dovysvetlenie a možno aj, aj pána spravodajcu potom.
Pán poslanec Mičovský prečítal tri pozmeňujúce návrhy, tak by som sa len chcel uistiť, že či sú to tie tri, ktoré sú zverejnené na webovej stránke s termínom 4. mája, lebo sú tam ešte aj nejaké ďalšie, staršie, aby teda bolo jasné, že o čom hlasujeme. A možno teda pána spravodajcu by som poprosil, aby keď to bude uvádzať, keďže všetky tri návrhy predniesol pán poslanec Mičovský, aby teda uviedol aj stručne, čoho sa, čoho sa týkajú, lebo teda ak som to správne zaznamenal, prvá bola doplnenie Zákonníka práce, druhá zákona o štátnych cenách a tretia sa týkala, tretí pozmeňovák sa týkal samotného návrhu.
A teda pokiaľ ide, pokiaľ ide o ten pozmeňovák, tam by som napriek tomu, že rozumiem, teda ten, čo sa týka Zákonníka práce, že o čo tam ide, len mi celkom nie je jasné, či to, či je to jasné aj z toho textu zákona, lebo tam sa hovorí o možnosti toho šesťmesačného odstupného de facto v prípade, že nadobudne právoplatnosť rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení aj právoplatnosť rozhodnutia súdu vo veci samej a zamestnanec podá výpoveď, ale nie je tam jasné, že aké to rozhodnutie súdu vo veci samej môže byť, že z čoho je zrejmé, že to má byť v prospech zamestnanca.
A druhá vec, ktorá sa týka tej ceny, tak tam sa navrhuje zmeniť aj názov zákona, čo nie je celkom možné pri novelizácii.

Musím povedať, že teda rozsiahle pozmeňujúce návrhy čítané v pléne nie sú teda úplne optimálne z hľadiska legislatívneho procesu, ale v tomto prípade by som chcel oceniť alebo povedať, že má to aj nejaké pozitíva, že človek začne počúvať, ako pán poslanec číta pozmeňujúci návrh, odskočí si do jedálne, stihne sa naobedovať a potom stihne dať ešte aj faktickú poznámku, takže má to aj svoje výhody.
A k tomu, čo hovoril pán poslanec Milan Vetrák, ja tiež som sa chcel k tomu vyjadriť, lebo toto je jedna z vecí, na ktorú som upozorňoval, že ak by to bolo nastavené tak bezbreho, ako to bolo v tom pôvodnom návrhu, že môže sa odchýliť od územného plánu a nebolo tam povedané že o koľko, tak v podstate, dal by si niekto, že územný plán hovorí, že tam má byť šesť poschodí maximálne a niekto by dal 34-poschodovú budovu, a ak sa to obmedzí na 20 %, tak rozhodne je to zmena k lepšiemu. Netvrdím tým, že toto je vec, kvôli ktorej podporím návrh zákona alebo ten pozmeňovák, ale v porovnaní, v porovnaní s tou predchádzajúcou verziou je toto, je toto určite lepšie.
Neviem v tejto chvíli posúdiť, že nakoľko to bude fungovať, nakoľko to môže, môžu tam vyvstávať problémy, lebo keď sa, keď sa robí územný plán, tak sa zvažujú všetky aspekty a z nejakého dôvodu sa tam tie regulatívy dávajú také, aké sú, tak či bude v poriadku, ak sa to bude odchyľovať o 20 %, nie som si istý, že áno, ale určite to bude menší problém, ako keby tam žiadna hranica nebola.