Vážený pán predkladateľ, vážené kolegyne, kolegovia, zaujala ma úvodná časť všeobecnej časti dôvodovej správy, z ktorej si teda dovolím zacitovať.
Hoci nový zákon č. 101/2010 Z. z. o preukazovaní pôvodu majetku v znení zákona č. 125/2016 Z. z. platí už takmer 13 rokov a mal by byť premiérom boja... pilierom, pardon, boja proti korupcii, jeho dopad na tzv. veľké ryby je nulový a využíva sa len v prípadoch riešenia susedských sporov. Podľa medializovaných vyjadrení Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky možno zákon jednoducho obísť buď účelovým rozdelením majetku podozrivého ešte počas konania o preukazovaní jeho pôvodu, alebo využitím neobvyklých obchodných operácií. Na rozdiel od toho v iných krajinách, napríklad Rumunsko, je obdobný zákon funkčný a napomáha prešetrovaniu podvodov aj na najvyššej vládnej úrovni.
Keďže vláda Slovenskej republiky nebola doteraz schopná novelizovať tento zákon spôsobom, ktorý by preukazoval, preukázal jeho opodstatnenosť, je namieste ho zrušiť a prijať nový zákon zavádzajúci alternatívny mechanizmus preukazovania pôvodu príjmov a majetku, ktorého ťažisko nebude spočívať v prepadnutí nelegálneho majetku v prospech štátu, ale v dodatočnom zdanení nelegálnych príjmov, na základe ktorých bol tento majetok nadobudnutý a uložením prísnej daňovej sankcie, a to prostredníctvom správcu dane, a nie orgánov činných v trestnom konaní.
To, čo ma konkrétne zaujalo na tomto odseku, je to tvrdenie, že keďže vláda Slovenskej republiky nebola doteraz schopná novelizovať tento zákon spôsobom, ktorý by preukázal jeho opodstatnenosť, je namieste ho zrušiť a prijať nový zákon.
Keby toto tvrdil niekto, kto je štyri alebo osem rokov v opozícii, asi by sa nedalo namietať, že je nespokojný s tým, že vláda nebola schopná nič urobiť so zákonom o preukazovaní pôvodu majetku, že ten zákon je nefunkčný, nekoná sa podľa neho. Ale tento návrh zákona predkladá, predkladali teda dvaja koaliční poslanci, teraz už, už vlastne iba jeden po tom, čo pani poslankyňa Šuteková nie je poslankyňou, lebo bola náhradníčkou, a predkladá to poslanec hnutia OĽANO, ktoré vyhralo minulé voľby, ktoré tri roky malo alebo čo... bol... malo premiéra, ministra financií, ministra vnútra, teda mala, malo vo vládnych pozíciách ľudí, ktorí s tým mohli, a pokiaľ to bolo potrebné, tak aj mali niečo robiť.
Zmienka o tom, že je potrebné zmeniť zákon o preukazovaní pôvodu majetku je aj v programovom vyhlásení vlády, a keď je to teda tak dôležité, tak v takom prípade by bolo logické, keby vláda prišla s takýmto návrhom zákona a navrhla parlamentu to upraviť, lebo opäť je to jeden z kategórie zákonov, nie nejaká drobná novela, ale komplet nový zákon, komplet zmena mechanizmu preukazovania pôvodu majetku alebo príjmov, ktorý, ktorý prichádza ako poslanecká novela na poslednej schôdzi, kedy ešte možno navrhovať zákony do prvého, prvého čítania. Keby to bol vládny návrh, mohol, mohol, mohlo k tomu prebehnúť riadne pripomienkové konanie. Takto to skôr pôsobí dojmom, že, že hnutie OĽANO v rámci svojej nejakej politickej agendy si začiarkne fajočku, že navrhli sme aj nový zákon o preukazovaní pôvodu príjmov a majetku, ale nie ako reálny pokus s tým niečo urobiť.
A teraz vecne k tomu obsahu. Z tej dôvodovej správy vyplýva, akoby, by problémom bol ten mechanizmus, akým sa, akým sa k tomu pristupuje, ako sa to má preukazovať a ako sa, ako sa ukladá sankcia. Samozrejme, že ten jeden model je, že ak sa preukáže, že nejaký majetok bol nadobudnutý nelegálne alebo jeho vlastník nie je schopný preukázať, že sa k nemu dostal za legálne nadobudnuté príjmy, tak súčasný zákon hovorí o tom, že ten, ten majetok prepadne na základe rozhodnutia súdu. V tom navrhovanom zákone by mal správca dane, teda Finančná správa konať, a ak tam zistí ten rozdiel, tak udeliť, udeliť penále, ktoré bude ma takmer hodnotu rozdielu medzi majetkom, ktorý dotyčná osoba má, a, a teda legálne preukázanými, preukázanými príjmami. Ale teda je to naozaj tak? Je problém v tom, že finančná polícia dnes dokumentuje množstvo prípadov, či už osôb verejne činných, ktoré nevedia preukázať svoj majetok, alebo ľudí podozrivých z organizovaného zločinu, alebo, alebo zo zločinu, posunie to prokuratúre, prokuratúra to dá na súd a na súde sa to nepodarí, nepodarí preukázať alebo súdy napriek tomu, že tá situácia je jasná, že tie dôkazy sú jasné, nedokážu, nedokážu dospieť k záveru, teda že majetok bol nadobudnutý nelegálne a mal by prepadnúť? Lebo ak je to tak, tak potom naozaj by bolo sfunkčnením toho mechanizmu, keď sa to presunie na, na Finančnú správu a nebude to mať charakter, charakter prepadnutia majetku, ale iba nejakého dodatočného zdanenia alebo nejakého, nejakého uloženia penále k dani, ktoré keď sa sčíta s tou daňou, tak v prípade spolupráce bude tvoriť 80 % a v prípade nespolupráce dokonca 100 % tej veci, ktorá bola legál... nelegálne nadobudnutá, alebo nie je preukázané, že bola nadobudnutá legálne. Ale ja sa obávam, že väčší problém je v tej fáze preukazovania toho, že nejaký majetok bol nadobudnutý nelegálne, že nezodpovedá príjmom dotyčného vlastníka, než v tom, že či sa to deje po tej linke finančná polícia - prokuratúra - súd, alebo to bude, bude podliehať Finančnej správe.
A keďže de facto ide o prepadnutie majetku, aj keď vo forme, vo forme finančnej, teda ide o zásah do, do, do vlastníckych práv, tak je otázne, že či vynechanie súdu z toho mechanizmu je správne, alebo nie, lebo, lebo súd, keď, keď o niečom rozhodne súd na návrh, na návrh prokuratúry, tak môže to mať väčšiu autoritu, ako keď v obdobnej veci a v podstate o rovnakej veci rozhodne akurát trochu inou formou Finančná správa, čo je štátny orgán.
Potom tam možno, samozrejme, mať aj, aj množstvo, množstvo ďalších konkrétnych otázok, že ako by to mohlo fungovať, na základe čoho by niekto mohol dávať odôvodnený podnet, že niekto vlastní majetok, ktorý nezodpovedá jeho príjmom, lebo teda ja okrem svojho daňového priznania a možno mojich najbližších príbuzných, ktorí sa so mnou o to podelia, neviem, aké má kto iný, iný príjmy, takže neviem posúdiť, či jeho príjmy zodpovedajú, alebo nezodpovedajú jeho majetku. Nie je mi úplne jasné, že na základe čoho by, by daňová správa, Finančná správa posudzovala odôvodnenosť toho podozrenia, že, že, že majetok zodpovedá alebo nezodpovedá legálne nadobudnutým príjmom, alebo teda že má dôvodné, dôvodné pochybnosti, a to na základe nejakého, nejakého predbežného posúdenia. Tým, že z toho vypadáva súd a, a, a teda prokuratúra a je to na, na posúdení Finančnej správy, tak, samozrejme, že môže to fungovať, to nespochybňujem, ale predpokladám, že v iných krajinách to funguje, ale, ale ten priestor pre svojvôľu z toho, ako je to, ako je to napísané, si nie som istý, že je, že je úplne obmedzený.
A ďalšia vec a blížim sa, blížim sa ku koncu, tak pán predkladateľ povedal v tom úvodnom vystúpení, že, že bude v prípade, že budú existovať dôvodné pochybnosti, tak bude daňovník, tak je používaný ten termín, vyzvaný na predloženie, podanie súpisu majetku, a teda prirovnal to k oznámeniu, ktorý dávajú verejní funkcionári, no tak myslím, že aj podľa toho textu, čo som prečítal, by to bolo podstatne podrobnejšie, lebo, lebo to oznámenie, ktoré dávajú verejní funkcionári, nejako veľmi podrobné a konkrétne podľa súčasného znenia ústavného zákona nie je ani neumožňuje nejako preukazovať, či verejný funkcionár nejaký majetok má, ktorý, ktorý, o ktorý konkrétne ide a ktoré by bolo možné na základe toho skontrolovať.
Čiže áno, niektorí, niektorí politici veľmi radi operujú tým, že je potrebné zabezpečiť preukazovanie pôvodu majetku. Robia to najmä vtedy, keď sú v opozícii. Robert Fico to robil ako opozičný politik. Bola to jedna jeho z... z jeho silných tém. Potom bol prijatý zákon, na základe ktorého sa nič reálne nepodarilo preukázať. A v tomto prípade sme, žiaľ, v podobnej situácii, sme na konci volebného obdobia a miesto toho, aby, ak to bolo vnímané zo strany hnutia OĽANO, to bol pred rokom alebo pred dvoma, vládny návrh zákona, ktorý mohol byť predmetom normálnej, reálnej, verejnej diskusie, sa teraz v rámci dvestopäťdesiatich alebo koľkých bodov programu tejto schôdze predkladajú návrhy, ktoré sa za mesiace a roky dozadu nestihli, a predkladajú sa ako poslanecké návrhy, ktoré už, žiaľ, neumožňujú venovať tomu tú pozornosť a tú diskusiu, ktorú by si takáto vážna téma zaslúžila.
Ďakujem.
