Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie v rozprave

2.7.2021 o 14:16 hod.

Mgr.

Ondrej Dostál

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie v rozprave 2.7.2021 14:16 - 14:36 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Vážený pán podpredseda Národnej rady a vážený pán predkladateľ, spravodajca, kolegyne, kolegovia, chcel by som sa vyjadriť ako k samotnému návrhu zákona, tak najmä k tým pozmeňujúcim zákonom, ktoré tu dnes odzneli, keďže sme, keďže sme v druhom čítaní. Ako už pán predseda ústavnoprávneho výboru a zástupca skupiny predkladateľov spomenul, toto je ešte len taká malá novela. Myslím, že máme ambíciu upraviť zákon o rokovacom poriadku zásadnejším spôsobom a teda to je to, čo nás čaká a čomu ale ešte budú predchádzať nejaké rozsiahlejšie diskusie. Jednotlivé politické strany, kluby zastúpené v Národnej rade sformovali svoje predstavy neviem, či, neviem, či všetky a teraz je príde čas, aby sme sa o nich bavili, ale teda asi je logický ten postup, že najprv uzavrieme alebo prerokujeme a odsúhlasíme tú novelu, o ktorej práve rokujeme a ktorá rieši isté problémy vyplývajúce z aplikačnej praxe aj v súvislosti s pandémiou, s epidémiou koronavírusu a teda opatreniami, ktoré ju sprevádzajú.
Vo vzťahu, vo vzťahu k, pardon. Vo vzťahu k, k tomu prvému pozmeňujúcemu návrhu, ktorý predložil pán poslanec Vetrák, by som chcel vyjadriť podporu. Je to, je to vec, o ktorej sme spolu hovorili, vec, ktorá bola predmetom rokovaní zástupcov jednotlivých koaličných strán a ktorá sa týka teda toho hlavného obsahu, toho, čo už dnes je obsiahnuté v návrhu zákona. Teda zväčša tam nejde o nejaké, nejaké doplnenia aj keď čiastočne, samozrejme, že sa to dotýka aj iných ustanovení, ako tie, ktoré sú riešené v samotnom návrhu zákona. Tu by som chcel povedať jednu poznámku k teda k tým zmenám a opatreniam, ktoré si vynucuje koronavírus alebo teda pandemická, pandemická situácia a teda upozornil by som na dve z tých z mien. Jednak je to forma rokovania výborov formou videokonferencie, teda rokovanie na diaľku, ktoré bude umožnené počas krízovej situácie, čiže počas mimoriadnej situácie núdzového stavu alebo výnimočného stavu. A tým druhým opatrením je video-prenos zo zasadnutí výborov, tak ako dnes máme video-prenos z plenárnych zasadnutí Národnej rady, tak, tak sa navrhuje, aby verejné boli alebo takýmto spôsobom boli prenášané aj zasadnutia výborov. Samozrejme, že sa to vzťahuje iba na tie zasadnutia výborov, ktoré sú, ktoré sú verejné, lebo máme tu aj neverejné rokovania a tam je, samozrejme, nezmysel robiť, robiť video-prenos.
K tej prvej veci a teda tie video-prenosy alebo online-prenosy zo zasadnutí výborov by mali byť trvalým riešením, nie len riešením na, na čas krízovej situácie, teda na čas mimoriadnej situácie núdzového stavu alebo výnimočného stavu, ako je to v tom prvom prípade. A naozaj je dôležité si uvedomiť odlišnosť týchto dvoch inštitútov. Tie videokonferencie alebo rokovanie na diaľku by mali ostať niečím skôr výnimočným, niečím, k čomu sa bude pristupovať, keď na to existujú nejaké vážne dôvody. Nemalo by to nahrádzať normálnu formu rokovania výborov ako ju poznáme. V tejto súvislosti sa objavili aj úvahy o tom, že by celá Národná rada, teda aj plénum mohla v nejakých výnimočných situáciách rokovať na diaľku a možno v tých najhorších krízach alebo chvíľach pandemickej krízy sa to zdalo ako dobrý nápad, ale ja by som bol veľmi zdržanlivý v takýchto náhradných formách rokovania. Aj keď sa môže zdať, že to, že to je niečo, čo nám umožní preklenúť situáciu, keď je povedzme zákaz vychádzania alebo existujú obmedzenia pohybu vzhľadom na zlú pandemickú situáciu, ale, ale bol by to veľmi vážny zásah do, do spôsobu rokovania Národnej rady, čo pri početnosti Národnej rady, tak máme 150 poslancov plus teda ešte v niektorých prípadoch predkladateľov, by, by zmenilo charakter celej, celej diskusie. Kto ste mali možnosť za obdobie pandémie reagov teda zúčastniť sa takýchto rokovaní na diaľku, tak viete, že aj ich dynamika je trochu iná, čo možnože vo vzťahu k tým výborom nie je až taký problém, lebo tie majú obmedzený počet členov, tá diskusia je menej formálna. Ale nemyslím si, že bolo by správne, keby sme uvažovali smerom k, k tomu, že, že sa z toho spraví nejaká štandardná forma vo vzťahu k parlamentu a aj vo vzťahu, vo vzťahu k výborom by sa to malo skôr využívať skôr ako doplnková forma, keď existujú nejaké vážne dôvody, prečo nie je možné fungovať štandardnou formou a teda to aj z hľadiska povedal by som, že zapojenia, zapojenia verejnosti, keďže, keďže aj rokovanie výborov sú verejné a teda je potrebné, aby mohla aj verejnosť vstupovať, samozrejme, podľa príslušných, príslušného spôsobu rokovania výboru a spôsobu, akým sa verejnosti udeľuje slovo.
To druhé opatrenie, teda video-prenosy vítam a myslím si, že je to krok správnym smerom. Osobitne má význam v časoch pandemických. Nevieme, či tretia vlna so sebou prinesie nejaké ďalšie obmedzenia podobné, ako sme zažili počas druhej vlny, keď trvali veľmi dlho a keď vážnym spôsobom boli, bol obmedzený pohyb obyvateľstva, stretávanie sa. A teda aj výbory, ktoré zo zákona majú byť verejné, tak boli de facto neverejné, lebo nikto sa na ne nemohol dostať, lebo návšteva výboru nebola medzi povolenými výnimkami zo zákazu vychádzania a vzhľadom na pandemické opatrenia neboli pripúšťané ďalšie osoby na rokovanie výborov. Tak síce sme tu formálne mali výbory verejné, podľa zákona mali byť verejné, ale de facto boli neverejné. To sa týmto opatrením zmení. Ak schválime návrh novely rokovacieho poriadku, ako je predložený vrátane pozmeňujúceho návrhu pána poslanca Vetráka, tak budú aj zo zasadnutí výboru, výborov verejné video-prenosy, čiže každý si bude môcť pozrieť, akým spôsobom poslanci vystupujú. Nielen v pléne, ale aj na zasadnutí výborov. V pléne to považujeme za niečo už samozrejmé, ani si nevieme predstaviť, že by to mohlo byť nijako inak a vo výboroch doteraz iba výnimočne, keď nejaké médium príde alebo keď nejaký poslanec robí prenos, ako robí na zdravotníckom výbore napríklad ...
===== Nielen v pléne, ale aj na zasadnutí výborov. V pléne to považujeme za niečo už samozrejmé, ani si nevieme predstaviť, že by to mohlo byť nijako inak a vo výboroch doteraz iba výnimočne, keď nejaké médium príde alebo deď nejaký poslanec robí prenos ako robí na zdravotníckom výbore napríklad jeho súčasná predsedníčka aj v minulosti členka Jana Bittó Cigániková.
Čiže to je určite správne opatrenie. Nijako sa to nedotkne prenosov, ktoré by chcel robiť prípadne niekto iný zo zasadnutí, zo zasadnutí výborov, či už teda novinári alebo, alebo verejnosť, alebo, alebo samotní, samotní poslanci. Toto aj vo vzťahu k zastupiteľstvám už sú na to aj rozhodnutia súdov, že takéto zverejňovanie záznamov či už následné alebo priame prenosy nemožno, nemožno obmedziť.
Čiže vítam to ak krok k správnym smerom, niečo čo tu malo byť už dávno a som rád, že k tomu pristupujeme aj teraz aj v súvislosti s pandémiou, ale je to opatrenie, ktoré sa bude využívať aj vtedy, keď nebudú existovať žiadne pandemické opatrenia a činnosť výborov bude, bude transparentnejšia a voliči budú mať možnosť kontrolovať svojich volených zástupcov aj takouto formou a ich aktivitu aj na zasadnutiach výborov.
Druhý predložený pozmeňujúci návrh je od pána poslanca Beluského a týka sa určovania spravodajcov vo výboroch. Pán poslanec hovoril o to, že by sme sa, o tom, že by sme sa nemali pozerať na to, kto predkladá ten ktorý návrh. Je to v celku dobrá zásada, ja pokiaľ je to možné tak sa ju snažím uplatňovať. Teraz jedinou výnimkou, keď návrhy predkladajú fašisti alebo iní extrémisti, čo s tým mám teda zásadný problém podporiť akýkoľvek nimi predložený návrh lebo si myslím, že ich to legitimizuje a tá legitimizácia extrémizmu je vážnejší problém ako to, čo je obsahom toho ktorého návrhu zákona. A k tomuto konkrétnemu pozmeňujúcemu návrhu by som chcel stručne povedať iba dve veci.
Tá prvá je, že je to účelový návrh, je to návrh, ktorý by sme mohli nazvať lex Janka Bittó Cigániková. Nemyslím si, že je dobré takýmto spôsobom vstupovať do, do problému a účelovo predkladať návrhy.
A druhú vec, ktorú by som chcel v súvislosti s týmto návrhom zákona povedať je, že pevne dúfam, že aj naši koaliční partneri sú si vedomí koaličnej zmluvy, a že, že rešpektujú pravidlá na ktorých sme sa dohodli, a tak ako keď sme, keď Národná rada rokovala o vyslovení nedôvery pánovi ministrovi financií tento týždeň a my hoci sme mali a máme výhrady k jeho pôsobeniu, tak sme rešpektovali dohodnuté koaličné pravidlá. Nehlasovali sme za opozičný návrh na vyslovenie jeho nedôvery. Tak len si dovolím jemne pripomenúť, že, že súčasťou dohodnutých pravidiel, ktoré máme v rámci koaličnej zmluvy je, že podporiť návrh opozičných poslancov je možné, ale iba v prípade, že sa na tom dohodne koalícia. V tomto prípade sa na tom koalícia nedohodla. Tak len teda pripomínam, že pravidlá je potrebné dodržiavať.
A tretí pozmeňujúci návrh s ktorým prišiel pán poslanec Maroš Kondrót za SMER - sociálna demokracia, ktorý tu už asi nie je, ale napriek tomu by som sa k nemu rád vyjadril a na rozdiel od návrhu pána poslanca Vetráka, by som si s týmto návrhom, pozmeňujúcim návrhom dovolil vyjadriť nesúhlas, dokonca zásadný nesúhlas. Myslím si, že je to návrh, ktorý ide zlým smerov. Napriek tomu, že ako pán poslanec Vetrák hovoril a predpokladám, že sa ešte k tomu plánuje dostať v rozprave. Je to návrh, na ktorom sa zhodli členovia výboru pre nezlučiteľnosť funkcií, je mi ľúto, že práve na tom rokovaní kde sa o tom hovorilo som sa nemohol zúčastniť. Veľmi rád by som sa do tej debaty zapojil.
A môj nesúhlas v tomto prípade nijako nesúhlasí, nesúvisí s tým, že, že ho predkladá opozičný poslanec. Rovnako by som s ním nesúhlasil, keby ho predkladal koaličný poslanec. Ide o návrh, ktorým by sa vlastne rokovania výboru pre nezlučiteľnosť funkcií pokiaľ sa nich uskutočňuje konanie podľa ústavného zákona o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov, aby takéto rokovanie výboru bolo neverejné. Čo má byť výnimka z všeobecne verejného charakteru rokovania Výborov Národnej rady Slovenskej republiky, kde, kde samozrejme existujú neverejné výbory, ktoré, ktoré pracujú s utajovanými skutočnosťami, rôzne kontrolné orgány, orgány teda kontrolné výbory vo vzťahu k tajným službám alebo, alebo NBÚ, tam logicky, že, že nie je dôvod na, na to, aby boli verejné. Ale v tomto prípade, v tomto prípade ide o, o zasadnutie výboru, kde z povahy veci nie je potrebné a nie je správne, aby, aby jeho zasadnutie bolo neverejné. Lebo ide o výbor, ktorý kontroluje oznámenia majetkové oznámenia verejných funkcionárov, poslancov, členov vlády, prezidentky, verejných funkcionárov vymedzených v zákone, ktorým počet nám po ostatnej novele viditeľne narástol.
Takže okrem toho, že kontroluje, tak koná a koná vo veciach, keď buď dostane podnet, že bol porušený zákon alebo, že oznámenie nespĺňa náležitosti, alebo sa, alebo koná z vlastnej iniciatívy. A to konanie má síce charakter správneho konania, ale ako správne pán poslanec Kondrót vo svojom pozmeňujúcom návrhu uvádza, správne konanie je síce neverejné, ale môže byť, môže byť verejné alebo výnimku zo zásady neverejnosti môže stanoviť osobitný zákon alebo opatrenie prijaté správnym orgánom. Avšak v takom prípade, musí správny orgán zabezpečiť a dbať na ochranu práv účastníkov konania najmä na ochranu osobných údajov a tiež, aby nezverejnil utajovanú skutočnosť, bankové tajomstvo, daňové a obchodné tajomstvo vrátane zákonom uloženej alebo uznanej povinnosti mlčanlivosti.
Priznám sa, že keď som si to prečítal to zdôvodnenie, tak som mal trochu také deja vu, lebo ja som bol členom, členom výboru aj v minulom volebnom období a, a zažil som konanie pod proti vtedajšiemu pánovi prezidentovi Kiskovi, kde sa, kde sa práve s odvolaním na daňové tajomstvo konalo neverejne a teda v porovnaní s tými inými konaniami to bolo vtedajšou vládnou koalíciou zneužité na šikanózne, šikanózny postup voči, voči pánovi prezidentovi Kiskovi. A myslím si, že by bolo veľmi dobré, keby to konanie bolo verejné a keby aj verejnosť si sama mohla utvoriť názor na to, akým spôsobom sa argumentuje a akým spôsobom sa hľadajú zámienky, aby sa mohlo z politických dôvodoch som o tom presvedčený konať proti vtedajšiemu pánovi, pánovi prezidentovi, a že by to bolo iné, keby to mala možnosť verejnosť sledovať priamo na zasadnutí výboru než, než keď sa tak dialo v dialo iba tak, že výbor rokoval neverejne s odvolaním sa, že sa rokuje o daňovom tajomstve, a potom jednotliví členovia výboru informovali o tom, čo sa tam za zatvorenými dverami, dverami dialo. A pritom to, čo sme tam spomínali daňové tajomstvo napríklad vyjadrenia finančnej správy alebo vyjadrenia dotknutých právnických osôb, tak potom sa pokojne dalo rokovať tak, že by členovia výboru vo svojich verejných vyjadreniach o tom daňovom tajomstve a o tých konkrétnostiach, ktoré tvoria predmet daňového tajomstva nehovorili, ale bolo to takto využité.
Čiže aj v tomto prípade tu máme na jednej strane deklarovanú snahu, a teda Úradom na ochranu osobných údajov, deklarovanú snahu o ochranu osobných údajov a na druhej strane záujem o transparentnosť, verejnú kontrolu a ja som presvedčený, že v tomto prípade by ten záujem o transparentnosť a verejnú kontrolu aj verejných funkcionárov, aj jednotlivých, aj, aj teda konaní výboru pre nezlučiteľnosť funkcií ako orgánu Národnej rady na to učeného mali prevážiť nad tým, keď niekto, niekto sa skrýva za, za ochranu osobných údajov, lebo teda mám bohaté skúsenosti s rokovaním tohto výboru. Už si dovolím tvrdiť a nemyslím si, že by, že by to nijako narúšalo zásadu ochrany osobných údajov o iných tajomstvách alebo utajovaných skutočnostiach ani nehovoriac.
Navyše, keby sme takúto úpravu schválili, tak sa dostaneme do bizarnej situácie, že na úrovni Národnej rady bude tu konanie neverejné lebo si to schválime v rokovacom poriadku, ale na úrovní obcí, miest, mestských častí, vyšších územných celkov, by naďalej to konanie ostalo verejné, lebo verejnosť, lebo tam je tým konajúcim orgánom zastupiteľstvo či už obecné, mestské, miestne alebo župné a v takom prípade by to naozaj bolo zvláštne, že ten istý typ konania vo vzťahu k tým vyšším verejným funkcionárom, ktorí majú poliehať ešte prísnejšej kontrole, aby sa udial v neverejnom režime a vo vzťahu k tým nižším, čiže starostom obcí a poslancom krajských, mestských a miestnych zastupiteľstiev by bol verejný.
Čiže z tohto dôvodu ten návrh odmietam. Ďakujem. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 2.7.2021 12:46 - 12:48 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Ďakujem kolegom za reakcie. Pán poslanec Pollák, no pre mňa tá debata, ktorú sme mali v rámci koalície, v rámci druhého čítania ako bola takou veľkou ukážkou toho, ako by to mohlo fungovať v rámci vládnej koalície aj v iných prípadoch, lebo mali sme rôzne názory, snažili sme sa tie názory zladiť. Niekde sa nám to podarilo, niekde nie. Našli sme nejaký kompromis, s ktorým asi nie sme všetci úplne spokojní, ale je to, je to umenie možného a nejaká snaha dohodnúť sa, prispieť k zlepšeniu fungovania fondu prevážila, že sme našli, našli nejaký spoločný prienik a máme zároveň aj ochotu venovať sa tej téme ďalej a naďalej tie nastavenia a pravidlá vylepšovať.
Pani poslankyňa Pleštinská, ten návrh sa netýka spôsobu rozhodovania ani nejakej administratívnej záťaže, čiže v tomto ohľade tam nenastáva žiadna zmena. Ten návrh zákona, ako sme sa aj s kolegom Pollákom snažili vo svojich vystúpeniach upozorniť, sa týka kreovania odborných rád, predovšetkým drvivá väčšina toho návrhu sa týka spôsobu vytvárania odborných rád a teda uplatňovania toho samosprávneho momentu, keď menšiny samé sa majú podieľať na rozhodovaní o tom ako budú ich kultúrne aktivity podporované zo štátneho rozpočtu. A súhlasím, že by to nemalo byť príliš komplikované ten spôsob získavania žiadostí alebo teda posudzovania žiadostí. Ale zasa to má dve strany mince, že zase aby sme vedeli transparentne rozhodovať a vybrať tých najlepších, tak istá miera záťaže tam samozrejme byť musí, ale treba nájsť medzi tým ten správny balans.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 2.7.2021 12:40 - 12:42 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Bod 3 pozmeňujúceho návrhu. V čl. I bod 3 znie: „3. V § 7 ods. 5 až 7, 9, 10 a 12 sa pred slovo „organizácií" vkladá slovo „kultúrnych".".
Bod 4 pozmeňujúceho návrhu. V čl. I bod 4 § 7 ods. 8 úvodnej vete sa vypúšťajú slová „podľa § 6a ods. 1 ".
Bod 5 pozmeňujúceho návrhu. V čl. I bod 4 § 7 ods. 8 písmená b) a c) znejú: „b) národnostnú menšinu, ku ktorej patria,
c) záujem podieľať sa na výbere a voľbe kandidátov na členov odborných rád.".
Bod 6 pozmeňujúceho návrhu. V čl. I sa za bod 4 vkladajú nové body 5 a 6, ktoré znejú:
„5. V § 8 sa odsek 1 dopĺňa písmenom d), ktoré znie: „d) nie je ku dňu vymenovania v pracovnoprávnom vzťahu k fondu.".
6. V § 8 sa odsek 2 dopĺňa písmenom d), ktoré znie: „d) nie je ku dňu vymenovania v pracovnoprávnom vzťahu k fondu.".".
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú
Bod 7 pozmeňujúceho návrhu. V čl. I bod 5 v § 14 odsek 3 znie: „(3) Kancelária vedie evidenciu kultúrnych organizácií.".
Bod 8 pozmeňujúceho návrhu. V čl. I sa za bod 5 vkladajú nové body 6 a 7, ktoré znejú:
„6. V § 15 ods. 7 písm. c) sa slová „§ 8 ods. 11" nahrádzajú slovami „§ 8 ods. 12" a slová „§ 8 ods. 13" sa nahrádzajú slovami „§ 8 ods. 14".
7. V § 16 ods. 5 písm. a) a b) sa za slová „člen dozornej komisie" vkladá čiarka a slová „člen odbornej rady menovaný podľa § 7 ods. 6 druhej vety a podľa § 7 ods. 7".".
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
Bod 9 pozmeňujúceho návrhu. V čl. I sa za bod 7 vkladá nový bod 8, ktorý znie:
„8. V § 24 ods. 3 sa za slovo „podľa" vkladajú slová „§ 6a písm. a),".
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie 2.7.2021 12:03 - 12:42 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Vážený pán predseda Národnej rady, vážení kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som aj ja ako jeden zo spolupredkladateľov návrhu zákona vystúpil v druhom čítaní k návrhu novely zákona o fonde na podporu kultúry národnostných menšín. Na záver môjho vystúpenia prednesiem aj pozmeňujúci návrh, na ktorom sme sa dohodli predkladatelia a časť teda ďalších poslancov, ktorí sa o tento návrh zákona a o túto problematiku zaujímali, ale na úvod mi dovoľte pár slov k samotnému zákonu a k doterajšiemu pôsobeniu fondu na podporu kultúry národnostných menšín.
Tento zákon bol schválený v predchádzajúcom volebnom období, je to zákon z roku 2017, je to zákon z čias tretej Ficovej vlády, ja som bol vtedy opozičným poslancov, napriek tomu som za ten zákon hlasoval, lebo som ho považoval za dobrý, považoval som ho za krok správnym smerom, a to z toho dôvodu, že vytváral lepšie podmienky pre financovanie kultúrnych aktivít národnostných menšín. Vniesol do rozhodovania o finančnej podpore kultúry národnostných menšín prvok samosprávnosti a prvok systematickosti. Príslušníci národnostných menšín prostredníctvom rôznych organizácií, v ktorých pôsobia, dostali do rúk nástroj ako spolurozhodovať o finančnej podpore štátu pre menšinové kultúry a nástroj, ktorý je upravený priamo v zákone. Myslím si, že je to správne rozhodnutie, národnostné menšiny predstavujú bohatstvo krajiny, a tak by sme sa k nim mali aj správať a vytvárať im čo najlepšie podmienky, aby sa na Slovensku všetci občania cítili ako doma, vrátane občanov, ktorí sa hlásia k niektorej z národnostných menšín.
Chcem by som sa poďakovať aj končiacemu riaditeľovi fondu na podporu kultúry národnostných menšín, ktorý v júli na tomto poste končí, za jeho doterajšiu činnosť, napriek teda tým pochybnostiam, ktoré tu zazneli a ktoré sa týkajú primárne spôsobu konštituovania odborných rád formou voľby členov odborných rád, k tomu sa dostanem, si myslím, že fond je dobre rozbehnutý a predstavuje dobrý nástroj pre podporujú kultúrnych aktivít národnostných menšín, napokon v júni minulého roku, v roku 2020, úrad splnomocnenca pre rozvoj občianskej spoločnosti analyzoval existujúce postupy a metodiky dotácií zo štátneho rozpočtu v rámci rozličných rezortov a fondov a dotačnú schému menšinového kultúrneho fondu zanalyzoval a označil ako dobre nastavenú z hľadiska efektívnosti a transparentnosti.
Napriek tomu predkladatelia návrhu zákona vidia isté rezervy aj z hľadiska, z hľadiska toho nastavenia a vidia tam problémy, ktoré sa týkajú konštituovania odborných rád, čo sú útvary, ktoré rozhodujú o, alebo teda návrhu, posudzujú žiadosti o podporu a navrhujú udelenie finančnej podpory z prostriedkov fondu, sú zriadené pre všetky národnostné menšiny, ktoré sú zadefinované v zákone. Tie menšie národnostné menšiny majú po jednej odbornej, odbornej rade. Väčšina národnostných menšín maďarská, rómska majú, majú tri pre jednotlivé oblasti, ktoré sú, ktoré sú podporované. Odborné rady určené na podporu kultúry národnostných menšín sú päťčlenné, pričom troch ich členov volí, volia zástupcovia organizácií, kultúrnych organizácií národnostných menšín a dvoch menuje riaditeľ. Čiže je tam, je tam prvok, prvok samosprávnosti, pričom doteraz sa mohla do voľby, v čase voľby zapojiť akákoľvek organizácia, ktorá, alebo akákoľvek právnická osoba, ktorá sa, ktorá sa prihlásila, prejavila záujem, povedala, že pôsobí v oblasti kultúry národnostných menšín a stala sa , stala sa voliteľom. Táto novela je pokusom vniesť do toho istý systém, istý, istý poriadok, aby to nebolo iba ad hoc pri hlasovaní, ale ak by existoval trvalý register, alebo teda ak prejde pozmeňujúci návrh, tak evidencia voliteľov, a teda organizácií, ktoré sa môžu podieľať na voľbe členov odborných rád, aby to nebolo tak, že prihlási sa hocikto a je automaticky akceptovaný ako, ako voliteľ, ale aby tá organizácia spĺňala určité podmienky, ktoré preukážu, že organizácia je činná v oblasti kultúry národnostných menšín, alebo v niektorej z oblastí kultúrnych a umenia národnostných menšín, nejakú dobu.
Definujeme v návrhu zákona, a potom aj v pozmeňujúcom návrhu pojem kultúrne organizácie národnostnej menšiny. To je organizácia, ktorá bude evidovaná v evidencii a bude sa mať právo podieľať na voľbe tých odborných rád, ktoré rozhodujú, alebo navrhujú pridelenie finančných prostriedkov na kultúrne aktivity. V súčasnosti to môže byť akákoľvek právnická osoba. Návrh zákona obmedzuje, obmedzuje právne formy
===== Podieľať na voľbe tých odborných rád, ktoré rozhodujú alebo navrhujú pridelenie finančných prostriedkov na kultúrne aktivity. V súčasnosti to môže byť akákoľvek právnická osoba. Návrh zákona obmedzuje, obmedzuje právne formy organizácií, ktoré sa môžu stať kultúrnymi organizáciami národnostných menšín evidovaných v evidencii v zmysle zákona. A obmedzuje ich na nadácie, neziskové organizácie poskytujúce všeobecne prospešnú služby, a neinvestičné fondy, a občianske združenia, teda o mimovládne neziskové organizácie. Tento zoznam chceme pozmeňujúcim návrhom rozšíriť ešte o ďalšie kategórie právnych foriem. A to o samostatné organizačné jednotky občianskych združení, ktoré majú vlastnú právnu subjektivitu a ďalej o cirkvi a náboženské spoločnosti a právnické osoby, ktoré odvodzujú svoju právnu subjektivitu od cirkvi alebo náboženských spoločností, ak samozrejme vyvíjajú činnosť v oblasti menšinovej kultúry.
V tom prípade, v tom prvom prípade ide predovšetkým miestne alebo oblastné organizácie združenia Csemadok, ktorý je občianskym združením ale veľmi početným a má aj miestne a regionálne štruktúry, ktoré pôsobia samostatne, sú samostatne zapísané v registri mimovládnych neziskových organizácií, ako samostatné organizačné jednotky. A zhodli sme sa na tom, že by mala byť zachovaná možnosť podieľať sa voľbe odborných rád.
Pokiaľ ide o cirkvi a náboženské spoločnosti a právnické osoby odvodené od cirkvi alebo náboženských spoločností, tak zase dôvodom tej zmeny je skutočnosť, že máme na Slovensku menšinu, kde sa etnicita a náboženstvo prekrýva a teda ide o židovské a náboženské obce, ktoré vyvíjajú aktivity aj v oblasti kultúry židovskej menšiny a bolo by nesprávne, ak by mali byť takouto novelou vylúčené.
Ale ja tak sa oproti súčasnému stavu tým návrhom zúžil, rozsah právnych foriem, ktoré budú môcť byť voliteľní, nie poberateľmi podpory ale voliteľmi do odborných rád. Vypadlo odtiaľ napríklad obchodné spoločnosti o ktorých hovoril kolega Peter Pollák, ale napríklad aj príspevkové organizácie, obce a podobne.
Po tomto sme mali aj medzi predkladateľmi, aj medzi koaličnými poslancami, ktorí sa o tému zaujímajú, medzi prvým a druhým čítaním pomerne rozsiahle diskusie. A rovno teda poviem, že sme sa úplne, úplne nezhodli, lebo sme mali na to iný názor. Ja som presvedčený, že právo volič by mali mať všetky organizácie, ktoré sa preukázateľne podieľajú na kultúre národnostných menšín a to bez ohľadu na ich právnu formu. Boli prípady firiem, ktoré sa zapojili do voľby a boli navzájom majetkovo prepojené a teda ovplyvňovali výsledok voľby. A stál za nimi jeden človek alebo nejaká skupina prepojených osôb, čo áno, nie je celkom tá správna forma, forma samosprávnosti. A skôr teda ide o nejakú formu využívania alebo zneužívania nastavených dotačných pravidiel. Toto je problém, ktorý uznávam, ktorý nejakým spôsobom nejak ošetriť, ale nie som presvedčený, že tým najlepším ošetrením, že vylúčime niektoré právne formy. Lebo napríklad isté typy činností, ako sú napríklad vydavateľstvá, nakladateľstvá, filmové, produkčné a audiovizuálne spoločnosti a niektoré ďalšie neexistujú ako občianske združenia, alebo nadácie, ale obvykle ide o spoločnosti s ručením obmedzeným, alebo teda iné podnikateľské subjekty. Ďalšie subjekty typu divadiel alebo iných kultúrnych ustanovizní mávajú právnu formu napríklad príspevkových organizácií. A teda domnievam sa, že mali by mať možnosť podieľať sa nielen na poberaní alebo uchádzaní sa o finančnú podporu, ale aj na kreovaní toho odborného názoru vo forme odborných rád.
Takže toto je vec na ktorej sme sa celkom nezhodli. Rovnako, rovnako sa myslím, že uznávam, že povedzme spoločnosť s ručením obmedzeným je zneužiteľná na snahu ovplyvniť kreovanie odbornej rady nie celkom kóšer spôsobom, že prihlásim si sa niekoľko eseročiek, ale pokiaľ máme tam občianske združenia, ktoré tam nemôžeme nemať, lebo predstavujú základ občianskej spoločnosti, tak rovnako nie je problém zneužiť aj to, že si niekto, kto bude chcieť zneužiť vytvorí niekoľko občianskych združení. A myslím si, že smerom do budúcnosti budeme musieť hľadať spôsoby akým to kontrolovať skôr cez kontrolu činností a teda nejaké, nejaké prepojenia alebo iným spôsobom zamedziť tomu zneužívaniu. Ale v tejto chvíli, v tejto chvíli sme hľadali najmenší spoločný menovať a tým najmenším spoločným menovateľom je rozšírenie toho pôvodného zoznamu mimovládnych neziskových organizácií, ktoré sú v návrhu zákona aj o organizačné jednotky, samostatné organizačné jednotky občianskych združení, cirkví, náboženské spoločnosti a právnické osoby, ktoré svoju právnu subjektivitu odvodzujú od cirkví a náboženských spoločností, čo je obsiahnuté v pozmeňujúcom návrhu, ktorých prednesiem na záver svojho vystúpenia.
Ale teda vopred avizujem, že do budúcnosti nevylučujem, že dôjde k ďalšej zmene toho zákona a budeme sa snažiť nejakým spôsobom jednoznačnejšie nastaviť nejaké pravidlá transparentnosti o čo sa pokúšame už v tejto novela, ale aj konflikt záujmov a zábezpeky proti účelovému zapojeniu organizácií len za účelom získania vplyvu na rozdeľovanie financií.
V súčasnosti musí organizácia pôsobiť v oblasti kultúry najmenej tri roky, ale nejako sa to nekontrolovalo, iba to stačilo keď to deklaroval, že pôsobí v oblasti kultúry národnostných menšín najmenej tri roky. V návrhu zákona je to skrátené na dva roky, ale v tom pozmeňujúcom návrhu ostávame pri súčasne existujúcich troch rokoch. Toto je vlastne obsahom bodu dva a § 6a ktorý nanovo upravujeme v pozmeňujúcom návrhu. V § 6b) v tom istom bode navrhujeme, aby to čo je v návrhu zákona nazvané register kultúrnych organizácií národnostných menšín sa zmenilo na evidencie, pretože nie je potrebné vytvárať samostatný, samostatný nový informačný systém. Ide o to, aby tie údaje boli evidované a aby boli zverejnené, aby sa dalo kontrolovať, ktoré organizácie sa podieľali na voľbe odborných rád.
Zásadná zmena oproti návrhu zákona, ktorá je obsiahnutá v pozmeňujúcom návrhu, sa týka že návrh zákona počíta iba z nejakou rámcovou úpravou voľby alebo konštituovania odborných rád s tým, že predpokladal že bude vydaný vykonávací predpis, vyhláška ministerstva kultúry, ktorá upraví konkrétny, konkrétny postup a konkrétne podmienky, ktoré musia organizácie splniť aby sa mohli zaevidovať do registra, alebo teda po novom do evidencie. Ale aj na základe pripomienok parlamentnej legislatívy, vládnej legislatívy sme dospeli k tomu, že je potrebné upraviť základné náležitosti, základné podmienky a aj postup pri posudzovaní záujmu zaradiť sa do evidencie kultúrnych organizácií a národnostných menších priamo v zákone, nielen odkazom na vyhlášku a teda ten odkaz na vyhlášku je vypustený a v § 6 v novo navrhovanom je upravené akým spôsobom dochádza k zápisu do evidencie kultúrnych organizácií, k výmazu z evidencie kultúrnych organizácií a k predĺženiu platnosti zápisu v evidencii kultúrnych organizácií. A je tam upravený aj opravný prostriedok. Sú tam definované, akým spôsobom sa podáva žiadosť, čo má žiadosť obsahovať, aké má mať žiadosť prílohy. Je tam upravený postup akým spôsobom sa postupuje keď nie je žiadosť úplná. Ten žiadateľ je upozornený na to, že má do 10 dní doplniť tie chýbajúce údaje a pokiaľ tak neurobí, tak tá žiadosť je odmietnutá. Je tam upravené, že novú žiadosť môže žiadateľ podať až po uplynutí 6 mesiacov od rozhodnutia od prechádzajúcej žiadosti. Sú tam zadefinované dôvody kedy príde k výmazu organizácie z evidencií kultúrnych organizácií, teda buď keď ide, keď kultúrna organizácia samotná požiada o výmaz alebo keď kultúrne organizácia zanikne, alebo ak sa preukáže, že zápis do evidencie kultúrnych organizácií bol vykonaný na základe nepravdivých údajov, alebo ak uplynuli štyri roky od zápisu, alebo od predĺženia zápisu a organizácia nepodala návrh na predĺženie zápisu v evidencii.
A ako som spomínal, je tam upravený, upravený aj opravný prostriedok, ktorým je preskúmanie o zápise a o predĺžení zápisu bude rozhodovať kancelária. Kancelária do 30 dní od doručenia úplnej žiadosti rozhodne buď o tom, že zapíše organizáciu do evidencie, alebo to odmietne. Keď to odmietne tak má organizácia možnosť požiadať o preskúmanie, preskúmanie a to preskúmanie je do 15 dní urobí riaditeľ fondu. Rovnako možno použiť tento opravný prostriedok aj na rozhodnutie o výmaze, nie vo všetkých prípadoch, iba v dvoch z tých definovaných prípadoch, teda keď dôvodom výmazu je že bol zápis vykonaný na základe nepravdivých údajov, alebo ak uplynula tá štvorročná lehota a nepožiadal žiadateľ o predĺženie platnosti, samozrejme, že keď kultúrna organizácia zanikne, alebo sa sama požiada o výmaz, tak toto možnosti preskúmania nebude podrobené.
Rovnako sú tam dve formy odmietnutia žiadosti o zápis. Jedna sa týka nedoplnenia jej úplnej žiadosti, keď dostane organizácia 10 dní aby to doplnila a nedoplní to. A druhá forma sa týka konštatovania kancelárie, že organizácia nespĺňa zákonom stanovené podmienky. V tom prípade rozhodne o odmietnutí. Ten prvý prípad je takpovediac procesný, procedurálny, formálny. Ten druhý prípad je vecný. V tom procesnom nebude 6-mešačná lehota keď nemôže opätovne požiadať organizácia o zápis, že môže nanovo požiadať keď si skompletizuje žiadosť aj skôr, ale zasa nemôže požiadať o preskúmanie. V tom druhom prípade, keď bol zápis odmietnutý z vecných dôvodov, tak organizácia môže požiadať o preskúmanie, ale ak riaditeľ potvrdí rozhodnutie kancelárie tak potom má tu šesťmesačnú lehotu na možnosť opätovného požiadania.
Upozornil by som, že som zapísaný ako poslanec vystupujúci za poslanecký klub, takže mám ešte 10 minút. A pozmeňujúci návrh ďalej obsahuje niektoré legislatívno-technické zmeny, ktoré tu nebudem detailne rozoberať. Upozorním iba na dve vecné zmeny, ktoré pozmeňujúci návrh obsahuje. Riešime tam, že za člena odbornej rady nemôže byť vymenovaný zamestnanej fondu, aby teda nedochádzalo k tomu, že členmi odborných rád budú podriadení pracovníci riaditeľa fondu, aby tie odborné rady pôsobili nezávisle. Tu považujem za dôležité povedať, že aj samotný členovia odborných rád sú v pracovnoprávnom vzťahu s odbornými radami, teda s fondom na základe dohôd. Rovnako tak členovia správnej rady, ktorí získavajú členstvo s titulu členstva v odbornej rade a toto ustanovenia ale nebráni opätovnému zvoleniu niektorej osoby za člena odbornej rady, lebo tá podmienka, že nie je, že nie je v pracovnoprávnom vzťahu sa posudzuje ku dňu vymenovania. Čiže keď je niekto členom odbornej rady môže byť opätovne, opätovne zvolený alebo opätovne vymenovaný, ale najprv mu zanikne členstvo v odbornej rade uplynutím funkčného obdobia, tým pádom mu skončí aj pracovnoprávny vzťah a ten nasledujúci deň

===== lebo tá podmienka, že nie je, že nie je v pracovnoprávnom vzťahu sa posudzuje ku dňu vymenovania. Čiže, keď je niekto členom odbornej rady, môže byť opätovne, opätovne zvolený alebo opätovne vymenovaný, ale najprv mu zanikne členstvo v odbornej rade uplynutím funkčného obdobia. Tým pádom mu skončí aj pracovnoprávny vzťah a ten nasledujúci deň alebo nejaký ďalší deň, keď by mal byť vymenovaný za člena odbornej rady už tomu dňu nie je v pracovnoprávnom vzťahu. Bráni to teda len členstvu iných zamestnancov, ktorých zamestnanecký pomer alebo pracovnoprávny vzťah sa netýka, pracovnoprávny vzťah fondu sa netýka iba výlučne členstva v odbornej rade alebo správnej rade.
A potom ďalšie ustanovenie sa snaží ošetriť nejaký možný konflikt záujmov, keď sa upravuje, kto môže byť alebo nemôže byť žiadateľom. A tam k doterajším osobám, ktoré nemôžu byť žiadateľmi, kde sa to vzťahuje na členov dozornej rady, riaditeľov, im blízke osoby alebo právnické osoby, kde sú v orgánoch týchto firiem takéto osoby sa dopĺňa, že nemôže ísť ani o člena odbornej rady, ale iba o člena odbornej rady, ktorý je vymenovaný riaditeľom. Teda nie tých, ktorí sú volení a ktorí tam zastupujú národnostné menšiny, ale, ale týka sa to tých, ktoré, ktoré, ktorí sú menovaní riaditeľom či už z dôvodu, že národnostná menšina si nezvolila všetkých troch členov odbornej rady na čo má nárok, alebo tých dvoch, ktorých tak či tak volí, teda menuje riaditeľ. Títo nemôžu byť žiadateľmi, ani nesmú byť v orgánoch žiadateľa.
Čiže ako som už avizoval predpokladám, že toto nie je posledná novela zákona o Fonde na podporu kultúry národnostných menšín v tomto volebnom období. Chceme sa tejto téme venovať. Na jeseň by mali prebehnúť voľby členov odborných rád. Budeme to sledovať, vyhodnotíme ako sa prejavia zmeny, ktoré sú obsiahnuté v zákona, o ktorom rokujeme, ako to ovplyvní spôsob voľby a môžeme potom na to reagovať buď my ako poslanci legislatívnou iniciatívnou alebo ministerstvo kultúry, teda ak by išlo o nejakú väčšiu novelu, tak by bolo asi žiadúce, aby to spravilo ministerstvo kultúry s normálnym pripomienkovým konaním, kde by sa potom možno ešte zmenil ten spôsob voľby okruhu organizácii, riešil sa, riešil sa konflikt záujmov. Nastavili sa formy podpory, jej zamerania. Možno by sa nejak inak nastavili podmienky pre tie väčšie početnejšie menšiny a tie menšie väčšiny v záujme toho, aby Fond smeroval k čo najlepšiemu napĺňaniu svojho poslania.
A teraz teda dovoľte, aby som prečítal pozmeňujúci a doplňujúci návrh. Začínam čítať.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Ondreja Dostála, Petra Polláka, Vladimíry Marcinkovej, Györgya Gyimesiho a Gábora Grendela k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Petra Polláka, Vladimíry Marcinkovej, Ondreja Dostála a Romana Foltina na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopÍňa zákon č. 138/2017 Z. z. o Fonde na podporu kultúry národnostných menšín a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov , tlač 507.
1. V čl. 1 sa vypúšťa bod 1.
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
2. V čl. 1 bod 2 znie:
„2. Za § 6 sa vkladajú § 6a až 6c, ktoré vrátane nadpisov a nadpisu nad § 6a znejú:
Nadpis nad § 6a. „Evidencia kultúrnych organizácií národnostných menšín
§ 6a
Kultúrna organizácia národnostnej menšiny
Kultúrna organizácia národnostnej menšiny (ďalej len „kultúrna organizácia") je právnická osoba so sídlom na území Slovenskej republiky podieľajúca sa na výbere a voľbe kandidátov na členov odborných rád, ktorá spĺňa tieto podmienky:
a) je nadáciou, neziskovou organizáciou poskytujúcou všeobecne prospešné služby, neinvestičným fondom, občianskym združením alebo organizačnou jednotkou občianskeho združenia so samostatnou právnou subjektivitou zapísanou v registri mimovládnych neziskových organizácií, odkaz na poznámkou pod čiarou 9a) cirkvou, náboženskou spoločnosťou alebo právnickou osobou, ktorá odvodzuje svoju právnu subjektivitu od cirkví a náboženských spoločností, odkaz 9b),
b) preukázateľne pôsobí v niektorej z prioritných oblastí podľa § 7 ods. 9 písm. a), b) alebo c) najmenej tri roky,
c) je zapísaná v evidencii kultúrnych organizácií.
§ 6b
Evidencia kultúrnych organizácií
Evidencia kultúrnych organizácií je verejne prístupná evidencia, ktorá je zverejnená na webovom sídle fondu a obsahuje údaje o kultúrnych organizáciách, ktoré sa môžu podieľať na výbere a voľbe kandidátov na členov odborných rád. Evidencia kultúrnych organizácií obsahuje tieto údaje:
a) názov, sídlo a právna forma kultúrnej organizácie,
b) identifikačné číslo organizácie, ak bolo kultúrnej organizácii pridelené,
c) dátum vzniku kultúrnej organizácie,
d) meno a priezvisko štatutárneho orgánu alebo meno a priezvisko členov štatutárneho orgánu kultúrnej organizácie,
e) uvedenie národnostnej menšiny, ku ktorej sa vzťahuje činnosť kultúrnej organizácie,
f) prioritná oblasť podľa § 7 ods. 9 písm. a), b) alebo písm. c), ktorá tvorí prevažnú činnosť kultúrnej organizácie s výnimkou cirkví, náboženskej spoločnosti a právnickej osoby, ktorá odvodzuje svoju právnu subjektivitu od cirkví alebo náboženskej spoločnosti,
g) evidenčné číslo kultúrnej organizácie pridelené kanceláriou,
h) deň zápisu kultúrnej organizácie do evidencie kultúrnych organizácií.
§ 6c
Zápis do evidencie kultúrnych organizácií, výmaz z evidencie kultúrnych organizácií, predĺženie platnosti zápisu v evidencii kultúrnych organizácií
(1) Žiadosť o zápis do evidencie kultúrnych organizácií môže podať písomne žiadateľ o zápis do evidencie kultúrnych organizácií, ktorým je právnická osoba, ktorá spĺňa podmienky podľa § 6a písm. a) a b); zápis kultúrnej organizácie je dobrovoľný. Splnenie podmienky podľa § 6a písm. b) preukazuje žiadateľ o zápis do evidencie kultúrnych organizácií predložením kópie jeho stanov, štatútu, nadačnej listiny alebo iného obdobného dokumentu; splnenie podmienky podľa § 6a písm. b) preukazuje žiadateľ o zápis do evidencie kultúrnych organizácií ďalej najmä:
a) predložením kópie správy o jeho činnosti,
b) predložením zoznamu ním zrealizovaných projektov podporených z verejných zdrojov s uvedením odkazu na webové sídlo, na ktorom možno túto skutočnosť overiť, alebo
c) uvedením odkazu na jeho webové sídlo, na ktorom sú uvedené informácie, z ktorých vyplýva, že jeho prevažná činnosť sa realizuje v prioritných oblastiach podľa § 7 ods. 9 písm. a), b), alebo písm. c).
(2) Žiadosť o zápis do evidencie kultúrnych organizácií sa podáva kancelárii a obsahuje tieto údaje o žiadateľovi o zápis do evidencie kultúrnych organizácií:
a) názov, sídlo a právna forma,
b) identifikačné číslo organizácie, ak mu bolo pridelené,
c) dátum vzniku,
d) meno a priezvisko štatutárneho orgánu alebo meno a priezvisko členov štatutárneho orgánu,
e) uvedenie národnostnej menšiny, ku ktorej sa vzťahuje jeho činnosť,
f) prioritná oblasť podľa § 7 ods. 9 písm. a), b) alebo písm. c), ktorá tvorí jeho prevažnú činnosť; to neplatí v prípade cirkvi, náboženskej spoločnosti a právnickej osoby, ktorá odvodzuje svoju právnu subjektivitu od cirkví alebo náboženských spoločností,
g) adresa elektronickej pošty a telefónne číslo.
(3) K žiadosti podľa ods. 2 sa prikladajú tieto prílohy:
a) písomný súhlas osoby, ktorá je štatutárnym orgánom žiadateľa o zápis do evidencie kultúrnych organizácií alebo písomný súhlas všetkých členov štatutárneho orgánu žiadateľa o zápis do evidencie kultúrnych organizácií so spracúvaním osobných údajov na účel vedenia evidencie kultúrnych organizácií a zverejnenia údajov o štatutárnom orgáne alebo členoch štatutárneho orgánu kultúrnej organizácie na webovom sídle fondu v rozsahu meno a priezvisko,
b) čestné vyhlásenie osoby, ktorá je štatutárnym orgánom žiadateľa o zápis do evidencie kultúrnych organizácií alebo čestné vyhlásenie všetkých členov štatutárneho orgánu žiadateľa o zápis do evidencie kultúrnych organizácií, že všetky údaje v žiadosti o zápis do evidencie kultúrnych organizácií sú pravdivé.
(4) Ak žiadosť o zápis do evidencie kultúrnych organizácií nie je úplná, kancelária písomne vyzve žiadateľa o zápis do evidencie kultúrnych organizácií na opravu alebo doplnenie žiadosti o zápis a jej príloh v lehote desať dní odo dňa doručenia výzvy žiadateľovi o zápis. Ak žiadateľ o zápis do evidencie kultúrnych organizácií v lehote podľa predchádzajúcej vety žiadosť o zápis do evidencie kultúrnych organizácií neopraví alebo nedoplní, kancelária rozhodne o odmietnutí zápisu do evidencie kultúrnych organizácií. O tejto skutočnosti upovedomí žiadateľa o zápis do evidencie kultúrnych organizácií.
(5) Kancelária v lehote 30 dní od doručenia úplnej žiadosti o zápis do evidencie kultúrnych organizácií podanú žiadosť preskúma a rozhodne o
a) zápise do evidencie kultúrnych organizácií, ak sú splnené podmienky podľa § 6a alebo
b) odmietnutí zápisu do evidencie kultúrnych organizácií, ak nie sú splnené podmienky podľa § 6a; o tejto skutočnosti upovedomí žiadateľa o zápis do evidencie kultúrnych organizácií.
(6) Ak kancelária rozhodne o odmietnutí zápisu do evidencie kultúrnych organizácií podľa ods. 5 písm. b), žiadateľ o zápis do evidencie kultúrnych organizácií môže podať novú žiadosť o zápis do evidencie kultúrnych organizácií najskôr po uplynutí šiestich mesiacov od kedy bol upovedomený o odmietnutí zápisu do evidencie kultúrnych organizácií, alebo od kedy bol upovedomený o výsledku preskúmania žiadosti podľa ods. 10 prvej vety, ak žiadateľ o zápis do evidencie kultúrnych organizácií so svojou žiadosťou neuspel.
(7) Kancelária vykoná výmaz kultúrnej organizácie z evidencie kultúrnych organizácií, ak
a) kultúrna organizácia požiada o výmaz,
b) kultúrna organizácia zanikne,
c) sa preukáže, že zápis do evidencie kultúrnych organizácií bol vykonaný na základe nepravdivých údajov,
d) od zápisu do evidencie kultúrnych organizácií alebo od predĺženia platnosti zápisu v evidencii kultúrnych organizácií uplynuli štyri roky a nedošlo k predĺženiu platnosti tohto zápisu.
(8) Dňom výmazu kultúrnej organizácie z evidencie kultúrnych organizácií stráca táto kultúrna organizácia oprávnenie podieľať sa na výbere a voľbe kandidátov na členov odborných rád.
(9) O predĺženie platnosti zápisu v evidencii kultúrnych organizácií môže kultúrna organizácia požiadať opakovane, najskôr jeden rok pred uplynutím platnosti tohto zápisu. Na konanie o predÍžení platnosti zápisu sa ustanovenia ods. 1 až 6 použijú primerane.
(10) Ak kancelária odmietne zápis do evidencie kultúrnych organizácií podľa ods. 5 písm. b), môže žiadateľ o zápis do evidencie kultúrnych organizácií písomne požiadať riaditeľa o preskúmanie odmietnutia zápisu. Ak kancelária vykoná výmaz kultúrnej organizácie z evidencie kultúrnych organizácií podľa ods. 7 písm. c) alebo d), môže táto kultúrna organizácia písomne požiadať riaditeľa o preskúmanie výmazu. Riaditeľ preskúma odmietnutie zápisu podľa prvej vety alebo výmazu podľa druhej vety do 15 dní odo dňa doručenia žiadosti o preskúmanie."
Poznámky pod čiarou k odkazom 9a a 9b znejú:
„9a) § 2 zákona č. 346/2018 Z. z. o registri mimovládnych neziskových organizácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
9b) § 19 ods. 1 zákona č. 308/1991 Zb. o slobode náboženskej viery a postavení cirkví a náboženských spoločností v znení neskorších predpisov." .".
3. V čl. 1 bod 3 znie:
„3. V § 7 ods. 5 až 7, 9, 10 a 12 sa pred slovo „organizácií" vkladá slovo „kultúrnych".".
4. V čl. 1
====
Skryt prepis
 

Vystúpenie 2.7.2021 12:03 - 12:42 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Vážený pán predseda Národnej rady, vážení kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som aj ja ako jeden zo spolupredkladateľov návrhu zákona vystúpil v druhom čítaní k návrhu novely zákona o fonde na podporu kultúry národnostných menšín. Na záver môjho vystúpenia prednesiem aj pozmeňujúci návrh, na ktorom sme sa dohodli predkladatelia a časť teda ďalších poslancov, ktorí sa o tento návrh zákona a o túto problematiku zaujímali, ale na úvod mi dovoľte pár slov k samotnému zákonu a k doterajšiemu pôsobeniu fondu na podporu kultúry národnostných menšín.
Tento zákon bol schválený v predchádzajúcom volebnom období, je to zákon z roku 2017, je to zákon z čias tretej Ficovej vlády, ja som bol vtedy opozičným poslancov, napriek tomu som za ten zákon hlasoval, lebo som ho považoval za dobrý, považoval som ho za krok správnym smerom, a to z toho dôvodu, že vytváral lepšie podmienky pre financovanie kultúrnych aktivít národnostných menšín. Vniesol do rozhodovania o finančnej podpore kultúry národnostných menšín prvok samosprávnosti a prvok systematickosti. Príslušníci národnostných menšín prostredníctvom rôznych organizácií, v ktorých pôsobia, dostali do rúk nástroj ako spolurozhodovať o finančnej podpore štátu pre menšinové kultúry a nástroj, ktorý je upravený priamo v zákone. Myslím si, že je to správne rozhodnutie, národnostné menšiny predstavujú bohatstvo krajiny, a tak by sme sa k nim mali aj správať a vytvárať im čo najlepšie podmienky, aby sa na Slovensku všetci občania cítili ako doma, vrátane občanov, ktorí sa hlásia k niektorej z národnostných menšín.
Chcem by som sa poďakovať aj končiacemu riaditeľovi fondu na podporu kultúry národnostných menšín, ktorý v júli na tomto poste končí, za jeho doterajšiu činnosť, napriek teda tým pochybnostiam, ktoré tu zazneli a ktoré sa týkajú primárne spôsobu konštituovania odborných rád formou voľby členov odborných rád, k tomu sa dostanem, si myslím, že fond je dobre rozbehnutý a predstavuje dobrý nástroj pre podporujú kultúrnych aktivít národnostných menšín, napokon v júni minulého roku, v roku 2020, úrad splnomocnenca pre rozvoj občianskej spoločnosti analyzoval existujúce postupy a metodiky dotácií zo štátneho rozpočtu v rámci rozličných rezortov a fondov a dotačnú schému menšinového kultúrneho fondu zanalyzoval a označil ako dobre nastavenú z hľadiska efektívnosti a transparentnosti.
Napriek tomu predkladatelia návrhu zákona vidia isté rezervy aj z hľadiska, z hľadiska toho nastavenia a vidia tam problémy, ktoré sa týkajú konštituovania odborných rád, čo sú útvary, ktoré rozhodujú o, alebo teda návrhu, posudzujú žiadosti o podporu a navrhujú udelenie finančnej podpory z prostriedkov fondu, sú zriadené pre všetky národnostné menšiny, ktoré sú zadefinované v zákone. Tie menšie národnostné menšiny majú po jednej odbornej, odbornej rade. Väčšina národnostných menšín maďarská, rómska majú, majú tri pre jednotlivé oblasti, ktoré sú, ktoré sú podporované. Odborné rady určené na podporu kultúry národnostných menšín sú päťčlenné, pričom troch ich členov volí, volia zástupcovia organizácií, kultúrnych organizácií národnostných menšín a dvoch menuje riaditeľ. Čiže je tam, je tam prvok, prvok samosprávnosti, pričom doteraz sa mohla do voľby, v čase voľby zapojiť akákoľvek organizácia, ktorá, alebo akákoľvek právnická osoba, ktorá sa, ktorá sa prihlásila, prejavila záujem, povedala, že pôsobí v oblasti kultúry národnostných menšín a stala sa , stala sa voliteľom. Táto novela je pokusom vniesť do toho istý systém, istý, istý poriadok, aby to nebolo iba ad hoc pri hlasovaní, ale ak by existoval trvalý register, alebo teda ak prejde pozmeňujúci návrh, tak evidencia voliteľov, a teda organizácií, ktoré sa môžu podieľať na voľbe členov odborných rád, aby to nebolo tak, že prihlási sa hocikto a je automaticky akceptovaný ako, ako voliteľ, ale aby tá organizácia spĺňala určité podmienky, ktoré preukážu, že organizácia je činná v oblasti kultúry národnostných menšín, alebo v niektorej z oblastí kultúrnych a umenia národnostných menšín, nejakú dobu.
Definujeme v návrhu zákona, a potom aj v pozmeňujúcom návrhu pojem kultúrne organizácie národnostnej menšiny. To je organizácia, ktorá bude evidovaná v evidencii a bude sa mať právo podieľať na voľbe tých odborných rád, ktoré rozhodujú, alebo navrhujú pridelenie finančných prostriedkov na kultúrne aktivity. V súčasnosti to môže byť akákoľvek právnická osoba. Návrh zákona obmedzuje, obmedzuje právne formy
===== Podieľať na voľbe tých odborných rád, ktoré rozhodujú alebo navrhujú pridelenie finančných prostriedkov na kultúrne aktivity. V súčasnosti to môže byť akákoľvek právnická osoba. Návrh zákona obmedzuje, obmedzuje právne formy organizácií, ktoré sa môžu stať kultúrnymi organizáciami národnostných menšín evidovaných v evidencii v zmysle zákona. A obmedzuje ich na nadácie, neziskové organizácie poskytujúce všeobecne prospešnú služby, a neinvestičné fondy, a občianske združenia, teda o mimovládne neziskové organizácie. Tento zoznam chceme pozmeňujúcim návrhom rozšíriť ešte o ďalšie kategórie právnych foriem. A to o samostatné organizačné jednotky občianskych združení, ktoré majú vlastnú právnu subjektivitu a ďalej o cirkvi a náboženské spoločnosti a právnické osoby, ktoré odvodzujú svoju právnu subjektivitu od cirkvi alebo náboženských spoločností, ak samozrejme vyvíjajú činnosť v oblasti menšinovej kultúry.
V tom prípade, v tom prvom prípade ide predovšetkým miestne alebo oblastné organizácie združenia Csemadok, ktorý je občianskym združením ale veľmi početným a má aj miestne a regionálne štruktúry, ktoré pôsobia samostatne, sú samostatne zapísané v registri mimovládnych neziskových organizácií, ako samostatné organizačné jednotky. A zhodli sme sa na tom, že by mala byť zachovaná možnosť podieľať sa voľbe odborných rád.
Pokiaľ ide o cirkvi a náboženské spoločnosti a právnické osoby odvodené od cirkvi alebo náboženských spoločností, tak zase dôvodom tej zmeny je skutočnosť, že máme na Slovensku menšinu, kde sa etnicita a náboženstvo prekrýva a teda ide o židovské a náboženské obce, ktoré vyvíjajú aktivity aj v oblasti kultúry židovskej menšiny a bolo by nesprávne, ak by mali byť takouto novelou vylúčené.
Ale ja tak sa oproti súčasnému stavu tým návrhom zúžil, rozsah právnych foriem, ktoré budú môcť byť voliteľní, nie poberateľmi podpory ale voliteľmi do odborných rád. Vypadlo odtiaľ napríklad obchodné spoločnosti o ktorých hovoril kolega Peter Pollák, ale napríklad aj príspevkové organizácie, obce a podobne.
Po tomto sme mali aj medzi predkladateľmi, aj medzi koaličnými poslancami, ktorí sa o tému zaujímajú, medzi prvým a druhým čítaním pomerne rozsiahle diskusie. A rovno teda poviem, že sme sa úplne, úplne nezhodli, lebo sme mali na to iný názor. Ja som presvedčený, že právo volič by mali mať všetky organizácie, ktoré sa preukázateľne podieľajú na kultúre národnostných menšín a to bez ohľadu na ich právnu formu. Boli prípady firiem, ktoré sa zapojili do voľby a boli navzájom majetkovo prepojené a teda ovplyvňovali výsledok voľby. A stál za nimi jeden človek alebo nejaká skupina prepojených osôb, čo áno, nie je celkom tá správna forma, forma samosprávnosti. A skôr teda ide o nejakú formu využívania alebo zneužívania nastavených dotačných pravidiel. Toto je problém, ktorý uznávam, ktorý nejakým spôsobom nejak ošetriť, ale nie som presvedčený, že tým najlepším ošetrením, že vylúčime niektoré právne formy. Lebo napríklad isté typy činností, ako sú napríklad vydavateľstvá, nakladateľstvá, filmové, produkčné a audiovizuálne spoločnosti a niektoré ďalšie neexistujú ako občianske združenia, alebo nadácie, ale obvykle ide o spoločnosti s ručením obmedzeným, alebo teda iné podnikateľské subjekty. Ďalšie subjekty typu divadiel alebo iných kultúrnych ustanovizní mávajú právnu formu napríklad príspevkových organizácií. A teda domnievam sa, že mali by mať možnosť podieľať sa nielen na poberaní alebo uchádzaní sa o finančnú podporu, ale aj na kreovaní toho odborného názoru vo forme odborných rád.
Takže toto je vec na ktorej sme sa celkom nezhodli. Rovnako, rovnako sa myslím, že uznávam, že povedzme spoločnosť s ručením obmedzeným je zneužiteľná na snahu ovplyvniť kreovanie odbornej rady nie celkom kóšer spôsobom, že prihlásim si sa niekoľko eseročiek, ale pokiaľ máme tam občianske združenia, ktoré tam nemôžeme nemať, lebo predstavujú základ občianskej spoločnosti, tak rovnako nie je problém zneužiť aj to, že si niekto, kto bude chcieť zneužiť vytvorí niekoľko občianskych združení. A myslím si, že smerom do budúcnosti budeme musieť hľadať spôsoby akým to kontrolovať skôr cez kontrolu činností a teda nejaké, nejaké prepojenia alebo iným spôsobom zamedziť tomu zneužívaniu. Ale v tejto chvíli, v tejto chvíli sme hľadali najmenší spoločný menovať a tým najmenším spoločným menovateľom je rozšírenie toho pôvodného zoznamu mimovládnych neziskových organizácií, ktoré sú v návrhu zákona aj o organizačné jednotky, samostatné organizačné jednotky občianskych združení, cirkví, náboženské spoločnosti a právnické osoby, ktoré svoju právnu subjektivitu odvodzujú od cirkví a náboženských spoločností, čo je obsiahnuté v pozmeňujúcom návrhu, ktorých prednesiem na záver svojho vystúpenia.
Ale teda vopred avizujem, že do budúcnosti nevylučujem, že dôjde k ďalšej zmene toho zákona a budeme sa snažiť nejakým spôsobom jednoznačnejšie nastaviť nejaké pravidlá transparentnosti o čo sa pokúšame už v tejto novela, ale aj konflikt záujmov a zábezpeky proti účelovému zapojeniu organizácií len za účelom získania vplyvu na rozdeľovanie financií.
V súčasnosti musí organizácia pôsobiť v oblasti kultúry najmenej tri roky, ale nejako sa to nekontrolovalo, iba to stačilo keď to deklaroval, že pôsobí v oblasti kultúry národnostných menšín najmenej tri roky. V návrhu zákona je to skrátené na dva roky, ale v tom pozmeňujúcom návrhu ostávame pri súčasne existujúcich troch rokoch. Toto je vlastne obsahom bodu dva a § 6a ktorý nanovo upravujeme v pozmeňujúcom návrhu. V § 6b) v tom istom bode navrhujeme, aby to čo je v návrhu zákona nazvané register kultúrnych organizácií národnostných menšín sa zmenilo na evidencie, pretože nie je potrebné vytvárať samostatný, samostatný nový informačný systém. Ide o to, aby tie údaje boli evidované a aby boli zverejnené, aby sa dalo kontrolovať, ktoré organizácie sa podieľali na voľbe odborných rád.
Zásadná zmena oproti návrhu zákona, ktorá je obsiahnutá v pozmeňujúcom návrhu, sa týka že návrh zákona počíta iba z nejakou rámcovou úpravou voľby alebo konštituovania odborných rád s tým, že predpokladal že bude vydaný vykonávací predpis, vyhláška ministerstva kultúry, ktorá upraví konkrétny, konkrétny postup a konkrétne podmienky, ktoré musia organizácie splniť aby sa mohli zaevidovať do registra, alebo teda po novom do evidencie. Ale aj na základe pripomienok parlamentnej legislatívy, vládnej legislatívy sme dospeli k tomu, že je potrebné upraviť základné náležitosti, základné podmienky a aj postup pri posudzovaní záujmu zaradiť sa do evidencie kultúrnych organizácií a národnostných menších priamo v zákone, nielen odkazom na vyhlášku a teda ten odkaz na vyhlášku je vypustený a v § 6 v novo navrhovanom je upravené akým spôsobom dochádza k zápisu do evidencie kultúrnych organizácií, k výmazu z evidencie kultúrnych organizácií a k predĺženiu platnosti zápisu v evidencii kultúrnych organizácií. A je tam upravený aj opravný prostriedok. Sú tam definované, akým spôsobom sa podáva žiadosť, čo má žiadosť obsahovať, aké má mať žiadosť prílohy. Je tam upravený postup akým spôsobom sa postupuje keď nie je žiadosť úplná. Ten žiadateľ je upozornený na to, že má do 10 dní doplniť tie chýbajúce údaje a pokiaľ tak neurobí, tak tá žiadosť je odmietnutá. Je tam upravené, že novú žiadosť môže žiadateľ podať až po uplynutí 6 mesiacov od rozhodnutia od prechádzajúcej žiadosti. Sú tam zadefinované dôvody kedy príde k výmazu organizácie z evidencií kultúrnych organizácií, teda buď keď ide, keď kultúrna organizácia samotná požiada o výmaz alebo keď kultúrne organizácia zanikne, alebo ak sa preukáže, že zápis do evidencie kultúrnych organizácií bol vykonaný na základe nepravdivých údajov, alebo ak uplynuli štyri roky od zápisu, alebo od predĺženia zápisu a organizácia nepodala návrh na predĺženie zápisu v evidencii.
A ako som spomínal, je tam upravený, upravený aj opravný prostriedok, ktorým je preskúmanie o zápise a o predĺžení zápisu bude rozhodovať kancelária. Kancelária do 30 dní od doručenia úplnej žiadosti rozhodne buď o tom, že zapíše organizáciu do evidencie, alebo to odmietne. Keď to odmietne tak má organizácia možnosť požiadať o preskúmanie, preskúmanie a to preskúmanie je do 15 dní urobí riaditeľ fondu. Rovnako možno použiť tento opravný prostriedok aj na rozhodnutie o výmaze, nie vo všetkých prípadoch, iba v dvoch z tých definovaných prípadoch, teda keď dôvodom výmazu je že bol zápis vykonaný na základe nepravdivých údajov, alebo ak uplynula tá štvorročná lehota a nepožiadal žiadateľ o predĺženie platnosti, samozrejme, že keď kultúrna organizácia zanikne, alebo sa sama požiada o výmaz, tak toto možnosti preskúmania nebude podrobené.
Rovnako sú tam dve formy odmietnutia žiadosti o zápis. Jedna sa týka nedoplnenia jej úplnej žiadosti, keď dostane organizácia 10 dní aby to doplnila a nedoplní to. A druhá forma sa týka konštatovania kancelárie, že organizácia nespĺňa zákonom stanovené podmienky. V tom prípade rozhodne o odmietnutí. Ten prvý prípad je takpovediac procesný, procedurálny, formálny. Ten druhý prípad je vecný. V tom procesnom nebude 6-mešačná lehota keď nemôže opätovne požiadať organizácia o zápis, že môže nanovo požiadať keď si skompletizuje žiadosť aj skôr, ale zasa nemôže požiadať o preskúmanie. V tom druhom prípade, keď bol zápis odmietnutý z vecných dôvodov, tak organizácia môže požiadať o preskúmanie, ale ak riaditeľ potvrdí rozhodnutie kancelárie tak potom má tu šesťmesačnú lehotu na možnosť opätovného požiadania.
Upozornil by som, že som zapísaný ako poslanec vystupujúci za poslanecký klub, takže mám ešte 10 minút. A pozmeňujúci návrh ďalej obsahuje niektoré legislatívno-technické zmeny, ktoré tu nebudem detailne rozoberať. Upozorním iba na dve vecné zmeny, ktoré pozmeňujúci návrh obsahuje. Riešime tam, že za člena odbornej rady nemôže byť vymenovaný zamestnanej fondu, aby teda nedochádzalo k tomu, že členmi odborných rád budú podriadení pracovníci riaditeľa fondu, aby tie odborné rady pôsobili nezávisle. Tu považujem za dôležité povedať, že aj samotný členovia odborných rád sú v pracovnoprávnom vzťahu s odbornými radami, teda s fondom na základe dohôd. Rovnako tak členovia správnej rady, ktorí získavajú členstvo s titulu členstva v odbornej rade a toto ustanovenia ale nebráni opätovnému zvoleniu niektorej osoby za člena odbornej rady, lebo tá podmienka, že nie je, že nie je v pracovnoprávnom vzťahu sa posudzuje ku dňu vymenovania. Čiže keď je niekto členom odbornej rady môže byť opätovne, opätovne zvolený alebo opätovne vymenovaný, ale najprv mu zanikne členstvo v odbornej rade uplynutím funkčného obdobia, tým pádom mu skončí aj pracovnoprávny vzťah a ten nasledujúci deň

===== lebo tá podmienka, že nie je, že nie je v pracovnoprávnom vzťahu sa posudzuje ku dňu vymenovania. Čiže, keď je niekto členom odbornej rady, môže byť opätovne, opätovne zvolený alebo opätovne vymenovaný, ale najprv mu zanikne členstvo v odbornej rade uplynutím funkčného obdobia. Tým pádom mu skončí aj pracovnoprávny vzťah a ten nasledujúci deň alebo nejaký ďalší deň, keď by mal byť vymenovaný za člena odbornej rady už tomu dňu nie je v pracovnoprávnom vzťahu. Bráni to teda len členstvu iných zamestnancov, ktorých zamestnanecký pomer alebo pracovnoprávny vzťah sa netýka, pracovnoprávny vzťah fondu sa netýka iba výlučne členstva v odbornej rade alebo správnej rade.
A potom ďalšie ustanovenie sa snaží ošetriť nejaký možný konflikt záujmov, keď sa upravuje, kto môže byť alebo nemôže byť žiadateľom. A tam k doterajším osobám, ktoré nemôžu byť žiadateľmi, kde sa to vzťahuje na členov dozornej rady, riaditeľov, im blízke osoby alebo právnické osoby, kde sú v orgánoch týchto firiem takéto osoby sa dopĺňa, že nemôže ísť ani o člena odbornej rady, ale iba o člena odbornej rady, ktorý je vymenovaný riaditeľom. Teda nie tých, ktorí sú volení a ktorí tam zastupujú národnostné menšiny, ale, ale týka sa to tých, ktoré, ktoré, ktorí sú menovaní riaditeľom či už z dôvodu, že národnostná menšina si nezvolila všetkých troch členov odbornej rady na čo má nárok, alebo tých dvoch, ktorých tak či tak volí, teda menuje riaditeľ. Títo nemôžu byť žiadateľmi, ani nesmú byť v orgánoch žiadateľa.
Čiže ako som už avizoval predpokladám, že toto nie je posledná novela zákona o Fonde na podporu kultúry národnostných menšín v tomto volebnom období. Chceme sa tejto téme venovať. Na jeseň by mali prebehnúť voľby členov odborných rád. Budeme to sledovať, vyhodnotíme ako sa prejavia zmeny, ktoré sú obsiahnuté v zákona, o ktorom rokujeme, ako to ovplyvní spôsob voľby a môžeme potom na to reagovať buď my ako poslanci legislatívnou iniciatívnou alebo ministerstvo kultúry, teda ak by išlo o nejakú väčšiu novelu, tak by bolo asi žiadúce, aby to spravilo ministerstvo kultúry s normálnym pripomienkovým konaním, kde by sa potom možno ešte zmenil ten spôsob voľby okruhu organizácii, riešil sa, riešil sa konflikt záujmov. Nastavili sa formy podpory, jej zamerania. Možno by sa nejak inak nastavili podmienky pre tie väčšie početnejšie menšiny a tie menšie väčšiny v záujme toho, aby Fond smeroval k čo najlepšiemu napĺňaniu svojho poslania.
A teraz teda dovoľte, aby som prečítal pozmeňujúci a doplňujúci návrh. Začínam čítať.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Ondreja Dostála, Petra Polláka, Vladimíry Marcinkovej, Györgya Gyimesiho a Gábora Grendela k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Petra Polláka, Vladimíry Marcinkovej, Ondreja Dostála a Romana Foltina na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopÍňa zákon č. 138/2017 Z. z. o Fonde na podporu kultúry národnostných menšín a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov , tlač 507.
1. V čl. 1 sa vypúšťa bod 1.
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
2. V čl. 1 bod 2 znie:
„2. Za § 6 sa vkladajú § 6a až 6c, ktoré vrátane nadpisov a nadpisu nad § 6a znejú:
Nadpis nad § 6a. „Evidencia kultúrnych organizácií národnostných menšín
§ 6a
Kultúrna organizácia národnostnej menšiny
Kultúrna organizácia národnostnej menšiny (ďalej len „kultúrna organizácia") je právnická osoba so sídlom na území Slovenskej republiky podieľajúca sa na výbere a voľbe kandidátov na členov odborných rád, ktorá spĺňa tieto podmienky:
a) je nadáciou, neziskovou organizáciou poskytujúcou všeobecne prospešné služby, neinvestičným fondom, občianskym združením alebo organizačnou jednotkou občianskeho združenia so samostatnou právnou subjektivitou zapísanou v registri mimovládnych neziskových organizácií, odkaz na poznámkou pod čiarou 9a) cirkvou, náboženskou spoločnosťou alebo právnickou osobou, ktorá odvodzuje svoju právnu subjektivitu od cirkví a náboženských spoločností, odkaz 9b),
b) preukázateľne pôsobí v niektorej z prioritných oblastí podľa § 7 ods. 9 písm. a), b) alebo c) najmenej tri roky,
c) je zapísaná v evidencii kultúrnych organizácií.
§ 6b
Evidencia kultúrnych organizácií
Evidencia kultúrnych organizácií je verejne prístupná evidencia, ktorá je zverejnená na webovom sídle fondu a obsahuje údaje o kultúrnych organizáciách, ktoré sa môžu podieľať na výbere a voľbe kandidátov na členov odborných rád. Evidencia kultúrnych organizácií obsahuje tieto údaje:
a) názov, sídlo a právna forma kultúrnej organizácie,
b) identifikačné číslo organizácie, ak bolo kultúrnej organizácii pridelené,
c) dátum vzniku kultúrnej organizácie,
d) meno a priezvisko štatutárneho orgánu alebo meno a priezvisko členov štatutárneho orgánu kultúrnej organizácie,
e) uvedenie národnostnej menšiny, ku ktorej sa vzťahuje činnosť kultúrnej organizácie,
f) prioritná oblasť podľa § 7 ods. 9 písm. a), b) alebo písm. c), ktorá tvorí prevažnú činnosť kultúrnej organizácie s výnimkou cirkví, náboženskej spoločnosti a právnickej osoby, ktorá odvodzuje svoju právnu subjektivitu od cirkví alebo náboženskej spoločnosti,
g) evidenčné číslo kultúrnej organizácie pridelené kanceláriou,
h) deň zápisu kultúrnej organizácie do evidencie kultúrnych organizácií.
§ 6c
Zápis do evidencie kultúrnych organizácií, výmaz z evidencie kultúrnych organizácií, predĺženie platnosti zápisu v evidencii kultúrnych organizácií
(1) Žiadosť o zápis do evidencie kultúrnych organizácií môže podať písomne žiadateľ o zápis do evidencie kultúrnych organizácií, ktorým je právnická osoba, ktorá spĺňa podmienky podľa § 6a písm. a) a b); zápis kultúrnej organizácie je dobrovoľný. Splnenie podmienky podľa § 6a písm. b) preukazuje žiadateľ o zápis do evidencie kultúrnych organizácií predložením kópie jeho stanov, štatútu, nadačnej listiny alebo iného obdobného dokumentu; splnenie podmienky podľa § 6a písm. b) preukazuje žiadateľ o zápis do evidencie kultúrnych organizácií ďalej najmä:
a) predložením kópie správy o jeho činnosti,
b) predložením zoznamu ním zrealizovaných projektov podporených z verejných zdrojov s uvedením odkazu na webové sídlo, na ktorom možno túto skutočnosť overiť, alebo
c) uvedením odkazu na jeho webové sídlo, na ktorom sú uvedené informácie, z ktorých vyplýva, že jeho prevažná činnosť sa realizuje v prioritných oblastiach podľa § 7 ods. 9 písm. a), b), alebo písm. c).
(2) Žiadosť o zápis do evidencie kultúrnych organizácií sa podáva kancelárii a obsahuje tieto údaje o žiadateľovi o zápis do evidencie kultúrnych organizácií:
a) názov, sídlo a právna forma,
b) identifikačné číslo organizácie, ak mu bolo pridelené,
c) dátum vzniku,
d) meno a priezvisko štatutárneho orgánu alebo meno a priezvisko členov štatutárneho orgánu,
e) uvedenie národnostnej menšiny, ku ktorej sa vzťahuje jeho činnosť,
f) prioritná oblasť podľa § 7 ods. 9 písm. a), b) alebo písm. c), ktorá tvorí jeho prevažnú činnosť; to neplatí v prípade cirkvi, náboženskej spoločnosti a právnickej osoby, ktorá odvodzuje svoju právnu subjektivitu od cirkví alebo náboženských spoločností,
g) adresa elektronickej pošty a telefónne číslo.
(3) K žiadosti podľa ods. 2 sa prikladajú tieto prílohy:
a) písomný súhlas osoby, ktorá je štatutárnym orgánom žiadateľa o zápis do evidencie kultúrnych organizácií alebo písomný súhlas všetkých členov štatutárneho orgánu žiadateľa o zápis do evidencie kultúrnych organizácií so spracúvaním osobných údajov na účel vedenia evidencie kultúrnych organizácií a zverejnenia údajov o štatutárnom orgáne alebo členoch štatutárneho orgánu kultúrnej organizácie na webovom sídle fondu v rozsahu meno a priezvisko,
b) čestné vyhlásenie osoby, ktorá je štatutárnym orgánom žiadateľa o zápis do evidencie kultúrnych organizácií alebo čestné vyhlásenie všetkých členov štatutárneho orgánu žiadateľa o zápis do evidencie kultúrnych organizácií, že všetky údaje v žiadosti o zápis do evidencie kultúrnych organizácií sú pravdivé.
(4) Ak žiadosť o zápis do evidencie kultúrnych organizácií nie je úplná, kancelária písomne vyzve žiadateľa o zápis do evidencie kultúrnych organizácií na opravu alebo doplnenie žiadosti o zápis a jej príloh v lehote desať dní odo dňa doručenia výzvy žiadateľovi o zápis. Ak žiadateľ o zápis do evidencie kultúrnych organizácií v lehote podľa predchádzajúcej vety žiadosť o zápis do evidencie kultúrnych organizácií neopraví alebo nedoplní, kancelária rozhodne o odmietnutí zápisu do evidencie kultúrnych organizácií. O tejto skutočnosti upovedomí žiadateľa o zápis do evidencie kultúrnych organizácií.
(5) Kancelária v lehote 30 dní od doručenia úplnej žiadosti o zápis do evidencie kultúrnych organizácií podanú žiadosť preskúma a rozhodne o
a) zápise do evidencie kultúrnych organizácií, ak sú splnené podmienky podľa § 6a alebo
b) odmietnutí zápisu do evidencie kultúrnych organizácií, ak nie sú splnené podmienky podľa § 6a; o tejto skutočnosti upovedomí žiadateľa o zápis do evidencie kultúrnych organizácií.
(6) Ak kancelária rozhodne o odmietnutí zápisu do evidencie kultúrnych organizácií podľa ods. 5 písm. b), žiadateľ o zápis do evidencie kultúrnych organizácií môže podať novú žiadosť o zápis do evidencie kultúrnych organizácií najskôr po uplynutí šiestich mesiacov od kedy bol upovedomený o odmietnutí zápisu do evidencie kultúrnych organizácií, alebo od kedy bol upovedomený o výsledku preskúmania žiadosti podľa ods. 10 prvej vety, ak žiadateľ o zápis do evidencie kultúrnych organizácií so svojou žiadosťou neuspel.
(7) Kancelária vykoná výmaz kultúrnej organizácie z evidencie kultúrnych organizácií, ak
a) kultúrna organizácia požiada o výmaz,
b) kultúrna organizácia zanikne,
c) sa preukáže, že zápis do evidencie kultúrnych organizácií bol vykonaný na základe nepravdivých údajov,
d) od zápisu do evidencie kultúrnych organizácií alebo od predĺženia platnosti zápisu v evidencii kultúrnych organizácií uplynuli štyri roky a nedošlo k predĺženiu platnosti tohto zápisu.
(8) Dňom výmazu kultúrnej organizácie z evidencie kultúrnych organizácií stráca táto kultúrna organizácia oprávnenie podieľať sa na výbere a voľbe kandidátov na členov odborných rád.
(9) O predĺženie platnosti zápisu v evidencii kultúrnych organizácií môže kultúrna organizácia požiadať opakovane, najskôr jeden rok pred uplynutím platnosti tohto zápisu. Na konanie o predÍžení platnosti zápisu sa ustanovenia ods. 1 až 6 použijú primerane.
(10) Ak kancelária odmietne zápis do evidencie kultúrnych organizácií podľa ods. 5 písm. b), môže žiadateľ o zápis do evidencie kultúrnych organizácií písomne požiadať riaditeľa o preskúmanie odmietnutia zápisu. Ak kancelária vykoná výmaz kultúrnej organizácie z evidencie kultúrnych organizácií podľa ods. 7 písm. c) alebo d), môže táto kultúrna organizácia písomne požiadať riaditeľa o preskúmanie výmazu. Riaditeľ preskúma odmietnutie zápisu podľa prvej vety alebo výmazu podľa druhej vety do 15 dní odo dňa doručenia žiadosti o preskúmanie."
Poznámky pod čiarou k odkazom 9a a 9b znejú:
„9a) § 2 zákona č. 346/2018 Z. z. o registri mimovládnych neziskových organizácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
9b) § 19 ods. 1 zákona č. 308/1991 Zb. o slobode náboženskej viery a postavení cirkví a náboženských spoločností v znení neskorších predpisov." .".
3. V čl. 1 bod 3 znie:
„3. V § 7 ods. 5 až 7, 9, 10 a 12 sa pred slovo „organizácií" vkladá slovo „kultúrnych".".
4. V čl. 1
====
Skryt prepis
 

Vystúpenie 2.7.2021 12:03 - 12:42 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Vážený pán predseda Národnej rady, vážení kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som aj ja ako jeden zo spolupredkladateľov návrhu zákona vystúpil v druhom čítaní k návrhu novely zákona o fonde na podporu kultúry národnostných menšín. Na záver môjho vystúpenia prednesiem aj pozmeňujúci návrh, na ktorom sme sa dohodli predkladatelia a časť teda ďalších poslancov, ktorí sa o tento návrh zákona a o túto problematiku zaujímali, ale na úvod mi dovoľte pár slov k samotnému zákonu a k doterajšiemu pôsobeniu fondu na podporu kultúry národnostných menšín.
Tento zákon bol schválený v predchádzajúcom volebnom období, je to zákon z roku 2017, je to zákon z čias tretej Ficovej vlády, ja som bol vtedy opozičným poslancov, napriek tomu som za ten zákon hlasoval, lebo som ho považoval za dobrý, považoval som ho za krok správnym smerom, a to z toho dôvodu, že vytváral lepšie podmienky pre financovanie kultúrnych aktivít národnostných menšín. Vniesol do rozhodovania o finančnej podpore kultúry národnostných menšín prvok samosprávnosti a prvok systematickosti. Príslušníci národnostných menšín prostredníctvom rôznych organizácií, v ktorých pôsobia, dostali do rúk nástroj ako spolurozhodovať o finančnej podpore štátu pre menšinové kultúry a nástroj, ktorý je upravený priamo v zákone. Myslím si, že je to správne rozhodnutie, národnostné menšiny predstavujú bohatstvo krajiny, a tak by sme sa k nim mali aj správať a vytvárať im čo najlepšie podmienky, aby sa na Slovensku všetci občania cítili ako doma, vrátane občanov, ktorí sa hlásia k niektorej z národnostných menšín.
Chcem by som sa poďakovať aj končiacemu riaditeľovi fondu na podporu kultúry národnostných menšín, ktorý v júli na tomto poste končí, za jeho doterajšiu činnosť, napriek teda tým pochybnostiam, ktoré tu zazneli a ktoré sa týkajú primárne spôsobu konštituovania odborných rád formou voľby členov odborných rád, k tomu sa dostanem, si myslím, že fond je dobre rozbehnutý a predstavuje dobrý nástroj pre podporujú kultúrnych aktivít národnostných menšín, napokon v júni minulého roku, v roku 2020, úrad splnomocnenca pre rozvoj občianskej spoločnosti analyzoval existujúce postupy a metodiky dotácií zo štátneho rozpočtu v rámci rozličných rezortov a fondov a dotačnú schému menšinového kultúrneho fondu zanalyzoval a označil ako dobre nastavenú z hľadiska efektívnosti a transparentnosti.
Napriek tomu predkladatelia návrhu zákona vidia isté rezervy aj z hľadiska, z hľadiska toho nastavenia a vidia tam problémy, ktoré sa týkajú konštituovania odborných rád, čo sú útvary, ktoré rozhodujú o, alebo teda návrhu, posudzujú žiadosti o podporu a navrhujú udelenie finančnej podpory z prostriedkov fondu, sú zriadené pre všetky národnostné menšiny, ktoré sú zadefinované v zákone. Tie menšie národnostné menšiny majú po jednej odbornej, odbornej rade. Väčšina národnostných menšín maďarská, rómska majú, majú tri pre jednotlivé oblasti, ktoré sú, ktoré sú podporované. Odborné rady určené na podporu kultúry národnostných menšín sú päťčlenné, pričom troch ich členov volí, volia zástupcovia organizácií, kultúrnych organizácií národnostných menšín a dvoch menuje riaditeľ. Čiže je tam, je tam prvok, prvok samosprávnosti, pričom doteraz sa mohla do voľby, v čase voľby zapojiť akákoľvek organizácia, ktorá, alebo akákoľvek právnická osoba, ktorá sa, ktorá sa prihlásila, prejavila záujem, povedala, že pôsobí v oblasti kultúry národnostných menšín a stala sa , stala sa voliteľom. Táto novela je pokusom vniesť do toho istý systém, istý, istý poriadok, aby to nebolo iba ad hoc pri hlasovaní, ale ak by existoval trvalý register, alebo teda ak prejde pozmeňujúci návrh, tak evidencia voliteľov, a teda organizácií, ktoré sa môžu podieľať na voľbe členov odborných rád, aby to nebolo tak, že prihlási sa hocikto a je automaticky akceptovaný ako, ako voliteľ, ale aby tá organizácia spĺňala určité podmienky, ktoré preukážu, že organizácia je činná v oblasti kultúry národnostných menšín, alebo v niektorej z oblastí kultúrnych a umenia národnostných menšín, nejakú dobu.
Definujeme v návrhu zákona, a potom aj v pozmeňujúcom návrhu pojem kultúrne organizácie národnostnej menšiny. To je organizácia, ktorá bude evidovaná v evidencii a bude sa mať právo podieľať na voľbe tých odborných rád, ktoré rozhodujú, alebo navrhujú pridelenie finančných prostriedkov na kultúrne aktivity. V súčasnosti to môže byť akákoľvek právnická osoba. Návrh zákona obmedzuje, obmedzuje právne formy
===== Podieľať na voľbe tých odborných rád, ktoré rozhodujú alebo navrhujú pridelenie finančných prostriedkov na kultúrne aktivity. V súčasnosti to môže byť akákoľvek právnická osoba. Návrh zákona obmedzuje, obmedzuje právne formy organizácií, ktoré sa môžu stať kultúrnymi organizáciami národnostných menšín evidovaných v evidencii v zmysle zákona. A obmedzuje ich na nadácie, neziskové organizácie poskytujúce všeobecne prospešnú služby, a neinvestičné fondy, a občianske združenia, teda o mimovládne neziskové organizácie. Tento zoznam chceme pozmeňujúcim návrhom rozšíriť ešte o ďalšie kategórie právnych foriem. A to o samostatné organizačné jednotky občianskych združení, ktoré majú vlastnú právnu subjektivitu a ďalej o cirkvi a náboženské spoločnosti a právnické osoby, ktoré odvodzujú svoju právnu subjektivitu od cirkvi alebo náboženských spoločností, ak samozrejme vyvíjajú činnosť v oblasti menšinovej kultúry.
V tom prípade, v tom prvom prípade ide predovšetkým miestne alebo oblastné organizácie združenia Csemadok, ktorý je občianskym združením ale veľmi početným a má aj miestne a regionálne štruktúry, ktoré pôsobia samostatne, sú samostatne zapísané v registri mimovládnych neziskových organizácií, ako samostatné organizačné jednotky. A zhodli sme sa na tom, že by mala byť zachovaná možnosť podieľať sa voľbe odborných rád.
Pokiaľ ide o cirkvi a náboženské spoločnosti a právnické osoby odvodené od cirkvi alebo náboženských spoločností, tak zase dôvodom tej zmeny je skutočnosť, že máme na Slovensku menšinu, kde sa etnicita a náboženstvo prekrýva a teda ide o židovské a náboženské obce, ktoré vyvíjajú aktivity aj v oblasti kultúry židovskej menšiny a bolo by nesprávne, ak by mali byť takouto novelou vylúčené.
Ale ja tak sa oproti súčasnému stavu tým návrhom zúžil, rozsah právnych foriem, ktoré budú môcť byť voliteľní, nie poberateľmi podpory ale voliteľmi do odborných rád. Vypadlo odtiaľ napríklad obchodné spoločnosti o ktorých hovoril kolega Peter Pollák, ale napríklad aj príspevkové organizácie, obce a podobne.
Po tomto sme mali aj medzi predkladateľmi, aj medzi koaličnými poslancami, ktorí sa o tému zaujímajú, medzi prvým a druhým čítaním pomerne rozsiahle diskusie. A rovno teda poviem, že sme sa úplne, úplne nezhodli, lebo sme mali na to iný názor. Ja som presvedčený, že právo volič by mali mať všetky organizácie, ktoré sa preukázateľne podieľajú na kultúre národnostných menšín a to bez ohľadu na ich právnu formu. Boli prípady firiem, ktoré sa zapojili do voľby a boli navzájom majetkovo prepojené a teda ovplyvňovali výsledok voľby. A stál za nimi jeden človek alebo nejaká skupina prepojených osôb, čo áno, nie je celkom tá správna forma, forma samosprávnosti. A skôr teda ide o nejakú formu využívania alebo zneužívania nastavených dotačných pravidiel. Toto je problém, ktorý uznávam, ktorý nejakým spôsobom nejak ošetriť, ale nie som presvedčený, že tým najlepším ošetrením, že vylúčime niektoré právne formy. Lebo napríklad isté typy činností, ako sú napríklad vydavateľstvá, nakladateľstvá, filmové, produkčné a audiovizuálne spoločnosti a niektoré ďalšie neexistujú ako občianske združenia, alebo nadácie, ale obvykle ide o spoločnosti s ručením obmedzeným, alebo teda iné podnikateľské subjekty. Ďalšie subjekty typu divadiel alebo iných kultúrnych ustanovizní mávajú právnu formu napríklad príspevkových organizácií. A teda domnievam sa, že mali by mať možnosť podieľať sa nielen na poberaní alebo uchádzaní sa o finančnú podporu, ale aj na kreovaní toho odborného názoru vo forme odborných rád.
Takže toto je vec na ktorej sme sa celkom nezhodli. Rovnako, rovnako sa myslím, že uznávam, že povedzme spoločnosť s ručením obmedzeným je zneužiteľná na snahu ovplyvniť kreovanie odbornej rady nie celkom kóšer spôsobom, že prihlásim si sa niekoľko eseročiek, ale pokiaľ máme tam občianske združenia, ktoré tam nemôžeme nemať, lebo predstavujú základ občianskej spoločnosti, tak rovnako nie je problém zneužiť aj to, že si niekto, kto bude chcieť zneužiť vytvorí niekoľko občianskych združení. A myslím si, že smerom do budúcnosti budeme musieť hľadať spôsoby akým to kontrolovať skôr cez kontrolu činností a teda nejaké, nejaké prepojenia alebo iným spôsobom zamedziť tomu zneužívaniu. Ale v tejto chvíli, v tejto chvíli sme hľadali najmenší spoločný menovať a tým najmenším spoločným menovateľom je rozšírenie toho pôvodného zoznamu mimovládnych neziskových organizácií, ktoré sú v návrhu zákona aj o organizačné jednotky, samostatné organizačné jednotky občianskych združení, cirkví, náboženské spoločnosti a právnické osoby, ktoré svoju právnu subjektivitu odvodzujú od cirkví a náboženských spoločností, čo je obsiahnuté v pozmeňujúcom návrhu, ktorých prednesiem na záver svojho vystúpenia.
Ale teda vopred avizujem, že do budúcnosti nevylučujem, že dôjde k ďalšej zmene toho zákona a budeme sa snažiť nejakým spôsobom jednoznačnejšie nastaviť nejaké pravidlá transparentnosti o čo sa pokúšame už v tejto novela, ale aj konflikt záujmov a zábezpeky proti účelovému zapojeniu organizácií len za účelom získania vplyvu na rozdeľovanie financií.
V súčasnosti musí organizácia pôsobiť v oblasti kultúry najmenej tri roky, ale nejako sa to nekontrolovalo, iba to stačilo keď to deklaroval, že pôsobí v oblasti kultúry národnostných menšín najmenej tri roky. V návrhu zákona je to skrátené na dva roky, ale v tom pozmeňujúcom návrhu ostávame pri súčasne existujúcich troch rokoch. Toto je vlastne obsahom bodu dva a § 6a ktorý nanovo upravujeme v pozmeňujúcom návrhu. V § 6b) v tom istom bode navrhujeme, aby to čo je v návrhu zákona nazvané register kultúrnych organizácií národnostných menšín sa zmenilo na evidencie, pretože nie je potrebné vytvárať samostatný, samostatný nový informačný systém. Ide o to, aby tie údaje boli evidované a aby boli zverejnené, aby sa dalo kontrolovať, ktoré organizácie sa podieľali na voľbe odborných rád.
Zásadná zmena oproti návrhu zákona, ktorá je obsiahnutá v pozmeňujúcom návrhu, sa týka že návrh zákona počíta iba z nejakou rámcovou úpravou voľby alebo konštituovania odborných rád s tým, že predpokladal že bude vydaný vykonávací predpis, vyhláška ministerstva kultúry, ktorá upraví konkrétny, konkrétny postup a konkrétne podmienky, ktoré musia organizácie splniť aby sa mohli zaevidovať do registra, alebo teda po novom do evidencie. Ale aj na základe pripomienok parlamentnej legislatívy, vládnej legislatívy sme dospeli k tomu, že je potrebné upraviť základné náležitosti, základné podmienky a aj postup pri posudzovaní záujmu zaradiť sa do evidencie kultúrnych organizácií a národnostných menších priamo v zákone, nielen odkazom na vyhlášku a teda ten odkaz na vyhlášku je vypustený a v § 6 v novo navrhovanom je upravené akým spôsobom dochádza k zápisu do evidencie kultúrnych organizácií, k výmazu z evidencie kultúrnych organizácií a k predĺženiu platnosti zápisu v evidencii kultúrnych organizácií. A je tam upravený aj opravný prostriedok. Sú tam definované, akým spôsobom sa podáva žiadosť, čo má žiadosť obsahovať, aké má mať žiadosť prílohy. Je tam upravený postup akým spôsobom sa postupuje keď nie je žiadosť úplná. Ten žiadateľ je upozornený na to, že má do 10 dní doplniť tie chýbajúce údaje a pokiaľ tak neurobí, tak tá žiadosť je odmietnutá. Je tam upravené, že novú žiadosť môže žiadateľ podať až po uplynutí 6 mesiacov od rozhodnutia od prechádzajúcej žiadosti. Sú tam zadefinované dôvody kedy príde k výmazu organizácie z evidencií kultúrnych organizácií, teda buď keď ide, keď kultúrna organizácia samotná požiada o výmaz alebo keď kultúrne organizácia zanikne, alebo ak sa preukáže, že zápis do evidencie kultúrnych organizácií bol vykonaný na základe nepravdivých údajov, alebo ak uplynuli štyri roky od zápisu, alebo od predĺženia zápisu a organizácia nepodala návrh na predĺženie zápisu v evidencii.
A ako som spomínal, je tam upravený, upravený aj opravný prostriedok, ktorým je preskúmanie o zápise a o predĺžení zápisu bude rozhodovať kancelária. Kancelária do 30 dní od doručenia úplnej žiadosti rozhodne buď o tom, že zapíše organizáciu do evidencie, alebo to odmietne. Keď to odmietne tak má organizácia možnosť požiadať o preskúmanie, preskúmanie a to preskúmanie je do 15 dní urobí riaditeľ fondu. Rovnako možno použiť tento opravný prostriedok aj na rozhodnutie o výmaze, nie vo všetkých prípadoch, iba v dvoch z tých definovaných prípadoch, teda keď dôvodom výmazu je že bol zápis vykonaný na základe nepravdivých údajov, alebo ak uplynula tá štvorročná lehota a nepožiadal žiadateľ o predĺženie platnosti, samozrejme, že keď kultúrna organizácia zanikne, alebo sa sama požiada o výmaz, tak toto možnosti preskúmania nebude podrobené.
Rovnako sú tam dve formy odmietnutia žiadosti o zápis. Jedna sa týka nedoplnenia jej úplnej žiadosti, keď dostane organizácia 10 dní aby to doplnila a nedoplní to. A druhá forma sa týka konštatovania kancelárie, že organizácia nespĺňa zákonom stanovené podmienky. V tom prípade rozhodne o odmietnutí. Ten prvý prípad je takpovediac procesný, procedurálny, formálny. Ten druhý prípad je vecný. V tom procesnom nebude 6-mešačná lehota keď nemôže opätovne požiadať organizácia o zápis, že môže nanovo požiadať keď si skompletizuje žiadosť aj skôr, ale zasa nemôže požiadať o preskúmanie. V tom druhom prípade, keď bol zápis odmietnutý z vecných dôvodov, tak organizácia môže požiadať o preskúmanie, ale ak riaditeľ potvrdí rozhodnutie kancelárie tak potom má tu šesťmesačnú lehotu na možnosť opätovného požiadania.
Upozornil by som, že som zapísaný ako poslanec vystupujúci za poslanecký klub, takže mám ešte 10 minút. A pozmeňujúci návrh ďalej obsahuje niektoré legislatívno-technické zmeny, ktoré tu nebudem detailne rozoberať. Upozorním iba na dve vecné zmeny, ktoré pozmeňujúci návrh obsahuje. Riešime tam, že za člena odbornej rady nemôže byť vymenovaný zamestnanej fondu, aby teda nedochádzalo k tomu, že členmi odborných rád budú podriadení pracovníci riaditeľa fondu, aby tie odborné rady pôsobili nezávisle. Tu považujem za dôležité povedať, že aj samotný členovia odborných rád sú v pracovnoprávnom vzťahu s odbornými radami, teda s fondom na základe dohôd. Rovnako tak členovia správnej rady, ktorí získavajú členstvo s titulu členstva v odbornej rade a toto ustanovenia ale nebráni opätovnému zvoleniu niektorej osoby za člena odbornej rady, lebo tá podmienka, že nie je, že nie je v pracovnoprávnom vzťahu sa posudzuje ku dňu vymenovania. Čiže keď je niekto členom odbornej rady môže byť opätovne, opätovne zvolený alebo opätovne vymenovaný, ale najprv mu zanikne členstvo v odbornej rade uplynutím funkčného obdobia, tým pádom mu skončí aj pracovnoprávny vzťah a ten nasledujúci deň

===== lebo tá podmienka, že nie je, že nie je v pracovnoprávnom vzťahu sa posudzuje ku dňu vymenovania. Čiže, keď je niekto členom odbornej rady, môže byť opätovne, opätovne zvolený alebo opätovne vymenovaný, ale najprv mu zanikne členstvo v odbornej rade uplynutím funkčného obdobia. Tým pádom mu skončí aj pracovnoprávny vzťah a ten nasledujúci deň alebo nejaký ďalší deň, keď by mal byť vymenovaný za člena odbornej rady už tomu dňu nie je v pracovnoprávnom vzťahu. Bráni to teda len členstvu iných zamestnancov, ktorých zamestnanecký pomer alebo pracovnoprávny vzťah sa netýka, pracovnoprávny vzťah fondu sa netýka iba výlučne členstva v odbornej rade alebo správnej rade.
A potom ďalšie ustanovenie sa snaží ošetriť nejaký možný konflikt záujmov, keď sa upravuje, kto môže byť alebo nemôže byť žiadateľom. A tam k doterajším osobám, ktoré nemôžu byť žiadateľmi, kde sa to vzťahuje na členov dozornej rady, riaditeľov, im blízke osoby alebo právnické osoby, kde sú v orgánoch týchto firiem takéto osoby sa dopĺňa, že nemôže ísť ani o člena odbornej rady, ale iba o člena odbornej rady, ktorý je vymenovaný riaditeľom. Teda nie tých, ktorí sú volení a ktorí tam zastupujú národnostné menšiny, ale, ale týka sa to tých, ktoré, ktoré, ktorí sú menovaní riaditeľom či už z dôvodu, že národnostná menšina si nezvolila všetkých troch členov odbornej rady na čo má nárok, alebo tých dvoch, ktorých tak či tak volí, teda menuje riaditeľ. Títo nemôžu byť žiadateľmi, ani nesmú byť v orgánoch žiadateľa.
Čiže ako som už avizoval predpokladám, že toto nie je posledná novela zákona o Fonde na podporu kultúry národnostných menšín v tomto volebnom období. Chceme sa tejto téme venovať. Na jeseň by mali prebehnúť voľby členov odborných rád. Budeme to sledovať, vyhodnotíme ako sa prejavia zmeny, ktoré sú obsiahnuté v zákona, o ktorom rokujeme, ako to ovplyvní spôsob voľby a môžeme potom na to reagovať buď my ako poslanci legislatívnou iniciatívnou alebo ministerstvo kultúry, teda ak by išlo o nejakú väčšiu novelu, tak by bolo asi žiadúce, aby to spravilo ministerstvo kultúry s normálnym pripomienkovým konaním, kde by sa potom možno ešte zmenil ten spôsob voľby okruhu organizácii, riešil sa, riešil sa konflikt záujmov. Nastavili sa formy podpory, jej zamerania. Možno by sa nejak inak nastavili podmienky pre tie väčšie početnejšie menšiny a tie menšie väčšiny v záujme toho, aby Fond smeroval k čo najlepšiemu napĺňaniu svojho poslania.
A teraz teda dovoľte, aby som prečítal pozmeňujúci a doplňujúci návrh. Začínam čítať.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Ondreja Dostála, Petra Polláka, Vladimíry Marcinkovej, Györgya Gyimesiho a Gábora Grendela k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Petra Polláka, Vladimíry Marcinkovej, Ondreja Dostála a Romana Foltina na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopÍňa zákon č. 138/2017 Z. z. o Fonde na podporu kultúry národnostných menšín a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov , tlač 507.
1. V čl. 1 sa vypúšťa bod 1.
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
2. V čl. 1 bod 2 znie:
„2. Za § 6 sa vkladajú § 6a až 6c, ktoré vrátane nadpisov a nadpisu nad § 6a znejú:
Nadpis nad § 6a. „Evidencia kultúrnych organizácií národnostných menšín
§ 6a
Kultúrna organizácia národnostnej menšiny
Kultúrna organizácia národnostnej menšiny (ďalej len „kultúrna organizácia") je právnická osoba so sídlom na území Slovenskej republiky podieľajúca sa na výbere a voľbe kandidátov na členov odborných rád, ktorá spĺňa tieto podmienky:
a) je nadáciou, neziskovou organizáciou poskytujúcou všeobecne prospešné služby, neinvestičným fondom, občianskym združením alebo organizačnou jednotkou občianskeho združenia so samostatnou právnou subjektivitou zapísanou v registri mimovládnych neziskových organizácií, odkaz na poznámkou pod čiarou 9a) cirkvou, náboženskou spoločnosťou alebo právnickou osobou, ktorá odvodzuje svoju právnu subjektivitu od cirkví a náboženských spoločností, odkaz 9b),
b) preukázateľne pôsobí v niektorej z prioritných oblastí podľa § 7 ods. 9 písm. a), b) alebo c) najmenej tri roky,
c) je zapísaná v evidencii kultúrnych organizácií.
§ 6b
Evidencia kultúrnych organizácií
Evidencia kultúrnych organizácií je verejne prístupná evidencia, ktorá je zverejnená na webovom sídle fondu a obsahuje údaje o kultúrnych organizáciách, ktoré sa môžu podieľať na výbere a voľbe kandidátov na členov odborných rád. Evidencia kultúrnych organizácií obsahuje tieto údaje:
a) názov, sídlo a právna forma kultúrnej organizácie,
b) identifikačné číslo organizácie, ak bolo kultúrnej organizácii pridelené,
c) dátum vzniku kultúrnej organizácie,
d) meno a priezvisko štatutárneho orgánu alebo meno a priezvisko členov štatutárneho orgánu kultúrnej organizácie,
e) uvedenie národnostnej menšiny, ku ktorej sa vzťahuje činnosť kultúrnej organizácie,
f) prioritná oblasť podľa § 7 ods. 9 písm. a), b) alebo písm. c), ktorá tvorí prevažnú činnosť kultúrnej organizácie s výnimkou cirkví, náboženskej spoločnosti a právnickej osoby, ktorá odvodzuje svoju právnu subjektivitu od cirkví alebo náboženskej spoločnosti,
g) evidenčné číslo kultúrnej organizácie pridelené kanceláriou,
h) deň zápisu kultúrnej organizácie do evidencie kultúrnych organizácií.
§ 6c
Zápis do evidencie kultúrnych organizácií, výmaz z evidencie kultúrnych organizácií, predĺženie platnosti zápisu v evidencii kultúrnych organizácií
(1) Žiadosť o zápis do evidencie kultúrnych organizácií môže podať písomne žiadateľ o zápis do evidencie kultúrnych organizácií, ktorým je právnická osoba, ktorá spĺňa podmienky podľa § 6a písm. a) a b); zápis kultúrnej organizácie je dobrovoľný. Splnenie podmienky podľa § 6a písm. b) preukazuje žiadateľ o zápis do evidencie kultúrnych organizácií predložením kópie jeho stanov, štatútu, nadačnej listiny alebo iného obdobného dokumentu; splnenie podmienky podľa § 6a písm. b) preukazuje žiadateľ o zápis do evidencie kultúrnych organizácií ďalej najmä:
a) predložením kópie správy o jeho činnosti,
b) predložením zoznamu ním zrealizovaných projektov podporených z verejných zdrojov s uvedením odkazu na webové sídlo, na ktorom možno túto skutočnosť overiť, alebo
c) uvedením odkazu na jeho webové sídlo, na ktorom sú uvedené informácie, z ktorých vyplýva, že jeho prevažná činnosť sa realizuje v prioritných oblastiach podľa § 7 ods. 9 písm. a), b), alebo písm. c).
(2) Žiadosť o zápis do evidencie kultúrnych organizácií sa podáva kancelárii a obsahuje tieto údaje o žiadateľovi o zápis do evidencie kultúrnych organizácií:
a) názov, sídlo a právna forma,
b) identifikačné číslo organizácie, ak mu bolo pridelené,
c) dátum vzniku,
d) meno a priezvisko štatutárneho orgánu alebo meno a priezvisko členov štatutárneho orgánu,
e) uvedenie národnostnej menšiny, ku ktorej sa vzťahuje jeho činnosť,
f) prioritná oblasť podľa § 7 ods. 9 písm. a), b) alebo písm. c), ktorá tvorí jeho prevažnú činnosť; to neplatí v prípade cirkvi, náboženskej spoločnosti a právnickej osoby, ktorá odvodzuje svoju právnu subjektivitu od cirkví alebo náboženských spoločností,
g) adresa elektronickej pošty a telefónne číslo.
(3) K žiadosti podľa ods. 2 sa prikladajú tieto prílohy:
a) písomný súhlas osoby, ktorá je štatutárnym orgánom žiadateľa o zápis do evidencie kultúrnych organizácií alebo písomný súhlas všetkých členov štatutárneho orgánu žiadateľa o zápis do evidencie kultúrnych organizácií so spracúvaním osobných údajov na účel vedenia evidencie kultúrnych organizácií a zverejnenia údajov o štatutárnom orgáne alebo členoch štatutárneho orgánu kultúrnej organizácie na webovom sídle fondu v rozsahu meno a priezvisko,
b) čestné vyhlásenie osoby, ktorá je štatutárnym orgánom žiadateľa o zápis do evidencie kultúrnych organizácií alebo čestné vyhlásenie všetkých členov štatutárneho orgánu žiadateľa o zápis do evidencie kultúrnych organizácií, že všetky údaje v žiadosti o zápis do evidencie kultúrnych organizácií sú pravdivé.
(4) Ak žiadosť o zápis do evidencie kultúrnych organizácií nie je úplná, kancelária písomne vyzve žiadateľa o zápis do evidencie kultúrnych organizácií na opravu alebo doplnenie žiadosti o zápis a jej príloh v lehote desať dní odo dňa doručenia výzvy žiadateľovi o zápis. Ak žiadateľ o zápis do evidencie kultúrnych organizácií v lehote podľa predchádzajúcej vety žiadosť o zápis do evidencie kultúrnych organizácií neopraví alebo nedoplní, kancelária rozhodne o odmietnutí zápisu do evidencie kultúrnych organizácií. O tejto skutočnosti upovedomí žiadateľa o zápis do evidencie kultúrnych organizácií.
(5) Kancelária v lehote 30 dní od doručenia úplnej žiadosti o zápis do evidencie kultúrnych organizácií podanú žiadosť preskúma a rozhodne o
a) zápise do evidencie kultúrnych organizácií, ak sú splnené podmienky podľa § 6a alebo
b) odmietnutí zápisu do evidencie kultúrnych organizácií, ak nie sú splnené podmienky podľa § 6a; o tejto skutočnosti upovedomí žiadateľa o zápis do evidencie kultúrnych organizácií.
(6) Ak kancelária rozhodne o odmietnutí zápisu do evidencie kultúrnych organizácií podľa ods. 5 písm. b), žiadateľ o zápis do evidencie kultúrnych organizácií môže podať novú žiadosť o zápis do evidencie kultúrnych organizácií najskôr po uplynutí šiestich mesiacov od kedy bol upovedomený o odmietnutí zápisu do evidencie kultúrnych organizácií, alebo od kedy bol upovedomený o výsledku preskúmania žiadosti podľa ods. 10 prvej vety, ak žiadateľ o zápis do evidencie kultúrnych organizácií so svojou žiadosťou neuspel.
(7) Kancelária vykoná výmaz kultúrnej organizácie z evidencie kultúrnych organizácií, ak
a) kultúrna organizácia požiada o výmaz,
b) kultúrna organizácia zanikne,
c) sa preukáže, že zápis do evidencie kultúrnych organizácií bol vykonaný na základe nepravdivých údajov,
d) od zápisu do evidencie kultúrnych organizácií alebo od predĺženia platnosti zápisu v evidencii kultúrnych organizácií uplynuli štyri roky a nedošlo k predĺženiu platnosti tohto zápisu.
(8) Dňom výmazu kultúrnej organizácie z evidencie kultúrnych organizácií stráca táto kultúrna organizácia oprávnenie podieľať sa na výbere a voľbe kandidátov na členov odborných rád.
(9) O predĺženie platnosti zápisu v evidencii kultúrnych organizácií môže kultúrna organizácia požiadať opakovane, najskôr jeden rok pred uplynutím platnosti tohto zápisu. Na konanie o predÍžení platnosti zápisu sa ustanovenia ods. 1 až 6 použijú primerane.
(10) Ak kancelária odmietne zápis do evidencie kultúrnych organizácií podľa ods. 5 písm. b), môže žiadateľ o zápis do evidencie kultúrnych organizácií písomne požiadať riaditeľa o preskúmanie odmietnutia zápisu. Ak kancelária vykoná výmaz kultúrnej organizácie z evidencie kultúrnych organizácií podľa ods. 7 písm. c) alebo d), môže táto kultúrna organizácia písomne požiadať riaditeľa o preskúmanie výmazu. Riaditeľ preskúma odmietnutie zápisu podľa prvej vety alebo výmazu podľa druhej vety do 15 dní odo dňa doručenia žiadosti o preskúmanie."
Poznámky pod čiarou k odkazom 9a a 9b znejú:
„9a) § 2 zákona č. 346/2018 Z. z. o registri mimovládnych neziskových organizácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
9b) § 19 ods. 1 zákona č. 308/1991 Zb. o slobode náboženskej viery a postavení cirkví a náboženských spoločností v znení neskorších predpisov." .".
3. V čl. 1 bod 3 znie:
„3. V § 7 ods. 5 až 7, 9, 10 a 12 sa pred slovo „organizácií" vkladá slovo „kultúrnych".".
4. V čl. 1
====
Skryt prepis
 

Vystúpenie 23.6.2021 14:09 - 14:10 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Vážená pani predkladateľka, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre ľudské práva a národnostné menšiny za spravodajcu k predmetnému návrhu zákona.
Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa zákona o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky.
Vychádzajú z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor a výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 13. septembra 2021 a v gestorskom výbore do 14. septembra 2021.
===== aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor a výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 13. septembra 2021 a v gestorskom výbore do 14. septembra 2021.
Pán podpredseda, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie 23.6.2021 14:09 - 14:10 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Vážená pani predkladateľka, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre ľudské práva a národnostné menšiny za spravodajcu k predmetnému návrhu zákona.
Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa zákona o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky.
Vychádzajú z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor a výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 13. septembra 2021 a v gestorskom výbore do 14. septembra 2021.
===== aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor a výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 13. septembra 2021 a v gestorskom výbore do 14. septembra 2021.
Pán podpredseda, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 23.6.2021 10:52 - 10:54 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Ja si na rozdiel od predrečníka myslím, že je veľmi dobré, že predkladatelia vrátane vystupujúcej pani poslankyne Hatrákovej, prichádzajú s takýmto návrhom, ktorý otvára priestor pre nový typ starostlivosti a v podstate sa snaží inštitucionalizovať to, čo tu už reálne nejakým spôsobom existuje a funguje. Druhá vec, na ktorú by som chcel reagovať, čo hovorila pani poslankyňa Hatráková vo svojom vystúpení. No a pokiaľ ide o definovanie bezúhonnosti, tak dovolím si upozorniť na jeden problém, ktorý je obsiahnutý v zákone o pedagogických zamestnancoch. Keď teda v priebehu minulého volebného obdobia tam došlo k sprísneniu a okrem tej všeobecnej definície bezúhonnosti, ktorá zahŕňa nezahladené trestné činy, sa tam pripojila aj teda sprísnená definícia bezúhonnosti vo vzťahu jednak k obzvlášť závažným zločinom, potom vybraným trestným činom, ktoré majú charakter násilia, sexuálneho násilia, násilia na deťoch, násilia v blízkych vzťahoch, znásilnenia, sexuálneho zneužívania, a podobne. Tam bola všeobecne zhoda, lebo boli prípady, že človek, ktorý bol odsúdený, potom za takýto trestný čin potom, potom bolo odsúdenie alebo trest zahladený a opäť nastúpil a opäť sa dopustil nejakého, nejakého násilného trestného činu voči dieťaťu, tak na tom bola zhoda. Potom sa tam pri pripojili trestné činy korupcie, ktoré už tak bezprostredne s tým nesúviseli, ale teda bol taký návrh, a pripojili sa tam aj trestné činy nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov a prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi, čo je tak široká definícia, že zahŕňa naozaj aj situácie ľudí, ktorí kedysi v mladosti boli prichytení s tým jedným jointom a boli za to odsúdení a keď boli odsúdení, tak majú záznam v registri trestov a dnes nemôžu byť podľa tohto ustanovenia pedagogickí zamestnanci, tak ja som tiež za to. (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 22.6.2021 18:33 - 18:35 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Pán poslanec Karda, veľmi správne si poukázal na zločinnosť komunistického režimu, lebo ten režim bol zločinecký od začiatku až do konca. Samozrejme, že tie najväčšie brutálnosti sa v Československu diali v 50. rokoch a 80. rokoch už politickí väzni neboli popravovaní, ale aj v 80. rokoch prišli ľudia o život v dôsledku toho, že sme tu mali zločinecký, komunistický režim. Zo strany časti aj politikov, kedy opakovať túto menu, ktorú si vyslovoval viackrát, sa relativizuje a spochybňuje zločinnosť toho režimu, pôsobí tu nejaký spomienkový optimizmus, keď sa bagatelizuje ten systém, ktorý tu fungoval pred novembrom 89, ale aj takéto zákony, aj pripomínanie si minulosti je dôležité, aby sme nezabudli na to, že sme tu mali až do novembra 1989 zločinecký režim, ktorý nebol demokratický, bol totalitný, potláčal ľudské práva, prenasledoval politickú opozíciu, neumožnil normálnu súťaž, neumožnil normálne fungovanie ľudí v slobodnej spoločnosti.
Schválili sme dnes aj zákon, ktorým sme odsúhlasili v podstate jednomyseľne príplatky ľuďom, ktorí bojovali proti fašizmu, na predchádzajúcej schôdzi sme mali zákon, ktorý dal príplatky bojovníkom proti komunizmu. Ja to vnímam ako jeden celok, lebo mali sme tu dve totality a potrebujeme sa s nimi vysporiadať, lebo ešte stále sme sa s nimi do 100 % nevysporiadali.
Skryt prepis