Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie v rozprave

4.5.2023 o 15:18 hod.

Mgr.

Ondrej Dostál

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie s faktickou poznámkou 4.5.2023 16:40 - 16:42 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Ďakujem za faktické poznámky.
Pán poslanec Susko, no skúsim to povedať ešte raz. Ja som reagoval faktickou poznámkou na vaše vystúpenie. Vy ste vo vašom vystúpení v rozprave spochybnili, že vláda mohla takýto, takýto materiál predložiť, lebo ste tvrdili, že to je rozhodovanie o zásadnej otázke vnútornej alebo zahraničnej politiky. Ja som vo faktickej poznámke namietal, že to nie je rozhodovanie, lebo vláda nerozhodla, vláda iba schválila nejaký materiál, ktorý predkladá Národnej rade a rozhodovať o tom bude Národná rada. Vy ste v reakcii na moju faktickú poznámku uviedli, že vláda rozhoduje v zbore uznesením, tak ako Národná rada rozhoduje uznesením. A ja som vo svojom vystúpení teraz, lebo už som nemohol reagovať na vašu faktickú poznámku, ktorá bola faktickou poznámkou vystupujúceho v rozprave, som sa iba snažil vysvetliť, že to je irelevantné, že áno, vláda rozhoduje, rozhoduje formou, formou uznesenia, ale dôležité je, že či je to, rozhoduje, či napĺňa to, obsah toho pojmu rozhoduje, lebo keď vláda iba predkladá nejaký návrh, o ktorom rozhoduje niekto iný, tak to nie je rozhodnutie o zásadnej otázke vnútornej ani zahraničnej politiky, to je predloženie návrhu. Keby vláda schválila tento dlhodobý plán, áno, v tom prípade by ste zrejme mali, mali pravdu, ale vláda to neurobila, vláda dáva parlamentu návrh, aby o tom rozhodol, vláda o tom nerozhodla.
A pán poslanec Faič, no neviem, čo ste chceli tou Hlbokou povedať, teraz je tam ministerstvo zahraničných vecí, pred novembrom tam bol Ústredný výbor KSS, ale tu nie sme v situácii, že nejaká strana rozhoduje miesto vlády, tu ide rozhodnúť Národná rada Slovenskej republiky.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 4.5.2023 16:31 - 16:37 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Vážený pán minister, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, ja by som sa podobne ako pán poslanec Susko vyjadril k tomu ústavnému rozmeru, teda či vláda, ktorá bola odvolaná, mohla alebo nemohla predložiť takýto návrh Národnej rade Slovenskej republiky. Z vecného hľadiska, samozrejme, obranná politika je tiež vec, v ktorej, v ktorej by mal existovať konsenzus prinajmenšom v štandardnej časti politickej scény, a v súčasnej situácii je len zodpovedné, ak ministerstvo obrany a vláda myslia na to, že sa máme pripravovať na to, že ideme do zlých časov a máme byť pripravení aj pokiaľ ide o obrannú politiku.
Tá námietka, ktorú vyslovil pán poslanec Susko a myslím, že po ňom aj teda nie v tak kultivovane ústavnej forme pán poslanec Mazurek, je, že či vláda, ktorá, ktorej bola vyslovená nedôvera, bola poverená dočasne výkonom svojej funkcie a má v zmysle ústavy obmedzené právomoci, môže alebo nemôže predložiť takýto návrh Národnej rade. Ešte raz, jeden z tých, jedna z tých právomocí, ktorú vláda nemôže vykonávať, keď je v nedôvere, je, že vláda rozhoduje v zbore o zásadných otázkach vnútornej a zahraničnej politiky. Rozhodovať o niečom znamená rozhodovať, nie navrhovať, nie, nie požiadať niekoho iného, aby, aby urobil.
Vláda napríklad, a v tomto jej právomoc nie je obmedzená, rozhoduje v zbore o návrhoch zákonov, čiže spor nie je o tom, že čo, čo robí v zbore, či prijíma alebo neprijíma nejaké rozhodnutie formou uznesenia. Samozrejme, že prijíma formou uznesenia, ale keď rozhodne, tak výsledkom je, že je rozhodnuté. Keď schváli návrh dlhodobého plánu ako návrh, ktorý predkladá Národnej rade, tak o tom nerozhodne. Rovnako ako keď schváli návrh zákona a predloží ho Národnej rade, to neznamená, že ten návrh zákona je tým pádom, tým pádom schválený. A ten návrh zákona, ak bude schválený v Národnej rade, môže byť veľmi dôležitý, môže to byť otázka, zásadná otázka vnútornej alebo zahraničnej politiky, alebo to môže byť zásadné opatrenie na zabezpečenie hospodárskej alebo sociálnej politiky, o čom tiež nemôže vláda, ktorá bola odvolaná, ktorej bola vyslovená nedôvera, samostatne rozhodovať, ale návrhy zákonov predkladať môže. Čiže to nie je, účinok toho rozhodnutia nie je, že je rozhodnuté, ak vláda schváli návrh zákona, lebo vláda neschvaľuje návrhy zákonov, zákony schvaľuje Národná rada Slovenskej republiky. A preto keď ide o materiál, čiže vláda neschválila, nie je pravda, že vláda schválila Dlhodobý plán rozvoja podpory obrany štátu s výhľadom do roku 2035, vláda schválila materiál s týmto názvom, ktorý predkladá Národnej rade, a keď ho Národná rada schváli, tak v tejto veci rozhodne a Dlhodobý plán rozvoja podpory obrany štátu s výhľadom do roku 2035 bude schválený, bude platiť a tým, kto rozhodol, bola Národná rada.
A, samozrejme, po voľbách, ak tu budeme mať vládu z Republiky a SMER-u, budete to chcieť zmeniť a budete mať na to väčšinu, no tak to zmeníte. To neznamená, že keď sa teraz schváli dlhodobý plán s výhľadom do roku 2035, tak že Národná rada v budúcnosti to nemôže zmeniť. Občania si vyberú, občania rozhodnú a voličmi a voličkami zvolená Národná rada a od nej odvodená vláda budú ďalej rozhodovať tak, ako sa to, ako sa to deje aj v tejto chvíli. Národná rada dostala mandát, teraz má možnosť rozhodnúť o Dlhodobom pláne rozvoja podpory obrany štátu s výhľadom do roku 2035 a ja som presvedčený, že vláda pri predkladaní tohto materiálu neporušila svoje ústavné právomoci, nejednala nad rámec, ktorý jej umožňuje vláda, ktorý jej umožňuje Ústava Slovenskej republiky, lebo nerozhodla o zásadnej otázke ani vnútornej, ani zahraničnej politiky, rozhodla o znení materiálu, ktorý predložila a predkladá Národnej rade Slovenskej republiky.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 4.5.2023 16:07 - 16:09 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Dobrý pokus, pán poslanec Susko, ale dovolím si upriamiť vašu pozornosť na znenie ústavy. To dotknuté ustanovenie ústavy, podľa ktorého vláda nemôže v tomto prípade rozhodovať znie: „Článok 119 písm. i). Vláda rozhoduje v zbore o zásadných otázkach vnútornej a zahraničnej politiky." Upriamujem vašu pozornosť na slovo rozhoduje. Lebo ´rozhoduje´ je, keď vláda o niečom rozhodne, tak to tak je. V tomto prípade to tak nie je. V tomto prípade vláda predkladá návrh Národnej rade a tá rozhodne. Ak Národná rada rozhodne, že neschváli ten návrh, ktorý jej predložila vláda, tak ten návrh nebude schválený a vláda o ničom nerozhodla. Vláda len predložila návrh Národnej rade. Návrh uznesenia, o ktorom budeme hlasovať zrejme alebo možno už, možno už dnes, znie, že Národná rada Slovenskej republiky schvaľuje Dlhodobý plán rozvoja podpory obrany štátu s výhľadom do roku 2035. Tak aj v prípade, že by toto bola zásadná otázka zahraničnej politiky, je to skôr podľa mňa otázka týkajúca sa obrannej politiky ako zahraničnej politiky, ale dobre, aj keby to tak bolo, tak tým orgánom, tým ústavným orgánom, ktorý rozhodne, bude Národná rada. A bude tak, ako rozhodne Národná rada. Predložiť nejaký návrh nie je to isté ako rozhodnúť. Rozhodnúť znamená, že výsledkom rozhodnutia je, že buď niečo platí, alebo neplatí. A vláda túto právomoc nijakým spôsobom neuplatnila.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 4.5.2023 15:28 - 15:29 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Pán poslanec Mizík, pozrite sa niekedy na tú mapu, Rusko nie je obkľúčené Severoatlantickou alianciou. Skúste sa, skúste sa niekedy, niekedy pozrieť. Rusko malo pomerne úzku hranicu s členskými krajinami Severoatlantickej aliancie. Tá hranica sa teraz trochu predĺžila vďaka tomu, že v dôsledku tejto úspešnej špeciálnej vojenskej operácie si aj dlhodobo neutrálne Fínsko uvedomilo, že Rusko je preňho hrozbou a že lepšie bude tej hrozbe čeliť tak, že sa stane súčasťou Severoatlantickej aliancie. Nuž, predĺžila sa hranica a aj to údajné obkľúčenie Ruska Severoatlantickou alianciou. Ale nie je to, opakujem, nie je to žiadne obkľúčenie.
A povedali ste, že jak to bolo kedysi pekne v rovnováhe, že mali sme Západ, Východ, socializmus, kapitalizmus. No a prečo sa to zmenilo? Veď krajiny, v ktorých boli totalitné režimy, krajiny, ktoré boli pod, použijem vašu terminológiu, bagančou sovietskeho vojaka, museli byť súčasťou výchovného bloku, museli byť súčasťou Varšavskej zmluvy. A keď získali možnosť slobodne rozhodovať, keď ľudia rozhodujú o svojich krajinách v demokratických voľbách, tak jedna po druhej sa tie krajiny rozhodli, že chcú patriť nie pod Moskvu, ale chcú byť súčasťou slobodného západného sveta, ktorý reprezentujú Európska únia a Severoatlantická aliancia. Nám sem nevpadli americké tanky, aby nás prinútili stať sa členom NATO. My sme sa tak slobodne rozhodli.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 4.5.2023 15:18 - 15:27 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Vážený pán minister, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som aspoň stručne podporil vládny návrh na vyslanie príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky do vojenskej asistenčnej misie Európskej únie pre Ukrajinu na územie členských štátov Európskej únie a na vyslovenie súhlasu s prípravou zahraničných ozbrojených síl na území Slovenskej republiky určených na plnenie úloh vojenskej asistenčnej misie Európskej únie pre Ukrajinu.
Považujem za dôležité, aby Národná rada nielen hlasovaním dala najavo, čo si v tejto veci myslí, ale aby aj v rozprave zazneli argumenty, z ktorých bude zrejmé, že jasná väčšina tohto pléna podporuje politiku vlády zameranú na podporu Ukrajiny, ktorá je obeťou brutálnej a nevyprovokovanej agresie zo strany svojho suseda, Putinovho Ruska.
Nie je pravda, že táto vojna sa nás netýka, alebo by sa nás nemala týkať, ako sa nám to pokúšal nahovoriť predrečník pán poslanec Mizík. Táto vojna sa nás bytostne týka. Rusko ohrozuje nielen Ukrajinu, Rusko ohrozuje všetkých svojich susedov, Rusko ohrozuje celú Európu, všetky demokratické a slobodomilovné krajiny vo svojom okolí vrátane Slovenskej republiky. Rusko je hrozbou aj pre Slovenskú republiku, a to, že na politickej scéne existuje alebo existoval v minulosti konsenzus v otázkach zahraničnopolitického a bezpečnostného smerovania, je len a len dobre.
To, že na politickej scéne je zhoda v tom, že Slovenská republika má byť členom Severoatlantickej aliancie, má byť členom Európskej únie, má spolupracovať s inými demokratickými krajinami aj na poli obrany, že má budovať a posilňovať transatlantické väzby a má podporovať demokratické a slobodomilovné krajiny, ako je dnes napríklad Ukrajina, je len a len dobre. Bohužiaľ, to už neplatí, pretože vstupom fašistov do slovenského parlamentu v roku 2016 ten konsenzus skončil. Dlho sa vytváral a mohli sme mať niekedy pochybnosť, nakoľko je úprimne myslený zo strany niektorých politikov, ale prinajmenšom, prinajmenšom v deklaratívnej forme a vo forme reálnych skutkov aj na poli zahraničnej politiky ten konsenzus existoval.
Dnes je, žiaľ, konsenzus v otázke zahraničnej politiky a zahraničnopolitického smerovania, lebo konsenzus v otázke zahraničnej politiky neznamená, že nemôžme mať na jednotlivosti rôzne názory, ale že sa zhodujeme v tom zásadnom, že Slovensko patrí na Západ, alebo v takej zásadnej otázke, akože Slovensko má stáť na strane napadnutej Ukrajiny. Dnes už ten konsenzus nespochybňujú iba jedni a druhí fašisti, dnes ho spochybňuje aj strana SMER – sociálna demokracia, ktorá podľa preferencií je najsilnejšou stranou a teda má potenciál vyhrať budúce voľby, a bolo by nebezpečné, ak by sa to premietlo do zmeny zahraničnopolitického smerovania Slovenskej republiky, keby to ovplyvnilo našu podporu pre Ukrajinu, lebo tie veci, ktoré tu pán poslanec Mizík vymenoval, ja ich tiež vnímam, ale dávam im úplne opačné znamienko ako on.
Je dobré, že Slovenská republika podporuje Ukrajinu, je dobré a správne, že Slovenská republika sa koordinuje v pomoci Ukrajine s inými demokratickými, slobodnými krajiny. Je dobré, že Slovenská republika má štandardnú obrannú zmluvu so Spojenými štátmi americkými, ktoré nijako nenarúša, ktorá nijako nenarúša našu suverenitu, zvrchovanosť a nezávislosť, práve naopak, môže ju posilniť, môže byť garantom alebo môže zvýšiť našu bezpečnosť. A je dobré, že Slovenská republika pomáha Ukrajine dodávkami zbraní a dodávkami vojenského materiálu, rozhodne by v tom mala pokračovať. Zatiaľ to nijakú ujmu na obranyschopnosti Slovenskej republiky nespôsobilo, naopak, vďaka tomu sa dostávame aj k modernejším zbraňovým systémom a myslím si, že aj napriek tomu, že ak sa už, ak sa už vyčerpajú tie zbrane, ktoré sme im dodávali, s ktorými ukrajinská armáda vie aj bez ďalšieho zacvičovania narábať, tak naša vojenská pomoc by nemala ustať.
Rovnako je správne a dobré, že Slovenská republika poskytla podporu a pomoc ľuďom, ktorí utekali pred vojenskou agresiou, ktorí sem prišli ako odídenci, ktorí museli utiecť pred vojnou, poskytli sme im priestor a tí, čo tu ostali, tí, čo tu ostanú, sú prínosom pre Slovensko, sú prínosom pre slovenskú ekonomiku, sú prínosom pre slovenskú spoločnosť a tak by sme k nim mali aj pristupovať. Vojna, ktorá sa už viac ako rok v tej tvrdej fáze, v tej naplno fáze a už vlastne deväť rokov odohráva na Ukrajine, lebo vojna nezačala v roku 2022, vojna začala v roku 2014 anexiou Krymu a ruskou agresiou na Donbase, ktorá sa vydávala za akúsi občiansku vojnu alebo občianske nepokoje na Ukrajine, tak táto vojna nie je žiadnou zástupnou vojnou medzi Spojenými štátmi a Ruskom, ako sa nám to dezinformátori pokúšajú nahovoriť. Je to agresívna vojna Ruskej federácie proti slobodnej, nezávislej a demokratickej Ukrajine. Je to vojna, ktorá nebola ničím a nikým vyprovokovaná. Nikým okrem mocenských ambícií režimu Vladimíra Putina. A ak máme hovoriť o cudzím bagančiach, ako tu, a teraz sa už naposledy vraciam k pánovi poslancovi Mizíkovi, tak nie sú to, nie sú problémom žiadne americké cudzie baganče na území Slovenskej republiky a nebudú problémom ani baganče ukrajinských vojakov, ktorí sa na území Slovenska alebo na území iných členských štátov budú učiť, ako bojovať, ako chrániť svoju vlasť pred agresorom. Jediné baganče, ktoré sú problémom, sú baganče ruských vojakov na území Ukrajiny. Preto dúfam, že bez problémov tento návrh získa podporu väčšiny, potrebnej väčšiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 4.5.2023 13:05 - 13:07 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Ďakujem. No máme otvorený zákon o Bratislave, máme otvorený zákon o Košiciach, no tak šupneme to tam, ako tak sme k tomu dospeli. Ja som, pán poslanec Vetrák, nehovoril o tom, že tieto návrhy sú prílepky, však to som aj spomenul, že, že ide o veci, ktoré, alebo návrhy, ktoré rozširujú alebo teda týkajú sa, týkajú sa zákonov na, ktoré sú otvorené tým samotným zákonom. A ja som namietal a teda môžme sa aj teda sporiť o to, že či kvórum áno alebo nie, ale to je vecná debata a, a možnosť, ja nespochybňujem, keď hovoríš, že ste s niekým rokovali, no tak s Bratislavou a Košicami rokovali.
A to, čo som ja namietal primárne, je, že to nie je v súvislosti s reformou stavebnej legislatívy, keby bol otvorený zákon o Bratislave, ako novela zákona o Bratislave, riešili sa tam iné veci a dali by ste, dali by ste takýto rozširujúci pozmeňujúci návrh, tak by som to asi kritizoval z vecnej stránky, ale nepovedal by som ani slovo o tom, že to nesúvisí, lebo keď sa novelizuje zákon o Bratislave v nejakých iných súvislostiach, ale toto je zákon o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s reformu stavebnej legislatívy.
No k tým ostatným, no môžme si teraz vyhadzovať na oči, že kto, kedy, za čo hlasoval, kto čo obhajoval a kto to vtedy naopak, naopak kritizoval, že sa také niečo predkladá ako, ako pozmeňujú... alebo ako poslanecký návrh a že to nejde riadnym pripomienkovým konaním, jednoducho je fakt, že také množstvo zákonov, tak zásadné zmeny by mali prejsť riadnym pripomienkovým konaním a mal by to byť návrh vlády a predpokladám, že reálne je to je aj návrh, ktorý na vládnej úrovni bol pripravený a nepísali ho po nociach jednotliví poslanci, tak sa zasa netvárme, že áno.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 4.5.2023 12:46 - 12:56 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Ďakujem, pán podpredseda.
Vážený pán predkladateľ, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte, aby som aj v druhom čítaní povedal pár slov k návrhu na vydanie zákona o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s reformou a stavebnej legislatívy. Na úvod by som rád povedal takú stručnú poznámku k tomu návrhu, ktorý predniesla pani poslankyňa Mierna, ktorý nemal síce tú predpísanú formu, že by povedala, že navrhujem podľa § 73 zákona o rokovacom poriadku to a to, ale teda z obsahu toho, čo povedala, bolo zrejmé, že navrhuje vrátiť predkladateľovi návrh zákona na dopracovanie. V správnom poriadku máme takú zásadu, že podanie sa má posudzovať podľa jeho obsahu a my sa, samozrejme, neriadime správnym poriadkom, ale zákonom o rokovacom poriadku Národnej rady, ale myslím si, že obsahovo je to úplne zrejmé, čo pani poslankyňa Mierna chcela navrhnúť, aj bez toho, aby to pán poslanec Kremský zreplikoval.
No a teraz k samotnému návrhu a k tým návrhom, ktoré tu zazneli ako pozmeňujúce návrhy v druhom čítaní. Ja sa plne stotožňujem s tým, že ide o tak zásadné zmeny, že tieto zmeny sa nemali predkladať poslaneckým návrhom zákona. Mali prejsť riadnym pripomienkovým konaním. Registrujem tie vážne výhrady, ktoré sa týkajú zásahu do práv verejnosti, aj pochybnosti o tom, či sú predkladané zmeny v súlade s právom Európskej únie a s Aarhuským dohovorom. Návrh znie, alebo návrh zákona sa volá návrh na vydanie zákona o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s reformou stavebnej legislatívy. Nie je to však celkom tak.
Ten návrh obsahuje aj viaceré ustanovenia, ktoré s reformou stavebnej legislatívy nijako nesúvisia. Ja som otvoril to už na výbore pre verejnú správu a dostal som nejakú odpoveď, že predkladatelia rokovali s viacerými aktérmi, ktorí sú dotknutí touto legislatívou, a zapracovali tam aj ich nápady, ale v návrhu je napríklad ustanovenie, ktoré hovorí o tom, že týka sa zákona o Bratislave a Košiciach, ktoré hovorí o tom, že kompetencie, ktoré sú zákonom, priamo zákonom zverené mestským častiam Bratislavy, ako je údržba a zjazdnosť a schodnosť miestnych komunikácií 3. a 4. triedy a verejných priestranstiev alebo zriaďovacia právomoc školám a školským zariadeniam, plnenie funkcií školského úradu alebo utváranie podmienok pre športovanie detí a rozvoja športu, budú mestské časti vykonávať iba v rozsahu, v akom ich štatút nezverí, nezverí mestu. Čo inými slovami znamená, že síce je niečo napísané v zákone, ale keď sa v štatúte Bratislavy odhlasuje niečo iné, tak tieto kompetencie, a teda najzaujímavejšie je to asi v zriaďovateľskej pôsobnosti škôl, tak môžu prejsť na mesto. A štatút je možné zmeniť aj bez súhlasu mestských častí, keď je dostatočná väčšina v mestskom zastupiteľstve, čiže keby si v meste Bratislava povedali, že zoberieme mestským častiam školy, tak im ich zoberieme, ak budeme mať na to dostatočnú väčšinu v mestskom zastupiteľstve. Toto nijako nesúvisí so stavebnou legislatívou a netvárme sa, že áno.
Som rád, že pani poslankyňa Pleštinská predložila pozmeňujúci návrh, kde jeden bod práve toto ustanovenie vypúšťa, ak som to dobre prečítal. Čiže toto odtiaľ vypadne, ale zasa, aby sme nenarušili tú tradíciu, že v zákone, ktorý sa tvári, že, alebo ktorý je, však nevravím, že sa tvári, ktorý sa týka zmien a doplnení zákonov v súvislosti s reformou stavebnej legislatívy, sú aj iné veci. Tak keď niečo vypustíme, tak tam musíme doplniť iné veci, ktoré s reformou stavebnej legislatívy nesúvisia. A pred chvíľou pán poslanec Krajčí predniesol pozmeňujúci návrh, ktorý je v podstate prílepkom, ktorý pridáva nový novelizačný článok, ktorý sa týka zákona o verejných prácach. Mení spôsob alebo termín, keď sa má uplatniť alebo teda posudzovanie vplyvov na životné prostredie vo vzťahu k štátnej expertíze. Čiže nevypína posudzovanie vplyvov na životné prostredie, ale dáva nejakú výnimku pre významné investície. Je to v podstate v súvislosti s meškaním pri výstavbe univerzitnej nemocnice v Rázsochách, nie v súvislosti so zmenou stavebnej, stavebnej legislatívy.
Ale čo sa mi zdá ešte závažnejšie, tak sú zmeny, ktoré síce nie sú priamo prílepkami, lebo zasahujú do novelizačných článkov, ktoré sú obsiahnuté v samotnom návrhu zákona, ale ktoré teda so stavebnou legislatívou nemajú nič spoločné. A myslím opäť zákony o Bratislave a Košiciach, čiže články 5 a 6, kde sa navrhuje zmeniť potrebný počet podpisov pod vyhlásenie mestského alebo miestneho referenda, kde sa navrhuje zmeniť kvórum preto, aby takéto referendum bolo platné. Čiže miesto toho, že miesto tej všeobecnej úpravy, ktorá dnes platí na úrovni celého štátu, ktorá dnes platí na úrovni obcí a miest, tak Bratislava a Košice a ich mestské časti budú mať úplne špecifickú úpravu, že referendum bude platné vtedy, keď sa ho zúčastní toľko voličov, koľko sa zúčastnilo predchádzajúcich komunálnych volieb. Z tej predchádzajúcej rozpravy som pochopil, že toto nie je srdcovka SME RODINA, ale zapracovaný podnet od pána poslanca Vetráka z OĽANO, lebo oni sa v hnutí OĽANO toto snažili dostať do legislatívy, iným spôsobom nevyšlo, no tak to prilepíme k zákonu, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s reformou stavebnej legislatívy.
Ja by som bol rád, keby mi niekto dokázal vysvetliť, že aký súvis s reformou stavebnej legislatívy má kvórum, na základe ktorého je referendum v Bratislave alebo v Košiciach, alebo v ich mestských častiach platné. Lebo odpoveď je zjavná, vôbec žiadny, iba potrebujeme urobiť nejaké dohody, potrebujeme nejakú, nejakú podporu so strany poslancov, asi OĽANO, aby to prešlo. No tak sa dohodneme, že do zákona, ktorý sa týka stavebnej legislatívy, dáme vec, ktorá s reformou stavebnej legislatívy nijako nesúvisí.
No a potom ma zaujala ďalšia vec, ktorá, alebo teda neviem, to asi nie je od pána poslanca Vetráka, je to v tom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Svrčeka, ktorá sa tiež týka, je to vlastne druhý bod a potom analogicky aj vo vzťahu ku Košiciam, ktorý hovorí o tom, že Bratislava, mestská časť a podobne Košice a mestská časť sa môžu v dohode uzatvorenej v súvislosti s investičnou činnosťou mesta a mestskej časti dohodnúť vykonanie činnosti odlišne od podmienok záväznej časti územnoplánovacej dokumentácie týkajúcej sa podmienok priestorového usporiadania územia a podmienok pre umiestnenie stavieb na pozemkoch, okrem funkčného využitia územia alebo podmienok pre dopravnú infraštruktúru a technickú infraštruktúru ochranných pásiem a tak ďalej. Podmienkou takej dohody je, že bude návrh zverejnený na pripomienkovanie. Musí ho schváliť zastupiteľstvo trojpätinovou väčšinou a bude daný predchádzajúci súhlas primátora, ak ide o mestskú časť, ale preložme si do normálneho jazyka, čo toto znamená.
Znamená to, že v Bratislave a v Košiciach urobíme z územných plánov de facto nezáväzný zdrap papiera, ktorý bude môcť aktuálna väčšina, trojpätinová väčšina v zastupiteľstve zmeniť, ak sa dohodne s investorom, že investor nám niečo tam postaví a dá nám tam nejaké nájomné byty, tak zrazu nebudú platiť výškové regulatívy, zrazu nebudú platiť priestorové regulatívy a celý ten náročný proces územného plánu, ktorého váha má byť po reforme stavebnej legislatívy vyššia, zrazu v Bratislave platiť nebude. Nechcem byť demagogický a hovoriť, že v parku bude možné postaviť mrakodrap, lebo to nebude možné, funkčné využitie územia nebude možné, ale napriek tomu územný plán nie je iba o funkčnom využití územia a týmto znižujeme váhu územného plánu, ktorý sme vraj chceli zvýšiť reformou stavebnej legislatívy. Takže tu to síce súvisí s reformou stavebnej legislatívy, ale myslím si, že je to jednoznačne negatívna zmena, znižujeme váhu územného plánu a tvárime sa, že bude dôležitejší, ale v skutočnosti z neho urobme zdrap papiera.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 4.5.2023 11:59 - 12:00 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Ďakujem. Pán poslanec Krajčí, chcel by som sa spýtať, teda že či nejde opäť o prílepok, pretože tento pozmeňujúci návrh nesúvisí ani tak s reformou stavebnej legislatívy, ale s výstavbou novej univerzitnej nemocnice v lokalite Rázsochy. Tak len by ma teda zaujímalo, že akým, akým spôsobom toto súvisí s reformou stavebnej legislatívy.
A druhá vec je, že teda neviem, či tomu správne rozumiem, ale tá výnimka sa má vzťahovať na všetky stavebné zámery s vydaným osvedčením o významnej investícii, alebo to sa potom nebude týkať iba Rázsoch asi, nie? Len všetkých, čiže, čiže významná investícia nebude musieť mať EIA, hej?
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 3.5.2023 16:50 - 16:52 hod.

Ondrej Dostál
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 3.5.2023 16:03 - 16:04 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Pán poslanec Kyselica, ja sa chcem spýtať, že ako tento návrh súvisí s tým návrhom zákona, o ktorom rokujeme. Teda že či to je, či to je prílepok, ktorý v nejakom vyššom záujme predkladáte, alebo, alebo to má nejaký súvis, lebo teda ja v tej dôvodovej, v dôvodovej správe nejaký súvis nevidím. Nevidím ho celkom ani, ani v texte, texte toho zákona. Tak sa len teda chcem spýtať, je to samostatný nový článok? Novelizuje sa Správny súdny poriadok, novelizuje sa tým pôvodným návrhom zákon o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, pričom notársky, teda notárov sa tie ustanovenia, pokiaľ som to pozrel, nejako netýkajú a vy tam teda pripájate článok III, ktorým sa novelizuje zákon o súdoch vo vzťahu teda k notárskemu rozvrhu a systému, podľa ktoré... na ktorom môže byť založený notársky rozvrh. Ja teraz nejdem z vecného hľadiska hodnotiť, len by som sa teda chcel spýtať, že či je to nejaké súvisiace a je tam nejaká súvislosť, ktorú len pri takomto zbežnom pohľade som si nevšimol, alebo je to naozaj prílepok.
Ďakujem.
Skryt prepis