Ďakujem, pán podpredseda.
Vážený pán predkladateľ, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte, aby som aj v druhom čítaní povedal pár slov k návrhu na vydanie zákona o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s reformou a stavebnej legislatívy. Na úvod by som rád povedal takú stručnú poznámku k tomu návrhu, ktorý predniesla pani poslankyňa Mierna, ktorý nemal síce tú predpísanú formu, že by povedala, že navrhujem podľa § 73...
Ďakujem, pán podpredseda.
Vážený pán predkladateľ, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte, aby som aj v druhom čítaní povedal pár slov k návrhu na vydanie zákona o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s reformou a stavebnej legislatívy. Na úvod by som rád povedal takú stručnú poznámku k tomu návrhu, ktorý predniesla pani poslankyňa Mierna, ktorý nemal síce tú predpísanú formu, že by povedala, že navrhujem podľa § 73 zákona o rokovacom poriadku to a to, ale teda z obsahu toho, čo povedala, bolo zrejmé, že navrhuje vrátiť predkladateľovi návrh zákona na dopracovanie. V správnom poriadku máme takú zásadu, že podanie sa má posudzovať podľa jeho obsahu a my sa, samozrejme, neriadime správnym poriadkom, ale zákonom o rokovacom poriadku Národnej rady, ale myslím si, že obsahovo je to úplne zrejmé, čo pani poslankyňa Mierna chcela navrhnúť, aj bez toho, aby to pán poslanec Kremský zreplikoval.
No a teraz k samotnému návrhu a k tým návrhom, ktoré tu zazneli ako pozmeňujúce návrhy v druhom čítaní. Ja sa plne stotožňujem s tým, že ide o tak zásadné zmeny, že tieto zmeny sa nemali predkladať poslaneckým návrhom zákona. Mali prejsť riadnym pripomienkovým konaním. Registrujem tie vážne výhrady, ktoré sa týkajú zásahu do práv verejnosti, aj pochybnosti o tom, či sú predkladané zmeny v súlade s právom Európskej únie a s Aarhuským dohovorom. Návrh znie, alebo návrh zákona sa volá návrh na vydanie zákona o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s reformou stavebnej legislatívy. Nie je to však celkom tak.
Ten návrh obsahuje aj viaceré ustanovenia, ktoré s reformou stavebnej legislatívy nijako nesúvisia. Ja som otvoril to už na výbore pre verejnú správu a dostal som nejakú odpoveď, že predkladatelia rokovali s viacerými aktérmi, ktorí sú dotknutí touto legislatívou, a zapracovali tam aj ich nápady, ale v návrhu je napríklad ustanovenie, ktoré hovorí o tom, že týka sa zákona o Bratislave a Košiciach, ktoré hovorí o tom, že kompetencie, ktoré sú zákonom, priamo zákonom zverené mestským častiam Bratislavy, ako je údržba a zjazdnosť a schodnosť miestnych komunikácií 3. a 4. triedy a verejných priestranstiev alebo zriaďovacia právomoc školám a školským zariadeniam, plnenie funkcií školského úradu alebo utváranie podmienok pre športovanie detí a rozvoja športu, budú mestské časti vykonávať iba v rozsahu, v akom ich štatút nezverí, nezverí mestu. Čo inými slovami znamená, že síce je niečo napísané v zákone, ale keď sa v štatúte Bratislavy odhlasuje niečo iné, tak tieto kompetencie, a teda najzaujímavejšie je to asi v zriaďovateľskej pôsobnosti škôl, tak môžu prejsť na mesto. A štatút je možné zmeniť aj bez súhlasu mestských častí, keď je dostatočná väčšina v mestskom zastupiteľstve, čiže keby si v meste Bratislava povedali, že zoberieme mestským častiam školy, tak im ich zoberieme, ak budeme mať na to dostatočnú väčšinu v mestskom zastupiteľstve. Toto nijako nesúvisí so stavebnou legislatívou a netvárme sa, že áno.
Som rád, že pani poslankyňa Pleštinská predložila pozmeňujúci návrh, kde jeden bod práve toto ustanovenie vypúšťa, ak som to dobre prečítal. Čiže toto odtiaľ vypadne, ale zasa, aby sme nenarušili tú tradíciu, že v zákone, ktorý sa tvári, že, alebo ktorý je, však nevravím, že sa tvári, ktorý sa týka zmien a doplnení zákonov v súvislosti s reformou stavebnej legislatívy, sú aj iné veci. Tak keď niečo vypustíme, tak tam musíme doplniť iné veci, ktoré s reformou stavebnej legislatívy nesúvisia. A pred chvíľou pán poslanec Krajčí predniesol pozmeňujúci návrh, ktorý je v podstate prílepkom, ktorý pridáva nový novelizačný článok, ktorý sa týka zákona o verejných prácach. Mení spôsob alebo termín, keď sa má uplatniť alebo teda posudzovanie vplyvov na životné prostredie vo vzťahu k štátnej expertíze. Čiže nevypína posudzovanie vplyvov na životné prostredie, ale dáva nejakú výnimku pre významné investície. Je to v podstate v súvislosti s meškaním pri výstavbe univerzitnej nemocnice v Rázsochách, nie v súvislosti so zmenou stavebnej, stavebnej legislatívy.
Ale čo sa mi zdá ešte závažnejšie, tak sú zmeny, ktoré síce nie sú priamo prílepkami, lebo zasahujú do novelizačných článkov, ktoré sú obsiahnuté v samotnom návrhu zákona, ale ktoré teda so stavebnou legislatívou nemajú nič spoločné. A myslím opäť zákony o Bratislave a Košiciach, čiže články 5 a 6, kde sa navrhuje zmeniť potrebný počet podpisov pod vyhlásenie mestského alebo miestneho referenda, kde sa navrhuje zmeniť kvórum preto, aby takéto referendum bolo platné. Čiže miesto toho, že miesto tej všeobecnej úpravy, ktorá dnes platí na úrovni celého štátu, ktorá dnes platí na úrovni obcí a miest, tak Bratislava a Košice a ich mestské časti budú mať úplne špecifickú úpravu, že referendum bude platné vtedy, keď sa ho zúčastní toľko voličov, koľko sa zúčastnilo predchádzajúcich komunálnych volieb. Z tej predchádzajúcej rozpravy som pochopil, že toto nie je srdcovka SME RODINA, ale zapracovaný podnet od pána poslanca Vetráka z OĽANO, lebo oni sa v hnutí OĽANO toto snažili dostať do legislatívy, iným spôsobom nevyšlo, no tak to prilepíme k zákonu, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s reformou stavebnej legislatívy.
Ja by som bol rád, keby mi niekto dokázal vysvetliť, že aký súvis s reformou stavebnej legislatívy má kvórum, na základe ktorého je referendum v Bratislave alebo v Košiciach, alebo v ich mestských častiach platné. Lebo odpoveď je zjavná, vôbec žiadny, iba potrebujeme urobiť nejaké dohody, potrebujeme nejakú, nejakú podporu so strany poslancov, asi OĽANO, aby to prešlo. No tak sa dohodneme, že do zákona, ktorý sa týka stavebnej legislatívy, dáme vec, ktorá s reformou stavebnej legislatívy nijako nesúvisí.
No a potom ma zaujala ďalšia vec, ktorá, alebo teda neviem, to asi nie je od pána poslanca Vetráka, je to v tom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Svrčeka, ktorá sa tiež týka, je to vlastne druhý bod a potom analogicky aj vo vzťahu ku Košiciam, ktorý hovorí o tom, že Bratislava, mestská časť a podobne Košice a mestská časť sa môžu v dohode uzatvorenej v súvislosti s investičnou činnosťou mesta a mestskej časti dohodnúť vykonanie činnosti odlišne od podmienok záväznej časti územnoplánovacej dokumentácie týkajúcej sa podmienok priestorového usporiadania územia a podmienok pre umiestnenie stavieb na pozemkoch, okrem funkčného využitia územia alebo podmienok pre dopravnú infraštruktúru a technickú infraštruktúru ochranných pásiem a tak ďalej. Podmienkou takej dohody je, že bude návrh zverejnený na pripomienkovanie. Musí ho schváliť zastupiteľstvo trojpätinovou väčšinou a bude daný predchádzajúci súhlas primátora, ak ide o mestskú časť, ale preložme si do normálneho jazyka, čo toto znamená.
Znamená to, že v Bratislave a v Košiciach urobíme z územných plánov de facto nezáväzný zdrap papiera, ktorý bude môcť aktuálna väčšina, trojpätinová väčšina v zastupiteľstve zmeniť, ak sa dohodne s investorom, že investor nám niečo tam postaví a dá nám tam nejaké nájomné byty, tak zrazu nebudú platiť výškové regulatívy, zrazu nebudú platiť priestorové regulatívy a celý ten náročný proces územného plánu, ktorého váha má byť po reforme stavebnej legislatívy vyššia, zrazu v Bratislave platiť nebude. Nechcem byť demagogický a hovoriť, že v parku bude možné postaviť mrakodrap, lebo to nebude možné, funkčné využitie územia nebude možné, ale napriek tomu územný plán nie je iba o funkčnom využití územia a týmto znižujeme váhu územného plánu, ktorý sme vraj chceli zvýšiť reformou stavebnej legislatívy. Takže tu to síce súvisí s reformou stavebnej legislatívy, ale myslím si, že je to jednoznačne negatívna zmena, znižujeme váhu územného plánu a tvárime sa, že bude dôležitejší, ale v skutočnosti z neho urobme zdrap papiera.
Skryt prepis