Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie v rozprave

23.5.2023 o 9:47 hod.

Mgr.

Ondrej Dostál

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie v rozprave 23.5.2023 9:47 - 10:07 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Vážená pani predkladateľka, vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené kolegyne a kolegovia, téma interrupcií a ich obmedzovania alebo zakazovania je často vydávaná ako, ako téma, kde proti sebe bojujú konzervatívci a liberáli, podľa mňa je to zložitejšie, podľa mňa to nie je možné redukovať na tento vzťah, pretože existujú aj liberáli, ktorí sa usilujú obmedziť alebo kľudne by boli aj za, za zákaz interrupcií a naopak, existujú konzervatívci, ktorí akceptujú stav, ktorý interrupcie za zákonom vymedzených podmienok pripúšťa, a nechcú meniť ten existujúci stav alebo, alebo meniť ho iba opatrne.
Netušil som, že debata o takejto vážnej téme, ktorá podľa, aj podľa môjho názoru je vážna a zaslúži si serióznu debatu a nejakú poctivú vecnú diskusiu, skĺzne do rozoberania včera predstavenej kandidátnej listiny strany Sloboda a Solidarita a do toho, čo by na to povedal pán Alojz Hlina, ktorý bude tiež na tej kandidátnej listine. Ale SaS nemá problém s tým, že na jej kandidátnej listine alebo aj dokonca v jej poslaneckom klube sú ľudia rôznych názorov, sú tam nielen liberáli, sú tam aj konzervatívci, napokon ja som predsedom Občianskej konzervatívnej strany a mnohí ľudia v rámci poslaneckého klubu majú na rôzne otázky rôzne názory a tak je to v poriadku. Dôležité je, aby základné hodnotové nastavenie politickej strany bolo jasné, to si myslím, že v prípade SaS-ky jasné je, ale na konkrétne veci môžeme mať rôzne názory. A myslím si, že je to dokonca tak aj v tejto téme.
Ešte kým, kým sa teda dostane k tomu, čo chcem povedať, tak pani poslankyňa Andrejuvová tu, opäť neviem, ako to súvisí s témou, vytkla SaS-ke, že za ňu vystupujú, vystupujú muži v tejto téme, ale dôležité je asi aj to, čo tí muži hovoria a v tejto téme, a muži, ktorí za SaS-ku vystupujú zastávajú, zastávajú žien. A k tým rôznym názorom a teda tam na rozdiel od tej poznámky o počte žien v prvej tridsiatke, ktorej by som mohol oponovať tým, že ktorá žena bude mať v prvej päťke tri že... ktorá strana bude mať v prvej päťke tri ženy, ale to nie je téma dnešnej, dnešnej rozpravy a nesúvisí s tým návrhom zákona.
Dôležitá otázka, ktorú pani poslankyňa Andrejuvová položila, ktorá si zaslúži poctivú debatu, je, že kedy začína, začína život, kedy začína ľudský život. Ja som tiež podobne ako pani predkladateľka presvedčený, že ľudský život začína počatím. Ale nie je to jediný názor na, na túto tému, sú iné názory, ktoré vznik ľudského života kladú, kladú inde. Ja s nimi nesúhlasím, len teda registrujem, že také názory existujú a že sú aj zargumentované. A rovnako z toho potom aj keď si povieme, že život začína počatím, sa môžu odvíjať rôzne názory na to, akým spôsobom a prípadne aj od akého času má byť, má byť chránený, lebo aj tí ľudia, ktorí zastavajú ten názor, že život začína počatím, majú rôzne názory na právnu reguláciu interrupcií, ich zákaz, ich obmedzenia alebo ich, alebo ďalšie opatrenia, ktoré majú viesť k ich, k ich záverom.
No a v rámci tej rôznosti názorov ja by som tu napríklad prezentoval jeden odlišný názor od, od mojich kolegov. Ja si myslím, že tá téma je zo strany predkladateľky legitímna, lebo ju považuje naozaj za dôležitú, nie je to póza, nie je to snaha o vytĺkanie politických bodov. Ja rozumiem ľuďom, ktorí vnímajú interrupcie ako zlo, že sa ich snažia, snažia obmedzovať, že snažia sa predkladať opatrenia, ktoré podľa ich názoru by mohli alebo mali viesť k zníženiu počtu interrupcií. Nemyslím si, že je to tak, že dá sa, dá sa tento návrh alebo názor odbiť tým, že máme tu kopu iných dôležitejších problémov, samozrejme, že vždycky je kopu iných dôležitejších problémov alebo problémov, ktoré niekto iný môže považovať za dôležité, ale týmto spôsobom sa potom dá odbiť skoro všetko, skoro všetko, s čím, s čím niekto, niekto príde.
Len ma teda mrzí, že, že podobný argument zaznieva napríklad keď sa niekto pokúša otvárať otázku životných partnerstiev alebo registrovaných partnerstiev, a teda upraviť nejako vzťahy párov rovnakého pohlavia, ktoré spolu žijú, ktoré dnes nemajú žiadny, žiadny právny rámec a tam vtedy zase z druhej strany veľmi často zaznieva, že prečo takéto vyťahujete, však tu máme kopu iných dôležitejších problémov, načo s tým, načo s tým prichádzate, teším sa, pán poslanec Kočiš, že sa prihlásite do rozpravy, či do, s faktickou pripomienkou, pokiaľ máte nejakú pripomienku k tomu, čo hovorím, ale teda poprosil by som, aby ste nehovorili počas, počas vystúpenia mimo mikrofónu, na to tu máme mikrofóny a inštitút faktických, faktických poznámok.
No a téma ochrany života je, je, je legitímna, to, čo je problém pri interrupciách, je, že to nie je jediné právo, jediný záujem, ktorý tu v tejto debate, debate existuje, aj keď môžem byť presvedčený, že ľudský život vzniká počatím, tak tehotenstvo výrazne zasahuje do života ženy, do práv ženy, do práv matky, do tela, do tela matky a áno, je to, je to zložitá téma, lebo tu proti sebe stoja dve hodnoty. Hodnota vznikajúceho ľudského života, ktorý je hodný ochrany a je hodný ochrany aj pred narodením, ako hovorí naša ústava. A na druhej strane je ochrana práva ženy rozhodovať sama o sebe, rozhodovať o svojom živote, mať svoj vlastný život pod kontrolou, rozhodovať o vlastnom tele. A zákon je tu na to, aby medzi týmito dvoma hodnotami vytvoril nejakú rovnováhu. Samozrejme, môže sa to vychýliť na jednu alebo na druhú stranu, môže byť jedna alebo druhá z týchto hodnôt úplne popretá. Áno, existujú vo svete aj také zákony, ktoré jednu alebo druhú z týchto hodnôt úplne popierajú alebo, alebo sú vychýlené jedným alebo druhým smerom, ale fakt je, že obe tieto hodnoty vstupujú do rozhodovania o otázke interrupcií, a preto je tá téma tak zložitá. Nie je to, povedal by som, tak jednoduchá vec ako napríklad tie už spomínané životné partnerstvá, kde na jednej strane existuje legitímny záujem na tom, aby sa právne upravilo spolužitie dvoch ľudí, ktorí spolu žijú, majú sa radi, zdieľajú spolu spoločnú domácnosť a chcú mať aj právnym spôsobom upravené svoje vzájomné vzťahy, čo dnes nemôžu, a na druhej strane nie je žiadny legitímny, podobne legitímny dôležitý záujem, sú iba predsudky voči ľuďom s inou sexuálnou orientáciou. Čiže tá téma napriek tomu, že sa, že sa tieto dve témy častokrát dávajú ako také komplementárne z hľadiska nejakých kultúrnych vojen, nie sú rovnako zložité z hľadiska, z hľadiska svojho charakteru a z hľadiska svojej podstaty.
No a keďže pani poslankyňa Andrejuvová nám vyčítala, že tu hovoria muži a ja som povedal, že dôležité je aj, čo hovoria, tak by som tu rád odprezentoval list alebo vyjadrenie, stanovisko občianskeho združenia Možnosť voľby. To občianske združenie reprezentuje predovšetkým ženy tak, aby tu zaznel aj ženský hlas. Poslala ho nám a predpokladám, že aj iným poslancov jeho riaditeľka pani Adriana Mesochoritizová a týka sa tohto návrhu zákona. V tom stanovisku sa tvrdí, že a teda upozorňuje sa na otázku tej štyridsaťosem hodinovej čakacej lehoty, o ktorej hovorí vo svojom vystúpení aj pán poslanec Cmorej a ktorej som sa vo svojej faktickej poznámke dotkol aj ja. Hovorí sa o niektorých iných veciach, ale teda najprv k tej štyridsaťosem hodinovej lehote. Budem citovať teraz.
Na Slovensku v súčasnosti platí 48-hodinová čakacia doba pred vykonaním interrupcie na žiadosť. Podľa lekárskych a ľudskoprávnych štandardov čakacie doby ohrozujú fyzické a duševné zdravie žien, vážne spochybňujú ich rozhodovacie schopnosti a mali by byť z legislatívy odstránené. Poslankyňa Anna Záborská so svojimi kolegami z OĽANO ich namiesto toho ešte viac rozširuje. Čakacia doba by sa podľa ich nového návrhu mala vzťahovať na úplne všetky interrupcie, teda aj na tie, ktorých vykonanie by bolo potrebné na odvrátenie ohrozenia života alebo zdravia žien. Pani poslankyňa Záborská navrhuje rozšíriť problémovú povinnú čakaciu dobu 48 hodín na všetky interrupcie, teda aj na interrupcie zo zdravotných dôvodov. Ak by návrh prešiel, lekári a lekárky by boli nútené pri interrupciách zo zdravotných dôvodov odďaľovať poskytnutie interrupčnej zdravotnej starostlivosti a zákrok vykonať až po dvoch dňoch od odoslania hlásenia a splnení všetkých podmienok a to aj v prípadoch, keď je ohrozený život alebo zdravie ženy, alebo zdravý vývoj plodu, alebo ak ide o geneticky chybný vývoj plodu. A ja som sa toho dotkol vo svojej faktickej poznámke, a teda rád by som to trochu rozviedol a vysvetlil, že čo ja v tejto veci vyčítam pani predkladateľke a ostatným predkladateľom a zo zákona o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, teda zákona č. 576/2004 Z. z. sa táto úprava alebo táto čakacia lehota je upravená v § 6b ods. 3, ktorý v súčasnej dobe znie alebo v súčasnom zákone znie takto: Ak ide o umelé prerušenie tehotenstva podľa osobitného predpisu, odkaz je poznámka 6c, môže sa toto umelé prerušenie tehotenstva vykonať najskôr po uplynutí 48 hodín od odoslania hlásenia o poskytnutí informácií podľa odseku 2. V takomto prípade je lekár povinný poskytnúť žene informácie v rozsahu podľa odseku 2 a odovzdať jej ich aj v písomnej podobe, vrátane zoznamu občianskych združení, neziskových organizácií, nadácií, cirkví a náboženských spoločností, ktoré poskytujú ženám finančnú, materiálnu a psychologickú pomoc v tehotenstve. Navrhované znenie, ktoré je obsiahnuté v návrhu zákona konkrétne v článku 4, ktorým sa zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov novelizuje, tak v tomto novelizačnom článku 4 novelizačný bod 2 sa uvádza, teda nanovo sa definuje ten § 6b ods. 3. Zdanlivo, zdanlivo tam nedochádza k zmene. Zacitujem v otázke lehoty, samozrejme. Ak ide o umelé prerušenie tehotenstva podľa osobitného predpisu, odkaz 6c, môže sa toto umelé prerušenie tehotenstva vykonať po uplynutí lehoty 48 hodín od odoslania hlásenia o poskytnutí informácie podľa odsekov 2 a 5. Pred odoslaním hlásenia podľa prvej vety lekár musí zistiť splnenie všetkých podmienok na vykonanie umelého ukončenia tehotenstva podľa tohto zákona a osobitného predpisu, odkaz na odkaz 6c. Lekár je povinný odoslať hlásenie podľa prvej vety bezodkladne po zistení splnenia všetkých podmienok na vykonanie umelého ukončenia tehotenstva podľa tohto zákona a osobitného predpisu. Opäť je tam odkaz, odkaz 6c. Čo o tom hovorí, vyplýva z tohoto, že sa, že sa mení 48-hodinová čakacia lehota alebo že sa bude týkať všetkých interrupcií, aj tých zo zdravotných dôvodov? Tak bežný čitateľ sa asi, asi by k tomu nedospel. Ale teda prečítajme si, čo o tom hovorí dôvodová správa.
Dôvodová správa hovorí, že upravuje sa začiatok plynutia lehoty, ktorý je viazaný na splnenie zákonných podmienok na umelé ukončenie tehotenstva. V návrhu sa zdôrazňuje povinnosť lekára dbať na splnenie všetkých hmotnoprávnych povinností, ktoré sú predpokladom na vykonanie umelého ukončenia tehotenstva. Zmena má aj upozorňovaciu funkciu pre lekára, že okrem zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov platia aj podmienky zákona Slovenskej národnej rady č. 73/1986 Zb. o umelom prerušení tehotenstva v znení neskorších predpisov. Navrhovaná úprava má taktiež dosiahnuť zvýšenie zodpovednosti lekára za to, aby pred odoslaním hlásenia riadne splnil všetky povinnosti, najmä tie povinnosti, ktoré má splniť vo vzťahu k žene, ktorá požiadala o umelé ukončenie tehotenstva. V tretej vete sa zdôrazňuje potreba bezodkladného odoslania hlásenia, vložením tohto ustanovenia sa má brániť obštrukciám lekára vo vzťahu k žene pri odoslaní hlásenia, keďže práve s momentom odoslania hlásenia začína plynúť lehota podľa prvej vety. Opäť je tam nejaká zmienka o tom, že 48-hodinová čakacia lehota by sa nemala týkať iba interrupcií na požiadanie, ale aj všetkých interrupcií? Nie je tam, nie je tam o tom žiadna zmienka, teda možno som zle, zle čítal dôvodovú správu. No a prečo toto nastane? Toto nastane preto, lebo v súčasnosti sa tá čakacia lehota odkazuje, že ak ide o umelé prerušenie tehotenstva podľa osobitného predpisu a dnes odkaz 6c smeruje na § 4 zákona Slovenskej národnej rady č. 73/1986 Zb. o umelom prerušení tehotenstva podľa navrhovanej úpravy tak, ako to, ako to navrhuje pani predkladateľka a ďalší navrhovatelia, bude tento odkaz 6c smerovať na celý zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 73/1986 Zb. o umelom prerušení tehotenstva v znení neskorších predpisov. Opäť možno pozornému čitateľovi by nemuselo byť jasné, že v čom je rozdiel, ak odkaz smeruje na jeden paragraf zákona a na celý zákon. Tak ak sa časová lehota týka interrupcii alebo umelého prerušenia tehotenstva na základe žiadosti, o ktorej hovorí § 4, žene sa umelo preruší tehotenstvo, ak o to písomne požiada, ak tehotenstvo nepresahuje dvanásť týždňov a ak tomu nebránia jej zdravotné dôvody, tak je jasné, že ide iba o interrupcie na požiadanie. Keď sa to týka zdravotných dôvodov, tak sa to týka aj ostatných ustanovení zákona o umelom prerušení tehotenstva, teda aj interrupcií zo zdravotných dôvodov.
A opäť, ja nespochybňujem, ak je toto zámer predkladateľov, aby sa to týkalo všetkých interrupcií, aby tá 48-hodinová lehota bola aj pri interrupciách zo zdravotných dôvodov, aj v situácii, keď je ohrozený život, život ženy, ale bolo by poctivé to aspoň priznať, povedať to jasne a explicitne a napísať to v dôvodovej správe, lebo v tej dôvodovej správe je to zamlčané.
Ja som tu čítal celé ustanovenie, ktoré sa týkalo príslušného bodu a nie je tam ani slovko o tom, že sa mení účinnosť alebo, alebo to, na čo sa tá 48-hodinová čakacia lehota, lehota vzťahuje, nielen na interrupcie na požiadanie, ale na všetky interrupcie.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 23.5.2023 9:30 - 9:32 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Ďakujem, pán podpredseda. Ja by som po vecnom a pokojnom vystúpení pána poslanca Mazureka o kandidatúra Alojza Hlinu sa rád vrátil k vystúpeniu pána poslanca Cmoreja a k obsahu zákona, konkrétne k tej časti, ktorá hovorí o 48-hodinovej lehote. A tam nie je problém s predlžovaním, tak sa nepredlžuje na rozdiel od niektorých tých iných predchádzajúcich návrhov, kde sa uvažovalo, že by sa tá lehota mala, mala predĺžiť. Má sa iným spôsobom nastaviť, ale čo je dôležitejšie, je, že sa má rozšíriť na všetky prípady, na, na všetky prípady interrupcie, teda aj zo zdravotných dôvodov. Je to urobené takou malou nenápadnou zmenou, ktorá vlastne ani nie je priznaná, že sa, že sa deje. Nevyplýva to zo samotného toho textu zákona, nie je o tom ani, ani slovo v zdôvodnení alebo v dôvodovej správe. Napriek tomu, napriek tomu k tejto, k tejto zmene dochádza tým, že, že sa mení v podstate poznámka pod čiarou, lebo aj poznámkou pod čiarou možno zmeniť obsah zákona. A keď si to niekto nepreštuduje pozorne, tak si to ani nevšimne. A čo ja vidím ako problém, je, že to nie je priznané, že, že k takejto zmene, zmene dochádza. Lebo, samozrejme, to je na diskusiu, že či to má alebo nemá byť, či má byť vôbec takáto lehota a aká má byť dlhá, na ktoré prípady sa má, sa má vzťahovať. Ale keď sa má takáto zmena uskutočniť, tak má byť jasne pomenovaná v dôvodovej správe, že áno, ideme toto urobiť. Tu sa to tak nestalo.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 19.5.2023 15:21 - 15:23 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Ďakujem, pán podpredseda.
Pán poslanec Cmorej, k tomu, vlastne by som sa chcel vyjadriť nad rámec toho alebo teda k tomu, čo hovoril aj pán poslanec Lehotský, čo si zmienil vo svojom vystúpení v rozprave ohľadom prechodného pobytu. Tak je to, je to naozaj tak, že ten prechodný pobyt môže byť evidovaný, lebo zákon č. 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov zriaďuje register obyvateľov Slovenskej republiky a centrálnu ohlasovňu a register fyzických osôb. A v rámci tohoto registra sú registrovaní alebo evidovaní obyvatelia Slovenskej republiky aj vo vzťahu k trvalému pobytu, aj vo vzťahu k prechodnému pobytu. Tie parametre sú, sú podobné alebo tie postupy sú podobné. Ale rozdiel je, samozrejme, v tom, že, že trvalý pobyt je človek povinný nahlásiť. V minulosti aj vo vzťahu k prechodnému pobytu existovala povinnosť nahlásiť ho. Dnes tá povinnosť neexistuje. Dnes je to len, len možnosť alebo právo ohlásiť. Lebo ani v minulosti sa to, sa toto ustanovenie veľmi striktne nedodržiavalo.
V tvojom vystúpení ma ale teda zaujal ten príbeh, ktorý si začal rozprávať o tom mladom zaľúbenom páre, ktorému to nevyšlo s tým pozemkom a ktorý si teda nestihol dorozprávať. Tak ak ti to vyjde v odpovedi na faktické, tak by som uvítal, keby si to mohol aj dopovedať. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 19.5.2023 15:02 - 15:04 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Pani poslankyňa Bittó Cigániková vo svojom vystúpení otvorila aj širší rozmer tejto témy a ja som tiež teda zaskočený, že niekto môže byť prekvapený, že téma daní je predmetom záujmu poslancov a poslankýň z poslaneckého klubu SaS, pretože téma daní a celkového daňového zaťaženia zasahovania štátu do ekonomiky a, a, a trhového hospodárstva sú predsa dôležité témy pre SaS-ku dlhodobo vlastne od jej, od jej vzniku, tak je len logické, že keď sa na pôde parlamentu hovorí o témach, ktoré s tým súvisia a ktoré sa týkajú, týkajú daní, tak je to, je to predmetom záujmu členov a členiek poslaneckého klubu SaS, a teda neviem, neviem, čo je na tom také, tak veľmi k smiechu a je to zvlášť dôležité pri, pri súčasnej vláde, lebo tá téma daní nemá, nemá iba ten prvoplánový rozmer, že zvýšime nejakú sadzbu alebo znížime nejakú sadzbu, alebo odpustíme nejakú daň, alebo zavedieme nejakú špeciálnu daň, ale s daňami predsa súvisí skoro všetko, čo štát robí, na čo štát vynakladá alebo v prípade tohto volebného obdobia doslova vidlami rozhadzuje peniaze, lebo tie peniaze potom od niekadiaľ bude musieť zobrať, no a zoberie ich od občanov. To si tu môžme nahovárať, že berie peniaze firmám, ale de facto tie peniaze vždycky pochádzajú od občanov, lebo aj firmy majú tie peniaze od občanov, takže určite by som nebagatelizoval túto tému a táto téma je dôležitá sama osebe aj z hľadiska toho, ako štát funguje.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 19.5.2023 12:47 - 12:47 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Ďakujem za vyhlásenie reakcie. Myslím, že aj z toho môjho vystúpenia bolo zrejmé teda, že som v tomto prípade tak na vážkach, lebo ten zámer, samozrejme, že podporujem, považujem za legitímny, považujem za správny, považujem za dôležité, aby sa tento problém riešil a aby sa s tým Slovenská republika konečne nejako, nejako vysporiadal, ale z hľadiska tej formy mám vážne pochybnosti, že či, či to navrhnuté riešenie, a teda najmä ten postup poslaneckého návrhu zákona je pre tak vážny problém optimálny.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 19.5.2023 12:39 - 12:45 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Vážený pán predkladateľ, vážené kolegyne, kolegovia, podobne ako pri predchádzajúcom bode by som sa chcel vyjadriť k tomuto návrhu zákona aj z dôvodu, že pán predkladateľ v čase, keď som bol štátnym tajomníkom, tak komunikoval s ministerstvom spravodlivosti o tejto téme. A mali sme vôľu spoločne tento problém riešiť a priniesť nejakú satisfakciu ženám, ktoré boli nezákonným spôsobom v rozpore s právom sterilizované.
Považujem ten zámer za legitímny a správny a považujem za dôležité, aby sa s tým niečo robilo, a teda chcem oceniť úsilie predkladateľa pána poslanca Polláka, ktorý sa tejto téme dlhodobo venuje. Dosiahol alebo teda bol iniciátorom toho ospravedlnenia, ktoré prišlo zo strany vlády a komunikoval aj s ministerstvom spravodlivosti o vecnej stránke riešenia alebo teda poskytnutia nejakej, nejakej satisfakcie.
A podobne ako, ako v prípade predchádzajúceho, kde pán poslanec Grendel prišiel s nejakou vlastnou iniciatívou a komunikoval s ministerstvom spravodlivosti, vidím tu však jeden rozdiel, ktorý z hľadiska praktickej uskutočniteľnosti toho návrhu sa mi zdá dosť dôležitý, a síce ako tá novela infozákona z dielne pána poslanca Grendela tak tento zákon o odškodnení obetí nezákonných sterilizácií od pána poslanca Polláka by určite boli lepšie, ak by, ak by prešli riadnym legislatívnym procesom, akým prechádzajú vládne, vládne návrhy zákonov, teda štandardné medzirezortné pripomienkové konanie a nielen pripomienkové konanie k stanovisku alebo návrhu stanoviska vlády k poslaneckému návrhu zákona. A ten rozdiel medzi týmito dvoma návrhmi ale vidím v tom, že v prípade novely pána poslanca Grendela ide o doplnenie nejakého nového okruhu povinne zverejňovaných informácií do už existujúceho zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Je to v podstate preklopenie povinne zverejňovaných zmlúv do podoby povinne zverejňovaných analýz, samozrejme s nejakou odlišnou úpravou, ale je to iba nový inštitút v rámci existujúceho zákonného mechanizmu a je to pomerne podrobná úprava, ktorá je v tom, v tom zákone alebo návrhu zákona obsiahnutá. V tomto prípade ide o úplne nový zákon, taký, aký v našom právnom systéme vo vzťahu k tejto téme dosiaľ, dosiaľ nemáme. A tá, tá úprava je, povedal by som, že pomerne stručná, až mám teda obavy, ako bude, ako bude vykonateľná, keď je napríklad vylúčený, vylúčený z konania správny poriadok a nie som si istý, že celkom jasne budeme vedieť, alebo tí, ktorí budú o tom rozhodovať, budú vedieť rozhodovať, na základe čoho majú, majú rozhodnúť.
Ja viem, že je ten návrh inšpirovaný, alebo teda vychádza z tej, z toho návrhu, návrhu legislatívneho zámeru, ktorý bol v ministerstve. Vychádza aj z českej právnej úpravy, ktorá je, ktorá je veľmi podobná. A napriek tomu sa domnievam, že v tomto prípade viac ako v prípade toho návrhu pána poslanca, poslanca Grendela, by bolo žiaduce, aby to bol vládny návrh, nie poslanecký návrh. A rozdiel vidím aj v tom, že v prípade tej iniciatívy pána poslanca Grendela, sme boli v situácii, že pán poslanec to chcel predložiť ako vlastný návrh alebo pozmeňujúci návrh, komunikoval s ministerstvom a ministerstvo nakoniec sa rozhodlo, že ten jeho návrh napriek úvahe, že by mohlo zapracovať do vlastného návrhu, nezapracovalo. Čiže tam nie je predpoklad, že by, že by to ministerstvo chcelo riešiť. A v tomto prípade ja zatiaľ vidím na strane ministerstva bez ohľadu na meniace sa osoby ministrov vôľu tento problém, problém riešiť, o čom svedčí aj to pripomienkové, pripomienkové konanie k legislatívnemu zámeru. Takže rozumel by som tomu, keby sme boli v situácii, že sa ministerstvo rozhodne, že nebude ten problém riešiť, že príde, príde poslanecká iniciatíva. Len mám teda pochybnosti o tom, či je na mieste poslanecká iniciatíva v situácii, keď ministerstvo má vôľu tento problém riešiť a to riešenie cez vládny návrh systémovo by bolo lepšie.
Rozumiem, že môže byť protiargument, že budú voľby, nevieme, nevieme, čo bude, čo bude po voľbách a v tomto období to už, samozrejme, že ministerstvo nestihne predložiť, lebo, lebo návrh zákona nebol v medzirezortnom pripomienkovom konaní. V medzirezortnom pripomienkovom konaní bol iba, iba legislatívny zámer, takže sa to nemá ako stihnúť. Napriek tomu moje pochybnosti o tejto ceste sú v tomto prípade vážnejšie z hľadiska tej formy, ako v prípade predchádzajúceho bodu, ktorý som mal zhodou okolností tiež možnosť vidieť a rokovať o ňom s pánom predkladateľom, ešte keď som bol na ministerstve spravodlivosti.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 19.5.2023 12:26 - 12:28 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Ďakujem za faktické poznámky.
Pán poslanec Kyselica, ja som práve preto na to upozornil, že predpokladám, že aj rezorty a ďalšie verejné inštitúcie budú žiadať o ďalšie výnimky a bude treba posúdiť, že nakoľko ide legitímne a nakoľko ide o snahu iba nesprístupňovať informácie. Z tohto hľadiska by bolo lepšie riadne MPK. Ale teda keď bude pripomienkové konanie aspoň k poslaneckému návrhu, tak môže veci vyriešiť alebo posunúť správnym smerom.
K tomu, čo hovorila pani poslankyňa Garstková, no tá výška pokuty sa má odvíjať od závažnosti porušenia a dôležitosti uvedenej analýzy z hľadiska verejného záujmu na jej zverejnení. Len opakujem. Ak je spodná hranica 5 000 eur, tak nie som si istý, že je to, že je to úplne primerané, keď všetky ostatné priestupky s výnimkou jedného majú hornú hranicu pod, pod 5 000 eur. Tak to asi, asi pri všetkej úcte potrebe zverejňovať analýzy, vyslovujem teda pochybnosť, že, že je to dobre stanovené. A teda navyše priestupku sa, sa môže človek dopustiť aj z nedbanlivosti, lebo na zodpovednosť za priestupok postačí zavinenie z nedbanlivosti. Ak nie je vyslovene ustanovené, že je potrebné úmyselné zavinenie. A teda keď niekto z nedbanlivosti nezverejní, nezverejní nejakú analýzu, tak že by to malo začínať od 500 eur vyššie, tak, tak, no veď budeme o tom asi snáď hovoriť.
A, samozrejme, že je na, na debatu, že či aj tie interné analýzy nezverejňovať nejakým spôsobom, napríklad analýzy vypracované parlamentným inštitútom sú zaujímavé, aj dobré, keď sú zverejňované... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 19.5.2023 12:08 - 12:19 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Vážený pán predkladateľ, kolegyňa, kolegovia, keďže bol som súčasťou toho spomínaného vedenia ministerstva spravodlivosti, ktoré s pánom poslancom Grendelom rokovalo o jeho zámere doplniť do zákona o slobodnom prístupe časť, ktorá by upravovala povinné zverejňovanie analýz rôzneho druhu, ktoré boli vypracované za verejné financie, tak by som rád vystúpil aj v rozprave v prvom čítaní a chcel by som tomuto zámeru vyjadriť podporu. Považujem to za dôležitú, dôležitú iniciatívu, ktorá rozšíri okruh informácií, ktoré sú zverejňované a pri ktorých je aj problém so sprístupňovaním informácií, lebo veľké množstvo informácií, ktoré majú povinné osoby k dispozícii a aj keď nie sú v režime povinného zverejňovania teda, že ich tie povinné osoby aktívne zverejňujú na svojich webových sídlach alebo, alebo inde. Ale keď si ich niekto vyžiada, tak sa k nim obvykle dostane, na základe žiadosti sú mu sprístupnené. V prípade takýchto analýz to býva obvykle problém, lebo tam sa autori alebo povinné osoby odvolávajú na autorské práva a kladú prekážky tomu, aby sa verejnosť mohla oboznámiť s takýmito informáciami. Pritom veľmi často sa možno domnievať, že nejde o autorské dielo, ktoré by si zaslúžili ochranu v zmysle autorského zákona, ale ide o analýzy, ktoré boli vypracované za verejné zdroje a ktoré sa týkajú nejakých aspektov verejných politík alebo na základe ktorých sú tie verejné politiky vytvárané, a teda nie je dôvod na ich utajovanie okrem možno obavy, aby sa verejnosť nedozvedela, že za nejakú analýzu bola vyplatená suma, ktorá je neprimeraná, neprimeraná kvalite a rozsahu takejto analýzy... (Prerušenie vystúpenia hlásením interného oznamu.)

Pčolinský, Peter, podpredseda NR SR
Díky. (Reakcia z pléna.) To bola faktická poznámka, prosím vás?

Dostál, Ondrej, poslanec NR SR
Ale netrvala ani dve minúty, takže... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Pčolinský, Peter, podpredseda NR SR
Myslím si, teraz len tak, myslím si, že asi môžme pokračovať ďalej, som pochopil.

Dostál, Ondrej, poslanec NR SR
V najhoršom tu všetci, všetci zhoríme.

Pčolinský, Peter, podpredseda NR SR
Bol poplach, ale už je vyriešený, tak hádam dráčik bol zahasiť. Dobre ja vám, samozrejme, nechám potom viac času. Nech sa páči, pán poslanec, pokračujte.

Dostál, Ondrej, poslanec NR SR
Ďakujem, pán podpredseda.
Čiže áno, ak bude tento návrh zákona schválený, bude, bude vytvorený priestor, aby sa verejnosť oboznámila aj s takými informáciami, kde ten dôvod nesprístupnenia alebo nezverejnenia častokrát nie je legitímny, ale, ale súčasná právna úprava to umožňuje. My sme s pánom poslancom Grendelom rokovali v čase, keď som bol štátnym tajomníkom na ministerstve spravodlivosti a keď sa pripravovala taká rozsiahlejšia novela zákona o slobodnom prístupe k informáciám, ktorú sme v tom čase chceli dať druhýkrát do pripomienkového konania, napokon sa do toho návrhu nedostala, ale teda dávali sme to, to v čase, keď už v podstate sme končili na ministerstve, takže už nebol priestor na to to dotiahnuť.
Potom tu bola v parlamente schválená poslanecká novela skupiny poslancov okolo pána poslanca Kremského, ktorá riešila veľkú časť tých vecí, ktoré sme chceli riešiť aj tou ministerskou novelou, tá myslím, potom niekde uviazla, už, už tie ďalšie veci sa, sa neriešili, takže rozumiem, že pán poslanec Grendel vychádza s touto, s touto iniciatívou, lebo teda zo strany ministerstva už to nejaké pokračovanie mať nebude v tomto volebnom období a je teda možné, že by ten zámer nebol ani v budúcom volebnom období a chcel by som sa spýtať na niektoré veci, ktoré, ak prejde návrh do druhého čítania, tak zrejme ho budeme riešiť aj, aj v druhom čítaní. Jednak teda, že či potom ešte prebehla nejaká komunikácia s ministerstvom spravodlivosti a s ministerstvom kultúry ohľadom tých vecí, ktoré boli diskutované a ktoré boli vnímané ako problematické či už zo strany rezortu spravodlivosti, alebo z hľadiska tej všeobecnej úpravy, alebo z hľadiska rezortu ministers... rezortu kultúry a z hľadiska ochrany autorských práv, aby, aby teda nevznikli tam nejaké, nejaké problémy.
Ďalšia moja otázka sa týka toho druhého cieľu, ktorý pán poslanec Grendel spomínal, teda nielen kontrola toho, za čo sa vynakladajú verejné prostriedky, ale aj, aj teda zväčšenie rozsahu informácií, ktoré môžu byť k dispozícii pre, pre verejnosť, a teda tam sa chcem spýtať na tú výnimku, ktorá je v § 5aa ods. 4 písm. a), že nemajú byť povinne zverejňované analýzy vypracované spracovateľom, ktorý má s povinnou osobou uzavretú služobnú zmluvu, pracovnú zmluvu, dohodu o práci vykonanej mimo pracovného pomeru, ak táto analýzy bola vypracovaná v rámci príslušného štátno-zamestnaneckého pomeru alebo pracovného vzťahu. Ja rozumiem, že prečo nie je toto až tak dôležité z hľadiska, z hľadiska toho zámeru kontrolovať vynakladanie verejných financií, pokiaľ ide o, zjednodušene povedané, analýzy vypracované zamestnancami, ale z hľadiska toho druhého cieľa, ktorý sa mi zdá porovnateľne dôležitý, teda rozšírenie okruhu informácií, ktoré povinné osoby aktívne zverejňujú, by som teda dal na úvahu, že či, či takáto výnimka tam má byť, alebo teda by som sa spýtal, že aký je účel tejto výnimky a potom je tam zoznam ďalších výnimiek, lebo naozaj niektoré zverejnenie niektorých informácií môže byť problematické, ak ide o veci, ktoré súvisia, ja neviem, s činnosťou tajných služieb alebo, alebo s vedenými hroziacimi súdnymi rozhodcovskými arbitrážnymi sporovými konaniami a podobne. Tam by vlastne mohli byť povinné osoby poškodené, keby niektoré typy analýz zverejnili a tu by som len teda dal do pozornosti, že ak sa návrh dostane do druhého čítania, bude k nemu stanovisko vlády a bude, bude nejaké pripomienkové konanie aspoň k tomu stanovisku vlády, tak asi bude dôležité zozbierať podnety z toho pripomienkového konania, lebo predpokladám, že sa ozvú viaceré povinné osoby s tým, že by, že by tam mohli byť aj nejaké, nejaké ďalšie výnimky, lebo, lebo naozaj môže byť, môže byť problém, ak by bola zverejnená nejaká analýza, na ktorej nezverejnení neexistuje nejaký legitímny verejný záujem.
Ďalšiu vec by som sa spýtal, ktorá súvisí s § 5aa, stále som v článku 1, teda v infozákone odsek 6 a tá sa týka toho, že nemá byť, nesmie byť odplata za vypracovanie povinne zverejňovanej analýzy uhradená skôr, ako dôjde k jej zverejneniu. V zásade rozumiem zámeru, ale otázka je či, či teda nemôže to vytvoriť aj nejaké praktické problémy, keďže najmä analýzy, na ktorých sa pracuje dlhšie, predpokladám, že v niektorých prípadoch sú aj priebežne, priebežne uhrádzané, že toto by sme tým, tým vylúčili. Potom, potom ide odsek 7 hneď nasledujúci, ktorý hovorí o zverejňovaní v centrálnom registri analýz, ktorý je inšpirovaný Centrálnym registrom zmlúv, kde, kde sa dáva okrem Národnej banky výnimka aj obciam vyšším územným celkom a rozpočtovým a príspevkovým organizáciám, ktoré sú nimi zriadené. Tam toto bola pôvodná úprava, pokiaľ viem aj vo vzťahu k centrálnemu registru, registru zmlúv, ale tam došlo k posunu, že, že aj obce a vyššie územné celky zverejňujú v Centrálnom registri zmlúv a nie, nie na svojom webovom sídle, čo sa mi zdá, že by bolo lepšie riešenie aj pre, aj pre ten centrálny register analýz.
A posledná vec, na ktorú sa chcem spýtať, je tá výška pokuty, ktorá ma teda zaujala, že za priestupok spočívajúci v porušení povinnosti zverejniť povinne zverejňovanú analýzu sa má uložiť pokuta vo výške od 5 000 do 30 000 eur, ja teda rozumiem, že prísny trest alebo hroziaci prísny trest má odradiť od porušovania tejto povinnosti, ale keď horná hranica trestu alebo pokuty za iné porušenie infozákona je, je na podstatne nižšej úrovni nad 1 600 euro, keď, keď povedzme nezverejnenie povinne zverejňovanej zmluvy bude mať hornú hranicu 1 600 a nezverejnenie povinne zverejňovanej analýzy dolnú hranicu od 5 000 eur, tak kladiem otázku, že či je to primerané, lebo tak som si pozrel pokuty ukladané podľa priestupkového zákona a nieže dolná, ale horná hranica tam myslím, že iba v prípade zákona o, teda v prípade priestupku na úseku registrácie partnerov verejného sektora je vyššia ako to, čo tu navrhuje pán poslanec ako dolnú hranicu.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Doplňujúca otázka / reakcia zadávajúceho 18.5.2023 15:01 - 15:02 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Ďakujem, pán minister. No keď ste spomenuli ten rok 1998, tak ja som si zasa spomenul, že vtedy sme boli spolu na jednej kandidátke SDK, vy za KDH, ja za Demokratickú stranu, a, a teda áno, ani vtedy nedochádzalo k falšovaniu volieb a myslím, že už v tých nasledujúcich obdobiach nikto nehral s nejakou kartou, že by sa mali voľby, voľby manipulovať ani falšovať. Ja teda osobne nemám najmenší, najmenšie podozrenie, že by k niečo takémuto mohlo prísť, a keďže poznám tie volebné procesy, tak mi je jasné, že to ani, ani technicky, ani fyzicky, ani nijako inak nie je možné.
Napriek tomu priamo k tejto novele rozumiem tým dôvodom a vašej odpovedi a tým, že sme to trošku zmrvili pri schvaľovaní toho návrhu zákona dnes v Národnej rade, tak som rád, že nakoniec sa Národná rada neuchýlila k nejakému znásilňovaniu zákona o rokovacom poriadku a legislatívnych pravidiel tým, že by opravovala už schválený zákon alebo že by to išla riešiť nejakým prílepkom k úplne nesúvisiacemu návrhu zákona, takže teraz je to v rukách pani prezidentky, a verím, že ak bude mať nejaké odborné otázky, tak sa obráti na vás a vy jej v tomto dobre poradíte.
Ďakujem.

Šimko, Ivan, minister vnútra SR
Dvere ministerstva vnútra sú otvorené pre všetkých poslancov Národnej rady Slovenskej republiky.
Skryt prepis
 

18.5.2023 14:41 - 14:43 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Ďakujem, pán minister. Ja rozumiem, že je to narýchlo a že teda táto vláda nebude mať dostatok času, ale podobne ako v tej otázke na pána premiéra by som chcel teda apelovať na to, aby ani na túto tému vláda ani príslušné ministerstvo, teda najmä ministerstvo vnútra a ministerstvo financií nezabúdali.
Ja som o tom hovoril na pôde parlamentu viackrát, že dnes chýba nejaké poctivé zhodnotenie toho, koľko reálne stojí, stojí výkon prenesených kompetencií samosprávy, a z tých informácií, ktoré máme od samospráv, vyplýva, že sú nútené dofinancovávať výkon prenesených kompetencií z vlastných zdrojov, teda nie im to uhrádzané zo strany štátu, čo je v rozpore s tým, čo je napísané v ústave, lebo teda ak štát prenesie na samosprávu výkon nejakých kompetencií, má to byť pokryté finančnými zdrojmi, ktoré samosprávy dostanú.
Rovnako aj, aj výkon tých originálnych kompetencií nie je doriešený a je tam tiež možné uvažovať o nejakých, o nejakých zmenách, nielen o tých, ktoré boli teraz v súvislosti so znižovaním príjmov z dane fyzických osôb, ale teda nejaké systémovejšie, podnetom by mohol byť už buď teda z toho, z toho spomínaného projektu ministerstva vnútra v spolupráci s expertmi Rady Európy, alebo špeciálne, čo sa financovania týka, tak návrh, ktorý Viktor Nižňanský pripravil v spolupráci so skupinou expertov v roku 2019 pre Úniu miest Slovenska, ktorý bol aj, aj teda publikovaný, a je teda dôležité, aby... a chcem teda apelovať na, na vládu, aby sa tejto téme venovala aspoň vo fáze prípravy, aby sa to snažila riešiť komplexne, lebo reforma verejnej správy nie je len kreslenie nejakých máp, ale najmä usporiadanie kompetencií a zabezpečenie financovania výkonu tých kompetencií.
Skryt prepis