Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie v rozprave

29.9.2021 o 18:21 hod.

Mgr.

Ondrej Dostál

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie v rozprave 29.9.2021 18:21 - 18:41 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Keď sa človek preriekne, tak aj pravdu povie, však, pán poslanec Borguľa.
A kým teda začnem, tak by som zareagoval na to, čo tu, čo tu zaznelo vo faktickej poznámke od pána poslanca Svrčeka, že je nehorázne, aby zákonodarná moc zasahovala do súdnej moci alebo výkonnej moci a že teda máme tu odjakživa rozdelenie, zákonodarnú, výkonnú a súdnu moc. Tak teda neviem, ešte tu máme prokuratúru, tam sú tiež nejaké pochybnosti, že či je výkonná moc, ale teda hlavne, hlavne zákonodarná moc úplne prirodzene zasahuje aj do súdnej, aj do výkonnej moci tým, že schvaľuje zákony, lebo je to jej úloha, čiže to nie je žiadne narúšanie deľby moci, to je naopak, napĺňanie deľby moci.
No, a teraz k samotnej správe pána generálneho prokurátora. Na úvod mám pre pána generálneho prokurátora dobrú správu. Povedal vo svojom vystúpení, že nemá možnosť každý deň vystúpiť v pléne Národnej rady, tak ja by som rád upresnil, že v podstate každý týždeň môže prísť pán generálny prokurátor do Národnej rady, lebo každý týždeň, keď Národná rada rokuje, tak vo štvrtok o štrnástej hodine je hodina otázok, na ktorej poslanci kladú otázky ako členom vlády, tak aj predsedovi Najvyššieho kontrolného úradu a generálnemu prokurátorovi, a teda tí by mali na ne odpovedať. Ja som vám minulý týždeň položil otázku, nemohli ste prísť, tak dúfam, že zajtra, zajtra sa uvidíme, a predpokladám, že otázky od poslancov budete dostávať, takže budete mať možnosť vystupovať v pléne aj častejšie, tak je upravený zákon.
Chcel by som sa trošku ohradiť voči tomu hrubému útoku na pána predsedu Národnej rady, ktorý som teda počul vo vašom úvodnom vystúpení, keď ste hovorili o politikovi, ktorý si nenapísal diplomovku sám. Však áno, vieme o tom, že to tak bolo a teda pán predseda Národnej rady to aj verejne priznal, len som teda celkom nepochopil, že prečo to ťaháte do tejto rozpravy a prečo o tom hovoríte v rámci, v rámci uvádzania správy o činnosti prokuratúry. Teda ak ste mysleli pána predsedu Národnej rady, lebo teda dúfam, že to neberiete tak, že keď vás niekto kritizuje, tak naňho vytiahnete, že je plagiátor, a keď vás niekto chváli, tak si to nevšimnete. (Reakcia z pléna. Zaznievanie gongu.)
Ďalšia vec, ktorá ma zaujala vo vašom, vo vašom úvodnom vstupe, je, že ste sa poďakovali prokurátorom, že sa vás zastali, to je v poriadku, ale povedali ste, že našli silu v rámci nášho hierarchicky usporiadaného systému. Priznám sa, že toto je jedna z vecí, ktorej nerozumiem, lebo keď sa podriadení zastanú svojho nadriadeného v rámci hierarchického systému, tak na to treba nájsť nejakú silu? Nie je to, naopak, to, čo tak človek očakáva, že podriadení sa zastanú svojho nadriadeného alebo sa vyjadria spôsobom, ktorý sa tomu nadriadenému páči?
Keby sa ozvali kriticky, na to asi treba nájsť silu, ale pochváliť svojho nadriadeného, postaviť sa zaňho, no, možno len ja tomu nerozumiem, ak je to tak, tak mi to, prosím, vysvetlite, lebo som z toho trošku zmätený.
Hovorili ste o znižovaní dôvery občanov v právny štát. To, že sa tu znižuje dôvera občanov v právny štát, a dlhodobo, na tom sa asi zhodneme viacerí. Zrejme sa nezhodneme na tých príčinách, zrejme sa nezhodneme na tom, čo sa dialo v minulosti a čo sa deje teraz, ale myslím si, že by zvýšeniu dôvery v právny štát pomohlo, keby sa generálny prokurátor, ktorý stoji na čele hierarchicky usporiadanej Generálnej prokuratúry verejne vyjadroval spôsobom, ktorý je pravdivý a ktorý nie je zavádzajúci. A môžem to ilustrovať na vašich vyjadreniach tu, ktoré ste mali pred krátkou chvíľou. Viackrát ste zopakovali, že reakciou vládnej moci na vaše dve rozhodnutia, alebo teda na jedno rozhodnutie vaše a rozhodnutie vášho dnes už prvého námestníka, je snaha oklieštiť právomoci generálneho prokurátora, len pre tie dve rozhodnutia. Účelovo, hneď, opakovane, myslím, že najmenej trikrát ste to povedali. Ale to predsa nie je pravda. V programovom vyhlásení vlády sa uvádza: Vláda Slovenskej republiky bude dôsledne trvať na dodržiavaní zákazu negatívnych pokynov a okrem iného v tejto súvislosti preskúma zúženie právnej úpravy § 363 Trestného poriadku, tak aby zodpovedala jej pôvodnému zmyslu. A vy o tom veľmi dobre viete, že vláda má tento úmysel, má ho úplne od začiatku, napísala si ho do programového vyhlásenia, keď pravdepodobne ešte nikto netušil, kto sa stane generálnym prokurátorom, keď nikto netušil, akým spôsobom bude § 363 vami použitý v tých verejne diskutovaných kauzách, čiže žiadna účelovosť, je to niečo, čo má vláda v programe, vo svojom programovom vyhlásení, a vy to viete, vy ste o tom hovorili alebo hovorili sme o tom spolu počas vypočúvania kandidátov na generálneho prokurátora a vy ste o tom v podstate sám od seba začali hovoriť, čiže túto časť programového vyhlásenia ste určite mali prečítanú. Čiže nie je pravda, že niekto chce niečo účelovo zmeniť.
Rovnako nie je pravda, že tak ako to máme dnes v Trestnom poriadku, to bolo nastavené za ministrovania súčasného špeciálneho prokurátora Daniela Lipšica. V roku 2005, áno, pri rekodifikácii sa dostal do Trestného poriadku § 363, predtým takýto mimoriadny opravný prostriedok nebol, ale 363 ods. 1 vtedy znel: "Generálny prokurátor zruší právoplatné rozhodnutia prokurátora alebo policajta, ak takým rozhodnutím alebo v konaní, ktoré mu predchádzalo, bol porušený zákon. Porušením zákona sa rozumie podstatné pochybenie, ktoré mohlo ovplyvniť rozhodnutie vo veci." Tá druhá veta tam už dnes nie je. A z dôvodovej správy je zaujímavé zacitovať, z dôvodovej správy k návrhu nového Trestného poriadku, kde sa hovorí, že "zámer návrhu spočíva v tom, že teba umožniť vo veciach, v ktorých súd ešte nekonal, v ktorých súd ešte nekonal a vec bola v prípravnom konaní prokurátorom podstúpená inému orgánu alebo ktorým bolo zastavené alebo podmienečne zastavené trestné stíhanie, alebo ktoré v tomto rozsahu spočíva na chybnom procesnom konaní, aby nezákonnosť napravil generálny prokurátor". Ani slovo o tom, že by sa § 363 mal používať na rušenie uznesení o vznesení obvinenia, už ani nehovoriac o tom, že by sa takýto, toto ustanovenie malo používať na zrušenie uznesení o začatí trestného stíhania. No ale takto to bolo prijaté v roku 2005, keď bol ministrom spravodlivosti Daniel Lipšic, a potom sa to vyvíjalo, keď za vlády Ivety Radičovej boli zrušené negatívne pokyny, tak Generálna prokuratúra rozšírila výkladom svojvoľne uplatňovanie tohto ustanovenia aj na rušenie obvinení a keď Ústavný súd zapochyboval o tom, že toto je správny výklad § 363, tak prišla zmena v roku 2015 za vlády SMER-u, desať rokov po Lipšicovi. Tá druhá veta, ktorá predpokladala, že § 363 sa má používať na meritórne rozhodnutia, na tie, ktoré som citoval z dôvodovej správy, odtiaľ vypadla. Prečo? Čiže Ústavný súd povedal, že to nie je v poriadku, tak ste zmenili zákon, aby sa, aby to aj takýmto spôsobom bolo možné používať. Nepochybujem o tom, že toto všetko pán generálny prokurátor vie, keďže sa s tým potýkal, pracoval s tým, a teda neupodozrievam ho z toho, že by mu vývoj právnej úpravy nebol známy. Napriek tomu nám tu povedal, že takto to bolo nastavené za ministrovania Daniela Lipšica, súčasného špeciálneho prokurátora. Nie, nebolo to takto nastavené za Daniela Lipšica.
K § 363, pýtal som sa na to aj na výbore, taká zaujímavá vec, že v správe o stave prokuratúry za rok 2019 bol taký kritický, kritický odstavec, ktorý sa týkal uplatňovania § 363, zacitujem zo správy za rok 2019: "Opätovne však boli zaznamenané prípady zneužívania tohto inštitútu mimoriadneho opravného prostriedku obvinenými a hlavne ich obhajcami, ktorí napriek svojmu právnemu vedomiu alebo existujúcej dôkaznej situácii využívajú mimoriadny opravný prostriedok ako ďalší riadny opravný prostriedok a to iba z dôvodu účelových obštrukcií s následným spôsobením zbytočných prieťahov v trestnom konaní alebo v záujme dosiahnutia prepustenia obvineného z väzby. Zákonná možnosť opätovného preskúmania právoplatného rozhodnutia prokurátora alebo policajta prostredníctvom podania mimoriadneho opravného prostriedku z rovnakých dôvodov, než pre ktoré už prokurátor konal a rozhodol o podanej sťažnosti, nenapĺňa účel a zmysel tohto druhu opravného prostriedku."
Toto bolo v správe o činnosti prokuratúry za rok 2019. Podobné pasáže nájdeme aj v správe za rok, za roky 2018, ´16, za predchádzajúce roky, ale takéto kritické hodnotenie § 363 v správe o činnosti prokuratúry za rok 2020 chýba. Naopak, tam je § 363 hodnotený veľmi pozitívne. Čiže nijaká zmena, zmena tónu už aj v správe o činnosti je.
Rovnako tá zmena tónu je badateľná vo vyjadreniach pána generálneho prokurátora z čias, keď sa iba uchádzal o túto pozíciu a vystupoval pred ústavnoprávnym výborom ako jeden z kandidátov, tak som sa ho zhodou okolností ja pýtal na to, že čo by sa mohlo zmeniť v právnej úprave. A pán vtedy ešte kandidát Žilinka povedal, že "bolo by dobré zaoberať sa tým, a ono je to aj v programovom vyhlásení, to oprávnenie generálneho prokurátora zrušovať právoplatné rozhodnutia v prípravnom konaní, pretože toto nám hlavne na Úrade špeciálnej prokuratúry robilo posledné roky šarapatu". Ale opäť je to o tom ako sa tá moc uchytí. A tiež ste ohľadom § 363 vyhlásili, že, citujem, "má pozitíva aj verzia, ktorá je teraz, aj tá, že by sa len meritórne rozhodnutia napádali, v Čechách je len meritórne".
Ja netvrdím, že vy ste na vypočúvaní hovorili, že chcete zrušiť § 363, ale boli ste si vedomý, že vládna koalícia má vo svojom programovom vyhlásení zámer zúžiť § 363, boli ste s tým uzrozumený, hovorili ste o tom, že je to jedna z možností. Môžme to urobiť tak, ako to majú v Českej republike, že as môžu napádať iba meritórne rozhodnutia, iba tie negatívne, ktorým sa de facto zastavuje trestné stíhanie, a môže to byť aj tak, ako to je u nás, teda boli to dve možnosti; nevravím, že ste sa prikláňali k zrušeniu, ale pripúšťali ste to ako možnosť, ako jednu z možností. Dnes hovoríte o tom, že ak by parlament zmenil právnu úpravu a odobral by vám túto právomoc alebo by ju zúžil, tak by ste sa zmenili na štatistu, ktorý nemá žiadny vplyv. Ale ja teda neviem, mne sa to tak bije, možno vám sa to nebije, ale tie vyjadrenia, keď na jednej strane hovorím o tom, že ak by sa takto zmenil zákon ohľadom § 363, tak je to možné, veď môžme to mať tak ako v Českej republike, a vyjadrenie, že v tom prípade, v tom prípade by bol generálny prokurátor iba štatistom, čiže v žiadnom prípade nie, nevidíte v tom nijaký rozpor? Lebo ja v tom vidím hlboký rozpor. Buď teda ste, buď teda si myslíte naozaj to, čo hovoríte teraz, ale potom ste nám to mali povedať, aj keď sme sa na ústavnoprávnom výbore rozprávali o tom, aké sú vaše predstavy, mali ste povedať, že nie, v žiadnom prípade, toto si myslím, že síce vládna koalícia to zamýšľa, ale bolo by to veľmi zlé, ale to ste nám nepovedali. Alebo ste si to vtedy mysleli a teraz si z nejakého dôvodu myslíte niečo iné.
Vy ste nepriamo hovorili aj o vzťahu k špeciálnej prokuratúre a teda keďže ste hovorili o tých aktuálnych veciach, tak aj ja sa spýtam a zopakujem tú otázku, na ktorú som zatiaľ teda nedostal odpoveď, že či ste zakázali, alebo nezakázali Danielovi Lipšicovi účasť v tých v pracovných skupinách k zmene § 363 a v tej, pri bezpečnostnej rade, lebo tu ste povedali pred pár okamihmi, že ste nezakázali. Ale z toho, čo ste potom hovorili, tak mi to tak vyšlo, že de facto ste zakázali alebo, alebo teda neviem, to by som rád počul, že ako to je, lebo som to z tej odpovede nepochopil. Pochopil som, že si myslíte, že by prokuratúra mala hovoriť jedným hlasom, ja si to nemyslím, už som to povedal vo faktickej, že zdá sa mi úplne legitímne, že keď sa bavíme o zmene právnej úpravy, tak aj prokurátori môžu mať rôzne názory a je dobré a dokonca cenné, ak zaznejú, zaznejú viaceré, viaceré názory, to nie je uplatňovanie trestnej politiky v trestnom konaní, ktoré má byť jednotné, naopak, pluralita názorov je žiaduca.
A keď ste, keď ste teda hovorili, že keď bolo to ďalšie kolo, tak komisia sa uskutočnila bez vedomia vášho zástupcu, ktorého ste tam vyslalio a presunulo sa z utorka na pondelok a potom sa zrušila. no ono to bola tak, že dohodli sme sa na tom stretnutí predchádzajúci týždeň aj za účasti vášho zástupcu, že stretnutie bude v pondelok, potom prišiel nejaký zmätočný mail z ministerstva spravodlivosti, kde sa hovorilo, kde sa hovorilo o utorku, ale teda ostatní členovia komisie, komisie prišli, lebo boli sme dohodnutí na pondelok. A zrušila sa, lebo sa asi vyčerpalo to, o čom sa dalo hovoriť a tie názory zjavne boli rôzne, takže teraz asi o tom je potrebné rozhodnúť na inom fóre.
Keď hovoríme o špeciálnom prokurátorovi Danielovi Lipšicovi, tak on verejne povedal, že prokurátor krajskej prokuratúry v Bratislave Juraj Filo úmyselne a opakovane uvádza vo svojich podaniach a stanoviskách dokázateľne nepravdivé skutočnosti týkajúce sa návrhu na vzatie do väzby vyšetrovateľa NAKA Štefana Mašina. Chcem sa spýtať, či sa tým Generálna prokuratúra zaoberala a s akým výsledkom, či teda boli preverené tieto skutočnosti.
Rovnako by ma zaujímal váš návrh názor na to obvinenie tesne pred koncom premlčacej doby alebo začiatkom skončenia premlčacej doby redaktorov Denníka N Konštantína Čikovského a Moniky Tódovej, ktoré bolo už zrušené, ale teda bolo to, bolo to zvláštne, aspoň tak to vyznelo. Takže by ma zaujímal váš názor.
Potom vaše stretnutie s generálnym prokurátorom Ruskej federácie s Igorom Viktorovičom Krasnovom. Vyjadrili ste záujem o prehĺbenie spolupráce okrem iného aj v téme ochrany ľudských práv a slobôd a ochrany verejného záujmu. Čo teda ochrana ľudských práv v Ruskej federácii, kde sú politickí oponenti režimu a občianska spoločnosť potláčaní až likvidovaní aj s účasťou orgánov činných v trestnom konaní, takže naozaj by ma zaujímalo, či ste sa aj o tomto bavili a či naozaj vidíte niečo, v čom by sa Slovenská republika mohla v otázke ochrany ľudských práv v Rusku inšpirovať.
Posledná vec. Hovoril tu o tom pán poslanec Peter Pollák, tak ja by som zopakoval tú otázku, on ma možno doplní a bude to teda súvisieť, vo faktickej, v správe o činnosti sa spomína trestná činnosť mladistvých. Dáva sa to do súvislosti v tej príslušnej pasáži s vysokým podielom marginalizovaných skupín obyvateľstva. Takže sa chcem spýtať, že či prokuratúra sleduje etnicitu, etnickú príslušnosť alebo príslušnosť k marginalizovaným komunitám ako nejaký údaj, ktorý si zaznamenáva, a teda, alebo na základe čoho táto formulácia sa objavila v správe o činnosti.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 29.9.2021 17:59 - 18:00 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Ďakujem. Pán generálny prokurátor, priznám sa, že som sa trochu stratil v tom vysvetľovaní toho, či ste zakázali alebo nezakázali pánu špeciálnemu prokurátorovi účasť v tých pracovných skupinách, lebo ste povedali, že ste nezakázali, ale teda nepriamo z toho, čo ste povedali, teda mám dojem, že ste, že ste zakázali, tak len aby sme si to nejako ujasnili.
Ďalej ste hovorili, že je dôležité, aby Generálna prokuratúra hovorila jednotným hlasom, to by ma zaujímalo, že prečo, lebo jasné, že v trestnom konaní má mať Generálna prokuratúra jednotnú líniu, to nikto nespochybňuje, že v rovnakých alebo podobných veciach má rozhodovať rovnako alebo podobne. Ale keď sa diskutuje o zmene legislatívy, tak sa mi zdá úplne legitímne, že rôzni prokurátori, a nemusí to byť iba že generálny prokurátor a špeciálny prokurátor, môžu to byť rôzni prokurátori v rámci Generálnej prokuratúry alebo v rámci iných prokuratúr, majú iné názory o tom, akoby sa mala alebo nemala a ak mala, tak akým spôsobom, zmeniť legislatíva. Tak nerozumiem, v čom je problém, keby tie rôzne názory zazneli aj v rámci nejakej diskusie.
A teda ešte jednu vec som celkom neporozumel, lebo ste povedali, že vy ste neobiehali spravodaj... spriaznené médiá ako Sputnik, tak dúfam, že ste to nemysleli tak, že Sputnik je spriaznené médium.
Skryt prepis
 

Vystúpenie 29.9.2021 17:59 - 17:59 hod.

Ondrej Dostál
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 29.9.2021 17:29 - 17:30 hod.

Ondrej Dostál
Pán poslanec Podmanický, no, už to tu zaznelo, že to čo teraz vyčítate vy nám, ste úplne bežne robili počas predchádzajúcich volebných období a ja si teda iba na jeden prípad spomínam, že keď ja som to kritizoval, tak vy ste tak ticho priznali vo faktickej, že áno, niečo na tom je, niečo sa vám nepáči. Ale v tých zvyšných prípadoch ste to akceptovali rovnako ako všetci ostatní koaliční poslanci.
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 29.9.2021 14:06 - 14:19 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Ďakujem, pán podpredseda. Chcel by som uviesť pozmeňujúci návrh, ktorý predkladáme s pani poslankyňou Marcinkovou ako hlavnou predkladateľkou návrhu zákona. Ten pozmeňujúci návrh reaguje na stanovisko odboru legislatívy a aproximácie práva Kancelárie Národnej rady, ktoré upozornilo na možné problémy v uplatňovaní zákona. Jednak parlamentná legislatíva vyslovila teda takú pochybnosť, či tá navrhovaná, to navrhované zrušenie ochrany osobných údajov po zosnulých osobách nie je príliš široké, prečo by nemalo byť vymedzené, vymedzené nejakými účelmi, na ktoré sa táto ochrana osobných údajov nesprístupňuje.
Druhá výhrada parlamentnej legislatívy sa týkala toho, že mali by sme tým pádom opraviť aj zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám, kde sa tiež rieši sprístupňovanie osobných údajov. A teda aby nedošlo buď teda k nepriamej novelizácii, alebo kolízii týchto dvoch právnych predpisov, tak by bolo potrebné novelizovať aj zákon o slobodnom prístupe k informáciám.
Čo sa týka tej prvej pripomienky, tak tam síce pristupujeme k tomu, že vymedzujeme účely, na ktoré sa pri spracovaní osobných údajov neposkytuje osobným údajom zosnulých osôb ochrana. Ale chcel by som zdôrazniť, že aj to pôvodné riešenie, s ktorým prišli predkladatelia, je úplne, úplne v poriadku. Je úplne v poriadku z hľadiska nariadenia Európskej únie o ochrane osobných údajov, GDPR, a teda by som rád zacitoval relevantné ustanovenia, ktoré hovoria o tom, že toto nariadenie sa neuplatňuje na osobné údaje zosnulých osôb. Členské štáty môžu stanoviť pravidlá týkajúce sa spracúvania osobných údajov zosnulých osôb.
Ďalšie ustanovenie hovorí o tom, že toto nariadenie by sa malo uplatňovať aj na spracovanie osobných údajov na účely archivácie, berúc pritom do úvahy, že by sa nemalo uplatňovať na zosnulé osoby. Orgány verejnej moci alebo verejnoprávne alebo súkromnoprávne subjekty, ktoré majú záznamy verejného záujmu, by mali mať, by mali byť útvary, ktoré majú podľa práva Únie alebo práva členského štátu zákonnú povinnosť získavať, uchovávať, oceňovať, viesť, opisovať, oznamovať, propagovať a šíriť záznamy trvalej hodnoty pre všeobecný verejný záujem a poskytovať k nim prístup. Členské štáty by okrem toho mali byť oprávnené stanoviť, že osobné údaje možno ďalej spracúvať na účely archivácie, napríklad s cieľom poskytnúť špecifické informácie o politickom správaní počas minulých totalitných štátnych režimov, o genocíde, zločinoch proti ľudskosti, najmä holokauste alebo vojnových zločinov.
Ďalšie ustanovenie nariadenia o GDPR hovorí o tom, že keď sa osobné údaje spracúvajú na účely historického výskumu, toto nariadenie by sa malo uplatňovať aj na takéto spracúvanie. Malo by to zahŕňať aj historický výskum a výskum pre, na genealogické účely, berúc do úvahy, že toto nariadenie by sa nemalo uplatňovať na zosnulé osoby.
Čiže aj bez toho, aby sme vymedzovali účel, na ktorý sa ochrana podľa zákona o ochrane osobných údajov pri spracúvaní osobných údajov zosnulých osôb neuplatňuje, tak by to bolo v súlade s európskou legislatívou. Napriek tomu sme sa rozhodli, že tie účely tam vymedzíme, aby to nebolo úplne, úplne naširoko, preto tam chceme doplniť do ustanovenia teda článku 1 bodu 1, ktorý hovorí o tom, že tento zákon sa nevzťahuje na spracúvanie osobných údajov zosnulých osôb, tie účely, na ktoré sa vlastne táto výnimka bude vzťahovať a mal by to byť vedecký účel, štatistický účel, účel umeleckej činnosti, tlačové spravodajstvo, rozhlasové a televízne vysielanie, archivácia, dokumentačná činnosť, historický výskum, činnosť pohrebísk, umiestnenie pamätníkov a pamätných tabúľ, konanie spomienkových podujatí a piety v rozsahu nevyhnutnom pre naplnenie tohto, tohto ustanovenia.
Zároveň, zároveň tam dopĺňame, samozrejme, aj novelizáciu prostredníctvom článku, nového článku 2, novelizáciu zákona o slobodnom prístupe k informáciám, kde takisto sa vyžaduje súhlas dotknutej osoby, pokiaľ sa, pokiaľ sa spracúvajú osobné údaje žijúcej osoby, a ak dotknutá osoba nežije, tak súhlas môže poskytnúť jej blízka osoba. Dopĺňame tam obdobné výnimky, keď sa súhlas nevyžaduje. Ide o podobné účely, akurát je to zúžené, nie je tam napríklad umelecký účel, nie je tam, nie je tam televízne, rozhlasové a tlačové spravodajstvo. Čiže tam sa nebude vzťahovať výnimka zo sprístupňovania informácií obsahujúcich osobné údaje.
A posledná, tretia zmena je v podstate vyvolaná, vyvolaná zúžením toho účelu, pretože v návrhu zákona je navrhnuté vypustiť § 78 ods. 7 zákona o ochrane osobných údajov, ktorý znie: "Ak dotknutá osoba nežije, súhlas vyžadovaný podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu môže poskytnúť jej blízka osoba. Súhlas nie je platný, ak čo len jedna blízka osoba písomne vyslovila nesúhlas."
To, samozrejme, keby sme úplne vyňali osobné údaje zosnulých osôb z režimu zákona o ochrane osobných údajov, tak by táto veta nemala žiadny, žiadny zmysel, a teda, alebo tieto dve vety, a teda tento odsek 7 z § 78 by mal byť vypustený. Avšak tým, že pozmeňujúcim návrhom navrhujeme, aby sa tá výnimka zúžila, a teda v prípadoch, keď ide o osobné údaje zosnulých osôb, ktoré sa spracúvajú na zákonom vymedzené účely, tak sa ochrana podľa zákona o osobných údajoch, ochrane osobných údajov na spracúvanie osobných údajov zosnulých osôb nevzťahuje, ale v iných prípadoch, ktorých sa netýkajú tieto účely, sa naďalej tá ochrana podľa zákona vzťahuje. Takže tým pádom by mal ostať § 70, teda v § 78 odsek 7 zachovaný, aby pokrýval tieto situácie, preto je potrebné ten súčasný bod 2 z návrhu zákona z článku 1 vypustiť. Ale nahrádzame ho novým znením bodu 2, ktoré sa týka nasledujúceho odseku, v § 78 ide o odsek 8, kde sa hovorí o tom, že pri spracúvaní osobných údajov na účel archivácie, na vedecký účel, na účel historického výskumu alebo na štatistický účel je prevádzkovateľ a sprostredkovateľ povinný prijať primerané záruky pre práva dotknutej osoby. Tieto záruky obsahujú zavedenie primeraných a účinných technických a organizačných opatrení najmä na zabezpečenie dodržiavania zásady minimalizácie údajov a pseudonimizácie. Tam navrhujeme doplniť, že tieto ustanovenia sa nevzťahujú na spracúvanie osobných údajov zosnulých osôb.
Takže tým končím uvádzanie pozmeňujúceho návrhu a teraz by som prečítal jeho text bez odôvodnenia.
Pozmeňujúci návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Vladimíry Marcinkovej a Ondreja Dostála k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 575).
Prvý bod pozmeňujúceho návrhu. V čl. I bod 1 § 3 ods. 6 sa za slovo "osôb" vkladá čiarka a slová "ku spracovaniu ktorých dochádza na vedecký účel, na štatistický účel, na účel umeleckej činnosti, tlačového spravodajstva, rozhlasového a televízneho spravodajstva, archivácie, dokumentačnej činnosti, historického výskumu, činnosti pohrebísk, umiestnenia pamätníkov a pamätných tabúľ, konania spomienkových podujatí a piety v rozsahu nevyhnutnom pre jeho naplnenie".
Druhý pozmeňujúci, druhý bod pozmeňujúceho návrhu. V čl. I bod 2 znie:
"2. V § 78 ods. 8 sa na konci pripája táto veta: "Ustanovenie prvej a druhej vety sa nevzťahuje na spracúvanie osobných údajov zosnulých osôb."
Tretí bod pozmeňujúceho návrhu. Za čl. I sa vkladá nový čl. II, ktorý znie:
"ČI. II
Zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení zákona č. 543/2002 Z. z., zákona č. 747/2004 Z. z., zákona č. 628/2005 Z. z., zákona č. 207/2008 Z. z., zákona č. 477/2008 Z. z., zákona č. 145/2010 Z. z., zákona č. 546/2010 Z. z., zákona č. 204/2011 Z. z., zákona č. 220/2011 Z. z., zákona č. 382/2011 Z. z., zákona č. 341/2012 Z. z., zákona č. 340/2015 Z. z., zákona č. 125/2016 Z. z., zákona č. 276/2020 Z. z. a zákona č. 392/2020 Z. z. sa mení takto:
1. V § 9 ods. 1 druhá veta znie: "Ak dotknutá osoba nežije, taký súhlas môže poskytnúť jej blízka osoba, odkaz 13); súhlas sa nevyžaduje, ak ide o sprístupňovanie osobných údajov zosnulej dotknutej osoby na vedecký účel, na štatistický účel, na účel archivácie, dokumentačnej činnosti, historického výskumu, činností pohrebísk, umiestnenia pamätníkov a pamätných tabúľ, konania spomienkových podujatí a piety v rozsahu nevyhnutnom pre jeho naplnenie."
2. V § 9 ods. 2 tretia veta znie: "Ak dotknutá osoba nežije, taký súhlas môže poskytnúť jej blízka osoba, odkaz na poznámku pod čiarou 13); súhlas sa nevyžaduje, ak ide o sprístupňovanie osobných údajov zosnulej dotknutej osoby na vedecký účel, na štatistický účel, na účel archivácie, dokumentačnej činnosti, historického výskumu, činností pohrebísk, umiestnenia pamätníkov a pamätných tabúľ, konania spomienkových podujatí a piety v rozsahu nevyhnutnom pre jeho naplnenie."."
Nasledujúce články sa primerane preznačia.
V súvislosti s vložením nového článku sa primerane upraví názov zákona.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 29.9.2021 14:04 - 14:05 hod.

Ondrej Dostál
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 24.9.2021 10:52 - 10:53 hod.

Ondrej Dostál
Ďakujem. V mene troch poslaneckých klubov SaS, OĽANO a SME RODINA navrhujem termínovať prerokovanie bodu 39, tlač 575, na stredu 29. septembra 2021 o 14.00.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 22.9.2021 16:57 - 16:59 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Pán poslanec Vašečka, no, zaujalo ma to rozlišovanie dobrého a zlého podľa prirodzenosti, ako keby to bol nejaký problém vo vzťahu rozlíšiť, že čo je dobré a čo je zlé. Predsa je jasné, že vo vzťahu je dobré, keď sa ľudia majú radi, keď sa k sebe správajú slušne, s láskou, s toleranciou, ohľaduplne, sú si vzájomne oporou, vzájomne si pomáhajú, ak majú deti, alebo ak žijú s nimi deti, tak sa o ne starajú. A vo vzťahu je úplne jedno, či je to muž a žena, alebo muž a muž, alebo žena a žena, lebo aj v takom vzťahu, ktorý tvoria dve osoby rovnakého pohlavia, keď sa navzájom majú radi a správajú sa podľa toho, keď sa správajú k sebe s láskou, ohľaduplne, vzájomne si pomáhajú, sú si oporou a ak s nimi žijú deti, tak sa o ne starajú, majú ich radi, prejavujú im lásku, tak je to dobré. Nie je to zlé. Je to dobré a nemusíme sa opierať o nejaké kritérium prirodzenosti alebo neprirodzenosti, to vieme povedať, že je to dobré, možno pre mňa je toto kritérium prirodzenosti.
A potom, ak je prirodzené to, čo tu bolo, no tak prirodzená je potom aj agresivita, prirodzené je aj domáce násilie, prirodzené je, že muž je hlavou rodiny a žena ho má poslúchať, lebo to sú veci, ktoré tu historicky, historicky boli a asi nepovieme, že je to dobré, že je to prirodzené, že je to správne, takže toto by nemali byť kritériá, podľa ktorých to budeme hodnotiť.
A teda asi sa všetci zhodneme, že treba chrániť deti pred pedofilmi, ale ja len upozorňujem, že taký zákon už je schválený, bol schválený v minulom volebnom období a zakazuje osobám, ktoré boli odsúdené za povedzme pedofilné trestné činy, aby boli učiteľmi alebo pedagogickými pracovníkmi, čiže kvôli tomu, aby sme na školách chránili deti pred pedofilmi, takýto zákon netreba.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 22.9.2021 14:50 - 14:50 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Pán poslanec Tomáš, použilii ste vo svojom vystúpení veľmi zaujímavý spôsob argumentácie, tak skúsim ho použiť aj ja. Ja si napríklad naozaj myslím, že SMER a HLAS sa tak zúrivo usilujú o referendum preto, že sa boja, že sa boja, že keď nebude referendum a keď nebude úspešné referendum, tak sa príde na všetky tie zlodejiny, ktoré sa diali počas ich vlád, a že to ohrozí, bezprostredne to ohrozí aj ich lídrov a ich lídri pôjdu sedieť alebo im to prinajmenšom vážne bude hroziť. A nech sa prepadnem pod zem, ak to tak nie je. (Reakcie z pléna.) Neprepadol som sa, takže je to tak.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 22.9.2021 14:36 - 14:38 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Ďakujem za faktické poznámky. Pôvodne som chcel povedať, že na infantilné osobné invektívy zo strany fašistických poslancov nebudem reagovať. Zareagujem iba na vecné faktické poznámky poslancov z HL AS-u, ale teda keď som si vypočul vystúpenia pána Šutaja Eštoka a pána Tomáša, tak zasa až taký veľký rozdiel medzi tým nebol, takže asi zoberiem iné kritérium na rozlišovanie.
Pán poslanec Ďurica hovoril o tom, že teda ja som poukazoval na to, že väčšina sudcov Ústavného súdu bola zvolená za predchádzajúcej vlády, a teda že prečo my sa teraz rozhorčujeme nad pánom Žilinkom, keď ho volila väčšina koalície. No, ja som pána Žilinku zhodou okolností nevolil, nevolil ho ani kolega Baránik. Vy a vaši kolegovia a v podstate celá opozícia ste ho volili, tak je to trošku iná situácia.
Potom ste povedali, že keby som bol v opozícii, tak by som bol prvý, ktorý by hovoril o demokracii a práve ľudí na referendum. No opäť sa mýlite. Ja som v roku 2018 mal možnosť niekoľkokrát podpísať petíciu za referendum o predčasných voľbách a neurobil som to práve preto, že si myslím, že referendom by sa volebné obdobie Národnej rady skracovať nemalo, že ľudia rozhodnú vo voľbách, dajú mandát na štyri roky a pokiaľ parlament je schopný vytvoriť vládnu väčšinu, tak má fungovať naďalej. A teda myslím si to bez ohľadu na to, či som v koalícii alebo v opozícii, či som poslancom alebo nie som poslancom. A teda správal som sa aj podľa toho, nielenže si to myslím.
Pán poslanec Šutaj Eštok hovoril, že som bol ticho, keď sa tu neodôvodnene skracovali legislatívne konania. No, nie je to pravda. Ja som sa ozval napríklad aj vtedy, keď sa menil ústavný zákon o bezpečnosti štátu. Uznal som, že môže sa to zdať, že je tam problém, ale verejne som povedal svoje dôvody, pre ktoré som hlasoval za skrátené legislatívne konanie. V iných prípadoch som sa, naopak, aj ozval, aj som nehlasoval za vládne návrhy na skrátené konanie, keď som si myslel, že na to nie sú dôvody. Čiže nesúďte podľa seba mňa.
Skryt prepis