23. schôdza

Ďakujem veľmi pekne, pán podpredseda. Som rada, že tento zákon bol predložený v Národnej rade Slovenskej republiky. A rovnako rada, že pani kolegyňa Šebová spomenula viackrát vo svojom príhovore deti do šesť rokov. Týka sa to, ja nechcem povedať, že rovnako, ale aj by som povedala, že rovnako tak seniorov, ako mladých rodín, ktoré majú deti.
Som lekárka, som krčná lekárka a viem, koľko chronických ochorení majú momentálne deti, a preto tie náklady mladých rodín sú vysoké a mnoho razy aj tie mladé rodiny, rovnako ako tí seniori stoja pred dilemou, či tomu dieťaťu alebo tým svojim deťom tie lieky majú podávať, alebo nemajú podávať, pretože tie doplatky sú niekedy vysoké.
Čiže rovnako tie zraniteľné skupiny sú ohrozené a ja som rada a chcem všetkým, ktorí sa pričinili, aby tento zákon bol v Národnej rade, pogratulovať.
Ďakujem pekne.

Pani poslankyňa Pleštinská, nech sa páči.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ja tiež by som chcela poďakovať pani poslankyni Zuzke Šebovej za jej príspevok aj za jej vklad k tomuto zákonu. Určite je významným zákonom pre, a takým signálom pre rodiny, ktoré majú deti do šesť rokov, a, samozrejme, pre seniorov. Je dôležité, že prináša systémovú sociálnu politiku v oblasti zdravotníctva a reformu liekovej politiky. Lieky sú dnes už súčasťou života nás všetkých.
My máme v rodine 90-ročného otca, má rôzne diagnózy a mesačne mu platíme z jeho dôchodku až 70 eur. Takže tie položky sú veľmi vysoké. A určite mnohé rodiny, ktoré každý mesiac vynaložia veľké množstvo finančných prostriedkov na lieky, budú vďačné, že tento zákon prijmeme. Preto aj ja vyslovujem podporu tomuto návrhu zákona.
Ďakujem pekne.

Ďakujem.
S reakciou pani poslankyňa Šebová, nech sa páči.

Ja len veľmi krátko. Milé kolegyne, ja vám veľmi pekne ďakujem, že sme sa na tom zhodli, a verím tomu, že tento, táto novela zákona prejde naprieč politickým spektrom v tejto sále a bude to úspech a pomôžeme hlavne tým, ktorí sú na okraji spoločnosti.
Ďakujem veľmi pekne všetkým.

Ďakujem pekne.
To bola posledná dáma v rozprave. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Žiadate si zaujať stanovisko? Nech sa páči.

Ďakujem pekne za slovo. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, aj ja chcem poďakovať všetkým, ktorí sa podieľali na tvorbe tohto zákona, tiež špeciálne pani poslankyni Šebovej. A vyzdvihnúť najmä spôsob, ktorým teraz ministerstvo zdravotníctva v spolupráci s poisťovňami, ktoré máme, sa rozhodlo adresne pomáhať ľuďom v tejto krajine.
Bol to taký, taká naša možno túžba, cieľ, že dotyčný človek príde do lekárne a na základe toho, že sa identifikuje svojou kartou poistenca, bude zrejmé, či je v sociálne ťažkej situácii, alebo nie je v ťažkej sociálnej situácii. A toto táto novela zákona prináša.
Ja som teda veľmi rád, že zdravotné poisťovne, hoci, samozrejme, sa im do toho nechcelo ísť, ale že nakoniec aj po žiadosti pána predsedu parlamentu aj pána premiéra vyhoveli tomu a Slovensko bude takýmto spôsobom môcť naozaj adresne pomáhať.
Verím, že toto je možno prvý krok, kde prichádzame s týmto návrhom, ale takýmto spôsobom sa potom bude naozaj dať adresne pomáhať možno aj pri iných typoch liekov, pri iných možno zdravotníckych pomôckach a tak ďalej.
Takže z tohto pohľadu naozaj veľká vďaka, že sa podarilo posunúť trošku na vyššiu úroveň aj formu sociálnej adresnej pomoci. To ja chcem najmä vyzdvihnúť na tomto zákone.
Dostal som tu aj otázky, ktoré síce vôbec nesúviseli s predmetom rozpravy, ale tak, keď dovolíte, ja sa môžem k nim vyjadriť. V prvom rade ja chcem vyzdvihnúť a poďakovať pánovi profesorovi Sabolovi za jeho prácu, ktorú vo Východoslovenskom ústave srdcových a cievnych chorôb doteraz odviedol. Naozaj pôsobil tam dlhé, dlhé roky. A myslím si, že to, čo sa podarilo, naozaj treba poďakovať.
Na druhej strane chcem povedať, že však nikto nie je, nemá ani byť prikovaný ku svojej stoličke a býva to tak aj v iných zamestnaniach, aj v iných špičkových firmách, že niekedy je pre spoločnosť dobré, keď dôjde k zmene vedenia, pretože určité vedenia môžu dôjsť na určitý strop. A v tomto prípade ja musím úprimne povedať, že pán profesor bol taký malý cár v tejto, v tomto ústave a naozaj tvrdou rukou vládol. Keď tam aj boli naozaj schopní ľudia, ktorí mohli ten ústav povzniesť na vyššiu úroveň, tak väčšinou museli odísť. Dochádzalo tam k častým výmenám hlavne na pozíciách tých vedúcich pracovníkov.
A takisto som ja identifikoval, že je veľké množstvo strachu medzi zamestnancami, ktorí sa viac-menej báli vyjadriť, báli nejakým spôsobom povedať svoje výhrady. Samozrejme, dostali sa k nám na ministerstvo. My si to vážime a ďakujeme im, že aj takýmto spôsobom nás informovali, že tá atmosféra na tom srdcovo-cievnom ústave nebola úplne dobrá.
Ale naozaj ma najmä mrzí to, že týmto prístupom sa ako keby znemožnil ďalší rozvoj Východoslovenského ústavu srdcových a cievnych chorôb, a preto rozšírenie spektra medicínskych výkonov a zvýšenia kvality poskytovania služieb sú hlavnými prioritami toho nového vedenia Východoslovenského ústavu srdcových chorôb, ktorý chce oveľa viac spolupracovať s odborníkmi, naozaj vytvoriť dobrú, zdravú atmosféru práce, kolegiality aj medzi špičkovými odborníkmi, ktorí mnohí museli z východoslovenského ústavu srdcových chorôb práve aj pod vedením pána profesora Sabola odísť.
Chcem len ešte sa vyjadriť k takej tej mantre opozícii, ktorá neustále spochybňuje nominantov. Tak naozaj ministerstvo zdravotníctva presadzuje ten model vedenia špičkových našich nemocníc, častokrát sú to veľké kolosy, ktoré sú nesmierne náročné na manažment, aby ich riadili profesionálni manažéri, ktorí majú naozaj veľké skúsenosti. Pán inžinier Jura, ktorý má titul Master of Business Administration, ktorý si robil na Univerzite Komenského v spolupráci s Pittsburskou univerzitou, patrí k top špičkovým manažérom a ekonómom z tohto pohľadu aj na území Slovenska a dokázal to vo svojej praxi.
Je to z jeho strany veľká aj obeť, že sa rozhodol, že ide pracovať do tohto ústavu, pretože on z mnohých pozícií naozaj to nemusel urobiť, ale chcel pomôcť tomu ústavu. Chcel pomôcť aj našej metropole, aj celému nášmu zdravotníctvu, tak aby naozaj tento ústav ešte lepšie napredoval, mal ešte lepšie výsledky, najmä čo sa týka profesionálnych výkonov a odborných výkonov a odbornosti.
Ako, samozrejme, ekonóm musí mať pri sebe medicínskych odborníkov, ktorými sú pán docent Studenčan, ktorý je kardiológ, jeden zo zakladateľov ústavu, ktorý práve aj kvôli spôsobu vedenia musel z tohto ústavu odísť. Takisto je tam špičkový kardiochirurg pán doktor Lukačin, ktorý naozaj rovnako aj ako pán profesor Sabol operoval obrovské množstvo ľudí s vynikajúcimi výsledkami, takisto musel z tohto ústavu viac-menej nedobrovoľne odísť, o čom mám, samozrejme, aj písomné doklady.
Takže my sme sa naozaj po dlhom uvažovaní rozhodli pre túto zmenu. Myslíme si, že je to dobrá a zdravá zmena. Pán profesor Sabol, samozrejme, budeme radi, keď ďalej bude pôsobiť na ústave. On je prednostom kardiochirurgickej kliniky a ja verím, že s týmto novým vedením si nájde dobrú súhru, symbiózu a že vytvoria dobrý kolektív, ktorý povznesie tento ústav na ešte lepší, špičkovejší ústav, ktorý naša aj východoslovenská metropola potrebuje.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem.
Pán spravodajca, nech sa páči.

Ďakujem za slovo. Dovoľte, aby som vystúpil na záver aj ja. Nevystupoval som so žiadnou faktickou poznámkou na nikoho, iba som si robil poznámky a teraz by som to chcel tak zhrnúť na záver.
Ja chcem povedať, že je mi cťou byť spravodajcom takéhoto zákona a v prvom rade ďakujem za túto aktivitu ministerstvu na čele s ministrom Markom Krajčím, ale takisto chcem vyzdvihnúť, lebo ja som to videl v zákulisí troška, tú enormnú snahu kolegyne Zuzany Šebovej, ktorá to predkladala. Ona to tu povedala už aj v minulom volebnom období a narobila sa na tom skutočne podobne ako ľudia na ministerstve. Takže ďakujem všetkým, ktorí okolo toho zákona pracovali alebo na tom zákone pracovali a prispeli k tomu, aby mal takú podobu, akú má.
Áno, je to, Boris Kollár spomenul, že vlajková loď SME RODINA. My sme ten zákon preberali alebo sme o ňom hovorili aj na najväčšom klube poslaneckom OĽANO a tam nepadla žiadna námietka, nič. Proste to bol, to bol zákon, ktorý všetkých potešil, že je v tomto pléne a že príde na pretras.
Vyprecizovanie toho zákona, o vyprecizovaní toho zákona hovorí aj fakt, že bol už aj preložený a boli aj nejaké pozmeňovacie návrhy, čiže chceli sme to spraviť tak, aby to bolo čo najlepšie. Za náš klub sa vyjadrili moje poslankyne, ktoré nekritizovali, ale, naopak, vyzdvihli tento zákon. Pani poslankyňa Kozelová, Záborská, Pleštinská. Nie moje poslankyne, ale moje kolegyne.
No a chcem povedať ešte zopár vecí. Mne sa páči na tom zákone aj to, že vystúpil Boris Kollár a ďakoval svojmu koaličnému partnerovi, že vystúpil Juraj Šeliga a ďakoval svojmu koaličnému partnerovi, že vystúpila predsedníčka výboru a ďakovala koaličným partnerom za to, že je tu tento zákon. Tak by to malo vyzerať a o tom, že je to dobré a vyšlo to z tej spolupráce, svedčí aj fakt, že napríklad za opozíciu tu sedeli dvaja ľudia, ktorí, ktorí sa síce do faktických poznámok prihlásili, ale tento zákon nerozoberali. Oni to prevrátili na nejaké úplne iné veci a snažili sa odbočiť od témy, napríklad obedy zadarmo, pretože tomuto zákonu sa vo svojej podstate nedá nič vytknúť.
No, takže chcem ešte na záver povedať jednu vec, tento zákon je nastavený solidárne. Čiže z toho rozpočtu Juraj Šeliga, pán podpredseda, tu spomenul nejakých 40 mil., to sú spoločné verejné zdroje a vyspelé krajiny podporujú z takýchto zdrojov hlavne tých svojich najslabších. A myslím, že rodiny s deťmi do 6 rokov a dôchodcovia s nízkymi príjmami, teraz je to vypočítané na nejakých 650 eur, sú v našej spoločnosti tí najslabší.
Takže ďakujem všetkým, ktorí ste sa zapojili do rozpravy, ktorí ste sa zapojili aj faktickými poznámkami, a ešte raz vďaka za tento návrh zákona. Ďakujem.