51. schôdza

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci.
Pán predseda výboru Jaroslav Karahuta, myslím si, že si veľmi vecne a odborne pomenoval problémy predkladaného dvanásťstranového pozmeňovacieho návrhu, kde niektorí koaliční poslanci chcú zmeniť toto ustanovenie v tomto zákone.
A ja poviem jednu vec, že pani Zemanová po sedemnástej, keď sa malo začať hlasovať a hlasovalo sa, prihlásila sa a dvomi minútami, kde povedala v úvode, že sa predloží tento pozmeňovací návrh, a povedala, že týmto pozmeňovacím návrhom idú riešiť najskôr zonáciu a až potom samotný prevod správy. Ale realita v tomto pozmeňovacom návrh je iná. V rámci TANAP-u, kde reorganizujú, čiže správa sa mení k 1. 4. 2020 (2022, pozn. red.), hovoria v TANAP-e, že sa to zmení, ale všetci dobre vieme, že v TANAP-e nie je spravená zonácia. Čiže si protirečia a klamú v danom pozmeňovacom návrhu.
Na druhej strane klamú aj v tom, že hovoria, že sa to nedotýka súkromných vlastníkov, ale dotýka. Však sa to dotýka v správe Slovenského pozemkového fondu nezistených vlastníkov. Čiže neriešia týmto pozmeňovacím návrhom to.
A ja by som chcel prostredníctvom tohto, tejto mojej faktickej hlavne apelovať na tých koaličných poslancov, ktorí sa možnože na poslednú chvíľu rozhodli, že podporia tento pozmeňovací návrh a túto reformu. Ale, kolegyne, kolegovia, to nie je reforma. My všetci sme za reformu národných parkov. My chceme, aby tie národné parky fungovali. Ale toto nemôžete robiť takýmto spôsobom. Nastavte to normálne a podporí to aj koalícia, aj opozícia.
Ale to, čo robíte týmto pozmeňovacím návrhom, nie je reforma národných parkov. A, bohužiaľ, realita bude taká, že fakt v skutočnosti ide len o to, aby tretí sektor a mimovládne organizácie mohli na veľakrát nezmyselné projekty čerpať milióny a milióny eur.
Ďakujem veľmi pekne.

Pán poslanec Karahuta, dobre sa vás počúvalo, ale to vaše vystúpenie malo dve také ale.

Grendel, Gábor, podpredseda NR SR
Pán poslanec, nerobte si, prosím, srandu. (Rečník mal respirátor namiesto na tvári na mikrofóne.)

Kotleba, Marian, poslanec NR SR
Z čoho teraz, pán podpredseda?

Grendel, Gábor, podpredseda NR SR
Nasaďte si, prosím, ten respirátor. (Povedané súbežne s rečníkom.)

Kotleba, Marian, poslanec NR SR
Z respirátora, z mikrofóna, z opatrení? (Povedané súbežne s predsedajúcim.)

Grendel, Gábor, podpredseda NR SR
Pán poslanec!

Kotleba, Marian, poslanec NR SR
To je... (Poslanec si nasadil respirátor.)
Takže, pán poslanec Karahuta, tie dve ale. Jedno ale je, že ste kritizovali, že kedy vám bol doručený ten pozmeňovák, ale musíte uznať, že ten chaos, ktorý tu vládne v Národnej rade, je aj s prispením vás ako, alebo vašeho hnutia ako koaličného partnera a tiež vášho predsedu Národnej rady, kde na grémiu sa dohodne jedna vec, napríklad o termínovaní bodov, a hneď v ten deň ešte to je všetko úplne inak. Takže nemôžte sa čudovať, že to, čo zasievate, aj žnete.
A to druhé ale, omnoho dôležitejšie, je to, že ak by ste naozaj ako hnutie s týmto paškvilom, ktorý tu dnes, teraz sa rokuje, nesúhlasili a bolo by vám skutočne proti srsti tá likvidácia vidieka, tá likvidácia ľudí, ktorí žijú tým, že obrábajú zem, ktorú zdedili možno po svojich praprapredkoch, tak ako hnutie by ste ho mohli jednoducho zavetovať. Vy môžte povedať, že áno, že oni to sem dali bez nejakej koaličnej dohody, ale ja verím tomu, že keby ste naozaj boli proti tomu, tak jednoducho donútite tých poslancov SaS-ky, aby to z rokovania Národnej rady stiahli. A potom by sa vám dalo veriť, že ste skutočne proti tomu. Pretože byť v koalícii, povedať "nesúhlasím s tým, mám právo veta, ale nič proti tomu neurobím", je z môjho pohľadu len alibizmus. A pri tejto, pri tomto pokuse o likvidáciu slovenskej prírody, keď sa to tak dá povedať, slovenského vidieka, je ten alibizmus veľmi slabé riešenie. Tu to treba jednoznačne rezultne odmietnuť a práve na tom ste si mohli nielen spraviť body, ale aj ukázať charakter a nielen... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo.
Pán predseda Karahuta, vnímam tvoje rozhorčenie, ale nie celkom ho zdieľam. Dnes večer, myslím, prejde touto sieňou história, my si to veľmi ani nevšimneme, že ideme prepásť obrovskú šancu na to, že sme naozaj mohli našim lesom pomôcť. Viem, že mnohí tu aj okolo mňa, aj možno aj tam ďalej vnímajú tento problém inak ako oficiálne, tu to bude vyznievať zo samotného hlasovania, ale možno je tá chvíľa teraz správna na to, aby som tu povedal štyri mená: Ján Farkaš, Michal Tomčík, Peter Válek a Matej Vigoda. Štyria lesníci, ktorí za niekoľko dní urobili obrovský kus práce na to, aby povedali, že tu existuje riešenie. Riešenie múdre, riešenie pre krajinu, riešenie pre ľudí, riešenie pre vidiek, riešenie pre dobré zárobky, riešenie pre prírode blízke hospodárenie, ktoré mohlo priniesť, určite by prinieslo kvalitu (zaznievanie gongu) do nášho lesa, do nášho Slovenska, ktoré rozhodne nebude obchádzané klimatickými zmenami.
Nuž škoda, že história prejde, ale ja si myslím, že zase nekončí. Takže je veľmi dobré, že možno sa poučíme aj z neúspechu. A možno, pán predseda, len toľko, že bola tu obrovská podpora, ozaj tí štyria menovaní lesníci rozprávali so všetkými. Viem, že aj pán minister Budaj sa s tým stotožnil, aj pán Šíbl dokonca, aj pán premiér bol o tom informovaný. My sme vlastne stáli už na kraji úspechu, len vieš, poviem ti úprimne, pán predseda, že prišla chvíľa, keď to jeden muž zmaril. Nejakou esemeskou, nejakým hlasom, nejakým možno aj oprávneným z hľadiska logiky, ale z hľadiska etiky nie, rozhodnutím. A ten človek, ktorý to zmaril, bol predseda parlamentu a predseda tvojej strany SME RODINA. Je mi to ľúto.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán podpredseda. Keď som počul tohoto nešťastného človeka, pána Mičovského, nemôžem naňho reagovať, tak reagujem na pána Karahutu.
Pán Karahuta, v podstate máte pravdu, ale pýtam sa, ako chcete urobiť niečo, keď vedľa vás sedí nejaký pán docent, profesor, pán poslanec, ako sa volá? Šnídl? (Šídl, pozn. red.) Šnídl, ktorého, v minulosti sa hovorilo, že ekoteroristi tu pýtajú peniaze a on je jeden zo zakladateľov, ak si dobre pamätám, ten ekoteroristickej organizácie, ktorá tu pôsobí.
A musím ti vyčítať, pán poslanec Karahuta, dajte právo veta. Nehovorte tu o tom, že to nemôže byť, nemôže byť. My tomu veríme, že to nemôže byť, ale majte konečne gule, SME RODINA, a dajte právo veta, aby toto neprešlo. Veď pán Budaj tu sedí, pán Budaj tu sedí, usmieva sa, usmieva sa, lebo vás majú, nechcem to povedať že v paži, ale majú vás na okraj tohoto poslaneckého zboru a pán Budaj sa usmieva, lebo však to bolo ako v ŠtB – niečo bude. A niečo bude, niečo bude takého, že prídeme o lesy a pán Šnídl bude sedieť a bude peniažky počítať a my tu budeme sedieť, usmievať sa a Boris Kollár so SME RODINA bude za to hlasovať.
Ďakujem pekne.

Dámy a páni, ja si myslím, že aj predkladatelia z SaS by si mali trochu uvedomiť, že nemusia veci vyjsť, aj keď ich možno myslíte, predpokladajme, že dobre. To, čo ste urobili napríklad v Bratislavskom kraji s autobusovou dopravou, kde chodí každý tretí autobus, tak to takto nefunguje autobusová doprava ani v treťom svete. A to, že vy idete teraz prevádzať majetok za 3,4 miliardy euro a robíme to o štvrť na jedenásť večer, dali ste to predsedovi výboru pre poľnohospodárstvo vedieť o štvrť na päť, to je, to je také pošliapanie základných pravidiel fungovania parlamentu a demokracie, že keby to lobisti robili inak, tak by to robili ešte lepšie.
Toto je, toto je také poníženie celého toho procesu a práve vy, ktorí ste sa vždy hrdili a proste ste tu poúčali, že ako dodržiavať tú čistotu procesu a tak ďalej, toto absolútne nie je o ochrane prírody, toto je len o tom, aby tie projekty, na ktorých sa tu Budaj smeje, keď mu tu hovoríme o tých 5 miliónov za sysle, 20 miliónov na vtáky, exkrementy pre medvede za 8 miliónov, a schvaľujete to v deň, kedy dáte zavrieť za, pred budovou parlamentu záchranárov, ktorí sem došli prosiť, aby mali navýšené peniaze. A vy sa tu smejete pod tými vašimi respirátormi, pretože títo ľudia sú vám ukradnutí. Tak proste aspoň to predĺžte na iný deň, pretože už len z tohoto dôvodu je to trápne, že to robíte v deň, kedy ste tu pokutovali tisíc eurami a ešte sa verejne hlásite k tomu, že tých policajtov tam na týchto lekárov a zdravotníkov poslal váš minister, minister, ktorý dnes v Bruseli rozprával, že sem naveze afganských migrantov.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Ja tak trošku globálne budem na to reagovať.
Čo sa týka nejako vetovania, my máme v programovom vyhlásení vlády jednotnú správu chránených území. My ju tam máme. My sme za to programové vyhlásenie vlády hlasovali. Mne vadí ten obsah, nie ten cieľ, alebo ten spôsob, akým to ideme robiť, to je ten problém. Pretože ja osobne som za to, aby tie národné parky boli spravované na ministerstve životného prostredia, ale za jasných a transparentných pravidiel a za pravidiel, ktoré nespôsobia to, že ešte viac budeme polarizovať vidiek. Ten náš kresťanský vidiek! Si uvedomme, ten náš kresťanský vidiek dostane, môže dostať, nieže dostane, môže dostať jednu obrovskú facku. Preto tí ľudia, tých 500-tisíc vlastníkov lesov, tých 2,7 milióna ľudí, ktorí žijú na vidieku, oni chcú vedieť, že za čo budú, z čoho budú na budúci mesiac, na budúci rok žiť, z čoho budú mať príjmy.
Čiže, a pokiaľ má mať toto úspech, tak jedine za takých podmienok. A pokiaľ nechceme mať tu traktory a vidly pred parlamentom, že do 1. 4., keď sa bude robiť ten presun, tak bude zverejnené presne, kde sa bude vidiek nachádzať o rok, o dva, o päť a o desať. Pokiaľ to nebude, nechcem byť zlým prognostikom, ale budeme tu mať na Námestí Alexandra Dubčeka veselo.
Ďakujem.

Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, sľubujem, že budem vzhľadom na pokročilú hodinu (ruch v sále, zaznievanie gongu) stručný, obmedzím sa na niekoľko poznámok.
Mňa osobne veľmi teší, že ochrana prírody, tá skutočná ochrana prírody v tomto parlamente, sa jej dostalo takej pozornosti, akej, trúfam si povedať, ešte v histórii tohoto parlamentu sa tak intenzívne, tak dlho a tak búrlivo o ochrane prírody nediskutovalo. To vnímam naozaj ako pozitívum.
Na druhej strane mi je trochu ľúto, že tí, čo najviac vykrikujú a strašia nás tu, že aké katastrofické dôsledky pre Slovensko, slovenský vidiek, slovenskú prírodu spôsobí táto vcelku nevinná reforma, lebo touto reformou vlastne len posúvame správu štátnych pozemkov tam, kde vo väčšine civilizovaných krajín v Európe a vo svete je, to znamená na organizáciu, ktorá je na tento účel explicitne zriadená, a tou je správa národného parku. Takže nič také hrozné, negatívne by sa nemalo stať. Ale mňa najviac fascinuje, že proti tejto reforme najviac vystupujú na, až na niekoľko výnimiek kolegovia z opozície, ktorým chýbajú elementárne poznatky či už zo zoológie, botaniky, ekológie, biológie, nehovorím už ani o ochrane prírody.
Takže ja budem veľmi rád, nebudem teraz s nimi polemizovať, ale budem veľmi rád, keď o týchto otázkach – či už na pôde parlamentu, alebo mimo neho – budeme sa ďalej baviť, a kolegov by som poprosil, aby aspoň tie základné vedomosti z oblasti ochrany prírody, z oblasti legislatívy, či už sú to smernice Európskej únie, alebo je to národná legislatíva, zákon o ochrane prírody č. 543/2002 a nadväzujúce právne predpisy, keby si ich doplnili, aby naozaj tá diskusia mohla prebiehať na potrebnej odbornej úrovni.
A možno jeden konkrétny príklad. Pán Štefan Kuffa, pán poslanec tu spomínal, že aké je to hrozné, keď ľudia z Bratislavy a zo západného Slovenska sa chodia rekreovať na východné Slovensko a že tam z toho chceme spraviť nejaký skanzen. Tak v skutočnosti je to takmer presne naopak a môžem vám zodpovedne povedať, keďže som bol pri tom, a venujem sa tej problematike dlhé desaťročia, tak Bratislava svoj národný park už má. Jediný problém, že to nie je oficiálny národný park, volá sa to Mestské lesy v Bratislave. Ale na území Mestských lesov v Bratislave tu, to sú lesy nás Bratislavčanov, máme na ploche približne 3 200 hektárov 54 % v bezzásahovom režime. A všetci sú, čuduj sa svete, spokojní. Tu naozaj sme dali (zaznievanie gongu) na prvé miesto, pred ťažbu sme dali ochranu prírody a rekreáciu, ale máme tu aj lesníkov, máte tu aj drevorubačov, máme tu, samozrejme, rekreantov, desaťtisíce ľudí sa sem chodia rekreovať, a máme tu aj ochranu prírody. A tento model, si myslím, že môže fungovať úspešne v ktoromkoľvek národnom parku a určite bude fungovať lepšie, keď správa národného parku bude mať možnosť spravovať aspoň štátne pozemky na svojom území.
Takže je to presne naopak, pán Štefan Kuffa. Ľudia z celého Slovenska chodia do Bratislavy a sú veľmi prekvapení, keď prichádzajú z takých odľahlých regiónov a myslia si, že v Bratislave žiadne lesy nie sú, a pritom naše lesy sú naozaj jedny z najkvalitnejších na Slovensku, pokiaľ ide o všetky parametre, či už to hodnotím z hľadiska lesníctva alebo ochrany prírody.
Takže verím, že aj tento úspešný model uplatníme po schválení tejto reformy aj v ostatných národných parkoch – v tých oficiálnych – na Slovensku a verím, že túto navrhovanú reformu dnes schválime.

Ďakujem pekne. Kolega, kolegovia, rada by som vás informovala o štúdii Národnej akadémie vied v Spojených štátoch, kde profesor Eberhard Bodenschatz, riaditeľ inštitútu Maxa Plancka, hovorí o riziku infekcie bez nosenia rúšok a definuje ho ako enormne vysoké. Hovorí o tom, že dobre nasadený respirátor dokáže... (Ruch v sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Grendel, Gábor, podpredseda NR SR
Pani poslankyňa... (Povedané súbežne s rečníčkou.)

Bittó Cigániková, Jana, poslankyňa NR SR
...znížiť riziko infekcie až o 90 %. (Povedané súbežne s predsedajúcim.)