66. schôdza

Dobrý deň. Vážený pán podpredseda, vážený pán poslanec, rezort zdravotníctva už niekoľko mesiacov rokuje s ministerstvom financií a odborovými združeniami v sektore zdravotníctva o navýšení platov. Stretávame sa so zástupcami všetkých odborových organizácií, hľadáme spôsob a výšku ich navýšenia, na čo, samozrejme, musíme nájsť finančné prostriedky aj v štátnom rozpočte. A to nie je vzhľadom na pandemickú situáciu, s ktorou sme sa dva roky borili, finančnú, resp. energetickú krízu či vojnu na Ukrajine jednoduché.
Okrem zvýšenia platov, ktoré by situáciu zastabilizovali hneď, ministerstvo pracuje aj na národnej stratégii riadenia stabilizácie ľudských zdrojov v zdravotníctve, ktorá dlhodobo na Slovensku absentuje. Nový návrh stratégie s vyhliadkou na nadchádzajúcich minimálne desať rokov bude zostavený podľa aktuálneho nedostatku a zistenej skutočnosti v súvislosti s riadením ľudských zdrojov v zdravotníctve. Na jeho tvorbe sa podieľajú nielen zástupcovia rezortu, odborné spoločnosti a hlavní odborníci, ale aj odborníci zo samosprávnych krajov.
Dokument bude vychádzať z reálnych potrieb praxe a na to sa stretávame práve s lekármi, sestrami, pôrodnými asistentkami či záchranármi priamo v nemocniciach a v teréne.
Stratégia počíta s krátkodobými, ale aj strednodobými či dlhodobými cieľmi. Tými krátkodobými sú navýšenie miezd sestier na rýchlu stabilizáciu personálu, teda navýšenie koeficientov, ale aj systémové opatrenia v zmysle študentských dotácií, príspevkov ku mzde absolventov, návratu do rodiska, adaptačnej jazykovej prípravy, mentorského príspevku, vstupnej náborovej jednorazovej dotácie, podpory celoživotného vzdelávania a podobne.
V rámci strednodobých cieľov hovoríme o zmene imidžu povolania sestra, ako aj o zmene financovania systému zdravotníctva či o zmene pracovných podmienok. Za dlhodobý cieľ vychádzajúci z národnej stratégie riadenia a stabilizácie ľudských zdrojov v zdravotníctve si ministerstvo stanovilo bližšie určenie a prerozdelenie kompetencií, ustálenie personálnych normatívov a skvalitnenie procesu vzdelávania. K napĺňaniu týchto cieľov nám pomôžu nielen strategické dokumenty, zmena financovania, ale i plán obnovy a odolnosti a reformy s ním súvisiace, teda optimalizácia siete nemocníc, záchrannej zdravotnej služby, domácej dlhodobej starostlivosti, ale aj ambulantnej sféry.
Vážený pán poslanec, na Slovensku bude v horizonte niekoľkých rokov vďaka reformám a vďaka plánu obnovy a odolnosti na niektorých pracoviskách špičková zdravotná starostlivosť, porovnateľná s vyspelými krajinami Európskej únie, ktorá bude dostupná pre každého pacienta, a to je cieľom všetkých našich krokov, nášho snaženia a každodenného úsilia.
Ďakujem.

Pán poslanec má doplňujúcu otázku. Nech sa páči.

Ďakujem, pán minister. Ja som zachytil včera v médiách nejaké konkrétne čísla, viete mi k tomu niečo povedať, že kedy sa to bude týkať tých lekárov a zdravotných sestier? Ďakujem.

To sú čísla, ktoré sú navrhnuté na rokovanie s ministerstvom financií v rámci prípravy rozpočtu na rok 2023 až ´25. To znamená, to sú naše dlhodobé ciele, ktoré chceme dosiahnuť v rámci pridelených rozpočtov na jednotlivé roky.
Ďakujem.

Ďakujem.
Ďalšia otázka, otázka č. 1, je od pána poslanca Petra Libu. Je tu pán poslanec Peter Liba? Nie je v sále, takže nebude položená. (Reakcia z pléna.) Pán poslanec Liba? Dobre, takže je v sále. Otázka je smerovaná na pána podpredsedu vlády a ministra hospodárstva Slovenskej republiky Richarda Sulíka a znie: "Vážený pán minister, ako napreduje výstavba strategického parku Valaliky? Aké investície chce vláda prilákať na toto územie?"
Pán podpredseda vlády, pán minister, nech sa páči, máte päť minút na odpoveď.

Ďakujem pekne. Dámy a páni, tak ako sme pred voľbami, pán poslanec Liba (minister sa poobzeral po sále), tu ste, prepáčte mi, tak ako sme pred voľbami sľúbili, že budeme znižovať regionálne rozdiely, tak toto dôsledne robíme. Ja mám pocit, že prvýkrát sa to robí že naozaj a nie iba deklaratórne, a myslím si, že je to v záujme nás všetkých aj tých, čo žijú na západe, aby sa ľuďom na východe darilo porovnateľne dobre, lebo inak dochádza k veľkým presunom obyvateľstva vo vnútri krajiny.
Tak v rámci tohto sme začali ako prvé obmedzovať štátnu pomoc. A v podstate v poslednej dobe, rok povedzme, takú bežnú štátnu pomoc podpisujem iba do NRO, najmenej rozvinuté okresy, to je tých 15 najslabších a z nich je možno 12 na východe, ešte potom ten juhovýchod, Rimavská Sobota, trochu Orava a plus Prievidza, čo je transformujúci sa región. Inde podpisujeme daňové, podpisujeme túto štátnu pomoc iba, ak ide o technologické centrum, výskum, vývoj alebo naozaj nejaká výnimka. Včera napríklad sme na vláde schválili 200 miliónov, teda 200-miliónovú investíciu, ktorú ide robiť Porsche, tam sme im schválili investičnú pomoc.
Ďalšiu vec, čo chcem povedať, investičnú pomoc schvaľujeme iba, takmer iba vo forme daňovej úľavy. Čiže len z budúcich ziskov vlastne časť nechajú. To je jeden krok, ako znižovať regionálne rozdiely, a druhý je to, na čom sme v minulosti prehrávali napríklad s Maďarskom, BMW bol taký prípad, že Maďarsko malo priemyselné parky hotové na kľúč. Tam odovzdávali kľúčiky od bránky, nech sa páči, môžte začať stavať. A preto sme sa do takejto výstavby pustili aj my. Konkrétne priemyselný park Rimavská Sobota, potom priemyselný park Valaliky, najnovšie priemyselný park Sabinov. A budeme v tomto pokračovať.
A konkrétne teraz pýtate sa na Valaliky. Nič, čo by vás k tomuto zaujímalo, vám tu nepoviem, hej, to, dúfam, chápete, ale myslím si, že je to na dobrej ceste. Môže všetko ešte padnúť. Pointa je taká, že sa snažíme tam získať jedného veľkého svetového hráča, dá sa povedať, investora a robíme teda úkony, aby tam tá stavba mohla čím skôr začať. Vykupujeme pozemky, vykúpených je 80 % plochy. To bolo predaje, ktoré boli urobené dobrovoľne, to ešte pokračuje trochu. Časť budeme musieť vyvlastniť, lebo napríklad cirkev, aj keď vám chce predať, vám predať kvôli svojim interným pravidlám nemôže, ale nechajú sa vyvlastniť napríklad, hej?
Robíme tam prieskumy. A teraz vám poviem, tie prieskumy z čoho pozostávajú. To vôbec nie je tak málo. Je to technické vrtné práce, je to geologický prieskum životného prostredia, inžiniersko-geologický prieskum, pedologický a dendrologický prieskum, radónový prieskum, geofyzikálny prieskum a pyrotechnický prieskum. Toto keď nemáte urobené, tak investor žiaden významný vám do toho nepôjde, lebo nechce znášať riziká. Tieto prieskumy sa v súčasnosti robia vo Valalikoch. Tam je ešte problém s tým, že musíte mať prístup na ten pozemok a pokiaľ ho nevlastníte, tak nemôžte len tak chodiť niekomu po pozemku. Čiže aj tento problém sme riešili. A celkovo vám môžem povedať, že napredujeme tam veľmi dobre. Ak sa nám nepodarí získať toho investora, ktorého máme vyhliadnutého, tak budeme mať pripravené developované veľké územie v takmer absolútnej rovine, veľmi dobre napojené pre nejakého, možnože niekedy v budúcnosti nejaké BMW, čo by nám inak bol odskočil a teraz sa to nestane, lebo budeme mať pripravený, pripravené takéto územie.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Pán poslanec Liba už nestihne položiť doplňujúcu otázku.
Kolegyne, kolegovia, čas určený na hodinu otázok uplynul, preto končím tento bod programu.
Podľa schváleného harmonogramu bude nasledovať ďalšia schôdza, takže prerušujem túto schôdzu a vyhlasujem 20-minútovú prestávku, po ktorej bude nasledovať 67. schôdza Národnej rady Slovenskej republiky, kde na návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky prerokujeme bod vyslovenie nedôvery členovi vlády Slovenskej republiky Richardovi Sulíkovi, poverenému riadením Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky.
Ďakujem.

(Prerušenie rokovania o 15.07 hodine.)

(Po prerušení rokovania 66. schôdze NR SR a po prestávke sa začala 67. schôdza NR SR.)

Prajem všetkým príjemné dobré ráno. Vážená pani poslankyňa, vážení páni poslanci, vážený pán guvernér Národnej banky, otváram štvrtý rokovací deň 66. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Dovoľte mi, aby som vás informoval o ospravedlnení neúčasti na dnešnom rokovaní týchto pánov poslancov a poslankýň: Vladimír Baláž, Jaroslav Baška, Jozef Habánik, Alexandra Pivková, Marián Saloň, Ján Blcháč, Richard Raši, Róbert Puci.
Podľa schváleného programu teraz pristúpime k prerokovávaniu

Správy o výsledku hospodárenia Národnej banky Slovenska za rok 2021.

Správa je uverejnená pod parlamentnou tlačou 941, správa výborov pod parlamentnou tlačou 941a.
Ešte predtým, ako udelím slovo pánovi guvernérovi Národnej banky Slovenskej republiky, chcem vás informovať, že som dostal informáciu od predsedov poslaneckých klubov koaličných, že navrhujú, aby sme dnes o jedenástej hodine nehlasovali. Preto sa pýtam, či je všeobecný súhlas. (Súhlasná reakcia pléna.) Áno, ďakujem. Takže chcem zároveň aj informovať poslanecké kluby, ktoré sledujú toto vysielanie, aby dali informáciu svojim kolegom.
Tak a teraz pristúpime k správe, udeľujem slovo guvernérovi Národnej banky Petrovi Kažimírovi. Nech sa páči, pán guvernér.

Ďakujem, pán podpredseda, za slovo. Prajem všetkým príjemný dobrý deň.
Takže k správe o výsledku hospodárenia NBS za minulý rok.
Uplynulý rok bol v réžii pokračujúcej pandémie. Jej prítomnosť znamenala zotrvávajúcu potrebu prísnych opatrení napriek rastúcej miere zaočkovanosti u nás doma aj v zahraničí. Mimoriadne opatrenia zo strany ECB a centrálnych bánk eurosystému boli viac než nevyhnutné. Bez nich by sme len ťažko zabránili permanentným ekonomickým jazvám. Pomohli sme vládam za veľmi výhodných podmienok financovať podporné programy, nutné pre zmiernenie pandémie a oživenie ekonomík. Tento tandem fiškálnej a monetárnej politiky bol historicky bezprecedentný a bolo by skvelé, ak by v budúcnosti fiškálna a menová politika dokázali spolupracovať tak efektívne ako počas pandémie.
S odznievaním pandémie sa náš núdzový pandemický program nákupu aktív, ktorý začal v marci v roku 2020, ukončil k marcu roku 2022. Z pohľadu Slovenska Národná banka Slovenska ku koncu roku 2021 nakúpila dlhopisy v objeme takmer 13 mld. eur, to je takmer pätina toho, čo naša ekonomika vyprodukuje za jeden kalendárny rok. Táto pomoc, ktorá splnila svoj účel, sa ale blíži ku koncu.
V minulom roku pokračovali aj dlhodobejšie refinančné operácie, tzv. TLTRO, ktoré, ktorých cieľom bolo poskytnutie dostupnej likvidity finančnému sektoru. NBS od vypuknutia pandémie takto doplnila likviditu komerčným bankám v celkovom objeme 10 mld. eur.
Negatívne vplyvy sa zákonite podpísali aj pod poklesy ziskov centrálnych bánk, pretože nič z toho, čo som vám opisoval predtým, nie je zadarmo. A tým sa to nekončí, po desaťročiach tu máme z fľaše vypusteného džina inflácie. Inflácia prestala byť abstraktným pojmom, všetci ju dnes pociťujeme v našich peňaženkách cez rastúce ceny ropy, energií, potravín a iných tovarov a služieb. Prečo je to tak? Prudké, no nerovnomerné oživenie ekonomík z pandemických lockdownov narazilo na obmedzenú ponuku, to bol ten prvý motív, a táto ponuka nie je schopná z pochopiteľných dôvodov reagovať na oživenie dopytu po kríze; narušenie globálnych logistických kanálov spôsobuje, že ponuka vo väčšej miere nevie pokryť takýto dopyt.
Menové stimuly napríklad vo forme kvantitatívneho uvoľňovania v skorších fázach krízy prispeli k uspokojeniu, upokojeniu finančných trhov, ktoré mali obavy z deflácie a solventnosti vlád. Tie obavy z deflácie panovali do polovice minulého roku. Tieto stimuly zabezpečili priaznivé podmienky financovania, no vo významnejšej miere nespôsobovali dodatočné inflačné tlaky. Inflácia za minulý rok stúpla na úroveň 3,2 % a tento a budúci rok porastie raketovo vyššie, to predpokladám, že sa dožijeme v priemernej inflácii v tomto a budúcom roku dvojciferných výsledkov, minimálne dvojciferný výsledok očakávame v tomto roku. Včera oznámené nové regulované ceny plynu, otavené ministrom hospodárstva možno, dúfajme, že znížia náš odhad inflácie na budúci rok na jednociferné číslo. Ale uvidíme, s novou prognózou prídeme budúci týždeň.
Vojna na Ukrajine mení všetko a scenáre vývoja inflácie môžu byť len zlé a horšie. Dobré správy sa preto nateraz minuli. Čo to všetko znamenalo a znamená pre Národnú banku Slovenska? Za minulý rok sme napriek negatívnym efektom pretrvávajúcej pandémie vykázali zisk v objeme 63 mil. eur a to najmä vďaka finančným operáciám, z ktorých sme dosiahli zisk 159 mil. eur. Pre pokrytie finančných rizík banka navýšila všeobecnú rezervu na finančné riziká o ďalších 100 mil. eur na takmer miliardu. NBS takto priebežne dopĺňa krytie potenciálnych budúcich rizík súvisiacich s rastom menovopolitických portfólií. Z prerozdelenia menového príjmu eurosystémov v minulom roku banka prijala iba 29 mil. eur, je to asi trikrát menej oproti iným rokom, lepším rokom, a podiel na zisku ECB iba 6 miliónov eur, to znamená, že tieto výnosy NBS zďaleka nedosahujú úrovne spred pandémie.
Celkové prevádzkové náklady NBS dosiahli 102 miliónov eur, správne a prevádzkové náklady v roku ´21 vzrástli v súlade s priemernou infláciou za minulý rok o tri percentá. NBS po prvýkrát za takmer desať rokov znížila evidenčný počet zamestnancov. Ide o výsledok prvých výstupov z redizajnu procesov v Národnej banke Slovenska, ktorý pokračuje aj v tomto roku. Naše procesy nastavujeme tak, aby boli efektívnejšie a modernejšie. Môžem vás informovať, že k 1. júlu tohto roku oproti koncu roku ´20 sme znížili systemizovaný počet pracovných miest o 72. Napriek pandémii a veľmi komplikovanej situácii sme zdvojnásobili prostriedky venované na finančné vzdelávanie verejnosti. Uvedomujeme si dôležitosť zvyšovania finančnej gramotnosti, a preto budeme aj naďalej venovať pozornosť vzdelávaniu najmä najzraniteľnejších skupín obyvateľstva aj v budúcnosti. Túto investíciu vnímame ako obrovskú pridanú hodnotu z pohľadu dlhodobej udržateľnosti. Aj krízové situácie, akým práve čelíme v oblasti domácich rozpočtov, verejných financií, stability finančného sektora, ukazujú, aké potrebné je mať finančne gramotných obyvateľov.
V zmysle zákona banková rada rozhodla, že zisk za rok 2021 sa vo výške 65 mil. eur použije na zníženie strát z minulých rokov.
Národnej banke Slovenska sa dlhodobo darí umorovať stratu z minulých rokov a zlepšovať vlastné imanie banky z pôvodnej straty z roku 2008, z času vstupu do eurozóny, vo výške skoro 6 mld. sme už umorili takmer 2 mld.
Rovnako aj trend zlepšovania vlastného imania banky je dlhodobý. Celkovo z pôvodnej výšky záporného vlastného imania mínus 4,7 mld. sme sa v roku 2021 dostali na objem alebo na úroveň mínus 1,5 mld. eur.
Takže, dámy a páni, dovoľujem si vám navrhnúť na základe predloženého materiálu a môjho stručného zhodnotenia výsledkov hospodárenia Národnej banky Slovenska za minulý rok, aby ste zobrali na vedomie výsledky hospodárenia našej centrálnej banky tak, ako sú obsiahnuté v predloženom materiáli.
Ďakujem. Skončil som.