6. schôdza

Dámy a páni, keďže je 14.07, prerušujem rokovanie o programovom vyhlásení vlády. Bol to náročný týždeň, čaká nás ďalších 50 rečníkov, oddýchnite si cez víkend a zhlboka sa nadýchnite, lebo budeme pokračovať v utorok o deviatej hodine ráno. Dobre? Utorok o deviatej hodine ráno ako prvý v rozprave vystúpi pán poslanec Goga.
Ďakujem pekne, pekný víkend.

(Prerušenie rokovania o 14.08 hodine.)


Poznámka:
V súvislosti s celosvetovou pandémiou nového koronavírusu COVID-19 počas rokovania NR SR všetci účastníci (t. j. poslanci NR SR a členovia vlády SR) mali povinnosť mať na tvári rúška, resp. aj ochranné rukavice na rukách. Po vstupe do rokovacej sály boli povinní ošetriť si ruky dezinfekčným prostriedkom umiestneným pri dverách. (Rozhodnutie Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky č. OLP/2405/84443 zo dňa 09. 03. 2020, ktorým sa verejnou vyhláškou oznámilo vydanie rozhodnutia, a rozhodnutie Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky č. OLP/2680/2020 zo dňa 17. 03. 2020, ktorým Národnej rade Slovenskej republiky udelil výnimku.)

Dobré ránko prajem. Máme tu gestora? Dobre.
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, otváram piaty rokovací deň šiestej schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie požiadal pán poslanec Miroslav Urban a o ospravedlnenie z neúčasti dôvodu práceneschopnosti požiadala pani poslankyňa Mária Šofranko.
V rokovaní pokračujeme v prerušenej rozprave..., prosím, v programovom vyhlásení vlády Slovenskej republiky a žiadosti vlády o vyslovenie dôvery (tlač 68).
Prosím povereného člena vlády Slovenskej republiky, aby zaujal miesto, ďakujem pekne, pán minister, a rovnako aj člena gestorského výboru.
Dávam slovo ďalšiemu v poradí z ústne prihlásených rečníkov do rozpravy pánovi poslancovi Ľudovítovi Gogovi, pripraví sa poslanec Ján Szőllős.

(Pokračovanie rokovania o programovom vyhlásení vlády Slovenskej republiky, tlač 68.)

Dobré ráno. Vážený pán predseda, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi, aby som sa v krátkosti v mojej rozprave venoval zahraničnopolitickej oblasti zahraničnej politiky a medzinárodných vzťahov. Čo sa týka postoja hnutia SME RODINA k programovému vyhláseniu vlády Slovenskej republiky 2020, chcem zvýrazniť, že sa stotožňujeme a podporujeme myšlienku konsenzu, nakoľko sme toho názoru, že zahraničná politika je kontinuálnou záležitosťou, a ako sa hovorí, je behom na dlhé trate.
Ako koaličný partner sa ďalej stotožňujeme s našou príslušnosťou v štruktúrach Severoatlantickej aliancie a považujeme zotrvanie v platných zmluvách a kontraktoch za nediskutovateľnú skutočnosť.
Za takisto pevnú súčasť našej politiky považujeme členstvo Slovenskej republiky v Európskej únii. Za dobu nášho členstva sme sa stali súčasťou schengenského priestoru a okrem iných výhod v rámci eurozóny participujeme na spoločnej mene, spoločnom hospodárskom priestore.
Vnímame, že Európska únia prechádza zložitým obdobím, a ako v programovom vyhlásení konštatuje, musíme sa pripraviť na zmeny, musíme sa pripraviť aj na nepredvídateľnosť vývoja. V blízkej budúcnosti budeme konfrontovaní dopadmi krízy, ako členská krajina budeme spoločne s našimi partnermi nútení prehodnotiť naše postoje, poukázať na dlhodobo odkladané reformy, poukázať na nedomyslené rozhodnutia a vývoj, ktorý sa osamostatnil vo svojej dynamike.
Pojem globalizácia bol ešte pred pár týždňami vnímaný ako synonymom pokroku. Globálna eufória bola v plnom prúde. Hospodárska infraštruktúra sa nezadržateľne posúvala na iné kontinenty. Všetky krivky hospodárskych ukazovateľov smerovali exponenciálne nahor. Nedomyslené rozhodnutia napriek varovným signálom nám prikazovali rýchlejšie, vyššie, ďalej, bezpodmienečná expanzia bez ohľadu na hodnoty, na prírodu a na zdravý rozum.
Prepuknutím pandémie sme sa ocitli v opačnom spektre, v globálnej depresii. Uvedomili sme si, na aké dobrodružstvo sme sa vlastne podujali. Ocitli sme sa v situácii, keď síce lacné, ale pre fungovanie nášho a európskeho zdravotníctva nevyhnutné produkty boli mimo dosah. O dostupnosti liekov, masiek, ochranných odevov sme zrazu museli konkurovať s inými krajinami, a to väčšími a bohatšími, ako sme my. Závislosť na zvyšujúcej sa globalizácii obchodu nám nekompromisne predostrela, ako rýchlo sa môže z hospodárskej politiky stať geopolitika.
Vírus ako taký nebude znamenať koniec globalizácie, ako sa mnohí tvorcovia konšpiratívnych teórií nazdávajú, ale otvoril nám oči pre to, aký je tento systém krehký. Globalizovaná ekonómia nie je dobrá alebo zlá, ale jednotlivé závislosti, ktoré spôsobil, sú to určite.
Mimo národného rámca myslenia môžeme konštatovať, že nie je pravdou, že sme na krízu vyvolanú koronavírusom neboli pripravené. Nie je to celkom pravda. My sme totižto na žiadnu krízu neboli vôbec pripravení.
Vážené kolegyne a kolegovia, nie je čas na hľadanie vinníkov, ale dozrel čas na zmenu vnímania reality. Dozrel čas, aby sme spoločne dokorán otvorili okno alternatívnemu mysleniu. Vnímame návrat k normalite ako šancu na lepšiu a zodpovednejšiu budúcnosť.
Ďakujem.

Na diskutujúceho evidujem jednu faktickú poznámku.
Nech sa páči, pán poslanec Borguľa, máte slovo.

Ďakujem za slovo. Ja by som aj chcel podporiť kolegu Ľudka Gogu presne v tom, čo hovoril. Kríza, vírus, ktorý teda zmieta teraz spoločnosť nielen našu, ale celý svet, nám v plnej nahote ukázal potrebu našej geopolitickej orientácie tak, aby v prípade nejakého ďalšieho víru, ja neviem, v budúcnosti, dúfame, že žiaden nebude, sme už nezažili to, že nám chýbajú základné veci, základné prostriedky. Čiže ja veľmi apelujem na všetkých ľudí v tejto krajine pôsobiacich v zahraničnej politike, aby na to mysleli do budúcna, aby sme sa už v takejto situácii neocitli.
Ďakujem.

Ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec... Pardon, ešte jedna faktická poznámka.
Chce reagovať predrečník.

Ja sa chcem iba poďakovať môjmu kolegom Martinovi Borguľovi za jeho faktickú a ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem.
Vystúpi pán poslanecSzőllős a pripraví sa pán poslanec Šimko.

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci, dovoľte mi povedať pár slov k časti programového vyhlásenia, ktoré je venované efektívnej verejnej správe.
Je dôležité, že aj táto časť spolu s vyrovnávaním regionálnych rozdielov je súčasťou programového vyhlásenia vlády. Akékoľvek programy a opatrenia vlády týkajúce sa regionálneho rozvoja alebo iné opatrenia nebudú však úspešné, ak do ich implementácie nebude zapojená efektívnym spôsobom verejná správa a územná samospráva. Asi budete so mnou súhlasiť, že efektívna verejná správa a s ňou prepojená územná samospráva je jedným z dôležitých kľúčov dobrého spravovania štátu. Stav verejnej správy a územnej samosprávy, ich efektivita a vzájomné prepojenie a koordinácia, jemne povedané, nie sú v dobrom stave. Rozdrobenosť samosprávy na úrovni obcí, kompetencie prenesené bez zabezpečovania, zabezpečenia financovania, územné členenie urobené na základe subjektívnych politických záujmov, a nie odborných kritérií, volebný systém, ktorý neberie do úvahy zastúpenie regiónov.
Reforma je veľmi potrebná. Na Slovensku máme 2 890 samosprávnych obcí, z toho 141 miest, máme 79 okresov a 8 samosprávnych krajov. S veľkým počtom obcí je ťažké hýbať, nakoľko ukotvenie samostatnosti obcí a dôležitosť zachovania vlastnej samosprávy je v povedomí našich obyvateľov veľmi silné. Tu sa dá len rozumne nastaviť, ktoré samosprávne kompetencie, prípadne prenesené kompetencie verejnej správy sú schopné zvládnuť aj tie najmenšie obce, a vytvoriť pre to podmienky a zároveň vytvoriť motivačné mechanizmy, aby sa pri výkone ďalších kompetencií spájali.
Na úrovni okresov a krajov sa tu potýkame s nezmyselným územným členením, ktoré nám tu ostalo ešte z mečiarovských čias spolu s jedným volebným obvodom pre parlamentné voľby. Som presvedčený, že bez zmeny tohto nezmyselného členenia môžeme na efektívnu verejnú správu zabudnúť. Ako geograf môžem zodpovedne prehlásiť, že územné členenie na existujúce okresy ide proti všetkým princípom členenia na regióny, teda regionálnej taxonómie, a je pre pre študentov geografie exemplárnym príkladom, ako sa to nemá robiť. Základný princíp, že územné jednotky na jednej úrovni majú byť porovnateľné svojou veľkosťou, nebol rešpektovaný. Existujúce okresy boli ustanovené najmä kvôli flekom pre členov vtedajšieho HZDS na okresných úradoch a handlovalo sa, kde bude sídlo okresu a kde nie. Inak sa to totiž nedá si vysvetliť, že na juhu okresy, kde žije maďarská menšina, ostali nezmenené z roku 1960, kým tie severnejšie sa rozdelili.
Tak máme na jednej strane deväť okresov s menej ako 20 obcami a dva s vyše 100 obcami. Máme tri okresy, ktoré nedosahujú ani 20-tisíc obyvateľov, ako Medzilaborce s 12-tisíc obyvateľmi a 23 obcami, Banská Štiavnica so 16-tisíc obyvateľmi a 15 obcami a Turčianske Teplice so 16-tisíc obyvateľmi v 26 obciach, kým na druhej strane máme deväť okresov okrem okresov s krajskými mestami, ktoré majú nad 100-tisíc obyvateľov, napr. ako Nové Zámky, ktoré majú 138-tisíc obyvateľov, a Košice okolie so 130-tisíc obyvateľmi v 114 obciach a Dunajská Streda 123-tisíc obyvateľov. Sú to neporovnateľné jednotky. Verejná správa v týchto okresoch vytvára nespravodlivosť, lebo okresný úrad v malom okrese je vzdialenostne aj kapacitne dostupnejší ako vo veľkom.
Na druhej strane popri malých obciach, ktoré vznikli prirodzene, kde je problém udržať samosprávu, sme vytvorili umelo malé okresy, kde je problém zase efektívne uskutočňovať štátnu správu. Takto vytvorené okresy sú nepoužiteľné pre korektné štatistické porovnávanie a sú nepoužiteľné aj pre verejnú správu. O tom svedčí aj fakt, že sa v praxi vytvorili štyri kategórie okresných úradov. Tie v Bratislave a Košiciach, kde je viac mestských okresov, ale jeden okresný úrad, potom sú okresné úrady, na ktoré je prenesený výkon štátnej správy z iných okresov, tých je 20, okresné úrady, ktoré vykonávajú všetky svoje kompetencie, tých je 27 a okresné úrady, kde vlastne ostalo len sídlo, tých je 23, ale výkon väčšiny štátnej správy je prenesený inde, ako napríklad zo Žarnovice a Banskej Štiavnice do Žiaru nad Hronom.
Potom sú okresy, ktoré napríklad museli zriadiť pracovisko okresného úradu v inom meste, ako napríklad Okresný úrad Nové Zámky v Štúrove či Okresný úrad Trebišov v Kráľovskom Chlmci, aby aspoň trochu napravili nespravodlivosť a priblížili úrad k ľuďom.
Súčasné samosprávne kraje, vyššie územné celky, ktoré aj tak väčšinou voláme župy, vznikli pôvodne tiež za Mečiara spolu s okresmi v roku 96 ako kraje pre štátnu správu a potom boli zmenené na samosprávne kraje. Kto z vás na otázku, odkiaľ si, hrdo odpovie, že som z Košického alebo Banskobystrického samosprávneho kraja? Zvyčajne odpovieme: pochádzam z Kysúc, Liptova alebo z Gemera, či Šariša. Pokusy o nápravu a návrhy na zmenu sa ani nedostali do parlamentu.
S územným členením súvisí aj ďalší mečiarovský pohrobok a tým je jeden volebný obvod vo voľbách do Národnej rady. Mnohým to možno vyhovuje, lebo posilňuje stranícky centralizmus a umožňuje, aby bol v každej strane jeden vodca, jeden spasiteľ pre celé Slovensko. Medzi nami 150 zástupcami ľudu uvádza trvalé bydlisko v Bratislave 45 poslancov a 7 ďalší v okresoch bratislavského kraja. Zo súčasných okresov nemá žiadneho zástupcu v parlamente 26 okresov, medzi nimi aj okresy s veľkým počtom obyvateľov, ako napr. Nové Zámky so 138-tisíc obyvateľmi či Komárno so 101-tisíc obyvateľmi. Okres s krajským mestom Trenčín má len jedného poslanca, pričom okres Kežmarok 5 poslancov, rovnako ako Košice či Žilina. Pýtam sa, je to spravodlivé? Ako k tomu prídu ľudia v tých okresoch, ktorí nemajú žiadneho zástupcu? Je potrebné to zmeniť.
Viem, že akýkoľvek zásah do územného členenia a volebného systému je citlivá otázka a vyvoláva veľké vášne. Je potrebné preto dôkladne premyslieť, čo a ako urobiť, ako reformovať verejnú správu a územnú samosprávu. Zvyčajne som skeptický, keď sa má vytvoriť komisia, ale v tomto prípade vítam, že je v programovom vyhlásení cieľ vytvoriť komisiu na štrukturálnu reformu verejnej správy a jej cieľ začať diskusiu o úprave volebného systému.
Ako vidíte, samospráva, štátna správa, volebný systém a nakoniec aj regionálny rozvoj úzko súvisia s územným členením. Ak je zlé, nastáva skrytá diskriminácia obyvateľov niektorých regiónov v ich správe a na iných práve na efektívne služby štátnej správy a v správe mať zastúpenie vo volebných celoštátnych orgánoch. Cieľ by mal byť vytvoriť efektívny, ľuďom blízky, spravodlivý, hierarchicky, logicky, územne aj funkčne vzájomne prepojený a historicky aj kultúrne ukotvený integrovaný systém verejnej správy a územnej samosprávy. Dúfam, že týmto príspevkom som začal nové kolo diskusie o týchto otázkach na pôde Národnej rady.
Je mi ľúto, že veľa času v tejto diskusii je premárneného na osobné útoky, chcel by som preto povzbudiť vás, kolegovia, ktorí sa hlásite ku kresťanstvu ako aj ja, ale aj ostatných, ktorí rešpektujete kresťanské princípy, aby sme pri našej práci v parlamente pamätali na výzvu využívajte čas, vaše slovo, nech je vždy láskavé a múdro povedané, aby ste vedeli, ako treba každému odpovedať.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem. Na predrečníka evidujem štyri faktické poznámky.
Nech sa páči, pani poslankyňa Pleštinská, máte slovo.