75. schôdza

Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som predložil návrh školského zákona, návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Štefana Kuffu a Filipa Kuffu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2008 o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Dovoľte mi, aby som v úvode... dôvodovú správu môžem uviesť, hej (?), že by som to uviedol. Všeobecná časť, v ktorej sa uvádza: Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len "návrh zákona"), predkladá do legislatívneho procesu skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky. Cieľom navrhovateľov je chrániť práva detí a práva rodičov na ich výchovu.
Predkladaný návrh zákona vychádza z tzv. Orbánovho zákona, to je tak v úvodzovkách, ktorý bol prijatý v Maďarskej republike. Predkladatelia tohto zákona v júli 2021 vyjadrili listom podporu vláde Maďarskej republiky k prijatiu daného zákona slovami: "Sme presvedčení, že Maďarská republika uplatňovaním svojho zvrchovaného a autonómneho práva garantovaného prístupovými zmluvami v kultúrno-etickej oblasti neútočí na základy Európskej únii, ale, práve naopak, realizuje prorodinnú politiku spočívajúcu na kultúrno-etickom princípe kresťanstva a chráni koncept rodiny ako zväzku jedného muža a jednej ženy." Toľko z toho listu, ktorý bol adresovaný maďarskej vláde.
Zástupca vlády Maďarskej republiky v odpovedi na podporný list objasnil, že predmetný zákon je na ochranu mladistvých, pretože podľa ich názoru by nemali byť mladiství vystavovaní sexuálnemu, explicitnému a vekovo nevhodnému obsahu v médiách, na internete, v škôlkach alebo školách. Zákon zaručuje, aby sa deťom nedostával obsah, ktorý je škodlivý pre ich správny fyzický, duševný a morálny vývoj.
Dovolím si tu dodať ako jednu vec.
Toto je výsostné právo rodičov, nás rodičov alebo možno starých rodičov, ktorí v podstate najlepšie poznajú tie svoje deti a čo uznajú ako za vhodné, tak v rámci tej sexuálnej výchovy, v rámci rodiny informujú tie deti primerane, aj svojím rozsahom, aj odpoveďou, čo sa deti pýtajú.
Právo rodičov zaistiť výchovu a výučbu svojich detí v súlade s ich náboženským, filozofickým a pedagogickým presvedčením, ktoré je tiež zakotvené v Charte základných práv Európskej únie, je potrebné chrániť. V ostatnej dobe je sloboda myslenia, svedomia a najmä sloboda vyjadrovania výrazne okliešťovaná ľavicovo-liberálnymi ideológiami, ktoré majú základ najmä v LGBTI agende či gender ideológii. Sme svedkami, že osoby, ktoré vyjadrujú hoc aj kvalifikovane, ale odlišný názor od uvedených ideológií, sú vystavené verejnému lynčovaniu a zosmiešňovaniu.
Vidíme to aj v súčasnej dobe, keď si dovolil napísať pán arcibiskup Orosch vo svojej arcidiecéze svojim kňazom obežník, ktorý bol neverejný, tak sme boli svedkami toho, aký lynč sa na neho spustil a mainstreamové médiá nenechali suchú nitku na pánu arcibiskupovi. A ja v mene Národnej rady alebo aj v mene svojom, teda v mene svojom hlavne, sa mu za to ospravedlňujem, že proste takej dehonestácie sa mu v tom verejnom priestore dostalo. Pán arcibiskup Orosch, poznám sa s ním aj osobne, je to čestný, statočný človek a odvážny muž. A chcem mu aj vyjadriť aj podporu, aj za to mu poďakovať, aj aby tú odvahu naďalej mal.
Je preto nutné v záujme ochrany základných práv a slobôd garantovaných najmä Ústavou Slovenskej republiky zabezpečiť zvýšenú ochranu najmä detí pred neadekvátnou indoktrináciou, indoktrináciou a ideológií prezentujúcich homosexualitu alebo zmenu pohlavia, ktorá sa v súčasnosti pretláča napriek celou spoločnosťou a to bez ohľadu na filozofické a náboženské presvedčenie jednotlivca. V zmysle uvedeného je cieľom predkladaného zákona zvýšiť práva detí a ochranu rodovej identity určenej pri jeho narodení.
Zavádza sa do školského zákona nový princíp, ktorý musí byť aplikovaný do vzdelávacieho systému vo všetkých stupňoch vzdelávania, t. j. materských školách, základných školách, stredných školách a školských zariadeniach. Uvedenou zmenou sa zabezpečí, aby... (rečník preskočil jeden riadok textu dôvodovej správy, pozn. red.) príslušných stupňov vzdelávania podľa školského zákona ideológie propagujúce zmenu pohlavia, homosexualitu alebo odchýlku od rodovej identity určenej pri narodení. Riaditelia škôl a školských zariadení tak nemôžu prijať školský vzdelávací systém alebo výchovný program, ktorý by bol v rozpore s uvedeným princípom. Taktiež je v školách a školských zariadeniach určených školským zákonom zakázaná činnosť združení a realizácia prednášok a školení zameraných na podporu homosexuality, zmenu pohlavia alebo odchýlku rodovej identity určenej pri narodení.
Tuná sa trošku pozastavím. Je to veľmi nebezpečné, lebo mladý človek, ktorý sa v podstate hľadá, má vnútorné problémy a tak, ak by zmenil svoju pohlavnú identitu, ja neviem, či už plastickou, chirurgickou operáciou, zásahom, nie je možný naspäť. Je to nezvratný proces, ktorý sa nedá zmeniť. Hej, proste, by som povedal, pri amputácii časti tela alebo pri poškodení zdravého organizmu jednoducho nie je to možné vrátiť späť.
Rozširuje sa sociálno-právna ochrana dieťaťa a oblasť ochrany práv detí pri ochrane zdravej sexuality, rodovej identity určenej podľa narodenia. Štátu sa tak dávajú prostriedky, aby v rámci sociálno-právnej ochrany detí a sociálnej kurately zabezpečil zdravý vývin detí, ich ochranu pred škodlivými vplyvmi predmetných ideológií.
Ochrana osôb mladších ako 18 rokov sa rozširuje aj na oblasť reklamy, vysielania, nakoľko sa zavádza zákaz vysielania obsahu alebo reklamy, ktorý by narúšal ich duševný a morálny vývoj prezentovaním alebo podporovaním odchýlky od rodovej identity určenej pri narodení, zmenu pohlavia alebo homosexualitu.
Jednoducho narodíš sa buď ako chlapec, alebo ako dievča. Teda to pohlavie je dané tým, že sa jednoducho narodíš. Profesor Karlovej univerzity hovoril, že no ako určíme pohlavie? Pri narodení pozrieme dieťaťu do klína a vieme, že či to je chlapec, alebo to je dievčatko. Dnes vedieme proste veľké boje a polemiky o tom, že či je to muž, alebo žena. To sú totálne bludy.
Nakoniec predkladatelia návrhu zákona uvádzajú znaky bezúhonnosti, ktoré musia spĺňať osoby, ktoré sa podieľajú na vykonávaní opatrení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, činnosť sociálneho pracovníka alebo zamestnanca, ktorý vykonáva takú pracovnú činnosť, pri ktorej prichádza do priameho kontaktu s osobami mladšími ako 18 rokov.
Ústava Slovenskej republiky v čl. 1 ods. 1 uvádza, že Slovenská republika sa neviaže na nijakú ideológiu ani náboženstvo. V súčasnosti sme však svedkami, že sa rôzne zhubné ideológie snažia zviazať Slovenskú republiku a obmedziť práva jej občanov, ak s týmito ideológiami nesúhlasia. Je preto v záujme zachovania slobody a ochrany práv občanov a najmä detí, aby bol prijatý predkladaný zákon na zvýšenie ochrany práv detí.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s inými zákonmi, medzinárodnými právnymi zmluvami a právom Európskej únie.
Návrh zákona nebude mať vplyv na rozpočet verejnej správy.
Tento zákon, návrh zákona predovšetkým smeruje k tomu, aby rešpektoval práva detí, našich detí, ale najmä, aby tieto naše deti ochraňoval. Čím je človek mladší, možno obdobie puberty a adolescencie je takým veľmi rizikovým obdobím v ontogenéze mladého človeka, lebo v podstate ten človek proste sa ešte formuje a veľmi ten sociálny vplyv, ktorý je, alebo to sociálne prostredie má mimoriadny vplyv ako na takéhoto mladého človeka. A s jedným z takýchto sociálnych prostredí, okrem rodiny, ktorá je v podstate takou primárnou, primárnou alebo primárnym sociálnym prostredím, tak je práve školské prostredie. A to školské prostredie má byť také, ktoré má formovať človeka v osobnosť, a nie ho mýliť rôznymi mylnými ideológiami, ktoré sa šíria teraz celým svetom. Môžme byť Slovenská republika, my tiež sa môžme pridať spolu možno k našim susedom v Maďarskej republike, kde by sme prijali takýto zákon a proste chránili práva týchto detí a aby sme ich hlavne, aby sme ich nemýlili.
Poviem to tak na záver v tej úvodnej reči. Viete, to nie je len u mladého človeka zabiť jeho telo, ale my sa veľakrát a táto spoločnosť veľmi často sa previňuje práve v tom, že my zabíjame duše našich detí, my zabíjame ducha našich detí. To nezodpovedá tomu, čo my máme v slovenskom znaku Slovenskej republiky. Ja sa otáčam tuná takto ako dozadu, lebo je za mnou ranogotický kríž, kde na trojvrší je cyrilometodský kríž. Odvolanie v preambule Ústavy Slovenskej republiky máme odkaz na svätých Cyrila a Metoda, tak toto je vec, ktorú treba uchopiť a držať sa koreňov a tradície našich otcov.
Ďakujem, toľko na úvod.

Ďakujem, pán poslanec.
Teraz dávam slovo pánovi poslancovi Marekovi Kotlebovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport, aby podal spravodajskú informáciu k tomuto návrhu. Nech sa páči.

Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona, tlač 1249. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby Národná rada po všeobecnej rozprave sa uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona v druhom čítaní výbory prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Prosím, pán podpredseda, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem, pán spravodajca.
Otváram všeobecnú rozpravu. Písomnú prihlášku som neobdržal do rozpravy. Dávam možnosť prihlásiť sa ústne do rozpravy. Pán poslanec Filip Kuffa ako jediný. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy. A evidujem aj ďalšiu prihlášku pána poslanca Štefana Kuffu.
Nech sa páči, Filip Kuffa, máte slovo.

Pán predsedajúci, ďakujem za slovo. Vážené kolegyne, kolegovia, v tomto predkladanom návrhu zákona ide o to, posilniť práva rodičov na rodičovskú výchovu a právo rodičov vychovávať dieťa v súlade so svojím filozofickým a náboženským presvedčením. Je to právo, ktoré garantuje tak zákon o rodine, ako aj Ústava Slovenskej republiky.
Návrh legislatívnej zmeny nie je umelý. To znamená, že by nereagoval na trendy, ktoré sa presadzujú pri sexuálnej výchove. Prípady, kedy sa rodičia dostávajú do rozporu s obsahom vzdelávacích aktivít týkajúcich sa sexuálnej výchovy detí, sú reálne a svedčí o tom aj skutočnosť, že danými prípadmi sa už zaoberal v minulosti Európsky súd pre ľudské práva a slobody v Štrasburgu. Uvediem jeden prípad z praxe, ktorý sa odohral vo Švajčiarsku. Rodičke dcéry, ktorá si neželala, aby sa jej dcéra zúčastňovala sexuálnej výchovy, nepomohol ani Európsky súd pre ľudské práva a slobody. Európsky súd zamietol jej sťažnosť s odôvodnením, že švajčiarska právna úprava vzdelávania spadá pod národnú otázku a je nastavená tak, že škola je tá, ktorá prioritne zodpovedá za obsah vzdelávania. Švajčiarska úprava neobsahovala obdobnú normu, ako sa navrhuje v našom návrhu zákona. Náš školský zákon, rovnako ako ten švajčiarsky, nedáva škole konkrétne mantinely ako momentálne v dnešnej dobe na rozsah sexuálnej výchovy. Riaditeľ školy u nás v Slovenskej republike a samospráva školy má tiež v podstate voľnú úvahu, tak ako tomu bolo aj v čase rozhodovania o prípade vo Švajčiarsku. Čo sa stalo v danom prípade? Prípad bol rozhodnutý Európskym súdom pre ľudské práva a slobody. Sťažovateľka bola už teda spomenutá rodička so svojou dcérou, ktoré boli občiankami Švajčiarska, žili v Bazileji. Mama narodená v roku 1970, dcéra v roku 2003 a v auguste 2011 podala táto pani základnej škole žiadosť, aby jej dcéru, v tom čase sedemročnú, vyňali z hodín sexuálnej výchovy vzhľadom na to, že jej prítomnosť na daných hodinách zasahovala do ich základných práv zaručených švajčiarskou ústavou. Riaditeľ základnej školy rozhodnutím zo septembra 2011 žiadosť zamietol. Po tom, ako bolo odvolanie sťažovateliek na ministerstve školstva zamietnuté, obrátili sa matka a dcéra na bazilejský mestský správny súd s cieľom zrušiť dané rozhodnutie. Súd svojím rozhodnutím z augusta 2012 odvolanie zamietol a uviedol, že dcéra sa tohto vyučovania vôbec nezúčastňovala a celý jej spor vznikol iba na základe samotnej možnosti jej účasti. Obe sťažovateľky sa obrátili na federálny súd, ktorý ich odvolanie v novembri 2015 zamietol v podstate na základe toho, že hodiny sexuálnej výchovy boli poskytované len ako odpoveď na otázky detí a neboli systematické či povinné. Čiže kvázi to bol ako keby nejaký dobrovoľný predmet. ESĽP uznal, že jedným z cieľov sexuálnej výchovy bola prevencia sexuálneho násilia a zneužívania, ktoré predstavujú reálnu hrozbu pre fyzické a duševné zdravie detí a voči ktorému musia byť deti chránené v každom veku. ESĽP zároveň zdôraznil, že jedným z cieľov štátneho vzdelávania je pripraviť deti na spoločenskú realitu, a to odôvodňovalo potrebou sexuálnej výchovy veľmi malých detí navštevujúcich škôlku alebo základnú školu. ESĽP teda rozhodol, že školská sexuálna výchova tak, ako bola vykonávaná v kantóne mesta Bazilej, sledovala legitímny cieľ.
Čo sa týka proporcionality odmietnutia udeliť výnimku z takého vyučovania, ESĽP skonštatoval, že vnútroštátne orgány uznali prvoradý význam práva rodičov poskytnúť sexuálnu výchovu svojim deťom. Navyše Európsky súd pre ľudské práva uviedol, že komplementárna povaha hodín bola odvodená z faktu, že nešlo o systematické vyučovanie, keďže učitelia sa museli obmedziť len na odpovedanie otázky a správania, správanie detí v súlade s nariadením z roku 2011. Aj vo svetle týchto záverov Európskeho súdu pre ľudské práva si myslím, že je potrebné v školskom zákone nastaviť práve na národnej úrovni, teda u nás na Slovensku, limity pre riaditeľov školy a zvýšiť ingerenciu rodičov.
Ďakujem, skončil som.

Ďalší v rozprave vystúpi pán navrhovateľ Štefan Kuffa. Nech sa páči.

Ja ešte tak zareagujem. Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Kto by mal ešte záujem, tak môže reagovať v rámci faktických poznámok.
Tak ja chcem zvýrazniť tú vec, že tu je v podstate zaistiť právo rodičov na tú výchovu u tých svojich detí v súlade s náboženským, filozofickým a pedagogickým presvedčením. Hej, teda každý rodič má právo si to korigovať aj to formovať ako to svoje dieťa a je to koniec koncov aj zakotvené v charte základných ľudských, teda základných práv Európskej únie a jednoducho aj Slovenská republika aby bola tou, ktorá bude tieto deti chrániť. Tuná je nutné v záujme ochrany základných práv a slobôd garantovaných najmä Ústavou Slovenskej republiky zabezpečiť zvýšenú ochranu najmä našich detí.
Viete, ja som sa tak zamyslel, bol som tiež na takej jednej konferencii a podobne, kde sme sa v podstate obdobnou problematikou ako zaoberali, tak som sa premietol aj ja do svojich školských čias, hej. A teraz, čo sme sa my učili o sexualite v školách? Absolvoval som škôlku, dokonca aj jasle, aby som ešte takto ako malé dieťa, škôlku, základnú školu, strednú školu, nikde nič sme také nemali. A teraz čo? My sme generácia, ktorá vyrástla, ktorá sa nevie sexuálne správať? Vyrástla takáto generácia? Ja takýto pocit nemám. Naopak, veľakrát zavádzanie a nevhodné ako predostieranie sexuality maloletým deťom na tých základných školách, to je veľakrát, no naozaj je to veľmi ako citlivá téma. S takými deťmi doma človek, teda rodič, otec, mama, keď ako rozprávajú, myslím si, že to vedia tak obratne ako povedať, oveľa schopnejšie a šikovnejšie ako veľakrát možno to školské prostredie, kde veľakrát, dovolím si povedať, hej, prichádzajú ľudia aj zvonku, ktorí veľmi necitlivým spôsobom predostierajú tú oblasť sexuality maloletým deťom. Dokonca videl som aj také učebnice, ktoré boli príliš, by som povedal, až príliš veľmi odvážne, kde skôr nabádali deti a mladistvých na predčasný sexuálny spôsob ako života. Život to nie je len o tom, že praktizovať vo svojom živote tú sexuálnu oblasť. Veľakrát aj mnohé manželstvá sa rozpadávajú a to nie je, nezlyháva to, hej, jak by sa to možno zdalo, že práve v oblasti ako sexuality, ale to je, zlyhávajú tie vzťahy v podstate na tých emočných princípoch a to nie je oblasť sexuality. Tie techniky, ktoré by si tuná ovládal a si myslíš, že ti to zachráni manželstvo, tak to je obrovský omyl. Navyše tá duša dieťaťa je tak ľahko ako zraniteľná. Myslím si, že veľmi, veľmi citlivo treba pristupovať k deťom, čo sa týka tejto oblasti. A toto právo výsostne naozaj patrí predovšetkým rodičom a rodičia sú tí, ktorí uznajú za vhodné, že čo tým deťom povedať a čo možno nejak im to nejak tak posunúť, oddialiť, vydrž, dozreješ, ešte príde tvoj čas, vysvetlím ti to. Myslím si, že práve rodina a rodinné prostredie je to, kde tam neni vyučovacia hodina, že zazvoní zvonec a teraz ja musím za tých 45 minút do toho dieťaťa dostať ten obsah. No nemusím, hej. To je v podstate proces celoživotný alebo minimálne do tej doby, kedy tie deti z rodinného prostredia neodchádzajú. Samozrejme, keď už sú deti dospelé a majú už aj taký náhľad ako na svet a sú také ujasnené, myslím si, že nie je to ako potrebné.
Čo veľké riziko je a vo svete sa stávajú ako takéto veci, kde, kde proste takéto nabádanie na sebapoškodenie vlastného tela a poviem také zmrzačenie, hej, pretože, ja neviem, dievča si zmyslí, že chce byť chlapec, alebo naopak, chlapec si zmyslí, že chce byť dievča, a potom po nejakom čase si to rozmyslí a chcel by tento proces zmeniť, jednoducho to nie je možné. lebo ak si raz odrežeš ruku, no tak kto ti ju prišije naspäť, jak si raz odrežeš novu, kto ti ju dá naspäť? To už je poškodenie, ktoré je trvalé a je nemenné.
Žiaľ, žijeme dobu teraz úplne takú zvrátenú, kde v podstate obrovský zápas o nič, v úvodzovkách, poviem o nič. My tu musíme bojovať o to, ja keď tuná teraz sa pozriem do sály, tak tu vidím štyri ženy a šiestich mužov, no ak by dakto povedal, že sú tu len samé ženy alebo samí mužovia, no tak ja to vidím tak, hej, a jednoducho aj by som vedel prstom ukázať, ktoré ste ženy a ktorí ste muži. No a ty sa darmo cítiš niečím iným. Jednoducho žena je ženou, jednoducho máš tu svoje ako DNA. Muž je mužom. A keď mi takto, viete, nedá mi, aby som nespomenul, ak môžem ešte, pán predsedajúci, tak ma to tak napadla takáto vec.
Viete, ten konflikt na Ukrajine, ktorý je a tak sa tak bojuje takmer každý deň a podobne. Ja som si tak pomyslel, viete, minister národnej obrany, keby teraz mala byť nejaká mobilizácia, hej, mužstva do armády, že má ako nastúpiť v rámci tej gender ideológie. Teraz, keď on povie, no dobre, ja som žena, ja sa cítim taký, ja sa cítim hentaký. No akoby sme my bránili našu vlasť, s kým? Hej, jak by vyzerala tá naša armáda, hej, a teraz sa budeme takto ako vykrúcať. Napadla ma len takáto vec. Ja viem, že dnes ako v armáde, tie moderné armády, hej, však aj v rámci Európskej únie, ale aj vo svete, tak v rámci toho systému vojenského dnes sú aj ženy. Ja som bol v podstate ešte na základnej vojenčine v časoch, kedy v podstate ženy boli len civilné zamestnankyne, ktoré robili, ja neviem, pre hospodársky sektor. To proste bolo čosi ako výnimočné, hej? No tak, ale že by bola nejaká žena vojačka, ja som sa za celé dva roky vojenskej služby naozaj nestretol nikde. Dobre, bol som len v dvoch útvaroch, lebo na poddôstojníckej škole som bol v Nitre, tam vojačku som nestretol ženu a keď som v podstate slúžil v západovojenskom okruhu rovnako. Možnože boli nejaké ženy, ale to bolo naozaj minimum. Dneska je toho, dneska je toho viac, ale že by to bol nejaký neidentifikovateľný človek, ktorý nevie ani, či je muž, alebo žena, no jak ho zaradíte do nejakej bojaschopnej armády? To len tak ma tak napadlo, že ten pán minister by mal teda riadne problémy s tým.
Myslím si, že je potrebné tuná utvrdzovať aj tú identitu aj u tých našich detí. Si chlapec, hej, nám keď tak hovorili, čo plačeš, rozbil si si kolená, postav sa, bude z teba dobrý vojak, lebo ináč dobrým vojakom nebudeš, hej? A dievčatá zase, z teba bude dobrá mamička, dobrá gazdiná alebo aj dobrá študentka a podobne. Dnes, dnešný svet ponúka mladým ľuďom všetko možné. Minule som zachytil takú správu, kde v Austrálii mladí ľudia protestovali proti klimatickým zmenám a to je, súvisí to aj s tou témou, pán predsedajúci, keď to málinko taký exkurz si dovolím, a oni bojujú za klimatickú zmenu. Tak veľakrát v duchu si myslím, panebože, tak my už máme asi takú silu, že by sme chceli aj rozkázať slnku a hviezdam, aj slnko kedy má vyjsť, kedy má zapadnúť. Dneska zhodou okolností bolo aj zatmenie mesiaca, ale jednoducho sú veci, ktoré človeka vysoko ako presahujú.
A on, ten redaktor ako veľmi dobre povedal. Áno, vy ste generácia tá, ktorá je pri klimatizáciách, bez nej neviete fungovať. V lete, keď je horúco, vám klíma chladí to prostredie, naopak, keď je zase zima, tak tá klíma ťa zohrieva. Do školy ideš na aute, nevieš sa zrieknuť toho alebo si objednáš, alebo rodičia ti objednajú dovoz, odvoz, luxusné oblečenie. Hej, to nieže ty máš zodraté veci, ale jednoducho chceš byť in a stále chceš ísť ako v móde a to jednoducho nie je možné. A obviňujú títo mladí ľudia generáciu tú, ktorá budovala túto spoločnosť, ktorá vlastne aj tieto výdobytky dnešnej doby, by som povedal, predostrela ako týmto mladým ľuďom. Dnešná mládež alebo dnešní títo mladí ľudia nedokážu tieto veci doceniť, ale to nie je len v tom docenení, ale najväčší problém je práve v tom, že títo mladí ľudia nie sú ochotní zriecť sa svojho pohodlia. A toto je najväčší problém. My tu môžme bojovať, pochodovať v uliciach a bojovať proti týmto veciam rovnako, jak tuná budeme prekrúcať tieto veci, že, ja neviem, dievča je chlapcom a chlapec je dievčaťom. Nikdy to tak nebude, lebo v prírode je to jednoducho zariadené tak, narodíš sa ako muž alebo ako žena.
Ďakujem za pozornosť.

Na vaše vystúpenie evidujem tri faktické poznámky. Končím možnosť prihlásiť sa faktickými. Pani poslankyňa Zemanová ako prvá, avšak nenachádza sa v rokovacej sále, stráca možnosť s faktickou poznámkou.
Pán poslanec Marek Kotleba.

Ďakujem za slovo, pán podpredseda.
Štefan, ak môžem veľmi krátko budem reagovať na tvoju rozpravu, pretože my sa hlavne, my celý tento problém vnímame trošku inak, myslím ako my všetci dospelí, ako to vnímajú tie deti, pretože tie deti veľakrát vidia vo svojom učiteľovi svoj vzor a veľakrát ho chcú napodobňovať. A podľa mňa nie je veľmi správne riešenie, ak učiteľ, či už má presvedčenie také alebo také, alebo aj orientáciu akúkoľvek nech má, ale v takýchto veciach, čo sa týka výchovy a vzdelávania, by jednoznačne mal byť v týchto svojich presadzovaniach svojich aktivít zdržanlivý. Ale ak by aj tak konal, tak musíme si povedať, že ak má oporu v riaditeľovi a riaditeľ následne následne oporu v zriaďovateľovi, ktorý priamo ten zriaďovateľ školy, či už je to samosprávny kraj, alebo je to mesto, tak priamo predseda alebo primátor mesta alebo samosprávneho kraja šíri takúto ideológiu a prenáša to potom na riaditeľa a ten dajme tomu na učiteľov alebo opačným smerom, tak podľa mňa je to neprípustné. A tu by sme si mali zvážiť jednu dôležitú vec, aby aj učiteľ mal svoj nejaký morálny kódex a aby svoje ideológie a svoje presvedčenia neprenášal na žiakov a neprenášal to do štátneho vzdelávacieho programu.
Ďakujem.