75. schôdza

Ďalšia otázka je od pána poslanca Tomáša Šudíka na pána ministra zdravotníctva Lengvarského a znie:
"Pán minister, v poslednom období dochádza k častým výpadkom potrebných liekov napríklad na riedenie krvi, napríklad Fraxiparne či (reakcia z pléna: "Fraxiparine")... " Áno, ďakujem "a CLEXANE". Ďakujem skúsenejším kolegom za upresnenie názvu. "Plánuje nejako túto situáciu ministerstvo riešiť?"
Za pána ministra Lengvarského vystúpi pán minister Vlčan, nech sa páči.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, odpoveď na otázku pána poslanca Šudíka:
Fraxiparine má momentálne najnižšiu cenu v rámci krajín Európskej únie. Podľa výrobcu budúci rok sa navýšia výrobné náklady na cenu lieku na Slovensku. Z dôvodu nízkej ceny je stále riziko jeho reexportu do okolitých krajín, kde sú vyššie ceny. Preto dodávajú Fraxiparine do lekárne len cez emergentný systém. Lekárne si teda nemôžu priamo objednať Fraxiparine od distribútorov, čo limituje jeho pružnosť a dostupnosť pre pacientov.
Riešením ako zabezpečiť dostupnosť týchto liekov pre pacientov je navýšenie cien, ako aj úhrad pre tieto dva nízkomolekulárne heparíny CLEXANE a Fraxiparine. Ministerstvo zdravotníctva v tejto veci už konalo a na začiatku roku 2022 umožnilo navýšiť ceny, ako aj úhrady heparínov.
Ale vzhľadom na výrazné navýšenie výrobných nákladov, inflácie, ako aj vyšších nákladov spojených s transportom liekov, sa tak opäť navýšili ceny liekov v okolitých krajinách, čo vedie k zvýšenému riziku reexportu.
Ministerstvo zdravotníctva novelou zákona č. 363/2011 Z. z. zaviedlo možnosť pre držiteľov registrácie navýšiť ceny, ako aj úhradu liekov za osobitných podmienok. Osobitná cenová regulácia ale stále nie je v platnosti, nakoľko ministerstvo financií prehodnocuje podmienky, za akých by sa mohli schváliť zvýšené ceny.
CLEXANE má 30-percentný podiel na trhu a jeho výrobca dováža na Slovensko iba tento fixný objem. Preto keď dochádza k zníženiu dodávok Fraxiparinu na Slovensko, tak sa to prejavuje ako výpadok oboch liekov.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujeme za odpoveď. Ďalšia otázka je od pána poslanca Miloša Svrčeka, ktorého však nevidím v sále.
Otázka č. 5 je od pani poslankyne Romany Tabák na ministra školstva, vedy, výskumu a športu pána Jána Horeckého a znie:
"Slovenská rektorská konferencia uviedla, že finančné nároky na chod vysokých škôl sú cez 72 miliónov eur. Ministerstvo financií ale vyčlenilo pre vysoké školy len takmer 17 miliónov. Rovnako situácii nepomáha ani enormný nárast cien energií. Slovenská rektorská konferencia podľa verejne dostupných informácií deklaruje trvanie na svojich požiadavkách, čo sa týka navýšenia financií s tým, že ak nedôjde k ich splneniu, dôjde po 17. novembri 2022 k zatváraniu vysokých škôl a k úplnému prerušeniu výučby, čo bude mať za následok celkový kolaps vysokých škôl. Ako mienite daný problém riešiť a prebiehajú nejaké rokovania s rektormi vysokých škôl?"

Vážený pán podpredseda, vážená pani poslankyňa, vzhľadom na to, že zastupujem pána ministra školstva Horeckého, chcel by som vás najskôr informovať, že okamžite po nástupe do funkcie pán minister Horecký rokoval so všetkými zúčastnenými aktérmi, tých, ktorých sa pýtate, čo sa týka vysokých škôl, a odvtedy sa, chvalabohu, situácia výrazne pohla k lepšiemu. A teraz by som vás informoval konkrétne vlastne, že čo sa všetko udialo.
Celková suma viazania pre verejné vysoké školy od roku 2020 pôvodne bola 72 478 462 eur, ale k poslednému plánovanému viazaniu rozpočtu verejných vysokých škôl pre rok 2023 vo výške 27 mil. eur nedošlo. To znamená, táto suma sa odblokovala. Zároveň sa rozpočet verejných vysokých škôl na rok 2023 z dôvodu valorizácie platov zamestnancov verejných vysokých škôl navyšuje o sumu 75 mil. eur. Je to vyše, zaokrúhľujem tú sumu. Súčasne v roku 2020 a v roku 2021 bolo verejným vysokým školám poskytnutá kompenzácia výpadkov príjmov z dôvodu pandémie covid-19 vo výške 19 mil. 780-tisíc eur, zaokrúhľujem znovu a 24 mil. 250-tisíc eur. Do konca roka 2022 bola verejným vysokým školám poskytnutá aj finančná kompenzácia z dôvodu nárastu cien energií vo výške približne 17 mil. eur. Ďalších navyše.
V rámci návrhu rozpočtu pre rok 2023 je v rezerve na kompenzačné opatrenia súvisiace s rastom cien energií vyčlenená suma 3,5 mld. eur a z toho konkrétne je pre verejnú správu alebo verejný sektor určená suma 700 mil. eur, kde sa počíta znovu aj pre budúci rok aj s kompenzáciami, s finančnými prostriedkami, čo sa týka nárastu cien energie, teda nielen pre vysoké školy, na ktoré sa pýtate, ale, samozrejme, aj pre ďalšie školy. Aj napríklad čo sa týka môjho rezortu pre zariadenia sociálnych služieb.
Okrem rokovaní so zástupcami Slovenskej rektorskej konferencie, a to aj za účasti predsedu vlády, prebehli rokovania s reprezentáciami zastupujúcimi vysoké školy, ako sú Rada vysokých škôl či Študentská rada vysokých škôl. Minulý týždeň pán minister Horecký taktiež inicioval rokovanie na východnom Slovensku so zástupcami Univerzity veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach, Prešovskej univerzity, Technickej univerzity v Košiciach a Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, kde bolo potvrdené, že na základe týchto konkrétnych krokov, ktoré sa udiali, neplánujú prerušiť prezenčnú výučbu po 17. 11.
Rovnaké vyjadrenie vyjadrila alebo vyjadrila verejne aj Univerzita Komenského v Bratislave. Čiže na základe tých podniknutých krokov, ktoré som vám odprezentoval, a rokovaní berieme tú situáciu tak, že pánovi ministrovi Horeckému sa v rokovaniach so zástupcami sektora vysokého školstva, všetkými, s ktorými sa mohol stretnúť, dosiahla dohoda taká, že vlastne a sa dofinancovali, a nielen pre tento rok, ale prezentoval pán minister aj na budúci rok, že aké zdroje máme pripravené na pomoc vysokým školám a na základe toho by mala výučba pokračovať aj po 17. novembri.

Pani poslankyňa má doplňujúcu otázku, nech sa páči.

Pán minister, je ma počuť? Aha. Pán minister, veľmi pekne vám ďakujem za moju odpoveď, to bol podnet priamo od študentov, takže môžu byť študenti kľudní a nemusia sa báť, že budú študovať online a externe?

Podľa informácií, ktoré mám ja osobne, ale aj od pána ministra Horeckého, s ktorým som naposledy bol včera na vláde, neavizuje žiadna vysoká škola, že by chcela obmedziť výučbu, pretože už asi možno tri týždne dozadu vlastne všetky alebo teda priebežne všetky tieto rokovania prebehli, boli uvoľnené finančné prostriedky na tento rok a sú v štátnom rozpočte navrhnuté dostatočné finančné prostriedky na budúci rok jednak na zvýšenie platov, ale, samozrejme, aj tá rezerva, ktorá bude použitá na zvýšené ceny energií.
Takže aktuálne by mala byť tá situácia vyriešená tak, že vlastne fungovanie vysokého školstva je aj vzhľadom na vyššie ceny energií zabezpečená. Situácia je stabilizovaná. Neviem vám teraz, pani poslankyňa, iba preto to nepoviem tak natvrdo, že je to vyriešené, lebo sa mohlo stať, že ešte je nedoriešená niektorá vysoká škola, ja nemám presnú informáciu, ale opačne keď to poviem, neviem od pána ministra o žiadnom otvorenom probléme, ktorý by ešte mal byť.

Ďalšia otázka je od pána poslanca Šudíka a znie, a teda ministrovi práce, sociálnych vecí a rodiny a znie:
"Pán minister, momentálne platí zákon o príspevku pri narodení dieťaťa, podľa ktorého, ak bolo aspoň jedno dieťa matky zverené do náhradnej starostlivosti inej osobe, zaniká jej nárok na príspevok pri narodení dieťaťa aj na ostatné deti, ktoré si osvojila. Chcem sa opýtať na dôvody takto predloženého zákona. Na takéto deti podľa platného zákona nemôže získať príspevok údajne nikto, ani matka, ani otec a ani osoba, ktorá má v náhradnej starostlivosti prvé dieťa. Bol to zámer ministerstva alebo omyl v zákone?"

Vážený pán poslanec, podmienka, že matka nesmie mať staršie dieťa zverené do náhradnej starostlivosti, sa v príspevku pri narodení dieťaťa nachádza od 1. 1. 2009, to znamená vyše trinásť rokov, takmer štrnásť, odkedy sa príspevok pri narodení dieťaťa vo vyššej sume začal poskytovať aj na deti narodené z druhého a tretieho pôrodu. To znamená, vtedy sa to zaviedlo.
Hlavným cieľom príspevku pri narodení dieťaťa je podpora rodín s deťmi. Zároveň je však dôležité, aby sa poskytované finančné prostriedky využívali v prospech rodín, a teda najmä v prospech tých detí na starostlivosť, o ktorých je to určené.
Nedostatočná starostlivosť rodičov o staršie dieťa alebo deti, resp. nezáujem o spoluprácu s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí na úpravu pomerov v rodine nevytvára predpoklad pre účelné využitie finančných prostriedkov určených na zabezpečenie potrieb novorodenca.
Zjednodušene povedané, pán poslanec, myslím si, že úrady práce alebo orgány sociálnoprávnej ochrany detí považujú odobratie dieťaťa a jeho zverenie do náhradnej starostlivosti až za poslednú možnosť, keď sa to nedá vyriešiť inak. Ale ak sa to udeje, tak nie je asi účelné vyplácať tento príspevok, keď sa jeho použitie zjavne míňa účelu. Toto bol asi zámer toho, kto pred tými trinástimi rokmi túto právnu normu takýmto spôsobom formuloval. Myslím, pokiaľ sa nemýlim, že to bola pani ministerka práce Tomanová vtedajšia. A zatiaľ sme nenašli alebo zatiaľ sa nám zdá, že nie je dôvod túto prax meniť.

Otázka je zodpovedaná. Ďakujeme pekne.
Otázka č. 7 je od pána poslanca Svrčeka, ktorý nie je v sále.
Otázka č. 8 je od pána poslanca Rastislava Schlosára, je adresovaná ministrovi vnútra Slovenskej republiky Romanovi Mikulcovi. Otázka znie:
"Preveruje hraničná a cudzinecká polícia Slovenskej republiky dôvody, pre ktoré nelegálni migranti opustili svoj domovský štát? Na základe akých informácií sú nelegálni migranti považovaný za vojnových utečencov a nie ekonomických migrantov?"