78. schôdza

Vážený pán podpredseda, vážené dámy a páni, pán poslanec Ledecký, pán poslanec Tomáš, pán poslanec Richter, pani Vorobelová, pán poslanec Oravec, na tejto téme mi veľmi záleží a práve preto by som chcel s emocionálnym pohnutím, pretože mi na tom záleží, ale vecne zareagovať podľa mňa na omyly alebo fakt nepochopenia, ktoré ste niekedy vyčítali v tom zákone a neni to tam, alebo ste povedali, že neni to tam, malo by to tam byť, ale ono tam v skutočnosti je. Takže skúsim to postupne všetko prejsť.
Pán predseda výboru pre sociálne veci, ja oceňujem, že spolupráca nielen nás oboch, ale aj s výborom, je dobrá a korektná. A práve preto ma mrzí, že niektoré veci proste nie sú tak, pokúsim sa potom vysvetliť, že ktoré, ktoré tam sú. Napríklad viacerí ste povedali, nevidím dôvod, prečo by sa mal rodinný podnik chcieť evidovať alebo registrovať. No ale veď tým hovoríte, že je to dobrovoľná vec. Nikto nikoho k ničomu nenúti. Ak jednoducho pre niekoho je rodinné podnikanie, či už farmárčenie, alebo to, že má malú reštauráciu, alebo že má akúkoľvek rodinnú firmu, jednoducho natoľko dôležité, že chce, aby tento rodinný podnik plnil aj sociálnu funkciu, on sám dobrovoľne, my mu iba dávame možnosť, nikoho nenútime, nikoho ničím nesankcionujeme. Ale prečo mu chcete zobrať možnosť, že sa on chce registrovať ako rodinný podnik? Lebo on je na to hrdý. On je na to hrdý, že chce mať rodinnú firmu.
Pán poslanec Oravec, veď ty veľmi dobre vieš, že sme pripravovali túto novelu od začiatku s podnikateľmi, so Slovenskou asociáciou malého a stredného podnikania, s pánom Sirotkom. Úplne od začiatku. Ale áno, my sme to pripravovali s malými a strednými podnikateľmi, s farmármi, s malými farmármi sme to pripravovali. My predsa nehovoríme, že každá rodinná firma musí plniť sociálnu funkciu. Veď ja úplne rešpektujem Matador, je to obrovská firma, zamestnáva stovky, možno tisíce ľudí, nechcem ich uraziť, ja ich považujem za veľmi dobrú firmu, je to rodinná firma. A chápem, že oni sa nechcú registrovať, ale veď ich nikto nenúti.
To znamená, prečo chcete zobrať možnosť malým a stredným podnikateľom, ktorí dobrovoľne chcú sa zaregistrovať ako rodinný podnik a dobrovoľne chcú na seba zobrať nejakú povinnosť, ktorá je nad rámec povinností všetkých ostatných podnikateľov? Oni berú na seba nad rámec povinnosť, úplne dobrovoľne. A to konkrétne, že 12 % zo svojho zisku po zdanení dajú na niektorú zákonom určenú vec, napríklad na podporu rodinného príslušníka, ktorý má nejaké zdravotné problémy. Alebo na podporu štúdia. Alebo na podporu ďalších vecí. Veď vyšpecifikujme si to, ak si myslíte, že je to príliš úzke, dajme tam širšie možnosti. Prečo im chcete brániť?
Pán poslanec Richter, to naozaj chcel som, keby pán poslanec Karahuta na to nereagoval, tak budem na to reagovať, aké papalášstvo?! Čo máte proti tomu, že podnikateľ po zdanení v rodinnej firme sa zaviaže, že bude podporovať napríklad niektorého svojho príbuzného v štúdiu na vysokej škole v zahraničí. Čo máte proti tomu? (Reakcia z pléna.) No. (Reakcia z pléna.) No ale však vy ste to povedali, vy ste to povedali, že je to papalášstvo. (Reakcia z pléna.) Vy ste to povedali, že je to papalášstvo, pán poslanec, a nevšimli ste si, nevšimli ste si, že tak ako v zákone o sociálnej ekonomike zadefinovávame, ako môže sociálny podnik použiť svoj zisk, tak takisto v druhej nohe toho zákona zadefinovávame, ako registrovaný rodinný podnik môže použiť svoj zisk. A tak ako nikoho na Slovensku nenútime, aby sa registroval ako sociálny podnik, tak nikoho na Slovensku nenútime, aby sa registroval ako rodinný podnik. Prečo im chcete brániť?! Veď to môžu urobiť iba dobrovoľne.
Ďalšia vec. Málokto si uvedomuje, že podpora rodinného podnikania prostredníctvom sociálnej ekonomiky, a preto to sem patrí, je legálna možnosť, ako v rámci Európskej únie podporiť malé domáce podniky, úplne legálne. Môžme podporiť domáce, našich domácich podnikateľov. Je to legálna možnosť.
Nie som si istý, či to bol pán poslanec Tomáš, ak to nebol on, ospravedlňujem sa, niektorí z vás, páni poslanci, povedali, že a nič za to nebude mať! No veď keď sa chce registrovať, aj keď za to nič nebude mať, čo vás po tom, keď na seba preberá iba povinnosti dobrovoľne? Prečo mu v tom chcete brániť? Však vás nenúti nikto.
Ale druhá vec. V tomto rozpočtovom období, páni poslanci, 156,6 mil. išlo na sociálnu ekonomiku a práve preto, aby sme mohli podporovať aj rodinné podnikanie, sociálne rodinné podnikanie, iba tých, ktorí chcú, tak tam dávame 183,6 mil. eur. Veď kvôli tomu som to robil, aby sme vedeli podporiť aj tento typ podnikania.
Pán poslanec Richter, § 15f, je presne zadefinované v tomto § 15f, registrovaný rodinný podnik je povinný najmenej 12 % zo zisku po zdanení na posilnenie svojich vnútorných a vonkajších vzťahov, a teraz je zadefinované, že na čo to môže ísť. Vzdelávanie členov spoločnej rodiny, čo proti tomu máte? Dôchodkové zabezpečenie spoločnej rodiny? Rekreačné pobyty? Zdravotná starostlivosť? Keď niekto okrem toho, že štát mu pomáha prostredníctvom zákonov, ešte sa rodinný podnik dohodne, že máme zdravotne postihnutého člena rodiny a budeme ho z nášho zisku podporovať? Aj tí ostatní členovia rodiny? Čo je na tom? Ešte raz, je to zisk po zdanení. Štát nepríde o nič! Oni sami dobrovoľne sa rozhodnú. A nechcete im to dovoliť.
Pán poslanec Orave... pán poslanec Oravec, takže takto, aby bolo úplne jasné, dva roky sme čakali, kým ministerstvo hospodárstva konečne pripraví legislatívu o rodinných podnikoch. Konečne! Podporovali sme to. My sme teda neboli žiadnym brzdičom tejto iniciatívy. Ale prepáč, keď po dvoch rokoch to nebolo ani na vláde, tak mám čakať ďalších dva, osem, päť rokov, kým bude všeobecná veľká legislatíva o rodinných podnikoch, ktorú podporujem, a nemôžme pomôcť aspoň tým malým a stredným podnikateľom, tým drobným farmárom, rodinným podnikom? Prečo by sme nemohli pomôcť? Veď ja podporujem legislatívu. Dajte ju do zákonov, ja za to zahlasujem. Veď ja som súhlasil s tým, aby sme v zákone o nelegálnej práci mali napríklad, že keď rodinný príslušník niekomu pomáha v rodinnej reštaurácii, no tak sa to nebude považovať za nelegálnu prácu. Ja som pripravený urobiť čokoľvek. Ale nebudem rukojemníkom toho, že ministerstvo hospodárstva, keď to nebolo dva roky schopné pripraviť tak, aby to získalo podporu, tak teraz hovoríte, počkajte, počkajte, počkajte, veď najskôr by malo ísť to naše. Však mohlo, dva roky mohlo. Pán poslanec Richter povedal, že tomu nerozumie potom, že prečo to bolo. Ani ja tomu nerozumiem, že prečo to bolo. Prečo to bolo? Prečo mne má byť vyčítané, že to, čo sme sa dohodli so Slovenskou asociáciou malého a stredného podnikania, že to urobíme, tak my sme si svoju časť urobili a teraz máme byť bití za to, že niekto iný to neurobil? Však to urobte! Však to urobte, my to podporíme. A aj sme to podporovali.
Čo sa týka definície, pán poslanec, tú definíciu sme naozaj napísali my. A že na komisii, a že na komisii bola dohodnutá, kde ju zástupcovia nášho rezortu, konkrétne, myslím, aj pán poslanec Karahuta doniesol a urobil sa z toho kompromisný návrh, v poriadku, veď je to úplne jedno, ale veď... (reakcia z pléna), fakt sme to... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Pčolinský, Peter, podpredseda NR SR
Pán poslanec, mali ste možnosť vystúpiť.

Krajniak, Milan, minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR
Toto sme urobili, toto sme urobili.
Úplne na záver by som chcel povedať, že veľakrát zažívam v parlamente vec, ktorá mne nie je ľudsky vlastná a ani ju nikdy nerobím. Keď niekto príde s tým, ako pomôcť nejakej časti ľudí na Slovensku, tak argumentom opozície je, že no a prečo nepomáhate aj tomu a prečo nepomáhate aj hentomu? Však pomáhajme aj tomu, aj hentomu. Teraz sa bavíme o podpore malého a stredného podnikania. Prečo má byť vylučujúcim prvkom, že nepodporujeme aj veľké podniky, tak tým pádom nepodporíme aj malé? Ja takto nerozmýšľam. Keď môžem pomôcť nejakej časti ľudí žijúcich na Slovensku, tak im chcem pomôcť. A zajtra pomôžem ďalšej skupine a pozajtra ďalšej skupine.
A z opozície častokrát počúvame, že no tak, ale to ešte aj hento treba vyriešiť, aj toto. V poriadku, ja súhlasím, ale kvôli tomu nepomôžeme ani tomu, čo môžeme urobiť dnes? Takto ja nerozmýšľam, keď môžem pomôcť nejakej skupine ľudí na Slovensku, nikomu inému tým nepoškodíme. Prečo to neurobíme? Ja aspoň fungujem v živote tak, že keď to môžem urobiť, nikomu to nepoškodí, týmto ľuďom to pomôže, tak to urobím.

Ďakujem pekne.
Pán spravodajca, nech sa páči.

Ja len krátko. Ja som príjemne prekvapený, že bavíme sa na odbornú tému, a že nikto tu nikoho nenapadá, ale bije sa o svoje argumenty. To som v tomto parlamente už dlhšie nezažil. Takže áno, stretli sa tu ľudia, ktorí, ktorí sa tejto téme venujú, majú určité názory a tie názory presadzujú. Je to úplne normálne a páči sa mi to. Bodaj by to tak bolo pri, aj v iných oblastiach.
Takže hlasovanie navrhujem na najbližšie možné hlasovanie, to znamená zajtra o 11.00 h. Tak?

Ďakujem pekne. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Dobrý deň prajem, pán poslanec.
Teraz nasleduje druhé čítanie o

vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

Vládny návrh zákona má parlamentnú tlač 1213. Spoločná správa výborov má tlač 1213a.
Prosím teraz ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Milana Krajniaka, aby návrh zákona odôvodnil.

Ďakujem, pán podpredseda. Vážené dámy a páni, aj k tomuto návrhu zákona som pozval tých poslancov, ktorí chceli dať pozmeňujúce, doplňujúce návrhy. Myslím, že sme nakoniec dospeli k dohode. Tu aspoň pán predseda ma opraví, pán predseda výboru, ak náhodou som na niečo zabudol. Neviem o žiadnom nejakom, nejakej nedoriešenej veci, ktorá by zostala. Chcem teda povedať, že tie veci, ktoré bude pán predseda potom hovoriť, ktoré, síce neprešla, myslím, spoločná správa, ale iba ako informácia. Prešla? (Reakcia spravodajcu.) V tomto prešla, tak pani tajomníčka, možno som... ale je to v poriadku. To znamená, to, čo pán predseda bude hovoriť, tak bolo po dohode a aj to podporujem, aj vás chcem poprosiť, že aby ste to podporili.
Ďakujem. Vrátane toho návrhu, ktorý pán predseda predstavil už v tej predchádzajúcej rozprave, lebo sa síce týka sociálnej ekonomiky, ale treba to upraviť aj v zákone o službách zamestnanosti. Takže s tým návrhom, ktorý prišiel pán predseda ako s kompromisným, ja súhlasím.

Ďakujem pekne.
Pán spravodajca, dávam vám slovo, aby ste informovali Národnú radu o výsledku rokovania výborov, aby ste odôvodnili návrh a stanovisko gestorského výboru.

Ďakujem. Dovoľte mi, vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi predložiť informácie o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 1213), vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1732 z 20. októbra 2022 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Určila zároveň Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci ako gestorský výbor a lehoty na prerokovania návrhov zákona v druhom čítaní vo výboroch.
Vládny návrh zákona (tlač 1213) prerokovali a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky schváliť výbor pre financie a rozpočet, výbor pre hospodárske záležitosti a výbor pre sociálne veci.
Ústavnoprávny výbor o návrhoch zákona dňa 29. novembra 2022 nehlasoval, pretože nebol uznášaniaschopný.
Z uznesení výborov vyplýva 36 pozmeňujúcich návrhov.
Návrh spoločnej správy výborov vrátane záverečného stanoviska k návrhu prerokoval gestorský výbor vo svojej 89. schôdzi dňa 29. novembra 2022. Gestorský výbor neprijal platné uznesenie o schválenej spoločnej správe výborov, nakoľko návrh nezískal potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných členov výboru.
Výbor ma poveril, aby som podľa § 80 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky podal informáciu o výsledku rokovania výborov a predložil návrh na ďalší postup.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu a hlásim sa ako prvý.

Ďakujem pekne.
Otváram rozpravu, do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa teda, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Nie. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy.
Pán spravodajca, nakoľko ste požiadali o slovo, nech sa páči.

Jedná sa o zákon zamestnanosti, je to základný zákon rozvoja zamestnanosti. Naozaj, ak máme záujem rozvíjať zamestnanosť, tak v tomto zákone by mali byť zadefinované hlavné a možnože všetky podpory zamestnanosti, aby sme ľudí motivovali, zamestnancov, zamestnávateľov a všetkých aktívnych hráčov na trhu aby sme nejakým spôsobom motivovali, aby tá zamestnanosť a hlavne nezamestnaní, ťažko zamestnateľní ľudia, dlhodobo znevýhodnení, zdravotne znevýhodnení mali podmienky také, aby tí zamestnávatelia ich mali možnosť zaujímať.
Pri krízach, ktoré, ktoré vlastne sme za posledné obdobie prežili, či už to bola covidová kríza, utečenecká kríza a, ako aj demografický vývoj na Slovensku, je jasné, že s týmto zákonom sa musí aktívne narábať, lebo ten mix nezamestnaných a vlastne tá zamestnateľnosť, zamestnanosť na Slovensku sa veľmi hýbe.
Možno jeden zaujímavý údaj, ktorý som už tu párkrát použil, ale použijem ho znova, že za predchádzajúci rok sa nám pracovný trh znížil o sedem... o 29-tisíc ľudí vzhľadom k tomu, že väčšia časť odišla do dôchodku, ako ľudia, ktorí prišli na pracovný trh, a takisto prisťahovalectvo, vlastne prisťa... odsťahovaní nám nerobili také kladné číslo, aby to nejakým spôsobom nahradili.
Spomeniem pár vecí, ktoré sa mi v tom zákone nejako páčia alebo ma zaujali. Tento zákon ruší nárokovateľnosť aktivačných prác. Určite si pamätáte príspevky rôznych televízií, kde prišli do obce, kde bolo niekoľko stoviek aktivačných prác a prišli tam, nenašli nikoho. A, samozrejme, v tej obci je jedna verejná budova, obecný úrad, a napriek tomu, a napriek tomu, keďže tie aktivačné práce nerobia nič iné len, len upratujú, napriek tomu tam upratané nebolo. Ja som to viackrát kritizoval, že my vlastne dáme stovky aktivačných pracovníkov, lebo stačilo, aby starosta dal žiadosť a automaticky mal na to nárok. Tieto peniaze boli nárokovateľné a koľko si zmyslel, že tých pracovníkov aktivačných potrebuje, nič ho to nestálo, toľko, toľko žiadostí dal. Bolo to neefektívne jednak, že nebola kvantifikovaná a následne aj kontrolovaná, že čo tí ľudia vlastne za tie peniaze, ktoré od štátu dostávajú, a jednak tí aktivační pracovní a jednak zdroje, ktoré boli, ktoré sú vynakladané na prevádzku tejto činnosti, ale zákon jasne definuje, že pri tejto činnosti je dôležité získavať, aby títo pracovníci získavali pracovné návyky a pracovné zručnosti. Ale ja sa pýtam, aké pracovné návyky, aké pracovné zručnosti títo pracovníci získavajú, keď poväčšine alebo skoro je to pravidlom, že upratujú, upratujú v tých obciach smeti a vlastne robia poriadok. Tak aké zručnosti tam môže ten pracovník získať? A keď sa jedná o pracovné návyky a si spomenieme na tie reportáže, ktoré boli, tak tiež asi pokiaľ tí ľudia do tej práce chodia, ako chodia, že keď tam tí, tie štáby nikoho nenašli, to znamená, že asi tie pracovné návyky tiež nejakým spôsobom nezískavajú.
A čo ma najviac na tom udivuje, že my tých pracovníkov takým spôsobom sme aktivizovali 25 rokov s prestávkami. A on je stále na tom pracovnom trhu a pokiaľ nemá tú aktivačnú prácu, tak vlastne nikde inde nie je schopný sa zamestnať, to znamená, že náš výsledok je nula, ale keď, keby sme sa hlbšie nad tým zamysleli, už dávno by sme pochopili, že tieto peniaze nie sú efektívne využívané. A pred týmto zákonom sme schvaľovali zákon o sociálnej ekonomike, kde naozaj tieto prostriedky sú oveľa, oveľa, oveľa efektívnejšie využívané, lebo tí ľudia musia sa zamestnať na pracovnú zmluvu, musia vytvoriť nejakú hodnotu. Lebo nikdy ten štát nebene... nebe... nedáva benefity tým sociálnym podnikom v plnej výške, to znamená, časť tých benefitov si musí ten sociálny podnik zarobiť. To znamená, ja to vnímam veľmi pozitívne.
Čo je ešte pozitívne na tomto, na tejto zmene, je to, že určuje sa maximálna hranica z 18 mesiacov na 12 mesiacov a potom musí ten pracovník už z tých aktivačných prác odísť. Čiže toto pokladám za jednu dôležitú zmenu. Teraz budú o tom rozhodovať výbory zamestnanosti v danom okrese, ktorí vedia presne posúdiť, kde a ako sa tie aktivačné práce vykonávajú, kde je to efektívne a kde a koľko ľudí je potrebných.
Pána ministra som sa pýtal, a myslím, že aj pre ministerstvo sociálnych vecí je to dôležité, aby sa vlastne zanalyzovalo, koľko tých peňazí sme ročne na túto činnosť dali. A to je kvôli tomu, lebo výbory na okresných úradoch práce, samozrejme, budú rozhodovať na ne... na základe nejakých rozpočtov, ktoré budú mať, a naozaj, keď chceme zachovať tie aktivačné práce, kde je to efektívne, kde naozaj sa snažili tým ľuďom nejaké tie pracovné návyky a pracovné zručnosti dať a má to nejaký zmysel, aby sme vedeli posúdiť, koľko tých zdrojov do toho systému išlo a koľko tých zdrojov následne budú tie výbory, výbory poskytovať.
Troška ma vyrušilo pri tejto novele rušenie § 50j, každý troška zorientovaný starosta vedel, čo je to § 50j, je to paragraf, kde, ktorý je určený len pre samosprávu, pre mestá, obce, samosprávne kraje a organizácie v stopercentnej zriaďovateľskej pôsobnosti týchto, týchto obcí a samosprávnych krajov. A pokiaľ sa stala nejaká nemilá udalosť, to znamená, že povodne a bolo potrebné upratovať, alebo pri jarných prácach, pri jesenných prácach alebo keď napadlo veľa snehu, tak automaticky štát podporoval, keď aj bolo menej tých zdrojov, tak podporoval tieto zdroje na § 50j, aby naozaj tie obce mohli túto, túto situáciu buď krízovú, alebo, alebo, samozrejme, situáciu s ročným obdobím plynule zvládnuť.
Tým, že sa zrušil ten § j a sa to urobilo tak, aby všetky, aby žiadať mohli všetky organizácie, tak ja som si hovoril, že ten § j bol určený na taký, nielen na tú zamestnanosť, ale aj na ten regionálny rozvoj, a troška mi to, troška mi to vadilo, ale na ministerstve ma ubezpečili, že oni vedia vyčleniť peniaze cez výbory zamestnanosti tak, že presne určia, že toto je pre zamestnávateľov vo verejnej správe, to znamená obce a mestá. Tak pokiaľ je to tak, tak jakože určite, určite je to dobrý. Je to len, je to len naozaj technická otázka a pokiaľ je to tak, tak je to v poriadku.
Čo mi troška vadí, že my, a nielen pri týchto veciach, ale vo všeobecnosti, že my všetko plánujeme financovať z európskych zdrojov. Berieme to tak, že tie európske zdroje ako keby sme ich mali veľa, sú voľné, tak financujme a, samozrejme, je to výhodnejšie jak zo štátneho rozpočtu. Ale keď si pamätáte, tak v minulom období boli pozastavené peniaze z operačného programu, celý operačný program bol pozastavený práve kvôli tomu, že sa kdesi nejaké peniaze ukradli alebo transparentne neboli rozdelené. A teraz si uvedomme, že my vďaka tomu, aby sme zefektívnili čerpanie tých zdrojov, sme urobili jeden operačný program. To znamená, že v minulosti, keď bol problém, tak ten daný operačný program, bolo ich niekoľko, sa zastavil a sa niekoľko mesiacov, myslím, že viac aj jako rok nečerpalo z toho programu. A toto je obrovské riziko. To znamená, že máme jeden operačný program a keď sa niečo také stane, tak všetky peniaze z toho operačného programu sa nám zastavia. A ja mám obavu, hej, aby pri takom niečom, čo sa môže stať a na Slovensku sme veľmi, sme veľmi kreatívni, takže stať sa to môže, aby naozaj nedoplatila na to tá aktívna politika trhu práce a naozaj aby tie, aby tie zdroje, aby to bolo tak nastavené, aby tie zdroje potom mohli aspoň v menšej miere, samozrejme, výrazne menšej miere, ale aby na tie nevyhnutné veci mohli tiecť zo štátneho rozpočtu.
Takže to sú také moje hlavné body, čo ma v tom zákone zaujalo. Ja si myslím, že ten zákon je potrebné podporiť, rovnako, rovnako ako zákon o sociálnom podnikaní, aj tento reaguje na to, čo nám život priniesol. Myslím si, že pravidelne raz za dva, raz za tri roky treba takýto zákon novelizovať a vlastne prispôsobovať o tom, aký mix sa nám na pracovnom trhu objavuje a aké vonkajšie zásahy sa nám do toho dostávajú, a následne prijať k tomu nejaké riešenia.
Ďakujem.

Ďakujem. Jedna faktická poznámka.
Pán poslanec Richter, nech sa páči.