83. schôdza

Pán poslanec, súhlasíte? Ak áno, tak ja tú otázku ale musím tým pádom prečítať. (Reakcia z pléna.) Čiže súhlas je tu obojstranný.
Takže pán poslanec Tomáš Valášek sa pýta pána ministra:
„V rozhovore u Zuzany Hanzelovej ste informovali o príprave novely Trestného zákona. Pôvodný návrh zákona obsahoval aj redefiníciu znásilnenia – za znásilnenie by sa považoval sexuálny styk bez súhlasu dotknutej osoby. Od tejto zmeny ste upustili z dôvodu, že „Spôsob preukazovania by OČTK nevedeli zvládnuť”. Mohli by ste vysvetliť: (i) v čom spočíva nemožnosť preukazovania absencie súhlasu? (ii) aký je rozdiel oproti preukazovaniu „hrozby bezprostredného násilia”? A (iii) aký je rozdiel oproti preukazovaniu súhlasu poškodeného podľa § 29 Trestného zákona?"
Nech sa páči, pán minister, môžete na obe otázky odpovedať.

Ďakujem pekne. Skúsim stručne, ale efektívne.
Vážený pán poslanec, v prvom rade chcem uviesť, že návrh zákona, novely Trestného zákona bol vypracovaný participatívnym spôsobom a jeho prípravy začali už 2021. Prvýkrát bol predložený už v decembri 2021. Následne na základe výsledkov z rozporových konaní predkladateľ vyhodnotil situáciu tak, že s ohľadom na podstatné zmeny v návrhu zákona bolo potrebné pripomienkové konanie vykonať znovu. A preto bol predložený do pripomienkového konania opätovne v septembri 2022. Vyhodnocovanie pripomienok, ktoré vzišli v poradí z druhého pripomienkového konania, boli vyhodnocované za aktívnej účasti kolégia ministra spravodlivosti a externých pracovných skupín, ktoré boli vytvorené podľa vecného zamerania pri ministerstve spravodlivosti. Na vyhodnocovaní pripomienok a s tým spojenej odbornej diskusii sa zúčastňovalo vyše 100 expertov na trestné právo, prípadne na iné odvetvia práva. Vytvoril sa tak náležitý priestor pre riadne zhodnotenie nastolených argumentov a názorov. Predložený alebo predkladaný návrh zákona preto predstavuje materiál, ktorý je v prvom rade odborným pohľadom na vývoj trestnej politiky štátu.
Berúc do úvahy skutočnosť, že ide o rozsiahly materiál, a ktorý sa dotýka širokého spektra inštitútov trestného práva hmotného, je logické, že celý legislatívny proces je poznačený názorovou pluralitou, ktorá existuje medzi zástupcami akademickej obce, advokátov, prokuratúry, Policajného zboru, ministerstva vnútra a ďalších subjektov zapojených do pripomienkového konania, kde existuje rôzny prístup k trestaniu páchateľov i hrozbe trestami. Ministerstvo vykonalo množstvo vecných diskusií na úrovni inštitúcií, expertov i kolégia ministra, výsledkom ktorých je kompromisný návrh na zmeny celospoločenskej dohody o posudzovaní a sankcionovaní protiprávnych činov v podobe predloženej novely Trestného zákona.
A teraz k vašej otázke. Čo sa týka podstaty vašej otázky, v rámci expertnej diskusie boli zohľadňované argumenty pripomienkujúcich subjektov i aplikačnej praxe, na základe ktorých bolo síce vypustené z novely Trestného zákona pravidlo, podľa ktorého za súhlas pri trestnom čine znásilnenia a iných formách sexuálneho násilia podľa § 199 sa nepovažuje prejav vôle poškodeného, ktorý už urobil v súvislosti s predchádzajúcou súložou alebo inou sexuálnou praktikou. Toto pravidlo sa však týkalo súhlasov poskytnutých až ex post po súloži alebo inej sexuálnej praktike. Ale podotýkam, v návrhu však naďalej ostalo pravidlo, podľa ktorého súhlas nemožno považovať za prejavený, ak poškodený na konanie páchateľa slovne alebo fyzicky nereagoval. Inými slovami, v návrhu ostáva definícia, že za súhlas nemožno považovať, teda súhlas nemožno považovať za prejavený, ak poškodený na konanie páchateľa slovne alebo fyzicky nereagoval. Toto pravidlo bude pokrývať aj situáciu tzv. zmrznutia obete znásilnenia alebo sexuálneho násilia.
A teraz k tej otázke týkajúcej sa prechodných ustanovení a v súvislosti so Španielskom. Ak dôjde k zmene podmienok trestnosti určitého konania, ako došlo aj v Španielsku, môžu vzniknúť nasledovné situácie. Ak po zmene právnej úpravy protiprávne konanie už nie je trestným činom, všetky právoplatné odsúdenia spred účinnosti zmeny ostávajú síce v platnosti, nemenia sa, ale nevykonané tresty už nie je možné vykonať. Ak nie je niekto vo výkone trestu odňatia slobody, musí byť k účinnosti nového zákona prepustený, respektíve ukončí sa aj výkon iných druhov trestu. Ak po zmene právnej úpravy je protiprávne konanie posudzované prísnejšie, platí čl. 50 ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky, kde trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný.
Neskorší zákon sa použije, ak je to pre páchateľa priaznivejšie. To znamená, že sa použije stará právna úprava, ktorá je pre páchateľa priaznivejšia, to je Ústava Slovenskej republiky. Ak po zmene právnej úpravy je protiprávne konanie posudzované miernejšie, ale stále ide o trestný čin, právoplatne odsúdený ani tresty z minulého obdobia sa nemenia, ak zákonodarca pri schválení zmeny zároveň neschváli pravidlá na zmierňovanie trestov, špeciálne k schválenej zmene trestnosti, alebo ak takéto pravidlá neupravuje právny poriadok ako všeobecnú úpravu. Pre všetky prípady prípadného zmierňovania trestnosti do budúcnosti.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem, pán minister. Pán poslanec nemá záujem o doplňujúcu otázku.
Takže pristúpime k deviatej otázke, ktorú položil pán poslanec Martin Čepček na ministra kultúry, na ministerku kultúry Slovenskej republiky Natáliu Milanovú:
„Aký postoj ste zaujali k otvorenému listu primátora Trebišova generálnemu riaditeľovi TV JOJ ohľadom seriálu Iveta?"
V zastúpení pani ministerky odpovie pán minister Krajniak. Nech sa páči, máte slovo.

Pán poslanec Čepček, mrzí ma to, ale v zastúpení pani ministerky kultúry zabudol som si ten papier, síce na stole, ale viem vám odpovedať, že k listu primátora Trebišova nezaujíma ministerstvo kultúry žiadne stanovisko. (Reakcia z pléna.) Skončil som.

Pán poslanec, ďakujem za upozornenie, pán minister. Takže pán poslanec Čepček, máte doplňujúcu otázku?

Ďakujem, pán minister. Zdá sa mi dehonestujúce, že okresné mesto Trebišov je v tom seriále vykreslené ako mesto fanatikov a prostitútok. A čo mám informácie, tak pán, pán primátor tohto mesta žiadal aj pani ministerku. Tak toto bola, toto bola otázka adresovaná pani ministerke, že to stanovisko ja som nezachytil, preto sa pýtam, že aké stanovisko dala pani ministerka k tomuto. Ďakujem.

Ja tomu, ja tomu rozumiem, pán poslanec. Ale viete, že zastupujem pani ministerku, a tým pádom prednášam oficiálne stanovisko ministerstva kultúry. Ak môžem na to ešte zareagovať... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Blanár, Juraj, podpredseda NR SR
Nech sa páči.

Krajniak, Milan, dočasne poverený minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR
Nechcem sa, alebo využijem tých pár sekúnd, ktoré ešte mám, nechcem sa vyjadrovať k tomu konkrétnemu seriálu a tak, ale vo všeobecnosti si myslím, vzhľadom na to, čo ste povedali, že Slovensko má jednu neresť alebo ľudia žijúci na Slovensku majú jednu neresť, a tým teraz nemyslím tých normálnych ľudí, ktorí žijú, ale skôr elity, že sa častokrát sebabičujeme a zobrazujeme samých seba v horšom svetle než v porovnaní s inými krajinami v EÚ sme. Ako príklad vám uvediem svoju dnešnú skúsenosť.
Natáčala RTVS reportáž, oslovili aj mňa, kde podľa dlhodobých štatistík bez ohľadu na to, aká vláda bola, sa Slovensko nachádza na treťom, štvrtom mieste v tom, aké percento slovenských domácností je v chudobe. To znamená, sme na tom, Česko je na tom najlepšie, my sme na rovnakej, na štvrtom mieste, na rovnakej úrovni ako Dánsko. Ja nevravím, že sme dokonalí, ale nie je to teda katastrofa. No a v tom, v tej reportáži sa vyjadril jeden expert alebo expertka, že no ale prečo nepovieme, že my tu máme aj Rómov a v tom sme horší ako africké krajiny. No tá metodika je rovnaká pre všetky štáty EÚ. To znamená, rovnako getá, viete, prisťahovalecké rôzne v celej Európe, to je jedna vec. Druhá vec, my robíme špeciálny, špeciálnu metodiku zisťovania aj na Rómov. A robí sa v celej EÚ znovu na základe rovnakej metodiky. A zatiaľ čo priemer EÚ je 48 % rodín, ktoré majú problém so strechou nad hlavou v zmysle, že zateká, nemajú teplo, čokoľvek. Slovensko malo pred šiestimi rokmi takýto problém z, na dve tretiny. Dneska je to 26 %. To znamená, tu je niečo, kde by sa dalo povedať, že dobre, nejako sa tá situácia zlepšuje, že naozaj aj tým najbiednejším ľuďom ten štát nejako v priebehu rokov sa snaží uľahčiť život najmä kvôli tým deťom, ktoré za nič nemôžu, samozrejme. Ale sami o sebe budeme rozprávať, že sme horší ako Afrika. Toto je, ja si uvedomujem, to bola len poznámka, keď ste na to povedali. Ja si uvedomujem, že tento konkrétny seriál je umelecké dielo a vysielanie súkromnej televízie. K tomu sa nechcem vyjadrovať. No. Ďakujem pekne.

V zastúpení pani ministerky ste to skvele zvládli, pán minister. Ďakujem.
A môžeme pristúpiť teraz k otázke pána poslanca Svrčeka a chcem sa spýtať, či súhlasí s tým, aby sme spojili otázky 10, 12 a 13, ktoré sú rovnaké, totožné, do jednej. Súhlasíte? (Súhlasná reakcia poslanca.) Ďakujem pekne. Takže pán poslanec Svrček položil otázku 10, 12, 13 na pána ministra pôdohospodárstva, rozvoja a vidieka Samuela Vlčana, ktorá znie:
„Akým spôsobom momentálne rieši rezort otázku PCB látok na Zemplíne?"
Pán minister, máte slovo.

Vážený pán predsedajúci, ďakujem za slovo.
Vážené panie poslankyne, vážení pani poslanci, otázka PCB látok na Zemplíne, tí, ktorí sa tou problematikou zaoberajú, je viacvrstvová a týka sa viacerých rezortov, tak ministerstva pôdohospodárstva, ako aj ministerstva životného prostredia, aj ministerstva zdravotníctva. A, pán poslanec, viem, že ste sa obrátili aj na ministra zdravotníctva, ja mám teda pripravenú jeho odpoveď.
Ten problém vznikol pri výrobe v Chemko Strážske počas niekoľkých desiatok rokov a je fakt, že v telách ľudí, ako aj v telách hospodárskych zvierat, dokonca aj vo slepačích vajciach pri kontrolách, ktoré boli vykonávané VPS-kou, Štátnou veterinárnou a potravinovou správou, sa našli stopové množstvá PCB látok. Pre ľudí, ktorí nie sú zorientovaní, tak tie PCB látky vznikali ako vedľajší produkt v Chemku a časť z nich bola uložená v tých sudoch, o ktorých už dneska bola reč. Časť z tých sudov bola nevhodne uložená mimo areálu samotného Chemka Strážske. A časť z tých sudov sa teda dostala do tej Ošipárne, ako aj do obory dneska jedného súkromného majiteľa lesa. A práve tieto PCB látky robili najväčší problém, lebo ony sú slané, a preto keď eróziou sa tie sudy odokryli a divá zver dostala prístup k tým sudom, tak ony chodili tie diviaky a iná raticová zver lízať tie zvyšky PCB látok a tak to jednoducho dostali do svojich tiel. A tým, že sa tie PCB látky naviazali na tukové bunky týchto zvierat, tak konzumáciou sa takto tie PCB látky dostali aj do tiel miestnych obyvateľov.
Ďalší problém je nejaká koncentrácia tých PCB látok v tzv. odkalisku Poša. Lebo v minulosti, aby si zlacnili v podniku prevádzku, tak nejakú časť toho odpadu, zrejme toho popola, púšťali do toho odkaliska. Čo môže byť potenciálne tiež ďalší zdroj znečistenia. Ale to je skôr otázka, ktorú zrejme bude riešiť ministerstvo životného prostredia, neviem, či sa pán kolega Budaj aj na túto otázku alebo na zodpovedanie tejto problematiky zameria.
My sme na ministerstve pôdohospodárstva po tom, čo sme v roku 2020 vykonali aj desiatky skúšok pôdy, poľnohospodárskej pôdy, kde sa nepotvrdil výskyt PCB látok, ale na druhej strane sme zistili, že tie PCB látky sa nachádzajú aj vo svalovine hospodárskych zvierat, tak sme uzatvorili zmluvu so slovenskou technickou univerzitou, spolu s naším Národným poľnohospodárskym a potravinárskym centrom realizujú projekt dlhodobého výskumu, ktorý by nám mal potvrdiť niektorú z tých teórií, ako sa tie PCB látky môžu v tom prostredí pohybovať a ako by sme mohli zabrániť nejakej ďalšej kontaminácii. Lebo, samozrejme, pri niektorých kontrolách, povedzme u rýb, tak samotná ŠVPS-ka, veterinári zakázali konzumáciu rýb z niektorých lokalít a musíme napríklad potvrdiť alebo vyvrátiť teóriu, že nejaká časť tých odpadov, ktoré boli produkované počas prevádzky Chemka Strážske, boli použité ako možno technická soľ za socializmu a takto sa dostali jednoducho do širokého okolia a teraz nám to v životnom prostredí cirkuluje.

Toľko odpoveď za svoj rezort pán minister Vlčan a za rezort ministerstva zdravotníctva v zastúpení.
A teraz poprosím pána ministra životného prostredia Budaja, aby odpovedal na otázku pána poslanca Svrčeka, ktorú sme zlúčili.
Nech sa páči, pán minister. Je to otázka, pán minister:
„Akým spôsobom momentálne rieši rezort otázku PCB látok na Zemplíne?"