12. schôdza

Ďakujem pekne, pán podpredseda vlády. Ďalšia otázka smeruje na pána ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky Juraja Blanára. Postavil ju pán poslanec Ivan Hazucha v tomto znení:
„Vážený pán minister, vyjadrili ste sa, že Slovenská republika je pripravená podať pomocnú ruku Bosne a Hercegovine v jej prístupovom procese do Európskej únie. Ako konkrétne si takúto pomoc predstavujete a je Slovensko pripravené dostávať menej peňazí z európskeho rozpočtu v dôsledku prijatia nových členov?"
Nech sa páči, pán minister, máte slovo.

Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážený pán poslanec, Slovenská republika sa dlhodobo zaujíma o rozširovanie Európskej únie o nových členov a naše angažovanie sa práve na západnom Balkáne o tom svedčí, pretože pred dvadsiatimi rokmi, viac ako pred dvadsiatimi rokmi bolo prisľúbené práve balkánskym krajinám to, aby sa situácia zmiernila po tej hroznej občianskej vojne, ktorá tam nastala, že otvárame perspektívu pre tieto krajiny v Európskej únii. Avšak čas beží a tá perspektíva sa akosi vzďaľuje.
A preto som veľmi rád, že práve Slovenská republika je členom aj krajín Priateľov západného Balkánu a na svojom stretnutí, ktoré sme mali v Taliansku v Ríme, ktoré zorganizoval pán minister zahraničných vecí Talianska Antonio Tajani, sme túto vec rozobrali do hĺbky s priateľskými krajinami a vzišlo z toho aj komuniké, ktoré sme odosielali do Európskej únie na Európsku komisiu, kde sme podporovali urýchlenie procesu prijímania týchto krajín do Európskej únie. A keďže Bosna a Hercegovina bola najďalej z hľadiska tých prípravných konaní, hlavne prijímania legislatívnych zmien, tak som veľmi rád, že sa to podarilo a že sme boli vyslyšaní, pretože Bosna a Hercegovina je dnes jedna z najkomplikovanejších, jeden z najkomplikovanejších štátnych útvarov na svete. Pretože keby som vám to vysvetľoval, ako funguje, možno by ste ani nepochopili a o to som rád, pretože dáva to nejakú nádej tým občanom západného Balkánu, že predsa len sa to ide naplniť. Lebo v opačnom prípade, ak by sa to nestalo, tak by nastala obrovská frustrácia, a to by nám určite neprospelo, pretože my chceme, aby tento región sa stabilizoval. Napriek tomu, že tá stabilita je tam veľmi krehká, ale je to predovšetkým stabilita medzi Kosovom a Srbskom v súvislosti s dohodami, ktoré sa nedodržiavajú medzi Prištinou a Belehradom.
Čiže sme veľmi radi, že Európska rada rozhodla o tom, že sa otvoria rokovania s Bosnou a Hercegovinou a Bosna a Hercegovina má pred sebou veľké úsilie, ktoré musí ešte prekonať či pri prijímaní jednotlivých záväzkov, ktoré ešte nie všetky naplnili, ale potom, samozrejme, pri otváraní všetkých kapitol a uzatváraní týchto kapitol, čo nebude jednoduché, avšak je potrebné povedať, že sme nápomocní. Tak ako som spomínal, krajiny, priateľské krajiny západnému Balkánu avizovali, že sú pripravené pomôcť a Slovensko medzi ne patrí práve v tom zmysle, že my máme skúsenosti z prístupového procesu a ja som svojmu kolegovi ministrovi zahraničných vecí Bosny a Hercegoviny ponúkol expertnú pomoc pri týchto rokovaniach a by sme im mohli niektoré veci pomôcť vyrokovať bez toho, aby sa museli učiť na vlastných chybách, ak to tak môžem povedať.
Áno, samozrejme, že každé rozširovanie si prinesie so sebou aj nejaké ďalšie nové témy, a to už je téma ako taká pre Európsku úniu, pretože my čelíme v podstate rozširovaniu o potencionálne deviatich krajín do Európskej únie, a to prinesie významné zmeny. A preto Európska únia má pred sebou po najbližších voľbách veľké témy, ako diskutovať o tom, čo to prinesie, na čo je potrebné sa pripraviť, ale tak, aby to neohrozilo našu spoločnú kohéznu politiku a poľnohospodársku politiku. Pretože tá je veľmi, veľmi dôležitá práve z pohľadu, že najväčšia časť z rozpočtu Európskej únie ide do podpory spoločnej poľnohospodárskej politiky. No a každá krajina je rôzne nastavená. Môže sa stať, že z niektorých krajín, ktoré sú v súčasnosti poberateľmi eurofondov, sa stane len krajinou, ktorá bude len platiť a už nebude prijímať, pretože všetko sa prenastaví. Ale napriek tomu je potrebné touto cestou ísť, pretože skúsenosť a história nás poúča, že radšej je potrebné mať tieto krajiny, ktoré vznikli po rozpade Juhoslávie, za rokovacím stolom v Bruseli, ako... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne, pán minister. Na vašu odpoveď nie je doplňujúca otázka od pána poslanca, takže prejdeme k ďalšej otázke, ktorá je na pána generálneho prokurátora, ale tam platí, že pán generálny prokurátor sa ospravedlnil a odpíše písomne, odpovie písomne.
Takže ideme k pani poslankyni Tine Gažovičovej, ktorá položila otázku ministerke zdravotníctva Slovenskej republiky Zuzane Dolinkovej:
„Vážená pani ministerka, máte informáciu o dlhodobom výpadku vakcín proti ochoreniu čierneho kašľa a prečo k nemu došlo? Podniklo už ministerstvo konkrétne kroky k zabezpečeniu vakcín proti ochoreniu čierneho kašľa? Viete, kedy budú vakcíny proti ochoreniu čierneho kašľa opäť dostupné?"
Na otázku odpovie pán podpredseda vlády, pán Kmec. Nech sa páči.

Ďakujem, pán predsedajúci. V mene pani ministerky Zuzany Dolinkovej by som chcel poskytnúť nasledujúcu informáciu.
Vážená pani poslankyňa, ďakujem za vašu otázku. Na území Slovenskej republiky je registrovaných viacero kombinovaných vakcín proti ochoreniu čierneho kašľa pre rôzne vekové kategórie. Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky eviduje krátkodobú nedostupnosť jednej z kombinovaných vakcín proti čiernemu kašľu do doby naskladnenia plánovanej dodávky od držiteľa rozhodnutia o registrácii vakcíny. Ministerstvo zdravotníctva v spolupráci so Štátnym ústavom pre kontrolu liečiv vydalo rozhodnutie pre veľkodistribúciu, výdaj a používanie vakcíny Boostrix Polio, ktoré by podľa informácií od zástupcu držiteľa mali byť dodané na územie Slovenskej republiky koncom budúceho týždňa a následne na základe objednávok dodávané do verejných lekární pre potreby pacientov. Ministerstvu zdravotníctva bola doručená informácia od zástupcu držiteľa jednej z kombinovaných vakcín proti čiernemu kašľu Boostrix o dlhodobej nedostupnosti tejto vakcíny z dôvodu globálnych problémov v dodávkach. Na základe tejto informácie ministerstvo zdravotníctva začalo podnikať kroky pre hľadanie alternatívneho riešenia vzniknutej situácie oslovením zástupcu držiteľa ďalšej registrovanej vakcíny.
Ďakujem za vašu pozornosť. Skončil som.

Ďakujem pekne, pán podpredseda vlády. Na vašu otázku neevidujem doplňujúcu otázku, ale, pardon, je tam chyba, takže dobre. Ale pani poslankyňa chce iba písomne odpoveď, keďže pán podpredseda vlády iba nahrádzal pani ministerku.
Teraz vás poprosím, kolegovia, zabudli sme na otázku od pána poslanca Igora Váleka na pána ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky Juraja Blanára, ktorá mala byť piata, ešte pred touto odpoveďou. Takže vrátime sa k nej. Zabudol som, áno, samozrejme. Takže teraz odcitujem jej znenie, a to je nasledovné:
„Vážený pán minister, politický výbor Parlamentného zhromaždenia Rady Európy nedávno odporučil, aby bolo Kosovo prijaté za člena tejto organizácie. Ako sa k tomuto odporúčaniu stavia slovenská diplomacia?"
(Reakcie z pléna.) Čiže pán poslanec Igor Válek tu nie je, hej? Tak som to vlastne urobil správne. No výborne (povedané so smiechom), dobre.
Takže teraz poprosím, teraz poprosím pána poslanca, pána podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre plán obnovy a znalostnú ekonomiku Petra Kmeca, aby odpovedal na otázku pána poslanca Mareka Lackoviča v tomto znení:
„Pán podpredseda vlády, prosím, uveďte všetky opatrenia a ich presný časový rámec, ktoré robíte, aby ste zachránili peniaze z eurofondov, ktorých prepadnutie nám hrozí."
Nech sa páči, pán podpredseda.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Vážený pán poslanec, dovoľte, aby som na začiatku vašej otázky predložil určité vysvetlenie, pretože, ako mnohí viete, došlo k zmene kompetenčného zákona po vzniku novej vládnej koalície a ten názov, ktorý mám momentálne ja, už nesúladí s novelizáciou kompetenčného zákona. Ja mám teda v názve podpredseda vlády pre plán obnovy a odolnosti a čerpanie eurofondov, podľa novely zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy som dostal do kompetencii otázku plánu obnovy a odolnosti, následne koordinácie v oblasti politík vedy, výskumu a inovácií. A tretia oblasť je oblasť takzvaných strategických iniciatív, do ktorej spadá aj obnova Ukrajiny. Takže ak by ste mali záujem o informáciu v oblasti čerpania takzvaných klasických eurofondov, tak by som vás poprosil potom sa obrátiť na ministra investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie pána Rašiho, ktorému táto problematika z kompetencie nového zákona prináleží.
Ak by som sa mal dotknúť plánu obnovy, rozdelil by som túto otázku na dve oblasti. Tou prvou je otázka plnenia míľnikov a cieľov zo strany Slovenskej republiky. Ako viete, Slovensko sa zaviazalo splniť v rámci plánu obnovy a odolnosti 222 míľnikov a cieľov. Za také krátke obdobie je to veľmi ambiciózny plán, ktorý, samozrejme, veľmi silne naráža na administratívne, personálne kapacity Slovenskej republiky, už aj teda z minulosti, že Slovensko nikdy nebolo premiantom pri čerpaní európskych zdrojov a týka sa to aj predovšetkým týchto personálnych a administratívnych kapacít. Takže tu, samozrejme, narážame aj na to, že od začiatku nebola zohľadnená táto problematika pri tvorbe plánu obnovy a odolnosti, môžem len povedať, že ak si porovnáme český plán obnovy a odolnosti, ktorý má sto strán, slovenský plán obnovy a odolnosti má osemsto strán. Takže je to určitý vianočný stromček, ktorý vznikal pri zachovaní princípu výsledkov parlamentných volieb bývalej koalície, kde si prerozdelili tieto peniaze alikvotne podľa toho, ako dopadli politické strany v parlamentných voľbách.
Takže ja hovorím, že od začiatku ten plán obnovy je zle zapnutá košeľa a musíme sa stretávať aj s týmito, s týmito problematickými otázkami, ktoré vznikali úplne pri začiatku vzniku plánu obnovy. Ale toto berieme ako fakt, pretože je to, je to zmluva medzi Slovenskou republikou a Európskou komisiou a v tomto prípade všetky tieto míľniky a ciele sa snažíme naplniť do bodky. Samozrejme vedieme s Európskou komisiou veľmi intenzívnu diskusiu, pretože aj tie míľniky a ciele sa vyvíjajú v určitom, v určitom čase, pretože to krízové obdobie pominulo, dostávame sa do nejakej určitej rozvojovej fázy a mnohé tie míľniky a ciele predovšetkým v tej oblasti investícií a implementácie sa dostávajú do problémov, že či už z časového hľadiska, alebo potom z hľadiska realizácie mnohé tieto projekty nie sú, nie sú realizovateľné. Preto sme iniciovali aj v pláne obnovy takzvaný koncept cielenej revízie, kde paralelne s plnením jednotlivých míľnikov a cieľov sa snažíme komunikovať s Európskou komisiou v určitom prispôsobovaní týchto jednotlivých projektov v súčasnej, aktuálnej, reálnej situácii. Ako viete, momentálne sme v hodnotení, v záverečnej fáze hodnotenia štvrtej žiadosti o platbu vo výške 932 mil. eur, kde na tejto aprílovej schôdzi práve sa podarilo schváliť legislatívu k... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne, pán podpredseda vlády, váš čas vypršal, ale bude mať doplňujúcu otázku pán poslanec Marek Lackovič a potom môžte ďalej päť minút odpovedať.
Takže nech sa páči, pán poslanec, máte doplňujúcu otázku.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.
Ďakujem veľmi pekne aj za odpoveď, pán podpredseda vlády. Ale odpoveď na tú otázku, sa obávam, že som úplne nedostal. Tá otázka znie, ak dovolíte, ja ju zopakujem ešte raz, poprosil som vás, aby ste uviedli všetky opatrenia a ich presný časový rámec, ktoré robíte, aby sme tie peniaze z Európskej únie zachránili. Rozumiem, že tá situácia je aj vplyvom zlých rozhodnutí vlády, najmä v oblasti trestných kódexov ťaživá a veľmi ťažká, ale napriek tomu snáď robíte aj niečo viac, ako je len komunikácia s Európskou komisiou.
Ak vás môžem poprosiť, skúsme ešte raz. Ďakujem pekne.

Áno, v skratke vám odpoviem na túto vašu otázku. Ja zatiaľ z mojej komunikácie s Európskou komisiou v žiadnom prípade ne, v podstate nevyhodnocujem, že by nám hrozilo bezprostredné krátenie alebo zastavenie toku európskych peňazí, čo sa týka plánu obnovy. Máme tam určité otvorené otázky, ktoré sú datované aj z minulosti, to je predovšetkým limity verejných výdavkov. Tam vedieme veľmi intenzívnu komunikáciu, ako nahradiť tie pôvodné nastavené, ten pôvodne nastavený míľnik a sme v etape, kde sa začíname stretávať na mieste s Komisiou, kde by sme mohli dosiahnuť určitý kompromis. Tu by som len chcel pripomenúť, že šéf vašej kandidátky, ktorý bol v tom čase predsedom vlády, odmietol taktiež tieto limity verejných výdavkov plniť a vyžiadal si výnimku od Európskej komisie. Takže aj z pohľadu vášho špicen kandidáta na európskej kandidátke realizácia týchto limitov verejných výdavkov bola nereálna. Takže momentálne sa bavíme s Európskou komisiou, ako tieto limity verejných výdavkov nastaviť do nejakého reálne, reálneho stavu.
Čo sa týka horizontálnej témy, kde, samozrejme, tiež sa vedie veľmi, veľmi aktívna verejná diskusia, otázka právneho štátu a predovšetkým ochrana finančných záujmov Európskej únie, tam, samozrejme, snažíme sa dostať po novelizácii Trestného zákona tú diskusiu s Európskou komisiou do stavu, že uspokojíme všetky jej prípadné obavy, čo sa týka ochrany finančnej dohody Európskej únie, ktorá je základom tvorby tejto dohody v rámci plánu obnovy. A tu opäť sa dostávame do situácie, že vedieme veľmi odbornú a detailnú diskusiu nie o otázke, či zrušiť alebo nezrušiť Úrad špeciálnej prokuratúry, ale akým spôsobom je momentálne organizovaná Generálna prokuratúra na to, aby boli ošetrené finančné záujmy Európskej únie. A tam vysvetľujeme, že zrušením Úradu špeciálnej prokuratúry došlo k tomu, že momentálne boj proti organizovanej trestnej činnosti a ochrane finančných záujmov Európskej únie bude riešiť viac prokurátorov, ako tomu bolo v prípade Úradu špeciálnej prokuratúry, a mnohí títo prokurátori sú už zapojení do týchto aktivít či už na úrovni krajskej prokuratúry, alebo potom aj v rámci vytvorenia oddelenia v boji so závažnou trestnou činnosťou.
Takže z pohľadu čo sa týka počtov konkrétnych prokurátorov, tak tieto otázky sú ošetrené. Generálny prokurátor pripravuje momentálne odpoveď, ktorá by mala odísť v piatok, a myslím si, že mnohé tieto otvorené otázky, ktoré boli aj komunikované prostredníctvom médií v rámci uniknutého dôverného materiálu, budú zodpovedané.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Ďalšia otázka č. 9, pán poslanec Kapuš, ktorý ale v sále nie je.
Ďalšia otázka od pána poslanca Mega, ktorý tu je, je to otázka na pána ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí Juraja Blanára a tá otázka znie nasledovne:
„Vážený pán minister, politický výbor Parlamentného zhromaždenia Rady Európy nedávno odporučil, aby bolo Kosovo prijaté za člena tejto organizácie. Ako sa k tomuto odporúčaniu stavia slovenská diplomacia?"
Pán minister, máte slovo.