Videokanál poslanca

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci, vážený pán premiér, vážení členovia a členky vlády, vážení kolegovia, vážené kolegyne, dovoľte mi uviesť návrh skupiny poslancov na vyslovenie nedôvery vláde Slovenskej republiky.
Chcem povedať, že som veľmi rád, že si pán predseda vlády našiel čas pomedzi stretnutia s Vladimírom Putinom, s pánom Erdoganom, s pánom Orbánom, že má čas a prišiel aj sem. A ja rozumiem, že pán premiér sa asi cíti lepšie v spoločnosti diktátorov než v sídle slovenskej demokracie, ale o to viac si ceníme, že je tu dnes s nami. A ja budem vo svojom vystúpení adresovať mnoho slov pánovi predsedovi vlády, tak teraz na úvod mi dovoľte povedať, že sa nebudem zakaždým otáčať, pán premiér. Prosím, neberte to ako prejav neúcty voči vašej funkcii.
Nebudem robiť bordel, dámy a páni, nebudem robiť bordel, ako pán premiér sľuboval, toho bordelu už máte dosť vo vládnej koalícii a, bohužiaľ, vďaka vám ho máme dosť aj v našej krajine. Nebudem nikoho vulgárne urážať, ako to robí premiér vo svojich videách, to tu prenechám iným, iným v tejto sále. Jednak, jednak to nie je môj štýl a jednak je to to posledné, čo ľudia na Slovensku od svojich zástupcov očakávajú. Neplatia nás za to, aby sme sa tu hádali, aby sme sa urážali navzájom a už vôbec nie, aby sme urážali samotných občanov, posielali im odkazy o fackách a podobne.
A zároveň si uvedomujem, že táto rozprava sa odohráva vo veľmi vypätom momente, vo veľmi vypätej chvíli, pár dni po tom, čo zazneli slová z úst predsedu vlády o majdane, o prevrate a tieto slová adresoval slušným občanom Slovenskej republiky, ktorí pokojným spôsobom využívajú svoje ústavné právo zhromažďovať sa. Takže považujem za vhodné, pán premiér, aby dnes aspoň jeden z nás hovoril triezvo, normálne, bez bludov a paranoje.
Očakávam, bohužiaľ, že vaše vystúpenie, vystúpenie ministrov aj koaličných poslancov bude opačného rázu. Očakávam, že budeme počuť veľa o Zelenskom, že budeme počuť veľa o Sorosovi, o mimovládnych organizáciách, o prevrate, možno o mojej rodine. Budeme počuť o tom, ako sme zosnovali atentát. Možno sa dozvieme niečo aj o novej iniciatíve proti LGBT ľuďom.
Rád by som sa mýlil, dámy a páni. Rád by som sa mýlil, ale obávam sa, že táto vláda si už nevie pomôcť. Že nič iné už nedokáže vymyslieť. Že v tomto naozaj, vážená koalícia, ste smutne predvídateľní. Že tu budete rozprávať čokoľvek dnes a akokoľvek dlho, keďže na rozdiel od poslancov nemáte obmedzený čas, čokoľvek, čo vyvolá novú vlnu nenávisti a strachu, čo opäť rozdelí spoločnosť, aby ste prekryli všetky tie zlyhania, o ktorých sa tu budeme rozprávať. Aby ste ľuďom na chvíľu, aspoň na chvíľu znovu zalepili oči. Ale, dámy a páni z koalície, nebude to fungovať, nepomôžu ani desiatky ľudových múdrostí a metafor, alebo rôzne trolie farmy, pretože, pán premiér, reči sa hovoria a chlieb sa je. A môžete chvíľu a dokonca aj roky klamať nejakú časť voličov a uspieť s tým vo voľbách, ale nemôžte klamať všetkých a večne, ako hovoril Abraham Lincoln. Možno niekde áno, možno v Rusku, ale nie v slobodnom a demokratickom Slovensku, lebo tu vás realita nakoniec dobehne. Lebo sú to aj vaši voliči, pán premiér a dámy a páni z koalície, aj vaši voliči dnes tŕpnu, keď sa pozerajú na cenovky v obchodoch. Aj oni musia chodiť nakupovať do Poľska, aby dokázali vyžiť z čoraz menšieho rodinného rozpočtu. Aj vaši voliči si dnes ničia autá na našich rozpadnutých cestách. Zbytočne stoja v zápchach pod Strečnom či v Ružomberku aj vaši voliči po rokoch a rokoch vašej vlády. Aj oni dnes a ich príbuzní umierajú vo vašom zdevastovanom a rozkradnutom zdravotníctve, čakajú v obavách celé mesiace na vyšetrenia u špecialistov. Aj vaši voliči a ich deti musia chodiť do škôl, na ktoré ste roky kašľali, aby sa potom ich deti okamžite po maturite zdvihli a odišli zo Slovenska a už sa nikdy nevrátili. A sú to špeciálne voliči SMER-u alebo strany HLAS, ktorí svoje deti a svoje vnúčatá nevidia celý rok a spoznávajú ich cez WhatsAppy na prázdniny.
A čo je podstatné, čo je podstatné, dámy a páni, všetci títo ľudia a všetci ľudia na Slovensku zároveň vidia, že v iných krajinách, podobných nám, sú potraviny aj tovar lacnejšie, platy sú tam vyššie, služby sú tam lepšie. A to netreba chodiť ani do Nemecka alebo Holandska, stačí ísť do Poľska alebo do Českej republiky. A ľudia si, prirodzene, kladú otázku, ako je to možné? Prečo to u nás nefunguje, keď sme len nedávno boli na veľmi podobnej úrovni? V čom sme my Slováci horší? A dajú si tú najjednoduchšiu odpoveď. Hovorí sa tomu Occamova britva. Tá najjednoduchšia odpoveď a tá znie, 14 rokov vlády Roberta Fica. To je tá odpoveď. A teraz to, čo vravím, aj to, čo budem hovoriť, prosím, vnímajte nielen ako moju kritiku, alebo ako vystúpenie v hlasovaní o nedôvere vlády. Vnímajte to, prosím, aj ako generačnú výpoveď alebo, ak chcete, generačnú obžalobu.
Ja som mal osem rokov, dámy a páni, mal som osem rokov, keď sa pán Robert Fico prvý raz stal poslancom tejto Národnej rady Slovenskej republiky. Pán premiér, väčšinu môjho dospelého života ste boli predsedom vlády môjho štátu. Mali ste k dispozícii... (Reakcia z pléna.)
Krásne, pán poslanec, krásne! Naozaj primerané tomuto momentu. Gratulujem, gratulujem!
Pán premiér, mali ste k dispozícii všetku potrebnú moc. Všetky páky, štruktúry štátu, dokonca aj miliardy z Európskej únie, aby ste Slovensko niekam posunuli, aby ste v niečom zlepšili život ľudí na Slovensku. A pripomínam, že prakticky celý váš život, pán premiér, vás ľudia platia z daní. A teda ja sa pýtam, menom svojím, menom celej mojej generácie, ale miliónov voličov na Slovensku, kde sú výsledky. Kde sú tie výsledky? Čo Slováci a Slovenky dostali za tie milióny, ktoré vám išli na váš plat a ešte pôjdu na vašu rentu? Čo ste dosiahli za 14 rokov vládnutia?
A ja vám to hneď pripomeniem. Hneď budem hovoriť o tých výsledkoch. A pôvodne som chcel v tomto vystúpení sa venovať najmä tým tristným výsledkom nielen tejto, ale všetkých tých vlád Roberta Fica za 14 rokov, lebo to je gro tohto návrhu o vyslovení nedôvery vlády, ale, bohužiaľ, a dostanem sa k tomu, dostanem sa k tomu, ale, bohužiaľ, faktom je, že medzi podaním nášho návrhu a touto schôdzou sa situácia dramaticky zmenila, dámy a páni. Dostali sme totiž jasnú správu, čo vy, pán premiér, zamýšľate s našou krajinou. A teraz nielen s mojou generáciou, ale aj s generáciou mojej štvorročnej dcéry. Túto správu, túto informáciu nám sprostredkoval podpredseda Národnej rady pán Pavol Gašpar. (Reakcia z pléna.) Moja chyba, pán Tibor Gašpar. Mýli sa to. A, pán premiér, vy ste tu správu nedementovali, práve naopak, ešte ste ju potvrdili.
Teda aby sme sa nevyhli nedorozumeniam, budem pána Gašpara, pána Tibora Gašpara v tejto chvíli citovať: "SMER nemá v tejto chvíli za prioritu a za cieľ vystúpiť z Európskej únie alebo NATO, ale obidve tieto združenia sa vyvíjajú v čase, menia možno niektoré základné otázky alebo princípy fungovania, ktoré boli v čase, keď sme do nich vstupovali, a preto tu musia ostať otvorené dvere pre situáciu, že by sme eventuálne uvažovali aj tak už o krajnom riešení, ako je vystúpenie z Európskej únie.“
Takže v tejto chvíli, v tejto chvíli vystúpenie z EÚ nie je prioritou a cieľom strany SMER, ale raz ním môže byť. Dnes ešte nie je, ale možno o týždeň, o rok sa do toho už pustíte plnou parou, dámy a páni zo SMER-u. A preto potrebujete, aby dvere von z Európskej únie ostali otvorené. A teraz ja naozaj neviem, či je to nejaká strategická komunikačná hra. Je to balónik, ktorý ste vypustili, aby ste zistili reakciu verejnosti, možno je to naozaj omyl pána podpredsedu Gašpara, možno vyzradil niečo, čo si v SMER-e vravíte len interne, potichu. Nemalo sa to dostať na verejnosť, ja neviem. Ale v tejto chvíli je to už jedno, pretože slová pána podpredsedu Gašpara sa nedajú čítať inak než ako potvrdenie toho, pred čím sme my, teraz hovorím aj Progresívne Slovensko, aj celá opozícia, už varovali, že vláda SMER-u pripravuje pôdu na vyvedenie Slovenska z Európskej únie. No a zhodou okolností, zhodou okolností tieto slová pána Tibora Gašpara prichádzajú pár dní po tom, ako sa vrátil z Moskvy.
A zároveň evidujem, pán premiér, že ste otvorili tému zmeny zahraničnopolitickej orientácie v rámci nového, alebo upraveného memoranda najvyšších ústavných činiteľov. A zhodou okolností tiež pár dní po tom, ako ste sa vrátili z Moskvy, pán premiér. Keby som bol ako vy, keby som klamal, ako klamete vy o Progresívnom Slovensku, tak by som povedal nasledovné. Povedal by som, že ste si išli do Moskvy po noty a že teraz konáte podľa nich. Že ste v Moskve pánovi Putinovi sľúbili, že vytrhnete Slovensko z Európskej únie a pripojíte ho k Ruskej federácii. Keby som bol ako vy, keby som bol ako vy a keby som klamal a konšpiroval, tak by som povedal, že ste mu sľúbili, že vyšlete slovenských vojakov, aby bojovali za ruskú armádu v jej imperiálnych vojnách.
Ale ja nie som ako vy, páni zo SMER-u, ja nie som ako vy, preto sa budem držať faktov a skonštatujem fakt, ktorý vyplýva zo slov pána Gašpara, že najväčšia vládna strana pripúšťa vystúpenie zo Slovenska a z Európskej únie ako možný politický cieľ a riešenie. A ja to samo osebe, tieto slová, túto možnosť považujem za natoľko existenčné ohrozenie našich národných záujmov, že na vyslovenie nedôvery vlády už nepotrebujeme nič iné. Lebo povedzme si, o čom sa tu vlastne rozprávame, dámy a páni, povedzme si veľmi prakticky.
Odchod z Európskej únie by znamenal faktický kolaps slovenskej ekonomiky aj slovenskej štátnosti, ako ju poznáme. Znamenal by dramatický prepad do chudoby, znamenal by, že nezamestnanosť okamžite vyletí hore, znamenal by prepad, zabudnutie na akýkoľvek ekonomický rast, nevedeli by sme si požičať peniaze alebo s dramaticky vyššími úrokmi. Rozpadli by sa všetky obchodné, právne a iné väzby s našimi najbližšími partnermi. Nastal by masívny odchod kapitálu a ľudí zo Slovenska, nehovoriac teda, nehovoriac... Pani poslankyne, dostanem sa aj k Anglicku. Dostanem sa aj k Anglicku. Nehovoriac o tom, že by sme prišli o miliardy z eurofondov a z plánu obnovy. A tieto peniaze, nielen teraz, ale aj v minulosti predstavovali gro všetkých verejných investícií na Slovensku. Z toho sme postavili všetky tie cesty, školy, domovy dôchodcov, čističky odpadových vôd, okresné úrady a všetko ostatné. A dokonca by sme museli peniaze do európskeho rozpočtu aj vracať, pani poslankyňa, ako Veľká Británia. Museli by sme ich aj vracať, ak by sme odišli z Európskej únie. Zároveň by to znamenalo uzavretie hraníc, predpokladám, s našimi susedmi. Možno návrat k slovenskej korune, ktorá by okamžite čelila tlaku a inflácii, dokonca hyperinflácii pravdepodobne.
A teraz toto je scenár, toto je scenár, ktorý strana SMER pripúšťa ako svoj možný politický cieľ? Takúto katastrofu chcete ponúknuť ľuďom na Slovensku? Takto všetkým ukradnúť budúcnosť?
Ako ste, pán premiér, neraz povedali na zasadnutí európskeho výboru, teraz to hovorím ja, ja mám z vás hrôzu. Z tohto mám hrôzu.
Ale máme šťastie. Ale máme všetci šťastie, pretože na rozdiel od politikov SMER-u si väčšina ľudí na Slovensku uvedomuje, čo je náš spoločný záujem, kde sú naše priority a čo je dobré pre Slovensko, čo je dobré pre ľudí na Slovensku, pre rodiny, pre domácnosti a pre ekonomiku. A preto podľa rôznych prieskumov až 70 % ľudí na Slovensku podporuje členstvo v NATO a v Európskej únii.
Ale teraz tam nejde iba o nejaké štatistiky, prieskumy. Keď sa stretávame s ľuďmi po celom Slovensku, je to cítiť. Intuitívne cítia, že aj kultúrne a civilizačne máme bližšie k Čechom, Poliakom, Nemcom než k Azerbajdžanu alebo Kazachstanu. To nič zlé voči nim, ale sem patríme. Zároveň ľudia predsa chcú mať životnú úroveň ako v rakúskom alebo moravskom pohraničí a nie ako niekde v Dagestane, v strednej Ázii, alebo v Podnestersku. To všetci ľudia vedia, a preto, mimochodom, a preto dôverujú európskym inštitúciám viac než vašej vláde.
A na tomto mieste by som veľmi rád upozornil na jeden dôležitý fakt a to je ten, že pán predseda vlády nemá mandát od voličov ani od tejto Národnej rady na takéto radikálne zmeny v našej zahraničnej politike, nehovoriac o úvahách o vystúpení z Európskej únie. V tejto Národnej rade medzi vami je minimálne polovica poslancov a poslankýň, ktorí si prajú kontinuitu. Čiže ak tu niekto hovorí o prevrate, tak ja sa pýtam, čo má k nemu bližšie, pokojné zhromaždenie, alebo snaha bez demokratického mandátu vyviesť Slovensko z európskej rodiny? Čo má k nemu bližšie?
Ale, pán premiér, ak je toto naozaj priorita a cieľ strany SMER, tak si vypýtajte nový mandát od voličov, pokojne aj v predčasných voľbách. Dajte si to do predvolebného programu, vystúpenie Slovenska z Európskej únie. Oslovte tým voličov. Smelo do toho! Nám, opozícii, to veľmi uľahčíte. Potom si nám stačí iba otvoriť pukance.
A teraz sa obraciam na vás, pani poslankyňa, lebo veľa ľudí si možno vraví, že veď aj Veľká Británia odišla, nič dramatické sa nestalo. Ale už aj Briti sami vedia, aký to bol dramatický omyl, že ich to stálo miliardy a miliardy libier, že sa im zastavil ekonomický rast. Už dnes si väčšina Britov praje, aby sa to nikdy nestalo, aby sa mohli vrátiť späť. A pozor, my nie sme Veľká Británia, to je ten podstatný rozdiel. My nie sme Veľká Británia, my nie sme ostrov oddelený morom s vlastnou menou, s vlastnými vzťahmi obchodnými po celom svete, s vlastným finančným centrom, akým je Londýn. My sme relatívne malý štát v strede Európy, závislý na otvorenej ekonomike a na medzinárodnom práve. Takmer 90 % obchodu, investícií máme zo západu, zo západnej Európy primárne. Státisíce našich ľudí žijú, študujú, pracujú v Európskej únii. To naozaj chcete toto celé ohroziť? Pán premiér, na záver svojej politickej kariéry sa zapísať do dejín ako hrobár samostatného Slovenska len preto, aby ste si udržali moc na pár mesiacov alebo na pár rokov? Tak ale potom to jasne povedzte voličom! Jasne im povedzte, v ktorom momente, v akom scenári, za akých okolností by bolo pre Slovensko výhodnejšie byť mimo Európskej únie. Čo by sme tým získali? Treba byť konkrétny, pán premiér, dámy a páni zo SMER-u, pán Gašpar, neschovávať sa za metafory, neodbiehať od témy, neútočiť, treba byť konkrétny. Aký úžitok by Slovensku prinieslo, keby sme vystúpili z Európskej únie? Žiaden. A vy to veľmi dobre viete, vy to veľmi dobre viete!
Iba taká vsuvka a neviem, či si to ľudia uvedomujú, ale už iba ten samotný výrok pána podpredsedu Tibora Gašpara a premiéra, ktorý ho podporil, už ten samotný výrok môže znamenať pre Slovensko hospodárske škody. Potenciálne milióny v investíciách a na vyšších úrokoch pri štátnych dlhopisoch. Lebo teraz si predstavte, že ste v koži investorov alebo ľudí na globálnych finančných trhoch, ako asi zareagujete na informáciu, že členstvo Slovenska v Európskej únii, ktoré doteraz bolo považované za nemenné, je vlastne predmetom debaty v najsilnejšej vládnej strane. Budete tu investovať? Predpokladám, že o tom budete tuho premýšľať. A to sú tie hospodárske škody.
A teraz ja presne viem, čo bude vaša odpoveď, pán premiér, ale aj pán Gašpar, možno pán minister Blanár odpovie, a ja presne viem, ako budete odpovedať. Že to bolo myslené iba ako varovanie, lebo nastávajú pohyby v Európskej únii, mali sme inauguráciu Donalda Trumpa a údajne sa mení svetový poriadok, nastupujú národné sily, ktoré teraz sa (zasmiatie vystupujúceho), presne tak, ktoré povstanú proti centralizácii moci v Bruseli. Je to tak, že, pani poslankyňa? To sú všetky tieto pseudofilozofické reči, ktoré vediete aj s pánom Orbánom a ďalšími, možno aj tu.
Takže ale aby sme sa nevyhli znovu nedorozumeniam, zacitujem slová predsedu vlády, ktorý vraví, citujem: "Tibor Gašpar presne pomenoval vyvíjajúcu sa situáciu." A potom o niečo ďalej, citujem: "Nie je žiadnym tajomstvom, že niektorí európski lídri ako recept na klesajúcu konkurencieschopnosť EÚ reagujú návrhmi, ktoré vedú k európskemu superštátu. Všetko má byť spoločné a má dôjsť k výraznému obmedzeniu suverenity národných štátov."
Inými slovami, ak by teda došlo k hlbšej integrácie EÚ, vtedy bude výhodné pre Slovensko, aby sme vystúpili, to bude ten moment. Hypoteticky príklad, keby sa pristúpilo k hlasovaniu kvalifikovanou väčšinou v Európskej rade, respektíve v Rade pri nejakých ďalších oblastiach európskych politík, to bude ten moment, pán premiér, v ktorom by sme sa radšej mali vydať cestou ekonomickej samovraždy? V čom konkrétne to bude na prospech slovenských rodín, slovenských domácností alebo slovenských pracujúcich? Povedzte mi to.
Ďalší citát: „Absolútne s ním (s Tiborom Gašparom) súhlasím, že Slovensko sa musí pripraviť na všetky možné krízové situácie, do ktorých sa EÚ môže dostať vo veľmi krátkom období.“ Tak dobre, tak povedzme, že to myslíte vážne, že Slovensko sa má pripravovať aj na scenár rozpadu a vystúpenia z Európskej únie. Tak sa potom pýtam, ako sa pripravujete, pán premiér, páni ministri, pán Kamenický a Národná banka už pripravujú prechod na novú menu? Ja neviem, keď to naozaj hrozí, pán minister vnútra už robí obrovský nábor colníkov, aby mohli strážiť naše hranice, keď vystúpime zo schengenu? Skupujeme niekde zásoby zlata? Alebo existuje nejaká pracovná skupina právnikov, ktorí teraz rozmýšľajú nad tým, ako vyviazať Slovensko zo spoločného európskeho právneho systému?
Ja sa obávam, pán premiér, pán podpredseda Gašpar, že toto vôbec nie je o príprave, lebo keď počúvam slová pána predsedu vlády o tom, že Európska únia sa rozpadne a skončí v učebniciach dejepisu podobne ako Varšavská zmluva, tak sa nemôžem ubrániť dojmu, že pán premiér si to vlastne želá. A to je na tom, dámy a páni, to najsmutnejšie.
Rád sa budem mýliť. Rád sa budem mýliť, a preto aby sme predišli týmto podozreniam, domnienkam, tak by som mal pre predsedu vlády jednu nevyžiadanú radu. Možno v čase, ktorý vám zostáva v úrade, v politike, tak sa menej venujte svetovému mieru, takejto krčmovej geopolitike a viac sa venujte skutočným problémom ľudí na Slovensku, menej Vietnamu, Moskvy, Ankary... (Reakcia z pléna. Vstup predsedajúceho.)

Gašpar, Tibor, podpredseda NR SR
Poprosím poslancov, zachovajte kľud v sále, aby mohol vystupujúci plynule vystupovať.

Šimečka, Michal, poslanec NR SR
... a viac slovenským regiónom. (Reakcia z pléna.)
Koho som urazil, pán minister, koho som urazil? (Reakcie z pléna.) Krčmové reči sú urážka koho? Takže vám prajem... (Reakcie z pléna. Vstup predsedajúceho.)

Gašpar, Tibor, podpredseda NR SR
Poprosím všetkých, ukľudnite sa.
Nech sa páči, vystupujte.

Šimečka, Michal, poslanec NR SR
Takže prajem vám, pán premiér, menej Číny, Vietnamu, Moskvy či Ankary a viac Chtelnice, Spiša, Novohradu, viac práce pre naše vyľudnené regióny, rozpadnuté cesty a preplnené ambulancie. Lebo tie sú výsledkom vášho vládnutia a za toto vás ľudia platia. A to nehovorím len ja. To je situácia, ktorú si všimol aj prezident republiky, ktorého ste vy podporovali. Aj on hovorí, že vláda sa má viac venovať domácim problémom. Ani on už nemôže mlčať. A v tomto s ním súhlasím.
A tým sa, dámy a páni, dostávam k tej hlavnej časti argumentov, ktoré sú uvedené aj v odôvodnení nášho návrhu na vyslovenie nedôvery vláde Slovenskej republiky. Lebo, pán premiér, kým vy cestujete po svete a potriasate si ruky s diktátormi, tak ľudia na Slovensku trpia. A vy opúšťate svojich voličov, Slovensko, v tých najťažších chvíľach. Ako by vás, a teraz prosím vás, to naozaj nie je vulgárna urážka, ako by vás už ani nebavilo vládnuť. A ono sa to dá chvíľu fejkovať a mať video o tom, ako cvičíte v hotelovej izbe, ale po chvíli sa to prejaví. A ľudia to vidia a právom žiadajú za tú výplatu, za tie dvojnásobné platy a tú rentu aj nejakú hodnotu za peniaze. A vidia to aj poslanci Národnej rady, aj vaši poslanci. My to tu počúvame dnes a denne po chodbách o tom, že pán predseda vlády už sa veľmi nezaujíma o dianie vo vnútornej politike, o tom, že už je to iba o frustrácii, o pomste. Počúvame to aj od koaličných poslancov.
A teraz, aby bol ten obraz úplný... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Gašpar, Tibor, podpredseda NR SR
Poprosím vás, prestaňme sa vzájomne urážať.

Šimečka, Michal, poslanec NR SR
Nie je to len o mojom pocite, nie je to len o mojom pocite, je to o konkrétnych činoch, o výsledkoch vašej práce. Tak si to zrekapitulujme, dámy a páni, čo sa dosiahlo za rok a pol, aké sú výsledky a poďme podľa rezortov a podľa ministrov.
A pozrime sa najprv na sociálno-ekonomické témy, tie chlebové témy, ktoré by vám mali byť najbližšie ako sociálnej demokracii. Všetci si pamätáme veľkolepý sľub o tom, že budú nižšie ceny potravín a že budú nižšie ceny energií. A namiesto toho máme Ficovu drahotu. V roku 2024 vzrástli ceny potravín o 2,5 % a budú rásť aj v tomto roku. Ceny energií zostali na úrovni predošlých rokov, hoci na svetových trhoch oproti tým kritickým rokom ´20 – ´23 masívne klesli a na Slovensku od januára opäť stúpajú. Aj to je výsledok vašej drahoty a tejto konsolidácie. Čiže konsolidácia na úkor rodín s deťmi a špeciálne tých, ktorí tých detí majú viac alebo, a to je v niečom najkrutejšie, lebo to sú tí najzraniteľnejší, samoživitelia a rodiny, ktoré nemajú oboch rodičov.
A je to opak toho, čo ste sľubovali ešte pred pol rokom, že nebudete dvíhať DPH, tak sa zdvihla radikálne na 23 %, zároveň sa zavádza absolútne nezmyselná transakčná daň, ktorá poškodí naše podniky a špeciálne malé a stredné podniky, ktoré sú pilierom našej ekonomiky.
Aby sme to dali do čísel, tak rodiny s deťmi od 1. januára prídu o 940 eur ročne kvôli konsolidačnému balíčku a kvôli nižším daňovým bonusom. A ten problém je v tom, že tá obeta je v skutočnosti zbytočná, pretože tie peniaze sa znovu prejedia. A vidíme to, že napriek, alebo vlastne vďaka tejto konsolidácii sa nám dusí ekonomika, naďalej nám rastie dlh, požičiavame si stále drahšie. Čiže po dvoch rokoch uťahovania opaskov je táto vláda na tej istej úrovni deficitu, ako keď sa ujímala moci. Čiže to nemá ani ten efekt, o ktorom ste celý ten čas hovorili. A preto tejto konsolidácii neuverili ani ratingové agentúry, ktoré nám znížili rating. Čo teda, samozrejme, znamená viac výdavkov na úroky za štátny dlh a menej peňazí pre služby pre ľudí na Slovensku.
A v tomto bode sa chcem pristaviť pri tej citlivej kauze Vietnam a tej slávnej vani v izbe za 6-tisíc euro. A pozrite, ja z toho nechcem robiť populizmus, lebo tu nejde... prosím vás, utíšte sa ... lebo tu nejde o ten luxus alebo papalášizmus. Tu nejde o to, kto sa... (Reakcia premiéra.)
Pán premiér, prosím, nechajte ma hovoriť, potom budete hovoriť vy o mojej rodine. (Reakcie z pléna.)

Gašpar, Tibor, podpredseda NR SR
Poprosím všetkých, aby sme sa ukľudnili v sále.
Pán poslanec, pán poslanec, ja vám nemôžem zakázať hovoriť klamstvá a nepravdy, to vám nemôžem zakázať, ale skúste byť neosobný a nešíriť nenávisť a neznášanlivosť svojimi výrokmi, dobre? (Ruch v sále.)

Šimečka, Michal, poslanec NR SR
Pán predsedajúci, ak toto, čo som doteraz hovoril, je šírenie neznášanlivosti, tak vám doporučujem vypočuť si ktorékoľvek video pána predsedu vlády. (Potlesk.)
Ale chcem sa pristaviť pri tej kauze Vietnam a nechcem, nechcem z toho robiť populizmus, lebo mne nejde ani o ten luxus, ako som vravel, ani o ten papalášizmus, ani o zlaté vane. Mne ide o ten kontext a ten je dôležitý. Doprajeme komukoľvek akúkoľvek dovolenku, ten problém je, že v tej istej chvíli, v tej istej chvíli vaša vláda žiada od ľudí, aby sa uskromnili, žiada od ľudí, aby si utiahli opasky, a chce im vysvetliť, aby prijali fakt, že konsolidácia, vyššie dane, vyššie poplatky, že to je nevyhnutnosť. Ale ako to môžu urobiť, keď v tej istej chvíli vidia svojho predsedu vlády, ako trávi čas v luxusnom hoteli? Mne ide o to načasovanie. To je problém, lebo to je otázka nejakého základného spoločenského sociálneho zmieru, nejakého pocitu súdržnosti. Lebo bez ohľadu na to, ako to bolo, a do toho nechcem ísť, kto komu čo platil a ako dlho, ale to je hotel, na ktorý si človek s priemerným platom by musel odkladať šesť mesiacov. A v tej istej chvíli chcete od ľudí, aby všetko bolo drahšie, lebo to je treba, lebo máme dlh. To je na tom ten problém a to isté sa týka aj dvojnásobných platov a to isté sa týka aj nových tryskáčov, ktoré pán minister, pán minister obrany nakupuje. Akú potom legitimitu, aký, aký kapitál má táto vláda, aby ešte ďalej konsolidovala, čo bude potrebné, aby ďalej presviedčala ľudí, že sa ešte viac musia uskromniť po tomto celom?
Ale poďme na ďalšiu oblasť, poďme na zdravotníctvo. To je oblasť, ktorá je pre ľudí na Slovensku asi najviac citlivá, a teda trápi ich zo všetkého najviac okrem drahoty, ale nie je premiérska z nejakého dôvodu. A my vieme, že na Slovensku nám chýbajú tisíce a tisíce sestier, špecialistov, pediatrov, že sa rušia detské pohotovosti, že na vyšetrenie sa čaká stále dlhšie. Pamätám si, že lekárske výpovede, to bolo pred necelým mesiacom, sa riešili tak, že sa lekárom hrozilo väzením, a tí lekári, ktorí tu zostali a ktorí sa pokúsili prinútiť vládu k nejakej systémovej zmene, ktorú ona ani neplánovala urobiť počas prvého roku, tak tým bolo hrozené, že skončia v base. A oni sa mohli rovnako zobrať ako všetci ostatní, odísť zo Slovenska a potom by to tu už úplne kľaklo.
A to nehovoriac o ďalších zlyhaniach v tomto rezorte. Neviem, či ste sledovali debatu o novej národnej univerzitnej nemocnici, tak opäť sme na začiatku, lebo vláda zmenila lokalitu, tak teraz to má byť Ružinov, takže začíname od nuly. Takže teraz už nikto nevie odhadnúť, ktorá generácia, či mojej dcéry, či jej detí reálne niekedy vkročí do tej nemocnice. A namiesto podpory zdravia a zdravotníkov podporujete šarlatánov ako tu pán prítomný poslanec Kotlár, ktorý všetkých poctivých lekárov zahanbuje rečami o nejakých satanistických biologických zbraniach. (Reakcie z pléna.)
Som... Pán minister, pán minister... (Zaznievanie gongu.) Použil som jeho slová, pán minister. Pán minister. (Reakcie z pléna.) Koho som urazil, pán minister? Koho som urazil? Veď ja iba reprodukujem slová dotyčných ľudí. (Reakcia z pléna.) To som vôbec o ňom nepovedal. (Reakcie z pléna.)

Žiga, Peter, podpredseda NR SR
Prosím, aby ste... (Reakcie z pléna.)

Šimečka, Michal, poslanec NR SR
Povedal som, že šarlatánov ako... (Zaznievanie gongu, reakcie z pléna.) A prosím vás, budete potom rozprávať celé hodiny, tak si skúste vypočuť aspoň to, čo vám hovorím o výsledkoch vašej vlády. (Reakcia z pléna.)
Pán minister, udržte sa aspoň na chvíľu ticho, prosím. Zvládnete to, zvládnete to. (Potlesk.)
Pozrime sa na obraz spravodlivosti, dámy a páni. Amnestovali ste zločincov, to, dúfam, nie je urážka, keď je niekto odsúdený, tak asi je zločinec, nie? (Reakcie z pléna.) Novelou Trestného zákona. A to bola jediná priorita, kvôli ktorej vám takto pred rokom stála akákoľvek ďalšia práca v Národnej rade. A ešte ste tú novelu Trestného zákona, trestných kódexov prijali tak fušersky, že ju bolo treba na päťkrát opravovať, aby nám Európska únia nezmrazila, nezmrazila eurofondy. A kvôli chybám, ktoré tak boli, ktorým sa tak... na zdravie, kvôli chybám, ktoré sa v tom procese stali, sa museli nastaviť, na chvíľu zastaviť fungovania aj súdov, prokuratúry. Bol v tom obrovský chaos a počas toho sa dostalo na slobodu 1 500 ľudí. 1 500 ľudí, ktorí sú dnes na slobode, ktorí boli inak vo väzení. Rozpustili ste špecializovanú prokuratúru, aby ste chránili seba a svojich ľudí. Obmedzili ste infozákon, stále hovorím o tejto vláde, tomto roku, a potom tam bola výnimočná, výnimočná akcia pána ministra spravodlivosti, ktorý porušil všetky precedensy a úplne na hulváta pustil z basy odsúdeného, odsúdeného, to snáď priznáte, odsúdeného bývalého špeciálneho prokurátora.
A teraz mohol by som pokračovať, pokiaľ ide o tému spravodlivosti, ale nemáme toľko času, a bola by to chyba, pretože potom by nezostal priestor na zlyhania v oblasti vnútra a špeciálne ministra vnútra pána Matúša Šutaj Eštoka. Lebo ide o jedného z najmenej schopných a kompetentných ministrov v dejinách Slovenskej republiky.
Chcete niečo povedať, pán poslanec? Budete mať potom priestor.
Zlikvidoval Národnú kriminálnu agentúru (reakcia z pléna), vyštval z polície schopných vyšetrovateľov, demoralizoval Policajný zbor, z ktorého teraz masovo odchádzajú ľudia. A teraz sme v situácii, že ľudia sa v mnohých okresoch na Slovensku nevedia dovolať pomoci. A to všetko v situácii, keď novela Trestného zákona znížila tresty, to znamená, že povzbudila kriminálnikov a ešte aj dostala ľudí z basy.
Zároveň pán minister doteraz nezvládol vyriešiť vyhrážky bombovými útokmi na školách, ktoré sa neustále opakujú. A nielen na školách. Takže slovenské deti dnes nemôžu bezpečne chodiť do školy, namiesto toho deti gymnazistov verejne šikanuje za nejaké masky, za nejaké kostýmy alebo za ich občianske postoje.
Pán minister vyrobil problém s 20-tisíc cestovnými pasmi, ktoré meškali viac ako 60 dní, ale jemu to nebráni cestovať, veď má diplomatický pas, tak cestoval vládnym špeciálom do Nemecka a potom aj na formulu, čo by teda cez víkend na ten jeden, na tú jednu alebo dve noci stálo desiatky tisíc euro, čo si ľudia na Slovensku nemôžu z bežného platu dovoliť. A teraz sa vyhováral, keď sa ho na to pýtali, že on tam bol riešiť kyberšikanu pilotov F1. (Smiech v pléne.) Ale nedokáže odvrátiť alebo rýchlo vyriešiť najväčší kybernetický útok proti štátnemu úradu Slovenskej republiky. Naopak, ten sa celé dni ututlával a všetci sa tvárili, že sa nič nedeje. A kvôli nemu stále stojí realitný a hypotekárny trh, stále ľudia nemajú plnú garanciu, plnú istotu toho, že štát má všetky tie dáta pod kontrolou.
A teraz sa už ani nechcem vracať k tým veciam, ktoré mnohí z vás už ste možno aj zabudli, ako bolo vystúpenie v relácii, v podcaste s neonacistom, ktorý bude vydaný na Slovensko, ako bolo zametanie pod koberec automobilovej nehody Andreja Danka, stále sa rozprávame o ministrovi vnútra, porušenie zákona v predvolebnej kampani v prezidentských voľbách a to ešte ani nebudem hovoriť o pochybných tendroch alebo vynikajúcom nápade na zavedenie kamerového systému do škôl s umelou inteligenciou, ktorý by snímal gestá, mimiku, tváre detí a ukladal ich niekde, kde budú bezpečné. Tak bezpečné ako kataster nehnuteľností a naše údaje v ňom. Celé to skončilo odvolaním policajného riaditeľa, ale minister vnútra zostáva, lebo on nikde nezlyhal.
Pravda je taká, že v zlyhaniach mu dokáže konkurovať iba pani ministerka kultúry Šimkovičová. Za necelý rok, a to je neuveriteľné, čo všetko sa jej podarilo dosiahnuť za rok, dokázala rozvrátiť kultúrne inštitúcie, ktoré sme tu budovali, ktoré aj vlády SMER-u budovali celé dekády. A teraz naozaj nechám bokom jej verejné vyhlásenia, polarizujúci jazyk a aroganciu, stačia suché fakty. V akom stave, dámy a páni, v akom stave je verejnoprávna televízia a rozhlas? V akom stave je Fond na podporu umenia? Audiovizuálny fond? Ochromené alebo minimálne zasiahnuté sú také inštitúcie ako Slovenské národné divadlo, Slovenská národná galéria, národné múzeum, kde sa štrajkuje, búria sa umelci a celá kultúrna obec. Stovky z tých ľudí museli odísť z rezortu kultúry, vôbec z celého kultúrneho prostredia, aby sa tam dostali ľudia blízki pani ministerke, jej pani suseda alebo spolužiaci pána Machalu. A ešte dokonca aj zo symbolu našej štátnosti, našej národnej hrdosti, ktorú sme si my dnes pred touto schôdzou chceli pustiť, ale koaliční poslanci ju nechcú počuť, ešte aj z národnej hymny, ešte aj z národnej hymny sa stal symbol rozoštvávania spoločnosti. Minuli sa na ňu netransparentne desiatky tisíc euro a čo je výsledok? Nejaké remixy na youtubovom kanáli jej autora. (Potlesk.) A ja viem, že pre mnohých voličov koalície toto nie sú asi až tak podstatné veci, ja neviem, možno si to tam vravíte, že to nevadí, ale vedzte, že čokoľvek už sa stane tento rok, tento rok vo funkcii pani ministerky Šimkovičovej rozvrátil kultúru natoľko, že desaťročia to budeme zliepať dokopy.
Ale poďme ďalej. Životné prostredie. Podobne ako v rezortoch vnútra, spravodlivosti, kultúry, aj tu nastal rozvrat, dámy a páni. Pod vedením ministra Tarabu odchádzajú, sú vyhodení odborníci, ktorí tam pôsobili roky. A naopak, na ich miesta, napríklad šéfov národných parkov, sa dostávajú pytliaci alebo nebezpeční ideológovia, ktorí teraz majú veľké slovo v ochrane životného prostredia, ktorí napríklad jazdia štvorkolkami po národných parkoch. Je tu 300 mil. euro, ktoré ste nedokázali využiť, nenašli ste náhradné využitie tých peňazí, ktoré mali ísť na U. S. Steel, na dekarbonizáciu U. S. Steelu. Obmedzili ste právo verejnosti spolurozhodovať o výstavbe v chránených oblastiach, v ťažbe dreva v chránených oblastiach, o výruboch stromov v mestách, vylúčili ste z toho verejnosť. A potom sú tu aj také veci, ktoré sú pre mňa nepochopiteľné, napríklad odstrel vlka, čo je vec, do ktorej sám pán minister minulý rok ešte vôbec nechcel ísť. To je niečo, čo verejnosť vôbec nechce, napriek tomu ste povolili odstrel vlka. Alebo také veci ako zrušenie zákazu dovozu rádioaktívneho odpadu. To je načo, prosím vás? Kto si tu praje na Slovensku rádioaktívny odpad? A potom sú to tie systémové veci ako oslabenie štátnej ochrany prírody, vytvorenie prostredia a otvorenie dverí pre masívne výruby aj v tých chránených lokalitách, Tatranská Javorina, Poloniny, Čierny Balog a podobne. Škandál za škandálom.
A pozrime sa teraz na obľúbenú oblasť pána premiéra – na zahraničnú politiku. Už som hovoril o cieli, možnom cieli a priorite strany SMER, vystúpenie z Európskej únie, ale pozrime sa teraz, aké výsledky pre občanov priniesla tzv. suverénna zahraničná politika na všetky štyri svetové strany. Čo okrem hanby, čo konkrétne nám táto zahraničná politika priniesla, čo z toho majú občania.
Tak asi najdôležitejšie pre Slovensko, to sa podľa mňa zhodneme, pokiaľ ide o diplomaciu a zahraničnú politiku, sú vzťahy s našimi najbližšími susedmi. No a dnes po takmer roku a pol tejto vlády máme rozvrátené vzťahy s našimi susedmi. Mám na mysli Českú republiku, ktorá nám znížila úroveň vzťahov a zmrazila medzivládne konzultácie. Mám na mysli aj Poľsko, ktorého minister zahraničných vecí sa s tým naším ministrom pánom Blanárom už ani nestretne, už sa podľa mňa ani nemajú o čom rozprávať. A Poľsko ešte aj verejne troluje cestu našich poslancov do Moskvy.
A to, že tieto vzťahy sú rozbité viac ako kedykoľvek predtým, o tom svedčí aj paralýza takých formátov, ako je V4 alebo S3.
A okrem susedov, ktorí nám nerozumejú, tak neustále ešte aj kopeme do našich spojencov v rámci Európskej únie a NATO. Naposledy sa ozvali traja veľvyslanci proti slovám pána Danka. Mimochodom, naši spojenci v EÚ a NATO, to sú tie krajiny, od ktorých raz budeme potrebovať pomoc, ak by sme náhodou boli napadnutí, to sú tí ľudia, to sú tie krajiny, to sú tie vlády, to sú tí vojaci, ktorí chceme, aby raz nás prišli brániť.
Ja mám niekedy pocit, nemám to spočítané, ale niekedy mám pocit, akoby sa minister zahraničných vecí častejšie stretával s ruským ministrom Lavrovom než s tými, ktorí sú naši najbližší spojenci v Európskej únii. Pravidelne pán minister vynecháva ministeriály a zahraničné návštevy oblúkom obchádzajú Slovensko, okrem, áno, pána Orbána, ktorý je tu, ak sa nemýlim, dnes.
No, ja teda mám pocit, akoby pán minister Blanár ani nepochopil, o čom je zahraničná politika a o čom je diplomacia. To nie sú len prázdne floskuly alebo mlčanie, v tom lepšom prípade, to treba aj komunikovať s verejnosťou, s partnermi, aby ľudia na Slovensku vedeli, aké sú naše postoje, aké sú postoje Slovenskej republiky ku kľúčovým otázkam globálnej bezpečnosti, či už ide o Blízky východ, alebo ide o východnú Európu, dokonca aj také krajiny ako Gruzínsko. O tom málokedy počujeme. Ja mám niekedy pocit, akoby to jediné, čo bola reálne úloha ministra Blanára, bola likvidácia našej zahraničnej diplomatickej služby. Vyhodil 50 ľudí, skúsených dlhoročných diplomatov, ktorí tam boli aj za predchádzajúcich vlád SMER-u. Tie dôvody boli konsolidačné, údajne šetrenie, ale potom prijal 150 nových ľudí. Ľudí s omnoho menej skúsenosťami, ale zato s ruskými vysokými školami.
A dôsledok tejto tzv. suverénnej zahraničnej politiky, dôsledok je izolácia Slovenska v európskom priestore. A nikde to nebolo vidieť lepšie než v tej otázke plynu, pán premiér, kde sa nás nezastal nikto z našich európskych partnerov, ani Európska komisia. Všetci ostatní sa zariadili podľa toho, ako všetci čakali, že to dopadne, lebo to vedeli dva roky dopredu, že sa skončí kontrakt medzi Ukrajinou a Gazpromom. Nikto okrem vás nehovorí o tom, že toto je tragédia. A to je dôsledok izolácie, v ktorej sme sa ocitli! A to je výsledok vašej suverénnej zahraničnej politiky!
No a teraz mohol by som pokračovať rezort po rezorte, obrana, doprava, hospodárstvo, školstvo, regionálny rozvoj, mohol by som skončiť pri tom ministerstve športu, ktoré nás stálo 200 mil. euro, má krásny, luxusný prenájom, to všetko v čase, keď ľuďom hovoríte, že vláda už nemôže viac šetriť na chode štátu, a preto musí byť 23-percentná DPH a nové dane. Ale o týchto rezortoch, predpokladám, že budú hovoriť aj moji kolegovia a kolegyne z opozície, tak chcem im nechať priestor.
Ako som vravel v úvode, to nie je len o tomto roku, dámy a páni. Vravel som, že to je v niečom generačná výpoveď. Preto tu dnes stojíme. Že to nehovorím iba ja za seba alebo za opozíciu, ale za státisíce, možno milióny ľudí, ktorí nielenže volili opozíciu, ale ktorí žijú na Slovensku a žili posledných 14 rokov. Lebo teraz čokoľvek si o tom môžme myslieť, pán premiér, vy ste mohli za svoju politickú kariéru posunúť Slovensko dopredu ďalej viac ako ktorýkoľvek iný občan Slovenskej republiky. Nielen ako predseda vlády, ale ako jeden z najskúsenejších politikov na Slovensku. Nikto iný na Slovensku nemal takú moc, nemal také možnosti. Tak aké sú teda, pán premiér, tie celkové výsledky, ako sa dnes žije ľuďom na Slovensku po vyše štrnástich rokoch pána Fica na poste predsedu vlády?
Opäť môžme začať sociálnym štandardom a ekonomikou. So slovenskými príjmami a cenami máme štvrtú najnižšiu životnú úroveň v 27-člennej Európskej únii. Zvyšok Európskej únie dnes dobiehame naozaj už len v cenách a nie v platoch alebo v životnej úrovni. Od roku 2012 nás Maďarsko predbehlo, Poľsko a Česko sa nám už dramaticky vzďaľujú. Pred vládami Roberta Fica malo Slovensko 10-percentný rast a dnes sa prepadávame v rebríčkoch konkurencieschopnosti na opäť posledné priečky nielen v EÚ, ale v OECD. Susedné krajiny, a špeciálne Česko a Poľsko, s ktorými sme mohli byť zarovno, nám hospodársky utekajú. A tá konkurencieschopnosť je veľmi dôležitá, pán premiér, lebo poučujete celú Európsku úniu o konkurencieschopnosti a Slovensko má konkurencieschopnosť na úrovni tých najhorších krajín. Máme produktivitu práce niekde na úrovni Cypru a Rumunska, a vy budete ostatné európske štáty poučovať, že čo má Európa robiť pre zvýšenú konkurencieschopnosť?
Dostaneme sa aj k sociálnym záležitostiam. Takmer milión ľudí, milión ľudí na Slovensku je ohrozených chudobou alebo sociálnym vylúčením. Po štrnástich rokoch sociálnodemokratickej vlády, dámy a páni! A medzi týmto miliónom je približne 100-tisíc ľudí, 100-tisíc jednorodičov, ktorí žijú niekde na alebo pod hranicou chudoby a pre ktoré tá súčasná garnitúra neurobila vôbec nič, práve naopak! Tou konsolidáciou im ešte zobrala peniaze. Keď som vravel, že ste mali, pán premiér, obrovské možnosti, ako pomôcť týmto ľuďom, ako pozdvihnúť slovenskú ekonomiku, tie obrovské možnosti spočívali najmä v členstve v Európskej únii, ktoré raz možno už nebude priorita strany SMER. Za 20 rokov členstva v Európskej únii sme dostali o 25 mld. viac, než sme do Európskej únie prispeli. To je, dámy a páni, kolegovia, kolegyne, 5-tisíc euro v čistom na každého jedného obyvateľa Slovenskej republiky. To bola jedinečná príležitosť pozdvihnúť ekonomiku investíciami do infraštruktúry, do vzdelávania, do inovácií. Ale najmä Ficove vlády, nielen, ale najmä Ficove vlády túto príležitosť trestuhodne premrhali. Stále sme sa nenaučili čerpať eurofondy. Pokiaľ ide o túto vládu, alebo pokiaľ ide o obdobie do roku 2027, tak Slovensko vyčerpalo 3 % z dostupných zdrojov.
Na porovnanie, Česká republika štyrikrát viac. A napriek týmto miliardám z Európskej únie je naša infraštruktúra dnes v tristnom, v žalostnom stave. Takmer polovica zo všetkých 1 938 mostov na cestách I. triedy, takmer polovica z nich je v nevyhovujúcom technickom stave, dámy a páni.
Strašne veľa sa hovorilo, pán premiér to sľuboval, o diaľnici do Košíc. Už to tak zľudovelo. Tak zas, posledný rok sa nepodarilo otvoriť ani jeden kilometer diaľnic. My sme len za, ani za 25 rokov nedokázali dostavať jeden tunel. Za ten istý čas Poľsko postavilo celú hustú sieť diaľnic. A čerešnička na torte, my si od tohto roku platíme za diaľničné poplatky viac.
Poďme teraz sa pozrieť na zdravie, na kvalitu života našich ľudí po štrnástich rokoch vlády Roberta Fica. Odvrátiteľné úmrtia. A to sa asi zhodneme, že je relatívne dôležitá štatistika pre život ľudí na Slovensku. Odvrátiteľné úmrtia na Slovensku sú tretie najvyššie v Európe. Tretie za Rumunskom a Bulharskom. To je každý rok viac ako 11-tisíc ľudí, ktorí zomrú, ale nemuseli by, keby zdravotníctvo bola štrnásť rokov premiérska téma, keby fungovalo tak ako v iných krajinách, ako v susedných krajinách. Ministerstvo zdravotníctva nebolo za tie roky schopné postaviť ani jednu novú nemocnicu. A ešte aj, a to sa týka tejto vlády, tejto poslednej, ešte ani vymeniť potrubie v nemocnici sa nedá bez závažného podozrenia.
Dôležitý ukazovateľ je aj dĺžka dožitia v zdraví. Tu sme opäť tretí od konca v Európe, tretí od konca. A naši muži seniori sú dokonca úplne na poslednom mieste. To znamená, že v zdraví sa dožívajú úplne najkratší čas v celej Európskej únii. Prečo to tak je? Prečo slovenskí seniori musia zomrieť skôr a chorľavejší než českí? V čom sú horší? Viac fajčia? Menej športujú? V čom to je? Opäť to je v politike, to je v štrnástich rokoch vlád Roberta Fica. Čiže aby som to zosumarizoval, ľudia na Slovensku v porovnaní s okolitými krajinami žijú v zdraví krátko, v chorobe sa nemá o nich kto starať a zomierajú príliš skoro a zbytočne.
Poďme sa pozrieť na ďalší dôležitý indikátor – vzdelanie, lebo to sa asi zhodneme, že pre konkurencieschopnosť je vzdelanie naprosto kľúčové. Pozrime sa na testovanie pätnásťročných žiakov PISA, kde sme sa od roku 2006 prepadli ešte hlbšie pod priemer krajín OECD. V roku 2006 dosahovali naši žiaci o 40 bodov menej, o 40 bodov nižšie výsledky, v roku 2022 už ten rozdiel narástol na 60 bodov. A ten najväčší prepad, dámy a páni, ten najväčší prepad v poznaní našich detí bol práve v prírodných vedách, ktoré sú, ako som vravel, kľúčové pre budúcnosť konkurencieschopnosti slovenskej ekonomiky. V rámci V4 sme dnes v PISA testoch suverénne najhorší vo všetkých kategóriách. V matematike, v čítaní, vo vede. Boli časy, keď sme sa dokázali aspoň porovnať s Maďarskom, s Poľskom. Dnes už nie. A, samozrejme, vieme, že Slovensku chýbajú učitelia, že tie nástupné platy sú nízke, veď preto učitelia hovoria o možnom štrajku. Viete, výsledok tohto celého je, že dnes máme obrovský počet, každý piaty slovenský vysokoškolák ide študovať do zahraničia. Drvivá väčšina z nich sa nikdy nevráti. Opäť si to porovnajme, pred pätnástimi rokmi to bolo o tretinu menej. Porovnajme si to s Českou republikou, kde je to stabilne 4 % študentov, ktorí idú študovať do zahraničia. Slovensko dnes nemá ani jednu, ani jednu univerzitu, ktorá by zniesla porovnanie s medzinárodným prostredím, ktorá by sa umiestnila na atraktívnom mieste v tých medzinárodných rebríčkoch.
A viete, tá situácia, idem ďalej, nie je o nič lepšia v ďalšej oblasti, ktorá je dôležitá pre kvalitu života ľudí a je špeciálne dôležitá, mala by byť pre sociálno-demokratickú stranu a vládu. A to je bývanie. Slovensko má druhé najmenej dostupné bývanie v Európe. Na kúpu bežného bytu na Slovensku treba trinásť hrubých ročných platov. A to je ďalší z faktorov, ktorý vedie Slovensko, vedie Slovákov, Slovenky, špeciálne mladých ľudí k odchodu do zahraničia, lebo nie všetci sme si zohnali nejakým spôsobom peniaze na luxusný byt, no a keď nemáte kde bývať, tak je omnoho jednoduchšie odísť preč. No a tým sa dostávam k obrovskému problému, a tým je emigrácia.
Za posledných pätnásť rokov, dámy a páni, opustilo našu krajinu asi 300-tisíc ľudí. Prevažne mladých ľudí. Naše regióny sa vyľudňujú a naša vlasť týmto krváca. Ale nejde len o tie pretrhané ľudské väzby, rodinné väzby, lebo to sú často veľmi pracovití ľudia, vzdelaní ľudia a strácame obrovský ekonomický kapitál. Prichádzame s každým jedným Slovákom, Slovenkou, ktorý odíde do zahraničia, prichádzame o 2,8 milióna euro. Takže kumulatívne, ak by sme mali vlády, ktoré nevyháňajú ľudí von, tak sme mohli mať o 3,8 HDP viac. Ale samozrejme, že nič z tohto nezaznie z úst predsedu vlády alebo ďalších kolegov dnes v najbližších dňoch. Samozrejme, že budeme riešiť vážnu iniciatívu ohľadom transrodových ľudí, lebo to je dôležité, nie tieto problémy, s ktorými sa tu boríme.
Hovoril som o ľuďoch, ktorí odchádzajú. Ale potom sú tu ľudia, ktorí zostávajú. A ktorí zostali, tak vďaka vládam Roberta Fica sa tu majú oveľa horšie, žijú v oveľa horšom prostredí. Doslova sa im dýcha horšie. Začnem takou klasickou témou, ktorá je stále obrovský problém, a to je fakt, že takmer tretina ľudí na Slovensku stále nemá pripojenie na verejnú kanalizáciu. A to sme mali dvadsať rokov eurofondov na to. A tu zaostávame nielen za vlastnými plánmi, ale aj za našimi záväzkami voči Európskej únii. A táto nedobudovaná infraštruktúra, to, že nám chýba tá kanalizácia, to potom znamená omnoho vyššie poplatky za likvidáciu odpadových vôd a, ako som vravel, omnoho horšiu kvalitu životného prostredia.
A Slovensko zaostáva opäť v medzinárodných porovnaniach aj v takých indikátoroch, ako je čistota vzduchu. A to sú tragické dopady, dámy a páni. Aktuálne zvýšené koncentrácie prachových častíc vedú k 1 600 predčasným úmrtiam každý rok. Keby sme to spočítali za tých štrnásť rokov, to je 22-tisíc ľudí, ktorí nemuseli zomrieť. To sú niekoho otcovia, príbuzní, sestry či vnuci. Doslova sa nám dýcha horšie každý rok, ale samozrejme, že musíme riešiť svetový mier a LGBT ľudí.
To, čo je podstatné a čo všetci na Slovensku vedia, je, že my sme neboli odsúdení, keď sme vstupovali do Európskej únie, byť na posledných priečkach. Ja si to pamätám, že sa ešte hovorilo o tom, že predbehneme Portugalsko, čo, mimochodom, sa Čechom už podarilo, alebo aj niektoré západoeurópske štáty. Málokto predpokladal, že na tom dnes budeme tak zle, že v takmer akomkoľvek ukazovateli – či už bohatstva, životnej úrovne, alebo zdravia – budeme na posledných priečkach. A to, že tam sme, je dielom politikov, nie ľudí, a najviac jedného politika, dámy a páni. Pána Roberta Fica. A to, viete, to ja považujem v niečom za ten najväčší hriech. Ja už tu nechcem spomínať a nebudem sa vracať ku všetkým tým korupčným kauzám a zlodejinám a podobne. Ale keby ste napriek nim, pán premiér, dokázali využiť tú moc, ktorú ste mali, ak by ste ju dokázali využiť a posunúť Slovensko aspoň v jednej jedinej oblasti v zásade dopredu, tak všetko toto by sa mi tu hovorilo omnoho ťažšie. Ale vy ste tú moc využili iba pre zveľaďovanie moci samotnej. A to je, ako som povedal, to je pre mňa a pre moju generáciu, ale aj všetky nasledujúce ten najväčší hriech.
Dámy a páni, pred nejakým pol rokom sme tuto v pléne Národnej rady schválili zákon, tzv. lex atentát. A súčasťou tej novely, súčasťou tých zmien bola aj doživotná renta pre predsedu vlády. A hoci moja politická strana, poslanci PS, ale aj ďalší poslanci a poslankyne opozície hlasovali proti, dnes sa mi javí, že to bol možno prezieravý krok, lebo dnes, keď sa verejná mienka obracia proti vám, pán premiér, keď máte koalíciu rozhádanú a keď zjavne nemáte už Slovensku čo ďalej ponúknuť, tak dnes je dobrá príležitosť to využiť, využiť tú rentu, pán premiér, a nechať priestor politikom a političkám, ktorí majú chuť, ktorí majú energiu pracovať pre ľudí na Slovensku. Je čas odísť na dôchodok, tým chcem povedať. Ale bude dobre zaplatený. Potom môžte cestovať, pán premiér, do Vietnamu, do Moskvy, do Ankary a nikto sa o to nebude zaujímať, nikto vás za to nebude kritizovať. A ja, samozrejme, nečakám, že to využijete, pán premiér, lebo moc je príliš silná droga. Však to je v poriadku. Vyhrali ste voľby a ak v tom hlasovaní, ktoré predpokladám, bude dnes niekedy v noci, ak vás podržia kolegovia a kolegyne z koalície, tak toto trápenie bude pokračovať. Bude pokračovať chaos v Národnej rade, bude pokračovať nestabilita na politickej scéne, vzájomné vydieranie medzi koaličnými partnermi a postupný rozklad inštitúcií tohto štátu. Bude pokračovať celá tá stagnácia a úpadok, o ktorých som hovoril. Až možno nakoniec vyvrcholí návrhom na vystúpenie Slovenska z Európskej únie. Uvidíme. (Reakcie z pléna.)
Naopak, to, čo bude, to, čo bude rásť úmerne tomu, ako bude narastať chaos, bude rásť agresivita z vašej strany, dámy a páni z koalície, a túžba po pomste voči novinárom, voči opozícii, voči študentom a mladým ľuďom, voči psychológom a nakoniec voči úplne všetkým, ktorí si napríklad prajú zostať v Európe alebo ktorí majú odvahu kriticky prejaviť svoj názor a ktorí sa chcú mať lepšie, ako sa majú dnes. Voči týmto všetkým bude nakoniec namierená agresia a pomsta, lebo týmto smerom to ide. Ale ten problém pre vás, pán premiér, pre koalíciu je, že tých ľudí je na Slovensku väčšina. Slovenská spoločnosť je silná a nenechá sa zlomiť a už vôbec nie silou. Už vôbec nie silou. A viete, preto ma mimoriadne znepokojuje, s akou ľahkosťou sa tu hovorí o nejakom majdane. Hovorí sa o ňom, pán premiér o ňom hovorí v kontexte pokojných zhromaždení, ktoré sa konajú, konali a budú konať v slovenských mestách. Konali sa aj za minulej vlády, budú sa konať aj teraz. To sú zhromaždenia, ktoré organizuje občianska spoločnosť. Tam chodia aj rodiny s deťmi, čo je úplne normálne, čo je úplne zdravé v demokratickej krajine.
A uvedomujete si, o čom vlastne hovoríte, keď hovoríte o majdane, čo to vnášate do našej spoločnosti? Lebo majdan znamená sto mŕtvych civilistov, ktorých zastrelili bezpečnostné zložky. Ja pevne verím, pán premiér, že ste to vyslovili len v zápale mobilizačného videa, ale treba vážiť slová. Treba vážiť slová, lebo nie ste dvanásťročný youtuber, toto nie je sranda.
Dámy a páni, realita a pravda je taká, že len diktátori sa boja zmeny, ktorá by prišla cez ulicu. Len diktátori sa obávajú prevratov. Demokratické vlády nie. Demokratické vlády sa obávajú, že stratia väčšinu v zákonodarnom zbore alebo že stratia väčšinu medzi voličmi. To prvé sa môže odohrať už čoskoro a to druhé sa môže odohrať pri najbližších voľbách.
Pán premiér, nebude to žiadny majdan. Bude to porážka v demokratických voľbách. Presne z tých dôvodov, o ktorých som hovoril, ktoré sú uvedené v našom návrhu. A ja už teraz viem, že tá predvolebná kampaň bude mimoriadne nechutná, bude ostrá, ale my sme pripravení. A ja osobne ako predseda najsilnejšej opozičnej strany som pripravený vás vymeniť. A teraz... (Búrlivá reakcia pléna.) Ja nebudem kričať... (Potlesk.) A ja nebudem v kampani ani kričať, ani sa vyhrážať násilím.
A možno, pán premiér, vy ste zvyknutý na osobný konflikt v politike, však teraz sme to pred polhodinou videli, ale sklamem vás, to nie je úplne môj štýl, ja to takto nebudem viesť. Pre mňa to nie je osobné. Pre mňa to nie je osobné napriek všetkému tomu lynču, ktorý ste spustili voči mojej rodine. Moja ambícia v tomto je úplne prozaická, ja nepotrebujem ani moc pre moc samotnú, ja chcem iba to, čo možno kedysi dávno ste chceli aj vy, to neviem, ale už ste to dávno stratili. Túžbu slúžiť ľuďom na Slovensku, aspoň o niečo zlepšiť ich život. Lebo ono je to v tomto nesmierne jednoduché. Ľudia na Slovensku nechcú, nechcú utekať preč, chcú sa mať lepšie tu doma so svojimi blízkymi. Nechcú vyššie dane a vyššie ceny, a pritom sa pozerať na svojich politikov, ako si užívajú luxus za štátne peniaze. Ľudia na Slovensku chcú normálny, kvalitný, dôstojný život v Európskej únii a nie sa ocitnúť niekde v Bielorusku. Chcú bezpečnosť od zlodejov, kriminálnikov, ale aj od hackerov a nestačia im silácke, prázdne reči o suverenite.
Dámy a páni, ľudia na Slovensku chcú v politike pokoj a nie agresivitu, neustále napätie a konflikt. A oni chcú pestovať naše vlastenectvo, našu národnú kultúru, chcú ju rozvíjať a nie sa hádať o hymne. Chcú rovnosť pred zákonom a nie amnestie pre vyvolených. A zo všetkého najviac chcú mať vládu, ktorá bude pracovať pre nich, nie pre cudzie imperiálne mocnosti. A teraz, to je dôležité, to platí nielen pre voličov opozície, ale aj pre voličov koalície, aj pre vašich voličov. Aj ja, aj moji kolegovia z opozície urobíme všetko pre to v najbližších mesiacoch, rokoch, aby sa o tom dozvedel každý jeden volič v koaličnej strane. O vašich zlyhaniach, o vašich nesplnených sľuboch, o zmarených príležitostiach. Pracujeme na tom dnes a denne, pôjdeme do každého mesta, ktoré je baštou koaličných strán, do každej dediny, budeme mať desiatky, stovky diskusií s vašimi voličmi, aby sme im ukázali, o koľko lepšie sa im mohlo žiť, keby boli pri moci iní politici.
Dámy a páni, budem už končiť a ako predkladateľ chcem požiadať toto plénum, aby ste vyslovili podporu nášmu návrhu na vyslovenie nedôvery vláde Slovenskej republiky. Ja som si ale úplne istý, že bez ohľadu na to, ako toto hlasovanie dopadne, tak to vysvedčenie vláda dostane pri najbližších voľbách, kedy, kedykoľvek už budú. A ja som si istý, že keď ľudia pôjdu k voľbám, aj vaši voliči, tak si povedia, nie s hnevom, možno niektorí áno, ale väčšina len tak úplne sucho, lakonicky, že už stačilo. Že už treba niečo zmeniť. Že po tých rokoch premrhaných šancí to nemôže ísť takto ďalej, lebo sme sa ocitli v slepej uličke. Jednoducho si v tej volebnej miestnosti povedia, že je čas, pán premiér, aby ste išli na svoj veľmi dobre zaplatený politický dôchodok.
Dámy a páni, končím, prosím, otvorte rozpravu, pán predsedajúci, a ja sa potom do nej hlásim pri najbližšej možnej príležitosti.
Ďakujem veľmi pekne. (Dlhotrvajúci potlesk.)