16. schôdza

Ďakujem pekne za slovo, vážený pán predsedajúci.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ja už som vystupoval viackrát v rozprave a vyjadroval som sa ku konkrétnym, konkrétnym skutočnostiam. Chcel by som na záver možno všeobecnejšie zhodnotiť rozpravu.
Musím povedať, že som trochu sklamaný z priebehu rozpravy, kedy väčšinou vystúpenia opozičných poslancov išli smerom ´čím horšie pre Slovensko, tým lepšie pre opozíciu´. Ešte raz, neopravujeme žiadne chyby. To potvrdilo rozhodnutie Ústavného súdu. Rozhodnutie, ktoré povedalo, že novelizácia Trestného zákona je v súlade s Ústavou, je v súlade s európskym právom. Myslím si, že je to úplne každému jasné a nedá sa to vykladať nijak inak. Touto novelou sa snažíme chrániť záujmy Slovenskej republiky, ktorým, proti ktorým, žiaľ, bojujú opoziční poslanci v Európskom parlamente. A mohli sme to vidieť pri prijímaní rôznych uznesení proti Slovenskej republike. S výnimkou Kresťanskodemokratického hnutia, čo naozaj oceňujem.
Vecne chcem ešte raz vyvrátiť tie dezinformácie, ktoré sa tu v priebehu rozpravy častokrát opakovali, že vytvárame nejaké rôzne trestné sadzby a rôzne premlčacie doby pre naše alebo európske peniaze. Prosím vás pekne, to vôbec nie je pravda. Trestné sadzby sú rovnaké a nijakým spôsobom sa nemenia. Premlčacie doby sú rovnaké, nijakým spôsobom sa nemenia. Na konci dňa bude vždy sudca rozhodovať v intenciách tých istých trestných sadzieb, aký spravodlivý a primeraný trest uloží páchateľovi.
Chcel by som sa na záver ešte raz poďakovať všetkým poslancom, ktorí mimo harmonogramu schôdzí Národnej rady Slovenskej republiky prišli, aby sme pomohli Slovensku, aby sme ochránili Slovensko a verejné financie, čo zjavne nie je záujmom veľkej časti opozície.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Chce pán spravodajca vystúpiť?
Nech sa páči.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Dovoľte mi, aby som aj ja aspoň niekoľkými slovami zhodnotil uplynulé dva dni a reagoval na množstvo vecí, ktoré tu boli povedané v rámci rozpravy, pretože jedna z tých častých, by som povedal, dilem, ktoré tu riešime, je, čo je klamstvo, čo je demagógia, čo je dezinterpretácia a vzájomne sa obviňujeme s tým, že si vymýšľame a nehovoríme k faktom. Táto polarizácia sa potom prenáša nielen do našich vzťahov tu v pléne, ale, samozrejme, aj do spoločnosti a podľa mňa, keď to bude pokračovať, tak sa dožijeme veľmi zlého spôsobu správania sa občanov. Nechcem použiť pojem občianska vojna, ale jednoducho mnohí z nich si budú brať spravodlivosť a právo do vlastných rúk a budú vychádzať z toho, čo hovoríme my tu a čo následne interpretujú médiá podľa toho, kam sú tieto médiá zaradené.
Pán Glück vám čítal fakty. Myslíte si, že štát by rozhodol o odškodnení, keby rozhodoval len na základe nejakého politického rozhodnutia bez toho, že by to vedel podoprieť konkrétnymi skutočnosťami, či štát pochybil? Veď tých 90-tisíc by bolo okamžite vymožiteľných. To znamená, keď chcete hodnotiť vystúpenie pána Glücka, tak mali by ste sa oboznámiť s podrobnosťami, ktoré sa diali okolo obvineného Krivočenka a ktoré sa diali možno aj okolo ďalších osôb, ktoré ešte len čakajú na svoje odškodnenie a budú si ho uplatňovať.
Mimochodom keď pani poslankyňa Kolíková povedala, že dávame občanovi návod na to, ako sa domáhať nejakej náhrady škody od štátu, no a prečo nie? Ak štát pochybil, tak je namieste, aby štát odškodnil. A my musíme sa zamyslieť nad tým, ako zosobňovať tieto škody, ktoré spôsobili konkrétni jednotlivci, vrátane prípadne pani bývalej ministerky spravodlivosti Kolíkovej. Takže netvárme sa, že toto nie je problém pre občana. Toto je vážny problém. Život nevrátime nikomu. Tých životov je, samozrejme, viac. To nie je len život pána Krivočenka alebo pána generála Lučanského, ale to sú konkrétne individuálne príbehy konkrétnych osôb, ktoré sa ocitli v dôsledku nezákonného postupu štátu v obmedzení osobnej slobody a následne, samozrejme, s dopadom buď na ich životy alebo na to obmedzenie osobnej slobody.
Len, prosím vás, rozlišujme, čo je fakt a čo je nezmysel a čo je klamstvo. Pretože ak toto nezačneme my tu robiť a budeme si podsúvať aj pri konkrétnom fakte, že to je klamstvo, no tak sa stratí rozdiel medzi tým, čo je zlé, čo je dobré, čo je zákonné, čo je nezákonné. Ja si pamätám, keď sme pri novele Trestného zákona niekoľko týždňov či mesiacov tu diskutovali o ústavných rozhodnutiach, ktoré boli o porušovaní ľudských práv, a vy ste úplne bez problémov do médií alebo v tomto pléne hovorili, že neexistujú. Oni sú na papieri, majú svoje číslo, majú svoj rozsah, obsah a vy ste hovorili, že neexistujú. Čo si potom tí ľudia môžu vonku myslieť o týchto tvrdeniach, keď spochybňujete to, čo existuje, to, že slnko vychádza na východe a zapadá na západe.
A teraz najprv k tomu, prečo sme sa tu zišli. Zišli sme sa tu preto, že opozičná politika, ktorú robíte doma a ktorú robíte v Bruseli, spôsobila to, že Európska komisia a príslušné orgány Európskej komisie nemajú objektívnu realitu o tom, akú máme trestnú politiku štátu na Slovensku. Áno, vedia čítať, ako som tu započul, ale súčasne pri rokovaniach, ktoré sú v Bruseli, sa častokrát sami divia a sú alebo sú sami prekvapení, čo všetko dostali ako informáciu a aká dezinformácia k nim prišla a ako na to reagovať.
Tých diskutovaných tém bolo v Bruseli veľmi veľa, pretože naša slovenská opozícia sa činila. Chodila intenzívne podľa mňa dezinterpretovať a dezinformovať Európsku komisiu a vytvorila, áno, akési hrozby zo strany Európskej komisie, ktoré budú o tom, že či budeme, nebudeme nejak sankcionovaní za porušovanie princípov právneho štátu. Paradoxne tá komisia, ktorá v rokoch ´20-´23 mohla prísť niekoľkokrát na Slovensko si zistiť, čo sa tu deje a sankcionovať za porušenie právneho štátu a za porušovanie ľudských práv a slobôd už niekoľkokrát. Vtedy to Európsku komisiu nezaujímalo. Takže ak si chceme presne povedať, prečo sme tu, tak to nie je babráctvo tejto vlády, je to naopak opozičná politika, ktorú vykonávate v Bruseli a ktorá vyvoláva reakciu Bruselu tým spôsobom, že ju musíme chodiť vysvetľovať a že sa musíme aj niekedy kompromisne správať. Ja som to včera povedal aj pre verejnosť. Ja by som so žiadnou novelou neprišiel, ja považujem našu úpravu dostatočnú na ochranu všetkých záujmov, európskych spoločenstiev, našich rozpočtových prostriedkov, ochranu života a zdravia. Kto chce a pozná náš Trestný zákon a poriadok, tak sme v mnohým veciach nadštandardní. Máme tu niektoré inštitúty, ktoré idú ďaleko za rámec toho, čo chce Európska komisia.
Z niektorých vystúpení, a teraz sa neurazte, lebo to boli odborné vystúpenia, aké mala pani poslankyňa Jurík, treba povedať, že som mal pocit, že tu stojí advokát Európskej komisie a že nám vysvetľuje, čo si musíme urobiť v domácej trestnej politike a ako si máme upraviť nejaké zákony. To ani nebol že poslanec národného parlamentu, ale to bol ako zamestnanec Európskej komisie. Fakt odborne, ale otázka je, že kde sú potom naše národno-štátne záujmy, kde je naša suverenita, kde je naša možnosť robiť trestnú politiku podľa toho, akú máme my predstavu v súlade s európskym právom. My nemusíme (potlesk), my nemusíme ísť dogmaticky, niekedy až za rámec toho, čo požaduje Európska únia. Ja som povedal, že chránime rozpočtové prostriedky už dlhodobo. Veď to nie je to tom, že čerpáme fond, eurofondy len odvčera, alebo že ich, že sme niečo zásadne zmenili. Tí, ktorí odhaľujú a ktorí vyšetrujú poškodzovanie finančných záujmov Európskej únie, to sú predovšetkým policajti a prokurátori. Tí to robia už od roku, ja neviem, 2004, pokiaľ si pamätám a potom tu máme súdy, ktoré o tom rozhodujú. Zopakujem, čo povedal pán minister spravodlivosti, trestné sadzby sú všade rovnaké. Nezavádzajte verejnosť, pretože, opakujem, trestná sadza a uložený trest, to sú dve rozdielne kategórie. Ale to sa tu stalo pri Jozefovi Makovi, že sa tu dávali bankovky na tento pult a že sa rozprávalo o tom, že toto je iná bankovka a toto je iná. No nie je to tak.
A čo sa týka tých, tej politiky ukladania trestov. Veď to je, o tom je tá trestná politika štátu. Veď o tom sa vláda rozhodla, že ich bude ukladať takýmto a takýmto spôsobom.
Používate to slovo ´babráctvo´ fakt opakovane a často. Prosím vás, novela Trestného zákona, ktorú ste vykreslili skutočne ako prepad do pekla, ako zavedenie mexickej kriminality na území Slovenska, má dnes výsledok aký? Z vyše 430 novelizačných bodov len s troma bodmi mal problém Ústavný súd. Snažíte sa to hrať do outu a rozprávať, čo je zákonné, nemusí byť správne a začínate používať takéto floskuly. Ale podľa mňa to bola vážna nakladačka v tej odbornej rovine práve v opozičnej politike. Veď vy ste niekoľko týždňov tuto v pléne spochybňovali a vytvárali nad touto novelou také čierne mraky, ktoré viedli nejakého strelca v Handlovej 15. mája urobiť atentát na predsedu vlády. Robili ste to na uliciach. Zvolávali ste zhromaždenia. Niektorí ste plakali do kamier. Nemáme zatiaľ konkrétne čísla a konkrétne fakty o tom, aby sme mohli niečo hodnotiť negatívne. Ale máme konkrétne údaje o tom, ako zomrel advokát Krivočenko. Takže skúsme sa držať konktrétnosti a konkrétnych faktov a potom hovoriť.
Zopakujem to tretíkrát, sme tu tieto dva dni preto, lebo opozičná politika v Bruseli priviedla Eurokomisiu k takým pozíciám, ktoré sú nesprávne častokrát, ktoré sú zle interpretované a o ktorých komisia nemala dostatočný prehľad.
A ako sa posudzovali v Európskej komisii niektoré naše trestnoprávne otázky? Bola vytvorená analýza európskeho prokurátora, ktorú poukazovala pani poslankyňa. No ak tú analýzu robili a podieľali sa na nej aj slovenskí európski prokurátori, ako je pán Novocký, ktorý povedal aj verejne do médií, že on pripravoval stanovisko, ktoré potom bolo poslané našej vláde za európsku prokurátorku Lauru Kövesi, no tak áno, chápem, že to stanovisko nemohlo byť pozitívne, pretože jednoducho bolo tvorené človekom, ktorý nezdieľa názory súčasnej vlády na to, aká má byť trestná politika. A takto nejak sa tvorili aj ďalšie listy, ktoré keď sa tu, pán poslanec Gröhling, vy ste to tu čítali, možno ste si všimli-nevšimli, ale vy ste často používali slovíčko ´má obavu, obáva sa, vyjadruje znepokojenie´. Pritom ste sa snažili povedať, že to boli konkrétne výhrady. No nie, boli to takéto všeobecné výhrady a my v zmysle týchto všeobecných výhrad dneska prijímame zmenu, ktorá je kompromisom a ktorá v zásade vychádza v ústrety tomu, aby sme upokojili aj Európsku komisiu, ktorú ste vy naštartovali. Takže ak tu sme boli dva dni, tak sme tu boli kvôli vašej politike.
Čo sa týka poslednej časti tejto rozpravy, ktorú otvoril pán poslanec Glück, pán poslanec Lučanský sa opýtal pani poslankyne, že či nemohla urobiť viac, keď sedela na nejakom sedení na Slovenskej informačnej službe a dozvedela sa o manipulovaných trestných stíhaniach. Ja si myslím, že ako prijímateľka zo zákona ste to dostali aj v písomnej podobe a možno nie v jednej spravodajskej informácii a z môjho pohľadu vašou povinnosťou bolo kontaktovať príslušných predsedov súdov, aby dostali túto informáciu, aby ju zvážili, aby prípadne prijali ďalšie opatrenia. Jednoducho politická zodpovednosť je úplne jasná. Môžete rozprávať, že či pochybilo-nepochybilo UZVJS, mimochodom v tých podkladoch, ktoré pán Glück nedočítal, je jasne napísané, kto pochybil a akým spôsobom sa kto k čomu postavil a kto tam bol aspoň chvíľu, tak vám presne povie, ako to funguje. Pri otázke, keď ochoriete, čo sa zmení vo vašej situácii, tak vám povedia, že sa zmení celá na ešte horšiu, v akej ste. Takže nehovorme, že toto nie je systém a mňa teší, že vláda, ak som zachytil, prijala v posledných dňoch vo vzťahoch k týmto otázkam nejaké, nejaké dokumenty, ktoré hovoria o tom, ako sa bude musieť vyriešiť aj politika štátu vo vzťahu k osobám, ktoré obmedzujeme na osobnej slobode alebo vo výkone trestu.
Chcem len povedať, že nezatvárajme si oči pred pravdou, nebagatelizujme. Ja som tu zachytil, keď boli spomenuté dve zrušené obvinenia mojej osobe. Vy ste sa pousmiali, akože nič sa nestalo. V súvislosti s jedným obvinením som predsa bol 48 hodín obmedzený na osobnej slobode. Choďte si to do tej cely vyskúšať. Potom tlieskajte, potom rozprávajte, že sú to nezmysly alebo drobnosti. Jednoducho ten odpočet rokov ´20 - ´23 musíme urobiť a veľmi detailne. A urobiť ho zákonne, aby niesli zodpovednosť tí, ktorí ju nesú. To je jedno, či v politickej rovine, alebo v trestnoprávnej rovine. A ja chcem veriť, že sa tak bude diať a že všetky tie zmeny, ktoré sa robili v trestnej politike, tomu prispejú. Stransparentní sa to, ako sa pracovalo so spolupracujúcimi osobami či kajúcnikmi, alebo už akokoľvek ich nazvete. Ale je nevyhnutne nutné aj pre verejnosť, aby sa dozvedela pravdu. Potom nebudú cintulovci a nebudú ľudia, ktorí v tom chaose tých informácií sa budú rozhodovať tak, že si budú myslieť, že berú právo do svojich rúk. To je len o tom. A že táto situácia eskaluje všade vo svete, je každému z nás jasné a pokiaľ k tomu nebudeme my prispievať nejakým vysvetľovaním fakt reálnych faktov a opierať sa o fakty, no tak budeme prispievať k tomu rozpolteniu spoločnosti naďalej.
A nedivte sa človeku, ktorý fakt čelil smrti, pretože streľba na, na telo alebo teda ohrozenie života, to nikto z nás nepodstúpil. Nikto z nás si ani nevieme predstaviť, čo to je. Vieme si predstaviť niektorí, čo to je obmedzenie osobnej slobody, ale nie tomu, že čelíte smrti. Takže tie reakcie a výrok o tom, že či mu nebolo porušené psychické zdravie, predsedovi vlády, no to je absurdné. To je skutočne absurdné. Ja si myslím, že ešte je mierny vo svojich vyjadreniach a akokoľvek sa vám to nebude páčiť, že či sme, alebo nie sme ešte dnes eskalační aj my, áno, budeme sa musieť vrátiť k umiernenejšej rétorike, ale musíme si urobiť najprv odpočet všetkého, čo sa stalo, prečo sa tak stalo, a to aj vrátane motivácie strelca, ktorý strieľal na predsedu vlády.
Ďakujem. (Potlesk.)

Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a vyhlasujem osemminútovú prestávku. Hlasovať budeme o 12.20 h.

(Prestávka.)