22. schôdza

Ďakujem.
Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre hospodárske záležitosti poslancovi Megovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážená pani poslankyňa, páni poslanci, predkladám spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 136/2004 Z. z. o letiskových spoločnostiach a o zmene a doplnení zákona č. 143/1998 Z. z. o civilnom letectve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 37/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov, tlač 406, v druhom čítaní.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 510 z 24. októbra 2024 pridelila vládny predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: ústavnoprávnemu výboru a výboru pre hospodárske záležitosti.
Výbory prerokovali návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili gestorskému výboru v určenej lehote žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
Návrh zákona odporúčali Národnej rady Slovenskej republiky schváliť ústavnoprávny výbor uznesením č. 175 zo 17. októbra 2024 a výbor pre hospodárske záležitosti uznesením č. 100 z 21. októbra 2024.
Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených pod bodom III tejto správy vyplýva päť pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Gestorský výbor odporúča hlasovať o bodoch 1 až 5 spoločne s odporúčaním schváliť.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k predmetnému návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, tlač č. 406, schváliť v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto spoločnej správe, ktoré gestorský výbor odporúčal schváliť.
Spoločná správa výborov o výsledku prerokovania návrhu zákona v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti č. 114 z 22. októbra 2024. Týmto uznesením výbor ma zároveň poveril predložiť návrhy v zmysle príslušných ustanovení rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem.
Otváram rozpravu, do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku, preto sa pýtam, kto sa chce do rozpravy prihlásiť ústne. Nik, vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ? Nie.
Žiada si záverečné slovo pán spravodajca? Ak nie, pán spravodajca, oznámte termín hlasovania. (Reakcia spravodajcu.) Dnes o 17. hodine, prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Pristúpime k prvému čítaniu o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 474/2013 Z. z. o výbere mýta za užívanie vymedzených úsekov pozemných komunikácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
Vládny návrh zákona má tlač 407, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 438.
Prosím ministra dopravy Jozefa Ráža, aby vládny návrh uviedol.

(Rokovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 474/2013 Z. z. o výbere mýta za užívanie vymedzených úsekov pozemných komunikácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 407.)

Vďaka za slovo, vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi na rokovaní Národnej rady Slovenskej republiky uviesť vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 474/2013 Z. z. o výbere mýta za užívanie vymedzených úsekov pozemných komunikácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
Návrhom zákona sa do slovenského právneho poriadku čiastočne transponuje smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/362 z 24. februára 2022, ktorou sa menia smernice 1999/62/ES, 1999/37/ES a (EÚ) 2019/520, pokiaľ ide o poplatky za používanie určitej dopravnej infraštruktúry vozidlami.
Cieľom návrhu zákona je náležitá regulácia zásad spoplatnenia vymedzených úsekov ciest mýtom v súlade s uvedenou smernicou so zámerom nastavenia mýtnych sadzieb tak, aby Slovenská republika nebola znevýhodnená v ekonomickom a dopravnom modeli ako tranzitná krajina v rámci stredoeurópskeho priestoru.
V súvislosti s transpozíciou je potrebné upraviť aj zákon 639/2004 Z. z. o Národnej diaľničnej spoločnosti a zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke.
Zároveň dochádza aj k úprave zákona č. 361/2014 Z. z. o dani z motorových vozidiel s cieľom zníženia zdanenia vozidiel používaných na podnikanie na úroveň minimálnych sadzieb daní stanovené v prílohe č. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 1999/62/ES zo 17. júna ´99 o poplatkoch za používanie určitej dopravnej infraštruktúry vozidlami v platnom znení.
Návrh zákona má vplyvy na rozpočet verejnej správy, vplyvy na podnikateľské prostredie, ako aj vplyvy na životné prostredie, nemá sociálne vplyvy, vplyvy na informatizáciu spoločnosti ani vplyvy na služby verejnej správy pre občana, ani vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu, ani vplyvy na limit verejných výdavkov.
Vážení prítomní, týmto si vás dovoľujem požiadať o podporu a schválenie predloženého návrhu. Ďakujem pekne.

Ďakujem.
Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, poslancovi Justínovi Sedlákovi, nech sa páči.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 474/2013 Z. z. o výbere mýta za užívanie vymedzených úsekov pozemných komunikácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 407. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovaného návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem.
Otváram všeobecnú rozpravu, do rozpravy som dostal jednu písomnú prihlášku poslanca Lackoviča, nevidím, tam bolo druhé meno ešte, ale jediný prihlásený je poslanec Lackovič.
Nech sa páči.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, ako už bolo spomenuté, predložený návrh zákona zvyšuje od 1. 7. 2025 sadzby mýta. Osobne som presvedčený, že vo väčšine prípadov je takéto zvyšovanie absolútne legitímne aj s ohľadom na opotrebovanie verejných komunikácií či dopadov na životné prostredie a tak ďalej, určite teda nechcem a ani nebudem kritizovať návrh ako celok.
To, čomu sa chcem venovať ja v mojom diskusnom príspevku, je dopad tohto návrhu na autobusy verejnej dopravy, čo podľa mojej mienky môže priniesť viac problémov ako úžitku, čím mám na mysli najmä vyššiu mieru negatívnych externalít než vo zvyšných prípadoch.
V prvom rade je toto opatrenie nevyhnutné vnímať v kontexte ďalších legislatívnych úprav, ktoré zvyšujú daňové zaťaženie dopravných služieb a ktoré budú mať bezprostredné dopady na životy všetkých obyvateľov. Mýtne poplatky sa podľa tohto návrhu zákona budú zvyšovať v priemere o cirka 40 % DPH o 3 %, zavádza sa tiež nová transakčná daň. Všetky spomínané úpravy bezpochyby zvýšia náklad dopravných podnikov a dopravných spoločností, ktoré zabezpečujú verejnú dopravu či už v mestách, ale aj väčších obciach alebo aj prímestské linky či nadregionálny medzištátny transport. V budúcom roku tak môžeme s istotou, žiaľ, očakávať nárast cien cestovných lístkov a naozaj najvýraznejší nárast cien cestovných lístkov za posledné roky, čo je v priamom rozpore s primárnym účelom tohto zákona, teda motivovať ľudí využívať zelenšiu dopravu a neznečisťovať planétu emisiami. Zároveň je toto opatrenie v rozpore so snahou znižovať opotrebovanie ciest, v neposlednom rade má aj silný antisociálny charakter, lebo tá trojkombinácia spomínaných opatrení, ktorú som spomenul v predchádzajúcom odseku, predraží to každodenné cestovanie ľudí do práce, ale aj detí do škôl a mnohých seniorov za nákupom potravín či návštevou lekára, pretože nie všetci si môžu a budú môcť uplatniť tú tzv. vekovú zľavu.
Z môjho pohľadu bývalého starostu sa toto opatrenie bezprostredne, žiaľ, dotkne aj rozpočtov miest a obcí, ale aj krajov, pretože verejná doprava stále patrí medzi najvyššie výdavky samospráv najmä vzhľadom na to, že je dlhodobo, samozrejme, výrazne dotovaná. V prípade vúciek idú na dopravy, idú na dopravu desiatky miliónov eur, inak to nie je ani v prípade obcí a miest.
Rád by som preto v tejto oblasti navrhol, aby bol predmetný návrh zákona, prípadne teda nariadenia, ktoré stanovuje a stanoví výšky sadzieb, upravený a to tak, aby zľava pre autobusy išla v priamej úmere s nárastom poplatkov. Inými slovami, aby sa toto zvyšovanie nedotklo, pokiaľ je to čo i len trochu možné, autobusovej dopravy. Prečo by, samozrejme, nemohli mať autobusy zľavu vyššiu, ak chceme, aby nimi ľudia cestovali?
Samozrejme, aj ja si uvedomujem, že Európska komisia sa na takéto výnimky nepozerá s nadšením a nemá to rada, ale táto výnimka tam bude tak či tak, čiže jej výška už v podstate nič nenásobí a nedelí, ak je zľava tolerovaná teraz, môže byť tolerovaná podľa mojej mienky aj vo vyššej hranici, najmä s ohľadom na spomínané externality, ktoré implementácia tohto návrhu vytvára v oblasti zelenej dopravy. Ja sa teda pýtam, či môže byť zľava vyššia a ak môže, ak je to možné, tak prečo tá zľava nemôže byť vyššia a prečo to nenavrhujete už teraz.
Zároveň by som rád využil tento priestor a v snahe byť konštruktívny sa opýtal možno pána ministra, aké očakáva on dopady na verejnú dopravu, mám na mysli autobusy, či má ministerstvo odhad toho, ako budú rásť po prijatí tohto návrhu, ale aj v jeho kombinácii s ďalšími konsolidačnými opatreniami v našich regiónoch ceny autobusových lístkov od Nového roku, od 1. 1. a potenciálne od 1. 7. ´25 a tak ďalej.
Taktiež je tu otázka na pána ministra, že aké dopady očakávate na verejných prepravcov, na tzv. verejné dopravné podniky. Ak sa totiž pozrieme na dôvodovku, tak sa uvádza jednotná suma 520 eur na podnikateľa, čo je teda naozaj dosť široký pojem. Máme podnikateľov, ktorí prevádzkujú dva autobusy, ale máme tu aj veľké dopravné spoločnosti prevádzkujúce krajskú či magistrátnu dopravu. Takže ten dopad bude určite rôzny a myslím si, že by bolo vhodné pri prijímaní takéhoto návrhu uvádzať presnejšie čísla alebo aspoň interval, v ktorom sa nachádzame, pretože nejaký ten prepočet len vyslovene na NDS-ku nám rozhodne nestačí.
Čiže je tu séria týchto otázok, a teda verím tomu, že nájdeme nejaké spoločné riešenie toho celého, ak nie, v opačnom prípade budeme, samozrejme, chcieť zrejme, ak to bude možné, predkladať pozmeňovací návrh my v Progresívnom Slovensku. Budem teda rád za odpovede možno, pán minister, teším sa na diskusiu, ak bude záujem.
Ďakujem pekne.

Ďakujem. Na vystúpenie pána poslanca žiadna faktická.
Kým prejdeme k výzve na prihlásenie sa do rozpravy ústne, pozdravujem študentov z Myjavy v mene pána župana Bašku. Dobre? (Potlesk.)
Pýtam sa, či sa chce teda prihlásiť do rozpravy niekto ústne. Ak nie, vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.
Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ? Áno? Tie gestá, nerozumiem tým gest... pán minister, tie gestá, viete... (Reakcia ministra.) Aha, dobre, to je nie (predsedajúci pokýval roztvorenou dlaňou sprava doľava) a to je áno (predsedajúci vystrel prostredník a ukazovák), hej? Dobre.

Ja len veľmi stručne, ja chcem zareagovať na vystúpenie pána poslanca.
Čiže v prvom rade je to transpozícia eurosmernice, to znamená, išli sme na spodnú hranicu toho, čo bolo potrebné, to znamená, to zvýšenie je najmenšie, minimálne, aké sa dalo, a bolo to robené v spolupráci so stavovskou organizáciou ČESMAD, ktorá s tým plne súhlasí, podporuje to a aj verejne vystúpila v prospech toho zákona tak, ako je navrhnutý. Poviem to tak, v prípade, že by sme nezaviedli zvýšenie mýta, tak by Slovensko bolo využívané ako tranzitná krajina v stredoeurópskom priestore, to znamená, všetky kamióny by jazdili tadeto, pretože by to bolo lacnejšie pre nich. To, samozrejme, vzhľadom na našu infraštruktúru, ktorá, bohužiaľ, nie je v takom stave, v akom by sme si želali, stále budujeme ešte obchvaty viacerých miest a obcí, tak si predstavte, že tie všetky kamióny, ktorých by tu bolo zrazu trojnásobok, lebo všetci by si tadeto, radšej by išli cez Slovensko, lebo by to bolo lacnejšie, tak by nás stáli v tých obciach, kde tie obchvaty ešte nie sú. Čiže to, samozrejme, asi nechceme.
To, aby sme zabránili inflačnému tlaku, ktorý ste, samozrejme, správne vyhodnotili, že teda tu hrozí, tak to sme kompenzovali práve tým slovenským prepravcom tým, že sme im znížili daň z motorových vozidiel na minimum. To znamená, tento zákon, teda tento návrh náš rieši dva zákony, jedným je zvýšenie teda toho mýta, aby sme zabránili tomu, že sa staneme tranzitnou krajinou, a na druhej strane našim prepravcom znižujeme daň z motorových vozidiel. Tá kompenzácia je taká, že im to vychádza, že ich sa to zvýšenie nijakým spôsobom nedotkne. Máme na to právo, to znamená, tam sme išli na minimum a tam sme išli tiež na minimum. Čiže sme tak, aby sme všetky riziká, ktoré ste pomenovali, v podstate tým zákonom odstránili.
Takže toľko z mojej strany, ďakujem pekne.