23. schôdza

Ďakujem za slovo.
Pani predsedníčka školského výboru, ja nestihnem reagovať na všetko, ale začnem tými komisiami. Vy hovoríte, že ľudí zo zahraničia pritiahne hlavne agresívna, alebo teda intenzívna personálna politika, veď tá sa môže diať aj teraz a môže sa diať aj potom, to je teda mimo novely. Vy, alebo teda ministerstvo, vláda je iniciátorom tej zmeny. My práveže hovoríme, že tú zmenu netreba. A hovoríme to preto, lebo tá zmena sprísňuje tie kritériá na funkčné miesta, a to je tá krkolomná formulácia, že teraz zákon hovorí, že na to funkčné miesto sa majú splniť kritériá vyplývajúce z požadovanej úrovne kritérií. To znamená, že majú sa akoby k tomu priblížiť, ale nemusia to všetko splniť. A nová novela, vládna novela hovorí, že musia splniť kritériá, akurát teda od niektorých tých požiadaviek ich síce zákon uvoľňuje, ale v princípe sa tie kritériá sprísňujú, ale potom sa uvoľňuje to, že kto je v komisii. Pretože to sa, celá kompetencia sa dáva rektorovi a dekanovi, teraz to trošku zjednodušujem. Čiže namie... sprísňujú sa kritériá, uvoľňuje sa komisia a my hovoríme, že to má byť presne naopak, že nechajme tie uvoľnené kritériá práve preto, aby mohli prísť napr. ľudia zo zahraničia alebo ľudia z praxe, ale aby sa to nezneužívalo, tak na to treba kvalitnú komisiu. Čiže toto k tej komisii.
A teda ak vy hovoríte, že v tom akoby nevidíte veľký rozdiel, tak potom otázka je, prečo sa to má meniť, ale ešte druhé dôležité, nemyslíme si, že trh vyrieši kvalitu vysokých škôl. Myslíme si, že by aj štát mal do toho vstupovať.
Viacej, žiaľ, nestihnem.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Ak dovolíte, tak ja doplním svoju kolegyňu Gažovičovú, pretože pri tých komisiách sme okrem iného hovorili ešte aj o tom, že sa posilňuje uzavretosť v tej komisii a že sa dostávajú do závislosti od dekana. A konkrétne prečo tomu tak je, súčasná, ešte platný vysokoškolský zákon hovorí, že dvaja členovia z piatich sú zvonku vysokej školy. Podľa novej úpravy to bude koľko zvonku? Nula. Takže tým pádom to sa rovná uzavretosť. Zvyšuje sa uzavretosť vysokých škôl.
Čo sa týka závislosti od dekana, predtým dvoch členov vymenovával rektor, pričom jeden bol na návrh zamestnancov, jedného vedecká rada, jedného dekan a jedného vedúci príslušného pracoviska. To znamená, že tam nikto nemal prevahu, resp. ešte nemá. Teraz to bude ako po novom? Dvoch členov vymenováva rektor a troch dekan. Takže kto má prevahu? Dekan. Jednoduchá matematika a je to úplne jasné, čiže stojíme si za svojím, uzavretosť sa zvyšuje a dostávajú sa do područia od dekana.
Čo sa týka tých financií, ja rozumiem tomu, že potrebujeme zvýšiť zrejme cudzie zdroje do vysokých škôl, a tým pádom sa asi zvýši celkový podiel, ale pre mňa to stále z toho ekonomického hľadiska nedáva zmysel, pretože čím vyšší podiel zadlženosti, tým vyššie riziko financovania a menšia likvidita a pod., to znamená, že pre mňa ako ekonómku by bolo optimálnejšie najprv znížiť percento zadlženia na to, aby som potom si mohla zobrať iný úver na financovanie čohokoľvek, ja neviem, opravy internátov, hej, príklad. Takže cestou je znižovať zadlženosť najprv a potom sa dostať... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pani poslankyňa Puškárová, ja sa veľmi ospravedlňujem, ja keď som čítal ten zoznam podpísaných pod pozmeňujúcim návrhom pána poslanca Lučanského, tak som povedal, že mi tam chýba meno pána poslanca Habánika, samozrejme, že mi tam chýba aj vaše meno, lebo tiež by som čakal, že keď koalícia niečo bude navrhovať ako pozmeňovák k novele vysokoškolského zákona, tak sa pod to podpíše aj predsedníčka školského výboru, ktorá má priamu skúsenosť s vysokými školami, tak by som to aspoň touto cestou chcel napraviť. A teda aj váš názor by ma určite zaujímal na tú zmenu, aj na jej obsah, aj na formu, že prečo je potrebné predĺžiť, alebo teda zmeniť to obmedzenie, koľko môžu byť rektori a dekani vo funkcii, zo súčasných dvoch na tri volebné obdobia, že čo si o tom vy myslíte.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne.
Konkrétne, pani Kosová a pani Gažovičová, myslím, že otázka zloženia komisie je skutočne zástupným problémom. Vysoká škola momentálne po tejto novele riešila množstvo administratívnych problémov pri nomináciách, ako ich tam dostať, ako online zabezpečiť celý priebeh, ktorý ľudia nie vždy boli ochotní v tom danom čase si nájsť priestor, najväčším problémom je práve tá kvalita tých ľudí, ktorých sa hlási. To vám hovorím zo svojej praxe. Kvalita ľudí, ktorí prichádzajú a počet ľudí, ktorí sa hlásia, napriek tomu, že sú zverejňované ponuky na portáloch ako INOMICS, EURAXESS a ostatných veľkých európskych portáloch, kvalita a počet prihlášok, ktoré prichádzajú na takéto pozície, je malá. To je prax.
My nepotrebujeme zošnurovávať výberovú komisiu, keď tam dôjde jeden-dvaja ľudia. My potrebujeme kvalitných ľudí, preto zvyšujeme kritériá, a potrebujeme zároveň aj uvoľniť trošku tie ruky, aby sme sa, to je podobné ako s pinkaním si, kto má schvaľovať dlhodobý zámer alebo iné dokumenty. Častokrát je to len, na vysokej škole už momentálne zasadá neskutočné množstvo komisií, programových rád, ktoré zabezpečujú na jednej strane vnútorný systém kvality, potom akademickú samosprávu, hodnosti, to znamená vedecká rada, docent, profesor, a všetko to to zasadanie trošku znefunkčňuje. Nezošnurovávajme, spružnime celý systém, pretože sa dostaneme do systému, v ktorom budeme len vypisovať zápisnice z každej porady a každý sa ku všetkému bude vyjadrovať a neporiešime základný problém vysokých škôl, ktorý je presne kvalita. Kvalita ľudí, ktorí tam majú byť, ktorí majú mať rozviazané ruky na to, aby písali vedecké články, aby učili kvalitne, pripravovali sa na výučbu. To je základný problém, nie, kto je v zložení komisie.

Ďakujem pekne.
Robil som si zopár poznámok. Na mnohé reagovali aj moji predrečníci niektorí vo faktických poznámkach. Dotknem sa pár.
Naozaj, dámy z Progresívneho Slovenska, ani sa mi nechcelo, sa priznám, reagovať, lebo sme reagovali v prvom čítaní v rozprave, vo výbore. Vy sa často radi označujete, že ste z Progresívneho Slovenska, ste progresívni, ale ja mám pocit, že teda ste strašné konzervy, že to, o čom rozprávate, je proste že úplne mimo. A neviem, že či to naozaj tak myslíte, alebo proste za každú cenu sa snažíte proste hovoriť veci a dokonca nehovoríte pravdu, to je na tom, a konkrétne aj vy, pani Kosová, aj teraz ste povedali, že z externého prostredia vo výberovej komisii bude nula. Dobre som to zachytil, dúfam.
Tak máte... musím si zobrať, pardon, vám to prečítam. (Minister si zobral z miesta pre navrhovateľov svoje podklady.) "Rektor vymenúva členov výberovej komisie tak, aby najmenej jeden z nich nebol zamestnancom príslušnej vysokej školy." Nie je to pravda.
A teraz pôjdem konkrétne k tým pár veciam, o ktorých ste hovorili.
Výberová komisia. Pani predsedníčka výboru vám presne povedala, snažíte sa hľadať niečo za každú cenu, čo proste nie je tak, nie je to pravda a nie je to podstatou problému. Výberová komisia dnes: jeden – rektor, jeden – vedecká rada, jeden – dekan, jeden – vedúci katedry, jeden – odbory. Po novom: dvaja – rektor, dvaja – dekan, nie traja dekan, pretože ten tretí je jasne napísaný, že musí ísť návrh zamestnancov, takže odbory. Takisto ako to bolo predtým.
Kto v súčasnosti je dneska predsedom vedeckej rady? Rektor, rektor. My tvrdo hovoríme, že dnes po novom musí rektor jedného vymenovať z iného zame... iného, alebo kandidáta, ktorý nie je zamestnancom vysokej školy. To je oveľa tvrdšie, ak to teda chceme o tom hovoriť, a transparentnejšie, pretože rektor ako predseda vedeckej rady zasa má len vplyv, a my sa tu ideme hrať na nejakú transparentnosť, ale je tu priamy vplyv. To isté tak hovoríme o vedúcom zamestnancovi fakulty alebo pracoviska, čo ani nevieme, čo je, či je to katedra, alebo čo to je, tak zasa tam má vplyv dekan. Tak sme povedali: dobre, dvaja – dekan.
A opakujem, toto nie je najpodstatnejšie. Najpodstatnejšie je to, o čom zasa ste úplne nehovorili pravdu, a my hovoríme, že na vedúcich pozi... alebo funkčné miesta docentov a profesorov, dnes treba mať absolvované habilitačné konanie a zároveň musíte byť, aktuálne pôsobiť na pedagogickom mieste. No tak ukážte mi tých odborníkov zo zahraničia, z Imperial College alebo niekde, ktorí to splnia. Vôbec to nezošnurovávame horšie, naopak, snažíme sa to otvoriť, aby tam naozaj mohli prísť tí odborníci a nemuseli spĺňať slovenské tvrdé požiadavky. To je po prvé.
A po druhé, internacionalizácia je jedným ukazovateľom aj vo výkonnostných zmluvách. My tlačíme vysoké školy, univerzity do toho, aby ak chcú extra peniaze, tak išli po internacionalizácii aj z hľadiska funkčných miest, aj z hľadiska výmeny študentov aj v pregraduálnom, aj v graduálnom, aj postgraduálnom štúdiu. Tak takto sa robí internacionalizácia a nie tým, že hovoríme tu o správnych radách, ktoré naozaj na toto nemajú žiadny vplyv a, tak ako vám bolo povedané, správna rada, to sú všetko členovia mimo akademického prostredia. Áno, členov navrhuje buď štát, ktorý, ak to poznáte, asi to poznáte, dostáva minister z návrhov všetkých možných organizácií, ľudí, s popisom čo, prečo, ako by to malo byť. Samozrejme, to na ministerstve niekto hodnotí. Dohodlo sa, že štát a ministerstvo naozaj nebude mať väčšinu v tom, a druhú polovicu s tým jedným miestom doteraz neurčitým a sme ho dali smerom k akademického senátu, takisto vyberá členov z neakademického prostredia. A na to, aby tu neboli debaty o tom, že akademický senát si tam dáva nejakých vlastných kamarátov alebo kto, tak sme zaviedli dvojtretinové väčšiny. A už je úplne naozaj jedno, či to jedno miesto patrí akademickému senátu, alebo sa tvárime, že sme si ho niekde našli, o čom ani nikto nemá ani páru, odkiaľ tento človek, ten posledný nepárny prišiel, tak sme len chceli, aby to bolo fér povedané. Nehrajte sa tu niekde na pozadí, že si vyberáte niekoho, čo mne je jasné kto. Tak nech sa za to, nech ten človek je riadne vypočutý, kľudne aj v akademickom senáte, ale zaviedli sme v tých kľúčových otázkach dvojtretinovú väčšinu. Tým pádom tam vzniká ten povinný konsenzus. Inak neprejde napríklad dlhodobý plán univerzity, neprejde, vysokej školy. Tak ja neviem, povedzte mi, v čom tu toto napĺňa znaky nejakej pohodlnosti alebo spiatočníctva. Ja si to vôbec nemyslím. Naopak, dávame tomu jasné pravidlá a nároky na tú školu, že sa musia dohodnúť, a nie pokútne.
A k tomu asi to poviem to posledné, o čom tu bola debata. Ešte pánovi bývalému ministrovi Horeckému, rieši sa aj momentálne s Úradom priemyselného vlastníctva definícia školského diela. Ja si to uvedomujem, že tam aj z hľadiska celého toho ekosystému, inovácie treba urobiť zmeny. Ja už som o tom ešte s bývalým pánom štátnym tajomníkom Šaškom hovoril, že tu musíme proste urobiť viac toho. Lebo dneska proste tam nie je vôľa kapitalizovať niektoré patenty a umožňovať vlastne vstup nejakého ďalšieho kapitálu.
K pánovi Dostálovi a teda aj k dámam, k pani poslankyniam, prečo? Pretože je to vaše právo poslancov. Tak ako je právo vaše prichádzať s poslaneckými návrhmi a tak ako som nevidel ani tento návrh, tak som nevidel ani ten váš návrh. Tak ako som to ikskrát povedal, že ja som za štandardný legislatívny proces, ale je to vaše právo prichádzať s návrhmi. Ak sa pýtate na môj názor, ja na to nevidím dôvod. Ale je to vaše právo prísť s návrhom na tri funkčné obdobia, na štyri, na nekonečno. Nemyslím si, že to zásadne oslabuje nejaké uzatvorenie škôl, pretože každý má právo sa hájiť. My nehovoríme, ani ten návrh teda nehovorí o tom ani pri dvoch, ani troch, ani nekonečnom počte otvorenom opakovania funkčných období, že niekto nemôže kandidovať. Ale je to vaše právo. Ikskrát prichádzate s návrhmi, ktoré nikto nikdy nevidel. Ani ja som tie vaše nevidel. Tak to, prosím, rešpektujte a postavte sa k tomu hlasovaním, ako to cítite.
Ďakujem pekne.

Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujeme si predložiť aj návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 422/2015 Z. z. o uznávaní dokladov o vzdelaní a uznávaní odborných kvalifikácií.
Tento návrh v zásade transponuje smernicu Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení aj smernica. Ide o uznávanie odborných kvalifikácií sestier, keďže ide o regulované povolanie, ktoré absolvovali odbornú prípravu v Rumunsku, s transpozičnou lehotou do marca 2025. Cieľom návrhu zákona je teda aktualizovať podmienky uznávania odbornej kvalifikácie sestier s odbornou kvalifikáciou nadobudnutou v Rumunsku pre účely výkonu regulovaného povolania v celej Európskej únii, teda aj v Slovenskej republike, zaviesť systém automatického uznávania dokladov z členských štátov vo forme elektronických doložiek nahrádzajúcich uznanie stupňa dosiahnutého vzdelania na pokračovanie v štúdiu a iné účely.
Ak by som mohol krátko vám povedať, je to aj priestor na to, aby v prípade do budúcna mohli aj sestry, ktoré majú kvalifikačne uznané povolanie v Rumunsku vyštudované, mohli pôsobiť aj v Slovenskej republike.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne a páni poslanci, ďakujem aj teraz za vašu pozornosť a dovoľujem si vás požiadať o prerokovanie predloženého materiálu. Ďakujem.

Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež, šport a cestovný ruch ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky spoločnú správu výborov o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením z 30. októbra 2024 č. 611 sa uzniesla prerokovať vládny návrh zákona v druhom čítaní a prideliť ho týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež, šport a cestovný ruch. Ako gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež, šport a cestovný ruch a určila lehoty na jeho prerokovanie.
Určené výbory prerokovali predmetný návrh zákona v stanovenej lehote. Iné výbory o návrhu zákona nerokovali. Gestorský výbor konštatuje, že do začatia rokovania o návrhu zákona nedostal žiadne stanoviská od poslancov podané podľa § 75 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
K vládnemu návrhu zákona zaujali výbory tieto stanoviská: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky v uznesení č. 219 z 21. novembra 2024 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo v uznesení č. 91 z 19. novembra 2024 zhodne odporúčajú návrh zákona schváliť. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež, šport a cestovný ruch v uznesení č. 55 z 21. novembra 2024 odporúča návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi uvedenými v časti IV spoločnej správy.
Gestorský výbor odporúča Národnej rade Slovenskej republiky hlasovať o návrhoch uvedených pod bodmi 1 až 3 spoločne s odporúčaním schváliť.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov odporúča vládny návrh zákona schváliť.
Predmetná spoločná správa výborov o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež, šport a cestovný ruch z 26. novembra 2024 č. 63. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril, aby som vykonal spoločného spravodajcu a aby na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky som informoval o výsledku rokovania výborov, o stanovisku a návrhu gestorského výboru.
Skončil som, pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne a vážení páni poslanci, tento návrh zákona mení a dopĺňa zákon č. 391/2020 Z. z. o teste proporcionality v oblasti regulácie povolaní a ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Návrh zákona predpokladá, sa predpokladá ako technická novela, ktorej cieľom je dosiahnutie súladu zákona so smernicou Európskeho parlamentu a Rady z 28. júna 2018 o teste proporcionality pred prijatím novej regulácie povolaní. Reaguje sa aj na odôvodnené stanovisko Európskej komisie proti Slovenskej republike. Po komunikácii s Európskou komisiou vzišla potreba upraviť niektoré ustanovenia zákona na zabezpečenie všetkých požiadaviek vyplývajúcich z tejto smernice.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne a páni poslanci, ďakujem za pozornosť a dovoľujem si vás požiadať o prerokovanie aj tohto predloženého materiálu. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež, šport a cestovný ruch ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky spoločnú správu výborov o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením z 30. októbra 2024 č. 612 sa uzniesla prerokovať vládny návrh zákona vo výboroch v druhom čítaní a prideliť ho týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež, šport a cestovný ruch. Ako gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport a určila lehoty na jeho prerokovanie.
Určené výbory prerokovali predmetný návrh zákona v stanovenej lehote. Iné výbory o návrhu zákona nerokovali.
Gestorský výbor konštatuje, že do začatia rokovania o návrhu zákona nedostal žiadne stanoviská od poslancov podané podľa § 75 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
K vládnemu návrhu zákona zaujali výbory Národnej rady Slovenskej republiky tieto stanoviská: Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež, šport a cestovný ruch v uznesení č. 56 z 21. novembra 2024 odporúčal návrh zákona schváliť. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky v uznesení č. 238 z 26. novembra 2024 odporúčal návrh zákona schváliť s doplňujúcim návrhom uvedeným v časti IV spoločnej správy.
Gestorský výbor odporúča Národnej rade Slovenskej republiky hlasovať o návrhu uvedenom v časti IV spoločnej správy s odporúčaním ho schváliť.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť v znení doplňujúceho návrhu uvedeného v tejto správe.
Predmetná spoločná správa výborov o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež, šport a cestovný ruch, gestorským výborom, z 26. novembra 2024 č. 64. Týmto uznesením ma výbor poveril ako náhradníčka za pána spravodajcu na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky, aby som informovala o výsledku rokovania výborov, o stanovisku a návrhu gestorského výboru.
Ďakujem, skončila som. Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

Vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, pán predsedajúci, rád by som povedal aj v druhom čítaní pár slov k vládnemu návrhu novely zákona o teste proporcionality v oblasti regulácie povolaní.
Ako som uviedol teda už v prvom čítaní, rozumiem tomu zámeru, ktorý je obsiahnutý v návrhu zákona. V zásade s ním súhlasím. Regulácia povolaní v niektorých prípadoch je potrebná, ja to tiež uznávam, ale aj teda z požiadaviek Európskej únie vyplýva, že by mala byť primeraná, mala by iba v nevyhnutnej miere a nemala by pôsobiť diskriminačne voči občanom iných krajín Európskej únie. A toto má zabezpečiť test proporcionality, že keď sa mení právna úprava vo vzťahu k regulácii povolaní, tak najprv sa posúdi, že či tá regulácia spĺňa tieto náležitosti, čiže či je primeraná, či slúži k dosiahnutiu deklarovaného cieľa a či je nevyhnutná, či nepôsobí diskriminačne. A predpokladám, že to dobre funguje vo vzťahu k vládnym návrhom zákonov, ktoré prechádzajú riadnym medzirezortným pripomienkovým konaním. Problém to môže byť už teda pri skrátenom legislatívnom konaní. A to, čo sa vlastne rieši týmto návrhom zákona, sú poslanecké návrhy a najmä pozmeňujúce návrhy a v tejto súvislosti sa otvára aj zákon o rokovacom poriadku.
Čiže ten cieľ je podľa môjho názoru správny, vyplývajúci teda priamo aj z požiadaviek Európskej únie, že sa to má týkať aj pozmeňujúcich návrhov, lebo cez pozmeňujúce návrhy možno obchádzať ten riadny legislatívny proces. Len teda vyslovil som v prvom čítaní pochybnosť, či tá úprava na úrovni zákona o rokovacom poriadku je dostatočná vo vzťahu najmä k pozmeňujúcim návrhom. Vo vzťahu k poslaneckým návrhom v zásade je to nejaká zvýšená administratíva pre predkladateľov, ale však to je v poriadku, treba, aby rešpektovali naše záväzky voči Európskej únii, ale vo vzťahu k pozmeňujúcim návrhom je situácia niekedy taká, že sa o desiatej predloží v pléne pozmeňujúci návrh a o jedenástej sa o ňom hlasuje a je schválený. Čiže podľa môjho názoru to, ako je to tam navrhnuté, je síce jak deklarovanie nejakého zámeru, ale v realite ten zámer bude dosť náročné naplniť, keby sa dodržiavali lehoty napríklad medzi predložením pozmeňujúceho návrhu a hlasovaním o ňom, čo by malo byť v zmysle rokovacieho poriadku minimálne 48 hodín, ale vždycky, teda vždycky, no skracuje sa to, keď to hlasovanie príde skôr, veľmi často, skoro vždy. Niekedy tá lehota je naplnená z dôvodu, že trebárs rokujeme v piatok a hlasovať budeme až v utorok, tak vtedy je tá lehota dodržaná.
Tak mňa by zaujímalo teda, akým spôsobom sa má, sa má prakticky uplatňovať, či pán minister alebo niekto z koaličných poslancov má predstavu, ako sa tu bude reálne uplatňovať, aby sme nemali napísané, že sa má vykonať test proporcionality aj vo vzťahu k pozmeňujúcim návrhom. Len teda v tom režime a v tej rýchlosti, v akom sa rokuje v parlamente, tak tam na to nebude, nebude priestor. Asi by pri tomto type zákonov, ktoré regulujú povolania, v tomto type pozmeňujúcich návrhov, ak sa má stihnúť nejaký test proporcionality aj v nejakom zrýchlenom režime, tak by mal, tak by malo sa natiahnuť čas medzi predložením pozmeňujúceho návrhu a hlasovaním o ňom. To by si asi vyžiadalo nejakú podrobnejšiu, podrobnejšiu úpravu, ale teda diskutovali sme o tom aj na výbore a, samozrejme, uvidíme, čo prinesie prax, ako sa to reálne bude uplatňovať, či to neostane iba na papieri.
A druhá vec, ku ktorej by som sa chcel vyjadriť, je práve pozmeňujúci návrh, ktorý bol schválený v ústavnoprávnom výbore. Prišiel s ním pán poslanec Glück. Je to opäť rozširujúci pozmeňujúci návrh, netýka sa toho, čo je obsiahnuté v návrhu zákona. Týka sa rokovaní výboru pre európske záležitosti. Je to v zákone o rokovacom poriadku, tak je to síce prilepené, ale nie je to prílepok, lebo čl. II noveli... čl. II toho návrhu novelizuje rokovací poriadok, čiže nie je to, nie je to prílepok, ale je to rozširujúci pozmeňujúci návrh. A teda § 58a, ktorý upravuje fungovanie výboru pre európske záležitosti, v ods. 6 uvádza, že poverený člen vlády je povinný zúčastniť sa na rokovaní výboru pre európske záležitosti a informovať výbor o návrhoch podľa ods. 3 písm. a) a podávať informácie o výsledku rokovaní orgánov, ktorých je členom. A pán poslanec Glück na zasadnutí ústavnoprávneho výboru navrhol, aby sa tá povinnosť zmenila na možnosť, teda člen vlády mal byť, nemal byť povinný zúčastniť sa, ale že sa môže zúčastniť. A mal by byť akurát povinný vhodným spôsobom informovať členov výboru, čo mohlo znamenať, že pošle písomnú informáciu.
To sa neschválilo, lebo teda jednak zaznela tam kritika zo strany, zo strany opozície a jednak zrejme ani HLAS s tým celkom nesúhlasil. Tak potom pán poslanec Glück na pokračovaní výboru na ďalší deň, alebo o dva dni, alebo koľko to bolo, tak predložil upravenú verziu toho pozmeňujúceho návrhu, ktorá už bola schválená. Stala sa súčasťou spoločnej, spoločnej správy, ktorá hovorí o tom, že teda nieže nie je povinný, ale má sa doplniť do toho ustanovenia, že ak sa poverený člen vlády nemôže zúčastniť rokovania výboru pre európske záležitosti, je povinný dať sa zastúpiť iným členom vlády.
No a tu by tiež teda zaujímal názor, názor predkladateľa, lebo zachytil som verejné vyjadrenia predsedu výboru pre európske záležitosti pána poslanca Ferenčáka, ktorý s takouto zmenou nesúhlasí, lebo tá zmena znamená, že v zásade sa člen vlády, a problém je to najmä pri premiérovi, nebude musieť zúčastňovať zasadnutí výboru. Bude mať nejaký dôvod, že si vymyslí, vymyslí iný program a nechá sa zastupovať, zastupovať nejakým iným členom vlády, pričom ten iný člen vlády nemá tie potrebné informácie, ako môže mať, môže niečo odprezentovať nejaké stanovisko, ale je to, je to niečo podobné, ako na hodine otázok keď odpovede za jedného člena vlády číta iný člen vlády.
Ja som včera kládol otázky napríklad ministrovi vnútra pánovi Šutajovi Eštokovi a prečítala ich pani ministerka kultúry Šimkovičová. A kládol som otázky ministrovi zahraničných vecí pánovi Blanárovi a prečítal ich pán minister financií Kamenický. A teda hodina otázok nie je iba o tom, že poslanci dostanú nejakú odpoveď, to môžu dostať aj písomne, ale že majú možnosť položiť doplňujúcu otázku a na tú doplňujúcu otázku člen vlády odpovie. No ale keď som sa pani ministerky Šimkovičovej pýtal k téme, ktorá súvisí s rezortom pána ministra vnútra Šutaja Eštoka, no tak ako nebola mi veľmi schopná povedať. Mohla povedať svoj názor. No a pán minister Kamenický takisto za pána ministra Blanára veľmi veľa toho nepovedal.
A ak bude schválený tento pozmeňujúci návrh, tak to bude podobná situácia. Bude môcť jednak ísť minister za ministra, bude môcť sprostredkovať nejakú informáciu, ale prípadné doplňujúce otázky nebude vedieť, nebude vedieť zodpovedať. A navyše napríklad špeciálne v prípade premiéra, no tak toho žiadny iný člen vlády na rokovaniach Rady Európskej únie zastupovať nemôže. Ministri sa, myslím, navzájom môžu zastupovať, ale premiéra nemôžu zastupovať. Čiže poslanci nebudú mať možnosť komunikovať s tým členom vlády, buď teda s premiérom, alebo s ministrom, ktorý zastupuje Slovensko v orgánoch Európskej únie, nebudú mu môcť klásť otázky, dávať podnety, nebudú počuť jeho reakcie, ak bude využívať tú možnosť, ktorú pozmeňujúcim návrhom pána poslanca Glücka, ktorý sa dostal do spoločnej správy, lebo na ústavnoprávnom výbore bol schválený, ak toto bude, toto bude platiť.
A znamená to aj zásadné oslabenie výboru pre európske záležitosti, ktorý má osobitné postavenie medzi výbormi. Lebo ostatné výbory v podstate predstavujú poradné orgány pre Národnú radu, teda nemyslím tie špeciálne výbory, ktoré majú svoju funkcie, tie osobitné kontrolné výbory, ale bežné výbory ak niečo schvália, tak je to nejaké stanovisko, o ktorom ďalej bude ešte niekto rokovať. Napríklad, napríklad máme tu pozmeňujúci návrh v spoločnej správe, schválil ho ústavnoprávny výbor, ale aby sa stal súčasťou schváleného zákona, musí o tom ešte hlasovať Národná rada a schváliť ten pozmeňujúci návrh, čo dúfam, že v tomto prípade neschváli. Ale výbor pre európske záležitosti v podstate nahrádza Národnú radu, lebo je upravený v ústavnom zákone o spolupráci Národnej rady Slovenskej republiky a vlády Slovenskej republiky v záležitostiach Európskej únie. A teda to, aké je stanovisko Slovenskej republiky k nejakým veciam, o ktorých sa rokuje na úrovni Európskej únie, tak niekto o tom musí rozhodnúť. Ten návrh dáva vláda a schvaľuje to potom, schvaľuje to potom Národná rada. Ale Národná rada delegovala túto svoju právomoc na výbor pre európske záležitosti. A okrem vecí, keď si Národná rada vyhradí, že v pléne chce rozhodnúť o nejakej záležitosti, ktorú považuje za mimoriadne dôležitú, alebo je nejako politicky atraktívna, tak túto pôsobnosť Národnej rady vykonáva výbor pre európske záležitosti.
Týmto pozmeňovákom bude spôsobené, že výbor pre európske záležitosti bude o veciach môcť rokovať bez toho, aby tam bol ten príslušný člen vlády, ktorý má danú tému v portfóliu, vo svojej právomoci a ktorý bude zastupovať Slovenskú republiku na rokovaní orgánu Európskej únie.
Tak viem, že toto nie je celkom z oblasti školstva, ale teda je to v zákone, ktorý predkladá pán minister školstva, tak by ma aj teda zaujímalo, že aký je jeho názor na túto vec, aj z hľadiska, aj z hľadiska obsahu, samozrejme, lebo ten obsah je podľa môjho názoru problematický, ale aj z hľadiska, aj z hľadiska tej formy, že sa to prilepí k zákonu, ktorý obsahovo nesúvisí s tou témou, lebo teda síce, áno, nie je to prílepok, ale je to rozširujúci pozmeňujúci návrh aj v zmysle zákona o rokovacom poriadku. Takže budem rád, keď sa pán minister k tomu vyjadrí.
Ďakujem.