Videokanál poslanca

Ja by som možno len kratučko zareagovala. Pán kolega Dubovický spomínal, že naše mestá a obce potrebujú zásadnú reformu verejnej správy. Konkrétne Ja by som možno len kratučko zareagovala. Pán kolega Dubovický spomínal, že naše, naše mestá a obce potrebujú zásadnú reformu verejnej správy. Konkrétne spomenul, že nepotrebujeme toľkých starostov a poslancov mestských zastupiteľstiev. Nuž, práve preto náš kolega pán Šimko priniesol zákon o Košiciach. Práve kvôli tomuto. Lebo 22 mestských častí, áno, je pre udržateľnosť aj financií Košíc veľmi náročné obhájiť. Veľmi náročné. Je to finančne zaťažkávajúce. Takže práve preto chcem len opäť zdôrazniť, že Hlas – sociálna demokracia aj pán Šimko konkrétne robia aj pre reformu verejnej správy. Snažia sa konsolidovať tam, kde to dáva zmysel. Druhá vec, veľmi krátko. Ešte raz vrátim sa k podstate celej tejto diskusie a musím to zopakovať, pretože ja nerada používam tie isté argumenty, ale tu zas stále zaznievajú tie isté argumenty, takže zopakujem ich aj raz, ešte raz aspoň ja. Ešte raz, táto diskusia je o jednom a jedinom. Či ľudia majú hlas a oni držia moc nad tým, kto tu vládne, alebo nie. O tom to je. Rovnako o tom, či päť alebo šesť rokov. V západnej Európe je aj šesťročné funkčné obdobie. Vo Francúzsku, v Luxembursku, v tej západnej Európe je štandardnejšie šesťročné alebo päťročné funkčné obdobie. Skôr v tej našej východnej časti Európskej únie je to štvorročné obdobie. Čiže je to štandardné, bežné. Týmto práve chceme podporiť jednotlivé samosprávy, aby si vybudovali skúsenosť s mnohými, napríklad aj podávaním eurofondov, eurofondových projektov.

Ja by som možno len kratučko zareagovala. Pán kolega Dubovický spomínal, že naše mestá a obce potrebujú zásadnú reformu verejnej správy. Konkrétne Ja by som možno len kratučko zareagovala. Pán kolega Dubovický spomínal, že naše, naše mestá a obce potrebujú zásadnú reformu verejnej správy. Konkrétne spomenul, že nepotrebujeme toľkých starostov a poslancov mestských zastupiteľstiev. Nuž, práve preto náš kolega pán Šimko priniesol zákon o Košiciach. Práve kvôli tomuto. Lebo 22 mestských častí, áno, je pre udržateľnosť aj financií Košíc veľmi náročné obhájiť. Veľmi náročné. Je to finančne zaťažkávajúce. Takže práve preto chcem len opäť zdôrazniť, že Hlas – sociálna demokracia aj pán Šimko konkrétne robia aj pre reformu verejnej správy. Snažia sa konsolidovať tam, kde to dáva zmysel. Druhá vec, veľmi krátko. Ešte raz vrátim sa k podstate celej tejto diskusie a musím to zopakovať, pretože ja nerada používam tie isté argumenty, ale tu zas stále zaznievajú tie isté argumenty, takže zopakujem ich aj raz, ešte raz aspoň ja. Ešte raz, táto diskusia je o jednom a jedinom. Či ľudia majú hlas a oni držia moc nad tým, kto tu vládne, alebo nie. O tom to je. Rovnako o tom, či päť alebo šesť rokov. V západnej Európe je aj šesťročné funkčné obdobie. Vo Francúzsku, v Luxembursku, v tej západnej Európe je štandardnejšie šesťročné alebo päťročné funkčné obdobie. Skôr v tej našej východnej časti Európskej únie je to štvorročné obdobie. Čiže je to štandardné, bežné. Týmto práve chceme podporiť jednotlivé samosprávy, aby si vybudovali skúsenosť s mnohými, napríklad aj podávaním eurofondov, eurofondových projektov.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. No, pán kolega Dostál sa pýtal, prečo vôbec takýto návrh prináša strana HLAS sociálnej demokracie do parlamentu. A ja som teraz už úplne, ja nechápem, prečo vôbec sa takéto niečo pýta. Prečo sa teda protestovalo? Prečo sa teda volali ľudia a konkrétne teda aj vaša strana volala ľudí, aby protestom vyjadrili nespokojnosť s vládou? A hovoríte, že strana HLAS, sociálna demokracia je teraz, alebo teda respektíve hovoríte o tom, porovnávate, že nerešpektujeme protesty a že teda referendum je blbosť. Porovnávate protesty a referendum. Ale to je zásadný rozdiel. Na protest príde vybraná skupinka ľudí, ktorí môžu vyjadriť svoj názor, ale nie je to stále reprezentatívna vzorka celej populácie. Nie je to, nie je to stále majorita populácie. K referendu, tam sa pýtame všetkých oprávnených voličov. To je vôľa ľudu. Protest je vybraná skupina ľudí so svojím názorom. Ja si myslím, že tu to skutočne je veľmi nekorektné z vašej strany, že vôbec porovnávate tieto dve veci. Obávam sa, že veľmi sa tu stráca taká tá podstata dnešnej debaty. Podstata dnešnej debaty je o tom, či občana považujeme za skutočného nositeľa moci alebo len za človeka, ktorý raz za štyri roky príde vhodiť do urny svoj hlas. A potom už nemá reálne žiadnu šancu štyri roky sa vyjadriť, či tá vláda robí to, v čo dúfal, že urobí. HLAS má v tomto jasno. Veríme, že

Pekne, pán predseda. Rovnako teda aj pán kolega Lackovič spomínal, že sa teda pýtajú samospráv, starostov, primátorov. Opýtali ste sa ich aj, či vítajú túto možnosť predĺžiť funkčné obdobie na päť rokov? Pýtali ste sa ich, to ste nespomenuli vo svojom príspevku. Asi preto, pretože tá podpora je druhá vec, dali ste nám priamu výzvu, čo sme priniesli pre samosprávy. Nuž, spomínali ste konkrétne VO, že to je jedna taká citlivá vec pre samosprávy. S tým sa dá súhlasiť. Napríklad aj pán predseda Raši pred dvoma rokmi v roku 2024 ešte ako minister práve priniesol do parlamentu a presadil novelu zákona o verejnom obstarávaní, ktorý pomohol samosprávam výrazne. Práve zvýšením sumy podlimitnej zákazky z 10 000 na 50 000 € ako aj navýšením ďalších limitov. Čiže toto bola jedna z tých veľkých vecí. Vy ste priamo vo svojom príspevku dokonca povedali, aby sa nekontrolovali VOČ a potom ste zase povedali, ale v závažných prípadoch, aby sa kontrolovali. Tak ako to je? Je to veľmi náročná téma, lebo čokoľvek, čo sa deje vo verejnom obstarávaní, je predmetom veľmi tvrdej diskusie tuto v parlamente, pretože sa okamžite začínajú prúdiť slovíčka ako korupcia, korupcia, korupcia, korupcia. Nuž a ja chcem len teda povedať, že so samosprávami Hlas – sociálna demokracia veľmi úzko komunikuje a snaží sa im vychádzať v ústrety maximálne napríklad aj týmto zákonom už pred dvoma rokmi, ale aj ďalšími v školstve, keby sme materské školy napríklad presunuli na úroveň štátu do kompetencií. A posledná vec, byrokratizácia a digitalizácia podľa našej opozície. Nuž napríklad na plán obnovy a odolnosti ste prijali dva samostatné e-grant a ISPO a nepoužili ste ITMS-ko. Dva samostatné systémy, ktoré spolu nekomunikujú a ktoré zaťažili naše samosprávy takým spôsobom, že

Pekne, pán predsedajúci. Pán kolega Dušenka hovorí, že päťročné funkčné obdobie samospráv je niečo výnimočné v Európskej únii. Nuž, nie je tomu tak. Zakladateľské krajiny Európskej únie ako Francúzsko alebo Luxembursko majú štandardné šesťročné funkčné obdobie. Taktiež v mnohých častiach, mnohých samosprávnych jednotkách Talianska či Veľkej Británie sa volí na päťročné funkčné obdobie. Napríklad aj hlavné mesto Rím to má. Čiže nie je to nič výnimočné. My dávame päť rokov, čo je úplne štandardné. Štvorročné je najnižšia hranica v rámci Európskej únie na volebné, na voľné, na funkčné obdobie samospráv, starostov, starostov, primátorov. Dôležité je tiež poznamenať, že práve na nedávnej návšteve Luxemburgu, ktorých privítal aj pán predseda Richard Raši a ktorého som mala tú česť sa zúčastniť, nám kolegovia z Luxemburska, keď sme im spomenuli túto úpravu, sami povedali, že máte iba štyri roky. Prečo? A citujem: „Veľmi málo to je.“ Koniec citátu. Takto to okomentovali naši kolegovia z Luxemburska. Čiže v tej štandardnej európskej demokracii je to úplne štandardné. Štvorročné je najnižšia hranica. A druhá krátka poznámka k tomu všetkému, čo tu počujem. Myslím, že pán kolega Čelár to veľmi pekne povedal, že sú tu niektorí, ktorí jednoducho povedia, že nie je to dobrý nápad vôbec riešiť nejaké, nejaký dať moc ľuďom, aby skrátili funkčné obdobie a potom sú tu tí, ktorí by možno aj za to boli, ale nehlasujú. Podľa mňa dôležité je rešpektovať ľudí. To chceme, to v Hlase chceme.

Predseda. Aj tuto krátke zdôvodnenie. Tento návrh zákona predkladáme po konzultácii najmä s pánom ministrom práce, sociálnych vecí a rodiny, pánom Erikom Tomášom, kde sa snažíme uľahčiť tým, ktorí, či už sú to znalci alebo rodičia na materskej dovolenke alebo akíkoľvek drobní živnostníci, ktorí majú nižší plat do cca sumy 2800 € – 2900 € a nemusia, nemajú povinnosť podávať daňové priznanie, tak týmto drobným živnostníkom chceme umožniť, aby zároveň nemuseli ani platiť mikroodvod avizovaný v sume cca 141 € na mesiac, ktorý by mal byť platný od 1. júla 2026. Chceme im týmto spôsobom pomôcť a zároveň si uvedomujeme ich ťažkú situáciu, že častokrát tento mikroodvod by bol vyšší ako ich mesačný zárobok. Ďakujem veľmi pekne za podporu. Teším sa na rozpravu. Ďakujem.

Veľmi krátko, touto právnou úpravou sa snažíme umožniť, aby vysoké školy, podľa pozmeňováku verejné vysoké školy, verejné výskumné inštitúcie a Slovenská akadémia vied mohli obstarávať v zjednodušenom režime licencie na používanie umelej inteligencie. Ide teda o licencie, nejde o softvér. Je to priestor na to, aby keďže na vysokých školách vo väčšej miere sa teraz šíri záujem práve o používanie umelej inteligencie. Dochádza k viacerým, ktorí ju nielenže využívajú práve pre výučbové procesy, ale aj pre rozličné repetitívne úlohy v rámci pripravovania nejakých reportov. Práve preto sme chceli umožniť vysokým školám, aby mohli v zjednodušenom režime práve pre tieto verejne prospešné účely túto umelú inteligenciu využívať. Ďakujem.

Veľmi pekne, pán predseda. Ja sa dovolím len vyjadriť k tej časti, ktorá sa týka môjho zákona. Viem, že tam vznikli viaceré otázky a chcela som sa prihlásiť aj do rozpravy, aby sa dalo reagovať, ale ale vidím, že trošku sa nám to natiahlo, tak skúsim takto, ale samozrejme môžeme sa rozprávať potom aj neskôr ešte ďalej. Ja som sedela aj na ústavnoprávnom výbore, aj na sociálnom výbore, keď sa prerokovával tento návrh zákona. Tie argumenty boli viac-menej podobné, takže veľmi v skratke poviem, že sa týkali troch vecí. Prvá vec bola, že aká je teda možnosť ochrániť niektorých ľudí z objektívnych príčin, ktorí nemôžu platiť toto výživné pri exekučných konaniach. Druhá vec bola, ako možno ochrániť týchto ľudí pri trestnom konaní. A potom tretia vec bola nejaké prechodné ustanovenia alebo alebo ako to nejako ešte zarámovať. A potom bola ešte taká samostatná vec, celková pomoc jednorodičom, čo je taká samostatná vec. Dobre, takže postupne. Najprv prvá, aby som sa zmestila do tých 10 minút. Čo sa týka ochrany pri exekučných konaniach týchto objektívne zraniteľných ľudí. Vieme, že existuje nejaká základná nezabaviteľná suma. Čiže áno, aj keď zvýšime to minimálne výživné z cca 40 na 130 €, stále je tam základná nezabaviteľná suma, ktorá by mala byť teraz do 30. júna 2022, ak som správne to kontrolovala, cca 400 €, nejakých 397 €, plus sa teda ešte navyšuje aj o nezaopatrené deti alebo manžela, manželku, vyživované deti, vyživovaného manžela, manželku v spoločnej domácnosti o cca 100 € na jednu osobu. Čiže ak doma vyživujete vo svojej domácnosti manžela, o 100 € navyše, ak je to nejaké jedno dieťa alebo dve deti, tak za každé dieťa o 100 € navyše, táto základná nezabaviteľná suma by sa mala zvýšiť. Je pravda, že pri výživnom je tá suma nezabaviteľná základná nižšia. Základná je 400 pri exekučných konaniach, ale pri výživnom je znížená a mala by byť cca spolu s nejakými ochrannými pásmami do 200 €. Čiže chcem len poukázať na to, že síce máme tu nejaký návrh zákona, ale sú zákonné mechanizmy, ktoré sa snažia ochrániť práve cez základnú nezabaviteľnú sumu týchto rodičov alebo tieto zraniteľné osoby. Taktiež potom je tam druhá vec pri trestných konaniach, keďže mám málo času, tak sa pokúsim to zrýchliť. Pri trestných konaniach, pokiaľ nie, tak teda v § 207 Trestného zákona sa hovorí: kto najmenej dva mesiace v období dvoch rokov neplní, čo aj z nedbanlivosti, zákonnú povinnosť vyživovať alebo zaopatrovať iného, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky. Nie je tam stanovená výška. Nie je tam povedané, že musí v plnej sume platiť to výživné. Pozerala som si k tomu nejaký komentár, pozerala som si k tomu nejaké rozsudky a vyzerá to tam tak, že aj pri tých trestných konaniach sa v prvom rade sleduje úmysel obchádzať zákon a sleduje sa, či to výživné je platené pravidelne. Tá výška nie je až taká potrebná, alebo teda ľudsky povedané, nepošleme človeka do väzenia len za to, že má platiť 50 € alebo teda 130 € a on zaplatí 100 €. Pozerá sa na túto, pozerá sa tam konkrétne, či alebo teda či dokáže preukázať, že reálne platil maximum, čo mu zdravotný stav, príjem či situácia na trhu práce dovoľovali. Čiže na tieto tri veci sa prihliada pri týchto konaniach v tomto prípade, ak teda nedokáže platiť, je to vždycky, ale samozrejme, na tom druhom rodičovi. Ten druhý rodič dáva návrh na exekúcie. Ten druhý rodič dáva návrh na začatie trestného konania. Takže vidím, že áno, ako ste aj spomenuli niektorí v rozprave, častokrát je to o tom, že skôr z tej nekomunikácie medzi rodičmi alebo z tej z tej nejakej silnej nenávisti možno medzi rodičmi, čo je teda veľmi smutná situácia, vznikajú potom situácie, keď ten jeden si povie: aj just, aj za 5 € ťa dám na to trestné stíhanie, aj za 5 € ťa dám proste na exekúciu. Bohužiaľ, nemôžeme asi riešiť všetky negatívne emócie, ktoré vznikajú v porozchodovom konaní, napriek tomu vyzývam aj od tohto pultu, aby sme sa snažili aj v porozchodových situáciách vždy myslieť, že s tým rodičom bohužiaľ, bohužiaľ, vždy musíme komunikovať. Bohužiaľ, podľa mňa v prospech dieťaťa je dobré, že sa komunikuje, ale teda je dôležité, aby sme si všetci, aj rodičia, ktorí, ktorí vychovávame dieťa samostatne, ale zároveň spolu, uvedomili, že raz to dieťa má toho otca a má tú mamu a nejakým spôsobom, aj keď v násilných vzťahoch, to je samostatná kapitola, bola veľmi bolestivá, ale ale vždy pred tým zákonom, vždy pred tým zákonom stoja tí rodičia dvaja spolu. To je to niekedy veľmi ťažké v jednorodičovských domácnostiach, že niekedy ani s tým človekom nechcete komunikovať, niekedy máte aj veľmi zlé násilnícke spomienky a napriek tomu, napriek tomu vždy pred tým zákonom stojíte spolu. No a posledná, teda tretia vec, nejakých prechodných ustanovení, áno. Je pravda, že sme to diskutovali s rozličnými názormi, právnymi názormi a napokon z toho vzišlo asi, že do súdnych rozhodnutí sa nedá tak ľahko zasiahnuť ani ani zákonom. Hlavne tie, ktoré už boli rozhodnuté. Do budúcnosti zákonom áno, ale do minulosti je veľmi náročné vstupovať, keď už bolo rozhodnuté o nejakom výživnom. Preto aj tu v prechodných ustanoveniach je nám veľmi ťažko povedať, že prikážeme súdom, že všetky doterajšie rozhodnutia preklasifikujte. Neviem, či je to vôbec možné, takže viaceré legislatívne názory nám povedali, že radšej nechať túto situáciu tak, že všetky rozhodnutia, ktoré boli vydané pred účinnosťou tohto zákona, aby na podnet jedného z rodičov boli opäť na súde prerokované, napriek tomu, že sa tam samozrejme prihliadne na nový stav a novú skutočnosť a nový zákon, ktorý je účinný s vyšším minimálnym výživným. Potom už len teda na záver. Viem, že ministerstvo sa snaží riešiť otázku jednorodičovských domácností, ale nielen týmto zákonom. Toto je, by som povedala, jeden, ktorý sa snaží revolučne poukázať na problematiku jednorodičovských domácností a to, že zo 40 € na mesiac sa dieťa vyživiť nedá. A ja ďakujem aj pani kolegyni Turžanovej, že povedala, že ani zo 130, aj zo 130 je to náročné, ale ale napriek tomu, že tie jednorodičovské domácnosti čelia mnohým situáciám náročným a že toto je jedna zmena, pán minister Erik Tomáš sa tam snaží práve cez centrá komplexnej pomoci riešiť jednorodičovské domácnosti individuálnejšie, lebo presne ako sme počuli aj na tom stretnutí na konferencii so zástupcami jednorodičovských domácností, združení v orčavských združeniach, tak poukazovali na to, že jednorodičovské domácnosti sú extrémne heterogénne. Nájdeme tam neuveriteľné množstvo rozličných situácií, modelov fungovania s výživným, bez výživného, s rozličnými typmi rodičov a je veľmi náročné urobiť akúkoľvek zmenu, ktorá by pokryla celú heterogénnu skupinu a pomohla celej heterogénnej skupine. Preto tá práca cez centrá komplexnej pomoci, aj cez ktoré je možnosť požiadať o finančný príspevok do jedného roka od počtu detí, dostáva sa aj finančný príspevok počas jedného roka, práve pomôcť individuálne na individuálnej úrovni, pomôcť jednorodičovským domácnostiam priamo v teréne, lokálne po celom Slovensku. Ak sú nejaké akékoľvek ďalšie otázky, určite si to viem ešte, zaregistrovala som aj pozmeňovací návrh od kolegyne z opozície alebo od kolegov z opozície. Posuniem ho samozrejme ďalej. Už sme ale skutočne, že v tom závere, ale samozrejme je otvorený ešte druhý zákon o rodine, takže môžeme o tom diskutovať ďalej. Ďakujem veľmi pekne a ďakujem aj za debatu. Ďakujem.

Tuto hlavne, prepáčte, že uvediem aj ten svoj bod a na ten budem sa snažiť sústrediť. Konkrétne v prípade novely zákona o rodine sa snažíme touto úpravou veľmi krátko zvýšiť minimálne výživné z 30 % životného minima dieťaťa, ktoré je tam asi od druhého roku 2005 takto nastavené, to minimálne výživné na 130 € približne, na 100 % životného minima dieťaťa. Snažíme sa v tomto poukázať a riešiť istým spôsobom aj jednorodičovské domácnosti, ktoré, ako si asi vieme predstaviť, z sumy 40 € mesiac na dieťa častokrát nedokážu vyžiť. A je to možno suma, ktorá na pár nejakých potravín možno pokryje, ale určite nie životné minimum dieťaťa. A to sa snažíme ukázať práve na tú situáciu, že práve v situáciách, kedy aj jeden rodič to minimálne výživné síce hradí, tak ten druhý rodič znáša všetky ostatné náklady. Toho druhého rodiča sa nikto nepýta, či to zvláda, či tú druhú, tretiu, štvrtú prácu si musí na seba zobrať. Tie životné náklady dieťaťa samozrejme musí pokryť. A v tomto chceme teda trošičku aj poukázať na to, možno v niektorých situáciách veľmi, veľmi ťažké postavenie obidvoch rodičov. Chápem, aj na ústavnoprávnom výbore k tomu išla veľmi silná diskusia. A viem, že sa tam rozobrali rozličné veci a samozrejme som tu pripravená diskutovať aj o tom, čo zaznie v rozprave. Ďakujem.

Pán predsedajúci. A v prvom rade chcem sa veľmi pekne poďakovať za veľmi konštruktívnu debatu, ktorú sme viedli k tomuto zákonu. Aj na ústavnoprávnom výbore, ale najmä na tom školskom výbore, lebo myslím, že tam zaznelo veľa takých vysvetlení aj vzájomných. Takže ďakujem veľmi pekne. A chcem len poukázať ešte, že pozmeňovákom sa dostalo do tejto novely aj jedna taká vec, ktorá možno nezaznela ani v médiách, ale verím, že bude krokom nielen k digitalizácii, ale aj krokom k občanom, k zjednodušeniu niektorých služieb, ku ktorým majú nárok v prípade, že preukazujú svoje vysokoškolské vzdelanie. V tomto pozmeňováku sme umožnili, aby vysoké školy vydávali aj tzv. elektronické diplomy, ktoré budú súčasťou aplikácie ministerstva vnútra spolu s ich občianskym preukazom alebo inými digitalizovanými, elektronizovanými úradnými dokumentmi a práve týmto overeným diplomom. Z tejto aplikácie teda bude môcť byť nahradené pri viacerých službách, pri ktorých potrebujú teraz získavať potvrdenia z vysokých škôl a niekedy skutočne aj po viacerých rokoch sa majú vracať na vysokú školu, žiadať potvrdenie. Je to také trošku nie že neefektívne, ale časovo náročné, práve preto sa snažíme aj touto novelou a touto možnosťou tohto e-diplomu pomôcť všetkým tým, ktorí dokazujú a dokladujú pred rozličnými inštitúciami svoje vysokoškolské vzdelanie. Ďakujem veľmi pekne ešte raz a verím, teším sa aj na túto diskusiu. Ďakujem, pani navrhovateľka.