23. schôdza

Ďakujem pekne. V podstate o tomto sme sa tiež bavili pri pätnásťhodinovej rozprave k rozpočtu, myslím, že som sa k tomu dostatočne vyjadril. Chcem len zdôrazniť to, že cieľom tohto plánu, je to nové, je to nový štrukturálny strednodobý plán, ktorý predkladáme Európskej komisii na schválenie. Bol odsúhlasený Európskou komisiou ako realistický a ambiciózny. Z hľadiska tohoto ideme, chceme v roku ´27 otočiť dlh, po, tie, aby pri úrovni nejakých 60,5 % s tým, že musíme dodržiavať limity verejných výdavkov a ostatné pravidlá, ktoré sme si na Ecofine odsúhlasili.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Dovoľte, aby som ako spoločný spravodajca za výbor pre financie a rozpočet predniesol správu výborov o výsledku prerokovania Národného strednodobého fiškálno-štrukturálneho plánu Slovenskej republiky na roky 2025 až 2028, tlač 558a.
Národný strednodobý fiškálno-štrukturálny plán Slovenskej republiky na roky 2025 - 2028 bol predložený Národnej rade podľa § 14 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Predmetný návrh pridelil predseda Národnej rady svojím rozhodnutím č. 585 zo dňa 22. októbra 2024 na prerokovanie výboru pre financie a rozpočet a zároveň ho určil ako gestorský výbor, ktorý pripraví správu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výbore a návrh na uznesenie Národnej rady aj s lehotou na prerokovanie tohto návrh v predmetnom výbore.
Predmetný návrh prerokoval gestorský výbor a prijal k nemu uznesenie č. 168 zo dňa 19. novembra 2024, v ktorom uvedený dokument odsúhlasil a odporučil ho Národnej rade vziať na vedomie. Zo strany výboru Národnej rady ani poslancov neboli predložené iné stanoviská, pripomienky či pozmeňujúce návrhy v súlade s § 75 ods. 2 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov.
Gestorský výbor podľa § 79 ods. 4 a 5 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady schválil správu výboru uznesením č. 178 zo dňa 26. novembra 2024 a určil mňa za spravodajcu výboru a poveril ma zároveň:
1. predniesť správu výboru na schôdzi Národnej rady
2. navrhnúť Národnej rade postup pri hlasovaní podľa príslušných ustanovení zákona č. 350/1993 (správne 350/1996, pozn. prepis.) o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov.
Návrh uznesenia Národnej rady je prílohou tejto správy.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

Dobrý deň ešte raz, ďakujem pekne. Ja som sa do tejto rozpravy prihlásil hlavne preto, lebo som nedostal odpovede na otázky, na ktoré sa pýtam. A to, o čom teraz rokujeme, je tiež rozpočet. V podstate sme si, sme sa porozprávali o mnohom posledné, posledné vyše dva dni a tuto argumenty už nebudeme opakovať s výnimkou jedného, o chvíľu poviem, ale teda sedí, že tento dokument je, je rozpočet, ktorý posielame do Bruselu, sú to tie isté veci, o ktorých sme sa rozprávali, len napísané trošku iným jazykom, nazvime to analytickejšie a viacej, viacej zhora. Pojednáva o tom, aký bude dlh, aký bude deficit a čo s tým, čo sa k tomu vláda zaväzuje spraviť. A v tomto dokumente sa najlepšie a najpriamejšie môžete dočítať o tom, o čom sme hovorili aj v rozprave k tomu, teda k tomu riadnemu rozpočtu, a to, že to je rozpočet rastúceho dlhu. Aj v tomto dokumente, a teda tuná si môžete nájsť ten kontrast, kde vláda hovorí, že dlh bude naďalej rásť. Napriek svojmu sľubu stabilizovať verejný dlh. A to vôbec zadlžovanie, ktoré každý občan Slovenskej republiky dlhuje, keď to prerátame na hlavu.
A takisto si tu môžete pozrieť, že vláda je optimistickejšia ako, ako všetci ostatní naokolo, najmä teda Európska komisia, kde opäť na konci dokumentu vidíme, ako to vidí komisia s vývinom dlhu, a v inom materiáli, ktorý teda nebol predložený do pléna, ale rozprávali sme sa o ňom na výbore, a v tom materiáli Rady pre rozpočtovú zodpovednosť vidíme, že ten dlh bude rásť ešte rýchlejšie, ako predpokladá ministerstvo financií. Keď to zhrniem, tak na konci toho obdobia dosiahne podľa RVZ, resp. podľa Európskej komisie niekde okolo 64 %. Ministerstvo financií si myslí, že to bude "iba 60,5 %". No ale ja som sa nedozvedel teda odpoveď, že čo s tým ide vláda robiť, pretože sa očakáva, že 2 % HDP nájde v predvolebnom roku, to sú asi 2 mld. a viacej sme sa nedozvedeli o tom, ako, ako to chce dosiahnuť.
Ale tuto, v tomto materiáli, a na to sa chcem teda špecificky opýtať pána ministra, keď môžem na chvíľku vyrušiť, vám ušla taká jedna veta, že vláda v rámci konsolidácií plánuje výraznejší príklon k zdaňovaniu majetku, kde zváži okrem iného zavedenie transakčnej dane a environmentálnym daniam, kde zváži úpravy v registračnom poplatku motorových vozidiel, ktoré by malo zohľadňovať množstvo vyprodukovaných emisií, na strane 18. A teda tu sa to dá akože z rôznych uhlov na to, na to našliapnuť. Jeden je, že, neviem, či to tam iba zabudli akože vypustiť, alebo, alebo prečo sa len tak mimochodom taká veta objavila, ale každopádne mňa by zaujímala tá stratégia, že teda aj keď ste tu len mimochodom, ale tak mohli by ste nám povedať, že ako nad tým rozmýšľate, že či toto je súčasťou toho balíčka, ktorý očakávame, alebo teda aká je tá stratégia na ďalšie, na ďalšie tri roky. Pretože idete z roka na rok, z ruky do úst, ale tu chýba nejaká, nejaká výraznejšia alebo teda zrozumiteľnejšia koncepcia, pretože systémové veci, pán minister, sa nedajú urobiť spôsobom z ruky do úst, potrebujete k nim pristúpiť systematickejšie, napríklad aj rozdať úlohy, ktoré trvajú dlhšie, ale na konci nejakého obdobia, nejakého projektového plánu prinášajú, prinášajú nejaké výsledky.
Takže budem rád, keď mi rozvediete túto vetu z vášho materiálu.
Ďakujem.

Ja len jednu vetu pánu poslancovi. Áno, sú tam určité veci, ale nebudem dopredu prezrádzať. Samozrejme ja budem mať ešte také prvé stretnutie ešte pred tým, jak sa rozídeme na vianočné sviatky, s mojimi ľuďmi ohľadne konsolidácie na ďalší rok, ale ja budem o tom, samozrejme, v druhej polke januára s nimi pokračovať v debatách o tom, že čo by sme navrhovali na konsolidáciu ďalší rok, ale to nechcem vôbec prezrádzať, až kým nebude akákoľvek dohoda v rámci koalície.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Cieľom návrhu novely zákona o cenách je zavedenie elektronického systému zverejňovania cien vybraných tovarov s účinnosťou od 1. januára 2025, samozrejme z dôvodu poskytnutia dostatočného času, priestoru pre prípravu, najmä povinne zapojených predávajúcich a testovaciu prevádzku systém ministerstva financií sa ustanovuje prechodné obdobie pol roka do júla 2025. Nebudem asi hovoriť to, čo všetci viete, čo plánujeme. Tu chcem len povedať jednu vec, že vo vzťahu k tejto oznamovacej povinnosti bude cenovú kontrolu vykonávať ministerstvo financií, resp. Slovenská obchodná inšpekcia.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Dovoľte, aby som ako spoločný spravodajca za výbor pre financie a rozpočet predniesol v súlade s § 79 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku túto spoločnú správu výborov o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 18/1996 Z. z. o cenách v znení neskorších predpisov, tlač 502a.
Národná rada uznesením č. 605 z 30. októbra 2024 pridelila predmetný návrh, predmetný vládny návrh zákona týmto výborom Národnej rady: výboru pre financie a rozpočet, ústavnoprávnemu výboru a výboru pre hospodárske záležitosti. Národná rada určila zároveň Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet ako gestorský výbor a lehotu na prerokovanie vládneho návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch Národnej rady.
Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona. K predmetnému vládnemu návrhu zákona zaujali odporúčanie pre Národnú radu vládny návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi tieto výbory Národnej rady, ktorým bol pridelený:
- Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet uznesením č. 156 zo dňa 19. novembra 2024;
- ústavnoprávny výbor uznesením č. 211 zo dňa 20. novembra 2024 a
- výbor pre hospodárske záležitosti uznesením č. 132 zo dňa 25. novembra 2024.
Z uznesení výborov Národnej rady uvedených pod bodom III vyplýva spolu šesť pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, o ktorých gestorský výbor odporúča hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov Národnej rady k predmetnému vládnemu návrhu zákona odporúča Národnej rade návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Spoločná správa výborov Národnej rady o prerokovaní predmetného vládneho návrhu zákona, tlač 502a, bola schválená uznesením gestorského výboru č. 174 z 26. novembra 2024. Týmto uznesením gestorský výbor zároveň poveril mňa ako spoločného spravodajcu, aby som na schôdzi Národnej rady:
1. informoval o výsledku rokovania výborov Národnej rady a
2. navrhol Národnej rade postup pri hlasovaní podľa príslušných ustanovení zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov.
Otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, ja si dovolím pár slovami k zákonu o cenách.
No debatovali sme tu tri dni o rozpočte. Pán minister hovorí, ako sa teda šetriť nedá, ako teda neni iná možnosť, než to nechať zaplatiť celú konsolidáciu ľudí. No ale teda prešla pol hodina a máme tu hneď prvý zákon, kde sa šetriť dá a kde sa teda dá zabezpečiť to, že jednoducho nebudú vznikať nové výdavky. Čiže môže to byť akokoľvek malá vec toto a toto skutočne nie je veľká vec, ani čo sa týka nákladov, ani množstva zamestnaných nových úradníkov a možno ani až takého veľkého množstva práce na, na...
=====

A kde sa teda dá zabezpečiť to, že jednoducho nebudú vznikať nové výdavky. Čiže môže to byť akokoľvek malá vec toto a toto skutočne nie je veľká vec ani čo sa týka nákladov, ani množstva zamestnaných nových úradníkov a možno ani až takého veľkého množstva práce na strane teda obchodníkov, na strane obchodných reťazcov, ale nič to nemení na tom, že je to jednoducho zbytočná nová byrokracia, ktorá do nejakej miery zaťaží všetkých zúčastnených, ktorá do nejakej miery zvýši náklady, a teda výdavky všetkých zúčastnených. Ale ak je niečo jasné, tak je to, že to nič proste nevyrieši. Žiadny problém to nevyrieši, nič zásadné to neprinesie.
Čiže najlepšie riešenie je tento návrh zákona, respektíve teda novelu zákona o cenách proste stiahnuť, zrušiť a vôbec nič nové neprijímať. Čiže toto je to riešenie, keď sa ma stále aj pán minister pýta, že ako by som chcel, ako by som chcel znížiť zamestnanosť v štátnej správe a stále sa, samozrejme, podsúvajú veľmi dôležití hasiči a veľmi dôležití učitelia. No napríklad tak, že tento zákon iste so stopercentnou pravdepodobnosťou prinesie novú prácu pre nejakých úradníkov na ministerstve, ktorý to bude musieť spravovať. Čo budú jeden, dvaja, traja, no nejakí budú, je to nová povinnosť, proste budú sa jej musieť venovať. Niekto inak už musel písať aj ten návrh a všetky veci okolo toho. Zároveň, samozrejme, je to zmena zákona aj s nejakými sankciami, tak máme Slovenskú obchodnú inšpekciu, pravdepodobne odtiaľ proste budú musieť kontrolovať. Tam zasa budú sedieť nejakí zamestnanci, ktorí takúto povinnosť nemali, a budú ju mať. No ak to chcú robiť asi nejak že efektívne, no tak možno tam zasa bude musieť niekto ďalší si sadnúť a zasa je vyrobený ďalší nový úradník.
Čiže ten princíp, ako sa dajú a ako sa majú šetriť verejné zdroje, je v prvom rade nevytvárať novú byrokraciu. Čiže toto je presne kategória, že toto pridáva nové výdavky tam, kde doteraz neboli.
No ale ono sa dá ísť, samozrejme, ešte ďalej a teraz ukážem na to, že čo sme my robili, lebo to tu tiež niekto rozpráva, že tá SaS-ka nerobila nič. No tak napríklad pri týchto cenách sa dá ísť ešte ďalej, že my keď sme teda boli vo vláde, tak sme zrušili takzvané povinné zákonné vedenie cenovej evidencie pre predajcov potravín a tým pádom, čo sa stalo. No im sa, samozrejme, nestalo nič, keďže oni si to, samozrejme, kvôli svojmu účtovníctvu vedú ďalej, ale zrušenie povinnosti znamená to, že zasa niekde tam na tej Slovenskej obchodnej inšpekcii odišla povinnosť. Proste tí kontrolóri, ktorí kontrolovali, či to teda evidujú a či to majú správne a, ja neviem, či poskytujú správne dáta, tak proste tí neboli potrební. To bolo normálne vyše stovky, vyše stovky kontrolórov, ktorí vlastne to buď robili, alebo ak sa tá povinnosť zruší, tak tá povinnosť už nie je a taký štátny úradník nemusí byť. Čiže toto sú, toto sú tie cesty, ako sa dá šetriť a ako sa má šetriť. No a už teda keď poďme naspäť, už, samozrejme, aktuálna vláda čo spravila? Tak naspäť zaviedla túto cenovú evidenciu. No a už odvtedy nakoniec prešla nejaká doba a už sa teda zlacneli tie ceny potravín? Už teda je to nejaké lepšie? Už ľudia platia menej? No proste nie. A tento porovnávač ide v tomto ešte ďalej a nič nepomôže.
Vieme, že teda má tam byť povinne zaradených viacero reťazcov, ktoré tam patria, koľko? Možno sedem-osem, viac ich v tej veľkosti na Slovensku nie je. A ja si myslím, že všetci, ako tu sedíme, tak presne vieme, čo bude výsledok. Hej? Asi by som moc tie mená nemal hovoriť, proste navrchu z toho rebríčka, z tých 20 porovnávaných potravín vyjde, tipol by som si, že v dnešnej situácii Lidl, ak to bude, už keď tu bude Biedronka, tak bude navrchu Biedronka. Takto to celé pôjde a nejakom tom siedmom-ôsmom mieste bude prvý slovenský reťazec, ktorý bude vlastne objektívne drahší, lebo to tak je. Lebo je viacej po dedinách, lebo má vyššie náklady, lebo proste nedokáže tak efektívne fungovať. Čiže vlastne touto cenovou evidenciou vlastne ukážeme to, čo je aj tak zrejmé, vlastne navyše ešte za štátne peniaze urobíme reklamu teda nejakému konkrétnemu reťazcu, ktorý vo finále teda ešte bude mať štátnu pečiatku, že je vlastne najlacnejší pre tých 20 potravín.
Akože dobre, možno tie reťazce budú tú hru hrať, ale v žiadnom prípade z toho nebude výsledok, že teraz budú nejaké ceny lacnejšie. Proste takto to jednoducho nefunguje. Aj Maďari sa snažili regulovať ceny, to zistili veľmi rýchlo, že to jednoducho nefungovalo, či to boli potraviny, alebo či to boli ceny palív, to okej, tak dobre, to som rád, že do takto striktného riešenia sa nepustil minister financií. No ale tí istí Maďari majú nejaký takýto porovnávač cien, ale zasa z toho nevyplýva, že by to nejak akože nejak pomohlo. Však tie nejaké štatistiky, veľa ich nie je, ale teda proste niečo z toho sa dá vyčítať a vyčítať sa akurát dalo to, že je to proste nová byrokracia a jediné, čo je jasné, sú z toho, že to prináša náklady. Ale nevidel som nikde, že teraz by zrazu proste to fungovalo a znižovalo ceny. Čiže to isté sa stane aj tuná.
Proste celé toto je absolútne zbytočné a ja nechcem zdržovať ďalej, pán minister, týmto ničím, ničomu nepomôžete. Skúste to zrušiť a skúste si takto uľahčiť na tej výdavkovej stránke a hľadajme viacero ďalších krokov, kde sa dá zasa zrušiť nejaká byrokracia a so zrušenou byrokraciou nie je potrebný štátny úradník a tým pádom vie byť prepustený a vie byť menej na nákladovej stránke, alebo na stránke výdavkov, už ako to povieme. Takže toľko.
Samozrejme, toto nepodporíme, budeme, budeme jasne proti a chcel by som poprosiť aj koaličných kolegov, ktorých tu vlastne asi nesedí úplne nikto okrem, okrem predsedajúceho schôdze a. Pardon, jeden. (Smiech.) Takže aby sa trochu zamysleli a skutočne toto keď nepodporíte, že úplne nič sa nestane, nikomu sa nepoškodí, práve naopak, akože myslím si, že tá situácia by bola jednoduchšia. Aha, ešte aj pán (rečník sa otočil na spravodajcu), ale ten tu tiež povinne. (Povedané s pobavením.)
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. No, tak sa tu stretávame po, čo to bolo? Päť-šesť týždňov od prvého čítania k tomuto úžasnému nápadu porovnávača, porovnávača cien. Veľa z tých argumentov, prečo je to hlúposť, zaznelo už v prvom čítaní, na tom sa medzičasom nič nezmenilo. Jediné, čo sa zmenilo, je, že ministerstvo financií dalo do pripomienkovania vyhlášku k tomuto zákonu, ktorá nejak presnejšie určuje, že ako to bude stavať, teda ako to bude fungovať. V praxi to len potvrdilo, že to bude fungovať tak, ako sme hovorili už v prvom čítaní, čiže, čiže zbytočne. No ale ja dám k tomu aj teda ten širší kontext, že prečo tu dnes sme.
Sme tu preto, lebo vládne strany tejto koalície pred voľbami ľudí balamutili tým, že budú lacnejšie potraviny. Celé Slovensko oblepené bilbordami, kde sa ich pýtali, či chcú lacnejšie potraviny, samozrejme, ľudia chceli lacnejšie potraviny. Pán Danko sa fotil v hypermarkete alebo kde to bol, v obchode s maslom, ktoré vtedy stálo nejakých 3,30, ak si správne pamätám, 3,30, to isté maslo dnes stojí takmer 4 eurá, presne to isté, presne ten istý výrobok 4 eurá. Tak preto tu sme, lebo nasľubovali ľuďom, že potraviny budú lacnejšie a, žiaľ, potraviny lacnejšie nie sú. A čo dnes už vieme jednoducho povedať a nehovoríme to my, hovorí to ministerstvo financií, pretože zhodou okolností tu máme aj návrh štátneho rozpočtu, o ktorom sme rokovali, a v samotnom návrhu rozpočtu ministerstvo financií priznáva, že potraviny lacnejšie nebudú ani budúci rok, ani ten ďalší, ani ten po ňom. Taká je jednoducho realita. Budúci rok budú potraviny o 4 % drahšie, ako sú dnes, to hovorí nie ja poslanec Hargaš, ani opozícia, to hovorí ministerstvo financií. Čiže, milí ľudia, potraviny lacnejšie nebudú budúci rok, je ti to ľúto, že táto vláda vás obalamutila, ale sami priznávajú, že budúci rok budú o 4 % lacnejšie. Aby som to ilustroval, ak robíte týždenný nákup potravín za približne 50 eur, tak celoročne to znamená, že zaplatíte za celý budúci rok o 100 eur viac na potravinách. Hej, čiže toľko k sľubu o lacnejších potravinách, asi by bolo treba povedať.
No a čo nám toto nasľubovala táto koalícia, potom dostali dôveru ľudí. S tou dôverou naložili tak, že prvá priorita neboli ceny potravín, prvá priorita bolo amnestie pre seba a svojich kamarátov. Dnes to vidíme v praxi, ako sa jedno trestné stíhanie a jeden súd ukončuje za druhým pre premlčania. Takže to bola priorita, nie riešiť drahé ceny potravín. No, ale keďže ľudia si to nejak zapamätali, keďže niektoré z tých bllbordov ešte stále visia, ešte na ceste, na ceste domov niekedy stretávam usmiateho pána prezidenta už medzičasom, ako sa ma pýta, že teda tie lacnejšie potraviny. Takže tie bilbordy tam stále visia, tí ľudia si ten sľub zapamätali o tých lacnejších potravinách, aj keď to bola od začiatku hlúposť, že ste takéto niečo sľubovali v kampani. My sme nič také nehovorili, pretože vieme, že to je hlúposť sľubovať lacnejšie potraviny ľuďom. Tak sme tu preto, že vláda potrebuje aspoň predstierať nejakú aktivitu, že v tejto téme teda niečo robí. Predstierajú viacerými spôsobmi, predstierajú znížením dépeháčky na takzvané základné potraviny na 5 %, čo je hlúposť, pretože popritom zvyšuje náklady tých subjektov, ktoré tú 5-percentnú dépeháčku budú platiť. A ja som to už vysvetľoval v prvom čítaní, ak zvýšite náklady, tak ani to zníženie tej dépeháčky to jednoducho nepomôže, pretože tie zvýšené náklady na vstupe, to znamená mzdové výdavky, to znamená transakčná daň, to znamená daň z príjmu právnických osôb, tie vám zožerú celé to zníženie dépeháčky. Čiže na výstupe budeme na tom rovnako, respektíve, ako sama vláda priznáva v rozpočte, budeme na tom horšie pokiaľ ide o ceny potravín, budeme o 4 % na tom horšie. Čiže to je prvé riešenie, ktoré predstiera nejakú aktivitu.
Druhé riešenie, ktoré predstiera aktivitu, je práve tento porovnávač a je to naozaj hlúposť. Ja som sa pýtal v prvom čítaní, že pre koho to naozaj robíte, že povedzte mi, pán minister, ale dneska nemáte úplne náladu na odpovedania na otázky, lebo aj pri rozpočtovej rozprave sme sa nedostali k odpovedi na to, že kde, prečo teda nešetríte na sebe, keď sme vám tu dali konkrétne premrštené výdavky, ktoré táto vláda bude budúci rok rozhadzovať z daní, ktoré zaplatia ľudia, tak nedostal som odpoveď na to, že prečo tieto výdavky idete vyplácať, prečo nešetríte. Tak neviem, či aj dnes sa dostanem k tejto odpovedi na túto druhú otázku, že kto to podľa vás bude reálne používať. Povedzte mi nejaký reálne že príklad, ja neviem, ráno sa človek zobudí, povie si, mám prázdnu chladničku, musím ísť niečo nakúpiť. A teraz čo? Že on si bude v tej aplikácii vyhľadávať spomedzi tých dvadsiatich výrobkov? Ja neviem. Neviem ako, ja kupujem napríklad aj jogurty, keď idem do obchodu. Neviem, koľko ľudí kupuje jogurty, ale jogurty tam nebudú. Čiže podľa toho sa nebudete, budete sa rozhodovať podľa toho, že kde majú lacnejší chlieb, aj keď tam majú drahšie jogurty? Asi nie. Jednoducho ten nákup ľudia nerobia tak, ako to máte vy napísané v tom zákone alebo v tej vyhláške. Ľudia si nekupujú tých 20 vybraných položiek, ktoré ste tam dali. Ľudia robia oveľa širšie nákupy a kľudne sa im môže stať, že podľa vášho porovnávača sa rozhodnú, že idú do odchodu A, ale tie zvyšné položky, ktoré v tom porovnávači nie sú, nakúpia drahšie, takže vlastne celá úspora, ktorú dosiahli tým, že išli do obchodu A, bude vlastne k ničomu.
Čiže je to nedomyslené, že naozaj by ma zaujímalo, že ako si teda predstavujete, že kto to bude používať. Dôchodcovia, rodičia, manažéri, neviem, povedzte mi, prosím vás. Rád by som počul na toto odpoveď, lebo v návrhu zákona sa to nedočítate. Ani keď prišla tá vyhláška, nedočítate sa, nedočítate sa k tomu a tým, že to je projekt, ku ktorému sa nerobila taká veľká dokumentácia, tak ani v nejakej štúdii realizovateľnosti alebo nejakej analytickej dokumentácii sa k tomu nedopracujete. Čiže to je prvý dôvod, prečo je to hlúposť, lebo vlastne neviete ani povedať, že pre koho to robíte. Hocijakej komerčnej firme, keby ste prišli a povedali, že chcem 200-tisíc na nový produkt, bude sa volať porovnávač cien, tak prvá otázka by bola, že pre koho to bude. Kto je cieľová skupina, ako to bude používať a vyzvŕtali by vás teda riadne na tom, na tom, na tom predstavenstve v tej komerčnej firme. Ale teda nemáme odpoveď na túto otázku, že pre koho to robíte.
Druhá otázka je, koľko to bude stáť. Na tú odpoveď máme, to je dobré, že aspoň vieme. Že na strane štátu táto, táto, tento výmysel bude stáť nejakých 230-tisíc, ak to správne rátam, to sú výdavky na vývoj a na prevádzku do konca tohto volebného obdobia, lebo predpokladám, že to necháte pustené až do roku 2027. Čiže 200-tisíc, čo v celom akoby že rámci toho rozpočtu je zanedbateľný výdavok, to vám akoby, to vám, to vám beriem, aj kolega Viskupič to hovoril, že nemusíme sa tu hádzať o zem, lebo je to nejaká miliónová položka, je to 200-tisíc, ale tá 200-tísíc je hlúposť. A pokiaľ ide o tie náklady, ktoré to vyvolá, tak tie tiež sa dajú vyčítať z dôvodovej správy a náklady na podnikateľov budú približne ďalších 200-, 250-tisíc, pretože to bude musieť vypĺňať šesť hlavných veľkých reťazcov, ktoré spadnú do tej definícia, ako ste ju nadstavili, plus ak nechcú byť diskriminovaní tí malí obchodníci, tak aj oni to budú musieť vypĺňať, takže aj pri nich to vyvolá nejaké náklady. Čiže vieme naisto, že to vyvolá náklady okolo 200-, 250-tisíc, plus všetky ďalšie náklady, ktoré to vyvolá u malých obchodníkov, ak nebudú chcieť byť diskriminovaní. A prečo by mali byť diskriminovaní? No práve preto, že to, čo vy tu v skutočnosti robíte, je, že tu robíte štátnu verziu letákov. Možno by ste to mohli aj nazvať potom, že letáky.sk alebo letáky.gov.sk, to by bolo ešte lepšie, aby to bolo jasné, že to sú akože vládne letáky. Lebo dnes do schránky ľudia dostávajú všelijaké možné ponuky, na základe ktorých sa rozhodujú kam pôjdu obchodu, a vy ste vlastne vymysleli štátny leták. Štátne letáky.gov...
=====

... potom, že letáky.sk alebo letáky.gov.sk, to by bolo ešte lepšie, aby to bolo jasné, že to sú akože vládne letáky. Lebo dnes do schránky ľudia dostávajú všelijaké možné ponuky, na základe ktorých sa rozhodujú, kam pôjdu do obchodu, a vy ste vlastne vymysleli štátny leták. Štátneletáky.go.sk to bude podľa mňa adekvátne, neviem či tá doména, keďže je to gov.sk, tak mala by byť voľná, že? Tak, tak skúste také niečo. No a diskriminovaní budú práve preto tí malí obchodníci, že primárne to budú napĺňať tie veľké reťazce. A teraz som nejaký malý obchodník niekde na sídlisku, no ako ja zabránim tomu, že všetci pôjdu do tých veľkých reťazcov? No budem sa tam musieť tiež zapojiť do toho porovnávača, aby som tam tie svoje produkty tiež vedel nejak, nejak ukázať a možno ukázať, že ja mám lacnejší chlieb alebo lacnejšie mlieko ako v tom veľkom reťazci a prilákať k sebe nejakých zákazníkov. A toto bude proste stáť peniaze malých obchodníkov. Takže voči nim je to diskriminačné, upozorňovali vás na to aj v medzirezortnom, medzirezortnom pripomienkovom konaní.
Čiže pokiaľ ide o náklady, tak hovorme tu o nákladoch celkových nejakých, nejakého pol milióna eur, ktoré tento váš geniálny nápad bude stáť. No a teda dalo by sa aspoň veriť tomu, že to niečo prinesie, tak, žiaľ, nedá, nedá sa tomu veriť. Na tej makroúrovni som to už povedal, že prečo, pretože vy sami v štátnom rozpočte priznávate, že potraviny budúci rok, aj keď zavediete tento úžasný výmysel, potraviny budúci rok budú drahšie, nebudú lacnejšie, budú drahšie, aj keď pol milióna vyhodíte na takúto hlúposť, tak budú drahšie. No a aby to nestačilo, že teda dávame slovenský príklad, tak môžme si dať, ja neviem, Maďarsko. Maďarsko zaviedlo tento porovnávač cien v roku 2021, ak sa nemýlim, mám to tu niekde v podkladoch, nepamätám si presný rok, ale zaviedli ho niekoľko rokov dozadu a čo je zaujímavé, je to, že nielenže ho zaviedli, v júli 2023, nielenže ho zaviedli, ale teda aký to prinieslo efekt. To je skôr zaujímavejšie a nemôžem ukázať tuná ten graf, ale v zásade to neprinieslo žiaden zásadný efekt. Jednoducho inflácia v Maďarsku potravinová tam naďalej bola, začala klesať, to znamená, že nielenže potraviny boli lacnejšie, ale že boli, že stále boli drahšie, len boli teda menej drahšie, ako by mohli byť. Neviem, ako to mám vysvetliť, hej. Že stále boli drahšie. Potraviny v Maďarsku boli stále drahšie, aj keď sa zaviedol tento porovnávač. A tá krivka mala nejaký dlhodobý trend a v tom momente, ako zaviedli ten porovnávač, tá krivka, hádajte, čo spravila. Nič. Pokračovala v rovnakom trende ďalej. Čiže ten porovnávač tam nespravil žiaden skok, že zrazu teda tá inflácia potravinová, aby išla brutálne dole o tri percentuálne body alebo neviem čo. Proste inflácia potravinová si žila ďalej svojím životom a tento porovnávač nič zásadné v Maďarsku, v Maďarsku nezmenil.
Takže asi toľkoto by som povedal k tomuto, k tomuto návrhu z dielne tejto koalície. Stále platí, je to, je to hlúposť, je to hlúposť za pol milióna a je to jediný dôvod, prečo robíte tento porovnávať, je, že potrebujete vykazovať nejakú aktivitu, že sa nejakým spôsobom snažíte vymotať z toho sľubu, ktorý ste ľuďom dali pred voľbami, aj keď bol nereálny a ľudia to vidia, že bol nereálny a, žiaľ, návrh vášho štátneho rozpočtu vás usvedčuje v tom, že ceny potravín ani po zavedení tohto porovnávača za pol milióna eur nebudú nižšie, budú vyššie a budú vyššie aj ďalšie roky, tak ako to sami priznávate v štátnom rozpočte.
Ďakujem za pozornosť.