Videokanál poslanca

Ďakujem veľmi pekne, pani poslankyne, páni poslanci, za vaše príspevky. Áno, je to tak, že sedí tu pán minister a tí ostatní členovia vlády, osobitne premiér, ktorý je za to prvý na rade, ktorý je za toto zodpovedný, tak je v Brazílii a to je, to je proste taký výsmech (povedané s pobavením), naozaj taká ignorácia vlastne tej situácie v tejto krajine naordinovať nateraz mimoriadnu schôdzu k transparentu na protestoch namiesto toho, aby sme sa venovali situácii v krajine, aby sme tu mali aj mimoriadnu schôdzu nakoniec ohľadom situácii v rezorte vnútra k policajnej brutalite, tak toto všetko sa odkladá. O tomto všetkom sa nediskutuje. Narýchlo tu máme vybaviť opatrenia pre zdravotníctvo, lebo vláda nie je ochotná sa proste s lekármi dohodnúť, porušila memorandum, ktoré tu s nimi bolo. Ignorantsky, jednostranne. To sa jednoducho nedá nijako pochopiť. A súčasne proste sebe, samozrejme, si dopriala vo všetkom. Toto sa nedá pochopiť. A to jednoducho hrubosť, arogancia moci, ktorí ste tu priniesli, a toto ja verím, že vám voliči spočítajú.

Dobrý deň. Vážený pán predsedajúci, vážená pani poslankyňa, vážení páni poslanci, vážený pán minister, dovolím si vystúpiť, už bolo mnoho povedané, ale ja si myslím, že principiálne sa chcem dotknúť niektorých bodov zákona, ktorý je tu predkladaný naozaj v zrýchlenom konaní.
V zrýchlenom konaní máme vyriešiť opatrenia preto, že sa vláda nedohodla s lekármi. Ale teraz nejde o to, že by sa nedohodla s nimi na niečom, čo lekári požadujú, ale lekári sa len dožadujú dodržiavania dohody, ktorá tu bola, vláda sa rozhodla, že ju akceptovať nebude a bez toho, aby sa s nimi rozprávala, tak sa dostala do tejto situácie. A treba si, treba si to povedať aj v celom kontexte, že sa do toho dostala v situácii, kedy reagovala tým, že na to štát nemá peniaze, musíme konsolidovať, ale ministri si dali raz také platy, vláda sa rozhodla, že zriadi ministerstvo športu s ďalšími nákladmi, ktoré určite nie sú o konsolidácii. Urobila to vláda v čase, kedy sa rozhodla o doživotnej rente pre premiéra, urobila to v čase, kedy sa rozhodla, že bude pokračovať o úvahách pre doživotnú rentu pre generálneho prokurátora, pre výsluhové dôchodky pre prokurátorov, to znamená, urobila to v čase, kedy jasne ukazuje, že peniaze má tam, kde chce, ale peniaze nemá tam, kde nechce. Súčasne robí opatrenia, ktorými naďalej zvyšuje výdavky štátu a absolútne nezodpovedne sa správa práve v takejto situácii k riadeniu štátu. Likviduje inštitúcie, ale môžeme mať na to rôzny názor, ale likviduje inštitúcie, či už to bola špeciálna prokuratúra, či už je to NAKA, ktoré, samozrejme, znamenajú ďalšie výdavky. Na ministerstve spravodlivosti zrušené analytické centrum a znovu vytváranie analytického centra, to znamená ďalšie výdavky štátu. Robí jednoducho nezodpovedne kroky, ktoré zvyšujú výdavky na strane štátu. Likvidácia RTVS, nová STVR, dajme bokom, že nemáme riaditeľa, ale jednoducho to sú ďalšie výdavky, ktoré tu znamenajú pri vytvorení tejto inštitúcie. Nové logo tejto inštitúcie, vysporiadanie sa, samozrejme, s ľuďmi, ktorí odchádzajú, to sú výdavky, ktoré sú nezodpovedné a ktoré sú na strane štátu a nedávajú žiadne odpovede, prečo potom štát nevie nájsť peniaze pre lekárov, na ktorých sa s nimi dohodol, a bez toho, aby si s nimi čokoľvek povedal, sa rozhodol proste, že na lekárov proste už nedá. A potom samozrejme, že je úplne pochopiteľný ten postoj zo strany lekárov, keď sa takto štát správa ku konsolidácii verejných financií, jednoducho ukazuje, že mám len na to na čo chcem a nemám ani na to, čo som si dohodol a zdravotníctvo nepovažujem ani za premiérsku tému. V čase, kedy riešime v zrýchlenom konaní tento zákon, premiéra máme v Brazílii, pretože má iné priority ako venovať sa tomu, čo súvisí so zdravotníctvom a či lekári vôbec budú v práci od 1. januára, pretože jasne vyše tritisíc lekárov dalo výpovede. A potom sa k tomu vláda stavia spôsobom, že sa rozhodla, že ten núdzový stav nevyzerá dobre, takže napriek tomu, že núdzový stav už tu za takejto situácie bol využitý a ja nehovorím, že je to dobré riešenie, ale ten núdzový stav je pokrytý ústavným zákonom, to znamená má nejaké jasné kritériá.
Je to nejaká možnosť, áno, aj zo strany lekárov dať to preskúmať Ústavným súdom, či to bolo namieste. A potom si tu vymyslí, proste núdzový stav nevyzerá dobre. Tak poďme narýchlo, keďže nám to teda nejde, obabreme to celé a rýchlo si vymyslíme mimoriadnu situáciu, vymyslíme si nanovo iné trestné činy, lebo tie trestné činy považujeme teda za príliš prísne, tak dáme trošku iné, pričom aj tie trestné činy pri núdzovom stave nemajú dolnú hranicu, sú od nula, takže rozprávať tu, že teraz sa niečo zásadne mení týmito trestnými činmi nie je pravda. Dokonca sa môže javiť, že toto je prísnejšie. Neexistuje tu ani žiadna kontrola ústavnosti, pri tom núdzovom stave aspoň sa dalo ísť na Ústavný súd, ale tu neexistuje žiadna kontrola. Tu je proste vymyslená právna úprava, ktorú ste sa rozhodli na vláde, že urobíme to takto, nikto nám do toho kafrať nechce, obabreme to celé, urobíme to narýchlo, pretože nemáme čas, lebo sa musíme venovať napríklad mimoriadnej schôdzi ohľadom 17. novembra, ohľadom nejakého protestu, ohľadom nejakého transparentu, tomu, na to máme čas hej, na to na to sme boli pripravení tu venovať proste čas mimoriadny v parlamente. Nie na energopomoc, nie na zdravotníctvo, nie normálne diskutovať teda o nejakých opatreniach, ktoré sú potrebné pre zdravotníctvo. To musíme narýchlo. Nemáme čas na výbore ústavnoprávnom sa vôbec baviť o tomto zákone, ja ako poslankyňa som vôbec nedostala priestor dať otázky. Bola ukončená rozprava, pán minister. Lebo nie je čas. Nie je čas sa rozprávať o tomto zákone. Nie je čas sa rozprávať, či ten zákon je dobre urobený, či ho vôbec potrebujeme ten zákon. Na to nie je čas. Treba to narýchlo. A to je neakceptovateľné. A teraz očakávame aj to, že o devätnástej hodine sa bude hlasovať, takže nebude priestor sa tu ani o tom rozprávať. Tak o čom sa tu máme rozprávať? Keď o tomto, na toto nemáme čas sa tu rozprávať.
Jednoducho ten postoj vlády je taký, že ukazuje, že mu nezáleží na tom, nezáleží mu na tom, aby bolo zabezpečené napríklad prístup k zdravotnej starostlivosti pre každého. Nezáleží mu na tom. Nezáleží mu na tom, ako sa správame k tým lekárom. Na tom mu vôbec nezáleží. Ale na čom záleží tejto vláde a ja nehovorím, že vy ste sa o to postarali, pán minister, ale záležalo tejto vláde na tom, aby si zabezpečila amnestiu pre seba. A je to tak. Keď sa táto vláda starala o svoju vlastnú amnestiu, na to si tiež vedela nájsť čas. Na to si našla čas. A bolo to treba tiež zabezpečiť všetko zo dňa na deň. Ale kriminalizovať lekárov, tak to vieme urobiť hneď. Takže amnestiu nám, kriminalizáciu vám, tým, ktorí proste idete proti nám. To je strašné. Takto to je.
A toto je to, čo proste nie sme ochotní nejakým spôsobom akceptovať. A takýmto spôsobom vediete Slovensko do záhuby. Pretože ak neviete nájsť potom týchto pár miliónov pre lekárov, ktoré im vláda sľúbila, a toto všetko vám za to stojí, tak aké sú potom vaše priority? Kde sú vaše sľuby o stabilite a pokoji. To boli vaše sľuby, s ktorými ste išli do tejto vlády. Ale priniesli ste chaos, politiku plnú agresie a pomsty a ukazujete nám každý deň, že vám jednoducho nezáleží na tom, aby sa ľudia v tejto krajine cítili bezpečne, dôstojne a v tomto prípade, aby im bola poskytnutá zdravotná starostlivosť riadne a včas. Aby lekári mohli pracovať v dôstojných podmienkach.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne, pán poslanec, za upozornenie na viaceré nedostatky a nejasnosti ohľadom tejto právnej úpravy a treba si naozaj to povedať v celom kontexte, prečo sme sa dostali sem. A nedá si na to nijak odpovedať ako tak, že keď jednoducho nie je zdravotníctvo premiérskou témou a súčasne prichádza vláda, aby narýchlo sme zmenili podmienky pre mimoriadnu situáciu s mimoriadnymi opatreniami, s novými trestnými činmi, tak niekde je naozaj vážny problém.
A na jednej strane tu pán minister nastúpil s tým, že toto on zvládne a práve pre túto situáciu vlastne odišla ministerka zdravotníctva, alebo odstúpila, tak je zjavné, že proste vláda toto nezvláda. A je naozaj veľký problém, že teraz narýchlo tu máme prijímať právnu úpravu, o ktorej ani vlastne nie je zrejmé, že či tu existujú kontrolné mechanizmy v prípade, že vlastne bude zneužívaný ten priestor, ktorý takto narýchlo táto vláda vytvára. Či vôbec presne aj tá ochrana na tom Ústavnom súde, či vôbec takýto priestor tu je, alebo ako sa chrániť, keď to bude nadužívaný tento priestor. A najmä vláda tomu mohla jednoznačne zabrániť, že toto jednoducho v tomto kontexte je tak hanebné a nedá sa naozaj ospravedlniť, že vláda si nenašla čas včas sa so zdravotníkmi dohodnúť, ale prichádza sem do parlamentu, aby my sme narýchlo prijali opatrenia, o ktorých nikto presne nevie, aké budú mať právne dôsledky, ako sa môžeme voči nim brániť, že toto sa jednoducho nedá ospravedlniť a aj ukazuje to neschopnosť proste vládnutia tejto koalície. Žiadny pokoj, žiadna stabilita. Chaos, politika plná agresie, pomsty. Toto ste nám priniesli.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci, využijem aj záverečné slovo, lebo naozaj toto považujem za veľmi vážnu vec. A tak ako povedali aj páni poslanci, ktorí sa zúčastnili rozpravy, toto je kľúčová hodnotová otázka. Akože je nám naozaj úplne jedno, čo sa tu dialo za komunizmu? Odsudzujeme to, alebo to neodsudzujeme? Lebo keď to odsudzujeme, no tak potom chceme, aby agenti ŠtB proste boli odsúdení spoločnosťou. Proste nechceme, aby sa tu takéto veci už diali, nechceme, aby tu ľudia na seba predsa donášali takýmto spôsobom, krivo. Veď toto nechceme. Nechceme tu už zločiny komunizmu, tak musíme predsa odsúdiť tých, ktorí ich páchali. Tak ak to neurobíme, znamená, že to odobrujeme. Že potom asi už nechceme Ústav pamäti národa. Proste spochybňujeme celú inštitúciu. Načo robí tú prácu? Načo sa tu ona vyjadruje, že vlastne je tu dostatok argumentov na preukázanie, že Andrej Babiš tým agentom ŠtB bol. Toto je kľúčová hodnotová otázka. Tak buď sa s tým vieme vysporiadať, alebo nevieme. Ale to, čo koalícia nám teraz priniesla cez tento súdny zmier, znamená, že tie zločiny komunizmu boli v poriadku. Toto ste priniesli tým súdnym zmierom. A buď to vyvrátite, alebo to jednoducho necháte tak. (Potlesk.)

Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, ja viem, že sme unavení, ale napriek tomu mi nedá proste jednoducho k tejto veci ešte povedať zopár slov. Lebo ja si myslím, že nielen preto, že som bola ministerka spravodlivosti, ale ja som bola tak šokovaná, keď som sa to dozvedela, že jednoducho nemohla som sa tu uspokojiť len s tým, že skúsim nejaký návrh zákona, ale áno, pokúšam sa primäť Národnú radu, aby prijala uznesenie a aby tu došlo k nejakému uvedomeniu, že proste všetko má nejaké hranice. Že sú nejaké hranice, ktoré má minister vnútra, ktoré má každý minister pri výkone svojej právomoci, ale to prekročenie tých hraníc nás jednoducho všetkých dobehne. To, že minister vnútra Matúš Šutaj Eštok prekročil hranicu, ktorá súvisí s faktami ohľadom toho, či niekto je, alebo nie je agentom ŠtB, je hrubým prekročením hranice, ktorá mu nepatrí. Som o tom skalopevne presvedčená, že toto jednoducho nepatrí do výbavy ministra vnútra. On síce zastupuje Slovenskú republiku v týchto sporoch s danými osobami, ale to neznamená, že môže uzatvárať takéto súdne zmiery. Potom načo tu máme Ústav pamäti národa? Načo ho máme? Keď samotný Ústav pamäti národa nesúhlasil s takýmto súdnym zmierom, ani mu nebola daná možnosť, aby sa k tomu riadne vyjadril. Ani netušil, že vlastne k takémuto súdnemu zmieru dôjde. Ako sa potom Slovenská republika vysporiadáva so zločinmi komunizmu? Načo tu vlastne je ten Ústav pamäti národa, keď potom spory, ktoré sa ho týkajú, tak vlastne do tých sporov vôbec nie je priamo zapojený.
Ak takýmto spôsobom budeme naozaj pristupovať k inštitúciám na Slovenku a vidíme, že proste pristupujeme, že sa tu inštitúcie sa tu v pohode zo dňa na deň likvidujú. To, že došlo k likvidovaniu špeciálnej prokuratúry zo dňa na deň, že dochádza k likvidácii NAKA zo dňa na deň, kľúčovej inštitúcie pre boj s korupciou, nad tým nejakým spôsobom, samozrejme, nezatvoríme oči a nie sme schopní to prehltnúť, ale Ústav pamäti národa. Prečo Ústav pamäti národa? Čo zohral Ústav pamäti národa? Kde ho vidíte v rámci akej teraz politiky pomsty, voči akým predchádzajúcim vládam? To je pomsta teraz. Komu sa chcete pomstiť? Nerozumiem, že ako čo je toto za signál, ktorý sa vysiela v súvislosti s týmto súdnym zmierom. Veď to je jediný signál, že sa chcete vysmiať obetiam komunizmu. Jediný signál, ktorý týmto spôsobom vysielate.
Ten návrh uznesenia jednoducho daný pre koalíciu, aby sme dali, chcem dať priestor tomu sa možno spoločne nadýchnuť, že Ústav pamäti národa je tu pre nás všetkých dôležitá inštitúcia, aby sme pamätali, čo sa dialo za komunizmu a už nechceme, aby sa to vrátilo. Ak ste ochotní prehltnúť tento súdny zmier, tak to znamená, že pre vás žiadne vysporiadanie sa so zločineckou minulosťou komunistického režimu nie je namieste. A v tom prípade je to naozaj veľmi smutné.
Ďakujem pekne.

Vážený predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predkladám vlastne druhý návrh na túto pôdu parlamentu, okrem toho, že navrhujem prijať tzv. lex Babiš, pretože priamo súvisí s tým, že tu bol uzatvorený naozaj bezprecedentný, hanebný súdny zmier medzi Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky a Andrejom Babišom ohľadom toho, či bol, alebo nebol agentom ŠtB. A keďže je to tak hanebné, tak som presvedčená, že nielen to, že by bolo namieste prijať zákon, ktorý by umožnil tento súdny zmier otvoriť a dať priestor generálnemu prokurátorovi, aby sa o tom mohlo znovu konať a mohol o tom rozhodnúť na základe faktov v súdnom konaní súd, pretože tomu môžeme dôverovať a veriť, že to je tá nezávislá inštitúcia a nakoniec voči tomu rozhodnutiu prípadne by sa ešte mohlo brániť aj ministerstvo vnútro, Slovenská republika by mala za to, že to vyhodnotenie dôkazov podľa nej nebolo dostatočné a dôveryhodné.
A v tejto súvislosti ja si myslím, že treba sa trošku vrátiť, aj čo všetko predchádzalo tomu samotnému rozhodnutiu o súdnom zmieri, že jednoducho tu bolo aj nejaké rozhodnutie Ústavného súdu, ktoré naopak skôr dávalo viac argumentov v prospech Slovenskej republiky, že práve v tomto spore by mohla byť úspešná. Ale ja poviem k tomu zopár slov, lebo potom by som skôr vystúpila v rozprave.
Poviem k tomu viac, ale na úvod ako navrhovateľka navrhujem, aby Národná rada prijala uznesenie k tomuto hanebnému súdnemu zmieru, osobitne s tým cieľom, aby sme priznali Ústavu pamäti národa to, že je to kľúčová inštitúcia pre vysporiadanie sa so zločinnou minulosťou komunistického režimu. A proste je to jednoducho aj vyjadrenie úcty k obetiam tohto zločineckého režimu, že toto je jednoducho namieste spraviť. A tak ako už tu bolo povedané v rámci rozpravy k samotnému lex Babiš, tak je na mieste, aby minister vnútra nám ukázal všetky tie analýzy, ktoré ho mali viesť k uzavretiu súdneho zmieru, pretože sme ich nevideli. Nechce nám ich ukázať. Chceme ich vidieť, na základe čoho sa rozhodol uzavrieť takýto súdny zmier. Pretože máme dôvodnú pochybnosť, že to nebolo nijako prospešné pre Slovenskú republiku. Aj to je súčasťou tohto uznesenia. A žiadame dôrazne vládu, aby do sporov o pochybnej minulosti kohokoľvek s ohľadom na zistenia Ústavu pamäti národa takýmto spôsobom nezasahovala a nespochybňovala tak úlohu nezávislých a nestranných súdov.
Ja si dovolím k tomu ešte povedať zopár slov v rámci rozpravy, ale toto si myslím, že na úvod stačí.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne, páni poslanci, za vaše reakcie. Ja sa domnievam, že tento návrh zákona je vlastne výzva pre koalíciu a pre koaličných poslancov práve, práve s ohľadom aj na to, ako netransparentne došlo k samotnému súdnemu zmieru. Ako na základe mojej informácie nikto ani v rámci koalície netušil a nevedel, ani minister spravodlivosti Boris Susko, že k takémuto súdnemu zmieru sa schyľuje a takýto súdny zmier bol uzavretý. A mňa toto naozaj desí, ako je možné, že ani minister spravodlivosti proste o tomto nemal vedomosť a ani sa nevyjadril k otázke, či vôbec je možné takýto súdny zmier uzavrieť a jednoducho k takému súdnemu zmieru došlo. Jednoducho tento netransparentný, samozrejme, skrytý spôsob len nasvedčuje tomu, že ten dôvod pre uzavretie súdneho zmieru vôbec nebol ten, nejakým spôsobom, že by tam bola vôbec nejaká úvaha o tom, že by to malo byť v prospech ministerstva vnútra, že by tu bolo nejak viac argumentov smerujúcich k tomu, že toto je prospešné pre záujmy krajiny. Práve naopak, skôr to nasvedčuje tomu, že proste bolo to predmetom politických obchodov, že nakoniec v rámci samotnej volebnej kampane, ktorá súvisela aj s prezidentskými voľbami, ako keby toto bola zámena za to.
Ďakujem pekne.

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení pán poslanci, ja vlastne k udalosti, ktorá sa stala, a to bolo schválenie súdneho zmieru vo veci Andreja Babiša, musím povedať, že ako bývalú ministerku spravodlivosti ma toto naozaj nesmierne vyrušilo, pretože keď som sa to dozvedela, mala som za to, že to vlastne právna povaha veci nepripúšťa a súdny zmier v takejto veci nie je možné uzavrieť, to bola prvá vec.
Druhá vec, ktorá ma v tejto veci naozaj nad mieru vyrušila, bola tá, že vlastne z ničoho mi nevyplynulo, žeby ohľadom daného zmieru vôbec bola nejaká dohoda aj v rámci vlády alebo v rámci koalície, že by jednoducho k takémuto vážnemu bezprecedentnému kroku došlo aj na úrovni súčasnej koalície k tomu nejaká diskusia. To ma naozaj zásadne prekvapilo, pretože, a ja si dovolím k tomu aj bližšie, bližšie povedať, že to, že sa javí, že má nejaký minister určitú právomoc samozrejme riešiť určitú oblasť sporov v mene štátu neznamená, že môže urobiť hocičo a osobitne ak sa jedná proste o vec, ktorá je predmetom verejnej diskusie, tak sa prinajmenšom predpokladá, že takáto vec bude aspoň predmetom nejakej debaty na vláde. Rovnako keď sa robia zmiery, ktoré súvisia s prípadmi, ktoré sú na úrovni Európskeho súdu pre ľudské práva, alebo sú tu prípady ohľadom, ohľadom ktorých sú aj na domácej úrovni ohľadom nich veľká verejná diskusia a robí sa k nim zmier, tak môžem vám povedať ako bývalá ministerka spravodlivosti alebo štátna tajomníčka mám o tom vedomosť, že vždy takéto veci boli predmetom diskusie prinajmenšom na vláde. Vo veci súdneho zmieru ohľadom Andreja Babiša nemám vedomosť, že by čokoľvek bolo predmetom akejkoľvek diskusie a už vôbec nie predmetom aj vlády. Aj som sa snažila k tomu získať viac informácií a z toho, čo mám vedomosť, je, že k žiadnej takejto diskusii (reakcia spravodajcu), ja viem, k žiadnej takejto diskusii nedošlo. A to ma, musím sa priznať, že osobitne vyrušuje a vyrušuje ma aj to, že tu vlastne nebola žiadna väčšia debata o tom, či vôbec mohol minister spravodlivosti takýto zmier uzavrieť.
Faktom je, že procesné pravidlá, tak ako ich máme k samotnému súdnemu zmieru, ako keby dávali priestor, že tu sa môže súdny zmier uzavrieť o čomkoľvek a nikto ho už nemôže spochybniť. Faktom však je, že keď si pozrieme dôvodovú správu, ktorá bola uzatváraná a ktorá bola vlastne pripravená k takýmto pravidlám, ako ich máme k dnešným procesným, k tomu celému, k tým, k tým, k tomu sporu, ktorý prebieha na súde, tak vlastne sa z toho dozvedáme, že tu je predpoklad, že súd sa vždy vysporiada s otázkou, či vlastne ten súdny zmier možno alebo nemožno uzavrieť. Ja sa musím priznať, že som veľmi prekvapená, že k takémuto súdnemu zmieru tu došlo, pretože to by sme potom sa mohli baviť o tom, že súd tu bude uzatvárať zmiery ohľadom čohokoľvek, ja neviem, ohľadom rôznych faktov z histórie zrazu bude proste súdny zmier, že účastníci sa budú o tom v nejakej súvislosti sporiť, vyvolajú nejakú, nejaký spor ohľadom ochrany osobnosti, táto vec sa dostane na súd a zrazu proste urobia zmier a bude sa to týkať nejakých faktov ohľadom druhej svetovej vojny a podobne a zrazu takéto veci tu začnú byť predmetom súdneho zmieru. Rovnako asi by sme nečakali, že súdny zmier tu bude, či nejaké manželstvo je platné alebo neplatné, alebo či niekto je alebo nie je občanom Slovenskej republiky. Sú proste určité veci, kde sa predpokladá, že tie fakty sa budú preukazovať na súde a nie je možné, aby ohľadom toho tu niekto uzatváral súdny zmier.
Som presvedčená, že nielen v nadväznosti na to, aby sa tu neschvaľovali halabala súdne zmiery, či niekto je, alebo nie je agentom ŠtB, ale jednoducho treba zaviesť určité pravidlá. Súdny zmier tu nemôže byť proste o hocičom. Súdny zmier môže byť len o tom, o čom dvaja účastníci sa môžu vzájomne dohodnúť. Keď sa s účastníkmi, sa dvaja účastníci sporia, čo si vlastne dohodli alebo nedohodli ohľadom kúpnej zmluvy, nech sa páči, nech sa páči, ak sa tá vec dostane na súd, nech sa dohodnú, že proste takto urovnajú vzájomne spor. Ale nie je naozaj namieste, aby sa tu uzatvárali zmiery o tom, či je niekto, alebo nie je agentom ŠtB. Nech ho k tomu treba preukázanie faktov.
A keďže sa javí, že je tu ohľadom toho nejaká nejasnosť, tak som presvedčená, že všetci máme záujem na tom, aby tu k tomu nejaké pravidlá boli, a preto navrhujem, aby sme sa vrátili k právnej úprave, ktorú sme tu mali pred rokom 2015, a to znamená, že zákon jasne povie, že rozsudkom sa môže schváliť iba taký zmier, ak proste jeho povaha veci toto nejakým spôsobom nevyvracia a dať aj priestor, samozrejme, k tomu, že taký, taký zmier nemožno spätne napadnúť. Osobitne vo veciach, ktoré sa týkajú Ústavu pamäti národa, ja som presvedčená, že v takomto prípade, keďže Ústav pamäti národa a vlastne vôbec nie je účastníkom konania, tu vlastne ho zastupuje ministerstvo vnútra, tak ak Ústav pamäti národa má za to, že by v tej veci bol mal byť podaný nejaký opravný prostriedok, tak aby tu bol nejaký priestor aj tieto záujmy chrániť, tak ten priestor navrhujem dať k dispozícii generálnemu prokurátorovi. Proste generálny prokurátor by mohol sám dávať takýto podnet, ktorým by mohol aj takýto súdny zmier otvoriť, aj keď Ústav pamäti národa tu nie je stranou v konaní. Jednoducho ak ministerstvo vnútra v nejakej veci by do budúcna akokoľvek konalo a javilo by sa to zvláštne, tak treba dať, ja sa domnievam tento priestor generálnemu prokurátorovi, aby takúto vec mohol otvoriť.
Čo sa týka však samotných rozhodnutí ohľadom, ohľadom toho, či niekto je, alebo nie je agentom ŠtB, som presvedčená, že toto by nikdy nemalo byť súdneho zmieru a je namieste do samotného zákona, ktorý sa týka Ústavu pamäti národa, dať ustanovenie, že sa to jednoducho nepredpokladá, že takéto niečo by bolo možné. Ja som jednoducho presvedčená, že sú určité hodnoty spoločnosti, ktoré by mal reflektovať aj náš právny poriadok. Jednoducho aj rozhodnutia, ktoré prinášajú súdy, by sa nemali len javiť, že sú v súlade s tým, čo káže právo, ale mali by sme tomu aj úprimne veriť. A keď na jednej strane odsudzujeme zločiny, ktoré boli páchané za komunizmu a chceme, aby bolo jasné, kto je, alebo nie je agentom ŠtB, tak je na mieste, aby tu bol daný priestor, aby takéto fakty boli súdu predložené a aby súd o nich rozhodol. Iba v takom prípade môžeme uveriť, môžme naozaj uveriť, že takéto rozhodnutie súdu je to, ktoré je nezávislé a nestranné, a nerobí sa súdny zmier len z dôvodu rôznych politických obchodov a a nie je to výsmechom nakoniec obetiam komunizmu.
Takže ja verím, že na tomto máme určite zhodu aj s predstaviteľmi koalície a keďže pokiaľ ja viem, nejakým spôsobom ani neboli prizvaní do vôbec úvah ohľadom súdneho zmieru, žeby mohli dať priestor k tomu, že ak generálny prokurátor by mal za to, že je namieste takýto súdny zmier otvoriť, tak aby sme mu ten priestor dali. Takže verím, že je tu možná podpora aj pre takýto návrh.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, predkladám návrh zákona, ktorým v skratke sa jedná o zmenu procesné ho predpisu, v ktorom prebiehajú bežné občianske spory na súdoch. Jeho cieľom je vrátiť späť právnu úpravu, ktorú sme tu mali pred veľkou reformou tohto civilného procesu, spred rok 2015, pretože ukazuje sa, že právna úprava, ktorá tu bola schválená, ktorá zjednodušila, dá sa povedať, pravidlá pre súdny zmier, nie je správna a nerešpektuje hodnoty našej krajiny. A konkrétne to ukázal súdny zmier, ktorý bol schválený v prípade faktov ohľadom toho, či niekto je, alebo či niekto nie je spolupracovníkom ŠtB za komunizmu. A toto určite predkladateľ zákona s týmto nerátal, že v takýchto veciach by mal byť schvaľovaný súdny zmier. Som o tom presvedčená, pretože ak by to predpokladal, tak by určite dal priestor v právnej úprave práve k tomu, aby aj dodatočne takýto schválený súdny zmier mohol byť prehodnotený. Keďže sa ukazuje aj celospoločensky, že by bolo namieste, aby takáto právna úprava existovala, tak chcem uľahčiť túto situáciu aj koalícii takúto právnu úpravu umožniť. A touto právnou úpravou vlastne umožniť aj to, aby tu bol aj určitý priestor prehodnotiť aj súdne zmiery, ktoré boli uzavreté, ktoré s našimi hodnotami nekorešpondujú a ktoré nespochybňujú aj obete komunizmu nakoniec. A aby sme jednoducho umožnili aj to, aby bolo možné zrušiť aj takýto zmier tri roky spätne a vlastne upravujem k tomu proces, ktorý by sa tu mohol uplatniť.
Nie je to v zásade nič nové, už sme viackrát takto procesne vstupovali do aj do rozhodnutí, ktoré boli prijaté procesne, proste určitý priestor tu je a ja sa domnievam, že práve s ohľadom na hodnoty našej krajiny je nevyhnutné, aby sme takúto právnu úpravu prijali. Ja poviem viac v rámci rozpravy a hlásim sa v rámci rozpravy tiež ako jeden z rečníkov.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, náhodný výber prokurátora sa javí ako taká drobná vec a ja ho som priniesla do parlamentu najmä preto, aby som otvorila vôbec debatu o tom, že prokuratúra potrebuje zásadnú reformu. Bohužiaľ, tak ako aj v iných rezortoch, ani v rámci justície nie je vidno, že nejaká reforma by tu bola navrhovaná, alebo by sa ňou niekto zaoberal, tak ako ju potrebuje územnosprávne členenie, tak ako ju potrebuje polícia, tak ju potrebuje, samozrejme, aj rezort justície. Potrebujeme dotiahnuť reformu v školstve, potrebujú jednoducho reformu jednotlivé rezorty, aby sme vedeli efektívne poskytnúť každému v tejto krajine službu za peniaze, ktoré táto krajina dokáže vyrobiť.
Bohužiaľ, nič takéto sa nejaví, ale ja tento návrh prinášam, aby som vôbec otvorila debatu ohľadom reformy prokuratúry, ktorá je dôležitá a nevyhnutná. Ideálne by bolo, keby reforma prokuratúry išla ruka v ruke, samozrejme, aj s dotiahnutím reformy súdov a celkovej justície a ideálne aby do toho bola zapojená aj polícia a aby jednoducho celá reforma Policajného zboru, tak ako by boli nastavené nové obvody pre políciu, tak by to korešpondovalo logicky s obvodmi prokurátorov, krajskými prokurátormi a nadväzne na to by boli uspôsobené v logickej súslednosti aj obvody súdov. Keďže toto sa takto, bohužiaľ, nedarí, je dôležité, že aspoň nejaký rezort nejakú reformu robí a z tohto pohľadu som veľmi rada, že ako ministerke spravodlivosti sa mi podarilo naštartovať naozaj kľúčovú reformu justície, ktorá v zásade znamená, že súdy umožňujú sudcom byť špecializovaní na jednotlivé kľúčové agendy, ale rovnako toto je potrebné, ak sa bavíme o prokuratúre, aby sa zabezpečila aj pre prokuratúru.
Prokuratúra jednoducho takúto zásadnú reformu potrebuje pre to, aby sme umožnili prokurátorom byť špecializovaní. To, že vytvoríme priestor pre náhodný výber prokurátorov, tak to predpokladá, že prokurátori špecializovaní budú. Špecializácia pre prokurátorov je nevyhnutná pre to, aby sme jednoducho mali náskok pred páchateľmi trestnej činnosti, aby prokurátori tento náskok mali a boli jednoducho odborníkmi, či už sa jedná o boj s korupciou, či sa jedná o daňové trestné činy, finančné podvody, extrémistické trestné činy alebo napr. trestné činy páchaného násilia na ženách, na deťoch, to všetko jednoducho si vyžaduje určitú špecializáciu, sú tam iné dôkazné prostriedky, ktoré sú špecifické pre každú takúto oblasť trestnej činnosti.
Základná otázka teda je, či Slovensko chce byť tou krajinou, kde vieme stíhať páchateľov, alebo chce byť tou krajinou, ktorá sa tvári, že tu systém akože funguje, ale nemá záujem, aby ten systém bol nastavený tak, že tých páchateľov vieme efektívne odstíhať. To, že Slovensko zrušila špeciálnu prokuratúru znamená, že vykročilo cestou už aj tej špecializácie, ktorá tu bola zabezpečená, že sme sa jej vzdali a že je veľmi smutné v súčasnosti, že vlastne jediná špecializácia, ktorá jasná na prokuratúre je, tak je zabezpečená len pre ochranu európskych peňazí a má byť k tomu vytvorený osobitný útvar na Generálnej prokuratúre.
Jednoducho keby sme zabezpečili špecializáciu pre prokurátorov naprieč celým Slovenskom a súčasne umožnili, aby sa prokurátori prideľovali k jednotlivým veciam náhodným výberom, tak by sme zabezpečili aj navonok, že by bolo možno jednoducho uveriť, že potom prokurátor je ten nezávislý, nestranný, ak by sme súčasne vytvorili také nástroje do procesných pravidiel a do prokurátorských predpisov, že do práce prokurátora nemožno zasiahnuť.
Samozrejme, že to znamená aj zúženie priestoru v rámci tzv. § 363, že by generálny prokurátor nemohol zasiahnuť do spôsobu, ako sa prokurátor rozhoduje v jednotlivých konaniach. Jednoducho tak ako na súdoch bolo potrebné zväčšiť obvody, tak je potrebné zväčšiť obvody pre prokurátorov, aby tu bola väčšia spádovosť prípadov a len tak sa dá zabezpečiť ich špecializácia.
Je mi naozaj veľmi ľúto, že žiadna vízia pre rezort justície tu nie je, rovnako, že nemožno vidieť ani žiadnu víziu pre samotnú prokuratúru. Jednoducho, ak takto budeme pristupovať k tomu, ako je nastavená justícia, budeme spochybňovať ešte aj tie reformy, ktoré sa tu naštartovali, tým myslím osobitne reformu súdov, krajinu nikam neposunieme. To, čo je potrebné na prokuratúre, je tak ako aj v iných rezortoch nastaviť, aby tu bola efektívna služba pre občana, v tomto prípade tá efektívna služba je, že prokuratúra je schopná a spôsobilá odstríhať páchateľov a do budúcna je potrebné vysporiadať sa aj s reformou, ktorá prebehla na súdoch s tzv. správnym súdnictvom a treba hľadieť na prokuratúru ako tú, ktorá v prvom rade má za úlohu, aby tu viedla obžaloby v mene štátu a starala sa o tzv. trestné veci a všetky ostatné sme postupne dali bokom.
Ja som si dovolila iba v krátkosti načrtnúť jednoducho víziu pre prokuratúru a, ako som už uviedla, tento krátky, jednoduchý, stručný návrh vnímam len ako priestor na naštartovanie diskusie a aspoň drobnú vec pre to, aby prokuratúra sa stala inštitúciou, ktorá získa aj navonok dôveryhodnosť, ktorá je jednoducho nevyhnutná, aby sme dôverovali, že tu máme právny štát.
Ďakujem pekne.