Videokanál poslanca

Reagujem na pána poslanca Ledeckého a osobitne na tú časť využitia opravných prostriedkov. A toto je tak absurdné, presne tak ako povedal pán poslanec Ledecký, samozrejme, že pán poslanec Gašpar tu s kľudom Angličana prednáša tento návrh, pretože tu očisťuje tým svoje vlastné meno a s kľudom Angličana, pretože vie, že si prilepšil svojím hlasovaním ako len mohol pri svojich kauzách pri tej hanebnej novele trestných kódexov a s kľudom Angličana, lebo robili všetko preto, aby svojich blízkych nechal uniknúť pred spravodlivosťou. Však pán poslanec Žiga vie o tom porozprávať. Teraz odsúdený Kováčik, právoplatne s rozsudkom v rukách prepustený na slobodu, tak by sme mali najprv asi priniesť nejaké uznesenie ohľadom pána Kováčika, lebo to je teda naozaj právoplatne odsúdený a tiež, akože ešte tu beží nejaké konanie o mimoriadnych opravných prostriedkoch, ale nikoho naozaj ani vo sne nenapadlo tu nosiť uznesenie do Národnej rady a takto zneužívať Národnú radu na šírenie nenávisti. Lebo to je teraz, zneužívanie Národnej rady na šírenie nenávisti. Toto robí koalícia, že v konaní, ktoré sa týka, no týka sa to prezidenta, ale týka sa to vratky, ktorá nikdy nebola vrátená, štátu nevznikla absolútne žiadna škoda, ale naopak sa bavíme o človeku, ktorý v státisícoch, môžeme sa baviť, že v miliónoch eurách, v eurách vracal peniaze a dával a daroval peniaze aj zo svojho vlastného platu prezidentského ľuďom, ktorí sú v núdzi. Toto vy nerozumiete tomu, pán poslanec Gašpar, že jednoducho tu nebola vôbec žiadna škoda, je to neuveriteľne čestný, charitatívny človek. Môžeme sa rozprávať, samozrejme, o tom, ako sa postavil k otázke výdavkov na kampaň, ale pri... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, vážená pani poslankyňa, vážení páni poslanci, v prvom rade som rada, že aj v takýchto popoludňajších hodinách je tu prítomná pani ministerka, takisto ako som vyjadrila aj rešpekt pri odvolávaní pána ministra spravodlivosti, že tu bol prítomný, ale súčasne som si veľmi vážila aj to, že pán minister spravodlivosti veľmi dobre vedel, kde je jeho miesto, proste na mieste pre člena vlády, ministra spravodlivosti, a nevedela som, že pani ministerka je súčasťou predsedníctva Národnej rady, lebo to tiež vyjadruje nejaký rešpekt, proste k tomu celému procesu odvolávania, kto kde má aké miesto. Pani ministerka má miesto členky vlády a mala by byť tam, kde patria členom vlády. (Reakcie z pléna.)
Ja som si vypočula veľmi pozorne vyjadrenie pani ministerky k jej odvolávaniu a zaujali ma tri veci, ktorým sa budem viac venovať. Prvé bolo veľký apel na dôstojnosť voči každému a bol to apel, ktorého sa vlastne dožadovala pani ministerka, že mali by sme si vážiť dôstojnosť každého človeka na Slovensku, a s tým s ňou úplne súhlasím. Áno, chcela by som, aby Slovensko raz bolo krajinou, kde si vážime dôstojnosť každého človeka. To si naozaj prajem, úprimne si to prajem, že tento môj sen sa raz uskutoční, ale je tu zjavne veľké, veľké nedorozumenie, čo je dôstojnosť ku každému človeku, pretože na jednej strane hovoriť o dôstojnosti, a potom z jej ostatných slov je zrejmý úplný nerešpekt, netolerancia k menšinám na Slovensku, čo je úplný kľúč k demokracii a právnemu štátu. My sme v ’89. bojovali za to, i keď bola to nežná revolúcia, práve za to, práve za to, aby sme tu mali demokraciu a právny štát, aby sme si vážili každého. Tých, čo patria k menšinám, pretože to, aký máme rešpekt k menšinám, taká je silná demokracia, právny štát.
Ale tu zjavne pani ministerka toto vôbec nechápe, je tu veľmi vážne nedorozumenie, v akej krajine zjavne žijeme. Žijeme v demokratickom, právnom štáte, ktorého imanentná súčasť je rešpekt k menšinám aj k tým národnostným, aj k tým, ktorí patria k sexuálnym menšinám, jednoducho to sem všetko patrí, takže na jednej strane v jednom slove povedať, žiadam dôstojnosť osobitne voči mne, ako som pochopila, ministerke kultúry, ale inými slovami vyjadriť absolútny desrešpekt, desrešpekt k ľuďom na Slovensku, ktorí patria k menšinám. A to je asi to veľké nedorozumenie, a to nepochopenie. Čiže proste tu je presadzovaná kultúra iba voči nejakej jednej skupine ľudí. Kultúra, ja neviem presne koho, pretože kultúra má byť predsa práve otvorená, ale keď je tu veľké nedorozumenie ohľadom dôstojnosti, tak je zjavné, že toto nedorozumenie ide naprieč celým presadzovaním kultúry, ako ho presadzuje ministerka kultúry.
Ďalšia vec, ktorá ma zarazila bolo prirovnanie odvolania predstaviteľov kultúrnych inštitúcií k rokom ’90 po revolúcii. Ako Milan Kňažko urobil zmeny v ’90. rokoch, ale (povedané so smiechom) tá zmena bola proste nevyhnutná, veď my sme v ’89., po ’89. predsa chceli, aby sme tu mali slobodu a demokraciu, to sme tu nemali. Veď preto sme zmenili režim z komunistického, socialistického na demokratický, na režim slobody. To znamená, ak došlo k výmene a k odvolaniu týchto predstaviteľov, tak, samozrejme, že to bolo preto, lebo sme chceli novú kultúru, kultúru slobody a demokracie.
Akú kultúru demokracie a slobody nám tu prináša ministerka kultúry, keď odvolala bez akéhokoľvek vysvetlenia a dôvodu ľudí, v demokracii, v právnom štáte, asi nezávislých kultúrnych inštitúcií, a doteraz tam nie sú žiadni riadni riaditelia, či je to Slovenská národná galéria, či je to Slovenské národné divadlo, likvidácia verejnoprávnej televízie a rozhlasu na STV nemá doteraz riadneho štatutára. To, čo priniesla ministerka kultúry, je politizácia všetkého, čo s kultúrou súvisí, a preto sme tu teraz, a preto žiadame jej odvolanie. Jednoducho tam kde v kultúre má byť nezávislosť a otvorenosť, sa vniesla absolútna politizácia, a nie je to len ohľadom vrcholných predstaviteľov, a to je na tom to smutné a súčasné tragické a dramatické, čo sa deje v kultúre.
To je likvidácia ľudí naprieč celým rezortom kultúry, pretože to sa nezastavuje iba pri riaditeľoch, proste likvidujú sa radoví zamestnanci, radoví zamestnanci. Tu sa likviduje absolútne vlastne aj profesionalizácia štátnych zamestnancov. Treba povedať, že to sa nedeje iba na kultúre, deje sa to naprieč všetkými rezortami a s nimi je spojená šikana a zastrašovanie tých, čo majú jednoducho iný názor. Absolútne sa tým neguje všetko, čo sa, čo sme kedy chceli v súvislosti so štátnymi zamestnancami, ktorí sa tu proste nemajú predsa od piky meniť, keď sa mení vláda.
Ale ak by nejaký rezort mohol byť nositeľom tej myšlienky, že hľadáme tu nezávislých ľudí, ktorí jednoducho sú oddaní blahu štátu bez ohľadu na to, kto sa proste mení ako minister kultúry, tak určite by sme to mali hľadať predsa na ministerstve kultúry, ale ministerstvo kultúry je teda symbolom absolútnej politizácie všetkého.
Nestabilita a chaos, ktorá je v rezorte kultúry, je tiež v rezorte kultúry je tiež symbolom toho, čo sa deje naprieč, nakoniec celou vládou. Áno, táto vláda nám sľubovala stabilitu, ale to, čo nám priniesla, je, je chaos. A my to tu vidíme priamo v parlamente, lebo to, čo sa deje vlastne v týchto kultúrnych inštitúciách, tak my to tu máme v priamom prenose. Máme tu predsedu parlamentu? Nemáme, máme tu dočasne povereného. Tu sa vlastne dočasná poverenosť začína stavať ako symbolom vedenia kľúčových inštitúcií v štáte. Takže áno, z tohto pohľadu možno niet sa čo pani ministerke diviť, lebo keď sa pozerá na to, ako je vedený parlament, ako si predstavuje koalícia obsadenie kľúčovej pozície pri vedení parlamentu, nijako, nijako, nakoniec aj pán premiér sa vyjadril, že do konca roka nemáme čakať, že by tu bol zvolený predseda parlamentu, tak zjavne ako z tohto si môže brať určite aj príklad pani ministerka, že tým pádom nie je vôbec problém, že Slovenská národná galéria, Slovenské národné divadlo, Slovenská televízia a rozhlas nemá riadneho štatutára.
To, čo spája s týmto chaosom a nestabilitou ministerku kultúry aj s celou vládou je pomsta, je pomsta a šikana. Áno, vypočula som si v jej vyjadrení aj viem, ako by som to asi nazvala, nepochopenie nesúhlasu s podaním trestného oznámenia voči literátovi Michalovi Horeckému. Ako je to zjavné nepochopenie, je to zjavne nepochopenie ohľadom zneužitia inštitútu trestného oznámenia vládnymi činiteľmi.
Je to zjavné nepochopenie a ja si myslím, že asi bude na čase, aby sme trestný čin ohovárania zásadne redefinovali a neumožnili vládnym činiteľom takýmto spôsobom zneužívať tento inštitút, naozaj zneužívať. Ak si pani ministerka myslí, že je dotknutá kohokoľvek výrokom, nech sa páči, nech ide na súd, na nezávislý, nestranný súd, nech sa páči, ale nech nezneužíva svoje postavenie vládneho činiteľa a takto nech nezastrašuje ľudí, ktorí majú proste iný názor na to, ako vládne. Jednoducho využitie inštitútu trestného oznámenia vládnym činiteľom, vládou, členom vlády jednoducho znamená, že člen vlády, kde má iného kolegu, pod ktorým je vlastne celý Policajný zbor, celý aparát vyšetrovateľov, tak zneužíva tento inštitút ako nástroj, nástroj šikany, pretože, samozrejme, keď podáte trestné oznámenie, následne sa očakáva, že dôjde k výsluchu, k prvému, prípadne ďalšiemu, a to samo osebe je šikanózne so všetkým, čo s tým súvisí, s obavami, ktoré môžu byť prípadného trestného postihu, keď v rukách vlády je celý Policajný zbor. A s ohľadom na to, k akým čistkám dochádza v celom Policajnom zbore, tak využitie takéhoto nástroja, osobitne dnes, má šikanóznu povahu, pretože je tu priestor na nezávislom, nestrannom súde, kde sa môže, samozrejme, vládny činiteľ obhajovať, nech sa páči, ale nech nezneužíva nástroje trestného práva takýmto spôsobom, pretože čo má čo dočinenia vyšetrovateľ s politickým bojom, prečo vyšetrovateľ má riešiť nejaký spor ministra vlády s literátom. Ako už toto samo osebe je absurdné, aby vyšetrovateľ namiesto toho, aby sa venoval postihu voči páchateľom trestnej činnosti, tak riešil vyjadrenie literáta voči ministerke kultúry. Ako už toto samo osebe, ja si myslím, že je absurdné. Na to je, nech sa páči, žaloba na ochranu osobnosti, nezávislý, nestranný súd, ale nie nástroj trestného práva. To sem jednoducho, vôbec, ale, že vôbec nepatrí.
Ministerka kultúry sa prihlásila vo svojom programovom vyhlásení k tomu, že bude s kultúrnou obcou viesť dialóg. No, ale ten dialóg vyzerá asi tak, ale možno aj to považuje za dialóg, že vyše 180-tisíc ľudí ju vyzvalo na odstúpenie z funkcie ministerky kultúry. Áno, aj toto je určitá forma dialógu a k tomuto sa zaviazala vláda, tak by mala potom počúvať výsledok tohto dialógu, keď 180-tisíc ľudí žiada odstúpenie, ale výsledkom je, že ministerka kultúry sa rozhodla šikanovať ľudí, ktorí sa tu dovolili podpísať pod túto výzvu.
Za dialóg možno považovať aj to, že verejnosť sa jasne postavila voči zneužitiu trestného oznámenia voči literátovi Michalovi Horeckému, a to práve tým, že je tu iniciatíva, je to rovnako petícia Stojíme za Michalom Horeckým!, vyše 3 500 ľudí ju už podpísalo, že jak mieni pani ministerka využívať a zneužívať takto tento nástroj, stoja za Michalom Horeckým, a ak má byť stíhaný on, nech sú stíhaní aj všetci títo ľudia, ktorí sú podpísaní pod touto petíciou, pretože je absurdné, naozaj, aby minister kultúry voči literátovi používal takýto nástroj trestného práva. Je to šikanózne, je to pomsta, ktorá, bohužiaľ, tiež je symptómom celej tejto vlády zastrašovaním, mstiť sa. A odvolanie ministerky kultúry by znamenalo, že vláda by odsúdila takýto spôsob, čo však, samozrejme, s ohľadom na to ako je, bohužiaľ, táto pomsta a šikana prerastená naprieč celým vládnutím tejto koalície, tak ani v to veľmi neverím.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.
Vážený pán minister, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, blížime sa ku koncu rozpravy k návrhu na odvolanie ministra spravodlivosti Borisa Suska a je naozaj v tomto príznačné, že v takomto počte končíme v piatok a na piatok na konci októbra sa dostal na schôdzu návrh na odvolanie, ktorý prišiel do parlamentu 16. augusta.
A treba si to pripomenúť aj na záver, tento návrh prišiel 16. augusta. A súvisel vtedy aktuálne so skutočnosťou, že okrem iných všetkých vecí a prešľapov, ktoré sme popísali v samotnom návrhu na odvolanie ministra spravodlivosti Borisa Suska, tak áno, bolo to prepustenie Dušana Kováčika na slobodu. To bol moment, kedy došlo k absolútnej zhode v rámci opozície, že jednoducho je potrebné dostať na pôdu parlamentu takýto návrh na vyslovenie nedôvery ministrovi spravodlivosti Borisovi Suskovi, pretože toto prepustenie Dušana Kováčika na slobodu zneisťuje ľudí ohľadom role nestranných a nezávislých súdov, ktoré jediné majú vyslovovať rozhodnutia o vine alebo nevine ľudí, a osobitne tých, ktoré, v tých kauzách, ktoré sú ostro sledované a v ktorých sú ľudia nakoniec odsúdení za korupciu. A preto sme nemohli nechať jednoducho to nechať prikryť, nechať to niekde, niekde ležať, takúto udalosť a museli sme okamžite na to reagovať. Veď určite nebolo náhodou, že práve s ohľadom práve aj na túto udalosť tisíce ľudí prišli do ulíc v čase, kedy, myslím, že nikto neočakával, že ľudia v čase leta, prázdnin, dovoleniek proste prídu vyjadriť svoj, svoj, svoju nespokojnosť, svoj protest nielen s tým, čo sa deje v oblasti kultúry, ale to, čo sa deje aj v oblasti spravodlivosti.
A preto na záver chcem na to upozorniť, že áno, je tu množstvo vecí, ktoré sa udiali, ale táto jedna udalosť bola v niečom naozaj osobitne výnimočná. Osobitne výnimočná, že sa tu prestal aj minister spravodlivosti, by som povedala, že už sa ani neskrýval za to, že má snahu o dodržiavanie nejakých základných princípov, ktorým by sme mohli všetci rozumieť. Dajme bokom aj tú hanebnú novelu trestných kódexov, už sme si k tomu povedali veľa, ale jednoducho prepustil odsúdeného človeka za korupciu na slobodu. A to bola významná udalosť, ku ktorej bolo nevyhnutné, aby sme si tu spolu niečo povedali, ktorí sa tu stretávame v parlamente k odvolávaniu ministra spravodlivosti až v októbri, koncom tohto mesiaca na ďalšej schôdzi, je samo osebe hanebné, že jednoducho až teraz nám dala priestor koalícia, aby sme sa tu k tomu takto vyjadrili. Je to naozaj osobitne hanebné. A že sa k tomu pridružili ďalšie veci v rámci celej vládnej koalície a ešte aj ten súdny zmier s Andrejom Babišom z dielne ministerstva vnútra, jednoducho ukazuje úplne inú latku, ktorú si nastavila táto koalícia pri rešpektovaní princípov právneho štátu. A zjavne si tie princípy právneho štátu vysvetľujeme inak.
A nechce sa mi ani reagovať a nebudem reagovať na to, že čomu sa tu venovali koaliční poslanci vo svojich vyjadreniach, že sa, že tu útočili na, namiesto toho, aby sme sa venovali, samozrejme, tomu, čo sme tu predložili na stôl, tak sme sa tu venovali či už tomu obdobiu, kedy som ja bola ministerkou spravodlivosti, ale sme sa nebodaj ešte aj vracali k udalostiam, ktoré sa až potom stali, ktoré vlastne opozícia využila ako nejaký priestor prekryť tieto všetky udalosti odvolávaním podpredsedu parlamentu, že tie udalosti jednoducho nastali neskôr, nemohli byť začiatkom toho návrhu na odvolanie ministra spravodlivosti. To samo ukazuje, že vlastne samotná koalícia nemá poriadne čo k tomu povedať, a potrebovala prekryť tieto všetky udalosti nakoniec aj odvolávaním podpredsedu parlamentu Michala Šimečku. Ale nedá sa prekryť tá udalosť, nedá sa prekryť prepustenie Dušana Kováčika na slobodu, nedá sa to prekryť.
A je to vykročenie cesty, že jednoducho tejto koalícii vôbec nezáleží na zmysle, ktorý má obsah pojmu princípy právneho štátu. A považovala som za dôležité na záver sa k tomu znovu vrátiť a upozorniť, že toto bolo veľkým spúšťačom aj v rámci opozície jednoducho dostať túto tému sem popri ostatných všetkých prešľapoch, ktoré sa stali a ktoré súvisia, samozrejme, aj so samotnou hanebnou novelou trestných kódexov, pretože prepustenie Dušana Kováčika na slobodu dnes znamená úplne niečo iné, ako keby táto hanebná novela neprešla, pretože áno, teraz je možné, že aj v prípade, že bude potvrdená vina, nezmení sa rozhodnutie nijakým spôsobom na základe tohto dovolania, tak áno, už nebude možno to trest, už sa nebude pokračovať v treste výkonu odňatia slobody, ale bude to možno už iba domáce väzenie. Ja som zvedavá, ktorý probační a mediační úradníci budú na to dohliadať s ohľadom na ten alarmujúci nízky stav ľudí, ktorí by na to dohliadať mali.
Takže toto som si dovolila povedať v skratke na záver, aby na záver zaznelo, prečo sme sa tu stretli.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne, pán poslanec, za tvoje vystúpenie.
A ja si dovolím reagovať na tú časť, ktorá súvisí so spochybňovaním inštitúcií, lebo naozaj prepustenie Dušana Kováčika je o spochybňovaní nezávislých a nestranných súdov. Jednoducho ten človek bol právoplatne odsúdený za korupciu a minister spravodlivosti ho prepustil. A vyzerá to tak, že to je proste začiatok, a ukázal minister spravodlivosti smer ako poslanec SMER-u, pre, pardon, minister za SMER ministrovi za HLAS Matúšovi Šutajovi Eštokovi, ktorý pokračuje ďalej, uzatvoril súdny zmier ohľadom spolupráce agenta ŠTB s Andrejom Babišom o tom, že tým agentom nie je.
Tak ja rozmýšľam nad tým, že čo to môže znamenať, že to môže byť odkaz pre ľudí, že tu môžte už pomaly čokoľvek, ak si k tomu vytvoríte priestor. Ja neviem, požičiam si knižku z knižnice, budem mať za to, že proste očakávam tam iný obsah, uzatvorím súdny zmier ja neviem že, druhá svetová vojna nebola, napríklad, že naozaj, že, že to, čo nastavil minister spravodlivosti svojim rozhodnutím o Dušanovi Kováčikovi, je jednoducho niečo, čo je nepredstaviteľné. Nikto sme to neočakávali, že je možné, aby minister spravodlivosti, keď má iný názor na vinu, tak prepustí človeka na slobodu. To sme neočakávali. A takisto ako sme neočakávali súdny zmier ohľadom Andreja Babiša z dielne ministerstva vnútra. To sme jednoducho neočakávali.
Tak čo je ďalšie v poradí? Tie nožničky sa otvárajú a toto spochybňovanie inštitúcií a role nezávislých a nestranných súdov tam, kde proste majú rozhodovať fakty a nezávislý, nestranný súd, tak proste sa to obchádza politickými rozhodnutiami a je to veľmi nebezpečná cesta.

Ďakujem veľmi pekne, pán poslanec, osobitne za tú zmienku k tým vládnym organizáciám. A tiež si myslím, že je to téma, ku ktorej sa treba vracať. Dotačná schéma ľudských práv prešla na ministerstvo spravodlivosti z ministerstva zahraničných vecí. To nastavenie, ktoré prešlo z ministerstva zahraničných vecí, tak ako bolo nastavené z vlád SMER-u, prešlo zásadne obnovou na ministerstve spravodlivosti stransparentnením celého procesu a žiadni ministri voči nemu nemali žiadne námietky. Ako prešiel na ministerstvo spravodlivosti, ako bol nastavené. Ani minister Gál, ktorý tam bol, ani, keď ho, vlastne nastala ministerka spravodlivosti Žitňanská, to bolo áno, aj za vlády SMER-u, žiadne námietky k tomu neboli.
A teraz zrazu, teraz príde minister Susko, spochybní celý proces, ktorý mal jasné pravidlá aj na základe vyhlášky, čo predtým vôbec nebolo, vôbec nebolo, a zneužil vlastne celú dotačnú schému na politický boj s opozíciou. A toto je tiež námietka, že jednoducho nechal sa takýmto spôsobom politicky vtiahnuť, veď je to politický nominant, ale zneužil celú dotačnú schému na ochranu ľudských prác na boj s opozíciou a nakoniec cez bludy až konšpirácie ohľadom samotného auditu v tejto dotačnej schéme k odvolaniu podpredsedu parlamentu. Toto samo osebe by malo stačiť na odvolanie ministra spravodlivosti. Jednoducho kto iný ak minister spravodlivosti by mal dbať, že jednoducho pravidlá sa dodržiavajú a nezneužívajú sa za to, že príde nejaký iný politický nominant, aby sa odstraňovali podpredsedovia parlamentu, ktorí sú predstavitelia opozície.

Ďakujem veľmi pekne, pán poslanec.
Ja si dovolím vrátiť k tej časti, kde ste spomínali restoratívnu justíciu, a treba sa tu k tomu vracať, nie, ten návrh tej hanebnej trestnej novely nie je restoratívna justícia. Restoratívna justícia vyzerá inak. Toto je paškvil. Restoratívna justícia musí mať aj nejakú primeranosť, samozrejme, aj otvorenia tých alternatívnych trestov a otvorenia väzníc a musia byť k tomu ľudia, ktorí dohliadajú na výkon trestu. A takíto tam nie sú. Nie sú tam vzájomné opatrenia, ktoré by, áno, nabádali aj k tomu, aby bola nahradená škoda. Veľmi správne ste na to poukázali. A treba sa k tomu vracať. Jednoducho toto nie je restoratívna justícia. Je klamstvo, že táto novela bola prijatá kvôli restoratívnej justícii. Je to klamstvo. Jednoducho vyzerá inak, inak bola pripravovaná, zobral sa z toho paškvil a ja som zvedavá nakoniec, ako sa pánovi ministrovi podarí k tomu mať aj nejakých ľudí. Hovorím nejakých, pretože na to, aby to bola riadna restoratívna justícia, tak treba prinajmenšom sto až dvesto ľudí do systému, ktorí budú dohliadať nad výkonom trestu, osobitne pri takomto obrovskom rozsahu otvorenia brány väzníc.
Takže ďakujem pekne, že ste na to upozornili, a treba na to upozorňovať, lebo nie je to restoratívna justícia.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Ja si dovolím osobitne po vašom vystúpení vrátiť tému, sme tu na základe návrhu na odvolanie ministra spravodlivosti Borisa Suska. Váš príspevok, nerada tu používam k tomu prívlastky, ale, bohužiaľ, musím povedať, bol úbohý, plný nenávisti a takého úbohého nepochopenia podstaty práva, ako absolventa právnickej fakulty, nepochopenia, o čom je demokracia a právny štát a rešpekt k ľuďom a k dôstojnosti, osobitne k menšinám, že by ste mali vrátiť diplom, o práci nebudem hovoriť, však to vieme, ako ste písali, proste to je úbohé. A ja vždy pri takýchto vyjadreniach, osobitne absolventov právnickej fakulty žasnem. Žasnem naozaj. Čo tí ľudia počas štúdia na právnickej fakulte robili? Čo robili? Čo robili na hodinách o právnom štáte a demokracii? Čo robili? Asi sa nevenovali štúdiu, lebo je to tak úbohé, tak úbohé, také plné nenávisti, že vy veľmi dobre viete, že demokracia a právny štát a jej vyspelosť sa počíta od toho, ako rešpektuje menšiny. Ale vy ani nechápete, o čom to je. Toľko. A viac slov by bolo škoda.
Sme tu k návrhu na odvolanie ministra spravodlivosti Borisa Suska. Tak sa vrátim a dovolím si vrátiť vlastne, a vážim si, že vystúpil pán minister a som rada, že je tu prítomný, lebo aj s tým sme sa stretli, že ministri, ktorí sú odvolávaní, nie sú prítomní na, na schôdzi, a toto si naozaj vážim, pán minister, že je dôležité pre vzájomný rešpekt, nech máme akékoľvek názory, že sa vzájomne vypočujeme, a vážim si, že ste tu a že k takejto výmene dochádza. Veď nemusíme sa zhodnúť, môžeme veci vidieť inak, ale je dôležité sa vzájomne počúvať. A je šanca, že potom aj ako spoločnosť sa posunieme ďalej, aj keď tie naše názory môžu byť veľmi rozdielne, takže naozaj si to vážim a vyjadrujem k tomu rešpekt.
K dvom veciam sa chcem vrátiť. A oceňujem tiež, že je tu v nejakej miere vecná debata k tým dôvodom, ktoré nás vedú k tomu podaniu návrhu na vaše odvolanie a vyslovenie nedôvery. A myslíme, že je tu veľmi, veľmi vážne nepochopenie ohľadom tej, my ju označujeme aj ja ju označujem za hanebnú novelu trestných kódexov. Jednoznačne ale máme zhodu v tom, že chceme restoratívnu justíciu a že zmena trestnej politiky bola potrebná. V tom máme naozaj zhodu. V tom máme naozaj zhodu. A mňa označovať ako ministerku, ktorá by na tom nemala záujem, tak dovolím si uviesť zopár faktov a tiež k tomu uviesť, že čo bolo potrebné pre to spraviť, ak ste to naozaj mysleli úprimne.
Je zhoda na tom, že bolo namieste rozšíriť priestor pre alternatívne tresty. To je všetko v poriadku. Je zhoda na tom, že treba zásadnú reformu, zásadnú reformu, ktorá súvisí s takýmito trestami, a potom, samozrejme, reformu, ktorá sa volá reforma probačnej služby, vy viete veľmi dobre, o čom hovorím, a mať tu naozaj ľudí, ktorí sa tomu venujú, naozaj mať. Ale znamená to, že celý rezort musí prejsť reformou, lebo tých peňazí pre tú justíciu jednoducho je tam dosť. A ako sami vidíte, konsolidáciou trpí celá krajina.
Dám bokom všetky opatrenia, ako ste ich vymysleli a ako ste ich nastavili, a nechcem tu teraz rozprávať o tom, čo pomáha, nepomáha krajine, ale jednoducho na justíciu už teraz ide viac peňazí ako v iných krajinách v rámci Európskej únie. Nadpriemerne. To znamená, že napríklad keď chceme restoratívnu justíciu a potrebujeme tam ďalších ľudí, lebo potrebujeme, lebo tí ľudia, ktorí dohliadajú nad výkonom trestu, keď ich porovnáme len s Českou republikou, tak ich tu máme úboho, úboho málo. A vy viete veľmi dobre s ministrom spravodlivosti, myslím si, že na tom by sme sa mohli zhodnúť, že prinajmenšom o dvesto ľudí by sme potrebovali viac. Ale zaviesť zásadnú zmenu bez toho, aby tí ľudia tam v tom systéme boli, a nezavádzať žiadne reformy v tej justícii, ktorá nám umožní potom tie peniaze aj v rámci toho rezortu hľadať a šetriť, znamená, že tu nie je záujem o žiadnu víziu, žiadnu zmenu.
Ale novela, ktorá bola o novej trestnej politike, ktorú som ja pripravovala, rok prebiehala v rámci mimo, v rámci medzirezortného pripomienkového konania. To znamená predtým, ako sem prišiel návrh ministra Karasa, ja som robila to MPK rok. Dvakrát, dvakrát som dávala na opätovnú diskusiu ten návrh, pretože, pretože je to zásadná zmena trestnej politiky. A nikdy by ma ani vo sne nenapadlo, že je možné, aby sem prišiel minister a pod pazuchou si donesie celú takúto novú právnu úpravu s novým nastavením, čo je trestný čin, aké budú tresty. Veď to je proste nemysliteľné, že sa otvoria brány väzníc a že tu nebudú ľudia, ktorí budú dohliadať nad takýmto výkonom trestu.
Toto je to, toto je to, za čo vás odvolávame, že jednoducho bolo vám jedno, aký to bude mať dopad, že sa množia krádeže, proste je to fakt, že ste otvorili brány väzníc a že tí ľudia tu nie sú, ktorí by dohliadali nad výkonom trestu. Jednoducho to sa stalo.
My sme mali tiež záujem nad zmenou politiky, ale takto sa to proste robiť nemá a nesmie. Jednoducho vy ste pod pazuchou doniesli niečo, čo, čo nikto nikdy nevidel. Zásadné zníženie trestov. S nikým ste sa o tom nerozprávali, nikomu ste to nepovedali. Dám bokom tie trestne stíhané osoby, v koho je to prospech. Takže nie za to, že rozprávate pekne o restoratívnej justícii, že by ste ju chceli, ale za to, že ste sem doniesli niečo, čo ani tá restoratívna justícia nie je, lebo tí ľudia, ktorí by ju vykonávali, tam nie sú. To ste, to ste sám, pán minister, povedali, nemáte tam ani na človeka. Nemali ste ho, ja som sa na to pýtala, aj keď ste to sem doniesli do parlamentu. A že to bude neskôr. Doteraz nemám vedomosť o tom, že by ste na to dostali peniaze. Jednoducho keď chcete potom presadiť tú zmenu, musíte ju vedieť urobiť. Ale vám je zjavne jedno, ako sa vykoná. Potom narýchlo robíte rozkazy v rámci, v rámci Zboru väzenskej a justičnej stráže, aby sa tie brány teda tak neotvorili. Jednoducho to je vidno, že to bolo celé nepremyslené s jediným cieľom vytvoriť priestor pre únik pred spravodlivosťou vašich ľudí. Jednoducho tak to je. A za to vás chceme odvolať okrem iného.
Prepustenie Dušana Kováčika. Nebola som tu, ale viem, že tu boli viaceré príspevky k tomu. Nie je pravdou, že by ste našli hocijaké jedno podobné rozhodnutie mňa alebo niekoho iného z ministrov spravodlivosti, ktoré by bolo čo len trošku podobné tomu, čo urobil minister spravodlivosti. Neexistuje také, že by minister spravodlivosti prepustil odsúdeného človeka na slobodu tým, že spochybňuje jeho vinu vo svojej podstate, že má jednoducho iný názor ako súdy, tak ho prepustí. Také neexistuje! Neexistuje!
To oprávnenie sa využívalo vtedy, keď bolo zrejmé, že súdy pochybili. Dokonca to bolo tak, že samotný súd, ktorý rozhodol, dával takýto návrh ministrovi, že zistil dodatočne, že si zle napočítal proste tresty, práve keď sa jednalo o viaceré trestné činy, ktoré boli spáchané. Jednoducho nemáme to tu ako v iných krajinách, kde spočítate dokopy tresty a kde vám to na 50, 60, 70 rokov. Tak to u nás nefunguje. Jednoducho akonáhle dôjde k spáchaniu viacerých trestných činov v tom istom časovom období, tak ten nápočet proste nie je jednoduchý. A áno, stalo sa, že súd napríklad nevedel, že v tom čase ešte spáchal iný trestný čin a nezohľadnil to, a teda ten, ten výpočet toho trestu bol zjavne chybný, zjavne, na prvý pohľad, že proste došlo k nejakému omylu, technickému omylu pri výpočte trestu. Ale nedošlo nikdy k rozhodnutiu, že by sa spochybnila vina, že má minister na to iný názor, a preto by prepustil človeka. Také neexistuje. A to je bezprecedentné, lebo to znamená obídenie jednoducho rozhodnutí súdov.
Tragické úmrtia. Mne je ľúto každého úmrtia človeka, či je to za bránami väzníc, alebo mimo. Je mi ľúto každého človeka, ktorý zomrel kvôli pandémii. Ja si myslím, že každý z nás má vo svojom blízkom okolí ľudí, ktorí zomreli a že to je veľmi ťažké. Žiadne peniaze nám nenahradia blízkych ľudí. Vy to veľmi dobre viete. Veľmi dobre to viete. Vyťahovať úmrtie obvineného pána Krivočenka je proste z vašej strany tak úbohé a cynické, jednoducho všetci ľudia, ktorí zomreli, niekomu chýbajú, či to bolo, že boli za bránami väzníc, alebo to bolo, alebo proste tam neboli.
Obvinený advokát Krivočenko sa dostal do väzby za vlády Petra Pellegriniho. To nám ani nemôžte dať, že my sme mali nejaké úsilie na tom, aby sa dostal do väzby, proste nie je to pravda. Počas pandémie zomreli viacerí obvinení aj viacerí, ktorí boli odsúdení. Áno, aj za bránami väzníc sa šíril covid. Aj tam sa šíril, takisto ako sa šíril v civilnom živote. Domnievam sa s ohľadom na všetky opatrenia, ktoré boli urobené v ústavoch na výkon väzby, v ústavoch na výkon trestu odňatia slobody, tak sa robil maximum na to, aby sa čo najmenej ten covid šíril.
Bohužiaľ, stav zdravotnej starostlivosti na Slovensku, takisto ako je dnes zúfalý, bol zúfalý aj v čase pandémie. Áno, mohli sme mať menej obetí. Mohli sme mať menej obetí či za bránami väzníc, alebo v civilnom živote. Ale v inom stave by sme museli mať zdravotníctvo. V inom stave. O množstve opatrení sa dá rozprávať, ktoré sme mohli urobiť inak, a áno, aj o tom mohla byť správa splnomocnenca Kotlára, čo sme mali urobiť inak. Aj pre nás, aj pre vás, proste, keď sa také niečo stane.
Napríklad, ja sa pýtam, prečo neboli zaočkovaní seniori proti chrípke, ja sa pýtam. Ale to bol, to bol stav, ktorý my sme prevzali aj po vás. Jednoducho zjavne to, čo napríklad bolo jasné v Nemecku, kedy sa zaočkovala Angela Merkelová hneď proti chrípke, a robila okolo toho veľkú prevenciu, že urobte aspoň toto, u nás sa nerobilo nič, ani sa to nevnímalo ako dôležité opatrenie. A covid sa neuveriteľne šíril práve kvôli tomu, v akom stave to zdravotníctvo bolo. A teraz dáme bokom, koľkokrát vy ste boli vo vláde, SMER, a že ste tu teraz trinásty rok a že to zdravotníctvo v akom je stave, je zjavne aj vašou chybou. Dajme to bokom.
A môžeme sa baviť, samozrejme, aj o tom, že mal byť lepšie manažovaný. Však kvôli tomu bola aj koaličná kríza, o tom môžeme sa rozprávať. Ale za bránami väzníc zomreli viacerí na covid, nielen obvinený advokát Krivočenko. Ak ste sa rozhodli ako vláda, že tí, ktorí boli odkázaní na starostlivosť štátu a zomreli na covid a majú dostať 90-tisíc, tak ich má, nemá dostať iba rodina obvineného advokáta Krivočenka, ale všetci obvinení, ktorí zomreli na covid v tom čase, aj odsúdení.
Môžeme sa baviť o ľuďoch, ktorí boli odkázaní na starostlivosť štátu a boli v sociálnych zariadeniach, ktorí takisto boli odkázaní na úroveň, ktorú poskytoval štát. Aj tam sa môžeme baviť, že vlastne tie podmienky, v ktorých boli, a na čo boli odkázaní, boli podobné. Aj tí by mali dostať 90-tisíc, ich rodiny. Jednoducho ten meter, ktorý sa tu stanovil, je nepochopiteľný. Neexistuje žiadny dokument, žiadny, z ktorého by vyplývalo, že v prípade obvineného advokáta Krivočenka, ktorý zomrel, by pochybil Zbor väzenskej justičnej stráže, také neexistuje.
Správa verejnej ochrankyne práv hovorí, že ten stav, v akom bolo zdravotníctvo, ako sa to manažovalo, tak to mohlo byť lepšie. A keby to bolo lepšie, bolo by to lepšie aj pre pána advokáta Krivočenka. Ale nie kvôli tomu, že by zbor pochybil. Nie, práve naopak. To znamená, ak chcete dať 90-tisíc obvineným, ktorí zomreli, treba ich dať všetkým. Vy ste si proste niečo vymysleli na vláde, obchádzate, obchádzate proste pravidlá rovnosti pre ľudí. Z nejakého dôvodu vám prišla blízka rodina advokáta Krivočenka, ja doprajem tých 90-tisíc, nevráti to, nevráti to život. Ale toto je tiež to, čo vyčítam ministrovi spravodlivosti, pretože on sa mal postaviť a povedať, keď chcete dať 90-tisíc tu, musíte dať všetkým, lebo on veľmi dobre vie, že zbor nepochybil, veľmi dobre to vie. Osobitne, keď má štátneho tajomníka pána Sedliaka, ktorý bol vo vedení Zboru väzenskej justičnej stráže a robil na tých správach aj ohľadom prešetrenia celej udalosti, tejto aj iných, takže veľmi dobre vie, veľmi dobre vie, že zbor nijako nepochybil, urobil maximum s ohľadom na možnosti, vtedy aké boli. A áno, stalo sa aj to, že na web stránke, ktorá informovala zo strany zdravotníctva, boli informácie, že existuje viac pľúcnych ventilácií, ale v realite len tie pľúcne ventilácie prichádzali do úvahy, kde boli anestéziológovia, a tie informácie nekorešpondovali s reálnym stavom. Na to tiež upozornila verejná ochrankyňa práv. Ale to nebol problém Zboru väzenskej justičnej stráže. Tí robili maximum, tí robili naozaj maximum. Aj z vlastnej iniciatívy riešili tú situáciu.
A že poslanci koalície, poslankyne o tom nemajú všetky informácie, to je z nejakej miery pre mňa aj zrozumiteľné. V nejakej miere, že rozumiem, že si beriem ten príbeh, ktorý pre mňa politicky je prínosný. Ale pre ministra spravodlivosti, ktorý zastrešuje Zbor väzenskej a justičnej stráže a vie, ako to bolo, že zneužíva toto tragické úmrtie, a je to... a naozaj poškodzuje tým dobrú povesť Zboru väzenskej justičnej stráže, lebo to, čo on urobil v tých podmienkach, je naozaj chvályhodné, čo všetko urobil pre to, aby sa covid nešíril. Ako tí lekári s ohľadom aj v tom stave, v ktorom je tá, tá nemocnica ktorú majú, pre... v rámci ústavu na výkon väzby, výkon trestu. Proste robili maximum, čo mohli. Keď tam pôjdete, uvidíte, v akých podmienkach proste to je. Samozrejme, že sú lepšie podmienky v tých civilných nemocniciach.
A môžeme sa aj o tom baviť o veľkej reforme, že či vôbec treba mať väzenskú nemocnicu, či by nemala byť iba civilná. Aj o tom sa dá baviť, aj o tom môže byť veľká reforma, ale skutočne zbor v tých podmienkach, ktorý bol, urobil maximum, maximum urobil a minister spravodlivosti to veľmi dobre vie. A že ešte zneužije to tragické úmrtie vo svojej reči, tak to môžem chápať len tak, že mu ten text napísal niekto iný, a že on by ho takto nenapísal. Len tak jedine viem ešte nejak pochopiť proste aj toto vystúpenie ministra spravodlivosti, že toto by proste z vlastnej hlavy nedal. Neverím tomu. Neverím tomu, lebo vie, že je to klamstvo, vie to veľmi dobre, pretože ak by to bolo inak, samozrejme, že by sa dala vyvodiť nejaká zodpovednosť, ale žiadna sa nedá voči Zboru väzenskej a justičnej stráže, žiadna.
Tragické úmrtie v tom čase obvineného pána generála Lučanského. Vy viete veľmi dobre, že som ako ministerka spravodlivosti zvažovala môj odchod. Ale nie preto, že by pochybil zbor. Dokonca vtedy viedol zbor váš človek, ja som ho nechala ako šéfa väzenstva. Ja som ho nemenila, bol to človek, ktorého ste si vybrali vy, keď sa zmenila ministerka, keď sa z ministerky Žitňanskej stal minister Gál, a vtedy vlastne za vlády Petra Pellegriniho došlo k zmene šéfa väzenstva. A ja som odišla ako štátna tajomníčka, to veľmi dobre viete. Ja som nechala tohto šéfa väzenstva. Ja som tam nedala svojho človeka, neurobila som to, v ktorého by som mala väčšiu dôveru s ohľadom na všetko. Áno, aj na potenciálne zneužitie čohokoľvek, čo by sa mohlo udiať vo väzenstve. Ale napriek tomu som zvažovala, keď k tomu došlo, že či z ohľadu na dôveru voči rezortu by minister nemal odstúpiť. A môžeme sa o tom rozprávať a vracať sa k tomu. Proste udejú sa veci, za ktoré minister spravodlivosti alebo iný minister, proste nevidí, že by niesol zodpovednosť, ale proste vyvodí tú zodpovednosť politickú preto, lebo je presvedčený, že to pomôže justícii. S ohľadom na všetko, čo sa dialo, áno, prišla som k presvedčeniu, že by som mala ostať, ale odišiel šéf väzenstva práve aj preto, aby tu neboli žiadne domnienky, že niečomu bráni v rámci vyšetrovania.
Ja som trvala aj na tom, aby odišiel aj šéf príslušnej väznice, aj keď som mala za to, aj z tých všetkých informácií, že nedošlo k pochybeniu, že pre politické vyvodenie by to bolo namieste. Nemala som to oprávnenie ako ministerka, aby som to urobila, ale šéf danej väznice proste chcel ostať vo svojej funkcii a ja som na to nemala žiadny nástroj. Ale šéf väzenstva odišiel. Na základe vyšetrení, nie, ktoré by robil rezort, dajme bokom tú vyšetrovaciu komisiu. Ale veď Generálna prokuratúra uzavrela tento prípad niekoľkokrát otváraný. Toľko ľudí, koľko bolo zbavených mlčanlivosti v tomto prípade, čo sa týka príslušníkov a ľudí, ktorí pracujú pre zbor, tu ešte nebolo. Ja som každý deň pomaly dve až tri pozbavenia mlčanlivosti podpisovala. Všetko som, všetky návrhy ktoré boli, ja som bola maximálne súčinná. Chcela som, aby sa to uzatvorilo, lebo som videla, že to traumatizuje celú spoločnosť a zneužíva sa toto tragické úmrtie. A je mi ľúto, že k nemu prišlo. Vo väzniciach by ľudia nemali umierať, či sú obvinení, či sú výkone trestu. Nemali by umierať. A áno, treba robiť všetko preto, aby tam k žiadnemu úmrtiu nedošlo. Ak som niekedy povedala, že došlo k úmrtiu a že k nim dochádza, tak, bohužiaľ, nedá sa tomu úplne zabrániť, nedá, nedá. Aj s ohľadom na dôstojnosť človeka, aj keď máte podozrenie, že môže dôjsť k samovražde, tak vlastne nemôžete ho monitorovať úplne, úplne všade a stále. Sú proste situácie, kde ho monitorovať nemôžete. To chápete asi sami, že sa to proste, že to nie je úplne možné.
A nakoniec tam, kde došlo aj k monitorovaniu, tak aj z vašej strany boli výčitky, že či to nie je zásah do, do dôstojnosti tých ľudí, že proste v nejakej miere monitorovaní boli, takže vždy je to, vždy je to hľadanie tej primeranosti, že máte nejakú obavu a monitorujete toho človeka, aby proste si nesiahol na život.
Je mi ľúto, že k tomu úmrtiu došlo, lebo je jednoznačne preukázané, že proste to bola samovražda. Došlo k tomu, nemalo sa to stať. Absolútne súhlasím. Ale nemohla som tomu nejako zabrániť. A teraz to tu vyťahovať, teraz, je to iba zneužívanie tragických úmrtí. A je to ďalšia vec, ktorú vyčítam ministrovi spravodlivosti, že to zneužíva, pretože Zbor väzenskej a justičnej stráže je rovnako týmto stále poškvrňovaný, no. Ja nehovorím, pán poslanec, že treba niekoho chváliť za to, že niekto zomrie vo väznici. Ale ak si niekto siahne na život a je to preukázané, tak ako v tom pochybil zbor? Ako v tom pochybil minister spravodlivosti?
Vráťme sa k návrhu na odvolanie ministra spravodlivosti Borisa Suska. Nemal by zneužívať tieto tragické úmrtia, je to hrubo za čiarou, čo by mal robiť minister spravodlivosti, a hanebná novela trestných kódexov nie je o restoratívnej justícií, je o úniku pred spravodlivosťou vašich ľudí. Tak to je, lebo keby to bolo o restoratívnej justícii, bolo by to napísané inak a boli by k tomu ľudia, ktorí dohliadajú nad výkonom trestu.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

... ktoré by išiel minister spravodlivosti urobiť? O žiadne. Ale jednoducho ten stav je neudržateľný. Keď sa vám nepáči reforma, ktorú som začala, nech sa páči, tak akú ide robiť minister spravodlivosti? Zatiaľ urobil iba reformu trestnej politiky pre záchranu vašich ľudí. Ale čo urobil pre ľudí?! Čo urobil? Ani pri tej reforme trestnej politiky sa nepostaral, aby pri tom prepúšťaní na slobodu tu boli ľudia, ktorí dbajú nad výkonom trestu. Nepostaral sa. Neviem o jednom človeku vlastne, o ktorých by sa navýšili títo ľudia.
Aká reforma sa tu udeje v súvislosti s dohľadom nad výkonom trestu? Nič o nej nevieme. Áno, je tu dôležitá reforma, mala by sa udiať. Nič o nej nevieme. Nemôžem predsa robiť reformu tak, že ju postavím, aby sa moji ľudia, aby unikli pred spravodlivosťou, a nič neurobím pre to, aby iní, ktorí tam teda majú ostať na základe tých zvoľnených pravidiel, tak aspoň aby sa nad tými novými pravidlami, niekto aby sa o ne staral, že sú dodržiavané. To ste neurobili. To neurobil minister spravodlivosti.
Jednoducho ten stav verejných financií vieme spoločne, že je neudržateľný. Ak nebudú ministri robiť reformy vo svojich vlastných rezortoch, aby sa efektívne poskytovala služba, aby sa efektívne ľudia dostávali, keďže sa bavíme o justícii, rýchle rozhodnutia, kvalitné rozhodnutia. Bez reforiem to nepôjde. Nepôjde to bez toho, aby sme mali sudcu, ktorý sa venuje napríklad iba rodinnému právu. Takisto ako keď si idete operovať oči, tak chcete mať očného chirurga. Chcete mať kardiochirurga. To isté si vyžaduje aj justícia. To isté si vyžaduje. Sú to reformy, ktoré treba dotiahnuť. Ak chce minister iné reformy, nech ich robí, ale ja o žiadnej neviem. O žiadnej neviem.
Môže si vybrať inú reformu. Môže si vybrať reformu, ktorá súvisí s obchodným registrom, ktorá nakoniec je súčasťou Plánu obnovy a odolnosti. Ale ani k tej nič neviem. Už tu mal byť v parlamente zákon, ktorý súvisel s novým, s novými pravidlami pre obchodný register. Áno, aby ste mali rýchlo zapísané spoločnosti, aby došlo rýchlo k zmenám. Taký tu mal byť návrh. A taký predpokladá aj Plán obnovy a odolnosti. Nič tu nemáme, lebo minister spravodlivosti rozpustil tím, ktorý ho robil, však nech sa prinesie nový tím, nech sa páči, ale jednoducho rozložil profesionálne štruktúry na ministerstve spravodlivosti a nedejú sa tam veci, ktoré sa majú diať. Už tu mohol byť nový Obchodný register. Notári mohli mať väčší priestor pre zápisy a zmeny v spoločnosti. Mali tu byť nové pravidlá aj pre zodpovednosť potom notárov napríklad. Keď dôjde vlastne k podvodom, kto za to bude platiť? Štát? Proste to sú veci, ktoré tu už dávno mali byť a nie sú tu. Boli nadizajnované, nachystané, nie, minister spravodlivosti sa venoval novej trestnej politike, ktorú ani nedotiahol do konca a doteraz sú ohrozované eurofondy. Jednoducho minister spravodlivosti mrhá časom, mrhá časom na veci, ktoré nie sú pre justíciu. Nie sú pre ľudí, nie sú pre matky, nepočujem nič, ako by sa staral o reforme, ktorá súvisela s rodinným súdnictvom. Nič, počujem len spochybňovanie. Čo robí pre to, aby boli rýchlejšie rozhodnutia v týchto veciach? Alebo ako vyhodnotí, lebo tie čísla napríklad ukazujú, že reforma pomohla rozhodnutiam v rodinných veciach. Nič tu o tom nepočuť, či tomu pomáha, či sa niečo zlepší. Nepočujem nič, ako sa stará o správne súdnictvo, pretože ak sme niekedy aj mali prieťahy v konaní aj pri porovnaní s inými krajinami, základný problém bolo správne súdnictvo, preto tu bola veľká reforma a nielen Najvyššieho správneho súdu, ale aj správnych súdov. Nepočujem nič, ako sa stará o to, aby táto reforma bola uvedená do života.
A nepočujem nič, nepočujem nič ani o zásadnej rekodifikácii Občianskeho zákonníka a potrebnej opatrovníckej reforme. Nepočujem nič. Toto sú veci, ktoré čakám, že by robil minister spravodlivosti.
Ale aj veci, ktoré som uviedla, sú veci, ktoré poškodzujú justíciu. A sú za takou hranou, že je jednoducho namieste, aby minister spravodlivosti buď sám odstúpil, alebo mu bola vyslovená nedôvera.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si predniesť návrh skupiny poslancov a poslankýň Národnej rady na vyslovenie nedôvery ministrovi spravodlivosti Borisovi Suskovi ako členovi vlády, ktorý je poverený riadením ministerstva spravodlivosti.
Na základe bližšieho odôvodnenia, ktoré si dovolím uviesť, nemôžem povedať, že v stručnosti, ale určite nebudem sa prísne pridŕžať písaného textu. Myslím, že každý si môže návrh na odvolanie prečítať, takže dovolím si upozorniť na tie časti, ktoré sú podľa mňa relevantné, a potom, samozrejme, aj na aktuálny kontext.
Navrhujeme z ohľadom na samotný návrh, aby Národná rada vyslovila nedôveru ministrovi spravodlivosti Borisovi Suskovi, a preto sme žiadali aj zvolať mimoriadnu schôdzu, a to ešte počas letných prázdnin. Treba povedať, že samotný návrh bol podaný do podateľne 16. augusta tohto roku. Máme koniec októbra, kedy sa venujeme tomuto návrhu. Je možno v niečom príznačné, že je to o 9.00 hod. ráno v piatok, a je tu asi aj preto toľko poslancov, koľko tu momentálne je, a to samotné asi ukazuje tiež význam, aký prikladá táto vláda takémuto návrhu opozičných poslancov.
Samozrejme, koalícia sa môže rôznym spôsobom pristaviť k tomu alebo postaviť k tomu, že opozícia podáva návrh na odvolanie ministra spravodlivosti, ale domnievam sa, že ten spôsob aj čas ukazuje, že aj teraz priamo v tomto konkrétnom prípade, že jednoducho nie je tu rešpekt k demokracii. Jedna vec je rešpekt k víťazovi, ale druhá vec je aj rešpekt k opozícii, že jednoducho takýto návrh by tu mal byť prerokovaný v primeranom čase, ak už nie počas letných prázdnin, tak aspoň potom počas predchádzajúcej schôdze, ktorá bola v septembri. V niečom je to naozaj príznačné a s tým súvisí aj samotný návrh, samozrejme, nás ako opozičných poslancov a poslankýň, že jednoducho ten spôsob, ako sa vláda rozhodla riadiť túto krajinu, a osobitne cez ministra spravodlivosti a jeho rozhodnutiami je jednoducho popretím všetkého, k čomu sa hlásime aj v Ústave Slovenskej republiky.
A môžme, samozrejme, sa tu rozprávať dlho o tom, čo povedal a nepovedal aj Ústavný súd, osobitne k tej hanebnej novele trestných kódexov, veď to je jeden z bodov na vyslovenie nedôvery ministrovi spravodlivosti, ale každý vieme čítať text s porozumením, verím, i keď je pravda, že ešte treba naozaj veľký dlh splatiť aj ohľadom čítania s porozumením textov, minister školstva a všetci ministri školstva vedia určite, o čom hovorím. Ale keď si čítam text s porozumením ohľadom samotného návrhu na Ústavný súd, ktorý sa týkal tej hanebnej novely trestného kódexu, tak je z toho zrejmé, že to, prečo podávame návrh na vyslovenie nedôvery ministrovi spravodlivosti vlastne v tomto samotnom rozhodnutí Ústavného súdu k nášmu návrhu ako opozičných poslancov bolo potvrdené. A ja sa k tomu, samozrejme, budem vracať a budem vysvetľovať ten kontext.
V samotnom návrhu, v ktorom žiadame Národnú radu, aby vyslovila nedôveru ministrovi spravodlivosti, sme vymenovali niekoľko bodov. Nie je to úplný výpočet. A nie je to, samozrejme, len za to, čo bolo práve aktuálne v lete, a to bolo prepustenie Dušana Kováčika na slobodu, ako to bolo často zužované, že keď minister spravodlivosti využil svoju právomoc, že za to ho ide odvolať opozícia. Nie. Ten výpočet je siahodlhý. Je siahodlhý a áno, začína práve tým návrhom, ktorý priniesol minister spravodlivosti 6. decembra minulého roku na vládu pod pazuchou. Je to vlastne nový kódex, nový trestný kódex, nová trestná politika, ktorá nikomu nebola predložená, nikto ju nevidel okrem úzkeho okruhu blízkych tejto koalícii vrátane trestne stíhaných osôb, že minister spravodlivosti robil novú trestnú politiku s trestne stíhanými osobami, v koho prospech tá nová trestná politika bola nastavená. Toto samotné je dostatočné na to, aby ministrovi spravodlivosti bola vyslovená nedôvera.
Jednoducho nemôže sa spreneveriť minister spravodlivosti svojej úlohe, svojmu poslaniu, že má slúžiť verejnému blahu Slovenskej republiky, spravodlivosti pre všetkých a robiť spravodlivosť iba pre svojich ľudí. Môžme mať politicky rôzny názor na trestne stíhané konania, môžme, ale nemôžeme nastavovať trestnú politiku, zákony tak, že sú v prospech iba určitej úzkej skupiny ľudí. A to bolo jednoznačné, že to vidíme. Veď to vidíme na konkrétnych kauzách, ako si kto prilepšil. A nemusíme ísť ďaleko, pán predsedajúci. Vy viete veľmi dobre, aký to malo kontext pre vás v súvislosti so zastavením trestného stíhania, takže tu naozaj aj priamo potom poslanci, poslankyne hlasovali, a niektorí konkrétni poslanci, ktorí si priamo prilepšili s ohľadom na danú právnu úpravu.
Ale to nebolo všetko, že takto bola ušitá tá nová trestná úprava. To, ako bolo ušitá priamo ohrozilo eurofondy, priamo. Aj čerpanie Plánu obnovy a odolnosti. Nemožno sa uspokojiť s tým, že teraz tá posledná splátka bola Slovenskej republike poslaná. Minister spravodlivosti veľmi dobre vie, že konanie s Európskou komisiou nie je ukončené. Ešte stále je tu tzv. proces súvisiaci s kondicionalitou k eurofondom, nie je skončený. Ten bol spustený, pokračuje ďalej. Aj s ohľadom na ďalšiu právnu úpravu, ktorú máme teraz v parlamente, a súvisí práve s touto hanebnou novelou trestných kódexov, pretože nanovo sa budú opravovať zase tie zmeny trestnej politiky, či už je to Trestný zákon, trestný proces. Je tam vytvorený priestor, máme všetci o tom vedomosť, ktorí sa o to zaujímame, že opätovne bude, samozrejme, opravovaná táto právna úprava, aby sa vyšlo v ústrety požiadavkám Európskej komisie. A je naozaj smutné, je naozaj smutné, že Európska komisia pomáha Slovenskej republike, aby spravodlivosť bola nastavená tak, že by nebola šitá iba pre skupinu ľudí, ktorá je motivovaná páchať trestnú činnosť. A osobitne, samozrejme, Európsku komisiu zaujíma, ako sú nastavené tie pravidlá pre čerpanie peňazí, ktoré máme v súvislosti s benefitmi, ktoré súvisia s tým, že sme členskou krajinou Európskej únie. Nie je to len Plán obnovy a odolnosti, ale vôbec čerpanie eurofondov, takže áno, ten proces s Európskou komisiou neskončil. Nebuďte uspokojení, páni poslanci a poslankyne koalície, nie je pravdou, že by Európska komisia súhlasila s tým, ako bola napísaná tá hanebná novela trestných kódexov. Nie je to pravda. Nie je to pravda. Nie je to pravda, že by akceptovala zrušenie Špeciálnej prokuratúry. No nie je to pravda. Veď práve preto tu máme teraz návrh, ktorý vlastne má byť svoj samostatný osobitný útvar pri Generálnej prokuratúre práve pre ten boj s organizovaným zločinom a s korupciou vrátane, samozrejme, záujmov, ktoré súvisia so záujmami Európskej únie ohľadom ochrany európskych peňazí, takže je zrejmé, že ten proces, ktorý súvisel so samotnou hanebnou novelou trestných kódexov nie je ukončený. Pokračuje ďalej.
Ale prečo sa to stalo? Pretože skryto, pod pazuchou, 6. decembra minister spravodlivosti, minister spravodlivosti doniesol vlastne nový kódex pre trestnú politiku na vládu. Nikto to nevidel. To, že to takto priniesol, je absolútne bezprecedentné. Absolútne bezprecedentné! Ako keby to hovorilo, že minister spravodlivosti teraz prinesie nový občiansky zákonník takisto. Veď to sú zásadné pravidlá fungovania vo vzťahoch medzi ľuďmi na Slovensku. A trestný kódex, či je to Trestný zákon, alebo trestný proces, tak sú pravidlá, ktoré súvisia s trestným postihom za trestné činy, a aké sankcie. Toto proste, to nemôžeme spoločne akceptovať, aby toto bolo pravidlom. A jasne sa k tomu vyjadril aj Ústavný súd. A z tohto pohľadu je absolútne irelevantné, či nakoniec tá hanebná novela bola Ústavným súdom za protiústavnú, lebo je dôležité odôvodnenie toho rozhodnutia.
Jedna vec je, keď sa prekročila hranica ústavnosti. Áno, o tom sa môžeme rozprávať. Tam to Ústavný súd nevidel. Môžeme o tom polemizovať. Ale z odôvodnenia je jednoznačne zrejmé, že porušenie zákona tu jednoznačné bolo a že takto sa to robiť nemá. A že rovnako dôvody, ktoré tvrdila vláda, že mali smerovať k týmto zmenám, nesedia nijako, nijako. Aj že je podliezaná latka v rámci Európskej únie, čo jednoznačne vlastne potvrdila vo svojej komunikácii so Slovenskou republikou aj Európska komisia. A že vôbec nie je pravdou, že by tu bola nejaká inšpirácia Českou republikou, Rakúskom, Nemeckom. Proste to nie je pravda, to ste si povymýšľali. Nie je to pravda! A keď sa na to pýtala Európska komisia, tak ste to nevedeli doložiť. Nevedel to doložiť minister spravodlivosti. Jednoducho povymýšľal si takéto klamstvá a nevedel to doložiť. A jednoznačne toto tiež môžete nájsť v rozhodnutí Ústavného súdu, že toto jednoducho bolo popreté. Takéto dôvody tu neexistujú.
Rovnako Ústavný súd jednoznačne poprel, že nie je pravda, že by tu boli desiatky rozhodnutí Ústavného súdu, pre ktoré treba takúto zásadnú zmenu trestnej politiky, a že treba kvôli tomu zrušiť Úrad špeciálnej prokuratúry. A rovnako povedal, že nie je pravdou, že by zriadenie takejto špeciálnej inštitúcie pre boj s korupciou a organizovaným zločinom bolo výnimočné v rámci Európskej únie, že to jednoducho nie je pravda. Jednoducho samotný materiál, ktorý prišiel na vládu z dielne ministra spravodlivosti bol plný lží a Ústavný súd to jednoznačne, jednoznačne vo svojom rozhodnutí potvrdil. Už toto samotné by malo stačiť na vyslovenie nedôvery ministrovi spravodlivosti.
S hanebnou novelou súvisí ďalšia vec, veľmi, veľmi dôležitá a podstatná. To, že to takto priniesol minister spravodlivosti, nedal nikomu priestor, nie že nám, ale odbornej verejnosti, našim súdom, našim policajtom, vyšetrovateľom, našim prokurátorom. Nikomu nedal možnosť, nikomu. Ani, samozrejme, okresným úradom, ktoré majú riešiť teraz priestupky v oblasti majetku. Nikomu nedal možnosť, aby sa na to pozreli. A zásadne menil hranicu aj toho, čo je trestným činom. Ja si rada povymieňam tuto s pánom poslancom Gašparom všetky dáta, ktoré súvisia s nárastom majetkovej kriminality, ktorá súvisí s tou hanebnou novelou trestných kódexov, pretože tá narastá, narastá a, samozrejme, nie v oblasti trestných činov krádeže. Veď my sme množstvá, množstvá skutkov práve z tej oblasti presunuli do priestupkov, tak nemôžeme si pozerať dáta, či nám rastie trestná činnosť krádeže. Tak to, že nám nerastie, znamená, že to potvrdzuje, že sa nám tie skutky presunuli do priestupkov a že toto je vážny problém.
Ale toto tu nikoho netrápilo, ale malo to trápiť ministra spravodlivosti, ministra spravodlivosti, ktorý keby sa rozprával o takomto návrhu aj s ministrom vnútra, ktorý by mal ale záujem, samozrejme, sa starať o blaho na Slovensku, o poriadok a bezpečnosť, ale aj s ohľadom na posledné rozhodnutie ministra vnútra aj z jeho dielne na ministerstve vnútra, ako poznáme, zmier, súdny zmier s Andrejom Babišom, je zrejmé, že minister vnútra mu naozaj v tomto pomôcť nemohol, to je pravda a... lebo tiež sa nám posunul, tiež sa zjavne sa zaujíma o iné veci ako o verejné blaho občanov a občianok Slovenskej republiky.
Jednoducho to, čo je tu naozaj hanebné, je, že tu nikto, nikto, kto sa mal, nezaoberal dopadmi tejto trestnej politiky. Nikto. Ale to nie je všetko. Potom takto narýchlo ušitá hanebná novela sa mala zo dňa na deň uplatniť. Zo dňa na deň. Okrem toho, že zo dňa na deň bola zrušená špeciálna prokuratúra. Jednoducho už tento zoznam je, je tak príšerný pre vizitku ministra spravodlivosti. (Reakcia z pléna.) Ja tu nikoho nehecujem, pán, pán poslanec. Ja tu nikoho nehecujem. Ja tu rozprávam veci, ktoré sa stali a sú príšerné. A sú príšerné. (Reakcia z pléna.) No veď dobre, veď pozrite sa, prosím, neprerušujte ma, na to by mal byť predsedajúci, aby vás upozornil, že zasahujete mi, zasahujete mi, samozrejme, do môjho vyjadrenia, tak vás poprosím, aby ste sa ukľudnili, keďže pán predsedajúci zjavne na to nemá čas. (Reakcia z pléna. Zaznievanie gongu.)
Ďalší problém naozaj závažný v súvislosti s touto hanebnou novelou trestných kódexov je ten, že zo dňa na deň mala platiť. Nikto tu nemal priestor, aby sa na to pripravil. Tam naozaj vo vreciach sa prenášali spisy špeciálnej prokuratúry prokurátorom, ktorí vôbec nevedeli, o čom tie veci sú. A, samozrejme, že tým pádom všetky trestné stíhania stáli. O toto vám išlo? No zjavne áno. Zjavne áno. Lebo následne so zrušením aj špeciálnej jednotky NAKA na, na polícii, to znamená, že jednoducho tieto trestné stíhania, ktoré súvisia s organizovaným zločinom a korupciou, proste zjavne nechcete, aby sa dôsledne vyšetrovali. Keďže je to o... tá hra o čas, je tu, je tu jednoznačne veľmi významná.
Takže áno, toto je ďalšia výhrada s tou hanebnou novelou trestných kódexov, že to jednoducho nikto, nieže my, ale tí, ktorí sa zaoberali tými dopadmi, nemali žiadny čas sa na to pripraviť, žiadny. To sú základné pravidlá, ktoré platia proste pre takúto veľkú, novú zmenu trestnej politiky. Pol roka sa môžme baviť, či by bolo dosť času na to, aby sa na to pripravili, či už okresné úrady, či už vyšetrovatelia, či už sudcovia, či už prokurátori. Nie, zo dňa na deň. Už toto samotné by malo stačiť na to, aby minister spravodlivosti sám odstúpil.
Treba sa tomu vracať. Ja rozumiem, že môžete si myslieť z radov koalície, že sa vraciame k veciam, ktoré ako keby tu boli vyriešené, ale neboli vyriešené, lebo dodnes sa nimi otriasame.
To, čo ste spôsobili zrušením špeciálnej prokuratúrym, a spôsobil to minister spravodlivosti, je, že bolo napľuté ľuďom na prokuratúre, na špeciálnej prokuratúre, tým, ktorí celý život venovali svoj profesný, takmer celý profesný život boju s organizovaným zločinom a s korupciou, tak ste im napľuli jednoducho do tváre. A to neboli ľudia, ktorí by tam prišli počas predchádzajúcej vlády. Veď tam boli, veď tam boli niektorí viac ako desať rokov, že tam boli pomaly od začiatku vzniku špeciálnej prokuratúry, ktorú nakoniec SMER zachránil onoho času aj so Špecializovaným trestným súdom. Vlastne ste zlikvidovali aj svoje vlastné dieťa. Jednoducho zlikvidovali ste ľudí, profesne ste ich zlikvidovali, ktorí tu svoj profesný život venovali úlohám pre boj s organizovaným zločinom a s korupciou. To ste urobili, pretože sami nevedeli vlastne ku dňu, keď boli preložení, čo vlastne budú robiť. Od stíhania, organizova... potierania organizovaného zločinu a korupcie začali riešiť korešpondenciu v rámci väzenstva. Ja nehovorím, že to nie je podstatné. Je to, samozrejme, dôležité, robiť dohľad nad väzenstvom. Ale jednoducho ľudí, ktorí sa špecializovali osobitne na takúto ťažkú oblasť, tak ste im napľuli do očí. A urobil to svojím rozhodnutím minister spravodlivosti.
A opieral to o lži. O lži, ktoré jednoznačne potvrdil Ústavný súd, že, že sú to výmysly, že ste tvrdili, že by systematicky Úrad špeciálnej prokuratúry mal porušovať a manipulovať trestné konania. To nebola pravda. To nebola pravda. A nakoniec každé z tých konaní prechádza nezávislými, nestrannými súdmi, či už to bol Špecializovaný trestný súd, Najvyšší súd, ale aj Ústavný súd. A bolo jasné z tých rozhodnutí Ústavného súdu, o ktorých ste tu rozprávali, a nikdy ste ich nepredložili, že proste také neexistujú, ktoré by potvrdzovali nejaké systematicky, systematické zlyhanie Úradu špeciálnej prokuratúry.
A treba tu pripomenúť, že nakoniec aj sudcovia, ktorí sa prikláňali k zmenám trestnej politiky, sami, sami vo všetkých diskusiách tvrdili, že to nie je pravda, že by tu bolo nejaké systémové zlyhanie Úradu špeciálnej prokuratúry. A nie je pravda, že by existovali takéto rozhodnutia Ústavného súdu. Takže ľudia, ktorí aj, áno, aj z odbornej verejnosti mohli mať názor podobný vášmu ohľadom zásadnej zmeny trestnej politiky, dám bokom, že tiež, tiež nesúhlasili s takým spôsobom presadenia tej právnej úpravy, ale jednoznačne, jednoznačne sa jasne vyjadrovali, že sú to výmysly. Sú to výmysly, ktoré boli k odôvodneniu k týmto zásadným zmenám.
Ja sa, ja sa divím, že zo strany naozaj ministra spravodlivosti je také ticho, ktoré súvisí aj s čerpaním z prostriedkov z Plánu obnovy a odolnosti, ale nakoniec ohľadom ohrozenia čerpania zdrojov, ktoré sú európske štrukturálne a investičné fondy, eurofondy, pretože tie všetky zmeny, ktoré sa tu udiali, dodnes ohrozujú čerpanie eurofondov, dodnes. Ten proces, ako som povedala, nie je ukončený, a preto tu máte aj ďalšie zmeny. Som zvedavá, koľkáta v poradí ešte bude ďalšia a koľkokrát to ešte budeme opravovať.
Prepustenie Dušana Kováčika počas leta, to je niečo, čo, ja si myslím, že to nikto neočakával. Naozaj toto nikto neočakával. To je jednoducho bezprecedentné a ja si myslím, že treba sa rozprávať o tom, že existuje nejaký priestor v práve, kde je predpoklad, že sa nejakým spôsobom využíva. Ale to neznamená, že pri využívaní práva môžeme ísť do extrému a potierame zmysel. A práve preto, že zjavne stále v tejto našej postkomunistickej a postsocialistickej krajine nie sme schopní, nie sme zjavne schopní sa pozerať na zmysel právnej úpravy, tak musíme mať takú detailnú právnu úpravu, že musíme povedať aj to, čo každý vidí.
A toto nás všetkých ubíja a zabíja, táto prepletenosť dôslednej právnej úpravy, že jednoducho musíme myslieť na to, že sa dostane do, do pozícií, že sa dostanú do pozícií ľudia, ktorí budú mať moc a budú zneužívať tú právnu úpravu na nekalé úmysly. A toto sa stalo v prípade prepustenia Dušana Kováčika na slobodu, lebo môžeme mať rôzne názory ohľadom trestného stíhania Dušana Kováčika, samozrejme, aj ohľadom samotného odsúdenia, to je absolútne legitímne, že pán minister spravodlivosti podal dovolanie, to je absolútne legitímne, ale prepustiť právoplatne odsúdeného človeka z korupcie na slobodu v takejto ostro sledovanej kauze bez toho, bez toho, aby tu bolo nejaké jasné pochybenie, na ktorom by sme sa všetci vzájomne zhodli, lebo také nič nie je. (Reakcia z pléna.)
Zjavne aj koalícia má nejaký názor, nech sa páči, pán poslanec, zase tu vykrikujete, prerušujete ma, ale ani sudca na prvom stupni nebol ten, ktorý bol posledný, veď sa jednalo o odvolacie konanie ešte, veď sa jednalo ešte aj o možnosť cez Ústavný súd napadnúť rozhodnutia. Nech sa páči, vstupuje do toho minister spravodlivosti svojím mimoriadnym opravným prostriedkom. Nech sa páči, však môže. Nech sa páči. Ale prečo sa prepúšťa právoplatne odsúdený človek z korupcie na slobodu? Tak nestačí, že sa zmení právna úprava, ktorá zásadne, zásadne nastaví inak sankcie aj za takýto trestný čin, to nestačí, musí sa prepustiť na slobodu.
Jednoducho táto právomoc ministra tak, ako bola teraz použitá, jednak nikdy nebola tak použitá, je to, je to úplne bezprecedentné. Nie je pravdou, že ja by som niekedy ako ministerka spravodlivosti využila v takomto priestore túto právomoc. Nie je to pravdou. Nepoznám žiadne rozhodnutie ministra spravodlivosti, žiadne, žiadne, ktorý by išiel do takéhoto širokého využitia tejto právomoci.
Áno, aj preto sme podali návrh do parlamentu, aby sa zúžil tento priestor. A zjavne treba ísť cestou Českej republiky, tento priestor ministrovi spravodlivosti nedať, dať mu len priestor podať návrh, ale nedať mu priestor podať rozhodnutie. Treba ho nechať v rukách súdov.
Lebo tu sa nejednalo len o to, že bol prepustený Dušan Kováčik na slobodu a že minister spravodlivosti má nejaké iné rozhodnutie. Veď vieme veľmi dobre, čo nasledovalo. Dušan Kováčik mal rozhovory verejné. Minister spravodlivosti sa k tomu niekoľkokrát vyjadroval. Niežeby nám riadne vysvetlil, prečo ten, prečo ho prepustil, k tomu nedošlo, treba povedať, hej? To k tomu nedošlo, že by sa postavil pred verejnosť, širokú, odbornú, a povedal, toto boli k tomu moje dôvody, pre toto som bol presvedčený, že je to správne, a nech sa páči, tu je aj moje mimoriadne dovolanie, tu je aj moje dovolanie. Nie, toto sa nestalo! Ani toto sa nestalo, že dôjde k takémuto bezprecedentnému rozhodnutiu, že by potom ten minister predstúpil pred verejnosť a riadne to vysvetlil. Nestalo sa to. My sme sa to pokútne dozvedali, čo sa vlastne stalo. Jednoducho ten spôsob, ako došlo k prepusteniu Dušana Kováčika, je faktickým zásahom do súdnej moci. Ja som o tom presvedčená a treba jednoznačne zmeniť právnu úpravu a toto jednoznačne zakázať. Proste neumožniť takýto priestor.
Áno, javí sa, že sa nám tu, že sa nám tu stal nejaký nešvár, že musíme dávať do zákonov aj to, čo sme si nikdy nemysleli, úprimne. A podľa mňa ani vy ste si to nemysleli, že sa môže takto využiť. A preto hovorím, že nešvár, lebo je to veľmi podobné, je to veľmi podobné, čo urobil teraz minister vnútra, resp. jeho rezort, ministerstvo spravodlivosti, že uzavrel súdny zmier s Andrejom Babišom, s Andrejom Babišom. To je jednoducho niečo neslýchané, neslýchané, to, ja si myslím, že to nikto netušil, že niekto pôjde touto cestou. Netušil. Okrem toho, že samotný súdny zmier v takejto veci, ja sa domnievam, že ani nebol možný. Jednoducho nemôžete robiť súdne zmiery o hocičom, to si dovolím iba tu uviesť. Napríklad súdny zmier o tom, že nebola druhá svetová vojna, hej, to proste nemôžeme o hocičom robiť súdne zmiery.
A toto sa stalo aj tu. Ja to hovorím preto, aby, aby som len vysvetlila, že ako vážne vnímame toto využitie právomocí ministra spravodlivosti. Jednoducho, samozrejme, že ja rozumiem argumentu ministra spravodlivosti, argumentom koalície, že ten priestor tu je, ale nemôžeme, nemôžeme pristupovať k výkladu práva takým spôsobom, takým spôsobom, že poprieme zmysel, zmysel celej právnej úpravy vlastne, že tu prebehne celé trestné konanie súdne, je tu rozpor, lebo si minister spravodlivosti myslí, že ten človek proste nemal byť vinný, ale tu rozhodli právoplatne tie súdy. Právoplatne rozhodli. Nebol to prvostupňový súd a teraz všetci sme tu v pomykove, čo sa stalo, myslíme si, že to bolo celé inak, nie. Môže tu byť časť spoločnosti, ktorá má iný názor, môže to byť, samozrejme, ale riadne tu rozhodol prvostupňový súd, druhostupňový súd, došlo k právoplatnému odsúdeniu. Tak to je. A toto celé by už stačilo.
Ale rovnako, čo nemôžem povedať, že je to bezprecedentné úplne, alebo v niečom mi to prišlo podobné a spomeniem ministra Harabina, ktorý robil šikanu sudcov, a k tomu budem teraz hovoriť, ktorý naozaj využíval rôzne nástroje na to, aby šikanoval sudcov, ktorí mu boli nepohodlní, a že sa k tomuto znížil minister spravodlivosti a robí takúto šikanu na tlačových besedách s trestne stíhanými osobami, v koho prospech, v koho prospech je útok na tých sudcov, to je skutočne hrubo za čiarou, lebo veď nech sa páči, môžu mať trestne stíhané osoby rôzny názor na sudcu, nech k tomu využívajú právne prostriedky, ale nemôže byť na to zneužívaná tlačová beseda, ešte za účasti premiéra, ale že za účasti ministra spravodlivosti, ministra spravodlivosti, ktorý nakoniec má celé portfólio nástrojov, ktoré môže využiť, ako aj nakoniec využil pri Dušanovi Kováčikovi. (Povedané so smiechom.) Až nad mieru, hej?
Dovolanie, nech sa páči. Však môže využiť všetky opravné prostriedky, ktoré má, ak má za to, že vec sa vyvíja niekde inde. Ale prečo tlačová beseda s trestne stíhanými osobami? Proti sudcom. V koho prospech je takáto šikana? V prospech tých trestne stíhaných osôb sú proste tie útoky na sudcov. Tak tam tomu asistuje minister spravodlivosti. To je, to je nevídané! Akože to tu ešte nebolo. Ja si nepamätám žiadneho ministra spravodlivosti, ktorý by sa k tomuto znížil. Naozaj nie. Neviem. Povedzte mi jedného. Ja neviem ani jedného. Nepamätám si. Neviem. Ani za komunizmu. Toto naozaj neviem, že by sa takéto niečo takto dialo. (Ruch v sále.)
Zásah ministra spravodlivosti do nezávislého Najvyššieho súdu, máme tu k tomu teraz stanovisko Súdnej rady, ja som si pozrela stanovisko Súdnej rady a domnievam sa, že presne ten dôvod, pre ktorý navrhujeme odvolať ministra spravodlivosti, Súdna rada vo svojom stanovisku jasne uviedla, že sa nemá diať. Čiže Súdna rada vo svojom stanovisku uviedla a používala príklady z Českej republiky – neviem, prečo išla tak ďaleko, lebo mohla používať aj zo Slovenska –, že osobitne ak samotná vláda zneužíva napríklad tlačové besedy na útoky proti sudcom, a má záujem v niektorých veciach aby sa nejak rozhodovalo, a potom využíva, až nadužíva nástroje, ktoré má, tak to je za hranicou priestoru, ktorý má výkonná moc. A veď to sa tu presne deje aj sa udialo. Veď presne vlastne v tých veciach, v ktorých vystupuje vláda s ministrom spravodlivosti, s trestne stíhanými osobami, tak v tých veciach si potom minister spravodlivosti pýtal nespočetné množstvo spisov z Najvyššieho súdu. Veď tam bol priamy súvis, ktorý keď si dôsledne prečítame stanovisko Súdnej rady, tak vlastne odsúdilo takýto postup ministra spravodlivosti.
A už to samotné tiež by mohlo stačiť na vyslovenie nedôvery ministrovi spravodlivosti, lebo ten zásah bol bezprecedentný, a to sme tu teda mali rôzne zásahy od Štefana Harabina, ale takýto zásah si teda naozaj nepamätám. A nijakým spôsobom nepopieram, že minister spravodlivosti, samozrejme, ak má podozrenie a má podnet, že dochádza k manipulácii s náhodným prideľovaním spisov, tak má k tomu nástroje a priestor, aby to išiel preveriť. Ale tie veci, v ktorých má to podozrenie, a nie celý systém za ix rokov dozadu... dopredu, dozadu, hore-dole bez toho, aby to riadne vysvetlil a odôvodnil.
Zrušenie analytického centra a odchod 26 analytikov z rezortu spravodlivosti, k tomu si dovolím mať tiež širší komentár, pretože minister spravodlivosti na jednej strane nechá odísť, nechá odísť analytikov z ministerstva spravodlivosti, ktorí naozaj ťažko budovali celú túto jednotku, a to nieže dávali podklady pre reformu justície aj pre súdnu mapu, toto dajme celé bokom, veď na to môžeme mať rôzne názory, ale to sú analytici, ktorí práve, práve mohli byť osožní pre zásadnú zmenu trestnej politiky. Práve vtedy. A pre akékoľvek zmeny, ktoré ministerstvo spravodlivosti robí. Ale aj preto, koľko treba nových zamestnancov na súdoch, koľko sudcov. To, že došlo k zrušeniu takejto analytickej jednotky, vytvára nanovo ten priestor, ktorý tu bol, a znovu sa vraciam, za Štefana Harabina, pretože to, čo sa tu dialo, je, že sa tu jednalo naozaj o priestor pre obrovskú vnútornú korupciu, osobitne pri prideľovaní sudcov na jednotlivé súdy, že jednoducho boli súdy, ktoré boli až vyobkladané, sa tomu hovorilo, sudcami a boli iné súdy, ktoré naozaj trpeli a mali nedostatok sudcov a, samozrejme, potom trpeli ľudia, lebo tam boli prieťahy v konaní.
Jednoducho zrušiť takúto analytickú jednotku je, je nepochopiteľné, nezodpovedné. Zjavne minister spravodlivosti pochopil, že to nebol dobrý nápad, a nanovo teraz, tak najprv cez leto ju zruší a teraz ju znovu ide vytvoriť. Ale čo naozaj absurdné, je, že najprv sa zruší analytická jednotka na ministerstve spravodlivosti, ktorá okrem iného, okrem iného nielenže dáva dáta ministerstvu spravodlivosti, ale, samozrejme, aj Európskej komisii v rámci vyhodnocovania našich trestných konaní a ich dĺžky alebo občianskych konaní alebo obchodných konaní a tieto dáta celé vyhodnocuje, a tak môžete mať aj vy všetci poslanci, poslankyne, ľudia môžu vidieť, ako sa tým súdom darí. To sú jasné, presné dáta, kde sa dá overiť, či sa tie konania skracujú, predlžujú, a tie dáta sú veľmi prísne zbierané zo všetkých súdov.
Tak ja neviem ani, ako sa mám vyjadriť k tomu, že minister spravodlivosti nechá odísť týchto analytikov, zruší analytické centrum. A potom, potom spustí anketu so sudcami. Veď anketa so sudcami je dôležitá – aj ja som robila ankety, aj s justičnými zamestnancami – a ich sa pýta, aké sú rýchle súdne konania. Tak ja neviem, že či sa ideme baviť o tom, že či sú rýchle súdne konania, lebo či sudcovia myslia, že sú rýchle alebo že sú pomalé. No tak buď sa nám zrýchlili a tie čísla sú iné, alebo sa nám nezrýchlili. A je úplne jedno, kto si čo myslí, rovnako je nepodstatné, nepodstatné pre ministra spravodlivosti, jeho rozhodnutia, ako vyhodnocujú sudcovia dostupnosť súdov. Veď ľudia sa majú k tomu v prvom rade vyjadriť. A treba vyhodnotiť, koľko akých konaní sa môže javiť dostupných alebo nedostupných. Ale osobitne aby sa tu niekto vyjadroval, že v odvolacom konaní nedostupný súd, kde človek ani nepríde na pojednávanie pomaly, toto všetko sú, samozrejme, dáta, ktoré analytické centrum riadne vyhodnocovalo. Riadne vyhodnocovalo. A vedelo porovnať, ako je to v týchto rokoch, ako to bolo pred ’89., keď sme mali oveľa menej súdov, lebo to, že máme toľko súdov, je výstrelok v zásade Štefana Harabina. Jednoducho politika, ktorú sa rozhodol robiť minister spravodlivosti, je založená na dojmoch, pocitoch. A ja vás na to upozorňujem, vážené pani poslankyne a poslanci koalície, upozorňujem vás na to, že bez dát, tvrdých dát, sa nedá urobiť žiadne dobré rozhodnutie, žiadne dobré rozhodnutia pre nikoho a už vôbec nie pre justíciu.
A ja si pri tých dátach sa dovolím ešte prizastaviť aj v nadväznosti na tú hanebnú novelu trestných kódexov a dáta, ktoré nakoniec súvisia aj s tým, čo sa nám momentálne deje, lebo to súvisí, samozrejme, aj s prácou analytického centra, ktorý by mohol k tomu dať, dať možno nejaké vysvetlenie, možno nejaký návrh pre ministra spravodlivosti.
Ja som sa pýtala ešte pri tej hanebnej novele trestných kódexov, kde sú tí ľudia, ktorí budú dohliadať nad prepustenými na slobodu či už pre domáce väzenie, jednoducho pre tie alternatívne tresty. Však ja som za alternatívne tresty. Veď tak som stavala celý nový Trestný zákon, ktorý priniesol minister Karas nakoniec do parlamentu. Lenže tie alternatívne tresty na to, aby ste takto uvoľnili brány väzníc, potrebujú ľudí. Veď keď niekto dostane alternatívny trest, niekto sa musí starať o to, či ten alternatívny trest je vykonaný. Ale takýchto ľudí tu nemáme. Nemáme tu takých ľudí. A ja som veľmi zvedavá a teším sa, teším sa na debatu k štátnemu rozpočtu, pretože tak ako v tej hanebnej novele nebolo ani človeka pre dohľad nad takýmto výkonom trestu, nového, žiadneho, tak doteraz nemám žiadnu informáciu, že by sa týmto minister spravodlivosti zaoberal.
A ja preskočím posledné body, ktoré súvisia s či už so šírením lží o tragických prípadoch úmrtia obvinených, ktorými minister spravodlivosti naďalej šíri proste konšpirácie a potiera tak vlastne dobrú povesť Zboru väzenskej a justičnej stráže, a preto, preto je to aj jeden z bodov vlastne návrhu na odvolanie, pretože teraz pred tým, ako politik mohol rozprávať, samozrejme, čokoľvek, ale ako minister spravodlivosti, pod ktorým je Zbor väzenskej a justičnej stráže, pod ktorým je takýto zbor, tak musí dbať, aby všetky jeho vyjadrenia a vyhlásenia rešpektovali, rešpektovali jednoducho dobrú povesť tohto zboru. Ak je potrebné niečo prešetriť, nech sa páči, ale nemôže pokračovať v konšpiráciách alebo vo vyhláseniach, ktoré by jednoducho poškodzovali príslušníčky a príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže. Nemôže. Nemôže, lebo im naozaj vďačíme za kľudný spánok. Naozaj im za ten dobrý spánok vďačíme.
Ja pri zrušení dotačnej schémy v oblasti ľudských práv musím uviesť, áno, súviselo to s tým odvolávanie predstaviteľa opozície, lídra opozície vlastne, a ktorý bol podpredsedom parlamentu, a samotný návrh na odvolanie sa opieral o výsledky auditu, ktorý doteraz nie je známy. A toto je tak absurdné, že tu došlo k nejakej procedúre na základe nejakého auditu, ktorý nebol ukončený. A to je na tom celom príšerné, že bez toho vlastne, aby sa preukázalo, že je tu problém, tak bola zrušená celá schéma ohľadom dotačnej schémy v oblasti ľudských práv, celá schéma, a ešte došlo vlastne aj k odvolávaniu podpredsedu parlamentu. A minister spravodlivosti veľmi dobre vie, veľmi dobre vie, že ten audit jednoducho nebol ukončený a tie zistenia, ktoré tu z neho boli prezentované, boli nepravdivé.
Jednoducho minister spravodlivosti mrhá časom na veci, ktoré škodia justícii, a pre mňa je to nepochopiteľné, pretože to, čo potrebuje justícia, sú nevyhnutné reformy, je pokračovanie v reformách. Nakoniec je to táto vláda, ktorá prišla s prísnym konsolidačným balíkom. Ale ja nevidím nič, čo by pomohlo justícii pre jej udržateľnosť. Nevidím nič. Že popri tomto celom zozname vecí, ktoré minister urobil a nemal, tak si dovolím povedať zoznam vecí, ktoré mal. Mal sa venovať tomu, ako zachrániť justíciu. Mal sa venovať tomu, že ako je možné, že keď porovnáme rozpočet justície na Slovensku, pomer HDP s inými krajinami, tak máme nadpriemer a napriek tomu tá justícia stále peniaze potrebuje. Mal sa zaoberať tým, ako čo najlepšie využiť peniaze z Plánu obnovy a odolnosti, neplakať tu, nesťažovať sa, ale robiť rozhodnutia. Prečo rozhodnutie o nákupe budovy mestských súdov robí až teraz, keď vybral nakoniec tú istú budovu, čo vybrala ministerka Dubovcová? Spochybňuje rozhodnutia, venuje sa zbytočným kontrolám. Kontroly sú dôležité. Ja rozumiem, že príde vláda a robí kontroly, to je absolútne v poriadku. Ale aby som, aby som kvôli kontrolám nestíhala termíny, a potom to zvaľovala na predchádzajúcu vládu a nakoniec robila totožné rozhodnutia, toto jednoducho nijako neobstojí. To znamená, že sa minister jednoducho nevenuje tým veciam. Nevenuje sa tomu, čo justícia potrebuje. Nevenuje sa tomu, že z Plánu obnovy a odolnosti môže justícia dostať 200 mil. na budovy, dvesto miliónov. Je tu obrovský dlh. Je tu obrovský dlh na budovách justície, obrovský. Tí, ktorí ste mali tú možnosť ísť na súdy, tak viete, aké sú tam nedôstojné podmienky. Toto je obrovská príležitosť, dostať tie peniaze a včas ich využiť či už na rekonštrukciu, alebo kúpu nových budov... (Reakcia z pléna. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Žiga, Peter, podpredseda NR SR
Pani poslankyňa Vaľová, prosím vás, neskáčte pani minis.... pani poslankyni do reči, dobre?