Videokanál poslanca

Ďakujem veľmi pekne. No, presne tieto otázky nie sú zodpovedané. Prečo nemohli súčasne pracovať na zákone o obchodných spoločnostiach iní ľudia? Pretože to sa aj predpokladá, že by mali pracovať iní ľudia. A zatiaľ naozaj neodznelo, prečo 1. júl 27 je ten termín, ktorý musí byť pre vstup účinnosti tohto Občianskeho zákonníka. Na tieto otázky odpoveď od pána ministra nemáme a tie by sme mali dostať. Tie by sme mali dostať. Lebo veď táto vláda čelí problémom s atraktívnosťou podnikateľského prostredia, tak tu sa im naozaj núkalo niečo pre tých podnikateľov priniesť, ale táto právna úprava naozaj pre nich znamená nestabilitu v ich vzťahoch, pretože nie je teraz zrejmé, čo vlastne a ako sa ich bude dotýkať. Okrem tých záväzkových vzťahov, ale tie záväzkové vzťahy naozaj v tomto momente sa nedá povedať, že by tí podnikatelia a že ten, tá, ten, tá obchodná časť spoločnosti, že by nevedela prežiť ešte pár mesiacov v tom súčasnom právnom stave. Proste nie je tomu tak. Nie je tomu tak. Takže je to premárnená príležitosť, je to škoda. A tieto otázky zjavne nebudú zodpovedané. A že ten, tá, ten, tá obchodná časť spoločnosti, že by nevedela prežiť ešte pár mesiacov v tom súčasnom právnom stave. Proste nie je tomu tak. Nie je tomu tak. Takže je to premárnená príležitosť, je to škoda. A tieto otázky zjavne nebudú zodpovedané. Ďalej sa do rozpravy

Poslankyne, páni poslanci, pán predsedajúci, pán minister. Už som neplánovala, že či ešte vystúpim, ale musím povedať, že vaše posledné vystúpenie o tom, ako sa nedá, a so zákonom o obchodných spoločnostiach ma naozaj vyprovokovalo k tomu povedať zopár slov. No, samozrejme, že mali súčasne pracovať dve komisie. Jedna, ktorá by robila na zákone o obchodných spoločnostiach, a druhá, ktorá by robila na novom Občianskom zákonníku. Tak sa to dá aj dnes stihnúť. A dá sa to stihnúť. Normálne ste to mohli stihnúť. Dalo by sa to. To, prečo ste to nevytvorili, alebo prečo s nami nechceli spolupracovať, ja neviem. Ale takto to malo byť. Aby ste stále nevysvetlili, ako ste sa vysporiadali s uznesením vlády, ktoré jednoznačne o tomto hovorí, že, keď ideme prijať zákon, ktorý bude kľúčový pre celé súkromné právo a prinesie nám vlastne úpravu, ktorá sa týka aj obchodných spoločností. Tak proste má ísť ruka v ruke s tým zákonom obchodných spoločností. A že vy ste vykúchali Obchodný zákonník, nechali ste tam vlastne obchodné spoločnosti, ktoré už dnes vieme, že majú vyzerať inak. Takže na to sme nereagovali, ale súčasne ste nechali to podnikateľské prostredie úplne teraz ako, by som mala, že v takej absolútnej právnej neistote, čo vlastne pre nich bude platiť, lebo ten text Občianskeho zákona vám stanovuje, nám stanovuje pre to obchodné právo vlastne nejaký nový rámec, ale my nevieme, ako sa bude uplatňovať k tomu, čo ostalo v tom Obchodnom zákonníku, lebo tie predpisy sa ešte len budú pripravovať. Takže naozaj v tom podnikateľskom prostredí presne tak, ako je to v doložke vplyvov. Ani sa nedá vyhodnotiť vlastne ten vplyv. Ale je naozaj iba negatívny, iba negatívny. Takže mi pán Líška doteraz nevysvetlil, ako uznesenia vlády sú iba zdrap papiera? To nepovedal, ako sa s tým vysporiadal. Prijalo nové, bola táto vláda, prijala nové uznesenie vlády? Že nie je potrebné Občiansky zákonník prijať súčasne so zákonom o obchodných spoločnostiach. A ja o takom neviem. Tak máme tu uznesenie vlády, že má to ísť ruka v ruke, je k tomu legislatívny zámer. Ako sa s tým vysporiadal pán minister? A nie je pravda, že sa to nedalo stihnúť. Samozrejme, že sa to dalo. Ale nepracovala tu súčasne druhá komisia na zákone o obchodných spoločnostiach. A potom sa udialo naozaj to, že máme v Občianskom zákone časť k právnickým osobám, ktorá nie je dorobená. Ktorá je len košieľka, kde proste nemáte žiadny odkaz na tie obchodné spoločnosti. Nič. Nič. A teraz sa tam ešte vtrepe súkromný fond. A pritom ako keby iné sme tu nemali takéto subjekty, ktoré sú založené zákonom. Akože to už mi príde naozaj, že, prepáčte, je strastiplné, že aby som dostal niekoho z tej opozície, tak si proste ešte takto sprzním tú právnu úpravu. Že to proste nevie ten minister povedať, že takto nie. A keď chcel mať tam súkromné fondy, prečo tam nie sú? Potom tam mali byť aj tie občianske združenia spomenuté, aj nadácie spomenuté. Veď to je naozaj ako päsť na oko, absolútne nekoncepčné. Už pri prijímaní toho Občianskeho zákonníka, že, čo ešte je potrebné urobiť, aby teda to bolo prijaté v tej Národnej rade tak narýchlo, nedorobené a ešte proste takéto ústupky robiť. Absolútne nekoncepčné. Takže nie, nie je pravdou, že sa nedal urobiť zákon o obchodných spoločnostiach. Nie je to pravda. Nie je to pravda. Tie práce boli rozbehnuté a prečo neurobil pán minister k tomu takúto pracovnú skupinu? Treba sa ho opýtať. Prečo nebol schopný urobiť? Lebo to by neboli tí istí ľudia. Veď to mali byť iní ľudia, ktorí by na tom pracovali. Prečo ich nedokázal osloviť? Prečo s ním možno nechceli spolupracovať? Možno ich ani neoslovili, ja neviem. Ja neviem. A samozrejme, že sa to dalo urobiť. Že nie, nie je pravda, že tu bolo treba čakať desiatky rokov. Nie. Veď každý minister, ktorý nastúpil, pracoval s tým, čo tam je. Tak nech sa páči, keď sa rozhodol do toho pán minister ísť s takýmto nedorobkom, tak aspoň dať tú legislatívnu dobu normálnu. Veď my nevieme, čo presne bude platiť. Veď tu sa budú prijímať ďalšie zákony, aby sme vlastne dopovedali to, čo máme v tom Občianskom zákonníku. Veď to nie je tak, že teraz vlastne to, čo prijmeme, tak to nám stačí k 1. júlu. To nie je pravda. Osobitne veľká novela Exekučného poriadku. Budeme musieť meniť veci smerom k tým obchodným spoločnostiam. V Obchodnom zákonníku. To nám nehovorí pán minister, koľko bude vlastne tých ďalších predpisov, ktoré sa tu budú meniť. A tie sa budú teraz robiť ako v ďalšom behu. Veď ako to zvládnu tí ľudia aj na Ministerstve spravodlivosti? Že na to nemajú žiadnu šancu. Sa to bude robiť proste v strese. Urobí sa kopec chýb s novým Občianskym zákonom. A toto je absolútne nezodpovedné. Takže naozaj, preto, aby si tu niekto robil pomník a vytvoril si určitú istotu, že to nemôže nová vláda posunúť, nič s tým urobiť, ale príde mi, že toto naozaj nie je v poriadku a myslím si, že tá obava je trošku neprimeraná. Pretože, keď už by to prešlo týmto celým procesom, každý minister by sa na to pozrel. Áno, možno by bol veľký pozmeňujúci návrh. Je to možné. Urobili by sa tie spoločnosti obchodné, ale vôbec z ničoho jasne nevyplýva, že by proste ten zákon nevstúpil do účinnosti presne tak, ako sa to stalo v tej Českej republike. Že jednoducho tu je otázka, že čo je priorita? Priorita je mať dobrú právnu úpravu alebo byť pod tým podpísaný? Lebo tu sa to nedá inak chápať ako byť pod tým podpísaný, lebo dobrá právna úprava pre Občiansky zákonník určite chce nejaký čas. Prinajmenšom, aby sa dorobili tie ostatné zákony. Prinajmenšom preto, veď my ich nepoznáme. Oni nie sú hotové. Oni nie sú hotové. Vôbec nie je tak, že my teraz prijmeme ten Občiansky zákonník a vybavené. To nie je pravda. Takže mne sa naozaj veľmi ťažko toto počúva od pána ministra. Takže dalo sa to urobiť, dalo sa to urobiť lepšie a mohol tu byť ten zákon o obchodných spoločnostiach a mohla to urobiť táto vláda a mohli ste to mať skôr, len ste sa venovali iným veciam. Zbytočne, zbytočne. Ste si povedali, že je dôležité meniť trestnú politiku pre vašich ľudí, tak ste neriešili Občiansky zákonník. Tak nech sa páči. Veď minister tiež má iba 24 hodín denne. Tak sa tomu nevenoval. Tak potom nech sa nediví, že to takto vyzerá, ale nech nerozpráva, že sa to nedalo urobiť. Dalo sa to urobiť. Len sa bolo treba tomu venovať. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Ja sa budem opakovať, ale možno niektoré veci treba zopakovať. Naozaj tá právna úprava právnických osôb v navrhovanom Občianskom zákone nie je dobrá. A ja to znovu pripomeniem. Ona, za to chcem poďakovať. Ona sa zobrala vlastne z tých prípravných prác. Ešte aj z čias, keď som bola ministerka, som zriadila vlastne, vlastne ako keby dve komisie. Jedna, ktorá pracovala na zákone o obchodných spoločnostiach, druhá na Občianskom zákonníku a vlastne pripravila sa táto košieľka pre právnické osoby a ona ako keby tak ostala ako rozpracovaný materiál. Do toho rozpracovaného materiálu potom, čo by sa dokončil zákon o obchodných spoločnostiach, tak by sa vlastne vyhodnotilo, že čo z toho, čo z toho vlastne, čo je v tom zákone o obchodných spoločnostiach, treba z hľadiska všeobecnej úpravy preklopiť do tej časti k právnickým osobám. Či tam o spomenutie združenia, či tam o spomenutie nadácie, ale to sa neurobilo. To sa neurobilo. To znamená, že naozaj máme tú košieľku a teraz tam ešte ideme nalepiť aj ten, ten majetkový fond, že iba to, iba, iba ten iba zvýrazní vlastne v tomto tú nekoncepčnosť a nedotiahnuté veci. A vlastne to, že sa nedokončil ten zákon o obchodných spoločnostiach, tak nám vlastne necháva stále duplicitu pre tie obchodné spoločnosti. Pretože to, že odstraňujeme dve, dva druhy zmlúv pre občiansky svet a obchodný svet, ale stále nám ostane Obchodný zákonník s tými obchodnými spoločnosťami. No tak samozrejme, že tam stále ostane právna úprava, ktorá sa tých obchodných spoločností týka a základná otázka je, čo vlastne z toho nového Občianskeho zákonníka sa na ne bude vzťahovať. A tam je naozaj množstvo, množstvo vecí nedoriešených. Takže upozorníme na to. Musíme na to.

Ďakujem pekne. Áno, asi tá najväčšia víťazka je jednak legislatívna doba, to znamená, to teda bola: kedy bude zákon platný až po účinnosť? Toho času je naozaj zúfalo málo. A je nepochopiteľné. Mimo toho, že proste niekto chce mať pomník, sa to nedá, bohužiaľ, inak chápať. Ja som to ani nechcela povedať, ale vlastne nedá sa to inak chápať, že prečo sa to tak robí. A pretože ja si myslím, že v nejakej miere musíme mať asi zodpovednosť robiť tie právne normy tak, že osobitne takúto obrovskú normu, veď nie náhodou Napoleon si presadil Občiansky zákonník. Pre zjednotenie svojej ríše, že áno, ten Občiansky zákonník nesie so sebou takúto potrebu pomníka, ale určite si nikto nebude pamätať, že kto bol ministrom, keď prešiel Občiansky zákonník. Nie je tomu tak. Budú si ľudia pamätať, že či sa im podľa toho dobre žije alebo sa im nežije. A myslím si, že aj nový minister by mal k tomu tak pristupovať, že keď sa urobila takáto práca a čo s tým ďalej urobí, ale si myslím, že to, že tá diela by sa mala ponechať na to ďalšie funkčné obdobie, ktoré možno by áno znamenalo, že sa doplní, že sa urobí veľká novela, niečo ešte doplní. Že vôbec ja si myslím, že nedá sa povedať, že by sme tu všetci pristúpili k tomu, že tá práca, ktorá sa urobila, je nepoužiteľná. Naopak, ja si myslím, že každý tu vyjadrujeme k tomu rešpekt, len chýbajú tam veci. Chýbajú tam zúfalo veci, osobitne pre to podnikateľské prostredie, a to tam všupneme a nedali sme mu to, čo očakával, že dostane.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci. Máme pred sebou Občiansky zákonník. Už to tu máme v druhom čítaní a sa teším, že nemáme skrátenú rozpravu, lebo naozaj presadiť Občiansky zákonník so skrátenou rozpravou v parlamente, to už je prvá časť hanby za nami. Okrem toho, že sa nedal dostatočný priestor tým, ktorí sa k tomu mali vyjadriť v pripomienkovom konaní, to je ďalšia hanba a spomínam to preto, lebo to treba mať na mysli. Prečo? Prečo nemohli dostať exekútori, notári, advokáti, sudcovia dostatočný čas, aby si to prečítali a mali k tomu pripomienky. Prečo? Prečo sa muselo takto tlačiť na ten čas? A súčasne mrzí ma to, ale musím to spomenúť, že máme tu asi iné veci, ktoré tlačia túto koalíciu a náš pán predsedajúci je toho zosobnením. Vediete schôdzu, pán podpredseda, tak, bohužiaľ, musím to pripomenúť, že táto vládna koalícia mala iné priority a im sa venovala od svojho nástupu. Treba si to pripomenúť, 6. december potom, čo nastúpil. Na Mikuláša a pod pazuchou pán minister doniesol hanebnú novelu trestných kódexov. Takže tomu sa venoval pán minister. Tomu sa venoval. Takže na to tomu venoval svoj čas, to bola jeho priorita. A potom, keď si zmyslel, že by chcel urobiť niečo pekné, čo je naozaj pekná dôležitá vec, Občiansky zákonník, tak mu času neostalo. A potom čelíme tomuto časovému tlaku. A to sa nedá odpustiť. Nedá sa to odpustiť a ja samozrejme poviem aj k obsahu, aj poviem, kde vidím, že ten čas naozaj chýba a je to škoda. A nie je pravdou to, čo hovorí pán minister, že keby teraz on to neposunul ďalej, tak ďalších 30 rokov tu budeme čakať. To nie je pravda. To nie je pravda. Ja môžem povedať, že mojou ambíciou bolo ako ministerky. Nakoniec bolo to jasné aj v legislatívnom pláne, aj bolo prijaté uznesenie na vláde, že pôjde do medzirezortného pripomienkového konania jednak Občiansky zákonník, ale aj zákon o obchodných spoločnostiach. Na tom sa pracovalo. Urobil sa naozaj kus práce. Takže za čo veľká vďaka pánovi ministrovi a všetkým v rekodifikačnej komisii je, že skutočne, ja to vidím, tá práca, ktorá sa urobila, ktorá ostala, keď ja som odchádzala, ju tu nachádzam a vidím ju tu. Ale je vidno, že to nie je dokončené. Osobitne nie je dokončená časť, ktorá sa týka podnikateľov, ktorá sa týka celého vlastne podnikateľského sektora. A to je moja najväčšia výtka. Nakoniec vo vízii, o ktorej tu budeme diskutovať na tejto schôdzi, jedna z vízií je mať atraktívne podnikateľské prostredie. Toto je premrhaná príležitosť, tento Občiansky zákonník. Naozaj premrhaná príležitosť. A stačilo sa naozaj vlastne len ísť podľa aj rozhodnutia vlády, kde je to jasne konštatované v legislatívnom zámere k obchodným spoločnostiam, že má ísť ruka v ruke s Občianskym zákonníkom. Tak ja som aj vytvorila rekodifikačnú komisiu. Bola časť, ktorá zodpovedala za Občiansky zákonník, a bola časť, ktorá zodpovedala za zákon o obchodných spoločnostiach a pracovala som na tom. Urobila sa časť k právnickým osobám do Občianskeho zákonníka, ktorú vidím, že tu v podstate mám a vidím ju, ktorá sa urobila ako košieľka. Keď sa dokončí zákon o obchodných spoločnostiach, tak sa vlastne upraví aj časť k právnickým osobám. A preto obzvlášť kritizujem návrh, ktorý je z dielne KDH, lebo je absolútne nekoncepčný. Lebo keď si porovnáme, vlastne, ja som aj doniesla a kľudne to ukážem aj kolegom, že ako to vyzerá vlastne, keď v tých právnických osobách v tom Občianskom zákonníku rátate s tým, že aj pomenujete vlastne ilustratívne tie právnické osoby, ktorých sa to týka. Takže áno, tá základná úprava v tom českom Občianskom zákonníku je aj k nadáciám, aj napríklad k občianskym združeniam, aj ku korporáciám. My tu nič také nemáme. My tu máme naozaj základné ustanovenia, ktoré patria tým právnickým osobám, kde v zásade odkazujeme, kde hovoríme všeobecne vlastne k týmto právnickým osobám aj k takýmto subjektom, či sú to občianske združenia alebo či sú to nadácie, ale my ich priamo konkrétne nevymenúvame v tom Občianskom zákonníku, ako je to napríklad v tom českom. Preto je absolútne nenáležité, aby teraz cez pozmeňujúci návrh sme zrazu tam vpašovali súkromný fond. To nedáva absolútne logiku. Je to naozaj ako päsťou do oka. Skutočne, že nemáme tam, môžete sa pozrieť, v tých právnických osobách to tam proste vôbec nepatrí. Vôbec nepatrí. A nie je to vôbec potrebné. Pretože, ak je vlastne na tom vôľa ten súkromný fond urobiť, tak presne k tomu sú tie ostatné všeobecné ustanovenia, ktoré o tom hovoria. Takže nemáme tam ani k občianskemu združeniu, ani k nadáciám, ale zrazu tam šupneme súkromný fond. Naozaj to nesedí. A iba k tomu súkromnému fondu poviem, ja sa nestotožňujem s tými námietkami, ktoré tu počúvam, ale treba byť samozrejme k tomu citlivý, čo presne v tom obsahu zákona bude, ale ja rozumiem potrebe, prečo taký súkromný fond mať. A ja sa k tomu aj dostanem, aj k tomu poviem. Ale preto som doniesla vlastne aj tie Občianske zákonníky aj z Českej republiky, aj u nás, aby ste si to mohli prípadne aj pozrieť, kto chce, aby ste videli tú systematiku a videli, že je to absolútne nekoncepčné a je zjavné, že rekodifikačná komisia tam nič takéto nechcela mať. Nechcela do toho ísť. Keby chcela, tak by tam bolo už aj to občianske združenie, aj tú nadáciu by sme si tam našli. A niečo mohla povedať aj k obchodným spoločnostiam. Nešla tam. Vlastne len odkopírovala veci, ktoré sú zo zákona, ktoré sú z Obchodného zákonníka. Ktorý nám ostane teraz ako taká relikvia a ostane to na ďalšiu vládu, aby sa s ním vysporiadala, prijala nový zákon o obchodných spoločnostiach a primerane novelizovala Občiansky zákonník, ku ktorému tu rokujeme. Takže áno, moja výtka je, nie je pravdou, že sa tu malo čakať desiatky rokov. Možno pár mesiacov viac, ale naozaj dôsledné vymedzenie si priority Občianskeho zákonníka od začiatku svojho funkčného obdobia pána ministra a potom ja si myslím, že dnes by sme tu mali zákon o obchodných spoločnostiach, Občiansky zákonník, lepšie prepracované viaceré časti. Ja k nim aj poviem, ktoré považujem za problematické a prečo je to podľa mňa nedorobok. Poviem to aj úplne konkrétne. A absolútne nesedí tam takto vpašovať súkromný fond, ale súčasne platí, že si myslím, že tam má svoje miesto. Že áno, aj my sme uvažovali o tom, že súčasťou Občianskeho zákonníka budú súkromné nadácie, ale s ohľadom na obavy zo strany mimovládneho sektora, aby sa nespájal vlastne ten názov tej nadácie verejnoprospešnej s tým, čo vám má slúžiť tá súkromná nadácia, aby v tom nebol chaos a nevnieslo sa tam do tej občianskej spoločnosti nejaké prvky, ktoré tam absolútne nepatria. Aby sme ju nepoškodili, tak áno, bolo potrebné hľadať nejaký iný pojem a v tomto ten súkromný fond je v poriadku. Ja si to tiež myslím. Takže myslím si, že nie je potrebné teraz pozmeňujúcim návrhom takto to do toho vkladať. A nakoniec ten súkromný fond na základe toho ani nevznikne. Pretože, ak tá vôľa je, treba prijať zákon, nakoniec o tom aj to vlastne hovorí tam ten pozmeňovací návrh, že potrebuje zákon, aby na základe neho tie súkromné fondy mohli vzniknúť, ale tie môžu aj teraz. Pretože konkrétne ustanovenia vlastne toho nového Občianskeho zákonníka jasne hovoria, že tie právnické osoby vznikajú na základe zákona. Takže tu nie je žiadna prekážka, aby sa prijal zákon o súkromnom fonde a tam sa povedalo vlastne všetko to, čo chceme, ak taká vôľa je to naozaj spraviť. Ale naozaj aj to vyzerá veľmi, veľmi škaredo, aby sme tam teraz natrepali jeden konkrétny takýto subjekt, ktorý nemá absolútne žiadne koncepčné opodstatnenie. Takže áno, ja za tým vidím nejaké odôvodnenie, prečo zahlasovať za Občiansky zákonník, ktorý nie je dorobený a na podnikateľský sektor sa úplne zabudlo. Pretože uspokojiť sa s tým, že sme odstránili duplicitu záväzkových vzťahov, ja si myslím, že je veľmi slabé. Máme tu množstvo pekných ďalších vecí a väčšia je tu sloboda vôle. Ja sa podpisujem pod to, aj čo hovorí môj kolega, pán poslanec Dostál. Ja to považujem za veľmi pozitívne, takže je tu veľmi veľa veľmi, veľmi dobrých prvkov. A ja, aj s ohľadom na to, že takto tlačíte na pílu, pán minister, tak sa urobilo ešte veľa, veľa ďalšej roboty. To zase ja tiež musím povedať, že tomu tiež sa skláňam, lebo zase, keď na to takto tlačíte, tak ja vidím, že sa urobilo veľa, veľa práce. Ale nemalo by sa to takto dotiahnuť do konca. Je to škoda, že vlastne tie diskusie nedobehli a ja si dovolím naozaj iba tak ako skratkovito povedať, kde všade ja vidím napríklad, že sa nám to objavuje a je to škoda. Je to naozaj škoda, že vlastne treba možno pár mesiacov na to, aby ten zákon bol dobrý, bol pekný a ešte sme mali aj atraktívne podnikateľské prostredie. Takže toto ja vyčítam. Ale skláňam sa pred všetkou prácou, ktorá bola urobená. Množstvo práce bolo spravené. Nepovažujem za dobré, aby teraz sme tu prijímali pozmeňujúce návrhy a do toho vstupovali, pretože má to nejaký koncept, ktorý má svoje chybičky, ale zase to si treba povedať, že nech by sme na tom pracovali koľkokoľvek, vždy by tam nejaké chybičky boli. To zase tiež priznávam, ale podľa mňa sú teraz tak očividné, že takto to posunúť ďalej je nezodpovedné. A áno, dávam vám za vinu, pán minister, že ste to nemali ako prioritu na začiatku a že ste proste tú časť toho podnikateľského sektora z toho vypustili. A ja si myslím, že keď si pozrieme samotnú doložku vybraných vplyvov, tak tá hovorí sama za seba. A hovorí sama za seba k časti podnikateľskému prostrediu. Tá časť, to vyhodnotenie, vlastne neobsahuje. Pretože vlastne v ňom samotnom je uvedené, že sa to nedá ani vyhodnotiť, že ten proces je krátky, chýbajú dáta. A proste ani nie je možné vyhodnotiť, aký to má vlastne dopad na to podnikateľské prostredie. Tak to je veľmi smutné. To je veľmi smutné, pretože Občiansky zákonník má byť základ pre konkurencieschopnosť, pre atraktívne podnikateľské prostredie a tu sa k tomu teda naozaj nedozvieme nič. Takže chlácholiť sa tým, že odstránime duplicitu záväzkových vzťahov a že z toho sa tešia podnikatelia, naozaj by nám nemalo stačiť. Pretože určite by ešte chvíľu vydržali tých pár mesiacov a mohli sme to mať oveľa, oveľa lepšie. Ja každému, koho to fakt zaujíma, že ako by to vyzeralo, keby sme niektoré veci dotiahli, tak som si doniesla, aj tu mám aj ten český Občiansky zákonník, a osobitne k tejto časti k právnickým osobám, no musím povedať, že ma to až výslovne bolí, že sa tu má dať proste takýto pozmeňovač, ktorý koncepčne tam vôbec nesedí. Vôbec nesedí. Vôbec nesedí. A navyše sa tým vôbec neodstránia nejaké obavy, aká by tá právna úprava bola, lebo tu nám prinesie až samotný zákon. Až ten obsah toho zákona nám povie, o čom to bude. A či sa uberieme cestou rakúskeho práva a posledných zmien, ktoré sa urobili v Rakúsku, keď už môžem k tomu povedať, keby o tom uvažovali na Ministerstve spravodlivosti ísť ďalej. Tak si dovolím povedať, že z toho, čo som si ja k tomu pozrela a čo mám vedomosť, tak ten smer v Rakúsku k tým súkromným nadáciám, tak sa volajú Privatstiftung, tým smerom by sme sa mali uberať. Ten názov je v poriadku, ale ten obsah si myslím, že toho rakúskeho práva by nám mohol byť blízky a aj tie posledné zmeny, ktoré urobili, by sme sa mali tým inšpirovať. Ale skutočne teraz ich sem dávať, nič tým nevyriešime, nič. A ja si myslím, že pre nikoho by to nemal byť dôvod, aby odsúhlasil legitimitu rýchleho procesu, nedotiahnutia ho procesu a zabudnutia absolútneho na podnikateľský sektor. Ja k tým obchodným spoločnostiam, keď sa to niekomu môže javiť, že a prečo to je také dôležité a na čo nám to je. Tak spomeniem možno iba jednu formu, ktorú sme tu mohli mať. 1 € obchodné spoločnosti, riešenie pre startupy, riešenie vzájomných vzťahov s investormi. To je proste niečo, čo nám tu naozaj chýba. Naozaj. Obchodným spoločnostiam, že keď sa to niekomu môže javiť, že a prečo to je také dôležité a na čo nám to je. Tak spomeniem možno iba jednu formu, ktorú sme tu mohli mať. Jednoeurové obchodné spoločnosti, riešenie pre startupy, riešenie vzájomných vzťahov s investormi. To je proste niečo, čo nám tu naozaj chýba. Naozaj zúfalo chýba. To sme tu mohli pekne mať spolu. A potom v Občianskom zákonníku, keby sa na to myslelo, že my myslíme aj na tých podnikateľov, tak by sme tu mali ďalšie pekné veci. Ustanovenia o rodinnom podniku. Naozaj, kto sa o to zaujíma? § 700 až 707 z Občianskeho zákonníka z Českej republiky. Tu si trebalo na to iba v kľude sadnúť s ľuďmi, ktorí proste sa tej oblasti venujú a jednoducho to spraviť a vložiť do Občianskeho zákonníka. Pretože tie pravidlá sú naozaj veľmi pekné. Ako keby sme tu nevideli, že tu máme rodinné podniky. Tie pravidlá hovoria vlastne o tom, že v rodine sa predpokladá, že keď sa niekto zúčastňuje na podnikaní, no tak nerieši, ako to má formálne upravené. Jednoducho vkladá do toho srdce, svoj čas, svoju energiu. A to právne prostredie, ako je nastavené v tých siedmich paragrafoch, je o tom, že jednoducho, keď sa rozhodnú starí rodičia, že trošku zabudnú na tie svoje deti a na tých svojich vnukov, ktorí tam vkladali svoj čas, svoju energiu. Všetok, čo mali, tak musia na nich myslieť, keď sa prevedie spoločnosť, majú k tomu prednostné právo. Keď sú z toho zisky, tak na nich musia myslieť a to sú podľa mňa veľmi dôležité pekné ustanovenia. A ja naozaj nerozumiem, prečo ich tam nemáme. Ja nerozumiem. Rovnako nerozumiem, prečo tam nemáme tie súkromné nadácie a zverenecké fondy. Nerozumiem, lebo podľa mňa bolo na mieste, ale s tým názvom by som pracovala samozrejme inak, ale podľa mňa tam mali mať priestor a mali tu byť. Ale nerobiť to takto, ako je teraz návrh z dielne KDH. Ja naozaj neviem ho ani podporiť, nepovažujem to za správne a nič to v tomto momente ani jasne nerieši. Mám skôr obavu, čo sa z toho vykľuje. Takže ja by som naozaj do toho teraz nešla a nelegitimizovala túto rýchlu cestu. Potom to, čomu nerozumiem, je, a ešte som stále v tom podnikateľskom vnímaní, prečo sme nedali viac poručiteľom voľnosti, osobitne, keď myslím na to, že napríklad majú takýto podnik a chcú ho zveriť jednému zo svojich detí. Synovi, dcére, ktorá sa hlavne tomu venuje. A jasne povedať v tom závete: „podnik patrí tebe, chcem, aby si vyplatil ostatných.“ Takéto tiež nemáme. Tak to prosím. Takto taká takáto priama možnosť, ja ju tam nevidím. Takže takže mne tam mne tam chýbajú mi tam veci. A hovorím, nie je to tak, že by to bola desiatka rokov, je to o práci na pár mesiacov. Rovnako nerozumiem, keď sa bavíme teraz k tomu procesu a súvisí to aj s podnikateľským prostredím, aj tej prípravy, že máme právnu úpravu, ktorá nám istým spôsobom zasahuje do tých obchodných spoločností a teraz nehovorím o zmluvách, ktoré teda budú jednotné, veď to je na nich aj to pekné a je tam na tom naozaj veľa práce, ale sú tu všeobecné ustanovenia ako k tým právnym vzťahom, ktoré sa priamo dotknú obchodných spoločností. Pretože vlastne tie tie tie všeobecné ustanovenia môžu vlastne ovplyvniť výklad niektorých vzťahov v rámci spoločnosti a tie nie sú dotiahnuté. Takže ono vlastne to, čo sme mohli očakávať od tohto zákona, je, že vytvorí nám stabilitu, vytvorí nám atraktivitu a v tomto momente je to nestabilita. A my nevieme zatiaľ zatiaľ, ako budú vlastne vyzerať tie ďalšie vykonávacie predpisy a kedy budú a s ohľadom na to, že je taký tlak, aby to všetko bolo účinné k 1. júlu. Tak toto nie je určite dobrá správa pre podnikateľské prostredie. Takže jednak nemajú čas vlastne ani zistiť, čo to presne je a už to bude účinné. Takže nie, že nebol dostatok času počas diskusie, počas pripomienok. Ešte bola skrátená rozprava aj v parlamente. A ešte nebude ani čas na samotnú implementáciu. A ja si myslím, že ten český príklad treba spomínať. A v niečom je to veľmi pekné a podobné. V máji, ale rok 2011 bol prijatý Občiansky zákonník v Českej republike. Ale kým to prešlo dvojkomorovým parlamentom v Českej republike, tak až v roku 2012 vo februári to bolo vlastne schválené, podpísané pánom prezidentom v Českej republike. A ale účinné si to dali až od 1. januára 2014, to znamená takmer 2 roky. Odkedy všetci vedeli, toto je text, je platný, bol zverejnený, 2 roky sa na to pripravovali. Tu toho času je naozaj málo. A nie je málo len na to, aby sme vlastne sa oboznámili s tým textom, ktorý sa týka Občianskeho zákonníka, ale je ho málo aj na tie ostatné predpisy, ktoré sa očakáva, že sa zmenia. A ja teraz poviem jeden z nich, aby sme si to skúsili a vedeli predstaviť. Spoločné imanie manželov je tiež v niečom taká vlajková loď tohto nového Občianskeho zákonníka. Nuž, ale spoločné imanie manželov nám nastavuje niektoré pravidlá inak. Myslím si, že to zasiahne naozaj veľkú časť ľudí, pretože, pretože to zasiahne všetkých manželov, ktorí majú svoj majetok so svojím manželom v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov. Zákon, tak ako je nastavený, vlastne účinnosť je aj týchto ustanovení. Všetci, ktorí dnes sú teda v tzv. BSM, spadnú do SIM, do toho spoločného imania manželov, momentom účinnosti. Nikto sa nikoho na nič nepýta, nie je tu priestor na to sa tomu vyhnúť. Nemáme tu žiadnu predmanželskú zmluvu. Áno, dodatočne je možné si niečo riešiť, ale ani predmanželská zmluva tu nie je, takže vlastne ani nemôžete vopred povedať, že by ste chceli niečo inak. To, čo mňa v tomto momente naozaj v mnohom trápi, je, čo to bude znamenať pre vzájomné vzťahy, ktoré sa, ktoré budú súvisieť s týmito s týmito novými pravidlami a nemám na ne stále odpoveď. Ja som na to upozorňovala, že to spoločné imanie manželov nie je dotiahnuté do konca. Nie je to vyriešené. Veľa sa presúva do takzvaného exekučného konania, keď sa budú vymáhať nejaké dlhy. A ja vysvetlím aj, kde vidím, že je stále problém. A dostala som odkaz, že dozviem sa, ale nie teraz v Občianskom zákonníku, ale až potom asi v novom alebo v novele Exekučného poriadku. Takže áno, sú exekútori a ja mám vedomosť, že ich je mnoho, ktorí sa obávajú, čo to pre nich bude znamenať a že to môže spôsobiť aj dlhé exekučné konania. Čo, keď v tom spoločnom imaní manželov a niekto sa domáha tých dlhov voči vám, tak vás to možno až tak netrápi, ale keď budete na opačnej strane. A budete sa vy chcieť domôcť dlhu, tak vtedy zistíte, že to môže začať byť problém. Tak ja poviem taký príklad, lebo aby sme vedeli. To, čo kľúčovo vlastne znamená spoločné imanie manželov, je, že čo sa týka dlhov jedného z manželov, tak je možné ich uspokojiť iba do polovice tohto imania. Takže už nie z celého, iba z polovice. Čo by sa javilo, že keď jeden z nich je alkoholik, hráč, je to pekné a správne a morálne. Ale ja poviem inú situáciu. Jeden z manželov spôsobí dopravnú nehodu, dôjde k úmrtiu. Smutná udalosť, vysoká nemajetková ujma, vysoká škoda. Tento spôsobí už nehodu je ten, ktorý sa zúčastňoval na väčšej časti toho majetku, že sa nadobudol do spoločného vlastníctva manželov. No a polovica nestačí na úhradu toho záväzku. Zákon toto nijako nerieši. Budete uspokojení iba z polovice toho spoločného imania manželov a neriešime, či sú tam deti, či sú tam nejaké iné okolnosti. Jednoducho polovica. Aj bez ohľadu na to, aký je titul toho samotného dlhu, ide sa iba do polovice toho spoločného imania manželov, keď vlastne ten dlh je zrejmý, že patrí jednému z tých manželov. A ja sa, ja neviem, či vlastne máme úplne jasno, čo to všetko spôsobí. Čo to spôsobí na strane bánk, čo to spôsobí na strane veriteľov, ako sa oni budú chrániť, asi budú všade potom spoludlžníkmi aj tí manželia. Čo nám to môže spôsobiť. Každopádne nemáme to doriešené do konca, lebo nie je doriešené ani to, keď napríklad sa to bude týkať polovice nehnuteľnosti a pôjde do exekučného konania, či ten druhý manžel bude mať prednostné právo. Ani to sa tu nedozvieme. To neviem. A podľa mňa by sme mohli mať tieto otázky naozaj zodpovedané. Oni asi budú možno v tej novele Exekučného poriadku, ale si myslím, že je to dosť vážne, že tento režim vlastne nastane od 1. júla budúceho roka a my nemáme na veľa vecí odpovede. A budú sa tie odpovede riešiť počas vlastne potom, čo bude schválená táto právna úprava a budú sa tie pravidlá dotvárať za behu. Takže za behu sa budú dotvárať pravidlá, aby sa stihlo, aby sa to stihlo k momentu, keď ten Občiansky zákonník bude účinný. A to je šialenstvo. To je šialenstvo. Ja si myslím, že keď už sa pán minister rozhodol, a je to absolútne legitímne si povedať, už je to v takom stave, že do toho idem. A takto si myslím, že je to správne a dobré. Tak si myslím, že naozaj bolo na mieste aspoň nechať dostatočný čas na to dokončiť potom všetky tie zákony. Urobiť okolo toho nejakú osvetu a posunúť tú účinnosť a nebáť sa, že to spadne aj do budúceho funkčného obdobia. Samozrejme, že to tak bolo aj v Českej republike. Pretože tým, že dali vlastne tú dvojročnú účinnosť, spadlo to do funkčného obdobia ďalšej vlády. A ja rozumiem, že z toho môžu byť obavy. Čo, keď nová vláda nastúpi, urobí to ako so stavebným zákonom, posunie účinnosť, prípadne to prepracuje, ale aj tak nevieme, ako dopadnú voľby, ale ak nebude spokojnosť s tým znením, tak k tomu bude pozmeňovák. Ako to bude vyzerať? Ako to bude vyzerať? Takže si myslím, že s týmto naozaj netreba mať obavu posúvať tú účinnosť ďalej. Myslím si, že každý zodpovedný minister, ktorý by nastúpil, tak by sa musel pozrieť, koľko k tomu bolo urobené. Ako je s tým spoločnosť oboznámená. Či je potrebné robiť nejaký pozmeňovák, ale si myslím, že nemal by sa vytvárať takýto tlak len preto, aby to do tej účinnosti rýchlo vstúpilo. Lebo ja naozaj neviem neviem porozumieť tomu účelu, prečo to musí byť 1. júla. To nie je naozaj náležité. Nie je to náležité na takúto zásadnú zmenu právnych pravidiel, ktoré nie sú dotiahnuté do konca. Môže si pán minister povedať, že to nevadí, že to poriešia súdy, ale aj tie súdy treba na to pripraviť. Treba poriešiť samozrejme aj otázku, čo to bude znamenať prípadne na reorganizáciu súdov. To neviem, či o tom vôbec také debaty na Ministerstve spravodlivosti boli, lebo to, že sa vlastne časť agendy, ktorú dnes riešia tzv. obchodné súdy, presúva na občianske súdy, že už tam nebudú tie spory ohľadom tých zmlúv. Už to všetko vlastne bude zastrešovať iba jedna právna úprava, už to nebude Obchodný zákonník a Občiansky zákonník. Tak vlastne im odpadne obrovská agenda. Takže áno, je otázka, že ako vlastne sa vysporiadať s tým potom na súdoch a vôbec neviem, či na toto je čas, aby sa tomu pán minister venoval, keď vlastne teraz má plnú hlavu, samozrejme, toho, aby dotiahol Občiansky zákonník a k tomu celú právnu úpravu, aby to proste nejako fungovalo. Myslím si, že ten časový stres, ktorý sa tu vytvára, naozaj nie je na mieste, že si to ten Občiansky zákonník naozaj nezaslúži, že si to nezaslúžia ľudia. Že si to naozaj ľudia nezaslúžia. A ja naozaj chápem, že je to v nejakej miere legitímne, koľko si pán minister nechal na Občiansky zákonník a ako to urobil a že tam teda nedal obchodné spoločnosti. Vyčítam to, nie je to podľa mňa správne a je to obrovská škoda. Ale keď už sa teda takto rozhodol, tak si myslím, že aspoň by mohol byť ústretový všetkým aj tomu podnikateľskému prostrediu a dať im čas sa na to pripraviť. Dať im naozaj čas sa na to pripraviť. Aj dať sebe čas pripraviť tú právnu úpravu, ktorá s tým priamo súvisí a musí byť urobená k 1. júlu. Lebo to ešte uvidíte, že budeme tu mať určite veľkú novelu Exekučného poriadku, ktorá s tým bude súvisieť a bude sa týkať, predpokladám, spoločného imania manželov. Ktoré stále teda nevieme úplne, ako bude fungovať. A dovolím si ešte zopár takých ďalších vecí si len spomenúť, že ktoré mi tu tiež ešte chýbajú. A je mi to ľúto, ale chcem aj poďakovať na druhej strane a určite by to urobila aj pani Kočiš Štavrovská. A pre osoby so zdravotným postihnutím, že je to určitý cit pre ľudí, ktorí potrebujú nejakú podporu pri rozhodovaní o sebe a pri svojich právnych úkonoch. A máme tu inštitút takzvaného podporného rozhodovania. To znamená, áno, dáva nový Občiansky zákonník priestor, že ak nevie niekto sám prejavovať svoju vôľu a potrebuje k tomu nejakú podporu. Je tu nový nástroj a nemusí hneď to riešiť súd a stanoviť opatrovníka. Je to dobrý krok, ale ja si myslím, že sme už mohli ísť ďalej. A keď si pozrieme aj túto právnu úpravu v Českej republike, je tu oveľa väčšia citlivosť. Pri tomto novom inštitúte takzvaného podporného rozhodovania, aby som povedala, že sú to vlastne také tri stupne, až kým sa dopracujeme k tomu, že vôbec by sme v spoločnosti mali uvažovať, že niekomu ustanoviť opatrovníka. A to ja si myslím, že je niečo veľmi veľmi dôležité a myslím si, že pre stranu sociálnej demokracie by toto mohla byť vec, ktorá je pre vás veľmi dôležitá. Naozaj tu mať takýto cit pre osoby so zdravotným postihnutím. Nakoniec vekom prichádzajú rôzne duševné ochorenia, ktoré sa časom zhoršujú. Človek na začiatku vie, čo ho čaká a môže robiť množstvo množstvo rozhodnutí, ktoré potom znamenajú, že s rešpektom k nemu a s dôstojnosťou bude prejavovať svoju vôľu s osobami, ktorým dal svoju dôveru a nemusí to ísť vôbec cestou súdu. A preto ja sa teším, že je tu podporné rozhodovanie, ale malo to ísť ďalej. Myslím si, že sme tak ako zastali na tom začiatku a keď sme už venovali tomu toľko času, tak si myslím, že malo byť úplne jednoznačné z tej právnej úpravy, že to podporné rozhodovanie je cesta. Takže je to tam načrtnuté. Ja som to tam čiastočne našla, ale ani ja nie som spokojná. Sa teším, že je tu podporné rozhodovanie, ale malo to ísť ďalej. Myslím si, že sme tak ako zastali na tom začiatku a keď sme už venovali tomu toľko času, tak si myslím, že malo byť úplne jednoznačné z toho, z tej právnej úpravy, že to podporné rozhodovanie je cesta. Takže je to tam načrtnuté. Ja som to tam čiastočne našla, ale ani ja nie som spokojná, ako to teraz je upravené a našli ste si nakoniec všetci aj list od pani Slavkovskej, že ani ona nie je zatiaľ s tou právnou úpravou spokojná. Takže je tam krok, ale mohli sme ísť ďalej. Takže toto je tiež vec, kde sme ostali trošku na polceste. A ja na seba. Predsa len nedá mi a vrátim sa ešte k tomu, čo som hovorila, aj som to povedala v mojej faktickej poznámky, že sú tu určité témy, v ktorých ako keby sme nemali zhodu. A zneužívajú sa politicky. Niekto to nazýva kultúrno-etické témy. A myslím, že to nie je o kultúre ani o etike. Je to o tom, že či priznáme niekomu dôstojnosť a či doznáme, že sú to aj páry rovnakého pohlavia, ktoré spolu žijú. Ale ak by sme aj nechceli k tomu nič povedať v Občianskom zákonníku, aj to je cesta. Aj to je cesta. A ja som to spomenula. Preto som doniesla aj ten český Občiansky zákonník, koho to trochu zaujíma, že pri tých blízkych osobách rovnako ma veľmi bolí srdce, pretože tam bola cesta, ako to urobiť pekne a všetci by sme tu boli podľa mňa spokojní, nikoho by to nebolelo. A aspoň trošku by sme sa posunuli ďalej s tou dôstojnosťou. Lebo prečo musíme ostať pri blízkych osobách s definíciou z roku 64? To naozaj nerozumiem. Prečo nevieme povedať, že okrem tých osôb v priamom rade a okrem toho, že niekto pociťuje ohľadom druhého tú ujmu ako svoju vlastnú, nevieme povedať, že blízkymi osobami sú aj tí, ktorí spolu trvale žijú. Prečo to nevieme povedať? Nemusíme tam napísať životné partnerstvo takisto tak, ako to majú v Českej republike, ale aj oni majú aj tých, čo spolu trvale žijú, a aj tých, čo majú to registrované partnerstvo. A my sme proste neboli schopní ani povedať, že blízkymi osobami sú tí, ktorí spolu žijú. Tak to ja nerozumiem, musím sa priznať. A naozaj som spomenula príklad, ktorý sa to potom ukazuje, že my vlastne na jednej strane povieme, že tou blízkou osobou teda nemusia byť len priamo rodičia a len deti, len súrodenci. Ale že teda môže to byť naozaj niekto iný. Ale potom, keď sa stane, že niekto zomrie, ktorý nemá blízkych príbuzných v priamom rade, súrodencov, rodičov, deti. No tak tu nie je nikoho, kto by sa staral o jeho dôstojnosť po smrti. Pretože keby sme povedali, že tými blízkymi osobami sú tam aj tieto osoby, ktoré spolu žijú, mohli sme to uplatniť v tejto časti ustanovenia v Občianskom zákonníku, ale neurobili sme to. Dali sme tam, že o dôstojnosť vlastne človeka po smrti môžu chrániť len tí, čo sú v priamom rade príbuzní a len súrodenci. A tu ako keby sme úplne zabudli na tých partnerov. A ja si myslím, že to je veľmi smutné. Lebo mi to príde, že to je tiež taký obraz, že nevieme proste doznáť človeku dôstojnosť, že ako keby z nejakej obavy, aby si tam niekto niekoho nenašiel. Tak tam proste nedáme ani tých, čo spolu žijú. A ja to považujem za veľmi smutné, že vlastne nachádzam tu takéto relikty, takéto obavy. Rovnako si myslím, že bolo náležité v dnešnej dobe mať aj predmanželskú zmluvu. A ja si myslím, že zatiaľ by mi stačil asi tento priestor. Budem sledovať ďalej diskusiu a možno ešte vystúpim. Takže veľa sa urobilo, pekná práca. Ak sa rozhodnete, pán minister, ísť ďalej, mali by ste dať aspoň legislatívnu dobu oveľa dlhšiu. A ja naozaj nepodporujem nejaký pozmeňujúci návrh a aj tie, ktoré som tu videla, nepovažujem za dobrú cestu zo strany opozície, pretože keď už, nech sa páči, tak nech je to teda tak, ako to bolo prediskutované, ale naozaj osobitne teraz tam dávať ten súkromný fond nepovažujem za dobrý nápad a aj koncepčne, aj k tomu textu to vyzerá veľmi, veľmi škaredo. Nie je to vôbec zlepšenie tej právnej úpravy a no, už som k tomu povedala dosť. Ďakujem pekne.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci. Máme pred sebou Občiansky zákonník. Už to tu máme v druhom čítaní a sa teším, že nemáme skrátenú rozpravu, lebo naozaj presadiť Občiansky zákonník so skrátenou rozpravou v parlamente, to už je prvá časť hanby za nami. Okrem toho, že sa nedal dostatočný priestor tým, ktorí sa k tomu mali vyjadriť v pripomienkovom konaní, to je ďalšia hanba a spomínam to preto, lebo to treba mať na mysli. Prečo? Prečo nemohli dostať exekútori, notári, advokáti, sudcovia dostatočný čas, aby si to prečítali a mali k tomu pripomienky. Prečo? Prečo sa muselo takto tlačiť na ten čas? A súčasne mrzí ma to, ale musím to spomenúť, že máme tu asi iné veci, ktoré tlačia túto koalíciu a náš pán predsedajúci je toho zosobnením. Vediete schôdzu, pán podpredseda, tak, bohužiaľ, musím to pripomenúť, že táto vládna koalícia mala iné priority a im sa venovala od svojho nástupu. Treba si to pripomenúť, 6. december potom, čo nastúpil. Na Mikuláša a pod pazuchou pán minister doniesol hanebnú novelu trestných kódexov. Takže tomu sa venoval pán minister. Tomu sa venoval. Takže na to tomu venoval svoj čas, to bola jeho priorita. A potom, keď si zmyslel, že by chcel urobiť niečo pekné, čo je naozaj pekná dôležitá vec, Občiansky zákonník, tak mu času neostalo. A potom čelíme tomuto časovému tlaku. A to sa nedá odpustiť. Nedá sa to odpustiť a ja samozrejme poviem aj k obsahu, aj poviem, kde vidím, že ten čas naozaj chýba a je to škoda. A nie je pravdou to, čo hovorí pán minister, že keby teraz on to neposunul ďalej, tak ďalších 30 rokov tu budeme čakať. To nie je pravda. To nie je pravda. Ja môžem povedať, že mojou ambíciou bolo ako ministerky. Nakoniec bolo to jasné aj v legislatívnom pláne, aj bolo prijaté uznesenie na vláde, že pôjde do medzirezortného pripomienkového konania jednak Občiansky zákonník, ale aj zákon o obchodných spoločnostiach. Na tom sa pracovalo. Urobil sa naozaj kus práce. Takže za čo veľká vďaka pánovi ministrovi a všetkým v rekodifikačnej komisii je, že skutočne, ja to vidím, tá práca, ktorá sa urobila, ktorá ostala, keď ja som odchádzala, ju tu nachádzam a vidím ju tu. Ale je vidno, že to nie je dokončené. Osobitne nie je dokončená časť, ktorá sa týka podnikateľov, ktorá sa týka celého vlastne podnikateľského sektora. A to je moja najväčšia výtka. Nakoniec vo vízii, o ktorej tu budeme diskutovať na tejto schôdzi, jedna z vízií je mať atraktívne podnikateľské prostredie. Toto je premrhaná príležitosť, tento Občiansky zákonník. Naozaj premrhaná príležitosť. A stačilo sa naozaj vlastne len ísť podľa aj rozhodnutia vlády, kde je to jasne konštatované v legislatívnom zámere k obchodným spoločnostiam, že má ísť ruka v ruke s Občianskym zákonníkom. Tak ja som aj vytvorila rekodifikačnú komisiu. Bola časť, ktorá zodpovedala za Občiansky zákonník, a bola časť, ktorá zodpovedala za zákon o obchodných spoločnostiach a pracovala som na tom. Urobila sa časť k právnickým osobám do Občianskeho zákonníka, ktorú vidím, že tu v podstate mám a vidím ju, ktorá sa urobila ako košieľka. Keď sa dokončí zákon o obchodných spoločnostiach, tak sa vlastne upraví aj časť k právnickým osobám. A preto obzvlášť kritizujem návrh, ktorý je z dielne KDH, lebo je absolútne nekoncepčný. Lebo keď si porovnáme, vlastne, ja som aj doniesla a kľudne to ukážem aj kolegom, že ako to vyzerá vlastne, keď v tých právnických osobách v tom Občianskom zákonníku rátate s tým, že aj pomenujete vlastne ilustratívne tie právnické osoby, ktorých sa to týka. Takže áno, tá základná úprava v tom českom Občianskom zákonníku je aj k nadáciám, aj napríklad k občianskym združeniam, aj ku korporáciám. My tu nič také nemáme. My tu máme naozaj základné ustanovenia, ktoré patria tým právnickým osobám, kde v zásade odkazujeme, kde hovoríme všeobecne vlastne k týmto právnickým osobám aj k takýmto subjektom, či sú to občianske združenia alebo či sú to nadácie, ale my ich priamo konkrétne nevymenúvame v tom Občianskom zákonníku, ako je to napríklad v tom českom. Preto je absolútne nenáležité, aby teraz cez pozmeňujúci návrh sme zrazu tam vpašovali súkromný fond. To nedáva absolútne logiku. Je to naozaj ako päsťou do oka. Skutočne, že nemáme tam, môžete sa pozrieť, v tých právnických osobách to tam proste vôbec nepatrí. Vôbec nepatrí. A nie je to vôbec potrebné. Pretože, ak je vlastne na tom vôľa ten súkromný fond urobiť, tak presne k tomu sú tie ostatné všeobecné ustanovenia, ktoré o tom hovoria. Takže nemáme tam ani k občianskemu združeniu, ani k nadáciám, ale zrazu tam šupneme súkromný fond. Naozaj to nesedí. A iba k tomu súkromnému fondu poviem, ja sa nestotožňujem s tými námietkami, ktoré tu počúvam, ale treba byť samozrejme k tomu citlivý, čo presne v tom obsahu zákona bude, ale ja rozumiem potrebe, prečo taký súkromný fond mať. A ja sa k tomu aj dostanem, aj k tomu poviem. Ale preto som doniesla vlastne aj tie Občianske zákonníky aj z Českej republiky, aj u nás, aby ste si to mohli prípadne aj pozrieť, kto chce, aby ste videli tú systematiku a videli, že je to absolútne nekoncepčné a je zjavné, že rekodifikačná komisia tam nič takéto nechcela mať. Nechcela do toho ísť. Keby chcela, tak by tam bolo už aj to občianske združenie, aj tú nadáciu by sme si tam našli. A niečo mohla povedať aj k obchodným spoločnostiam. Nešla tam. Vlastne len odkopírovala veci, ktoré sú zo zákona, ktoré sú z Obchodného zákonníka. Ktorý nám ostane teraz ako taká relikvia a ostane to na ďalšiu vládu, aby sa s ním vysporiadala, prijala nový zákon o obchodných spoločnostiach a primerane novelizovala Občiansky zákonník, ku ktorému tu rokujeme. Takže áno, moja výtka je, nie je pravdou, že sa tu malo čakať desiatky rokov. Možno pár mesiacov viac, ale naozaj dôsledné vymedzenie si priority Občianskeho zákonníka od začiatku svojho funkčného obdobia pána ministra a potom ja si myslím, že dnes by sme tu mali zákon o obchodných spoločnostiach, Občiansky zákonník, lepšie prepracované viaceré časti. Ja k nim aj poviem, ktoré považujem za problematické a prečo je to podľa mňa nedorobok. Poviem to aj úplne konkrétne. A absolútne nesedí tam takto vpašovať súkromný fond, ale súčasne platí, že si myslím, že tam má svoje miesto. Že áno, aj my sme uvažovali o tom, že súčasťou Občianskeho zákonníka budú súkromné nadácie, ale s ohľadom na obavy zo strany mimovládneho sektora, aby sa nespájal vlastne ten názov tej nadácie verejnoprospešnej s tým, čo vám má slúžiť tá súkromná nadácia, aby v tom nebol chaos a nevnieslo sa tam do tej občianskej spoločnosti nejaké prvky, ktoré tam absolútne nepatria. Aby sme ju nepoškodili, tak áno, bolo potrebné hľadať nejaký iný pojem a v tomto ten súkromný fond je v poriadku. Ja si to tiež myslím. Takže myslím si, že nie je potrebné teraz pozmeňujúcim návrhom takto to do toho vkladať. A nakoniec ten súkromný fond na základe toho ani nevznikne. Pretože, ak tá vôľa je, treba prijať zákon, nakoniec o tom aj to vlastne hovorí tam ten pozmeňovací návrh, že potrebuje zákon, aby na základe neho tie súkromné fondy mohli vzniknúť, ale tie môžu aj teraz. Pretože konkrétne ustanovenia vlastne toho nového Občianskeho zákonníka jasne hovoria, že tie právnické osoby vznikajú na základe zákona. Takže tu nie je žiadna prekážka, aby sa prijal zákon o súkromnom fonde a tam sa povedalo vlastne všetko to, čo chceme, ak taká vôľa je to naozaj spraviť. Ale naozaj aj to vyzerá veľmi, veľmi škaredo, aby sme tam teraz natrepali jeden konkrétny takýto subjekt, ktorý nemá absolútne žiadne koncepčné opodstatnenie. Takže áno, ja za tým vidím nejaké odôvodnenie, prečo zahlasovať za Občiansky zákonník, ktorý nie je dorobený a na podnikateľský sektor sa úplne zabudlo. Pretože uspokojiť sa s tým, že sme odstránili duplicitu záväzkových vzťahov, ja si myslím, že je veľmi slabé. Máme tu množstvo pekných ďalších vecí a väčšia je tu sloboda vôle. Ja sa podpisujem pod to, aj čo hovorí môj kolega, pán poslanec Dostál. Ja to považujem za veľmi pozitívne, takže je tu veľmi veľa veľmi, veľmi dobrých prvkov. A ja, aj s ohľadom na to, že takto tlačíte na pílu, pán minister, tak sa urobilo ešte veľa, veľa ďalšej roboty. To zase ja tiež musím povedať, že tomu tiež sa skláňam, lebo zase, keď na to takto tlačíte, tak ja vidím, že sa urobilo veľa, veľa práce. Ale nemalo by sa to takto dotiahnuť do konca. Je to škoda, že vlastne tie diskusie nedobehli a ja si dovolím naozaj iba tak ako skratkovito povedať, kde všade ja vidím napríklad, že sa nám to objavuje a je to škoda. Je to naozaj škoda, že vlastne treba možno pár mesiacov na to, aby ten zákon bol dobrý, bol pekný a ešte sme mali aj atraktívne podnikateľské prostredie. Takže toto ja vyčítam. Ale skláňam sa pred všetkou prácou, ktorá bola urobená. Množstvo práce bolo spravené. Nepovažujem za dobré, aby teraz sme tu prijímali pozmeňujúce návrhy a do toho vstupovali, pretože má to nejaký koncept, ktorý má svoje chybičky, ale zase to si treba povedať, že nech by sme na tom pracovali koľkokoľvek, vždy by tam nejaké chybičky boli. To zase tiež priznávam, ale podľa mňa sú teraz tak očividné, že takto to posunúť ďalej je nezodpovedné. A áno, dávam vám za vinu, pán minister, že ste to nemali ako prioritu na začiatku a že ste proste tú časť toho podnikateľského sektora z toho vypustili. A ja si myslím, že keď si pozrieme samotnú doložku vybraných vplyvov, tak tá hovorí sama za seba. A hovorí sama za seba k časti podnikateľskému prostrediu. Tá časť, to vyhodnotenie, vlastne neobsahuje. Pretože vlastne v ňom samotnom je uvedené, že sa to nedá ani vyhodnotiť, že ten proces je krátky, chýbajú dáta. A proste ani nie je možné vyhodnotiť, aký to má vlastne dopad na to podnikateľské prostredie. Tak to je veľmi smutné. To je veľmi smutné, pretože Občiansky zákonník má byť základ pre konkurencieschopnosť, pre atraktívne podnikateľské prostredie a tu sa k tomu teda naozaj nedozvieme nič. Takže chlácholiť sa tým, že odstránime duplicitu záväzkových vzťahov a že z toho sa tešia podnikatelia, naozaj by nám nemalo stačiť. Pretože určite by ešte chvíľu vydržali tých pár mesiacov a mohli sme to mať oveľa, oveľa lepšie. Ja každému, koho to fakt zaujíma, že ako by to vyzeralo, keby sme niektoré veci dotiahli, tak som si doniesla, aj tu mám aj ten český Občiansky zákonník, a osobitne k tejto časti k právnickým osobám, no musím povedať, že ma to až výslovne bolí, že sa tu má dať proste takýto pozmeňovač, ktorý koncepčne tam vôbec nesedí. Vôbec nesedí. Vôbec nesedí. A navyše sa tým vôbec neodstránia nejaké obavy, aká by tá právna úprava bola, lebo tu nám prinesie až samotný zákon. Až ten obsah toho zákona nám povie, o čom to bude. A či sa uberieme cestou rakúskeho práva a posledných zmien, ktoré sa urobili v Rakúsku, keď už môžem k tomu povedať, keby o tom uvažovali na Ministerstve spravodlivosti ísť ďalej. Tak si dovolím povedať, že z toho, čo som si ja k tomu pozrela a čo mám vedomosť, tak ten smer v Rakúsku k tým súkromným nadáciám, tak sa volajú Privatstiftung, tým smerom by sme sa mali uberať. Ten názov je v poriadku, ale ten obsah si myslím, že toho rakúskeho práva by nám mohol byť blízky a aj tie posledné zmeny, ktoré urobili, by sme sa mali tým inšpirovať. Ale skutočne teraz ich sem dávať, nič tým nevyriešime, nič. A ja si myslím, že pre nikoho by to nemal byť dôvod, aby odsúhlasil legitimitu rýchleho procesu, nedotiahnutia ho procesu a zabudnutia absolútneho na podnikateľský sektor. Ja k tým obchodným spoločnostiam, keď sa to niekomu môže javiť, že a prečo to je také dôležité a na čo nám to je. Tak spomeniem možno iba jednu formu, ktorú sme tu mohli mať. 1 € obchodné spoločnosti, riešenie pre startupy, riešenie vzájomných vzťahov s investormi. To je proste niečo, čo nám tu naozaj chýba. Naozaj. Obchodným spoločnostiam, že keď sa to niekomu môže javiť, že a prečo to je také dôležité a na čo nám to je. Tak spomeniem možno iba jednu formu, ktorú sme tu mohli mať. Jednoeurové obchodné spoločnosti, riešenie pre startupy, riešenie vzájomných vzťahov s investormi. To je proste niečo, čo nám tu naozaj chýba. Naozaj zúfalo chýba. To sme tu mohli pekne mať spolu. A potom v Občianskom zákonníku, keby sa na to myslelo, že my myslíme aj na tých podnikateľov, tak by sme tu mali ďalšie pekné veci. Ustanovenia o rodinnom podniku. Naozaj, kto sa o to zaujíma? § 700 až 707 z Občianskeho zákonníka z Českej republiky. Tu si trebalo na to iba v kľude sadnúť s ľuďmi, ktorí proste sa tej oblasti venujú a jednoducho to spraviť a vložiť do Občianskeho zákonníka. Pretože tie pravidlá sú naozaj veľmi pekné. Ako keby sme tu nevideli, že tu máme rodinné podniky. Tie pravidlá hovoria vlastne o tom, že v rodine sa predpokladá, že keď sa niekto zúčastňuje na podnikaní, no tak nerieši, ako to má formálne upravené. Jednoducho vkladá do toho srdce, svoj čas, svoju energiu. A to právne prostredie, ako je nastavené v tých siedmich paragrafoch, je o tom, že jednoducho, keď sa rozhodnú starí rodičia, že trošku zabudnú na tie svoje deti a na tých svojich vnukov, ktorí tam vkladali svoj čas, svoju energiu. Všetok, čo mali, tak musia na nich myslieť, keď sa prevedie spoločnosť, majú k tomu prednostné právo. Keď sú z toho zisky, tak na nich musia myslieť a to sú podľa mňa veľmi dôležité pekné ustanovenia. A ja naozaj nerozumiem, prečo ich tam nemáme. Ja nerozumiem. Rovnako nerozumiem, prečo tam nemáme tie súkromné nadácie a zverenecké fondy. Nerozumiem, lebo podľa mňa bolo na mieste, ale s tým názvom by som pracovala samozrejme inak, ale podľa mňa tam mali mať priestor a mali tu byť. Ale nerobiť to takto, ako je teraz návrh z dielne KDH. Ja naozaj neviem ho ani podporiť, nepovažujem to za správne a nič to v tomto momente ani jasne nerieši. Mám skôr obavu, čo sa z toho vykľuje. Takže ja by som naozaj do toho teraz nešla a nelegitimizovala túto rýchlu cestu. Potom to, čomu nerozumiem, je, a ešte som stále v tom podnikateľskom vnímaní, prečo sme nedali viac poručiteľom voľnosti, osobitne, keď myslím na to, že napríklad majú takýto podnik a chcú ho zveriť jednému zo svojich detí. Synovi, dcére, ktorá sa hlavne tomu venuje. A jasne povedať v tom závete: „podnik patrí tebe, chcem, aby si vyplatil ostatných.“ Takéto tiež nemáme. Tak to prosím. Takto taká takáto priama možnosť, ja ju tam nevidím. Takže takže mne tam mne tam chýbajú mi tam veci. A hovorím, nie je to tak, že by to bola desiatka rokov, je to o práci na pár mesiacov. Rovnako nerozumiem, keď sa bavíme teraz k tomu procesu a súvisí to aj s podnikateľským prostredím, aj tej prípravy, že máme právnu úpravu, ktorá nám istým spôsobom zasahuje do tých obchodných spoločností a teraz nehovorím o zmluvách, ktoré teda budú jednotné, veď to je na nich aj to pekné a je tam na tom naozaj veľa práce, ale sú tu všeobecné ustanovenia ako k tým právnym vzťahom, ktoré sa priamo dotknú obchodných spoločností. Pretože vlastne tie tie tie všeobecné ustanovenia môžu vlastne ovplyvniť výklad niektorých vzťahov v rámci spoločnosti a tie nie sú dotiahnuté. Takže ono vlastne to, čo sme mohli očakávať od tohto zákona, je, že vytvorí nám stabilitu, vytvorí nám atraktivitu a v tomto momente je to nestabilita. A my nevieme zatiaľ zatiaľ, ako budú vlastne vyzerať tie ďalšie vykonávacie predpisy a kedy budú a s ohľadom na to, že je taký tlak, aby to všetko bolo účinné k 1. júlu. Tak toto nie je určite dobrá správa pre podnikateľské prostredie. Takže jednak nemajú čas vlastne ani zistiť, čo to presne je a už to bude účinné. Takže nie, že nebol dostatok času počas diskusie, počas pripomienok. Ešte bola skrátená rozprava aj v parlamente. A ešte nebude ani čas na samotnú implementáciu. A ja si myslím, že ten český príklad treba spomínať. A v niečom je to veľmi pekné a podobné. V máji, ale rok 2011 bol prijatý Občiansky zákonník v Českej republike. Ale kým to prešlo dvojkomorovým parlamentom v Českej republike, tak až v roku 2012 vo februári to bolo vlastne schválené, podpísané pánom prezidentom v Českej republike. A ale účinné si to dali až od 1. januára 2014, to znamená takmer 2 roky. Odkedy všetci vedeli, toto je text, je platný, bol zverejnený, 2 roky sa na to pripravovali. Tu toho času je naozaj málo. A nie je málo len na to, aby sme vlastne sa oboznámili s tým textom, ktorý sa týka Občianskeho zákonníka, ale je ho málo aj na tie ostatné predpisy, ktoré sa očakáva, že sa zmenia. A ja teraz poviem jeden z nich, aby sme si to skúsili a vedeli predstaviť. Spoločné imanie manželov je tiež v niečom taká vlajková loď tohto nového Občianskeho zákonníka. Nuž, ale spoločné imanie manželov nám nastavuje niektoré pravidlá inak. Myslím si, že to zasiahne naozaj veľkú časť ľudí, pretože, pretože to zasiahne všetkých manželov, ktorí majú svoj majetok so svojím manželom v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov. Zákon, tak ako je nastavený, vlastne účinnosť je aj týchto ustanovení. Všetci, ktorí dnes sú teda v tzv. BSM, spadnú do SIM, do toho spoločného imania manželov, momentom účinnosti. Nikto sa nikoho na nič nepýta, nie je tu priestor na to sa tomu vyhnúť. Nemáme tu žiadnu predmanželskú zmluvu. Áno, dodatočne je možné si niečo riešiť, ale ani predmanželská zmluva tu nie je, takže vlastne ani nemôžete vopred povedať, že by ste chceli niečo inak. To, čo mňa v tomto momente naozaj v mnohom trápi, je, čo to bude znamenať pre vzájomné vzťahy, ktoré sa, ktoré budú súvisieť s týmito s týmito novými pravidlami a nemám na ne stále odpoveď. Ja som na to upozorňovala, že to spoločné imanie manželov nie je dotiahnuté do konca. Nie je to vyriešené. Veľa sa presúva do takzvaného exekučného konania, keď sa budú vymáhať nejaké dlhy. A ja vysvetlím aj, kde vidím, že je stále problém. A dostala som odkaz, že dozviem sa, ale nie teraz v Občianskom zákonníku, ale až potom asi v novom alebo v novele Exekučného poriadku. Takže áno, sú exekútori a ja mám vedomosť, že ich je mnoho, ktorí sa obávajú, čo to pre nich bude znamenať a že to môže spôsobiť aj dlhé exekučné konania. Čo, keď v tom spoločnom imaní manželov a niekto sa domáha tých dlhov voči vám, tak vás to možno až tak netrápi, ale keď budete na opačnej strane. A budete sa vy chcieť domôcť dlhu, tak vtedy zistíte, že to môže začať byť problém. Tak ja poviem taký príklad, lebo aby sme vedeli. To, čo kľúčovo vlastne znamená spoločné imanie manželov, je, že čo sa týka dlhov jedného z manželov, tak je možné ich uspokojiť iba do polovice tohto imania. Takže už nie z celého, iba z polovice. Čo by sa javilo, že keď jeden z nich je alkoholik, hráč, je to pekné a správne a morálne. Ale ja poviem inú situáciu. Jeden z manželov spôsobí dopravnú nehodu, dôjde k úmrtiu. Smutná udalosť, vysoká nemajetková ujma, vysoká škoda. Tento spôsobí už nehodu je ten, ktorý sa zúčastňoval na väčšej časti toho majetku, že sa nadobudol do spoločného vlastníctva manželov. No a polovica nestačí na úhradu toho záväzku. Zákon toto nijako nerieši. Budete uspokojení iba z polovice toho spoločného imania manželov a neriešime, či sú tam deti, či sú tam nejaké iné okolnosti. Jednoducho polovica. Aj bez ohľadu na to, aký je titul toho samotného dlhu, ide sa iba do polovice toho spoločného imania manželov, keď vlastne ten dlh je zrejmý, že patrí jednému z tých manželov. A ja sa, ja neviem, či vlastne máme úplne jasno, čo to všetko spôsobí. Čo to spôsobí na strane bánk, čo to spôsobí na strane veriteľov, ako sa oni budú chrániť, asi budú všade potom spoludlžníkmi aj tí manželia. Čo nám to môže spôsobiť. Každopádne nemáme to doriešené do konca, lebo nie je doriešené ani to, keď napríklad sa to bude týkať polovice nehnuteľnosti a pôjde do exekučného konania, či ten druhý manžel bude mať prednostné právo. Ani to sa tu nedozvieme. To neviem. A podľa mňa by sme mohli mať tieto otázky naozaj zodpovedané. Oni asi budú možno v tej novele Exekučného poriadku, ale si myslím, že je to dosť vážne, že tento režim vlastne nastane od 1. júla budúceho roka a my nemáme na veľa vecí odpovede. A budú sa tie odpovede riešiť počas vlastne potom, čo bude schválená táto právna úprava a budú sa tie pravidlá dotvárať za behu. Takže za behu sa budú dotvárať pravidlá, aby sa stihlo, aby sa to stihlo k momentu, keď ten Občiansky zákonník bude účinný. A to je šialenstvo. To je šialenstvo. Ja si myslím, že keď už sa pán minister rozhodol, a je to absolútne legitímne si povedať, už je to v takom stave, že do toho idem. A takto si myslím, že je to správne a dobré. Tak si myslím, že naozaj bolo na mieste aspoň nechať dostatočný čas na to dokončiť potom všetky tie zákony. Urobiť okolo toho nejakú osvetu a posunúť tú účinnosť a nebáť sa, že to spadne aj do budúceho funkčného obdobia. Samozrejme, že to tak bolo aj v Českej republike. Pretože tým, že dali vlastne tú dvojročnú účinnosť, spadlo to do funkčného obdobia ďalšej vlády. A ja rozumiem, že z toho môžu byť obavy. Čo, keď nová vláda nastúpi, urobí to ako so stavebným zákonom, posunie účinnosť, prípadne to prepracuje, ale aj tak nevieme, ako dopadnú voľby, ale ak nebude spokojnosť s tým znením, tak k tomu bude pozmeňovák. Ako to bude vyzerať? Ako to bude vyzerať? Takže si myslím, že s týmto naozaj netreba mať obavu posúvať tú účinnosť ďalej. Myslím si, že každý zodpovedný minister, ktorý by nastúpil, tak by sa musel pozrieť, koľko k tomu bolo urobené. Ako je s tým spoločnosť oboznámená. Či je potrebné robiť nejaký pozmeňovák, ale si myslím, že nemal by sa vytvárať takýto tlak len preto, aby to do tej účinnosti rýchlo vstúpilo. Lebo ja naozaj neviem neviem porozumieť tomu účelu, prečo to musí byť 1. júla. To nie je naozaj náležité. Nie je to náležité na takúto zásadnú zmenu právnych pravidiel, ktoré nie sú dotiahnuté do konca. Môže si pán minister povedať, že to nevadí, že to poriešia súdy, ale aj tie súdy treba na to pripraviť. Treba poriešiť samozrejme aj otázku, čo to bude znamenať prípadne na reorganizáciu súdov. To neviem, či o tom vôbec také debaty na Ministerstve spravodlivosti boli, lebo to, že sa vlastne časť agendy, ktorú dnes riešia tzv. obchodné súdy, presúva na občianske súdy, že už tam nebudú tie spory ohľadom tých zmlúv. Už to všetko vlastne bude zastrešovať iba jedna právna úprava, už to nebude Obchodný zákonník a Občiansky zákonník. Tak vlastne im odpadne obrovská agenda. Takže áno, je otázka, že ako vlastne sa vysporiadať s tým potom na súdoch a vôbec neviem, či na toto je čas, aby sa tomu pán minister venoval, keď vlastne teraz má plnú hlavu, samozrejme, toho, aby dotiahol Občiansky zákonník a k tomu celú právnu úpravu, aby to proste nejako fungovalo. Myslím si, že ten časový stres, ktorý sa tu vytvára, naozaj nie je na mieste, že si to ten Občiansky zákonník naozaj nezaslúži, že si to nezaslúžia ľudia. Že si to naozaj ľudia nezaslúžia. A ja naozaj chápem, že je to v nejakej miere legitímne, koľko si pán minister nechal na Občiansky zákonník a ako to urobil a že tam teda nedal obchodné spoločnosti. Vyčítam to, nie je to podľa mňa správne a je to obrovská škoda. Ale keď už sa teda takto rozhodol, tak si myslím, že aspoň by mohol byť ústretový všetkým aj tomu podnikateľskému prostrediu a dať im čas sa na to pripraviť. Dať im naozaj čas sa na to pripraviť. Aj dať sebe čas pripraviť tú právnu úpravu, ktorá s tým priamo súvisí a musí byť urobená k 1. júlu. Lebo to ešte uvidíte, že budeme tu mať určite veľkú novelu Exekučného poriadku, ktorá s tým bude súvisieť a bude sa týkať, predpokladám, spoločného imania manželov. Ktoré stále teda nevieme úplne, ako bude fungovať. A dovolím si ešte zopár takých ďalších vecí si len spomenúť, že ktoré mi tu tiež ešte chýbajú. A je mi to ľúto, ale chcem aj poďakovať na druhej strane a určite by to urobila aj pani Kočiš Štavrovská. A pre osoby so zdravotným postihnutím, že je to určitý cit pre ľudí, ktorí potrebujú nejakú podporu pri rozhodovaní o sebe a pri svojich právnych úkonoch. A máme tu inštitút takzvaného podporného rozhodovania. To znamená, áno, dáva nový Občiansky zákonník priestor, že ak nevie niekto sám prejavovať svoju vôľu a potrebuje k tomu nejakú podporu. Je tu nový nástroj a nemusí hneď to riešiť súd a stanoviť opatrovníka. Je to dobrý krok, ale ja si myslím, že sme už mohli ísť ďalej. A keď si pozrieme aj túto právnu úpravu v Českej republike, je tu oveľa väčšia citlivosť. Pri tomto novom inštitúte takzvaného podporného rozhodovania, aby som povedala, že sú to vlastne také tri stupne, až kým sa dopracujeme k tomu, že vôbec by sme v spoločnosti mali uvažovať, že niekomu ustanoviť opatrovníka. A to ja si myslím, že je niečo veľmi veľmi dôležité a myslím si, že pre stranu sociálnej demokracie by toto mohla byť vec, ktorá je pre vás veľmi dôležitá. Naozaj tu mať takýto cit pre osoby so zdravotným postihnutím. Nakoniec vekom prichádzajú rôzne duševné ochorenia, ktoré sa časom zhoršujú. Človek na začiatku vie, čo ho čaká a môže robiť množstvo množstvo rozhodnutí, ktoré potom znamenajú, že s rešpektom k nemu a s dôstojnosťou bude prejavovať svoju vôľu s osobami, ktorým dal svoju dôveru a nemusí to ísť vôbec cestou súdu. A preto ja sa teším, že je tu podporné rozhodovanie, ale malo to ísť ďalej. Myslím si, že sme tak ako zastali na tom začiatku a keď sme už venovali tomu toľko času, tak si myslím, že malo byť úplne jednoznačné z tej právnej úpravy, že to podporné rozhodovanie je cesta. Takže je to tam načrtnuté. Ja som to tam čiastočne našla, ale ani ja nie som spokojná. Sa teším, že je tu podporné rozhodovanie, ale malo to ísť ďalej. Myslím si, že sme tak ako zastali na tom začiatku a keď sme už venovali tomu toľko času, tak si myslím, že malo byť úplne jednoznačné z toho, z tej právnej úpravy, že to podporné rozhodovanie je cesta. Takže je to tam načrtnuté. Ja som to tam čiastočne našla, ale ani ja nie som spokojná, ako to teraz je upravené a našli ste si nakoniec všetci aj list od pani Slavkovskej, že ani ona nie je zatiaľ s tou právnou úpravou spokojná. Takže je tam krok, ale mohli sme ísť ďalej. Takže toto je tiež vec, kde sme ostali trošku na polceste. A ja na seba. Predsa len nedá mi a vrátim sa ešte k tomu, čo som hovorila, aj som to povedala v mojej faktickej poznámky, že sú tu určité témy, v ktorých ako keby sme nemali zhodu. A zneužívajú sa politicky. Niekto to nazýva kultúrno-etické témy. A myslím, že to nie je o kultúre ani o etike. Je to o tom, že či priznáme niekomu dôstojnosť a či doznáme, že sú to aj páry rovnakého pohlavia, ktoré spolu žijú. Ale ak by sme aj nechceli k tomu nič povedať v Občianskom zákonníku, aj to je cesta. Aj to je cesta. A ja som to spomenula. Preto som doniesla aj ten český Občiansky zákonník, koho to trochu zaujíma, že pri tých blízkych osobách rovnako ma veľmi bolí srdce, pretože tam bola cesta, ako to urobiť pekne a všetci by sme tu boli podľa mňa spokojní, nikoho by to nebolelo. A aspoň trošku by sme sa posunuli ďalej s tou dôstojnosťou. Lebo prečo musíme ostať pri blízkych osobách s definíciou z roku 64? To naozaj nerozumiem. Prečo nevieme povedať, že okrem tých osôb v priamom rade a okrem toho, že niekto pociťuje ohľadom druhého tú ujmu ako svoju vlastnú, nevieme povedať, že blízkymi osobami sú aj tí, ktorí spolu trvale žijú. Prečo to nevieme povedať? Nemusíme tam napísať životné partnerstvo takisto tak, ako to majú v Českej republike, ale aj oni majú aj tých, čo spolu trvale žijú, a aj tých, čo majú to registrované partnerstvo. A my sme proste neboli schopní ani povedať, že blízkymi osobami sú tí, ktorí spolu žijú. Tak to ja nerozumiem, musím sa priznať. A naozaj som spomenula príklad, ktorý sa to potom ukazuje, že my vlastne na jednej strane povieme, že tou blízkou osobou teda nemusia byť len priamo rodičia a len deti, len súrodenci. Ale že teda môže to byť naozaj niekto iný. Ale potom, keď sa stane, že niekto zomrie, ktorý nemá blízkych príbuzných v priamom rade, súrodencov, rodičov, deti. No tak tu nie je nikoho, kto by sa staral o jeho dôstojnosť po smrti. Pretože keby sme povedali, že tými blízkymi osobami sú tam aj tieto osoby, ktoré spolu žijú, mohli sme to uplatniť v tejto časti ustanovenia v Občianskom zákonníku, ale neurobili sme to. Dali sme tam, že o dôstojnosť vlastne človeka po smrti môžu chrániť len tí, čo sú v priamom rade príbuzní a len súrodenci. A tu ako keby sme úplne zabudli na tých partnerov. A ja si myslím, že to je veľmi smutné. Lebo mi to príde, že to je tiež taký obraz, že nevieme proste doznáť človeku dôstojnosť, že ako keby z nejakej obavy, aby si tam niekto niekoho nenašiel. Tak tam proste nedáme ani tých, čo spolu žijú. A ja to považujem za veľmi smutné, že vlastne nachádzam tu takéto relikty, takéto obavy. Rovnako si myslím, že bolo náležité v dnešnej dobe mať aj predmanželskú zmluvu. A ja si myslím, že zatiaľ by mi stačil asi tento priestor. Budem sledovať ďalej diskusiu a možno ešte vystúpim. Takže veľa sa urobilo, pekná práca. Ak sa rozhodnete, pán minister, ísť ďalej, mali by ste dať aspoň legislatívnu dobu oveľa dlhšiu. A ja naozaj nepodporujem nejaký pozmeňujúci návrh a aj tie, ktoré som tu videla, nepovažujem za dobrú cestu zo strany opozície, pretože keď už, nech sa páči, tak nech je to teda tak, ako to bolo prediskutované, ale naozaj osobitne teraz tam dávať ten súkromný fond nepovažujem za dobrý nápad a aj koncepčne, aj k tomu textu to vyzerá veľmi, veľmi škaredo. Nie je to vôbec zlepšenie tej právnej úpravy a no, už som k tomu povedala dosť. Ďakujem pekne.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci. Máme pred sebou Občiansky zákonník. Už to tu máme v druhom čítaní a sa teším, že nemáme skrátenú rozpravu, lebo naozaj presadiť Občiansky zákonník so skrátenou rozpravou v parlamente, to už je prvá časť hanby za nami. Okrem toho, že sa nedal dostatočný priestor tým, ktorí sa k tomu mali vyjadriť v pripomienkovom konaní, to je ďalšia hanba a spomínam to preto, lebo to treba mať na mysli. Prečo? Prečo nemohli dostať exekútori, notári, advokáti, sudcovia dostatočný čas, aby si to prečítali a mali k tomu pripomienky. Prečo? Prečo sa muselo takto tlačiť na ten čas? A súčasne mrzí ma to, ale musím to spomenúť, že máme tu asi iné veci, ktoré tlačia túto koalíciu a náš pán predsedajúci je toho zosobnením. Vediete schôdzu, pán podpredseda, tak, bohužiaľ, musím to pripomenúť, že táto vládna koalícia mala iné priority a im sa venovala od svojho nástupu. Treba si to pripomenúť, 6. december potom, čo nastúpil. Na Mikuláša a pod pazuchou pán minister doniesol hanebnú novelu trestných kódexov. Takže tomu sa venoval pán minister. Tomu sa venoval. Takže na to tomu venoval svoj čas, to bola jeho priorita. A potom, keď si zmyslel, že by chcel urobiť niečo pekné, čo je naozaj pekná dôležitá vec, Občiansky zákonník, tak mu času neostalo. A potom čelíme tomuto časovému tlaku. A to sa nedá odpustiť. Nedá sa to odpustiť a ja samozrejme poviem aj k obsahu, aj poviem, kde vidím, že ten čas naozaj chýba a je to škoda. A nie je pravdou to, čo hovorí pán minister, že keby teraz on to neposunul ďalej, tak ďalších 30 rokov tu budeme čakať. To nie je pravda. To nie je pravda. Ja môžem povedať, že mojou ambíciou bolo ako ministerky. Nakoniec bolo to jasné aj v legislatívnom pláne, aj bolo prijaté uznesenie na vláde, že pôjde do medzirezortného pripomienkového konania jednak Občiansky zákonník, ale aj zákon o obchodných spoločnostiach. Na tom sa pracovalo. Urobil sa naozaj kus práce. Takže za čo veľká vďaka pánovi ministrovi a všetkým v rekodifikačnej komisii je, že skutočne, ja to vidím, tá práca, ktorá sa urobila, ktorá ostala, keď ja som odchádzala, ju tu nachádzam a vidím ju tu. Ale je vidno, že to nie je dokončené. Osobitne nie je dokončená časť, ktorá sa týka podnikateľov, ktorá sa týka celého vlastne podnikateľského sektora. A to je moja najväčšia výtka. Nakoniec vo vízii, o ktorej tu budeme diskutovať na tejto schôdzi, jedna z vízií je mať atraktívne podnikateľské prostredie. Toto je premrhaná príležitosť, tento Občiansky zákonník. Naozaj premrhaná príležitosť. A stačilo sa naozaj vlastne len ísť podľa aj rozhodnutia vlády, kde je to jasne konštatované v legislatívnom zámere k obchodným spoločnostiam, že má ísť ruka v ruke s Občianskym zákonníkom. Tak ja som aj vytvorila rekodifikačnú komisiu. Bola časť, ktorá zodpovedala za Občiansky zákonník, a bola časť, ktorá zodpovedala za zákon o obchodných spoločnostiach a pracovala som na tom. Urobila sa časť k právnickým osobám do Občianskeho zákonníka, ktorú vidím, že tu v podstate mám a vidím ju, ktorá sa urobila ako košieľka. Keď sa dokončí zákon o obchodných spoločnostiach, tak sa vlastne upraví aj časť k právnickým osobám. A preto obzvlášť kritizujem návrh, ktorý je z dielne KDH, lebo je absolútne nekoncepčný. Lebo keď si porovnáme, vlastne, ja som aj doniesla a kľudne to ukážem aj kolegom, že ako to vyzerá vlastne, keď v tých právnických osobách v tom Občianskom zákonníku rátate s tým, že aj pomenujete vlastne ilustratívne tie právnické osoby, ktorých sa to týka. Takže áno, tá základná úprava v tom českom Občianskom zákonníku je aj k nadáciám, aj napríklad k občianskym združeniam, aj ku korporáciám. My tu nič také nemáme. My tu máme naozaj základné ustanovenia, ktoré patria tým právnickým osobám, kde v zásade odkazujeme, kde hovoríme všeobecne vlastne k týmto právnickým osobám aj k takýmto subjektom, či sú to občianske združenia alebo či sú to nadácie, ale my ich priamo konkrétne nevymenúvame v tom Občianskom zákonníku, ako je to napríklad v tom českom. Preto je absolútne nenáležité, aby teraz cez pozmeňujúci návrh sme zrazu tam vpašovali súkromný fond. To nedáva absolútne logiku. Je to naozaj ako päsťou do oka. Skutočne, že nemáme tam, môžete sa pozrieť, v tých právnických osobách to tam proste vôbec nepatrí. Vôbec nepatrí. A nie je to vôbec potrebné. Pretože, ak je vlastne na tom vôľa ten súkromný fond urobiť, tak presne k tomu sú tie ostatné všeobecné ustanovenia, ktoré o tom hovoria. Takže nemáme tam ani k občianskemu združeniu, ani k nadáciám, ale zrazu tam šupneme súkromný fond. Naozaj to nesedí. A iba k tomu súkromnému fondu poviem, ja sa nestotožňujem s tými námietkami, ktoré tu počúvam, ale treba byť samozrejme k tomu citlivý, čo presne v tom obsahu zákona bude, ale ja rozumiem potrebe, prečo taký súkromný fond mať. A ja sa k tomu aj dostanem, aj k tomu poviem. Ale preto som doniesla vlastne aj tie Občianske zákonníky aj z Českej republiky, aj u nás, aby ste si to mohli prípadne aj pozrieť, kto chce, aby ste videli tú systematiku a videli, že je to absolútne nekoncepčné a je zjavné, že rekodifikačná komisia tam nič takéto nechcela mať. Nechcela do toho ísť. Keby chcela, tak by tam bolo už aj to občianske združenie, aj tú nadáciu by sme si tam našli. A niečo mohla povedať aj k obchodným spoločnostiam. Nešla tam. Vlastne len odkopírovala veci, ktoré sú zo zákona, ktoré sú z Obchodného zákonníka. Ktorý nám ostane teraz ako taká relikvia a ostane to na ďalšiu vládu, aby sa s ním vysporiadala, prijala nový zákon o obchodných spoločnostiach a primerane novelizovala Občiansky zákonník, ku ktorému tu rokujeme. Takže áno, moja výtka je, nie je pravdou, že sa tu malo čakať desiatky rokov. Možno pár mesiacov viac, ale naozaj dôsledné vymedzenie si priority Občianskeho zákonníka od začiatku svojho funkčného obdobia pána ministra a potom ja si myslím, že dnes by sme tu mali zákon o obchodných spoločnostiach, Občiansky zákonník, lepšie prepracované viaceré časti. Ja k nim aj poviem, ktoré považujem za problematické a prečo je to podľa mňa nedorobok. Poviem to aj úplne konkrétne. A absolútne nesedí tam takto vpašovať súkromný fond, ale súčasne platí, že si myslím, že tam má svoje miesto. Že áno, aj my sme uvažovali o tom, že súčasťou Občianskeho zákonníka budú súkromné nadácie, ale s ohľadom na obavy zo strany mimovládneho sektora, aby sa nespájal vlastne ten názov tej nadácie verejnoprospešnej s tým, čo vám má slúžiť tá súkromná nadácia, aby v tom nebol chaos a nevnieslo sa tam do tej občianskej spoločnosti nejaké prvky, ktoré tam absolútne nepatria. Aby sme ju nepoškodili, tak áno, bolo potrebné hľadať nejaký iný pojem a v tomto ten súkromný fond je v poriadku. Ja si to tiež myslím. Takže myslím si, že nie je potrebné teraz pozmeňujúcim návrhom takto to do toho vkladať. A nakoniec ten súkromný fond na základe toho ani nevznikne. Pretože, ak tá vôľa je, treba prijať zákon, nakoniec o tom aj to vlastne hovorí tam ten pozmeňovací návrh, že potrebuje zákon, aby na základe neho tie súkromné fondy mohli vzniknúť, ale tie môžu aj teraz. Pretože konkrétne ustanovenia vlastne toho nového Občianskeho zákonníka jasne hovoria, že tie právnické osoby vznikajú na základe zákona. Takže tu nie je žiadna prekážka, aby sa prijal zákon o súkromnom fonde a tam sa povedalo vlastne všetko to, čo chceme, ak taká vôľa je to naozaj spraviť. Ale naozaj aj to vyzerá veľmi, veľmi škaredo, aby sme tam teraz natrepali jeden konkrétny takýto subjekt, ktorý nemá absolútne žiadne koncepčné opodstatnenie. Takže áno, ja za tým vidím nejaké odôvodnenie, prečo zahlasovať za Občiansky zákonník, ktorý nie je dorobený a na podnikateľský sektor sa úplne zabudlo. Pretože uspokojiť sa s tým, že sme odstránili duplicitu záväzkových vzťahov, ja si myslím, že je veľmi slabé. Máme tu množstvo pekných ďalších vecí a väčšia je tu sloboda vôle. Ja sa podpisujem pod to, aj čo hovorí môj kolega, pán poslanec Dostál. Ja to považujem za veľmi pozitívne, takže je tu veľmi veľa veľmi, veľmi dobrých prvkov. A ja, aj s ohľadom na to, že takto tlačíte na pílu, pán minister, tak sa urobilo ešte veľa, veľa ďalšej roboty. To zase ja tiež musím povedať, že tomu tiež sa skláňam, lebo zase, keď na to takto tlačíte, tak ja vidím, že sa urobilo veľa, veľa práce. Ale nemalo by sa to takto dotiahnuť do konca. Je to škoda, že vlastne tie diskusie nedobehli a ja si dovolím naozaj iba tak ako skratkovito povedať, kde všade ja vidím napríklad, že sa nám to objavuje a je to škoda. Je to naozaj škoda, že vlastne treba možno pár mesiacov na to, aby ten zákon bol dobrý, bol pekný a ešte sme mali aj atraktívne podnikateľské prostredie. Takže toto ja vyčítam. Ale skláňam sa pred všetkou prácou, ktorá bola urobená. Množstvo práce bolo spravené. Nepovažujem za dobré, aby teraz sme tu prijímali pozmeňujúce návrhy a do toho vstupovali, pretože má to nejaký koncept, ktorý má svoje chybičky, ale zase to si treba povedať, že nech by sme na tom pracovali koľkokoľvek, vždy by tam nejaké chybičky boli. To zase tiež priznávam, ale podľa mňa sú teraz tak očividné, že takto to posunúť ďalej je nezodpovedné. A áno, dávam vám za vinu, pán minister, že ste to nemali ako prioritu na začiatku a že ste proste tú časť toho podnikateľského sektora z toho vypustili. A ja si myslím, že keď si pozrieme samotnú doložku vybraných vplyvov, tak tá hovorí sama za seba. A hovorí sama za seba k časti podnikateľskému prostrediu. Tá časť, to vyhodnotenie, vlastne neobsahuje. Pretože vlastne v ňom samotnom je uvedené, že sa to nedá ani vyhodnotiť, že ten proces je krátky, chýbajú dáta. A proste ani nie je možné vyhodnotiť, aký to má vlastne dopad na to podnikateľské prostredie. Tak to je veľmi smutné. To je veľmi smutné, pretože Občiansky zákonník má byť základ pre konkurencieschopnosť, pre atraktívne podnikateľské prostredie a tu sa k tomu teda naozaj nedozvieme nič. Takže chlácholiť sa tým, že odstránime duplicitu záväzkových vzťahov a že z toho sa tešia podnikatelia, naozaj by nám nemalo stačiť. Pretože určite by ešte chvíľu vydržali tých pár mesiacov a mohli sme to mať oveľa, oveľa lepšie. Ja každému, koho to fakt zaujíma, že ako by to vyzeralo, keby sme niektoré veci dotiahli, tak som si doniesla, aj tu mám aj ten český Občiansky zákonník, a osobitne k tejto časti k právnickým osobám, no musím povedať, že ma to až výslovne bolí, že sa tu má dať proste takýto pozmeňovač, ktorý koncepčne tam vôbec nesedí. Vôbec nesedí. Vôbec nesedí. A navyše sa tým vôbec neodstránia nejaké obavy, aká by tá právna úprava bola, lebo tu nám prinesie až samotný zákon. Až ten obsah toho zákona nám povie, o čom to bude. A či sa uberieme cestou rakúskeho práva a posledných zmien, ktoré sa urobili v Rakúsku, keď už môžem k tomu povedať, keby o tom uvažovali na Ministerstve spravodlivosti ísť ďalej. Tak si dovolím povedať, že z toho, čo som si ja k tomu pozrela a čo mám vedomosť, tak ten smer v Rakúsku k tým súkromným nadáciám, tak sa volajú Privatstiftung, tým smerom by sme sa mali uberať. Ten názov je v poriadku, ale ten obsah si myslím, že toho rakúskeho práva by nám mohol byť blízky a aj tie posledné zmeny, ktoré urobili, by sme sa mali tým inšpirovať. Ale skutočne teraz ich sem dávať, nič tým nevyriešime, nič. A ja si myslím, že pre nikoho by to nemal byť dôvod, aby odsúhlasil legitimitu rýchleho procesu, nedotiahnutia ho procesu a zabudnutia absolútneho na podnikateľský sektor. Ja k tým obchodným spoločnostiam, keď sa to niekomu môže javiť, že a prečo to je také dôležité a na čo nám to je. Tak spomeniem možno iba jednu formu, ktorú sme tu mohli mať. 1 € obchodné spoločnosti, riešenie pre startupy, riešenie vzájomných vzťahov s investormi. To je proste niečo, čo nám tu naozaj chýba. Naozaj. Obchodným spoločnostiam, že keď sa to niekomu môže javiť, že a prečo to je také dôležité a na čo nám to je. Tak spomeniem možno iba jednu formu, ktorú sme tu mohli mať. Jednoeurové obchodné spoločnosti, riešenie pre startupy, riešenie vzájomných vzťahov s investormi. To je proste niečo, čo nám tu naozaj chýba. Naozaj zúfalo chýba. To sme tu mohli pekne mať spolu. A potom v Občianskom zákonníku, keby sa na to myslelo, že my myslíme aj na tých podnikateľov, tak by sme tu mali ďalšie pekné veci. Ustanovenia o rodinnom podniku. Naozaj, kto sa o to zaujíma? § 700 až 707 z Občianskeho zákonníka z Českej republiky. Tu si trebalo na to iba v kľude sadnúť s ľuďmi, ktorí proste sa tej oblasti venujú a jednoducho to spraviť a vložiť do Občianskeho zákonníka. Pretože tie pravidlá sú naozaj veľmi pekné. Ako keby sme tu nevideli, že tu máme rodinné podniky. Tie pravidlá hovoria vlastne o tom, že v rodine sa predpokladá, že keď sa niekto zúčastňuje na podnikaní, no tak nerieši, ako to má formálne upravené. Jednoducho vkladá do toho srdce, svoj čas, svoju energiu. A to právne prostredie, ako je nastavené v tých siedmich paragrafoch, je o tom, že jednoducho, keď sa rozhodnú starí rodičia, že trošku zabudnú na tie svoje deti a na tých svojich vnukov, ktorí tam vkladali svoj čas, svoju energiu. Všetok, čo mali, tak musia na nich myslieť, keď sa prevedie spoločnosť, majú k tomu prednostné právo. Keď sú z toho zisky, tak na nich musia myslieť a to sú podľa mňa veľmi dôležité pekné ustanovenia. A ja naozaj nerozumiem, prečo ich tam nemáme. Ja nerozumiem. Rovnako nerozumiem, prečo tam nemáme tie súkromné nadácie a zverenecké fondy. Nerozumiem, lebo podľa mňa bolo na mieste, ale s tým názvom by som pracovala samozrejme inak, ale podľa mňa tam mali mať priestor a mali tu byť. Ale nerobiť to takto, ako je teraz návrh z dielne KDH. Ja naozaj neviem ho ani podporiť, nepovažujem to za správne a nič to v tomto momente ani jasne nerieši. Mám skôr obavu, čo sa z toho vykľuje. Takže ja by som naozaj do toho teraz nešla a nelegitimizovala túto rýchlu cestu. Potom to, čomu nerozumiem, je, a ešte som stále v tom podnikateľskom vnímaní, prečo sme nedali viac poručiteľom voľnosti, osobitne, keď myslím na to, že napríklad majú takýto podnik a chcú ho zveriť jednému zo svojich detí. Synovi, dcére, ktorá sa hlavne tomu venuje. A jasne povedať v tom závete: „podnik patrí tebe, chcem, aby si vyplatil ostatných.“ Takéto tiež nemáme. Tak to prosím. Takto taká takáto priama možnosť, ja ju tam nevidím. Takže takže mne tam mne tam chýbajú mi tam veci. A hovorím, nie je to tak, že by to bola desiatka rokov, je to o práci na pár mesiacov. Rovnako nerozumiem, keď sa bavíme teraz k tomu procesu a súvisí to aj s podnikateľským prostredím, aj tej prípravy, že máme právnu úpravu, ktorá nám istým spôsobom zasahuje do tých obchodných spoločností a teraz nehovorím o zmluvách, ktoré teda budú jednotné, veď to je na nich aj to pekné a je tam na tom naozaj veľa práce, ale sú tu všeobecné ustanovenia ako k tým právnym vzťahom, ktoré sa priamo dotknú obchodných spoločností. Pretože vlastne tie tie tie všeobecné ustanovenia môžu vlastne ovplyvniť výklad niektorých vzťahov v rámci spoločnosti a tie nie sú dotiahnuté. Takže ono vlastne to, čo sme mohli očakávať od tohto zákona, je, že vytvorí nám stabilitu, vytvorí nám atraktivitu a v tomto momente je to nestabilita. A my nevieme zatiaľ zatiaľ, ako budú vlastne vyzerať tie ďalšie vykonávacie predpisy a kedy budú a s ohľadom na to, že je taký tlak, aby to všetko bolo účinné k 1. júlu. Tak toto nie je určite dobrá správa pre podnikateľské prostredie. Takže jednak nemajú čas vlastne ani zistiť, čo to presne je a už to bude účinné. Takže nie, že nebol dostatok času počas diskusie, počas pripomienok. Ešte bola skrátená rozprava aj v parlamente. A ešte nebude ani čas na samotnú implementáciu. A ja si myslím, že ten český príklad treba spomínať. A v niečom je to veľmi pekné a podobné. V máji, ale rok 2011 bol prijatý Občiansky zákonník v Českej republike. Ale kým to prešlo dvojkomorovým parlamentom v Českej republike, tak až v roku 2012 vo februári to bolo vlastne schválené, podpísané pánom prezidentom v Českej republike. A ale účinné si to dali až od 1. januára 2014, to znamená takmer 2 roky. Odkedy všetci vedeli, toto je text, je platný, bol zverejnený, 2 roky sa na to pripravovali. Tu toho času je naozaj málo. A nie je málo len na to, aby sme vlastne sa oboznámili s tým textom, ktorý sa týka Občianskeho zákonníka, ale je ho málo aj na tie ostatné predpisy, ktoré sa očakáva, že sa zmenia. A ja teraz poviem jeden z nich, aby sme si to skúsili a vedeli predstaviť. Spoločné imanie manželov je tiež v niečom taká vlajková loď tohto nového Občianskeho zákonníka. Nuž, ale spoločné imanie manželov nám nastavuje niektoré pravidlá inak. Myslím si, že to zasiahne naozaj veľkú časť ľudí, pretože, pretože to zasiahne všetkých manželov, ktorí majú svoj majetok so svojím manželom v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov. Zákon, tak ako je nastavený, vlastne účinnosť je aj týchto ustanovení. Všetci, ktorí dnes sú teda v tzv. BSM, spadnú do SIM, do toho spoločného imania manželov, momentom účinnosti. Nikto sa nikoho na nič nepýta, nie je tu priestor na to sa tomu vyhnúť. Nemáme tu žiadnu predmanželskú zmluvu. Áno, dodatočne je možné si niečo riešiť, ale ani predmanželská zmluva tu nie je, takže vlastne ani nemôžete vopred povedať, že by ste chceli niečo inak. To, čo mňa v tomto momente naozaj v mnohom trápi, je, čo to bude znamenať pre vzájomné vzťahy, ktoré sa, ktoré budú súvisieť s týmito s týmito novými pravidlami a nemám na ne stále odpoveď. Ja som na to upozorňovala, že to spoločné imanie manželov nie je dotiahnuté do konca. Nie je to vyriešené. Veľa sa presúva do takzvaného exekučného konania, keď sa budú vymáhať nejaké dlhy. A ja vysvetlím aj, kde vidím, že je stále problém. A dostala som odkaz, že dozviem sa, ale nie teraz v Občianskom zákonníku, ale až potom asi v novom alebo v novele Exekučného poriadku. Takže áno, sú exekútori a ja mám vedomosť, že ich je mnoho, ktorí sa obávajú, čo to pre nich bude znamenať a že to môže spôsobiť aj dlhé exekučné konania. Čo, keď v tom spoločnom imaní manželov a niekto sa domáha tých dlhov voči vám, tak vás to možno až tak netrápi, ale keď budete na opačnej strane. A budete sa vy chcieť domôcť dlhu, tak vtedy zistíte, že to môže začať byť problém. Tak ja poviem taký príklad, lebo aby sme vedeli. To, čo kľúčovo vlastne znamená spoločné imanie manželov, je, že čo sa týka dlhov jedného z manželov, tak je možné ich uspokojiť iba do polovice tohto imania. Takže už nie z celého, iba z polovice. Čo by sa javilo, že keď jeden z nich je alkoholik, hráč, je to pekné a správne a morálne. Ale ja poviem inú situáciu. Jeden z manželov spôsobí dopravnú nehodu, dôjde k úmrtiu. Smutná udalosť, vysoká nemajetková ujma, vysoká škoda. Tento spôsobí už nehodu je ten, ktorý sa zúčastňoval na väčšej časti toho majetku, že sa nadobudol do spoločného vlastníctva manželov. No a polovica nestačí na úhradu toho záväzku. Zákon toto nijako nerieši. Budete uspokojení iba z polovice toho spoločného imania manželov a neriešime, či sú tam deti, či sú tam nejaké iné okolnosti. Jednoducho polovica. Aj bez ohľadu na to, aký je titul toho samotného dlhu, ide sa iba do polovice toho spoločného imania manželov, keď vlastne ten dlh je zrejmý, že patrí jednému z tých manželov. A ja sa, ja neviem, či vlastne máme úplne jasno, čo to všetko spôsobí. Čo to spôsobí na strane bánk, čo to spôsobí na strane veriteľov, ako sa oni budú chrániť, asi budú všade potom spoludlžníkmi aj tí manželia. Čo nám to môže spôsobiť. Každopádne nemáme to doriešené do konca, lebo nie je doriešené ani to, keď napríklad sa to bude týkať polovice nehnuteľnosti a pôjde do exekučného konania, či ten druhý manžel bude mať prednostné právo. Ani to sa tu nedozvieme. To neviem. A podľa mňa by sme mohli mať tieto otázky naozaj zodpovedané. Oni asi budú možno v tej novele Exekučného poriadku, ale si myslím, že je to dosť vážne, že tento režim vlastne nastane od 1. júla budúceho roka a my nemáme na veľa vecí odpovede. A budú sa tie odpovede riešiť počas vlastne potom, čo bude schválená táto právna úprava a budú sa tie pravidlá dotvárať za behu. Takže za behu sa budú dotvárať pravidlá, aby sa stihlo, aby sa to stihlo k momentu, keď ten Občiansky zákonník bude účinný. A to je šialenstvo. To je šialenstvo. Ja si myslím, že keď už sa pán minister rozhodol, a je to absolútne legitímne si povedať, už je to v takom stave, že do toho idem. A takto si myslím, že je to správne a dobré. Tak si myslím, že naozaj bolo na mieste aspoň nechať dostatočný čas na to dokončiť potom všetky tie zákony. Urobiť okolo toho nejakú osvetu a posunúť tú účinnosť a nebáť sa, že to spadne aj do budúceho funkčného obdobia. Samozrejme, že to tak bolo aj v Českej republike. Pretože tým, že dali vlastne tú dvojročnú účinnosť, spadlo to do funkčného obdobia ďalšej vlády. A ja rozumiem, že z toho môžu byť obavy. Čo, keď nová vláda nastúpi, urobí to ako so stavebným zákonom, posunie účinnosť, prípadne to prepracuje, ale aj tak nevieme, ako dopadnú voľby, ale ak nebude spokojnosť s tým znením, tak k tomu bude pozmeňovák. Ako to bude vyzerať? Ako to bude vyzerať? Takže si myslím, že s týmto naozaj netreba mať obavu posúvať tú účinnosť ďalej. Myslím si, že každý zodpovedný minister, ktorý by nastúpil, tak by sa musel pozrieť, koľko k tomu bolo urobené. Ako je s tým spoločnosť oboznámená. Či je potrebné robiť nejaký pozmeňovák, ale si myslím, že nemal by sa vytvárať takýto tlak len preto, aby to do tej účinnosti rýchlo vstúpilo. Lebo ja naozaj neviem neviem porozumieť tomu účelu, prečo to musí byť 1. júla. To nie je naozaj náležité. Nie je to náležité na takúto zásadnú zmenu právnych pravidiel, ktoré nie sú dotiahnuté do konca. Môže si pán minister povedať, že to nevadí, že to poriešia súdy, ale aj tie súdy treba na to pripraviť. Treba poriešiť samozrejme aj otázku, čo to bude znamenať prípadne na reorganizáciu súdov. To neviem, či o tom vôbec také debaty na Ministerstve spravodlivosti boli, lebo to, že sa vlastne časť agendy, ktorú dnes riešia tzv. obchodné súdy, presúva na občianske súdy, že už tam nebudú tie spory ohľadom tých zmlúv. Už to všetko vlastne bude zastrešovať iba jedna právna úprava, už to nebude Obchodný zákonník a Občiansky zákonník. Tak vlastne im odpadne obrovská agenda. Takže áno, je otázka, že ako vlastne sa vysporiadať s tým potom na súdoch a vôbec neviem, či na toto je čas, aby sa tomu pán minister venoval, keď vlastne teraz má plnú hlavu, samozrejme, toho, aby dotiahol Občiansky zákonník a k tomu celú právnu úpravu, aby to proste nejako fungovalo. Myslím si, že ten časový stres, ktorý sa tu vytvára, naozaj nie je na mieste, že si to ten Občiansky zákonník naozaj nezaslúži, že si to nezaslúžia ľudia. Že si to naozaj ľudia nezaslúžia. A ja naozaj chápem, že je to v nejakej miere legitímne, koľko si pán minister nechal na Občiansky zákonník a ako to urobil a že tam teda nedal obchodné spoločnosti. Vyčítam to, nie je to podľa mňa správne a je to obrovská škoda. Ale keď už sa teda takto rozhodol, tak si myslím, že aspoň by mohol byť ústretový všetkým aj tomu podnikateľskému prostrediu a dať im čas sa na to pripraviť. Dať im naozaj čas sa na to pripraviť. Aj dať sebe čas pripraviť tú právnu úpravu, ktorá s tým priamo súvisí a musí byť urobená k 1. júlu. Lebo to ešte uvidíte, že budeme tu mať určite veľkú novelu Exekučného poriadku, ktorá s tým bude súvisieť a bude sa týkať, predpokladám, spoločného imania manželov. Ktoré stále teda nevieme úplne, ako bude fungovať. A dovolím si ešte zopár takých ďalších vecí si len spomenúť, že ktoré mi tu tiež ešte chýbajú. A je mi to ľúto, ale chcem aj poďakovať na druhej strane a určite by to urobila aj pani Kočiš Štavrovská. A pre osoby so zdravotným postihnutím, že je to určitý cit pre ľudí, ktorí potrebujú nejakú podporu pri rozhodovaní o sebe a pri svojich právnych úkonoch. A máme tu inštitút takzvaného podporného rozhodovania. To znamená, áno, dáva nový Občiansky zákonník priestor, že ak nevie niekto sám prejavovať svoju vôľu a potrebuje k tomu nejakú podporu. Je tu nový nástroj a nemusí hneď to riešiť súd a stanoviť opatrovníka. Je to dobrý krok, ale ja si myslím, že sme už mohli ísť ďalej. A keď si pozrieme aj túto právnu úpravu v Českej republike, je tu oveľa väčšia citlivosť. Pri tomto novom inštitúte takzvaného podporného rozhodovania, aby som povedala, že sú to vlastne také tri stupne, až kým sa dopracujeme k tomu, že vôbec by sme v spoločnosti mali uvažovať, že niekomu ustanoviť opatrovníka. A to ja si myslím, že je niečo veľmi veľmi dôležité a myslím si, že pre stranu sociálnej demokracie by toto mohla byť vec, ktorá je pre vás veľmi dôležitá. Naozaj tu mať takýto cit pre osoby so zdravotným postihnutím. Nakoniec vekom prichádzajú rôzne duševné ochorenia, ktoré sa časom zhoršujú. Človek na začiatku vie, čo ho čaká a môže robiť množstvo množstvo rozhodnutí, ktoré potom znamenajú, že s rešpektom k nemu a s dôstojnosťou bude prejavovať svoju vôľu s osobami, ktorým dal svoju dôveru a nemusí to ísť vôbec cestou súdu. A preto ja sa teším, že je tu podporné rozhodovanie, ale malo to ísť ďalej. Myslím si, že sme tak ako zastali na tom začiatku a keď sme už venovali tomu toľko času, tak si myslím, že malo byť úplne jednoznačné z tej právnej úpravy, že to podporné rozhodovanie je cesta. Takže je to tam načrtnuté. Ja som to tam čiastočne našla, ale ani ja nie som spokojná. Sa teším, že je tu podporné rozhodovanie, ale malo to ísť ďalej. Myslím si, že sme tak ako zastali na tom začiatku a keď sme už venovali tomu toľko času, tak si myslím, že malo byť úplne jednoznačné z toho, z tej právnej úpravy, že to podporné rozhodovanie je cesta. Takže je to tam načrtnuté. Ja som to tam čiastočne našla, ale ani ja nie som spokojná, ako to teraz je upravené a našli ste si nakoniec všetci aj list od pani Slavkovskej, že ani ona nie je zatiaľ s tou právnou úpravou spokojná. Takže je tam krok, ale mohli sme ísť ďalej. Takže toto je tiež vec, kde sme ostali trošku na polceste. A ja na seba. Predsa len nedá mi a vrátim sa ešte k tomu, čo som hovorila, aj som to povedala v mojej faktickej poznámky, že sú tu určité témy, v ktorých ako keby sme nemali zhodu. A zneužívajú sa politicky. Niekto to nazýva kultúrno-etické témy. A myslím, že to nie je o kultúre ani o etike. Je to o tom, že či priznáme niekomu dôstojnosť a či doznáme, že sú to aj páry rovnakého pohlavia, ktoré spolu žijú. Ale ak by sme aj nechceli k tomu nič povedať v Občianskom zákonníku, aj to je cesta. Aj to je cesta. A ja som to spomenula. Preto som doniesla aj ten český Občiansky zákonník, koho to trochu zaujíma, že pri tých blízkych osobách rovnako ma veľmi bolí srdce, pretože tam bola cesta, ako to urobiť pekne a všetci by sme tu boli podľa mňa spokojní, nikoho by to nebolelo. A aspoň trošku by sme sa posunuli ďalej s tou dôstojnosťou. Lebo prečo musíme ostať pri blízkych osobách s definíciou z roku 64? To naozaj nerozumiem. Prečo nevieme povedať, že okrem tých osôb v priamom rade a okrem toho, že niekto pociťuje ohľadom druhého tú ujmu ako svoju vlastnú, nevieme povedať, že blízkymi osobami sú aj tí, ktorí spolu trvale žijú. Prečo to nevieme povedať? Nemusíme tam napísať životné partnerstvo takisto tak, ako to majú v Českej republike, ale aj oni majú aj tých, čo spolu trvale žijú, a aj tých, čo majú to registrované partnerstvo. A my sme proste neboli schopní ani povedať, že blízkymi osobami sú tí, ktorí spolu žijú. Tak to ja nerozumiem, musím sa priznať. A naozaj som spomenula príklad, ktorý sa to potom ukazuje, že my vlastne na jednej strane povieme, že tou blízkou osobou teda nemusia byť len priamo rodičia a len deti, len súrodenci. Ale že teda môže to byť naozaj niekto iný. Ale potom, keď sa stane, že niekto zomrie, ktorý nemá blízkych príbuzných v priamom rade, súrodencov, rodičov, deti. No tak tu nie je nikoho, kto by sa staral o jeho dôstojnosť po smrti. Pretože keby sme povedali, že tými blízkymi osobami sú tam aj tieto osoby, ktoré spolu žijú, mohli sme to uplatniť v tejto časti ustanovenia v Občianskom zákonníku, ale neurobili sme to. Dali sme tam, že o dôstojnosť vlastne človeka po smrti môžu chrániť len tí, čo sú v priamom rade príbuzní a len súrodenci. A tu ako keby sme úplne zabudli na tých partnerov. A ja si myslím, že to je veľmi smutné. Lebo mi to príde, že to je tiež taký obraz, že nevieme proste doznáť človeku dôstojnosť, že ako keby z nejakej obavy, aby si tam niekto niekoho nenašiel. Tak tam proste nedáme ani tých, čo spolu žijú. A ja to považujem za veľmi smutné, že vlastne nachádzam tu takéto relikty, takéto obavy. Rovnako si myslím, že bolo náležité v dnešnej dobe mať aj predmanželskú zmluvu. A ja si myslím, že zatiaľ by mi stačil asi tento priestor. Budem sledovať ďalej diskusiu a možno ešte vystúpim. Takže veľa sa urobilo, pekná práca. Ak sa rozhodnete, pán minister, ísť ďalej, mali by ste dať aspoň legislatívnu dobu oveľa dlhšiu. A ja naozaj nepodporujem nejaký pozmeňujúci návrh a aj tie, ktoré som tu videla, nepovažujem za dobrú cestu zo strany opozície, pretože keď už, nech sa páči, tak nech je to teda tak, ako to bolo prediskutované, ale naozaj osobitne teraz tam dávať ten súkromný fond nepovažujem za dobrý nápad a aj koncepčne, aj k tomu textu to vyzerá veľmi, veľmi škaredo. Nie je to vôbec zlepšenie tej právnej úpravy a no, už som k tomu povedala dosť. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Ja budem na veľa vecí reagovať vo svojom vlastnom vystúpení, ale teraz iba krátko v jednej veci. Mňa naozaj veľmi mrzí aj tento konflikt, ktorý teraz tu takto odznieva. K tomu, čo trošku nás mohol ten Občiansky zákonník niekde posunúť, pán minister. Aj teraz na vás trošku hovorím. Blízke osoby, veď dobre, keď sme ich neprevzali celé z tej Českej republiky, ale aspoň doznať, že tam patria tí, čo spolu žijú. To by nám hádam nič neurobilo. A potom by sme ich vedeli naozaj im doznať aj nejakú ochranu dôstojnosti po smrti, kde vlastne tí partneri, ktorí spolu žijú, tak vlastne, ak sa zasiahne po smrti do niekoho dôstojnosti a nemá deti, nemá rodičov, tak tu nie je nikoho, kto by chránil jeho dôstojnosť. A takže vlastne my tých partnerov tam ako keby tak akože máme, musím povedať, že tak naozaj veľmi po starom prežitom, že sme ochotní len- -len uznať, že, ak to nie je teda manželstvo a nie sú to priami príbuzní, tak niekto môže cítiť ujmu toho druhého ako svoju vlastnú a to je blízka osoba, ale toto máme od 64. To naozaj, to naozaj nevidíme, že tie blízke osoby treba vnímať trošku inak. Tak ja vravím, že aj, keď teda nie sme schopní povedať životné partnerstvo, čo teda majú tiež v tej Českej republike, ale aspoň povedať, že tí, čo spolu žijú, to ani na tom sa tu nedohodneme, že by to tam malo byť. Že to je chybou, že to tam nie je a potom sa nám to nepresunie do ochrany dôstojnosti napríklad po smrti, že naozaj ten Občiansky zákonník nás mohol niekde spoločne posunúť. Naozaj mohol. Ale to by bolo potrebné diskutovať, hľadať cestu a nie to robiť takto narýchlo. A to je moja naozaj hlavná veľká pripomienka. Narýchlo to ide.

Tým emóciám, pretože naozaj to tak je, že z tej desaťtisícovej stoličky ministra, lebo na to samozrejme pán minister vedel myslieť, zvýšiť si svoj plat. To áno, samozrejme. A mimochodom, to by bolo zaujímavé, ako si to spočítať, že vlastne koľko by sme ušetrili, keby k tomu navýšeniu vlastne nedošlo a o koľko chce teraz ušetriť pán minister, že chce zobrať tieto drobky, hej, týmto naozaj rodinám v chudobe, namiesto toho, aby robil maximum, aby im pomohol sa z toho dostať von. Lebo sám vie, že to nie je riešenie. Samozrejme, že to vie. Kto môže, to vie? Ale jednoducho ten ten ten ten politický odkaz voličom, ktorým treba vysvetliť, že toto nie je riešenie, tak je oveľa jednoduchšie si takto zbierať tých voličov a šíriť nenávisť. To je naozaj jednoduché a je to veľmi jednoduché. Z kresla ministra, ktorý má taký plat, že absolútne nechápe, že tu sú ľudia, ktorí nevedia si zabezpečiť základné potreby. Nevedia a tým zoberie. Nepomôže im, ale zoberie im to a vôbec sa nepozerá na tie deti, naozaj v akej ďalšej chudobe tam vlastne budú. Lebo on im on im nepodá, že to bude pomocná ruka, lebo on im vlastne pomôže nejak inak. Nie, nič také tam nie je. Nie. Nie, on im len zoberie. Lebo to je ten lacný ľahký odkaz, lacný ľahký odkaz. Ľahko sa to robí z toho ministerského kresla. Ľahko sa to robí a takto si to treba pamätať. Z desaťtisícového postu ministra zobrať drobky tým najchudobnejším a tváriť sa, že niečo riešim, pritom viem, že neriešim, ale stojí mi to za to, stojí mi to za to. Stojí vám to za to, pán minister. Asi naozaj. Toto lacné populistické riešenie, hanba je to pre ministra práce a sociálnych vecí a rodiny. Hanba je to. Pani poslankyňa Gašová. Ďakujem, kolega Ledecký.

Áno, dá sa, nedá sa? Pardon, to ostredňujem. Ďakujem. Ďakujem pekne. Ja by som chcela zareagovať. Iba takým čriepkom z mojej vlastnej skúsenosti ako ministerky spravodlivosti, že aký absurdný je naozaj tento návrh. Ja som čelila návrhom, ktoré vlastne boli žiadosti o využitie inštitútu milosti aj od prezidenta. Ale tým, že vlastne vždy to ide najprv k ministerke spravodlivosti, alebo k ministrovi spravodlivosti na vyjadrenie. A to boli návrhy, že vlastne dvaja rodičia veľmi často z týchto vylúčených komunít mali ísť na výkon trestu odňatia slobody. A vlastne žiadali, aby nešli naraz, aby tie deti ostali proste v tejto rodine a prihováral sa za to samotný úrad na ochranu, vlastne teda sociálna kuratela, ak to tak môžem povedať, že naozaj pre tie deti je lepšie, aby v tej rodine ostali. A že vlastne, keď sa s tou rodinou pracuje, tak je vidno, že to má zmysel a tá rodina pracovať chce. Takže vlastne ukázalo sa, že až keď tí rodičia vlastne mali nastúpiť na výkon trestu, tak sa štát zobudil a začal s tou rodinou naozaj pracovať. A zistila vlastne sociálna kuratela, že je lepšie tie deti, pre tie deti je lepšie nechať ich v tejto rodine. Samozrejme, že to súviselo s tým, že vymeškali v škole a tak ďalej a riešila sa dochádzka. A to bolo ako v tej skutkovej podstate, prečo vlastne tí rodičia a pre to zanedbanie mali ísť do výkonu trestu, ale vlastne sami prišli na to, že urobme niečo, aby ich tam naozaj štát neposlal, lebo pre tie deti je lepšie ich nechať v tejto rodine, nevyberať ich odtiaľ. S tými rodičmi sa naozaj pracovať dá. Takže ja len chcem poukázať na to, že znovu ideme nejakou skratkou. Nie je to v prospech detí, ale prineste niečo, že sa s tými rodinami bude pracovať. Že, že urobme niečo, aby ich tam naozaj štát neposlal, lebo pre tie deti je lepšie ich nechať v tejto rodine, nevyberať ich odtiaľ. S tými rodičmi sa naozaj pracovať dá. Takže ja len chcem poukázať na to, že znovu ideme nejakou skratkou. Nie je to v prospech detí, ale prineste niečo, že sa s tými rodinami bude pracovať a potom to bude lepšie.