Videokanál poslanca

Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, ja viem, že sme unavení, ale napriek tomu mi nedá proste jednoducho k tejto veci ešte povedať zopár slov. Lebo ja si myslím, že nielen preto, že som bola ministerka spravodlivosti, ale ja som bola tak šokovaná, keď som sa to dozvedela, že jednoducho nemohla som sa tu uspokojiť len s tým, že skúsim nejaký návrh zákona, ale áno, pokúšam sa primäť Národnú radu, aby prijala uznesenie a aby tu došlo k nejakému uvedomeniu, že proste všetko má nejaké hranice. Že sú nejaké hranice, ktoré má minister vnútra, ktoré má každý minister pri výkone svojej právomoci, ale to prekročenie tých hraníc nás jednoducho všetkých dobehne. To, že minister vnútra Matúš Šutaj Eštok prekročil hranicu, ktorá súvisí s faktami ohľadom toho, či niekto je alebo nie je agentom ŠtB, je hrubým prekročením hranice, ktorá mu nepatrí. Som o tom skalopevne presvedčená, že toto jednoducho nepatrí do výbavy ministra vnútra. On síce zastupuje Slovenskú republiku v týchto sporoch s danými osobami, ale to neznamená, že môže uzatvárať takéto súdne zmiery. Potom načo tu máme Ústav pamäti národa? Načo ho máme? Keď samotný Ústav pamäti národa nesúhlasil s takýmto súdnym zmierom, ani mu nebola daná možnosť, aby sa k tomu riadne vyjadril. Ani netušil, že vlastne k takémuto súdnemu zmieru dôjde. Ako sa potom Slovenská republika vysporiadáva so zločinmi komunizmu? Načo tu vlastne je ten Ústav pamäti národa, keď potom spory, ktoré sa ho týkajú, tak vlastne do tých sporov vôbec nie je priamo zapojený?
Ak takýmto spôsobom budeme naozaj pristupovať k inštitúciám na Slovenku a vidíme, že proste pristupujeme, že sa tu inštitúcie v pohode zo dňa na deň likvidujú. To, že došlo k likvidovaniu špeciálnej prokuratúry zo dňa na deň, že dochádza k likvidácii NAKA zo dňa na deň, kľúčovej inštitúcie pre boj s korupciou, nad tým nejakým spôsobom, samozrejme, nezatvoríme oči a nie sme schopní to prehltnúť, ale Ústav pamäti národa. Prečo Ústav pamäti národa? Čo zohral Ústav pamäti národa? Kde ho vidíte, v rámci akej teraz politiky pomsty, voči akým predchádzajúcim vládam? To je pomsta teraz. Komu sa chcete pomstiť? Nerozumiem, že ako čo je toto za signál, ktorý sa vysiela v súvislosti s týmto súdnym zmierom. Veď to je jediný signál, že sa chcete vysmiať obetiam komunizmu. Jediný signál, ktorý týmto spôsobom vysielate.
Ten návrh uznesenia jednoducho daný pre koalíciu, aby sme dali, chcem dať priestor tomu sa možno spoločne nadýchnuť, že Ústav pamäti národa je tu pre nás všetkých dôležitá inštitúcia, aby sme pamätali, čo sa dialo za komunizmu a už nechceme, aby sa to vrátilo. Ak ste ochotní prehltnúť tento súdny zmier, tak to znamená, že pre vás žiadne vysporiadanie sa so zločineckou minulosťou komunistického režimu nie je namieste. A v tom prípade je to naozaj veľmi smutné.
Ďakujem pekne.

Vážený predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predkladám vlastne druhý návrh na túto pôdu parlamentu, okrem toho, že navrhujem prijať tzv. lex Babiš, pretože priamo súvisí s tým, že tu bol uzatvorený naozaj bezprecedentný, hanebný súdny zmier medzi Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky a Andrejom Babišom ohľadom toho, či bol alebo nebol agentom ŠtB. A keďže je to tak hanebné, tak som presvedčená, že nielen to, že by bolo namieste prijať zákon, ktorý by umožnil tento súdny zmier otvoriť a dať priestor generálnemu prokurátorovi, aby sa o tom mohlo znovu konať a mohol o tom rozhodnúť na základe faktov v súdnom konaní súd, pretože tomu môžeme dôverovať a veriť, že to je tá nezávislá inštitúcia a nakoniec voči tomu rozhodnutiu prípadne by sa ešte mohlo brániť aj ministerstvo vnútro, Slovenská republika by mala za to, že to vyhodnotenie dôkazov podľa nej nebolo dostatočné a dôveryhodné.
A v tejto súvislosti ja si myslím, že treba sa trošku vrátiť, aj čo všetko predchádzalo tomu samotnému rozhodnutiu o súdnom zmieri, že jednoducho tu bolo aj nejaké rozhodnutie Ústavného súdu, ktoré naopak skôr dávalo viac argumentov v prospech Slovenskej republiky, že práve v tomto spore by mohla byť úspešná. Ale ja poviem k tomu zopár slov, lebo potom by som skôr vystúpila v rozprave.
Poviem k tomu viac, ale na úvod ako navrhovateľka navrhujem, aby Národná rada prijala uznesenie k tomuto hanebnému súdnemu zmieru, osobitne s tým cieľom, aby sme priznali Ústavu pamäti národa to, že je to kľúčová inštitúcia pre vysporiadanie sa so zločinnou minulosťou komunistického režimu. A proste je to jednoducho aj vyjadrenie úcty k obetiam tohto zločineckého režimu, že toto je jednoducho namieste spraviť. A tak ako už tu bolo povedané v rámci rozpravy k samotnému lex Babiš, tak je namieste, aby minister vnútra nám ukázal všetky tie analýzy, ktoré ho mali viesť k uzavretiu súdneho zmieru, pretože sme ich nevideli. Nechce nám ich ukázať. Chceme ich vidieť, na základe čoho sa rozhodol uzavrieť takýto súdny zmier. Pretože máme dôvodnú pochybnosť, že to nebolo nijako prospešné pre Slovenskú republiku. Aj to je súčasťou tohto uznesenia. A žiadame dôrazne vládu, aby do sporov o pochybnej minulosti kohokoľvek s ohľadom na zistenia Ústavu pamäti národa takýmto spôsobom nezasahovala a nespochybňovala tak úlohu nezávislých a nestranných súdov.
Ja si dovolím k tomu ešte povedať zopár slov v rámci rozpravy, ale toto si myslím, že na úvod stačí.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne, páni poslanci, za vaše reakcie. Ja sa domnievam, že tento návrh zákona je vlastne výzva pre koalíciu a pre koaličných poslancov práve, práve s ohľadom aj na to, ako netransparentne došlo k samotnému súdnemu zmieru. Ako na základe mojej informácie nikto ani v rámci koalície netušil a nevedel, ani minister spravodlivosti Boris Susko, že k takémuto súdnemu zmieru sa schyľuje a takýto súdny zmier bol uzavretý. A mňa toto naozaj desí, ako je možné, že ani minister spravodlivosti proste o tomto nemal vedomosť a ani sa nevyjadril k otázke, či vôbec je možné takýto súdny zmier uzavrieť a jednoducho k takému súdnemu zmieru došlo. Jednoducho tento netransparentný, samozrejme skrytý spôsob len nasvedčuje tomu, že ten dôvod pre uzavretie súdneho zmieru vôbec nebol ten, nejakým spôsobom, žeby tam bola vôbec nejaká úvaha o tom, že by to malo byť v prospech ministerstva vnútra, že by tu bolo nejak viac argumentov smerujúcich k tomu, že toto je prospešné pre záujmy krajiny. Práve naopak, skôr to nasvedčuje tomu, že proste bolo to predmetom politických obchodov, že nakoniec v rámci samotnej volebnej kampane, ktorá súvisela aj s prezidentskými voľbami, ako keby toto bola zámena za to.
Ďakujem pekne.

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení pán poslanci, ja vlastne k udalosti, ktorá sa stala, a to bolo schválenie súdneho zmieru vo veci Andreja Babiša, musím povedať, že ako bývalú ministerku spravodlivosti ma toto naozaj nesmierne vyrušilo, pretože keď som sa to dozvedela, mala som za to, že to vlastne právna povaha veci nepripúšťa a súdny zmier v takejto veci nie je možné uzavrieť, to bola prvá vec.
Druhá vec, ktorá ma v tejto veci naozaj nad mieru vyrušila, bola tá, že vlastne z ničoho mi nevyplynulo, žeby ohľadom daného zmieru vôbec bola nejaká dohoda aj v rámci vlády alebo v rámci koalície, žeby jednoducho k takémuto vážnemu, bezprecedentnému kroku došlo aj na úrovni súčasnej koalície k tomu nejaká diskusia. To ma naozaj zásadne prekvapilo, pretože, a ja si dovolím k tomu aj bližšie, bližšie povedať, že to, že sa javí, že má nejaký minister určitú právomoc, samozrejme riešiť určitú oblasť sporov v mene štátu, neznamená, že môže urobiť hocičo, a osobitne ak sa jedná proste o vec, ktorá je predmetom verejnej diskusie, tak sa prinajmenšom predpokladá, že takáto vec bude aspoň predmetom nejakej debaty na vláde. Rovnako keď sa robia zmiery, ktoré súvisia s prípadmi, ktoré sú na úrovni Európskeho súdu pre ľudské práva, alebo sú tu prípady, ohľadom, ohľadom ktorých sú aj na domácej úrovni ohľadom nich veľká verejná diskusia a robí sa k nim zmier, tak môžem vám povedať ako bývalá ministerka spravodlivosti alebo štátna tajomníčka mám o tom vedomosť, že vždy takéto veci boli predmetom diskusie prinajmenšom na vláde. Vo veci súdneho zmieru ohľadom Andreja Babiša nemám vedomosť, žeby čokoľvek bolo predmetom akejkoľvek diskusie a už vôbec nie predmetom aj vlády. Aj som sa snažila k tomu získať viac informácií a z toho, čo mám vedomosť, je, že k žiadnej takejto diskusii (reakcia spravodajcu), ja viem, k žiadnej takejto diskusii nedošlo. A to ma, musím sa priznať, že osobitne vyrušuje a vyrušuje ma aj to, že tu vlastne nebola žiadna väčšia debata o tom, či vôbec mohol minister spravodlivosti takýto zmier uzavrieť.
Faktom je, že procesné pravidlá, tak ako ich máme k samotnému súdnemu zmieru, ako keby dávali priestor, že tu sa môže súdny zmier uzavrieť o čomkoľvek a nikto ho už nemôže spochybniť. Faktom však je, že keď si pozrieme dôvodovú správu, ktorá bola uzatváraná a ktorá bola vlastne pripravená k takýmto pravidlám, ako ich máme k dnešným procesným, k tomu celému, k tým, k tým, k tomu sporu, ktorý prebieha na súde, tak vlastne sa z toho dozvedáme, že tu je predpoklad, že súd sa vždy vysporiada s otázkou, či vlastne ten súdny zmier možno alebo nemožno uzavrieť. Ja sa musím priznať, že som veľmi prekvapená, že k takémuto súdnemu zmieru tu došlo, pretože to by sme potom sa mohli baviť o tom, že súd tu bude uzatvárať zmiery ohľadom čohokoľvek, ja neviem, ohľadom rôznych faktov z histórie zrazu bude proste súdny zmier, že účastníci sa budú o tom v nejakej súvislosti sporiť, vyvolajú nejakú, nejaký spor ohľadom ochrany osobnosti, táto vec sa dostane na súd a zrazu proste urobia zmier a bude sa to týkať nejakých faktov ohľadom druhej svetovej vojny a podobne a zrazu takéto veci tu začnú byť predmetom súdneho zmieru. Rovnako asi by sme nečakali, že súdny zmier tu bude, či nejaké manželstvo je platné alebo neplatné, alebo či niekto je alebo nie je občanom Slovenskej republiky. Sú proste určité veci, kde sa predpokladá, že tie fakty sa budú preukazovať na súde a nie je možné, aby ohľadom toho tu niekto uzatváral súdny zmier.
Som presvedčená, že nielen v nadväznosti na to, aby sa tu neschvaľovali halabala súdne zmiery, či niekto je alebo nie je agentom ŠtB, ale jednoducho treba zaviesť určité pravidlá. Súdny zmier tu nemôže byť proste o hocičom. Súdny zmier môže byť len o tom, o čom dvaja účastníci sa môžu vzájomne dohodnúť. Keď sa s účastníkmi, sa dvaja účastníci sporia, čo si vlastne dohodli alebo nedohodli ohľadom kúpnej zmluvy, nech sa páči, nech sa páči, ak sa tá vec dostane na súd, nech sa dohodnú, že proste takto urovnajú vzájomne spor. Ale nie je naozaj namieste, aby sa tu uzatvárali zmiery o tom, či je niekto, alebo nie je agentom ŠtB. Nech ho, k tomu treba preukázanie faktov.
A keďže sa javí, že je tu ohľadom toho nejaká nejasnosť, tak som presvedčená, že všetci máme záujem na tom, aby tu k tomu nejaké pravidlá boli, a preto navrhujem, aby sme sa vrátili k právnej úprave, ktorú sme tu mali pred rokom 2015, a to znamená, že zákon jasne povie, že rozsudkom sa môže schváliť iba taký zmier, ak proste jeho povaha veci toto nejakým spôsobom nevyvracia a dať aj priestor samozrejme k tomu, že taký, taký zmier nemožno spätne napadnúť. Osobitne vo veciach, ktoré sa týkajú Ústavu pamäti národa, ja som presvedčená, že v takomto prípade, keďže Ústav pamäti národa vlastne vôbec nie je účastníkom konania, tu vlastne ho zastupuje ministerstvo vnútra, tak ak Ústav pamäti národa má za to, že by v tej veci mal byť podaný nejaký opravný prostriedok, tak aby tu bol nejaký priestor aj tieto záujmy chrániť, tak ten priestor navrhujem dať k dispozícii generálnemu prokurátorovi. Proste generálny prokurátor by mohol sám dávať takýto podnet, ktorým by mohol aj takýto súdny zmier otvoriť, aj keď Ústav pamäti národa tu nie je stranou v konaní. Jednoducho ak ministerstvo vnútra v nejakej veci by do budúcna akokoľvek konalo a javilo by sa to zvláštne, tak treba dať, ja sa domnievam, tento priestor generálnemu prokurátorovi, aby takúto vec mohol otvoriť.
Čo sa týka však samotných rozhodnutí ohľadom, ohľadom toho, či niekto je, alebo nie je agentom ŠtB, som presvedčená, že toto by nikdy nemalo byť predmetom súdneho zmieru a je namieste do samotného zákona, ktorý sa týka Ústavu pamäti národa, dať ustanovenie, že sa to jednoducho nepredpokladá, že takéto niečo by bolo možné. Ja som jednoducho presvedčená, že sú určité hodnoty spoločnosti, ktoré by mal reflektovať aj náš právny poriadok. Jednoducho aj rozhodnutia, ktoré prinášajú súdy, by sa nemali len javiť, že sú v súlade s tým, čo káže právo, ale mali by sme tomu aj úprimne veriť. A keď na jednej strane odsudzujeme zločiny, ktoré boli páchané za komunizmu, a chceme, aby bolo jasné, kto je alebo nie je agentom ŠtB, tak je namieste, aby tu bol daný priestor, aby takéto fakty boli súdu predložené a aby súd o nich rozhodol. Iba v takom prípade môžeme uveriť, môžme naozaj uveriť, že takéto rozhodnutie súdu je to, ktoré je nezávislé a nestranné, a nerobí sa súdny zmier len z dôvodu rôznych politických obchodov a nie je to výsmechom nakoniec obetiam komunizmu.
Takže ja verím, že na tomto máme určite zhodu aj s predstaviteľmi koalície a keďže, pokiaľ ja viem, nejakým spôsobom ani neboli prizvaní do vôbec úvah ohľadom súdneho zmieru, žeby mohli dať priestor k tomu, že ak generálny prokurátor by mal za to, že je namieste takýto súdny zmier otvoriť, tak aby sme mu ten priestor dali. Takže verím, že je tu možná podpora aj pre takýto návrh.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, predkladám návrh zákona, ktorým, v skratke sa jedná o zmenu procesného predpisu, v ktorom prebiehajú bežné občianske spory na súdoch. Jeho cieľom je vrátiť späť právnu úpravu, ktorú sme tu mali pred veľkou reformou tohto civilného procesu, spred rok 2015, pretože ukazuje sa, že právna úprava, ktorá tu bola schválená, ktorá zjednodušila dá sa povedať pravidlá pre súdny zmier, nie je správna a nerešpektuje hodnoty našej krajiny. A konkrétne to ukázal súdny zmier, ktorý bol schválený v prípade faktov ohľadom toho, či niekto je, alebo či niekto nie je spolupracovníkom ŠtB za komunizmu. A toto určite predkladateľ zákona s týmto nerátal, že v takýchto veciach by mal byť schvaľovaný súdny zmier. Som o tom presvedčená, pretože ak by to predpokladal, tak by určite dal priestor v právnej úprave práve k tomu, aby aj dodatočne takýto schválený súdny zmier mohol byť prehodnotený. Keďže sa ukazuje aj celospoločensky, že by bolo namieste, aby takáto právna úprava existovala, tak chcem uľahčiť túto situáciu aj koalícii takúto právnu úpravu umožniť. A touto právnou úpravou vlastne umožniť aj to, aby tu bol aj určitý priestor prehodnotiť aj súdne zmiery, ktoré boli uzavreté, ktoré s našimi hodnotami nekorešpondujú a ktoré nespochybňujú aj obete komunizmu nakoniec, a aby sme jednoducho umožnili aj to, aby bolo možné zrušiť aj takýto zmier tri roky spätne a vlastne upravujem k tomu proces, ktorý by sa tu mohol uplatniť.
Nie je to v zásade nič nové, už sme viackrát takto procesne vstupovali do aj do rozhodnutí, ktoré boli prijaté procesne, proste určitý priestor tu je a ja sa domnievam, že práve s ohľadom na hodnoty našej krajiny je nevyhnutné, aby sme takúto právnu úpravu prijali. Ja poviem viac v rámci rozpravy a hlásim sa v rámci rozpravy tiež ako jeden z rečníkov.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, náhodný výber prokurátora sa javí ako taká drobná vec a ja ho som priniesla do parlamentu najmä preto, aby som otvorila vôbec debatu o tom, že prokuratúra potrebuje zásadnú reformu. Bohužiaľ, tak ako aj v iných rezortoch, ani v rámci justície nie je vidno, že nejaká reforma by tu bola navrhovaná, alebo by sa ňou niekto zaoberal, tak ako ju potrebuje územnosprávne členenie, tak ako ju potrebuje polícia, tak ju potrebuje, samozrejme, aj rezort justície. Potrebujeme dotiahnuť reformu v školstve, potrebujú jednoducho reformu jednotlivé rezorty, aby sme vedeli efektívne poskytnúť každému v tejto krajine službu za peniaze, ktoré táto krajina dokáže vyrobiť.
Bohužiaľ, nič takéto sa nejaví, ale ja tento návrh prinášam, aby som vôbec otvorila debatu ohľadom reformy prokuratúry, ktorá je dôležitá a nevyhnutná. Ideálne by bolo, keby reforma prokuratúry išla ruka v ruke, samozrejme, aj s dotiahnutím reformy súdov a celkovej justície a ideálne, aby do toho bola zapojená aj polícia a aby jednoducho celá reforma Policajného zboru, tak ako by boli nastavené nové obvody pre políciu, tak by to korešpondovalo logicky s obvodmi prokurátorov, krajskými prokurátormi a nadväzne na to by boli uspôsobené v logickej súslednosti aj obvody súdov. Keďže toto sa takto, bohužiaľ, nedarí, je dôležité, že aspoň nejaký rezort nejakú reformu robí a z tohto pohľadu som veľmi rada, že ako ministerke spravodlivosti sa mi podarilo naštartovať naozaj kľúčovú reformu justície, ktorá v zásade znamená, že súdy umožňujú sudcom byť špecializovaní na jednotlivé kľúčové agendy, ale rovnako toto je potrebné, ak sa bavíme o prokuratúre, aby sa zabezpečila aj pre prokuratúru.
Prokuratúra jednoducho takúto zásadnú reformu potrebuje pre to, aby sme umožnili prokurátorom byť špecializovaní. To, že vytvoríme priestor pre náhodný výber prokurátorov, tak to predpokladá, že prokurátori špecializovaní budú. Špecializácia pre prokurátorov je nevyhnutná pre to, aby sme jednoducho mali náskok pred páchateľmi trestnej činnosti, aby prokurátori tento náskok mali a boli jednoducho odborníkmi, či už sa jedná o boj s korupciou, či sa jedná o daňové trestné činy, finančné podvody, extrémistické trestné činy alebo napr. trestné činy páchaného násilia na ženách, na deťoch, to všetko jednoducho si vyžaduje určitú špecializáciu, sú tam iné dôkazné prostriedky, ktoré sú špecifické pre každú takúto oblasť trestnej činnosti.
Základná otázka teda je, či Slovensko chce byť tou krajinou, kde vieme stíhať páchateľov, alebo chce byť tou krajinou, ktorá sa tvári, že tu systém akože funguje, ale nemá záujem, aby ten systém bol nastavený tak, že tých páchateľov vieme efektívne odstíhať. To, že Slovensko zrušilo špeciálnu prokuratúru znamená, že vykročilo cestou už aj tej špecializácie, ktorá tu bola zabezpečená, že sme sa jej vzdali a že je veľmi smutné v súčasnosti, že vlastne jediná špecializácia, ktorá jasná na prokuratúre je, tak je zabezpečená len pre ochranu európskych peňazí a má byť k tomu vytvorený osobitný útvar na Generálnej prokuratúre.
Jednoducho keby sme zabezpečili špecializáciu pre prokurátorov naprieč celým Slovenskom a súčasne umožnili, aby sa prokurátori prideľovali k jednotlivým veciam náhodným výberom, tak by sme zabezpečili aj navonok, že by bolo možno jednoducho uveriť, že potom prokurátor je ten nezávislý, nestranný, ak by sme súčasne vytvorili také nástroje do procesných pravidiel a do prokurátorských predpisov, že do práce prokurátora nemožno zasiahnuť.
Samozrejme, že to znamená aj zúženie priestoru v rámci tzv. § 363, že by generálny prokurátor nemohol zasiahnuť do spôsobu, ako sa prokurátor rozhoduje v jednotlivých konaniach. Jednoducho tak ako na súdoch bolo potrebné zväčšiť obvody, tak je potrebné zväčšiť obvody pre prokurátorov, aby tu bola väčšia spádovosť prípadov a len tak sa dá zabezpečiť ich špecializácia.
Je mi naozaj veľmi ľúto, že žiadna vízia pre rezort justície tu nie je, rovnako, že nemožno vidieť ani žiadnu víziu pre samotnú prokuratúru. Jednoducho, ak takto budeme pristupovať k tomu, ako je nastavená justícia, budeme spochybňovať ešte aj tie reformy, ktoré sa tu naštartovali, tým myslím osobitne reformu súdov, krajinu nikam neposunieme. To, čo je potrebné na prokuratúre, je tak ako aj v iných rezortoch nastaviť, aby tu bola efektívna služba pre občana, v tomto prípade tá efektívna služba je, že prokuratúra je schopná a spôsobilá odstíhať páchateľov a do budúcna je potrebné vysporiadať sa aj s reformou, ktorá prebehla na súdoch s tzv. správnym súdnictvom, a treba hľadieť na prokuratúru ako tú, ktorá v prvom rade má za úlohu, aby tu viedla obžaloby v mene štátu a starala sa o tzv. trestné veci a všetky ostatné sme postupne dali bokom.
Ja som si dovolila iba v krátkosti načrtnúť jednoducho víziu pre prokuratúru a, ako som už uviedla, tento krátky, jednoduchý, stručný návrh vnímam len ako priestor na naštartovanie diskusie a aspoň drobnú vec pre to, aby prokuratúra sa stala inštitúciou, ktorá získa aj navonok dôveryhodnosť, ktorá je jednoducho nevyhnutná, aby sme dôverovali, že tu máme právny štát.
Ďakujem pekne.

Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovolím si v krátkosti uviesť návrh, ktorý je pomerne stručný a jeho obsahom v zákone o prokuratúre je riešenie pre náhodné prideľovanie vecí, a to znamená, že by to predpokladalo, že prokurátori by mali byť v nejakej miere špecializovaní a pre pridelenie jednotlivých vecí, ktoré prichádzajú na prokuratúru, by daná vec musela ísť do informačného systému, ktorý by pridelil náhodným spôsobom prokurátora, ktorý sa tej veci bude venovať.
Jedná sa vlastne o systém, ktorý už dlhodobo funguje na súdoch, je to veľmi dôležitý protikorupčný nástroj, aby sa nejakým spôsobom nezasahovalo do toho, kto bude v danej veci rozhodovať vo veci, ak je to na súdoch, ale ja si myslím, že ukazuje sa, že rovnako v štádiu konania, kedy prokurátor, dá sa povedať, že vedie danú vec, osobitne v konaní pred tým, ako sa dostane ešte na súd, kým je podaná obžaloba, ale aj následne v konaní, v konaní súdnom, je veľmi dôležité, aby sa prokurátor cítil ako ten, ktorému nie je nejakým spôsobom zasahované do jeho konania a rozhodovania, a je dôležité, aby aj prokurátor, ktorý danú vec dostane, tak v danej veci bol nezávislý, nestranný a aby sme tomu tak zvonku verili.
Toľko si myslím, že na úvod pri uvedení tohto návrhu zákona je postačujúce a súčasne si dovoľujem požiadať, že vystúpim potom ako, sa hlásim do rozpravy a bližšie poviem k tomuto návrhu.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne.
Ďakujem veľmi pekne, pán poslanec, za váš príspevok, jednoznačne sa zhodneme v tom, že táto vláda nemá víziu, nemá stratégiu, a preto ju nemožno vidno ani pri štátnom rozpočte. Nepochopiteľné, že ľudia sa majú vyzbierať 2 mld. v konsolidačnom balíčku, ale deficit sa zníži iba o 1 mld. Je nepochopiteľné, že zásadne sa zvyšujú výdavky štátu, ale potom keď sa pozrieme, na čo tie výdavky štátu idú, tak na základný chod štátu nejdú. Minister spravodlivosti nemá ľudí, ktorí majú dohliadať nad výkonom trestu. To znamená, na jednej strane sa prejde, tu prejde hanebná novela trestných kódexov, otvoria sa brány väzníc, ale on nemá ľudí, ktorí majú dohliadať nad výkonom trestu. Súdna rada na ústavnoprávnom výbore sa sťažovala, že nemá na server, ktorý potrebuje na to, aby zasadnutia súdnej rady boli verejné. Jednoducho posledné zasadnutie musela prerušiť, pretože ho nevedela proste sfunkčniť. Za to si ministri dajú dvojnásobné platy, stačilo by, keby im ostali tie pôvodné a mali by sme už hneď server. Stačilo by, keby rovnako ostatní ministri si ho neznásobili a mali by sme potom aj na softvér, ktorý si pýtal Ústavný súd, aby sme mohli mať naozaj nahliadnutie do spisov vzdialene a nemuseli sa pri prieťahoch v konaní tie spisy posielať na Ústavný súd a takto sa predlžovali konania. Jednoducho tu sa nezabezpečuje riadny chod štátu a tie výdavky štátu naozaj halabala sa tu rozdeľujú.
Nerozumieme, prečo prezidentská kancelária má o 50 % väčší rozpočet, nerozumieme, že prečo tam peniaze sú, ale na zdravotníkov a učiteľov nie sú, jednoducho toto nie je žiadna vízia. Táto krajina nemá pána, ktorý sa tu stará o záujmy Slovenska. Takto to vyzerá, keď sa tu staráte o svojich ľudí, aby unikli pred spravodlivosťou, ale záujmy tejto krajiny sú vám ukradnuté.

Ďakujem veľmi pekne, pani poslankyňa, že na to veľmi dôsledne upozorňuješ už počas samotného druhého čítania. Je to obrovská hanba. Je to naozaj obrovská hanba, že skracujeme takúto pomoc pre ľudí, ktorí utekajú pred vojnou, a je to súčasne obrovská hanba, že premiér tejto krajiny ide k agresorovi, ide k agresorovi, ale ľudí, ktorí utekajú pred vojnou, tak proste na nich tu ideme šetriť, ale prezidentská kancelária si navyšuje rozpočet ako v nepochopiteľných, v nepochopiteľných čiastkach a my tu ideme proste šetriť dva milióny eur na ľuďoch, ktorí utekajú pred vojnou. Toto je naozaj hanba! Je to hanba, že ste to chceli takto rýchlo, aby vám to tu rýchlo prebehlo, aby si to nikto poriadne nevšimol, že to proste ani neviete urobiť, aby si to všetci ľudia, aby to mohli vidieť, aby ste im to teda mohli pekne vysvetliť. Ale takto pekne ste si mysleli, že takto vám to tu rýchlo prejde. No ale, našťastie, nie.