Videokanál poslanca

Pani

Nemám potrebu tu vystupovať, ale mne to príde tak absurdné. Vy, že sem prídete o 10:00, máte tu návrh zákona o priestupkoch. Veď to je novela zákona o priestupkoch. No, keď to tak mám povedať, je veľa zákonov, samozrejme, čo sú v niečom kľúčové pre dané rezorty. Ale takisto ako máme trestné kódexy, Občiansky kódex pre ministra spravodlivosti, pre ministra vnútra určite zákon o priestupkoch je jeden z tých kódexov, kde je na mieste, aby sme si počuli ministra vnútra. Takže my tu máme novelu zákona o priestupkoch a vy, prepáčte, pán minister, ale vám tu žiadny poslanec nestojí za to, aby ste tu akokoľvek vystúpili v rozprave, pritom samotný návrh ste tu ani nepredniesli. Takže vy ste sem prišli a keďže tu musíte byť na to, aby bol prerokovaný, tak tu proste ste, ale nejakým spôsobom sa do žiadnej debaty nezapájate. Takže máme tu jeden z kľúčových zákonov rezortu, lebo to je vlastne zákon kódexového typu. A vy tu nijako nereagujete na veľmi zásadné námietky zo strany poslancov. Prepáčte, ale podľa mňa toto samotné vaše, ako táto vaša neúcta – nie ústa – to je nielen k parlamentu, ale k výkonu vašej práce. Toto je na vyslovenie nedôvery voči vám. Lebo vy, keď sem prídete, vy nám máte vysvetliť ten zákon. Aby ste neurobili nič dnes, aby ste nám vysvetlili, s čím ste sem prišli. Prosím vás, vy ako, čo chcete robiť ako minister? Že sem donesiete zákon a vy nič nepoviete a k ústavným argumentom sa nijako nevyjadríte. Toto je ignorancia vôbec z toho, čo má minister robiť. Že sem prídete do parlamentu a nič nepoviete? Tak to nemusíte chodiť vôbec do práce. Nemusíte byť vôbec ministrom. Veď vy nemusíte byť ministrom vnútra. Nemusíte. Nikto vás nenúti, aby ste boli ministrom. Nikto vás nenúti, aby ste sem chodili. Nemusíte nikam chodiť. Môžete ostať doma. Ale potom, prosím vás, sa tu neuchádzajte o to, aby ste boli minister vnútra, lebo toto je teda naozaj neakceptovateľné, takáto ignorancia. To znamená, že vy tu dávate teraz akože vy ako predseda HLAS-u tu vlastne dávate teraz štandard, že tu vlastne ani vaši poslanci, ktorí vás tu vidia, ako tu fungujete, vlastne keď tu budú predkladať nejaký zákon, nemusia nič povedať a vysvetliť, hej? Toto je spôsob, kultúra, ktorú vy prinášate. Ignorovať absolútne akúkoľvek diskusiu. Toto ste priniesli, áno? Toto sú štandardy toho vládnutia, ktoré vy ste priniesli. Takto ignorovať parlament a vôbec vašu povinnosť nám vysvetliť zákon, s ktorým ste sem prišli. A to nie hocijaký zákon. To je naozaj zákon kódexového typu, novela priestupkového zákona, ktorá prináša novú sankciu a my vás tu vlastne od začiatku upozorňujeme na to, že je v rozpore s ústavou. Tak vy nám sem donášate novú sankciu v zákone kódexového typu, aby tu nevystúpite počas celej doby. Tak potom naozaj nemusíte byť ministrom vnútra. Nemusíte. To potom ako si plníte iné vaše povinnosti? Ako? Lebo týmto pádom ukazujete, že nijako. Nijako. Nerespektujete ústavu, nerespektujete zákon, zjavne všetko je pre vás zdrap papiera. Toto je prejav dnes, čo ste nám tu ukázali, ako vy vystupujete ako minister. Toto je na odvolanie, toto hneď. Ďakujem.

Že pán minister sem vlastne prišiel, ale, ak dobre rozumiem, on si tu zatiaľ prišiel iba posedieť. Takže, ak dobre chápem, pán minister prišiel okolo 10:00 a do 13:47 tu sedí, teda mení stoličky, okrem teda miesta pre navrhovateľa, tomu sa zásadne vyhýba. A už sme ho videli aj vzadu, že sedel pod balkónom, potom si predsa len presadol na miesta pre podpredsedov parlamentu, čo mu tiež nenáleží, ale naozaj za celú dobu, ktorú tu je, a to tu je teda okolo 3 a pol hodiny, mu žiadne vystúpenie poslanca nestálo za to, aby sa k nemu vyjadril. To znamená, on je tu vlastne celú dobu ticho, 3,5 hodiny. Počúva, že sú tu vážne ústavnoprávne výhrady a on na ne nezareaguje. Nezareaguje na ne. Tak ja neviem, ak je niečo ignorancia absolútna, tak to je toto. Neúcta k Národnej rade, k poslancom, tak to je toto. A mimochodom, minister sa zodpovedá parlamentu, ale nie je to len o tom, že je podaný návrh na vyslovenie dôvery, ale ja sa musím priznať, že takýto ignorantský prístup, že mne príde aj na návrh na vyslovenie dôvery, lebo, čo je to za ministra, že príde do parlamentu a proste nepočúva tých poslancov, čo hovoria. Veď keby sme hovorili hocičo, ale my hovoríme pádne ústavnoprávne argumenty, tak ako, to si sem naozaj prišiel, pán minister, treba posedieť? To znamená, že pán minister naozaj vôbec nezareaguje na zákon o priestupkoch, kde zavádza sankciu, ktorá tu nikdy nebola zatiaľ takáto. A máme, máme námietky, či vôbec ústava tomu dáva takto priestor, že na to vôbec nezareaguje. Takže 3,5 hodiny tu sedí, ani nie na svojom mieste a absolútne ignoruje parlament, lebo toto robí teraz minister vnútra od 10:00 do 13:48. Pán poslanec Dostál.

Naozaj ja si myslím, že musíme robiť maximum preto, aby sme skúsili pána ministra presvedčiť, aby tu vystúpil. Lebo ja neviem, aký argument vlastne tu má zaznieť úprimne. Aby tu vlastne minister obhajoval svoj zákon. Však pán minister tu vôbec nevystúpil k tomu zákonu. Veď to úvodné slovo, veď to sa nedá chápať ako… však táto prerokovanie má znamenať, že minister tu počúva, tak jednak, že nevie, že preto by mal byť na svojej pozícii, z ktorej je zrejmé, že počúva, tak vlastne on už nám vlastne aj svojím postojom aj tým, kde sedí v rámci toho roku, nám dáva návod, že nás nepočúva. Ale keď tu zaznejú argumenty, niekoľkokrát na to upozorníme, že sú významné, tak naozaj, že k tomu nevystúpi, tak toto takto vyzerá arogancia moci. A ja si vás dovolím upozorniť, pán minister. Pýcha predchádza pád. Takto to presne vyzerá. Pýcha predchádza pád. A tak to vyzerá nakoniec aj s preferenciami vašej strany, takže vy k tomu zjavne svojimi krokmi spejete. Každým dňom na to upozorňujete aj vašich voličov. Ako sa správate, ako ignorujete všetko, čo sú princípy, na ktorých stojí táto krajina. Ľudia to už vidia a zjavne vám to veľmi dobre aj spočítajú vo voľbách. Pán poslanec Dostál.

S tým, že vystúpim, ale mňa toto drzosť naozaj vynáša. Inčo a, ak minister, ktorý je tu prítomný v sále, k zákonu nie je ochotný vystúpiť a vysvetliť, na čom stavia ústavnoprávny základ pre sankciu, ktorá sa ukazuje, že nemá základ v ústave. A upozorňujú na to všetci, ešte predtým, ako to dal do procesu, predtým, ako to celé napísal. Že Únia miest priamo na to upozorňuje, ktorá to má vykonávať. Generálny prokurátor na to upozorňuje, že sú k tomu námietky v rámci celého pripomienkového procesu. Sme to tu niekoľkokrát povedali, že tu boli návrhy, ako by sa to dalo možno zmäkčiť a dať tomu priestor, ale bolo to odmietnuté. A v zákone k tomu je nič. Absolútna nula. V dôvodovej správe nula. Pán Šulc, naozaj to tak je. Neverili by ste. Ja som k tomuto vôbec nechcela vystúpiť. No, že vôbec. Dať tomu priestor, ale bolo to odmietnuté. A v zákone k tomu nie je nič. Absolútna nula. V dôvodovej správe nula. Pán Zuba, naozaj to tak je. Neverili by ste. Ja som k tomuto vôbec nechcela vystúpiť. Naozaj, že vôbec. Lebo je tu 2000 paragrafov Občianskeho zákonníka. Mám čo robiť, aby som sa s tým nejakým nejako popasovala? To je ďalšia vec. 2000 § 8. mája prijaté, 29. mája sme to tu mali preberať. Hej? Tak a ja sa naozaj tým zaoberám a chcem k tomu vystúpiť. A počas toho, ako som tu, keďže môže hocikedy vystúpiť pán minister spravodlivosti, no tak som sa začala naozaj zaoberať týmto zákonom. Pretože je to vážne. A tu som počula, že pán minister vnútra nemieni vystúpiť v záverečnom, že nevystúpi. Tak som to pochopila možno zle. Ak sa prihlási, budem vidieť, že vystúpi. Nepotrebujem využiť ten čas. Ale ja to považujem naozaj za nebetičnú drzosť. Nebetičnú drzosť. Lebo my tu vystupujeme preto, lebo nás to naozaj trápi. Toto je podľa nás fakt drzé. O čom má byť táto diskusia? Keď my tu vystúpime s tým, že je tu ústavnoprávny problém, upozorňujú na to všetci, veď to nie sú naši kamaráti. Únia miest a obcí, to ako nemôžete ani povedať, že to je predstaviteľ opozície. Generálny prokurátor, to je predstaviteľ opozície? Tak celá Únia miest a obcí, to sú tiež asi predstavitelia opozície, hej? Prosím vás, jasné. Všetci sú opozícia. Asi každý, kto dá nejakú námietku, je opozícia. Tak aspoň v texte, tak dobre, tak nech sa páči, pán Saloň, keď si myslíte, všetci sú teda predstavitelia opozície, ktorí dávajú nejakú námietku. Prečo v zákone k tomu nie je nič? Naozaj nič. No už aj nič. Ja aj teraz počas toho rokovania som naozaj úprimne sa snažila hľadať, aký môže byť základ. Keď som sa s kýmkoľvek, s kýmkoľvek spojila, tak s ohľadom na závažnosť takejto sankcie musí predkladateľ jasne povedať v dôvodovej správe v zákone, ako na to ide. No nič tam nie je. Nič tam nie je. To znamená, vy v celom legislatívnom procese ešte predtým viete, že je to problém, že sú tu nejaké úskalia medzinárodné, právne, ústavnoprávne a naozaj, že predkladateľ si nedá žiadnu námahu, absolútne žiadnu námahu. Nič nedať do textu. Nič. Tak my tu môžeme naozaj tápať. Možno to má vymyslené minister vnútra. Možno Ministerstvo vnútra má perfektnú argumentáciu nachystanú pred Ústavný súd, ale takto to predsa nemá byť. Takto to nemá byť. Potom, ako, načo skracujete, snažíte sa skrátiť celú debatu, keď vlastne nám neodpoviete? Načo nám mienite odpovedať potom ako pán minister? Na čo nám chcete odpovedať? My poukazujeme na nejaký ústavný, ústavnoprávny problém. Tu sa tu striedame, poukazujeme na to naozaj konzistentne. Vyzvala som pána ministra, aby niečo povedal. Aby niečo povedal. Tak chápem, že si poviete: „Vy chcete tie obecné práce.“ Dobre, veď je to legitímne. Nech sa páči. Chcete to skúsiť? Veď dobre. Vidíte úskalie, ale chcete to skúsiť. Ale my poukazujeme na to, že je tu problém v ústave, že ústava nevytvára k tomu priestor. Medzinárodné dokumenty tomu nevytvárajú priestor. Keď to aj tak chcete, veď nech sa páči. Je to legitímne, skúsite to. Ústavný súd. Asi sa to tam dostane na stôl, ale hádam by ste nám mali povedať, že ústava nie je z drapapiera a keď tam sú nejaké limity, tak my sa skutočne úprimne snažíme v tých limitoch ísť. Tak ja by som to chcela vidieť, aspoň aspoň sa hrať na to, že máme ten záujem. Veď veď naozaj, o čom je táto debata tu? Tak my tu vystúpime, poukážeme na to, tak minister, ktorý tu je, to je asi tá slušnosť. To naozaj sa tu hráme len na to, že máme chodiť v kravatách? A že máme chodiť v nohaviciach? A že ženy majú byť podľa nejakej ženskej módy oblečené? Akože naozaj o tom sa tu my bavíme? Že my, keď tu povieme, že je ústavný problém, tak minister ani nevystúpi, nič nám k tomu nepovie? To máme dať do rokovacieho poriadku, že keď je tu ústavná námietka, tak minister príslušný má k tomu niečo povedať? To máme dať toto do rokovacieho poriadku? Či keď v legislatívnom procese od začiatku je takáto, tak, ak niekto z opozície alebo ktorýkoľvek poslanec sa na to opýta, tak minister má vystúpiť? To naozaj na toto máme akože my poukázať v rokovacom poriadku? To máme prísť s takou novelou, že keď tu je nejaká vážna, tak ja nehovorím, že hocijaká, ale ústavnoprávna námietka, keď tu je, ktorá vyvstala od začiatku legislatívneho procesu, tak príslušný minister má k tomu zaujať postoj? Toto tu máme dať do rokovacieho poriadku? A keď to, a keď to neurobí, tak je možné vyvodiť nejaké disciplinárne konanie? Lebo veď veď to nejde len o to, že my si tu chceme podiskutovať. Veď chceme prijímať zákony, ktoré sú v súlade s ústavou. Veď toto ste sa vy zaviazali, my zaviazali, ministri sa na to zaviazali, premiér sa na to zaviazal. Tak keď sa tu, keď my chceme, aby ten zákon bol v súlade s ústavou, tak hádam by bolo slušné, aby minister tu vystúpil a povedal, prečo si myslí, že je to v súlade s ústavou. Keď od začiatku vidíme len námietky, že to tak nie je. To akože je úplne jedno vlastne, čo my tu povieme naozaj? Proste minister vnútra sa rozhodol, že si tu dá audi. Maximálne povie to, čo je nevyhnutné, aby uviedol zákon? Prepáčte, ale aj minister obrany, minister spravodlivosti si tu vie sadnúť a vie odpovedať. To musím povedať. Ale že teda asi minister, minister a súčasne predseda HLAS-u, no to je absolútna arogancia. Skutočne to musím povedať. Áno, minister spravodlivosti aj minister obrany, keď tu máme debatu, tak aj dokonca viackrát vystúpili. To musím, musím dať kredit. Musím dať kredit, že akože v tomto ako predstavitelia SMER-u v nejakej miere, v nejakej miere, ja si myslím, že je tu nejaká korektná debata. Ale predseda HLAS-u a minister vnútra, akože toto ako nastavuje tento, akože to je hanba. To je hanba. To je váš koaličný partner. Takto to tu vyzerá. Ja si myslím, že to aj vy musíte vidieť, že to nie je v poriadku. Tak to proste nemá byť. Keď vy nastavujete takto tie štandardy, že to, čo povedia predstavitelia opozície, nie je to akokoľvek pádne a dôležité, aby sme si to tu vydiskutovali. Tak je to nič, je to blato? No tak aj my hľadáme potom cestu, ako na to upozorniť, že takto nemôže byť. Histórie si vyšíva. Alebo niekoho nálepka, veď hádam. Môžeme si o tom myslieť hocičo. Môžete mať na to neviem aký názor, ale my chceme diskutovať tu teraz normálne o zákone. Ja by som chcela diskutovať o Občianskom zákonníku. Naozaj by som chcela. Ale vlastne vy ste mi ani nedali priestor, aby som sa na to poriadne pripravila, lebo taký malý čas, to sa ani nedá. To ja potom poviem k tomu aj v rozprave. Keď si to prepočítate, koľko je to strán, koľko je to paragrafov. To sa nedá. To je iba pro forma, aby to tu prebehlo a proste ste si to tu schválili. To ani vy nebudete vedieť, čo to je. Ale o tomto tu jasne teraz vieme, diskutujeme, upozorňujeme na to. A tu nie je žiadny záujem. Žiadny záujem. Vysvetliť, prečo zákon, ktorý tu predkladá minister vnútra, je v súlade s ústavou a súvisí so sankciou prác. Nemôže byť ústava z drapapiera. To je naozaj jedno, čo je v ústave? Akože je iba nejaké cvičenie, že my si tam hľadáme v tom čl. 18, kde je zákaz nútených prác, či to obstojí alebo neobstojí. Veď ja vravím, ústava nie je drapapiera. Či asi pre vás, pán minister, je pre vás drahý papier aj ústava? Tak keď nie, tak vystúpte a povedzte nám v čl. 18, kde je zákaz nútených prác, podľa akého ustanovenia z ods. 2, kde sú výnimky z toho, podľa vás tieto obecné práce ako sankcia tam patria? Chceme to tu počuť. Podľa ktorého ustanovenia podľa vás môžete presadzovať v priestupkovom zákone obecné práce, podľa akej výnimky? Chceme to tu naozaj počuť, ako to chcete urobiť. Tak za to by sme hádam mali dostať odpoveď. Keď v ústave máme zakázané nútené práce. Výslovne ich tam máme zakázané. Čl. 18 ods. 2, si to kľudne pozrite, hovorí výnimky. A my nevieme. My naozaj nevieme, podľa akej výnimky je možné tieto obecné práce zaviesť. Nevieme to. Nikde v texte zákona ani v dôvodovej správe sme sa to nedozvedeli. Nevieme to. Vieme len z textu zákona, že jedna z tých výnimiek to nie je, lebo to v zákone je napísané. Sú tam štyri výnimky, že tá štvrtá to nie je. To jediné vyplýva z textu zákona. A tie tri, ktoré sú tam, keď si ich čítame, tak nám to na ne nevychádza. Ale zákon ani dôvodová správa nehovoria, podľa akej výnimky je to možné zaviesť. To znamená, že my sa musíme obrátiť na Ústavný súd, aby sme dostali túto odpoveď? Naozaj? To nemal by minister vnútra, keď zavádza proste takúto prácu, nám vysvetliť, podľa čoho na to prišiel? Vy si myslíte, že naozaj by nemal na to odpovedať? Ja si myslím, že by mal. Žije v tom lepšie ako vy. Veď má k tomu celý tím. Veď má celý legislatívny odbor. Veď ten odbor to tu sleduje. Možno má aj svojich zamestnancov na balkóne. Minister spravodlivosti príde s celým tímom, ktorí sledujú celé rokovanie, ktoré tu prebieha. Takže to nie je, že on teraz nevie, čo by povedal. Určite predstavitelia, ktorí pripravovali zákon, a Ministerstvo vnútra sledujú celú túto debatu. A okamžite vedia na všetko zareagovať. Proste nechce zareagovať. Nechce nám nič povedať. Chce to nechať v tajomne. A toto je arogancia. Takto vyzerá arogancia moci. Že je tu vážna námietka, je jasne vznesená, veľmi zreteľne. V rámci priestoru, ktorý je na to určený v zákone, v ústave. A my na to nedostaneme odpoveď. Takto vyzerá arogancia moci. Že sem príde predstaviteľ vlády a predstaviteľ vlády nijako neodpovie, nijako nereaguje na tieto námietky. To je arogantné. Naozaj je to hanebné. Takto to jednoducho nemá byť, a to musíte všetci vidieť. Tak toto nemá byť. Lebo o tomto jednoducho rokovanie v pléne nemá byť. Jednoducho na závažné námietky tu musíme dostávať odpovede. O tom je diskusia. O tom je rokovanie k danému zákonu, ale tu sa to nedeje. A toto je neakceptovateľné. Jednoducho to neprijmeme a nebudeme to prijímať a budeme na to upozorňovať, lebo takto jednoducho rokovanie nemá vyzerať. A keď je vznesená námietka, tak sa očakáva, že na to minister zareaguje. A keď toto mienite ignorovať, keď mienite ignorovať naozaj námietku, ktorá je vznesená ohľadom ústavy, tak ja už neviem, akú ignorovať nebudete. Lebo to mne príde naozaj ako prekročenie všetkých čiar. Ďakujem pekne.

S tým, že vystúpim, ale mňa toto drzosť naozaj vynáša. Inčo a, ak minister, ktorý je tu prítomný v sále, k zákonu nie je ochotný vystúpiť a vysvetliť, na čom stavia ústavnoprávny základ pre sankciu, ktorá sa ukazuje, že nemá základ v ústave. A upozorňujú na to všetci, ešte predtým, ako to dal do procesu, predtým, ako to celé napísal. Že Únia miest priamo na to upozorňuje, ktorá to má vykonávať. Generálny prokurátor na to upozorňuje, že sú k tomu námietky v rámci celého pripomienkového procesu. Sme to tu niekoľkokrát povedali, že tu boli návrhy, ako by sa to dalo možno zmäkčiť a dať tomu priestor, ale bolo to odmietnuté. A v zákone k tomu je nič. Absolútna nula. V dôvodovej správe nula. Pán Šulc, naozaj to tak je. Neverili by ste. Ja som k tomuto vôbec nechcela vystúpiť. No, že vôbec. Dať tomu priestor, ale bolo to odmietnuté. A v zákone k tomu nie je nič. Absolútna nula. V dôvodovej správe nula. Pán Zuba, naozaj to tak je. Neverili by ste. Ja som k tomuto vôbec nechcela vystúpiť. Naozaj, že vôbec. Lebo je tu 2000 paragrafov Občianskeho zákonníka. Mám čo robiť, aby som sa s tým nejakým nejako popasovala? To je ďalšia vec. 2000 § 8. mája prijaté, 29. mája sme to tu mali preberať. Hej? Tak a ja sa naozaj tým zaoberám a chcem k tomu vystúpiť. A počas toho, ako som tu, keďže môže hocikedy vystúpiť pán minister spravodlivosti, no tak som sa začala naozaj zaoberať týmto zákonom. Pretože je to vážne. A tu som počula, že pán minister vnútra nemieni vystúpiť v záverečnom, že nevystúpi. Tak som to pochopila možno zle. Ak sa prihlási, budem vidieť, že vystúpi. Nepotrebujem využiť ten čas. Ale ja to považujem naozaj za nebetičnú drzosť. Nebetičnú drzosť. Lebo my tu vystupujeme preto, lebo nás to naozaj trápi. Toto je podľa nás fakt drzé. O čom má byť táto diskusia? Keď my tu vystúpime s tým, že je tu ústavnoprávny problém, upozorňujú na to všetci, veď to nie sú naši kamaráti. Únia miest a obcí, to ako nemôžete ani povedať, že to je predstaviteľ opozície. Generálny prokurátor, to je predstaviteľ opozície? Tak celá Únia miest a obcí, to sú tiež asi predstavitelia opozície, hej? Prosím vás, jasné. Všetci sú opozícia. Asi každý, kto dá nejakú námietku, je opozícia. Tak aspoň v texte, tak dobre, tak nech sa páči, pán Saloň, keď si myslíte, všetci sú teda predstavitelia opozície, ktorí dávajú nejakú námietku. Prečo v zákone k tomu nie je nič? Naozaj nič. No už aj nič. Ja aj teraz počas toho rokovania som naozaj úprimne sa snažila hľadať, aký môže byť základ. Keď som sa s kýmkoľvek, s kýmkoľvek spojila, tak s ohľadom na závažnosť takejto sankcie musí predkladateľ jasne povedať v dôvodovej správe v zákone, ako na to ide. No nič tam nie je. Nič tam nie je. To znamená, vy v celom legislatívnom procese ešte predtým viete, že je to problém, že sú tu nejaké úskalia medzinárodné, právne, ústavnoprávne a naozaj, že predkladateľ si nedá žiadnu námahu, absolútne žiadnu námahu. Nič nedať do textu. Nič. Tak my tu môžeme naozaj tápať. Možno to má vymyslené minister vnútra. Možno Ministerstvo vnútra má perfektnú argumentáciu nachystanú pred Ústavný súd, ale takto to predsa nemá byť. Takto to nemá byť. Potom, ako, načo skracujete, snažíte sa skrátiť celú debatu, keď vlastne nám neodpoviete? Načo nám mienite odpovedať potom ako pán minister? Na čo nám chcete odpovedať? My poukazujeme na nejaký ústavný, ústavnoprávny problém. Tu sa tu striedame, poukazujeme na to naozaj konzistentne. Vyzvala som pána ministra, aby niečo povedal. Aby niečo povedal. Tak chápem, že si poviete: „Vy chcete tie obecné práce.“ Dobre, veď je to legitímne. Nech sa páči. Chcete to skúsiť? Veď dobre. Vidíte úskalie, ale chcete to skúsiť. Ale my poukazujeme na to, že je tu problém v ústave, že ústava nevytvára k tomu priestor. Medzinárodné dokumenty tomu nevytvárajú priestor. Keď to aj tak chcete, veď nech sa páči. Je to legitímne, skúsite to. Ústavný súd. Asi sa to tam dostane na stôl, ale hádam by ste nám mali povedať, že ústava nie je z drapapiera a keď tam sú nejaké limity, tak my sa skutočne úprimne snažíme v tých limitoch ísť. Tak ja by som to chcela vidieť, aspoň aspoň sa hrať na to, že máme ten záujem. Veď veď naozaj, o čom je táto debata tu? Tak my tu vystúpime, poukážeme na to, tak minister, ktorý tu je, to je asi tá slušnosť. To naozaj sa tu hráme len na to, že máme chodiť v kravatách? A že máme chodiť v nohaviciach? A že ženy majú byť podľa nejakej ženskej módy oblečené? Akože naozaj o tom sa tu my bavíme? Že my, keď tu povieme, že je ústavný problém, tak minister ani nevystúpi, nič nám k tomu nepovie? To máme dať do rokovacieho poriadku, že keď je tu ústavná námietka, tak minister príslušný má k tomu niečo povedať? To máme dať toto do rokovacieho poriadku? Či keď v legislatívnom procese od začiatku je takáto, tak, ak niekto z opozície alebo ktorýkoľvek poslanec sa na to opýta, tak minister má vystúpiť? To naozaj na toto máme akože my poukázať v rokovacom poriadku? To máme prísť s takou novelou, že keď tu je nejaká vážna, tak ja nehovorím, že hocijaká, ale ústavnoprávna námietka, keď tu je, ktorá vyvstala od začiatku legislatívneho procesu, tak príslušný minister má k tomu zaujať postoj? Toto tu máme dať do rokovacieho poriadku? A keď to, a keď to neurobí, tak je možné vyvodiť nejaké disciplinárne konanie? Lebo veď veď to nejde len o to, že my si tu chceme podiskutovať. Veď chceme prijímať zákony, ktoré sú v súlade s ústavou. Veď toto ste sa vy zaviazali, my zaviazali, ministri sa na to zaviazali, premiér sa na to zaviazal. Tak keď sa tu, keď my chceme, aby ten zákon bol v súlade s ústavou, tak hádam by bolo slušné, aby minister tu vystúpil a povedal, prečo si myslí, že je to v súlade s ústavou. Keď od začiatku vidíme len námietky, že to tak nie je. To akože je úplne jedno vlastne, čo my tu povieme naozaj? Proste minister vnútra sa rozhodol, že si tu dá audi. Maximálne povie to, čo je nevyhnutné, aby uviedol zákon? Prepáčte, ale aj minister obrany, minister spravodlivosti si tu vie sadnúť a vie odpovedať. To musím povedať. Ale že teda asi minister, minister a súčasne predseda HLAS-u, no to je absolútna arogancia. Skutočne to musím povedať. Áno, minister spravodlivosti aj minister obrany, keď tu máme debatu, tak aj dokonca viackrát vystúpili. To musím, musím dať kredit. Musím dať kredit, že akože v tomto ako predstavitelia SMER-u v nejakej miere, v nejakej miere, ja si myslím, že je tu nejaká korektná debata. Ale predseda HLAS-u a minister vnútra, akože toto ako nastavuje tento, akože to je hanba. To je hanba. To je váš koaličný partner. Takto to tu vyzerá. Ja si myslím, že to aj vy musíte vidieť, že to nie je v poriadku. Tak to proste nemá byť. Keď vy nastavujete takto tie štandardy, že to, čo povedia predstavitelia opozície, nie je to akokoľvek pádne a dôležité, aby sme si to tu vydiskutovali. Tak je to nič, je to blato? No tak aj my hľadáme potom cestu, ako na to upozorniť, že takto nemôže byť. Histórie si vyšíva. Alebo niekoho nálepka, veď hádam. Môžeme si o tom myslieť hocičo. Môžete mať na to neviem aký názor, ale my chceme diskutovať tu teraz normálne o zákone. Ja by som chcela diskutovať o Občianskom zákonníku. Naozaj by som chcela. Ale vlastne vy ste mi ani nedali priestor, aby som sa na to poriadne pripravila, lebo taký malý čas, to sa ani nedá. To ja potom poviem k tomu aj v rozprave. Keď si to prepočítate, koľko je to strán, koľko je to paragrafov. To sa nedá. To je iba pro forma, aby to tu prebehlo a proste ste si to tu schválili. To ani vy nebudete vedieť, čo to je. Ale o tomto tu jasne teraz vieme, diskutujeme, upozorňujeme na to. A tu nie je žiadny záujem. Žiadny záujem. Vysvetliť, prečo zákon, ktorý tu predkladá minister vnútra, je v súlade s ústavou a súvisí so sankciou prác. Nemôže byť ústava z drapapiera. To je naozaj jedno, čo je v ústave? Akože je iba nejaké cvičenie, že my si tam hľadáme v tom čl. 18, kde je zákaz nútených prác, či to obstojí alebo neobstojí. Veď ja vravím, ústava nie je drapapiera. Či asi pre vás, pán minister, je pre vás drahý papier aj ústava? Tak keď nie, tak vystúpte a povedzte nám v čl. 18, kde je zákaz nútených prác, podľa akého ustanovenia z ods. 2, kde sú výnimky z toho, podľa vás tieto obecné práce ako sankcia tam patria? Chceme to tu počuť. Podľa ktorého ustanovenia podľa vás môžete presadzovať v priestupkovom zákone obecné práce, podľa akej výnimky? Chceme to tu naozaj počuť, ako to chcete urobiť. Tak za to by sme hádam mali dostať odpoveď. Keď v ústave máme zakázané nútené práce. Výslovne ich tam máme zakázané. Čl. 18 ods. 2, si to kľudne pozrite, hovorí výnimky. A my nevieme. My naozaj nevieme, podľa akej výnimky je možné tieto obecné práce zaviesť. Nevieme to. Nikde v texte zákona ani v dôvodovej správe sme sa to nedozvedeli. Nevieme to. Vieme len z textu zákona, že jedna z tých výnimiek to nie je, lebo to v zákone je napísané. Sú tam štyri výnimky, že tá štvrtá to nie je. To jediné vyplýva z textu zákona. A tie tri, ktoré sú tam, keď si ich čítame, tak nám to na ne nevychádza. Ale zákon ani dôvodová správa nehovoria, podľa akej výnimky je to možné zaviesť. To znamená, že my sa musíme obrátiť na Ústavný súd, aby sme dostali túto odpoveď? Naozaj? To nemal by minister vnútra, keď zavádza proste takúto prácu, nám vysvetliť, podľa čoho na to prišiel? Vy si myslíte, že naozaj by nemal na to odpovedať? Ja si myslím, že by mal. Žije v tom lepšie ako vy. Veď má k tomu celý tím. Veď má celý legislatívny odbor. Veď ten odbor to tu sleduje. Možno má aj svojich zamestnancov na balkóne. Minister spravodlivosti príde s celým tímom, ktorí sledujú celé rokovanie, ktoré tu prebieha. Takže to nie je, že on teraz nevie, čo by povedal. Určite predstavitelia, ktorí pripravovali zákon, a Ministerstvo vnútra sledujú celú túto debatu. A okamžite vedia na všetko zareagovať. Proste nechce zareagovať. Nechce nám nič povedať. Chce to nechať v tajomne. A toto je arogancia. Takto vyzerá arogancia moci. Že je tu vážna námietka, je jasne vznesená, veľmi zreteľne. V rámci priestoru, ktorý je na to určený v zákone, v ústave. A my na to nedostaneme odpoveď. Takto vyzerá arogancia moci. Že sem príde predstaviteľ vlády a predstaviteľ vlády nijako neodpovie, nijako nereaguje na tieto námietky. To je arogantné. Naozaj je to hanebné. Takto to jednoducho nemá byť, a to musíte všetci vidieť. Tak toto nemá byť. Lebo o tomto jednoducho rokovanie v pléne nemá byť. Jednoducho na závažné námietky tu musíme dostávať odpovede. O tom je diskusia. O tom je rokovanie k danému zákonu, ale tu sa to nedeje. A toto je neakceptovateľné. Jednoducho to neprijmeme a nebudeme to prijímať a budeme na to upozorňovať, lebo takto jednoducho rokovanie nemá vyzerať. A keď je vznesená námietka, tak sa očakáva, že na to minister zareaguje. A keď toto mienite ignorovať, keď mienite ignorovať naozaj námietku, ktorá je vznesená ohľadom ústavy, tak ja už neviem, akú ignorovať nebudete. Lebo to mne príde naozaj ako prekročenie všetkých čiar. Ďakujem pekne.

A ja si myslím, že treba niekoľkokrát zjavne vyzvať pána ministra, aby k tomu vystúpil, lebo tá ústavnoprávna výhrada je významná a dôležitá. A ja to zopakujem. Proste pán minister vnútra okrem iného je právnik. Veľmi dobre vie, že keď sa dávajú ľuďom nejaké sankcie, tak kľúčové by mali mať ústavnoprávne mantinely. A keď od začiatku toho legislatívneho procesu, dokonca ešte predtým, sú tu zásadné pochybnosti o týchto ústavnoprávnych mantineloch a my sa vlastne nedozvedáme nič zo samotného materiálu, z jeho podkladu, ako sa s týmito námietkami vysporiadal predkladateľ. Vôbec nič tam nie je. Dokonca vlastne z toho v tom procese sa do textu zákona dostalo, že teda naozaj to nebude v zmysle tej výnimky jednej, čo by každého napadlo, že je tam výnimka pre obecné služby, tak to bude asi ono. Nie, to tam jasne je uvedené, že táto to nie je, tak môžeme iba tak akože intuitívne rozmýšľať nad tým, že aká výnimka by to tak asi mohla byť, ale jediná, ktorá tam spadá podľa ústavy, sú tresty povinnej práce a veď za priestupok nedostávame trest, dostávame sankcie, alebo sú teda správne delikty. A jednoducho tam sa to nejak veľmi napasovať nedá. Ale aby nám vysvetlil, však musí byť nejaká argumentácia, s ktorou do toho ide a domnieva sa, že to proste ustojí, tak hádam by si to nemal pre seba skrývať ako nejaké tajomstvo, s ktorým vyjde v nejakej argumentácii pred Ústavným súdom. Ako toto si myslím, že je naozaj zjavné nepochopenie potom celej diskusie v parlamente, že keď od začiatku je tu námietka A, že ústava nedáva priestor pre takúto sankciu, tak minister by mal jednoducho vystúpiť.

Že na tieto ústavnoprávne riziká bol upozorňovaný pán minister počas celého pripomienkového konania a dokonca ešte predtým, vlastne ako samotný zákon do toho pripomienkového konania išiel. A ja neviem naozaj ako. Ako sa dá na toto odpovedať ako veľmi nezodpovedným prístupom k tejto legislatívnej tvorbe. A myslím si, že je dôležité, že si spomenul aj to, že Ministerstvo spravodlivosti je teda aj v tom rovnako zodpovedné. Tak uvidíme, aký bude nakoniec osud týchto tohto pokusu obecných prác, ktoré sú tu narýchlo. Ako som už povedala, sú tu vlastne dva a pol roka po funuse, pretože je to reakcia na hanebnú novelu trestných kódexov, ktorá vymenila bezpečnosť nás všetkých za beztrestnosť ľudí vládnej koalície. To znamená, my sme na to upozorňovali vtedy, že hlavná novela bude znamenať nárast krádeží, prepadnú sa do vzduchoprázdna. Ministra vnútra sme na to upozorňovali, ministra spravodlivosti. Nič sa nedialo. Naozaj videli sme tu všetci, čo sa začalo diať, organizované krádeže od drobných krádeží po daňové podvody, to vidíme. Štát je tu krátky, nestíha, ale toto, akože tento paškvil, čo tu máme po dvoch a pol roku, po dvoch a pol roku, je naozaj iba výsledkom toho, že pán minister sa venuje niečomu inému ako tomu, čomu by sa mal ako minister vnútra. A upínajú to titulky novín. Treba to opakovať, lebo je bezprecedentné, aby minister vnútra ako právnik, ktorý zodpovedá za elektronizáciu v rezorte vnútra, si nevedel otvoriť elektronickú schránku, ktorú si sám zriadil a sám vlastne požiadal štát, aby mu tam doručovali veci. Tak on si to nepreberie, ignoruje to a potom ani nezaplatí to, čo mu povedal súd. Tak to je výsledok.

Poslankyňi Plavákovej, áno, je to tak. Koalícia má dvojaký meter. Ak sa jedná o poslankyne, poslancov opozície, tých treba jasne, ja by som povedala, šikanózne vytrestať. Ale ak sa jedná o prehrešky predstaviteľov vládnej koalície, poslancov, no tak to treba niekde proste vytesniť. A najlepšie sa tým vôbec nezaoberať. Ani to nedostať do programu a to potom naozaj ťažko hovoriť o rovnakom metri. A ako som už povedala, pán minister vnútra nám to tu osobitne ukazuje touto neúctou, že nevie ani byť na svojom mieste. Ja viem, že môže sedieť kade-tade. A ako nikto ho tu neprinúti, ale ten rokovací poriadok a to miesto, ktoré vieme, že pri tom rokovaní má mať, tak má nejaký zmysel a k tomu má absolútnu neúctu. A teraz si dovolím k tomu, čo povedala pani poslankyňa Bihariová. To, čo nám ukazuje vládna koalícia, je, že trestná politika a priestupková politika tejto vlády je absolútny chaos. A je to chaos, ktorý prináša do spoločnosti a zjavne iba jeden cieľ má, a to je beztrestnosť svojich vlastných ľudí a naozaj všetkých ľudí tu hádže cez palubu. A ešte popri tom všetkom pán minister vnútra si tu rieši svoje vlastné veci cez zákony, aby nemusel platiť to, čo má na základe rozhodnutí súdov, pretože to, čo on je naozaj schopný vykonávať vo svojej funkcii, je pomsta. Pomsta voči policajtom, vyvoláva vojnu v polícii, nie, nevenuje sa tomu, čomu má, aby sme sa tu my všetci cítili bezpečne. To tú pomstu predradil absolútne všetkému a popritom tá jeho nespôsobilosť, tak potom máme tu takýto zákon. Zákon s obecnými prácami, ktoré ústavnoprávne neobstoja. Ani neviem, ako sa budú vykonávať a ešte je tam priestor na šikanu osobitne voči deťom.

Predseda, vážené dámy, poslankyne, vážení páni poslanci. Vážení pán minister, ja si dovolím, vidím, že času mám dosť, takže môžem si dovoliť aj zopár slov. Najprv tak formálne, že prijali sme nový rokovací poriadok s etickými pravidlami so všetkým možným, ako sa máme obliekať. No ale jedny pravidlá máme naozaj stále rovnaké. Ten, čo je navrhovateľ, má byť na mieste navrhovateľa. Súvisí to aj s tým, že to miesto má svoj zmysel, že je zrejmé, že by mal navrhovateľ počúvať diskusiu, keď zváži, tak sa prihlásiť. Je to proste nejaká kultúra. Ja sa musím priznať, že kultúra tejto vlády priniesla, že tu sa absolútne nerešpektuje vlastne to, že keď je stanovené nejaké miesto v rámci rokovania, tak ho rešpektujú osobitne ministri. Vyskytujú sa kade-tade. To znamená, ak tu niekto vystupuje, tak je normálne aj očný kontakt s navrhovateľom. Vystupujú, to má nejaký zmysel. Ale minister Duchoň sa nenachádza na svojom mieste. A nie, že by to bola náhoda. Ale to je jednoducho prejav absolútneho nerešpektu k poslancom, ktorí tu vystupujú a ja si myslím, že to musia vidieť všetci aj vládne poslankyne, vládni poslanci, že toto nie je v poriadku. Pretože to miesto pre navrhovateľov je práve preto, aby tu nejaká komunikácia bola, aby bolo zrejmé, že niekto počúva, čo hovorí ten poslanec. A nie, že by to bola náhoda. Ale to je jednoducho prejav absolútneho nerešpektu k poslancom, ktorí tu vystupujú a ja si myslím, že to musia vidieť všetci aj vládne poslankyne, vládni poslanci, že toto nie je v poriadku. Pretože to miesto pre navrhovateľov je práve preto, aby tu nejaká komunikácia bola, aby bolo zrejmé, že niekto počúva, čo hovorí ten poslanec, ale teda minister vnútra k tomu má absolútny nerešpekt, absolútnu neúctu. Takže ja sa pýtam, odkiaľ si vlastne berú vládne poslankyne, vládni poslanci, ako naozaj odkiaľ si berú, proste majú tú odvahu sem prísť s nejakými etickými pravidlami, keď takéto jasné pravidlá, ktoré sú tu a vždy sa rešpektovali. A počas tejto vlády sa jednoducho nerešpektujú. Nielen to, že sem chodí kadejaký minister, že tu pomaly ani nie je ten minister, ktorý predkladá tú vec, ale ten minister, ktorý tu je, ani nevie byť na tom mieste, ktoré je určené. Ktoré je určené. A to už nehovorím to, že pán minister sa tu premáva po celej sále a pomaly ani nevieme, kde sa nachádza. Jednoducho musíte vedieť aj vládne poslankyne, vládni poslanci, že toto nie je v poriadku. Nie je to v poriadku. A ešte počujem, ako sa za mnou rozpráva. To znamená, že je zrejmé, že vôbec, ale že vôbec nepočúva, čo tu hovorí poslanec, ktorý sa k nemu prihovára. Toto je nebezpečné, toto je neúcta. Tu rozprávajte o nejakých mikinách, o nejakých tričkách, ale o tom, že minister má byť na svojom mieste, aby počúval poslancov, tomu nedávajte teda že žiadnu úctu, žiadnu. A to sú úplne jednoduché pravidlá. Kto má kde? Tak ja môžem vystupovať teraz asi odtiaľ, hej? Ja si môžem tiež povedať, že tam si zapnem vedľa mikrofón a nebudem tu ani stáť. Ten duch tak nemá byť. To tak jednoducho nemá byť. Tie pravidlá tu na niečo sú. Tak, keď chcete, aby my sme rešpektovali nejaké pravidlá, tak by bolo na mieste, aby ste ich rešpektovali vy a osobitne tí, čo sú pri moci. Lebo vládni poslanci, keď majú návrh, tak sedia na svojom mieste. Áno, to sa považuje za, ja si myslím, že za prirodzené, sa to očakáva, ale minister, ten nemusí sedieť na svojom mieste? Navrhovateľa? Veď ja nemám tam svoje miesto tuto v rokovacej sále, ale neprednášam odtiaľ. Prídem sem k rečníckemu pultu a prednášam odtiaľto. To je moje miesto. A keď prednášam k navrhovateľovi, tak by mal byť tento na svojom mieste ako navrhovateľ. O tomto to je. Ja si nepamätám naozaj ministrov za žiadnej vlády, ktorej som bola súčasťou, že by boli, že mali takúto neúctu. Nepamätám si to. A považovala som za dôležité to uviesť, lebo to považujem za, to je proste prejav toho, aký máme rešpekt k pravidlám. Buď ich nemáme alebo máme. A predsedajúcemu je to zjavne jedno, lebo k tomu nejakým spôsobom neupriamil pána ministra. A je to prejav, ako hovorím, absolútnej neúcty tých, čo sú pri moci, lebo tí, čo sú pri moci, samozrejme, môžu si dovoliť nerešpektovať pravidlá, pretože potom je vládna väčšina, ktorá rozhoduje o tom, že vyvodzuje nejaké sankcie. Lebo a ja to spojím aj teraz, aby sme vedeli, že o čom je tá vládna väčšina. A pripomeniem to, lebo to ukazuje naozaj tú neúctu. Poslanec Huliak mňa nazval vrahyňou. Ja som podala návrh na príslušný výbor a príslušný výbor sa tým nezaoberal mesiace, mesiace, kým sa pán poslanec stal ministrom a potom mi prišlo cez leto uznesenie, že sa zastavilo konanie. Takže ja tu môžem byť nazývaná vrahyňou. Vládna väčšina sa k tomu ani nezíde v rámci toho výboru, ani sa tým nebude zaoberať. Ani sa tým nebude zaoberať, ale bude sa tu zaoberať nejakými pravidlami, kto má v čom chodiť oblečený. A aké výroky sú, nie sú vhodné? Či niekto si dal alebo nedal niečo, nejakú nášivku? Ale keď to naozaj dôjde k porušeniu pravidiel, tak vládna väčšina sa tým ani nezaoberá. To je proste, to je k tým pravidlám, kto ich ako rešpektuje, ako sa k tomu stavia vládna väčšina. Jednoducho vládna väčšina môže hocičo, hocičo a potom si pripravuje pravidlá tak, aby ešte zúžila ten priestor pre opozíciu. Ale predsa len s ohľadom na nový rokovací poriadok veľa nám nedáva. Ale to, čo nám dáva, samozrejme, snažíme sa využiť a aj vyjadriť sa k veciam, ktoré sú dôležité. Máme tu návrh zákona k priestupkom a máme v ňom. Ja sa musím priznať, že som ani neuvažovala, že budem k tomu vystupovať, lebo nás tu čaká obrovský obrovský zákon, 2000 paragrafov Občianskeho zákonníka a pripravujem sa na to. Ale nedalo mi. Nedalo mi a ďakujem za to poslancom z hnutia SLOVENSKO, že vytvorili priestor, aby sme sa aj ostatní mohli k tomu vyjadriť. Lebo nakoniec ten priestor, keď je, tak treba sa k tomu vyjadriť. Jednak k tej neúcte od pána ministra a jednak k tomu, s čím sem vlastne prišiel. Tento návrh priestupkového zákona, áno, prináša nám trojnásobné sankcie. Môžeme sa baviť o tom, že v nejakej miere by to mohlo byť legitímne aj s ohľadom na to, kedy boli tie sankcie prijaté. Nejaká hodnota peňazí sa možno mení, ale treba to brať v nejakom širšom kontexte, že smerom k ľuďom naozaj tie sankcie navyšujeme. Ja som nevidela žiadnu konsolidáciu, ako šetrí táto vláda na sebe. Nevidela som, že môžeme od ľudí pýtať viac. Veď chceme konsolidovať, ale vláda by mala prísť nejakým príkladom, že budeme chcieť aj po vás, ľudia, aby ste trošku šetrili, tak aj my trošku. Ja neviem, naozaj nevidím žiadny rezort. Žiadny rezort som nevidela. Žiadna domáca úloha, ktorú by chcel minister financií, že ide trochu ako ušetriť. A nie to, že tie verejné výdavky nám rastú. Že tu chodia ministri s tým, aby si navyšovali funkcie. Že tu máme toľko štátnych tajomníkov, akých sme ešte nemali, taký počet. A to je štátny tajomník, vedúca kancelárie, auto, asistent. To sú obrovské výdavky. To sú obrovské výdavky. Takže štát na sebe nešetrí. Ale voči ľuďom treba zvýšiť sankcie. Ono by to, preto hovorím, v nejakej miere mohlo byť legitímne, ale nemôže to byť iba jedným smerom. Nemôže to byť. Nemôže to byť. Nemôžu chodiť ministri s ďalšími požiadavkami na navyšovanie rôznych funkcií aj tam, kde doteraz neboli. A to už nehovorím samozrejme o predražených tendroch, ale ja teda tu nevidím žiadnu reformu v žiadnom rezorte. Že by urobili nejakú zmenu, ktorá by zefektívnila tie služby, ktoré robia. Však to nemusí byť o tom, že dostaneme menej kvalitné služby, nie. To môžu byť dokonca kvalitnejšie služby. Ale za menej peňazí, ktoré stoja štát. A my tu naopak, my tu vidíme, že tie verejné výdavky len a len rastú. Takže od ľudí sa pýtajú peniaze a ten štátny dlh rastie. A potom prídem a poviem im, že viete čo, ale naozaj sa nám tu mení hodnota peňazí, musíte ešte platiť vyššie sankcie. Ono to proste takto nemôže ísť. Takto ľudia tomu nemôžu uveriť, že to je úprimné. Nemôže to ísť iba jedným smerom. Veď to musíte aj vy vidieť, vládne poslankyne, vládni poslanci, že takto to proste nemôže fungovať. Že to je jedna, samozrejme, jedna výhrada voči tomuto zákonu. A kľúčová. Kľúčová. Lebo ako to majú ľudia prijať? Ľudia by mali prijímať zákony tak, že sú robené naozaj v dobrej viere. A je to pre blaho tej spoločnosti, ale nemôže to byť tak, že tí, čo sú pri moci, tí hľadia iba na svoje záujmy, na svoje funkcie. Na výdavky, pri ktorých nevidíme, že by sa skvalitňovali služby, ale rastú. Štátny hrad ste, ale potom vieme ľuďom napariť väčšiu pokutu. Je tu osobitná rozprava k novej sankcii a to sú povinné vlastne obecné práce, obecné služby. A k tomu sa dalo naozaj v skratke povedať: vyzerá to ako trest, chodí to ako trest, no je to trest. Nie je to príjemné, pretože je to trest. Pozrime si priestor v Ústave a tá jasne hovorí, že sú nútené práce zakázané, len tie, pri ktorých máme výpočet, sú možné. Áno, tam patrí aj trest povinnej práce, nech sa páči, ktorý je ustanovený v zákone, ktorý upravuje tresty. Preto je to ako trest prác. Tak nemôžeme sa tváriť, že priestupok je trest, hej? To je sankcia. Nedáme to do toho trestného rámca. V samotnom zákone je napísané, že toto nie je tá obecná služba, ktorá sa spomína v Ústave. To znamená, tá obecná služba to nie je, takže keď samotný predkladateľ, pán minister, hovorí, že to nie sú tie obecné služby, ktoré sú spomínané v zákone ako výnimka, čo sú teda tie obecné služby v prípade prác, v prípade dávok, ktoré môžu byť takto určené, čo už aj posudzoval Ústavný súd, že toto to určite nie je. Sa zjavne vedel veľmi dobre, prečo to povedal. Aby to nenarazilo na Ústavný súd v tomto bode. Ale zákonodarca nehovorí, podľa akého priestoru. Kde má ten ústavný rámec, že to môže urobiť. To radšej nepovedal vôbec, pretože ho nemá. Naozaj ho nemá. Naozaj ho nemá. Toto je trest. Keď si pozrieme na trest povinnej práce, ktorý existuje, máme ho v Trestnom zákone, máme k tomu osobitný zákon. Osobitný zákon, ktorý presne ustanovuje, čo treba urobiť preto, aby ste vedeli vykonať trest povinnej práce. Tak máme tu teraz stanovené obecné práce a k tomu nič. K tomu nič. Tak ja som sa snažila pochopiť, čo to vlastne je, hej?, aby som rozumela, ako si to ten zákonodarca predstavuje. No naozaj. Okolo trestu povinnej práce máme aj samostatný zákon. Máme k tomu pomerne dosť, niečo si nájdeme aj v Trestnom zákone, ale k tomuto novému, k tejto novej sankcii obecných prác nenájdeme nič. My vlastne vôbec nevieme, ako sa to bude, ako sa to bude naozaj uplatňovať. Ale čo si nájdeme? A nájdeme si to v dôvodovej správe, veľmi jasne ako ten odkaz zákonodarcu. Že osobitne k maloletým, teda tí, čo sú už priestupkovo zodpovední od 15 do 18, platí, že toto bude mať lepší výchovný účinok. Lebo veď predsa tie pokuty platia rodičia za tie deti. No ale tie práce, to teda vykonávajú už tie deti. Tak ja by som naozaj, tu by som zvýšila väčšiu opatrnosť, že je tam iba, ja by som tam videla iba vlastne ako keby jeden pohľad na ochranu maloletých od 15 do 18. A to je jedine ten, že bude to o polovičku menej hodín, ale teda nič viac. Nič viac. Kto bude dohliadať nad tým, že je to v záujme maloletých? Že okrem toho, že majú chodiť do školy, tak ešte máme vlastne takto povinne určený ten voľný čas. Čo je tá vhodná práca pre nich? Lebo máme tu absolútne nevyvážené tie vzájomné... Dám bokom ten ústavný rámec, o tom tu bolo už dosť povedané. To je naozaj vážny problém, že vôbec, ale asi to nie je náhodou, že tá Ústava takto zužuje ten priestor. A ja to len upozorňujem, aby si to vedeli predstaviť, že ako sa to bude vlastne uplatňovať, lebo ten zákon vám toho teda veľa nepovie. Že priestupkový orgán bude hľadať obec, teda príslušnú obec, či vlastne má také práce, nemá práce, či to tam možno vykonať, nemožno vykonať a je to vôbec vhodné pre tých maloletých, kto to bude vyhodnocovať? No v prípade trestu povinnej práce je to súd. Je to súd. Robí sa k tomu aj osobitná dohoda. Do toho vstupuje aj probačný a mediačný úradník, kde je tam vlastne celý kolos, ktorý sa spustí ako mechanizmus a osôb, ktoré sú do toho zapojené, kde sa vlastne naozaj vyhodnocuje, či tá práca je vhodná, urobí sa k tomu dohoda. Je tam aspoň nejaký zodpovednostný rámec, ale tu nie je nič. Tu nie je nič. Vôbec neviem, ako sa to bude vykonávať, ale predkladateľ už vie v dôvodovej správe: bude to veľmi dobré výchovné pre deti. Bude to výborné pre deti, lebo rodičia za ne platia priestupky. Teraz pekne si to tam odmakajú. Tak ja naozaj by som tu zvýšila opatrnosť. A osobitne si dovolím aj v tejto súvislosti na to upozorniť komisára pre deti a verejného ochrancu práv. Osobitne z pohľadu záujmu detí. Ja tu vidím veľký nebezpečný priestor. Takého prázdna, ako sa to bude uplatňovať. Kto bude dohliadať na to, že to bude v poriadku? Bavíme sa tu naozaj o maloletých, od 15 do 18. Veď dobre, môžu niečo vyparatiť, ale asi nie náhodou, že áno, za tie priestupky finančne zodpovedajú tí rodičia. Lebo to nie sú tresty ešte. To nie sú trestné činy. Tak asi tam máme nejaké iné posudzovanie tej závažnosti a potom aj tých primeraných sankcií, ale keď sme v tom trestnom práve, tak tam je oveľa väčší kolos, ktorý naozaj posudzuje tú primeranosť, ale tu nie je nič. Tu nie je nič. To je vidno, že je to šité narýchlo a nie je to urobené dobre, správne a nie je tam ani ústavný rámec. A k tomu by mal naozaj pán minister povedať viac. Mal by k tomu samozrejme povedať viac aj preto, lebo keď sa prijímala tá harabínovská novela trestných kódexov, kde sme osobitne upozorňovali, že spôsobí obrovský problém pre krádeže. Že sa nám tam prepadnú majetkové trestné činy do priestupkov a že na to priestupkové orgány vôbec nie sú pripravené. Že to tu bude armagedon. My sme na to upozorňovali a aj sa to stalo. Ale tu sa nekradlo preto, že sme na to upozorňovali. Ale preto, že táto vláda vydala spoločnosť na pospas zločinnosti, len aby sama unikla pred svojou vlastnou zodpovednosťou za trestné činy. Zjavne to tak je. Lebo prípady, ktoré sledujeme, tak ich vidíme. Zastavilo sa trestné konanie, v ktorom bol obvinený pán podpredseda Žiga. Proste zastavilo sa. V prípade ďalšieho mýtnika ohľadom Brhela staršieho sme sa dozvedeli z trestného rozsudku, že bol posudzovaný aj ďalší trestný čin korupcie, ale skutok je premlčaný. Tu jednoducho vidíme vlastne každý deň, v priamom prenose, že je tu množstvo trestných prípadov, ktoré sa zastavili, týkajú sa nominantov vládnej koalície a kvôli tomu tak narýchlo tu bola pretláčaná novela trestných kódexov. Ktorá spôsobila problém pre daňové podvody. Dane sa tu neplatia. Je to tu šport, už si to všimol aj premiér. No tak je vidno to v kase, ale to urobila táto vláda. A samozrejme spôsobila problém aj s drobnými krádežami, ktoré sa nám prepadli do vzduchoprázdna. A nebol tu nikto, kto by vlastne vedel odstíhať páchateľov. Pretože právna úprava tu nebola a nie je tu dobrá ani teraz. Nie je dobrá ani teraz. Niečo sa spravilo. Naveľa-naveľa prišiel pán minister spravodlivosti a trestnoprávne to ošetril. A tu treba urobiť viac. A nie len chytať to za chvost, ten problém. Takže, máme tu narýchlo právnu úpravu, ktorá nie je domyslená. Tu do brány teraz niečo sa spravilo. Naveľa-naveľa prišiel pán minister spravodlivosti a trestnoprávne to ošetril. A tu treba urobiť viac. A neleniť, ale chytať to za chvost. Ten problém. Takže, máme tu narýchlo právnu úpravu, ktorá nie je domyslená, ktorá je až priam nebezpečná. Ja tam vidím aj veľký priestor pre rôzne druhy šikany, nad ktorými nebude nikto dohliadať. Že to bude to, ostane to len na správnom orgáne, len na príslušnej obci a ja tam mám veľkú obavu, ako sa to môže využívať, ba až zneužívať. A osobitne upriamujem pozornosť, čo sa týka detí, tak vôbec tu nie sú žiadne ustanovenia, okrem toho, že tu má byť polovička tých-tých hodín, z ktorých by bolo zrejmé a jednoznačné, že ten záujem o tých maloletých je prvoradý. A považujem to naozaj za vážny problém, pretože my sme tu doniesli aj s kolegom pánom poslancom Dostálom návrhy, ako riešiť túto problematiku drobných krádeží. Lebo ja to vidím, tie obecné práce tu slúžia len a len na to. Prišli sem, aby poriešili tie drobné krádeže. Pretože vláda veľmi dobre vie, že aj to, čo zaviedla do Trestného zákona, sa nejaví ako dostatočné. Tak chce to ešte takto si podoprieť týmito obecnými prácami, ktoré nemajú ústavný základ. Sú narýchlo robené, nie sú domyslené a pri maloletých ja tam vidím naozaj veľké nebezpečenstvo aj pre šikanu. Takže bolo by dobré, aby k tomu pán minister vystúpil, aby nám vysvetlil ako právnik, o aké ústavnoprávne garancie opiera túto právnu úpravu, je na mieste, aby k tomu naozaj jasne zaujal stanovisko. Osobitne, keď aj príslušný legislatívny odbor na toto poukázal, že to problém je. A ja si dovolím upriamiť pozornosť na to, že my sme tu spolu s pánom poslancom dávali návrh, ako riešiť týchto páchateľov, týchto drobných krádeží, nestačia len práce. Prosím vás, tí, ktorí nemajú peniaze, tak naozaj môžeme sa obávať, že ani ten fúrik už tam neostane. A to jednoducho s týmto naozaj nič neporiešime. Nič neporiešime. A ten, kto nemá peniaze, sankciu nezaplatí. Nebude ani pracovať. Neporiešime to takto. Samotná právna úprava hovorí o tom, že áno, môže sa jednať o situáciu, že nám páchatelia prepadnú do trestného práva. Ale tam, keď sa pozrieme, ako to máme upravené, tak vlastne ten človek zistí, že sa niečo deje, až keď bude vo výkone trestu odňatia slobody. A my sme na to spolu poukazovali, že to treba nejaký úplne iný program zaviesť. S tými ľuďmi treba pracovať. Preto sme aj navrhovali zaviesť výchovný program. Áno, môže to byť kľudne ako súčasť trestu, ako trest. Človek za bránami väzníc niekoľko hodín bude absolvovať, niekoľko dní bude absolvovať program, ktorý mu ukáže, ak treba, by pre neho niečo urobil štát, pomôže mu, ale keď bude pokračovať v takejto činnosti, tak skončí za mrežami. Pre týchto ľudí nestačí, že dostanú podmienečný trest odňatia slobody. Až keď naozaj za tými bránami budú, až vtedy uvidia, čo im naozaj hrozilo. Treba s nimi proste pracovať. Tieto obecné práce, ktoré sa tu zaviedli, tie nie sú o tom, že by sa s tými ľuďmi pracovalo. To nie je o tom, že sa mu dá do ruky lopata alebo fúrik. Ja tu nevidím naozaj to, o čom tu rozpráva minister spravodlivosti, o čom tu rozpráva táto vláda. Nejaká restorativna politika bez ľudí. Ja sa teším, keď príde na rad minister spravodlivosti a bude tu rozprávať o veľkej reforme s probačnými a mediačnými úradníkmi, pričom vie, že ich má málo. Ako to chce spraviť? Proste bez ľudí sa to nedá. Tu sa vyhadzujú peniaze na naozaj na tie predražené tendre, na funkcie, na autá, o tom by tu vedel porozprávať pán minister vnútra, na prelepovanie áut policajných, to je absolútna špička v tom. To už nehovorím o kukurici a o tom, že sa tu nevedia postaviť ani poriadne pilóny pre nemocnicu, ktorá sa tu má postaviť v zrýchlenom režime, tam všade proste nám tečú milióny. Tečú tam milióny. A musím na to upozorniť, pretože to súvisí aj s tým, čo tu teraz riešime. Je možné, že nám utečú na tých pilónoch v nemocnici, nám utečie 200 miliónov €. Tie mala vlastne dostať tá nemocnica z Plánu obnovy a odolnosti. Keď to nestihne, 200 miliónov nebude. 500 miliónov nebude. To zaplatíme potom celé zo štátneho rozpočtu. Ale na to, aby nám tu fungovala dobrá trestná politika, aby sme to neriešili obecnými prácami takto pokútne, takto pokútne, k tomu potrebujeme naozaj ľudí, ktorí tu budú pracovať s takýmito páchateľmi od drobných krádeží, od priestupkov až po trestnú činnosť. Na to musím mať ľudí. Na to musím mať ľudí. Áno, tých treba zaplatiť. To nie je 200 miliónov. 22 milióny by postačili v akej miere ministrovi spravodlivosti, aby vedel robiť už s nejakým, s nejakým naozaj počtom probačných a mediačných úradníkov, ktorí by dávali zmysel. Ale nie na to. Na to vláda nedáva peniaze. A na to proste musíme my tu konštantne upozorňovať, že tu existujú stratégie, tu existujú spôsoby, ako pracovať s páchateľmi trestnej činnosti. Najprv to musíme pomenovať, že to je trestná činnosť. Keď nám to prepadne do priestupkov, tak sa netvárme, že tu vymyslíme nejaké obecné práce a tie nám to poriešia, tie nám to neporiešia. Je to neústavné. A robíte to mimochodom viac ako 2 roky po funuse. Pretože hanebná novela trestného kódexu sa tu predsa riešila na začiatku roku 24. A vtedy sme na to upozorňovali aj ministra vnútra, čo to spôsobí. Tak minister vnútra sem príde v máji 2026 s obecnými prácami, hej, ktoré sú takto navymýšľané, ktoré nemajú žiadnu oporu v ústave a bezbreho nám vystavia maloletých naozaj postupom obecných úradov a správnych orgánov bez akéhokoľvek dohľadu o primeranosti, a to už nehovorím o tom, že keď dôjde k úrazu počas takýchto prác, tak za to neponesie tá obec žiadnu zodpovednosť takisto, ako by niesol zamestnávateľ. To znamená, nech sa páči, tam je odkaz na Občiansky zákonník. To vidím ešte slabšie naozaj, ako pri zodpovednosti pri úraze, ktoré sú pri úraze pri treste povinných prác. Je to trest. Jednoducho vyzerá to ako trest. Netvárme sa, že toto je priestupok. Riešme veci tak, že vieme, že nám to udáva rámec Ústava, že sa to dá. Robme veci dobre. Ale to sa nedá naozaj robiť tak, že minister spravodlivosti sa tu stará v prvom rade o to, aby nám tu niekto unikol pred spravodlivosťou a minister vnútra sa nám tu stará o pomstu v polícii. No tak samozrejme, keď tomu venuje svoj čas a energiu, no tak nám sem potom neprinesie zákon, ktorý je dobrý, lebo je mu to jedno. Jemu je to jedno. Buď rieši svoj čas na pomstu, na vyhrážanie sa sudcom, ktorí sú mu nepohodlní, alebo policajtom, odstavuje ich od práce a potom má za to platiť aj za urážky, má za to platiť nemajetkovú ujmu, ktorej sa vyhýba. A toto budeme mať tiež dnes Civilný sporový poriadok od ministra spravodlivosti, kde si pretlačil právnu úpravu, ktorá teda, že absolútne nedáva zmysel pre kontumačné rozsudky. Takže keby sme tu mali ministra vnútra, ktorý sa naozaj venuje problémom, ktoré má ako minister vnútra, tak by nám sem takýto páškovec s obecnými prácami neprišiel. Neprišiel. Lebo by si vypočul ústavných právnikov svojich, určite mu to povedali na legislatívnom odbore. Ja som presvedčená o tom, že aj na Ministerstve spravodlivosti krútili hlavami. Ale teda samozrejme, keď minister povie, že to treba a treba to napísať, tak to nejak napísali. Tak nejak dali do zákona aj to, že teda tých obecných prác, ktoré súvisia s tými hmotnými dávkami, tých sa to netýka. To sú teda iné nové obecné práce, ale podľa akého ustanovenia Ústavy je to možné, to nám už predkladateľ nepovedal. Tak ja čakám, že vystúpi pán minister vnútra a vysvetlí nám, aby sme uverili, že je to výborne vymyslené, že bude nejaký predpis, ktorý už je pripravovaný, v ktorom sú detaily celého tohto výkonu, že nám vysvetlí, a neviem ako síce, ale je to právnik, tak síce si nevie otvoriť elektronickú schránku, tak to už samozrejme tiež ukazuje na množstvo nedostatkov svojej spôsobilosti, ale možno nám vysvetlí alebo niečo by nám mal povedať k základu ústavnosti tejto právnej úpravy. To by teda mal naozaj vystúpiť a ja očakávam, že toto by nám mal povedať. A očakávam, že tiež vystúpi, že vystúpi a vysvetlí nám, ako sa bude vlastne uplatňovať tento trest, ktorý je sankcia v priestupkoch obecných prác, pretože, ako som povedala, v trestnom práve máme k tomu osobitný zákon, ktorý upravuje takýto trest povinnej práce. Takže, keď sa zavádza aj do priestupkového zákona obecná práca, okrem toho, že by mala mať nejaký základ v Ústave, pretože Ústava v zásade zakazuje nútené práce, tak by mala byť jasná právna úprava, ktorou vieme, ako sa tie obecné práce budú uplatňovať. A to by som povedala, že obzvlášť voči maloletým by sme to mali vedieť. Kto tu bude dohliadať na tú primeranosť? Kto za to bude niesť zodpovednosť? Lebo v tom trestnom práve máme to pomerne jasne povedané a ja si dovolím iba k tomu povedať nadovetok, že ja len mám informácie z aplikačnej praxe, že teda ten trest povinných prác úplne nefunguje, lebo tie obce to teda veľmi nedávajú a nevedia to realizovať, tak ja neviem, či toto je vlastne naozaj iba obecná práca na papieri, alebo to sa myslí vážne. A tak asi takisto ako neviem, čo sa tu vlastne myslí vážne v celom zákone, lebo v doložke vplyvov som si našla nula zvýšených príjmov pre rozpočet. S tým, že nevieme, koľko bude obecných prác, a teda nevieme ani vyhodnotiť, či vlastne to bude nejaké navýšenie príjmu do rozpočtu, čo mne príde, že tu niekto niečo píše a robí a vlastne nevie naozaj, čo robí. Lebo tie obecné práce to vyzerá tak, že oni sa nebudú dať realizovať. Nebudú sa dať realizovať. To by chcelo nejaké vyhodnotenie, aspoň vyhodnotenie, či vôbec na obciach sa realizuje a v ktorých trest povinnej práce, lebo aspoň tie by to teda mali vedieť a mohli by to robiť. Tak to by sme asi, to by som tiež očakávala, že budeme mať nejakú analýzu a budeme z nej vedieť, ako sa vykonáva trest povinných prác na obciach. To by som teda rada videla, počula. Vykonáva sa, nejak sa vyhodnotil, je s tým dobrá skúsenosť. Osobitne voči maloletým sa to vykonáva takto. Toto sú z toho nejaké skúsenosti dobré. My ich použijeme teraz pri obecných prácach. Síce ten ústavný základ je taký pofidérny, ale máme to naozaj premyslené. To by som čakala. Ale veď naozaj 2 roky po funuse sem prísť so zákonom a nemať ani vyriešený ústavný základ, ani nevedieť, ako sa to bude uplatňovať. A to ja predpokladám, že pán minister ani nevie, že pri tom treste povinných prác to tie obce ani veľmi nerobia. Tak ja by som naozaj k tomu niečo počula viac rada. A osobitne k tým maloletým, že ako toto je poriešené, aby tu bola tá ochrana maloletých, lebo sú to maloletí. Áno, majú priestupkovú zodpovednosť, ale sú to maloletí. Majú menej ako 18 rokov. Tak, keď v dôvodovej správe zákonodarca, a ešte musím upozorniť na to, že naozaj ma v tomto z časti pobavila aj časť z doložky vplyvov na rodinu, kde som sa dozvedela, že vlastne má to pozitívny vplyv na rodinu a manželstvo, a to preto, lebo tá výchova toho maloletého, ktorý bude vykonávať tú prácu, to je vlastne to pozitívum. Tak ja na to osobitne naozaj upozorňujem. Nie je vôbec zrejmé, ako sa to bude vykonávať, ale my už vieme, že to bude teda naozaj pozitívnejšie, keď ten maloletý si vykoná tú prácu v tej obci, ako to, čo mu povie doma ten rodič a zaplatí za neho tú pokutu. Že odkiaľ toto tak jasne zobral ten zákonodarca. Lebo v tej trestnoprávnej rovine tam rozumiem. To už sú trestné činy. Je to vážne. Ale máme tam osobitný mechanizmus aj na tú primeranosť, aj dohľad ďalších osôb. Tých by bolo dobré, keby sme mali viac, ale tu nie je nikto. Tu nie je nikto. V zime výkon prác, kto bude dohliadať? A osobitne, ak to budú maloletí, ktorí sú z nejakých horších sociálnych skupín. To môže byť naozaj veľmi zložité. Kto bude nad tým dohliadať, že to bude ústavne v poriadku, že to bude primerané, bez šikany a že to bude skutočne výchovné. No ale zjavne zákonodarca si myslí, že tá obec to spraví lepšie ako ten rodič. Tak ja s ohľadom na to, ako o tom vieme málo, si dovolím mať k tomu naozaj takú otvorenú pochybnosť. Toľko na úvod. Uvidíme ešte, čo povedia kolegovia. Možno bude dôvod sa ešte prihlásiť. Ďakujem pekne zatiaľ.