Videokanál poslanca

Vážený pán predsedajúci, vážený pán generálny prokurátor, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, správa generálneho prokurátora možno zvyčajne prebehla skôr v podobnom štatistickom duchu, ako bola teraz prednesená, ale domnievam sa, že s ohľadom na udalosti, ktorých sme boli svedkami najmä koncom minulého roka a ktoré súviseli so zásadnou zmenou trestnej politiky a zrušením Úradu špeciálnej prokuratúry, že treba do toho vniesť viac. A nie je vinou, ja si myslím, že keď aj ďalšia debata teraz na pôde parlamentu možno bude vnášať viac politiky aj do debaty, ktorá tu bude prebiehať, že by to sem nenáležalo, lebo stalo sa jednoducho to, že samotná Generálna prokuratúra sa stala súčasťou politického súboja, aká trestná politika na Slovensku bude. A domnievam sa, že s ohľadom na to, ako sa aj generálny prokurátor postavil aj v minulosti k akýmkoľvek politikám, ktoré vlastne vlády robili a robil to veľmi aktívne. Ja si veľmi dobre pamätám veľmi, by som povedala až politický aktivizmus generálneho prokurátora v súvislosti s obrannou zmluvou. To má čo spoločné s trestnou politikou štátu? Čo to má spoločné s kľúčovou rolou, ktorú má mať generálny prokurátor. A to je osobitne vo veciach, ktoré súvisia so štátnou žalobou vlastne v trestných veciach. Nemalo to nič spoločné. Dokonca stretli sme sa tu s tým, že obranná zmluva bola porovnávaná s vpádom vojsk v roku ´68. S tým sme sa tu stretli. A tento politický aktivizmus, ktorý sa tu udial, kde si pýtal ešte generálny prokurátor, aby tu na pôde parlamentu sa k tomu vyjadril, vlastne ukázal, že generálny prokurátor chce byť súčasťou politického súboja. Lebo vtedy vošiel do toho politického súboja. A áno, vtedy vošiel do politického súboja na strane opozície.
A vošiel do politického súboja na strane opozície, aj keď to súviselo napríklad so súdnou mapou a so zmenou súdov, kde kedy by sa, ak by sa generálny prokurátor správal tak ako teraz pri zásadnej zmene trestnej politiky, tak by akceptoval novú reformu súdov, nové územné, územnú pôsobnosť, ktoré majú súdy, na základe toho by sa proste urobila reforma aj prokuratúry. Nakoniec sám generálny prokurátor sa so mnou vtedy v rozhovoroch ako s ministerkou spravodlivosti jasne vyjadroval, že aj prokuratúra potrebuje zmenu, aj tie územné zmeny dávajú zmysel, ale nie, nie. Proste Generálna prokuratúra bola len a len kritická, akékoľvek rokovania, ktoré prebiehali za zatvorenými dverami, kde sme chceli akceptovať a aj sme akceptovali pri ďalšom návrhu súdnej mapy presne to, čo chcela Generálna prokuratúra pre prokuratúry, tak nakoniec ešte aj voči tomu sa postavila Generálna prokuratúra, že s ničím nesúhlasí. Takže ja som tu bola priamo svedkom aj priamo účastníkom toho, kedy generálny prokurátor vstupoval do politického súboja tam, kde by sme vôbec nečakali. Alebo dokonca, kedy vládna koalícia mala záujem o spoluprácu, tak nakoniec bola kritická voči všetkému navonok a vstupovala takto do politického súboja.
A teraz, a súvisí to s rokom 2023, lebo vtedy sa zásadne zmenila jednak trestná politika, a ja sa vrátim aj k údajom, ktoré tu predniesol generálny prokurátor, ktoré ma naozaj nenechávajú chladnou. Nenechávajú ma chladnou. Jednak kvôli tomu, že v samotnej správe je uvedené, že zásadná trestná činnosť je majetková, majetková a z toho krádeže. A keď sa pri krádežiach zásadne zmení trestná úprava, a to skokovito, tak generálny prokurátor je ticho. Áno, vykrikuje tam, kde by sme nečakali. Ale tam, kde by sme čakali, že sa ozve, tak sa neozve. Neozve sa! To, že v tichosti tu vyjednával s členmi z koalície, nemožno, nemožno očakávať, že je to, čo by sa patrilo. Kedy sa kľúčovo zmenila jednak štruktúra prokuratúry a jednak trestná politika. A nielen ohľadom toho, čo bude trestným činom, ale aj aké budú tresty, že sa zásadne zmenia trestné sadzby za korupciu, ale nielen to. Že veľmi dobre vedel, že nakoniec trestné činy, ktoré sú stíhané špeciálnou prokuratúrou, že budú premlčané, veľmi dobre to vedel. Veľmi dobre to vedel.
A pre mňa je to... ja vlastne nerozumiem, čo sa stalo, úprimne, nerozumiem, čo sa stalo. Kde je ten Maroš Žilinka, ktorého sme zvolili za generálneho prokurátora, kde je? Lebo ja si veľmi dobre pamätám aj kritiku § 363 s Marošom Žilinkom, ktorý bol adept na generálneho prokurátora, ešte vtedy špeciálny prokurátor, kde sa úplne inak staval aj k otázkam reformy prokuratúry. Veľmi dobre si to pamätám. Veľmi dobre si pamätám aj naše rozhovory o tom, aká by mala byť prokuratúra, aká by mala byť transparentná, aké zmeny sú v nej potrebné. Ale teraz vidím úplne iného Maroša Žilinku, generálneho prokurátora, úplne iného. Jednoducho vošiel do politického súboja a za svojho partnera si vybral koalíciu. Áno, tú, ktorá znižuje tresty za korupciu, a áno, aj tú, ktorá prepúšťa odsúdených za korupciu. Je to tak. Toho si vybral generálny prokurátor a nielen to. Ale aj v kauzách, kde ľudia čakali, ako dopadnú, tak sa rozhodol do toho vstúpiť. A teraz dajme bokom, ako posúdil, samozrejme, tie otázky a jednoducho vstúpil do toho a vstúpil do samotného trestného konania. Dajme tomu, že by sa tam možno našlo od stola, či by to nebolo dobré ešte trošku dovyšetriť, niekoho trošku dovypočuť, ale tu si jednoducho vstúpi potom zo strany generálneho prokurátora do tých samotných trestných konaní, ktoré by sa nemali diať. A už vlastne to samotné, to samotné, čo sa tu ukazuje, je, že prokuratúra jednoznačne potrebuje zásadnú zmenu, zásadnú zmenu. A rozprávať sa o tom, že generálny prokurátor má postavenie v zmysle ústavy, ktoré je nezávislé a nestranné, sa ukazuje, že je v niečom vlastne blud. Jednoducho generálny prokurátor vždy vstúpil do politických súbojov a jednoznačne tak robí dnes.
A pre mňa úprimne je úplne nepochopiteľné, ako je možné, že generálny prokurátor nepovedal nič k zrušeniu Úradu špeciálnej prokuratúry. Že nič. Že je potrebná špecializácia. Že je vôbec špecializácia potrebná. Tak ako chceme mať lekára, ktorý sa venuje srdciam, keď chceme mať operáciu srdca, chceme kardiochirurga, tak chceme očného chirurga, keď chceme operovať oči, tak aj prokurátor predsa na to, aby bol zdatný a rýchly, a to nie je o tom, že teraz znevažujeme krajských prokurátorov, to vôbec o tom nie je, to nie je o tom, ale je to jednoducho o tom, že chceme mať rýchly rez. Rýchly, správny, presný rez. Lebo to je dôležité a vy to veľmi dobre viete, pán generálny prokurátor, v trestnom konaní. Dôležité je konať rýchlo, presne. Veď na tom sa určite zhodneme. Chceme zákonnosť. Ale je dôležité, aby štát bol pripravený bojovať so zločinnosťou. Aby ľudia, ktorí to robia, cítili podporu štátu a, samozrejme, v tom boli odborníkmi a boli lepší ako tí, čo sú kriminálnici. A preto je kľúčové, aby sme vlastne v mene štátu tam mali ľudí, ktorí sú jednoducho kvalifikovaní. Ale nielen tým, že vyštudovali trestné právo a vôbec právo a že chcú robiť prokurátora a že sú čestní a svedomití a že sa odborne pripravujú, ale jednoducho dáme im priestor, aby sa venovali tej oblasti, ktorú vedia dobre zvládnuť v nejakom čase, a v tom sa zlepšovali. Ale to, čo sa stalo, je, že tým, že sme zrušili tú špeciálnu prokuratúru, tak jednoducho tu organizovanú kriminalitu a áno, aj ten boj proti korupcii sme rozprášili po tých krajských prokuratúrach. A pre mňa je absolútne nepochopiteľné, že ste sa jednak neozvali, že vás nebolo počuť, že ste ani nechceli žiadny čas na to, aby sa na to špeciálna prokuratúra pripravila. Veď o tom sme mali aj výbor. Presne o tom sme mali. Prečo ste sa neozvali aspoň k tomu, že na ten prechod pri tej zásadnej zmene aj štruktúry prokuratúry treba čas? Že to proste nebudeme predsa po nociach baliť, tie spisy do áut, aby sa rýchlo preniesli. Že predsa tí asistenti na tej prokuratúre, prečo to mali robiť proste po nociach a v strese? Samozrejme, že chceli dodržať zákon, ale prečo? V koho je to prospech? No určite nie v prospech boja proti korupcii a zločinnosti.
A je pre mňa absolútne nepochopiteľné, prečo tí prokurátori nemohli, nemohli im ostať všetky tie veci. Nielen tie, ktoré sú z konania pred súdom, ale, samozrejme, aj tie, aj tie, ktoré mali v prípravnom konaní. Veď prečo tie sa im zobrali? Prečo? Ja som na to nedostala žiadnu odpoveď, keď sme mali výbor. Vaša odpoveď bola, že ste chceli dať zadosť tomu, čo chcel zákonodarca a vláda. Ako ja úprimne, ja som bola veľmi prekvapená. Si predstav, že by to išlo vlastne proti podstate samotnej zmeny. Proti akej podstate? Vláda chcela zmenu prokuratúry. A ja som sa opýtala vtedy, že či teda ste súhlasili s tými dôvodmi. Tomu ste sa trošku vyhli, tej odpovedi, pretože ak ste chceli dať teda zadosť, tak ste vlastne, tak ste vlastne doznali, že podľa vás celá špeciálna prokuratúra bola systémový problém. Ale vy ste toho boli hrdou súčasťou, hrdou súčasťou. A tu vás malo byť počuť.
A to vôbec neznamená, že keď som teraz kritická k tomu, ako ste tu boli ticho a že tie veci prešli na krajskú prokuratúru, že si myslím, že na krajských prokuratúrach sú neodborní. To si vôbec nemyslím. A nikdy som to nepovedala. Ani že sú nekvalifikovaní. Ale jednoducho nezoberiem predsa už rozpracované spisy a veci tým, ktorí sa im venujú. Jednoducho to nedáva absolútne žiadnu logiku, absolútne! Všetci veľmi dobre vieme, že k prieťahom dochádza vtedy, keď sa menia osoby, ktoré sa tým veciam venujú, či sú to sudcovia, či sú to prokurátori, či sú to vyšetrovatelia. Ak do toho teda zasiahne štát, aby k tej zmene došlo, znamená, že chce prieťahy. A vy ste mali priestor, vy ste mali naozaj priestor tomu zabrániť. Mohli ste to aspoň tým prokurátorom nechať, ale neurobili ste to. A teraz nakoniec sám čelíte námietkam so strany aj Európskej komisie, ktorá sa na to pýta a nechápe. Nechápe, že došlo k zrušeniu špeciálnej pro... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Gašpar, Tibor, podpredseda NR SR
Chcem vás požiadať, aby ste sa vrátili k programovému bodu, a to je správa o činnosti prokuratúry za rok 2023. Vy to aj tak neurobíte, ale toto nie je debata o osobe generálneho prokurátora, ale o činnosti prokuratúry. Takže nech sa páči, aspoň jedna požiadavka zo strany predsedajúceho. Ďakujem.

Kolíková Mária, poslankyňa NR SR
Ďakujem pekne, pán predsedajúci, ale to presne súvisí, pretože k tej zmene došlo na základe návrhu ministra spravodlivosti, ktorý doniesol pod pazuchou 6. decembra. To je rok 2023. Dvetisícdvadsaťtri. A presne ja keď som sa prihlásila sem do rozpravy, tak môžem poukázať na veci, ktoré sa mali udiať, a očakávala by som zo strany prokuratúry aj generálneho prokurátora aj to, že by o tom mohla byť nejaká zmienka v správe, ale nie je. Ja hovorím presne tomu, čo sa proste udialo 6. decembra, čo schválila vláda a ako sa k tomu postavil generálny prokurátor a čomu čelíme dodnes. Veď predsa nebudeme sa baviť len o číslach, ktoré sú v správe, ktoré jednoducho majú širší kontext. Predsa tá správa je o tom, čo robila prokuratúra za minulý rok a má to dôsledky k dnešku. A ja presne o tom hovorím. Že to, že sa neozval generálny prokurátor, ktorý mohol vlastne v nejakej miere aj zhatiť takýto rýchly priebeh udalostí, ktorý tu nastal a ktorý kritizuje nakoniec Európska komisia a aj z toho dôvodu nám môžu byť pozastavené eurofondy. Však tomu všetkému čelíme, však to viete veľmi dobre. To sú vážne dôsledky. Vážne dôsledky!
A jedna z tých námietok je aj to, že nerozumie, prečo tie veci tým špeciálnym prokurátorom odobraté boli. Nie je uspokojená tým, že len tie veci, ktoré ostali pred súdom. A nerozumie tomu, prečo sa to stalo. A rovnako sa pýta, a s tým vlastne súvisí aj podľa mňa nečinnosť zo strany generálneho prokurátora, ako je možné, že tie, vlastne teraz tá pôsobnosť, ktorá prešla na krajské prokuratúry, tak ju budú vykonávať prokurátori, ktorí na to neboli nijak pripravení. A to nehovorí o ich neodbornosti, ale že tam tá príprava nebola. Nám pán generálny prokurátor povedal, že tu bola nejaká videokonferencia, ale videokonferencia predsa jedna nemôže nahradiť špecializáciu. To akože ak si takto predstavujeme špecializáciu, tak ja už mám asi nový námet potom na reformu súdov, stačia nám videokonferencie. Zopár videokonferencií a vybavené.
Tak takto sa to, samozrejme, nedá, nedá predsa zľahčovať, takže ja tu mám naozaj vážnu námietku ku generálnemu prokurátorovi, že jednoducho mal sa ozvať a bol ticho. A je to veľmi vážne, tým dôsledkom čelíme. A je to nepochopiteľné. Žiadny zrozumiteľný dôvod, prečo došlo k prerozdeleniu tých vecí, nemáme.
K § 363. Ešte kým k nemu prejdem, ja by som sa ešte chvíľku zastavila k tomu, kde som vás, ja som čakala, že sa ozvete, pán generálny prokurátor, prinajmenšom aj k tomu trestu prepadnutia majetku. Však takto vôbec nemá zmysel. Tam som tiež čakala. Ja som vždy videla legislatívu a ľudí na legislatíve na Generálnej prokuratúre, ktorí veľmi dôsledne, veľmi dôsledne sa vyjadrovali k všetkému, čo súviselo s novou trestnou politikou. A tu, akože to ma tiež prekvapilo.
Rovnako ma prekvapilo, že zmena, ktorá súvisela so spolupracujúcimi obvinenými v Trestnom poriadku, ktorá takto, ako je nastavená, tak sa veľmi ťažko bude uplatňovať v praxi, že rovnako tam som nič nepočula zo strany Generálnej prokuratúry. Ticho. A považujem to za veľmi vážne, lebo to sú vážne zmeny nakoniec v tom trestnom procese. A môžme sa o tom baviť, možno niečo sa vám páči, niečo nepáči, ale vždy ste v tom vedeli byť veľmi dôsledný, ale teraz zrazu ticho. Teraz zrazu len, len som pripravený, tak to zaznelo aj na výbore, že ste urobili všetko pre to, aby ste proste vyhoveli zákonodarnej moci tak, ako to urobila, že aby ste to teda, samozrejme, všetko mohli zimplementovať. Ale že ste sa neozvali, že je to problém, to považujem za kardinálne zlyhanie vás ako osoby a vôbec Generálnej prokuratúry, vôbec. A to, že to vysiela veľmi zlý signál aj do radov prokurátorov, to musíte vedieť, veď nakoniec rada prokuratúry sa k tomu jasne ozvala.
K tomu § 363 a k stati, ktorá je aj nakoniec, ktorou začína, alebo veľká časť správy sa venuje tomu aj porovnávaniu prokuratúr naprieč Európskou úniou, v akej miere je spojená s exekutívou, v akej nie, a s tým to trošku súvisí. Ja sa domnievam, že tu sa vytvára nejaká mantra ohľadom nezávislosti generálneho prokurátora, a to je obrovský omyl. To je obrovský omyl. Tá mantra, ktorá tu musí byť, je nezávislosť pro-ku-rá-to-ra ra-do-vé-ho, ktorý má dostať vec bez toho, aby k tomu bola akákoľvek pochybnosť, že k tomu viedli akékoľvek zaujaté kroky. Zato ja sa domnievam s ohľadom na všetko, že je namieste sa baviť o náhodnom prideľovaní vecí a potom by sa do toho nemalo zasahovať. Mali by sme to na ňom nechať, na tom prokurátorovi. A iba naozaj výnimočne do toho zasiahnuť, ale určite nie je namieste, aby generálny prokurátor od stola zasahoval do vecí, ktoré vlastne ani nemá šancu, nemá šancu si vypočuť tých ľudí, proste od stola rozhodne a rozhodne o veciach, do ktorých zasiahne kľúčovo, zastaví trestné stíhanie a zruší obvinenia. To je priestor, ktorý by nemal mať. Som o tom presvedčená. Paragraf 363 nie je potrebný v našej právnej úprave a osobitne s ohľadom na to, ako sa využíva. Lebo tá mantra je kľúčová pre nezávislosť prokurátora, ale nie generálneho prokurátora. A osobitne vy ste ukázali, že vôbec nezávislý nie ste.
Teraz ešte k dvom témam. V jednej téme nie je, najprv sa vyjadrím k tej téme, ktorá je v správe, aby ste sa k nej na koniec, na záver vyjadrili, a to súviselo aj s našou debatou, ktorú sme mali na výbore, a tá súvisela s tou oblasťou netrestnou, ktorej sa venuje prokuratúra. A tu chcem v prvom rade povedať, že prokuratúra tu zohráva významnú dnes rolu. Zohráva. A ja aj rozumiem, že ste sa na to osobitne zamerali. Zohráva a ja ju nijak nespochybňujem. A je možné, že to tak ešte chvíľu bude. Ale pravdou je, že správne súdnictvo, ktoré bolo zrealizované na Slovensku, je obrovská reforma. Je to obrovská reforma. Znamenalo to aj nové finančné náklady, pretože to sú noví sudcovia, ktorí sa venujú len správnemu súdnictvu, sú to tri nové správne súdy, zriadený Najvyšší správny súd. Je tu obrovská, úplne nová špecializácia a úplne nový personálny substrát, čo sa týka sudcov aj vlastne celého personálneho obsadenie a tímu sudcov. Jednoducho toto je vlastne úplne nové vojsko, keď to tak mám povedať, sudcovské, ktoré si myslím, že kardinálne zmení postoj Slovenska k správnemu súdnictvu. A teraz myslím v tom, že verím tomu, že zásadne sa zmenia aj krivky, ktoré súvisia s prieťahmi v konaní, ktoré doteraz boli v rámci správneho súdnictva. Ja očakávam, že tie krivky sa zásadne zmenia v prospech rýchlosti konania, že to sa ukáže. Ja aj mám v jednotlivých prípadoch, sa mi ľudia ozývajú, priamo účastníci, a sú naozaj, dostávam len pozitívne správy o tom, aké sú to zásadné zmeny, čo prinieslo správne súdnictvo.
S ohľadom aj na požiadavku, ktorá vlastne, takže na jednej strane rozumiem dnes tej roli, ale hovorím, že správne súdnictvo nám tu ukazuje úplne nový trend, ktorý tu bude na Slovensku, že to správne súdnictvo bude vedieť, ja sa domnievam, je veľmi pravdepodobné, že v krátkej dobe pokryť aj to, čo dnes vykrýva prokuratúra. Domnievam sa, že toto je len otázka času. A je namieste zamyslieť sa, akú rolu naozaj tá prokuratúra má mať, či tá netrestná oblasť je nakoniec tou oblasťou, ktorú by si mala ponechať, alebo či, naopak, by sa nemala sústrediť len na tú trestnú oblasť a na reformu v rámci celej vlastne prokuratúry, jednak špecializácie prokurátorov. Viem, že v tom sa určite zhodneme s pánom generálnym prokurátorom, že je dobré posilniť ten tím prokurátora o asistentov prokurátorov, ale to znamená ďalšie finančné náklady. Osobitne je tu debata teraz o výsluhových dôchodkoch. V čase, kedy sa majú konsolidovať verejné financie. Ja predpokladám, že aj to je asi dôvod, prečo sa presunul tento bod na ďalšiu schôdzu, lebo asi v rámci schôdze, kde sa diskutuje aj bude diskutovať o konsolidácii verejných financií pravdepodobne, aj sa vôbec diskutuje ako témou, tak asi nie je namieste teraz otvárať tie výsluhové dôchodky prokurátorov, ale je legitímna tá debata, ja tomu rozumiem. A je takisto legitímna pre sudcov. Ale to znamená dva až tri milióny, ktoré si pýta prokuratúra, tak rátajme prinajmenšom toľko aj pre súdnictvo. Tak to už máme okolo šesť miliónov. A k tomu výsluhový dôchodok pre pána generálneho prokurátora, niektorí to nazývajú doživotná renta. Potom to znamená výsluhový dôchodok pre predsedu Najvyššieho správneho súdu, pre predsedu Najvyššieho súdu, asi aj pre predsedu, asi aj pre predsedníčku alebo predsedu Súdnej rady, že tam sa zrazu dostávame, že je legitímne potom, samozrejme, požadovať takéto zabezpečenia aj pre ostatné takéto inštitúcie a tie pozície, ktoré sú tomu nápodobné. Nakoniec Súdna rada, rovnako ako generálny, Generálna prokuratúra, je v ústave. Takže ja si myslím, že ak si to bude nárokovať generálny prokurátor, predsedníčka Súdnej rady, ja si myslím, že sa veľmi rýchlo ozve.
A teraz, nič v zlom, ale považujem to za absolútne legitímne, naozaj za legitímne, že keď je tu takáto požiadavka a sú tu takéto nároky, tak potom aj tu môžme očakávať, že budú. Takže na to aj upozorňujem koalíciu, nech si to dobre rozmyslí, ktorou cestou sa vyberie. A súčasne chcem povedať, a treba to povedať, že či už prokurátori alebo sudcovia už dnes majú, samozrejme, príplatky k dôchodkom aj osobitné odchodné. To znamená, jedná sa vlastne o to, že keď ten prokurátor odíde skôr, ako má nárok na dôchodok alebo predčasný dôchodok, tak ide o to, aby tu mal ešte nejaký výsluhový dôchodok a za to, čo urobil v rámci tej pozície toho postavenia ako prokurátora, tak mal proste dôchodok tak, ako ho majú policajti.
Ja sa domnievam, že na to nemáme. Úprimne to hovorím. Že je to úplne legitímna debata, či sú to prokurátori, alebo sudcovia, a úplne legitímne je o tom sa rozprávať, samozrejme, aj o pozícii generálneho prokurátora a predsedoch najvyšších súdnych inštitúcií a podobne, ale že si myslím, že skutočne na to proste Slovensko momentálne nemá, keď sa pozeráme, ako ťažko ideme konsolidovať verejné financie. Ale o to viac, keď je tu takáto úvaha, tak musí zvážiť prokuratúra, že niekde sa musí stenšiť. Ja som na to poukázala aj na výbore, že proste ten štát sa nedá iba nafukovať. Tak keď chce prokuratúra mať aj výsluhové dôchodky, musí niekde v tej inštitúcii na to nájsť. Tak môže napríklad tým, že sa stenší, že už tú netrestnú oblasť opomenie. Tak ja iba dávam návod aj pre koalíciu, že toto je možno cesta, že proste my musíme nad tým takto rozmýšľať. Musíme.
Aj sa vám to nepáči, pán generálny prokurátor, ale jednoducho aj vy musíte nad tým takto rozmýšľať.
Ja si dovolím iba uzavrieť tento môj vstup tým, že som presvedčená, či je to prokurátor, alebo sudca, špecializácia je absolútna nevyhnutnosť, ak chceme mať kvalitný výkon týchto povolaní. Absolútna nevyhnutnosť. A to, čo sa vykonalo na prokuratúre, popiera túto potrebu, absolútne ju popiera. A v trestnom konaní je dôležité urobiť, robiť úkony včas, lebo tí páchatelia nás vedia veľmi rýchlo dobehnúť. O to skôr je dôležité, aby ten prokurátor v tej svojej oblasti bol jednoducho odborník. A toto jednoducho bude výčitka, ktorú si budete musieť niesť, pán generálny prokurátor, že toto ste nechali, aby sa s tou špeciálnou prokuratúrou stalo, a neurobili ste nič dostatočné pre to, aby ste špecializáciu na prokuratúre zachovali. Ja som zatiaľ nič také nevidela, ani ste nič také neuviedli, aby to bolo zrejmé. A rovnako nie je zrejmé, ako ste sa postarali o to, aby aj špeciálni prokurátori, ktorí čestne a svedomito robili svoju prácu, aby vnímali, že za nimi stojíte. To som ani raz od vás nepočula a zo žiadneho vášho konania som to nevidela. A preto vám to zazlievam, lebo som vás vždy vnímala v minulosti ako človeka, ktorému záleží na boji proti korupcii. A musíte veľmi dobre vnímať, že takéto kroky poškodzujú Slovensko, pretože ho poškodzujú nielen v tom, že bola zrušená špeciálna prokuratúra a teraz sa k tomu množia aj rušenie špecializovaných inštitúcií v rámci polície a podobne. Ale to, čo v ľuďoch zanecháva, je, že venovali svoj profesijný život nejakej oblasti a nejakému boju a štát ich opľul. A vy ste sa na tom podieľali, pán generálny prokurátor! Je mi ľúto, že to musím povedať, ale podieľali ste sa na tom.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)