Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán verejný ochranca práv, ja sa pridám k mojim kolegom a kolegyniam, aj keď som tu nebola prítomná, tak som na diaľku počúvala vašu správu a musím sa pridať k tomu, že zásah predsedajúceho do vášho vystúpenia považujem za nedôstojný a rovnako ho odsudzujem a nemal by sa opakovať. Ja si nepamätám, že by takýmto spôsobom jednoducho predsedajúci zasahoval, ak chce,...
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán verejný ochranca práv, ja sa pridám k mojim kolegom a kolegyniam, aj keď som tu nebola prítomná, tak som na diaľku počúvala vašu správu a musím sa pridať k tomu, že zásah predsedajúceho do vášho vystúpenia považujem za nedôstojný a rovnako ho odsudzujem a nemal by sa opakovať. Ja si nepamätám, že by takýmto spôsobom jednoducho predsedajúci zasahoval, ak chce, aby skrátil poslanec svoje vystúpenie, ktoré proste má, na ktoré má zákonný nárok. To proste nemôžme toto akceptovať. A preto som takisto považovala za dôležité na to upozorniť a sa k tomu pridať.
Ja si dovolím v mojom krátkom vystúpení zareagovať iba na zopár vecí, pretože množstvo už bolo povedaných, správa je naozaj veľmi rozsiahla. Možno sú to skôr podnety, ktoré vnímam, že možno do budúcna ich, ich vnímať pri písaní takejto správy, ale predtým chcem povedať, že naozaj veľmi oceňujem, by som povedala, vo veľkej miere naozaj je vidno z tej správy, že agenda, ktorú má verejný ochranca práv a ako sa jej venuje, tak sa jej venuje, by som povedala, veľmi dôsledne. A je pravdou, že pri vymenovaní vás, pán verejný ochranca práv, sme mali veľa námietok, ale vaša práca ukazuje, že chcete ukázať, že jednoducho vaše vymenovanie a vaša voľba bola správna a skutočne vaše súčasné kroky tomu nasvedčujú, to musím povedať.
Veľmi oceňujem odvahu verejného ochrancu práv, ktorá súvisí s vyjadrovaním sa v momentoch, keď iné inštitúcie, ktoré sú dotknuté, by mali jasne zasiahnuť. A preto veľmi oceňujem, a je to spomenuté aj nakoniec v samotnej správe, že verejný ochranca sa vyjadril, keď tu bola tá hanebná novela trestných kódexov, mal k tomu aj jasné stanovisko pre Ústavný súd, ale kde by sme očakávali generálneho prokurátora, tak u toho bolo ticho. Takže oceňujem takúto odvahu v momentoch, kedy sa ukazuje, ako inštitúcie vlastne vedia dostať svojho poslania. Zatiaľ sa ukazuje, že verejný ochranca práv tohto naozaj je schopný a robí to, a rovnako keď aktuálne čelíme návrhu na zmenu ústavy, ktorá veľmi nedôstojným spôsobom sa vlastne môže meniť zo dňa na deň a nevieme presne ako, a môže sa tu o nej hlasovať. Rovnako verejný ochranca práv využil svoj priestor a oslovil poslancov, jednoznačne zaujal svoj postoj ako zástanca ľudských práv, kedy je potrebné na to upozorniť či už poslancov, alebo iné inštitúcie. Takže toto naozaj veľmi oceňujem.
A teraz dovolím si iba zopár podnetov k samotnej správe. Naozaj to bude iba zopár vybraných podnetov, pretože ani nemám, nemám priestor obsiahnuť všetko. Ja si dovolím k väzenstvu. K väzenstvu, veľmi oceňujem vlastne záujem verejného ochrancu prác o kvalitu zdravotnej starostlivosti a nakoniec je tu mnoho prípadov, osobitne prípad pána Krivočenka, keďže je známe aj toto meno, tak si dovolím preto takto ho tu aj presne uviesť, aj nakoniec samotná správa verejnej ochranky práv k, a jej vyjadrenie vlastne k tomuto prípadu. A ja sa tu chcem vrátiť k tomu aj tu povedať, že to, na čo poukázala vtedy verejná ochrankyňa práv, bolo, že celkovo zdravotný systém bol zle nastavený v čase pandémie. Nedošlo k zlyhaniu zo strany Zboru väzenskej a justičnej stráže. Ale myslím si, že je dôležité sa tomu venovať, že aká kvalita zdravotnej starostlivosti poskytovaná je vôbec, aj, samozrejme, v samotnom zbore, a to vnímam, že na to, na čo poukazujete, je, že by vlastne samotná zdravotná starostlivosť nemala prejsť nejakou zásadnou reformou. Síce to v správe nie je uvedené, ale ja si dovolím možno to posunúť ďalej. A to, čo si myslím, že by mohlo byť pre nás veľmi inšpiratívne, je model, ktorý je vo Francúzsku, kde jednoducho nie je rozlišovaná zdravotná starostlivosť, ktorá sa poskytuje v Zbore väzenskej a justičnej stráže, je jedna a jednoducho v rámci tej zdravotnej starostlivosti je vytvorený systém, ako poskytujú lekári, ktorí sú v štandardnom proste národnom vlastne zdravotnom systéme, ako ju poskytujú aj v príslušných ústavoch na výkon väzby alebo výkon trestu odňatia slobody. Ja si myslím, že to je cesta, pretože potom nebude existovať vlastne, by som povedala, ani navonok žiadna pochybnosť, že by nebola poskytovaná kvalitne. Môžeme sa baviť o individuálnych pochybeniach, samozrejme, ale vlastne bude to jedna štruktúra a jeden systém. Myslím si, že to je cesta, ktorou by sme sa mali uberať. Myslím si, že s ohľadom aj na otázku, ako robiť efektívne verejnú službu a kvalitnejšie, toto je cesta, ktorou by sa mal vyberať aj Zbor väzenskej a justičnej stráže.
Rovnako som si všimla, že v tejto súvislosti sa vlastne zaoberáte, samozrejme, skôr by som povedala, jednotlivými podnetmi, ktoré prichádzajú, ale aj s celkovým nastavením väzenskej služby, a ja si dovolím len jeden, na jeden moment poukázať, ktorý som si tu nevšimla, a myslím si, že je dobré, aby sa tým zaoberal aj verejný ochranca práv, lebo neviem, ktorá iná inštitúcia, a súvisí to vlastne aj, by som povedala, s nepravdami a lžami, ktoré súvisia s väzenským systémom. Tu sa rozšíril taký naratív, že vo väzenstve neumierajú ľudia, ale umierali iba za ministerky Kolíkovej. Ja si dovolím k tomu povedať aj konkrétne čísla. Za rok 2024 bolo 26 pokusov o samovraždu, tri úspešné samovraždy, 18 iných úmrtí. Čiže chcem poukázať na to, že skutočne sa nedá zastaviť jednoducho prirodzený chod života a ľudia nám skutočne umierajú aj vo väzniciach, ale si myslím, že je veľmi dôležité, samozrejme, aj pozerať sa na to, že či štát urobil všetko preto, aby k tomu úmrtiu nedošlo vo výkone väzby alebo vo výkone trestu odňatia slobody.
A to, na čo vás chcem upozorniť, je, že tých 26 pokusov o samovraždu je pomerne dosť, ale ja som si pozrela ročenky aj za iné roky a nemôžem povedať, že by zase z tohto pohľadu, že by to bol nejaký neprimeraný počet, ale ja ešte ako ministerka spravodlivosti som sa tým osobitne zaoberala, aké postupy vlastne má Zbor väzenskej a justičnej stráže, aby eliminoval samotné pokusy o samovraždu, a na to chcem len upriamiť pozornosť, že si myslím, že je dobré, že aby sa aj tomuto venoval verejný ochranca práv a možno overil aj, ako sa tieto postupy uplatňujú a či sa dá prípadne urobiť niečo viac. Určite nechceme, aby ľudia sa pokúšali vo väzniciach o samovraždu a už vôbec, aby boli úspešné. A myslím si, že je dôležité potom spoločne v tom robiť nejaké úsilie.
Ja potom si dovolím v jednej ešte vete, lebo som si všimla, že venujete sa aj v správe podnetom, ktoré súvisia so vzťahom odsúdených osôb alebo väznených vo výkone väzby a detí a rodiny blízkych, osobitne detí, a na to chcem upriamiť pozornosť, že si myslím, že je dobré sa tomu venovať viac a zaoberať sa zase otázkou, prečo nemáme ústav pre matky odsúdených. A myslím si, že je dobré proste otvárať túto otázku, pretože keď som ešte ja odchádzala ako ministerka spravodlivosti, tak k tomu vytvorené podmienky boli a bola to otázka politického rozhodnutia. Takže len na to chcem upriamiť pozornosť, že vidím, že táto citlivosť tu je, je to dôležité, proste máme mladé matky, je to zásah do, aj do vlastne, do práva tých detí nebyť so svojou mamou a jedno z riešení je mať ústavy pre matky odsúdených. Nemáme síce toľko tých matiek, možno sa to javí na prvý pohľad, že bude to stáť veľa peňazí, ale sú riešenia, ktoré sa dajú veľmi rýchlo realizovať. A jednoducho keď tu máme, ja si myslím, že každé dieťa má právo, aby bolo so svojou matkou a nemalo by trpieť za to, že jeho mama pochybila zásadným spôsobom a treba vykonať trest odňatia slobody, ale môžeme umožniť vlastne aj tej matke vybrať sa inou cestou a ukázať jej aj v tom väzenstve, že tá cesta je a môže s tým malým dieťaťom ostať.
Rovnako v tejto súvislosti chcem upriamiť pozornosť, že si myslím, že je dôležité venovať sa nielen tomu, že či odoberáme deťom, ktoré sa stretávajú s odsúdeným, pitie a stravu, ktorú má mať to dieťa počas vlastne styku s odsúdeným, čo veľmi oceňujem, že ste sa týmto zaoberali, aleže je dobré zaoberať sa tým, že aké programy vlastne existujú pre kontakt odsúdeného s rodinou a či sú k tomu vytvorené priestory vo väzniciach. Lebo tam, si myslím, že tiež je veľmi veľa práce, ktorú treba urobiť, aby vlastne sme vytvorili priestor, že to dieťa, keď sa stretáva s odsúdeným, tak nie je tým celým traumatizované, ale môže mať z toho pozitívny zážitok a môže to motivovať aj tých odsúdených jednoducho viesť iný spôsob života v samotnej väznici a chcieť sa čo najskôr vrátiť domov k svojej rodine a pomáhať vytvárať a udržovať ten vzťah.
A potom si dovolím na záver už iba v skratke k prieťahom v konaní. Všimla som si tu viaceré vlastne, naozaj iba vlastne veľmi krátke informácie o tom, že či presun agendy v rámci reformy spôsobil-nespôsobil nejaké prieťahy, skôr som pochopila tézu, že spôsobil. Ja chcem upriamiť na dáta, ktoré súviseli osobitne s rodinnou agendou, kedy sa presúvali vlastne všetky spisy z Krajského súdu v Bratislave do Trnavy, a teraz môžem povedať, že sa ku mne dostala informácia, že po rokoch konečne sudkyne Krajského súdu v Trnave, ktorý je príslušný pre rodinnú agendu, idú na dovolenku, lebo majú čistý stôl. Na to chcem len poukázať, že jednoducho reforma skutočne bola cestou pre odstránenie prieťahov v konaní, ale treba k tomu dáta... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
