Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

30.4.2024 o 14:06 hod.

Mgr.

Mária Kolíková

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie s faktickou poznámkou 30.4.2024 14:06 - 14:06 hod.

Mária Kolíková Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, je mi ľúto, že pri tak vážnej téme, ktorá súvisí so zložením Súdnej rady, sme tu naozaj v takomto chabom zastúpení, teraz myslím vôbec ako členov zákonodarného zboru.
Súdna rada je kľúčový orgán. Nielen to, že je v ústave, je dôležité, ale je to jednoducho kľúčový orgán preto, aby sa niekto mohol stať sudcom, aby tým sudcom ostal a preto, aby niekto mohol kariérne ako sudca rásť. Preto, aby tu bola dôsledná previerka aj majetku, alebo keď tu sú pochybnosti ohľadom majetku a s tým súvisiace podozrenie z korupcie, aby tu bol orgán, ktorý môže toto prešetriť. Toto všetko je v rukách Súdnej rady a nemôžem povedať, že by toto bol úplný výpočet. Je to naozaj veľmi dôležitý ústavný orgán, ktorý pomáha tomu, aby súdna moc bola nezávislá, aby ste tu naozaj mali deľbu moci a mali sme tu demokratický a právny štát. A o to viac ma mrzí, že keď dochádza k odvolávaniu členov Súdnej rady Národnou radou, že sme tu naozaj v takomto chabom početnom zložení.
Ja si dovolím povedať na úvod niečo k tomu, čo je tu na jednej strane kritizované, ale neviem, že či aj využívané súčasnou koalíciou, a to je právna úprava, na základe ktorej tvrdí koalícia, že postupuje, keď dáva návrh na odvolenia členov Súdnej rady. A ja si dovolím povedať, v čom má pravdu a v čom nemá pravdu.
Má pravdu v tom, že dnešná právna úprava umožňuje odvolať členov Súdnej rada. Nemá pravdu v tom, že by to bolo jednoznačné ohľadom tých, ktorí sa stali členmi Súdnej rady predtým, ako nadobudla účinnosť nová právna úprava. O to viac, ak ten, kto chce odvolať týchto členov, tvrdil, v čase keď sa menila právna úprava, že členov Súdnej rady nemôžeme predsa nechať len jednoducho odvolávať, mali byť jasné dôvody a toto vlastne nepripúšťame a kritizujeme. No tak teraz tí odvolávajú členov Súdnej rady, pri ktorých je to prinajmenšom ústavne spochybnené, že sa to vôbec na nich môže uplatniť. Takže áno, je tu zmene právnej úprava. Ale tá zmena právnej úpravy bol účinná až potom, čo práve títo členovia Súdnej rady ňou už boli. A vieme z hľadiska aj teórie práva, právneho štátu, predvídateľnosti práva, že právna úprava platí do budúcna. A teda ak mali nejaké očakávané očakávania ohľadom toho, ako môžu, nemôžu zotrvať vo funkcii, no tak by sa na nich mala vzťahovať tá právna úprava, ktorá tu bola dovtedy, ktorú ste blahorečili ako členovia koalície a mali ste teda za to, že je dobré, že členov Súdnej rady odvolať nemožno a že tak vyplýva aj z rozhodnutí Ústavného súdu, teda niektorých z nich. Čím chcem povedať, že je neuveriteľne pokrytecké zo strany členov koalície teraz takýto návrh podávať a naviac s dôvodmi, ktoré sú vymyslené. Pretože skutkovo nijako neobstoja a ukazuje len to, čo robí táto koalícia, že ja sa domnievam, že práve umožniť parlamentu, vláde odvolať členov Súdnej rady bez toho, aby uviedla dôvody, je oveľa lepšie, ako to robiť takto, ako to robíte, takto zlomyseľne, nechutne. Pretože vy robíte teraz lynč voči ľuďom, ktorých chcete dostať zo Súdnej rady. Označujete ich za nesvedomitých pri výkone svojej právomoci. Ale čo to je nesvedomitý? Že nechodili na zasadnutia Súdnej rady? Že sa na ne nepripravovali riadne? Že nehájili justíciu na základe svojho najlepšieho vedomia a svedomia? Nič z toho nevyplýva. Nič z toho nevyplýva vo vašom návrhu. Ale tvrdíte, že boli nesvedomití pri výkone verejných právomocí. A toto ukazuje tú zlomyseľnosť, že chcete týchto ľudí očierniť, že sú to ľudia, ktorí sú nesvedomití, vlastne nestatoční by to mali byť ľudia.
A z toho obsahu odôvodnenia vyplýva, ako keby to boli ľudia, ktorí nie sú ani autonómni, ktorí nevykonávajú, nevykonávali svoju funkciu nezávisle, nestranne, bez akýchkoľvek pokynov. A súviselo to nakoniec aj s vypočutím na ústavnoprávnom výbore, kedy ste sa ich dopytovali na skutočnosti, na rozhodnutia Súdnej rady, ktoré sa zjavne nepáčili, tak ste chceli vedieť, ako tam hlasovali pri týchto rozhodnutiach, tak ste jasne ukazovali, že áno, týchto členov Súdnej rady tam nechcete, lebo oni hlasujú inak, ako si predstavujete vy. No ja by som teda chcela vidieť ten dôvod, ako by ste ho naformovali do zákona, aby ste takto mohli niekoho odvolať zo Súdnej rady. Ako by znel ten dôvod? Iný názor na situáciu v justícii? Lebo to je to, na základe čoho ich odvolávate. Ale to určite by nijako neobstálo. Určite by v nijakých európskych štandardoch neobstál takýto dôvod. Lebo to je to, čo tu stále hovoríte.
Nepáčilo sa vám, ako sa vyjadrili v situácii ohľadom odvolania, odvolania predsedu súdu, Okresného súdu Bratislava III, no tak ich názor na tú situáciu bol nejaký, ten vyjadrili svojím hlasovaním, a to sa vám nepáči. Tak sa vám nepáči ich, ich názor. Tak ich názor, ich pohľad nerešpektujete a ja by som chcela vidieť naozaj ten dôvod na odvolanie, ako by ste naformulovali, lebo to sa nedá. To proste ten dôvod nijako neobstojí.
A to, čo vy tvrdíte, je, že títo členovia Súdnej rady nenamietali pri zmene ústavy ten text, ktorý mal byť proti Súdnej rade, a čo tiež nie pravda, oni ho namietali, Súdna rada práve vtedy prijala pripomienky, zaslala ich ministerstvu a práve títo členovia tu boli. Nemám žiadnu vedomosť o tom, že by hlasovali inak, ako podporili práve tieto pripomienky. Takže to vôbec nijak neobstojí. Namietate, že neuviedli pripomienky, ktoré v čase prišli neskôr, ako bola schválená zmena ústavy. No tak to je výborné. Tak ja by som chcela vedieť, že ako v čase sa mali presunúť do rozhodovania na Súdnej rade, kde inak boli kritickí k tomu textu ústavy, ale teda tvrdíte, že mali tam dať aj tie pripomienky, ktoré ale proste v čase boli neskôr. Tak ako ich mali, prosím vás, uplatniť v tom čase, ktorý bol predtým. Tak ja neviem, že ako by ste si tento dôvod dali textu zákona, že nevedia uplatniť všetko, čo by ste si predstavovali, to, čo ešte neexistuje?
A to len potvrdzuje to, že máte zlomyseľný výkon práva. A práve voči tomu mala byť imúnna tá právna úprava. Práve voči tomu, že tu bude zlomyseľný zákonodarca, zlomyseľná vláda, ktorá bez ohľadu na to, aké sú dôvody, proste keď chce niekoho odvolať, tak bude vymýšľať tie dôvody tak, aby ich napasovala do textu zákona, aby proste tých ľudí dala preč. A bude ich očierňovať, likvidovať. A práve voči tomu mala byť tá právna úprava imúnna. A preto bola takto nastavená. Pretože bolo zjavné s ohľadom na našu prax a skúsenosť, že keď nastúpila nová vláda, nový parlament a videli tam hodnotové nesúznenie s tými, čo boli členmi Súdnej rady, urobila všetko preto, aby došlo k obmene. To sa proste udialo a boli k tomu rôzne rozhodnutia Ústavného súdu. A práve preto, že k tomu takto dochádzalo, nech tá vláda bola takzvane prodemokratická alebo, alebo nie, nech sme z ktoréhokoľvek tábora, či opozičného, koaličného, dochádzalo k tomu vždy, to si treba priznať, to je proste pravda.
A je pravdou, keď nastúpila predchádzajúca vláda, tiež došlo k obmene členov Súdnej rady. Je pravdou, že nedošlo na základe odvolania. Boli, boli, skončilo ich funkčné obdobie preto, lebo sa vzdali. Takže nie, nebol využitý žiadny inštitút odvolávania. Takže mne vyčítať, že robíte to, čo sme robili my, nie je pravdou. My sme nikoho neodvolali. A je pravdou, že tí ľudia skončili preto, lebo uznali, že ten vzťah dôvery medzi parlamentom a medzi nimi ako členmi Súdnej rady tu nie je a rovnako tomu tak bolo, čo sa týka vzťahu s vládou. A tak to je a ja to priznávam. Je to tak.
A tak to povedal aj Ústavný súd v jednom zo svojich rozhodnutí, pretože tie rozhodnutia sú rôzne, že je v poriadku a legitímne, ak vyžadujeme vzťah dôvery medzi členmi Súdnej rady a medzi parlamentom a medzi vládou. A na tom bola postavená tá právna úprava, ktorá nakoniec aj bola schválená v ústave.
Takže ja nekritizujem to, že vy prichádzate a odvolávate členov Súdnej rady, aby sme si rozumeli, ja toto nekritizujem. Ja kritizujem to, ako to robíte. A dôležité je to, ako robíme veci. Ja si myslím, že to vidíme aj vo svojich životoch, že je úplne niečo iné, ako sa dožadujeme nejakých svojich práv, či to robíme násilím, alebo či to robíme rešpektujúco, právnu úpravu a právne nástroje, ktoré nám ponúka demokratický právny poriadok.
Ja netvrdím, že to robíte násilím, ale čo sa týka právneho textu, robíte to násilím. To znamená, nerobíte to fyzicky násilím, ale vy teraz znásilňujete ten text, pretože takto ten text nie je, aby ste si vymýšľali dôvody preto, aby ste niekoho chceli odvolať. Nie. Ten text vám umožňuje urobiť to slušne. Ten text vám umožňuje, aby ste sem prišli a povedali, nie, nemáme dôveru v týchto členov Súdnej rady a na základe toho ich odvolali. Bez toho, aby ste ich museli očierňovať. Áno, toto vám naozaj umožňuje ten text práve preto, aby ste to nerobili takto zlomyseľne.
A súčasne ja som presvedčená, nech by ten text bol akýkoľvek a boli by tam jasné dôvody, vy by ste týchto ľudí odvolávali na základe tých dôvodov, akokoľvek by boli napísané. A preto si stále myslím, že tá právna úprava taká, aká je, je najlepšia, akú proste Slovensko teraz vie ustáť. Jednoducho keď dôjde k obmene parlamentu, k obmene vlády, tak ja považujem za legitímne, aby si znovu vybral parlament aj vláda takých členov Súdnej rady, s ktorými bude súznieť hodnotovo.
A osobitne ako vidím, ako došlo k odvolaniu predsedu Súdnej rady Jána Mazáka, mám za to, že Súdna rada sa momentálne uberá spôsobom, ktorý pripomína taký inkvizičný spôsob fungovania Súdnej rady. A videli sme to aj pri vypočutí Pamely Záleskej. A z tohto ja mám naozaj vážnu obavu. Ale vy vládnete, vy za to nesiete zodpovednosť, aj za tých členov Súdnej rady, ktorých si tam zvolíte.
A ja si myslím, že demokracia a právny štát to nakoniec ustojí, ale keď dôjde k obmene, tak si myslím, že je legitímne, aby ten, ktorý príde, si mohol obmeniť aj členov Súdnej rady, ktorí sú tam za parlament, za vládu, či za prezidenta. A obávam sa toho, že keď tu bude zlomyseľný zákonodarca, tak urobí to, že teraz prijme tie dôvody tak, aby tam vlastne zabetónoval svojich predstaviteľov ako členov Súdnej rady a obávam sa, že zlomyseľne môže nastať aj to, že pred skončením funkčného obdobia títo ľudia sa vzdajú, aby ste si tam mohli navoliť znovu svojich a ten, kto príde po vás, nemohol si tam dať nových, nových predstaviteľov Súdnej rady a takýmto spôsobom bude zlomyseľne ovplyvňované zloženie, ktoré nebude korešpondovať ani s tým, že dochádza k obmenám na základe riadnych volieb a na základe mandátu od ľudí. Pre tie orgány, ktoré tam nominujú svojich predstaviteľov.
Dovolila som si mať tento úvod, aby bolo zrozumiteľné, prečo tu máme takúto právnu úpravu. A nie je pravdou, keď sa presadzovala táto právna úprava, že by táto právna úprava bola nejak zreteľne kritizovaná práve v tejto časti. Práve naopak. Demokratické spektrum očakávalo, že tu dôjde k zmene zloženia Súdnej rady po nástupe bývalej vlády a bývalého parlamentu a že dôjde práve k obmene.
Ja, samozrejme, vnímam dodatočnú kritiku, ktorá prišla, ktorá podľa mňa vo veľkej miere súvisí s tým, čo sa deje v postkomunistických krajinách, že jednoducho ten vzťah k právnemu štátu a k demokracii je nám taký vzdialený stále a ho hľadáme v sebe. Hľadáme v sebe, čo to vlastne tá demokracia a právny štát je. Sme mladá demokracia. Naozaj to v sebe hľadáme. Lebo nech akokoľvek napíšeme ústavu, nech akokoľvek napíšeme zákony, bez toho, aby sme mali toto v sebe, nedokážeme tie zákony aplikovať, implementovať tak, to znamená používať, aby sme v nich ten právny štát a demokraciu stále chránili. A ukazuje sa, že to, čo platí v iných krajinách, tam, kde s demokraciou a právnym štátom majú oveľa dlhšie skúsenosti, to sa jednoducho nedá tak ľahko uplatniť u nás.
A preto v nejakej miere je namieste, samozrejme, hľadať svoju cestu, ktorá je najlepšia pre Slovensko. Ale keď to budeme hľadať, nech máme akúkoľvek právnu úpravu spôsobom, že budeme zlomyseľní, že budeme klamať, tak ju nikdy nenájdeme. A to práve teraz robíte. Klamete národ. Očierňujete ľudí, ktorí si to naozaj nezaslúžia. Naozaj si to nezaslúžia. Andrej Majerník, ktorý, keby ste sa opýtali členov Súdnej rady, aj tých, z ktorých máte dojem a ste presvedčení, že s vami súznia, ja som presvedčená, že by ste ani jedného nenašli, ani jedného, ani jednu členku, ktorá by vám povedala, že Andrej Majerník je nesvedomitý. Jednoducho to nie je pravda. Všetci v Súdnej rade to vedia, či je to sudkyňa, či je to sudca, či je to akademik, všetci vedia, že Andrej Majerník je veľmi svedomitý, pracovitý človek, autonómny. Od nikoho by nikdy neprijal žiadny pokyn. A to nie preto, že to je advokát, že to je proste takýto človek, všetci to o ňom vedia. Ale vás nič nezastaví.
Proste chcete stáť pred vašimi voličmi, že odstraňujete nesvedomitých ľudí, nečestných, nestatočných, tak ste toto mali potrebu napísať do návrhu na odvolanie. Nemáte odvahu, nemáte proste odvahu sa pred nich postaviť a povedať, áno, využívame svoju moc a chceme ich dať dole. Nie ste schopný toto povedať. Nie ste to schopný povedať, sa tu smejete, ale nie ste, nemáte tú odvahu. Nie ste schopný pevne stáť na zemi, aby ste statočne toto povedali vašim voličom. Tak si vymyslíte klamstvo. Proste lepšie je niekoho okydať hnojom a povedať, takéhoto zašpineného sme tam predsa nemohli nechať. Tak ten, kto je čistý, tak ho proste zašpiníte, okydáte ho. A potom keď je taký okydaný, tak samozrejme, že ho musíme odvolať. A toto robíte. Ja som tomuto chcela zabrániť, aby ste to nerobili vy, ale aby sme vám to nerobili ani my.
Ja som voči žiadnemu členovi Súdnej rady, ktorý odišiel, nemala žiadne takéto hanlivé slová, ktoré vy tu máte. A presne tomu som chcela predísť. Aj som tomu predišla. Áno, na základe rozhovoru s tými členmi Súdnej rady, lebo som nechcela toto urobiť. Nechcela som ich očierňovať za to, že máme inú víziu, náhľad na to, čo je dôležité a dobré pre justíciu, a že som bola presvedčená, že máte tú legitimitu si tam dať svojich nominantov. A ja vám ju neberiem, naozaj vám ju neberiem. Ale keď to robíte takto zlomyseľne, tak musím na to poukázať. Lebo takýmto zlomyseľným výkonom sa nikde nedostaneme. Nech čokoľvek dáme do ústavy alebo do zákona, nebude možné, nebude to možné, aby sme statočne obstáli pri demokracii a právnom štáte. To sa proste nedá. Andrej Majerník si toto naozaj jednoducho nezaslúži.
A nech máte akékoľvek výhrady voči Jánovi Mazákovi, rovnako povedať, že bol nesvedomitý pri výkone zverených právomocí, nijako nesedí. Že to bol predseda Súdnej rady, ktorý, som presvedčená rovnako, keby ste sa ktoréhokoľvek člena Súdnej rady opýtali, členky, ktorá s ním hlboko môže nesúhlasiť, tak nedá sa povedať, že bol nesvedomitý, že nechodil do práce, že sa riadne naozaj nepripravoval so všetkou argumentáciou, čo s tým súvisí. A naozaj nijako nesedelo, aby mu Súdna rada nevytvorila ani priestor niekoľkých dní, aby sa mohol riadne pripraviť na obhajobu, keď ho chceli odvolať z pozície predsedu Súdnej rady. To nijako jednoducho nesedí.
Ja som, ja verím tomu, že lož má krátke nohy, že vy sa teraz rozbehnete, ale nedobehnete. Ja tomu verím a preto ja tu nie som ani skleslá, istým spôsobom ani sklamaná, lebo ste ma ničím neprekvapili. To, čomu sme chceli zamedziť, bohužiaľ, sa nestalo a len ma utvrdzujete v tom, že proste tá právna úprava tu v podstate u nás ani nemôže inakšia byť, aj keď sme teraz aj zo strany Európy, Európskej komisie navádzaní k tomu, aby sme tu menili tie dôvody, ja to rešpektujem, rozumiem tomu, ale myslím si, že to jednoducho tomu slovenskému priestoru to tu nijako nepomôže, keď takíto ľudia a takíto politici takto budú pracovať s textom ústavy a s textom zákona.
A ja si dovolím iba v krátkosti reagovať na zopár vecí, ktoré tu zazneli. To budú skôr iba také malé epizódy.
Jeden z príbehov, ktorý namietate a bol vyslovený aj pri vypočutí na ústavnoprávnom výbore, tak spomínate stále príbeh, ktorý súvisel s odvolaním predsedu Okresného súdu Bratislava III, ktorého som ja odvolala ako ministerka spravodlivosti. Áno, je to pravda. Teraz si dovolím povedať, ako to naozaj bolo. A ako to vyplýva aj z rozhodnutia o odvolaní, ktoré koluje na internete, sprístupnil ho samotný pán predseda, ktorý bol odvolaný, ja som mu za to vďačná, lebo tým, ak naozaj vás to zaujíma, pán poslanec Glück, tak sa môžte dozvedieť veľa vecí, ktoré sú nepravdivé, ako tie, ktoré ste tvrdili.
Ja som ho neodvolala za to, že by nespolupracoval s Nakou, ani za to, že nesprístupnil dokumenty Nake, to vôbec nie je pravda, za to vôbec nebol odvolaný. Ja som ho odvolala za to, že sa nelegitimizoval pred danou Nakou ako predseda súdu, že sa fakticky zatajoval, že keď bol pri výkone ich právomocí, tak tam pri tom stál. NAKA sa dohadovala so sudkyňou a on pri tom stál a nepovedal: dobrý deň, ja som predseda, môžme to vyriešiť, čo sa tu deje. Nájsť nejaké kroky k tomu, aby proste sa vyriešil tento spor, ktorý na súde nastal. Následne NAKA s ním chcela komunikovať večer, pán predseda súdu, prišla na súd, pán predseda súdu neprišiel, povedal, že nemá čas už večer prísť, to bolo okolo piatej alebo šiestej. Veď ja to rešpektujem. Dohodol sa telefonicky s Nakou, že na druhý deň ráno príde a spoločne sa na vec pozrú. NAKA prišla v oveľa skorších hodinách, stála pred miestnosťou, ktorá je určená pre takéto utajované spisy, keď prišiel pán predseda okolo deviatej ráno, ja už si to presne nepamätám, tak informoval pán predseda, že tento spis sa tu už nenachádza. Tak sa na to NAKA opýtala, prosím vás, ako sa z tej miestnosti vzdialil, keď my sme pred ňou stáli od skorých ranných hodín? Na to vám nemám odpoveď, jednoducho spis tu nie je, bol odovzdaný.
No, tak ja sa len pýtam, že bez ohľadu na to, aby som riešila tento prípad, ale ak by došlo naozaj k nejakej manipulácii na súde a NAKA by chcela urobiť nejaké úkony, tak tým, s kým komunikuje, je predsa predseda súdu. A bez ohľadu na to, ako to tu bolo, takto si nepredstavujem komunikáciu predsedu súdu s akoukoľvek inštitúciou, ktorá má nejaké podozrenie ohľadom akýkoľvek nekalých praktík a zhodou okolností tie sa vôbec netýkali súdu. Tu vôbec nebola pochybnosť o tom, že by na súde dochádzalo k nejakej manipulácii. Ale mala som za to, že tento spôsob manažovania súdu jednoducho nesedí, takto nemôže spolupracovať predseda súdu. Keďže som nedostala ani žiadne vysvetlenie dodatočne od predsedu súdu, áno, využila som ten nástroj, ktorý som mala ako ministerka spravodlivosti, a z toho dôvodu, že podľa mňa ten administratívny postup neobstál. Nie to, že či boli vydané spisy, neboli vydané spisy, či tam boli, to vôbec, o toto tu vôbec nešlo.
Tak ja len aby ste vedeli, že v tomto spočívalo odvolanie. Keď nastúpil minister spravodlivosti Karas, nestiahol žalobu, nestiahol vyjadrenie zo strany ministerstva spravodlivosti voči žalobe, ktorú si podal odvolaný, odvolaný predseda súdu. To len aby ste vedeli. To znamená, nechal tam stanovisko ministerstva, aby sa s tým riadne vysporiadal súd. A nie je ani pravdou, že by minister Karas potom tohto odvolaného predsedu znovu vymenoval, to nie je pravda. Pravdou ale je, treba povedať, na základe súdnej reformy došlo k zmene okresných súdov na mestské súdy a keďže pán predseda, jemu skôr svedčala trestná agenda, ako som porozumela, a mohol si vybrať, tak vlastne ani už nechcel byť predsedom na danom súde, ktorý sa menil na obchodný.
Takže to len si dovolím trošku uviesť do tých faktov, ktoré ste tu, ktoré ste tu dávali a ktoré ste ešte dávali za vinu Andrejovi Majerníkovi, tak najprv vás poprosím, pán poslanec Glück, najprv sa pozrite, ako to naozaj bolo, tie materiály sú riadne zverejnené na internete, nájdete k tomu množstvo naozaj jasných faktov, tak si to pozrite, kým budete tu obviňovať odvolávaného člena Súdnej rady, že niečo mal urobiť, alebo neurobil, keď ani neviete, čo sa vlastne stalo.
Tak tu som si dovolila tak trošku obšírnejšie len poukázať na to, že proste rozprávate tu naozaj veci, o ktorých nič neviete, ako sa udiali. A len máte potrebu jednoducho tých ľudí očierniť, poviete hocičo. Poviete, že nedali pripomienky, pričom ich dali, poviete, že mali nejaké pripomienky zohľadniť, tie v tom čase neboli známe, poviete, že nebol proti odvolaniu predsedu súdu, ktorý sprístupnil, ktorý bol odvolaný preto, že nesprístupnil spisy, ale to vôbec nie je pravda. Že tak ako keď máte nejaké námietky, tak, prosím vás, aspoň teda si trošku overte tie skutočnosti, keď už teda chcete tých ľudí očierňovať. Nech aspoň z niečoho vidím, že ako trošku viete, čo sa tu proste deje, alebo nemáte záujem, nemáte žiadny záujem, čo je pravda, a to sa skôr potom javí a potom je to skutočne len o zlomyseľnosti.
A ja naozaj aj pri tejto skúsenosti, ktorú teraz mám, aj po vypočutí na ústavnoprávnom výbore, aj po oboznámení sa s odvolaním členov Súdnej rady, tak sa pýtam, ako nastaviť vlastne tú právnu úpravu na Slovensku pre členov Súdnej rady, aby obstáli v takomto teste zlomyseľnosti. Ako to vlastne má vyzerať? Lebo to je až nedozierne, že čoho, prepáčte, čoho ste schopní. Že na papier dáte hocičo, pri vypočutí poviete hocičo, môžte naozaj to len oprieť o to, že nemajú tí ľudia dôveru. A ale neurobíte to, neurobíte to. Musíte proste ten hnoj na nich vyliať. A asi kým nedôjde k tomu inému nastaveniu politikov, že nechcú zlomyseľne vykonávať svoj mandát, tak ja sa domnievam, že žiadna právna úprava nám nepomôže. Že to nám nepomôže. To, čo nám pomôže, je vytriezvenie voličov, vašich voličov z toho, čo robíte, a ja verím, že sa nám to podarí.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 30.4.2024 9:48 - 9:48 hod.

Mária Kolíková Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne za príspevky, vlastne, pán poslanec Pročko, prepáčte, vás teraz vynechám a budem reagovať tuto na pána spravodajcu.
Pán spravodajca, je tam viacero kandidátov, kandidátok, kandidát, tak samozrejme, ja som už povedala, že my si z toho vieme vybrať a sú tam aj veľmi kvalitní, ale keďže ich je päť, tak môžme byť asi k niekomu z nich aj viac kritickí. A ja teraz nehovorím o právnej úprave k Súdnej rade, keď bude voľba členov Súdnej rady, vyjadrím sa k tomu, nedomnievam sa, že je tam schizofrénia, je to naopak, ale nechajme to tak, lebo, ale tá téma je iná. Takže teraz to nezmiešavajme dokopy, ničomu to neprospieva, sme pri voľbe kandidátov na sudcu Ústavného súdu, tam ostaňme. Len najhoršie je, keď tu budeme splietať teraz vzájomne viaceré témy a nebude sa vedieť v tom vyznať. Takže ja kľudne, počkajte s vašou pripomienkou, myšlienkou, vás pekne poprosím, určite si ju budete pamätať aj pri mojom príspevku k Súdnej rade, veľmi rada budem na to reagovať a veľmi rada si s vami vyjasním, objasním akékoľvek vaše nevysvetlené pre vás z mojej strany odpovede.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 30.4.2024 9:21 - 9:42 hod.

Mária Kolíková Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, k voľbe ústavného sudcu ja si dovolím na úvod možno zopár takých všeobecnejších slov k tomu, že, najprv aj k tomu, prečo až teraz. Ja som veľmi rada, že aj pani poslankyňa Števulová na to upriamila pozornosť, pretože si myslím, že je dôležité si povedať, že prečo až teraz, keď od 1. októbra máme uvoľnenú pozíciu na Ústavnom súde. Vedeli sme o tom ako poslanci, aj predchádzajúci predseda parlamentu, treba povedať, Boris Kollár, dostatočne vlastne včas. Samozrejme, s ohľadom na ten čas aj priebeh skôr sa očakávalo, že tie kroky naozaj urobí až predseda parlamentu Peter Pellegrini. A treba povedať, že trvalo takmer štvrťrok, štvrťrok, aby povinnosť, ktorá jasne zo zákona hovorí bezodkladne sa vykonala, to znamená, aby bola vyhlásená voľba ústavného sudcu. A to súčasne slovami toho istého politika, ktorý prehlasoval, že treba navýšiť počet ústavných sudcov, lebo Ústavný súd nestíha. Takže ten istý politik na jednej strane štvrťroka takmer nekonal a na druhej strane neváhal verejne mať prehlásenia, Ústavný súd nestíha, je potrebné mu navýšiť počet ústavných sudcov.
Ja si dovolím, lebo si myslím, že je dôležité si to povedať. Po prvé, Ústavný súd nepotrebuje viac ústavných sudcov ako predpokladá ústava. A preto, lebo keď nejdeme rozširovať tie kompetencie, ktoré teraz má Ústavný súd, ale naopak, možno by sme zvažovali nad tým, že ich zúžime tak, ako aj hovorí Ústavný súd, a ja rovno poviem, v ktorej oblasti, a to je oblasť prieťahov v konaní, ktorá dlhodobo zo strany Ústavného súdu je kritizovaná, že tak ako je nastavená právna úprava, ja som ešte ako ministerka spravodlivosti už mala zopár alternatív, jednoducho naozaj týmito vecami je Ústavný súd zahltený. To znamená, skôr je namieste uvažovať nad tým, ako možno osobitne tento nadmerný počet vecí, ktorými sa venuje Ústavný súd a neukazuje sa ako potrebné, aby to musel riešiť až Ústavný súd. To sú prieťahy v súdnom konaní. Napríklad môže to byť cesta Najvyššieho správneho súdu, alebo to môže byť cesta, ako to inak napraviť, alebo riešiť ešte v rámci sústavy všeobecných súdov. Ale určite aj keby sme to nechali tak, ako to je, a pozreme si štatistiku, pracujeme s číslami, ktoré má Ústavný súd zverejnené, tieto štatistiky na svojej webstránke, môžte sa aj teraz pozrieť, môžte sa pozrieť na štatistiku za predchádzajúci rok, a to, čo nájdete, je, že Ústavný súd je schopný vybaviť viac vecí, ako mu cez rok príde. Viac vecí. Tak, prosím vás, načo mu treba dať viac ústavných sudcov? Je zjavné, že je oveľa rýchlejší ako ten počet vecí, ktoré mu prichádzajú.
A nemám obavu, že by došlo k navýšeniu počtu ústavných sudcov, pretože sú to len prehlásenia, keďže počet ústavných sudcov máme zadefinovaný jasne v ústave, potrebovala by k tomu súčasná koalícia ústavnú väčšinu, tú nemá. Sedemdesiatdeväť poslancov nestačí, aj keby tu všetci prišli do nohy. Takže sú to, samozrejme, len reči, ktoré ale nemajú žiadnu váhu. A osobitne ma to, samozrejme, zarazí, ak to počujem z úst predsedu parlamentu a už nielen kandidáta na prezidenta, ale vlastne úspešného kandidáta, budúceho prezidenta Slovenskej republiky, ktorý namiesto toho, aby si splnil zákonnú povinnosť, bezodkladne konal, tak má reči, ktoré sa nijak nezakladajú na pravde a sú len o zbytočnom politikárčení a politizovaní celého Ústavného súdu. Pretože navýšenie počtu ústavných sudcov, aj keby k tomu došlo, no tak je jasné, že by si ho volila, vlastne volilo toto zloženie parlamentu, takže vlastne tá politizácia toho Ústavného súdu, tak by k nej došlo.
Súčasne podľa mňa je potrebné povedať, že ja sa domnievam, že to súčasné nastavenie Ústavného súdu akokoľvek, akokoľvek bolo veľmi zložité za posledné obdobie, tak sa ukazuje, že to zloženie je naozaj schopné a spôsobilé prijímať rozhodnutia, ktoré sú tak kritizované, ale sú aj blahorečené. A ja sa domnievam, že tak koalíciou a opozíciou. To by určite vedel povedať aj tu pán spravodajca, že vie blahorečiť viaceré rozhodnutia Ústavného súdu, veď viackrát nám ich tu spomínal, takže určite sú aj blahorečené, aj z posledných nakoniec tlačových vystúpení pána premiéra aj s ministrom spravodlivosti, aj s nejakými trestne stíhanými osobami, o tom tiež vie niečo povedať pán spravodajca. Tak naozaj sú aj blahorečené a potom sú aj kritizované tou istou koalíciou. To znamená, Ústavný súd si svoju rolu robí zjavne veľmi, veľmi dobre.
A to zloženie, ktoré teraz je, sa javí, že by sme mohli povedať, že aj politicky vyvážené. Akokoľvek si môžeme povedať, že my nevolíme na Ústavný súd politikov, môžme to povedať, samozrejme, ale volia ich politici, nakoniec tá voľba prechádza cestou parlamentu, nakoniec má tú poslednú bodku prezident v rukách, sú to politici, tí, ktorí dostali priamo mandát od ľudí, ale tí vyberajú sudcov Ústavného súdu. A samozrejme, v istej miere to politické zafarbenie, ktoré či už koalícia, alebo prezident má, tak istým spôsobom sa určite pretaví aj do toho výberu kandidáta.
A teraz ja nehovorím v tom, že to bude politik, ale v tom, že jednoducho to filozofické presvedčenie, ak dáme bokom, že ja sa budem teraz pozerať na to veľmi idealisticky a láskavo, že máme spoločné hodnoty ako demokratické strany bojujúce o právny štát, ale predsa len v tom nastavení ľavice napríklad, pravice, máme iné filozofické nastavenia a toto sa môže pretaviť vlastne pri hľadaní tých vhodných kandidátov na Ústavný súd. A je dobré, keď sa obmieňa aj politické zafarbenie parlamentu aj prezidenta a tak dochádza k voľbe ústavných sudcov, a to istým spôsobom potom naozaj reprezentuje to zafarbenie aj hodnotové celej spoločnosti. Takže treba to vnímať veľmi citlivo. Každá osoba, ktorá nastúpi na Ústavný súd, je dobré, aby zohľadňovala vlastne aj to zafarbenie, ktoré spoločnosť má. Teraz ale myslím tým súčasne veľmi vážne to, že, to, že zastávame hodnoty demokracie a právneho štátu, je absolútne kľúčové. Pretože nato sme zriadili Ústavný súd, nato sme zriadili Ústavný súd po osemdesiatom deviatom, lebo sme chceli, aby Ústavný súd plnil rolu garanta ústavnosti, garanta ochrany demokracie a právneho štátu.
Teraz ideme voliť jedného ústavného sudcu, alebo jednu ústavnú sudkyňu. A mohlo by sa javiť, že to možno nie je až také podstatné, veď je to jeden z tej celej skupiny sudcov, ktorí rozhodujú v pléne, alebo rozhodujú v senáte, ale nie je tomu tak. Nie je tomu tak. V pléne pri ťažkých rozhodnutiach môže rozhodnúť jeden hlas, pretože rozhoduje väčšina. Ten jeden hlas môže byť úplne kľúčový pri rozhodnutiach, ktoré môžu byť najťažšie pre spoločnosť. A rovnako v senáte, ktorý rozhoduje ako trojčlenný, ten jeden hlas môže byť kľúčový, pretože väčšina rozhoduje, či tí dvaja, samozrejme, ak je to jednohlasné, tak o tých prípadoch nehovorím, ale ak rozhodujú dvaja v senáte proste, proste jednoducho väčšina sa nájde pri dvoch a nie pri troch, tak je jasné, že je úplne dôležité, kto sú vlastne tí traja členovia senátu.
A v tejto súvislosti ja si dovolím aj do budúcna navrhnúť, ja si myslím, že by bolo dobré, keby sme vedeli aj pomer hlasov, či už pre plenárne rozhodnutia, alebo pre senátne rozhodnutia. Naozaj si myslím, že by to bolo správne a dobré. Nemáme toto zatiaľ v právnej úprave, pretože je to spájané aj s tou kritikou, že sudcovia budú pod tlakom. Bude zrejmé, v akom pomere sa rozhodovalo, no ale potom sa zbytočne šíria reči, že v akom pomere sa to asi rozhodovalo. To, že vieme v niektorých prípadoch názory sudcov Ústavného súdu, ktorí vlastne majú opačné stanovisko, alebo nebodaj chcú dať podporné stanovisko, ale iné odôvodnenie, tak ho zverejňujú a tak sa vlastne dozvieme, ktorý sudca ako hlasoval, to nijako nemení na tom, že nevieme ten pomer hlasov v tých, osobitne v tých ťaživých rozhodnutiach. A podľa mňa je to veľmi dobré, aby sme to mali, aby sme vedeli napríklad, či v týchto ťažkých rozhodnutiach to bola jednoznačná väčšina, alebo to bola veľmi ťažko získavaná väčšina pri rozhodovaní Ústavného súdu a danej otázke. A ja si len v tejto súvislosti dovolím odkázať na Európsky súd pre ľudské práva, kde to presne vieme, kde vieme presný pomer hlasov a domnievam sa, že keď je tohto schopný Európsky súd pre ľudské práva, rovnako by sme mohli my mať takúto právnu úpravu.
Ja si v tejto súvislosti o tej vážnosti voľby sudcu Ústavného súdu dovolím upozorniť aj na to, že máme zásadnú zmenu kompetencie Ústavného súdu od 1. januára 2025, ktorá ešte nie je účinná. Ústavný súd bude mať jednu novú kompetenciu. Neviem, či sme ju zaregistrovali, ja som zistila, že viacerí nemajú o nej vedomosť, tak si dovolím využiť aj toto vystúpenie na to upozorniť. Od 1. januára 2025 bude možné, aby každý človek, ktorý bude presvedčený, že v jeho prípade došlo k porušeniu ľudských práv, a to z dôvodu zákona, ktorý je v rozpore s ústavou, bude môcť podať sťažnosť na Ústavný súd a fakticky sám vyvolať konanie o súlade zákona s ústavou. To znamená, že to, čo dnes máme my poslanci, a musí to byť tiež kvalifikovaný počet poslancov, 30 poslancov, aby sme podali vôbec takýto návrh na Ústavný súd, od 1. januára to bude môcť urobiť ktokoľvek vlastne. A bude môcť podať sťažnosť na Ústavný súd, ak bude mať presvedčenie, že zákon je v rozpore s ústavou, bude môcť napadnúť vlastne zákon s ústavou a môže skúsiť vyvolať konanie pléna. Bude sa musieť s tým stotožniť, samozrejme, trojčlenný senát, ale takáto právna úprava je účinná od 1. januára 2025 a o to viac je dôležité, kto bude ten človek, kto bude či kandidátka, či kandidát, ktorá teraz zasadne na Ústavný súd, pretože môže byť práve v tých trojčlenných senátov Ústavného súdu a môžu byť práve tým alebo tou, ktoré možno vo veľmi dôležitých veciach bude tým podnetným senátom, že otvorí zákon a otvorí túto otázku v pléne.
Ale vráťme sa, čo teraz vlastne, pred čím momentálne stojíme. Ktorá kandidátka alebo ktorý kandidát je vhodný za sudcu Ústavného súdu. Mňa osobne veľmi mrzí aj ten spôsob, ktorý predchádzal samotnému navrhovaniu kandidátov pre takúto vážnu, vážnu funkciu, ktorou naozaj je sudca Ústavného súdu. A treba povedať, že bolo zrejmé aj z toho spôsobu kladenia otázok, že ja si myslím, že ako keby to bolo v istej miere aj nepochopenie role sudcu alebo sudkyne Ústavného súdu, ktorú bude plniť. To, čo my môžme vidieť priamo zo životopisov, z motivačných listov, tak vieme si prečítať, ako si predstavuje svoje naplnenie na Ústavnom súde daný kandidát, kandidátka. Čo je tou motiváciou, môžme nad tým zaplakať, môže nás to potešiť, musím povedať, že niektoré motivačné listy naozaj boli, ako by som to povedala, nie tými, ktoré by sme si predstavili ako u kandidátov na Ústavný súd.
A čo sa týka vedomostí, tak, samozrejme, tie môžme v nejakej miere, a ani to nechcem povedať, že preveriť, lebo v niečom mi to príde až hanebné preverovať vedomosti kandidátov na sudcov alebo sudkyne Ústavného súdu. Že v niečom to vnímam, že vlastne ten kandidát, kandidátka na Ústavný súd, čo sa týka vedomostí alebo znalostí, že my sa môžme dopýtať, ten, ten spôsob, ten rozhovor, alebo to vypočutie by malo byť podľa mňa o tom vzájomnom hľadaní, oboznamovaní sa nás s tými kandidátmi, kandidátkami skôr možno v tom filozofickom presvedčení, v hodnotovom vymedzení. A je v niečom žalostné, keď vlastne pri tom vypočutí dôjdeme k poznaniu, že daná kandidátka alebo kandidát nevie toho veľa vlastne o doktrínach Ústavného súdu, akú vlastne má rolu Ústavný súd ako orgán naozaj ochrany a ústavnosti, že to nie sú naučené formulky, aleže tam vnímame nejaké originálne vnímanie práva, spravodlivosti. A teraz nieže by sme hľadali nejaký alternatívny iný svet, ale pri tých podaniach, ktoré prichádzajú na Ústavný súd, tak sa, tak sa očakáva určitá originalita.
A potom, bohužiaľ, pri niektorých vypočutiach to skĺzlo na preverovanie aj vedomostí a ale súčasne vlastne to, čo je najťažšie a nedá sa ani poriadne pri tom vypočutí urobiť, je nájsť kandidáta, kandidátku, ktorá je naozaj autonómna, má nezaujaté myslenie, nezávislé myslenie a to môžme, samozrejme, vyjadriť naším hlasovaním, ktorá kandidátka podľa nás takéto požiadavky, predpoklady spĺňa, ale toto je veľmi ťažké, toto je veľmi ťažké počas vypočutia zistiť, ale ukazuje to v prípade jednotlivých kandidátov ich životopis. A bez toho, aby som prezrádzala, koho my podporíme, náš klub, tak jednoznačne čo môžem povedať, je, bude pre nás dôležité, a to by som povedala, že to je ako nevyhnutný základ, považujeme za dôležité, aby človek, ktorý prišiel na Ústavný súd, niečo o tom Ústavnom súde naozaj vedel. Že vie, vie naozaj sa zapojiť do rozhodovania na Ústavnom súde ako človek, ktorý nebude využívať odborné kapacity Ústavného súdu na to, aby hľadali rozhodnutia a možno aby robil politické rozhodnutia, aleže to bude človek, ktorý autonómne bude vedieť sám vyhodnotiť, ktorým smerom sa majú uberať jednotlivé rozhodnutia vo veciach, ktoré prichádzajú na Ústavný súd. Nemalo by to byť o tom, že príde kandidát na Ústavný súd a bere to ako školenie. To by naozaj nemalo byť, že idem sa niečo naučiť. Môže to, samozrejme, vo svojej samotnej podstate tak byť, že človek s každou funkciou rastie a naozaj sa niečo naučí a niečo mu prinesie a nemalo by to byť o tom, že tam posielame človeka, ktorý tam ide na stáž. A je to trošku drahá stáž aj pre spoločnosť, ale ja by som skôr povedala, že ani nie finančne, aleže tá stáž je drahá pre nás všetkých, že nás to proste ako spoločnosť neposunie ďalej. Že možno zaplačeme spoločne nad rozhodnutiami potom, ktoré bude prijímať Ústavný súd, ak by sme takýmto spôsobom vyhodnocovali jednotlivých kandidátov.
To, čo my budeme používať za dôležité, je, aby daný kandidát mal osobnostné požiadavky jeho vlastnej autonómnosti a nezávislosti, na to budeme kľúčovo prihliadať pri rozhodovaní, koho podporíme ako kandidáta, kandidátku na Ústavný súd. Ústavný súd nepotrebuje viac sudcov Ústavného súdu, ale potrebuje, aby každý, kto sa dostal na Ústavný súd, tak bol naozaj ten, ktorý bude autonómny, ktorý bude mať svoj vlastný postoj pri rozhodovaniach či už otázkach, či je referendum v súlade s ústavou, či je zákon v súlade s ústavou. Keď bude v senáte a bude prijímať senátne rozhodnutia o akýchkoľvek otázkach, ktoré súvisia s ľudskými právami, že bude schopný aj s ohľadom na svoju predchádzajúcu pracovnú skúsenosť, nech má akúkoľvek, tak k tomu pristúpiť rovnako nestranne, nezaujato. A na toto sa budeme pozerať pri podpore kandidáta, kandidátky na Ústavný súd.
A opakovane zdôrazňujem, že myslím si, že určite si máme z čoho vybrať, ale myslím si, že nebola vytvorená taká atmosféra, aby viacerí, ktorí sú hodní tejto funkcie, sa vôbec prihlásili a boli nominovaní do funkcie na Ústavný súd a ústavnú sudkyňu. A koalícia vie možno prečo, ja vnímam aj z tej pozície, ktorú má koalícia, momentálne je, že asi, ja som zvedavá, aké bude hlasovanie, ale domnievam sa, že tam nebude podpora asi takmer žiadneho kandidáta. A to tiež považujem a si dovolím kritizovať, že osobitne z pohľadu, že na jednej strane koalícia tvrdí, že treba viac ústavných sudcov, a ja som teda zvedavá, aký bude výsledok, ale ak to bude tak, že bude jasné, že buď nenavrhla takého kandidáta, ktorého je ochotná podporiť, že neurobila preto nič, aby tam taký kandidát bol, že to proste nechala premrhať celý ten čas, alebo z tých kandidátov, ktorí sú tam, sa jednoducho rozhodne, že žiadneho teraz nepodporí, lebo kalkuluje s časom, že to chce urobiť neskôr. Toto je absolútne pokrytecké a je jasné, že je to potom len politická kalkulácia s tým, kto sa má stať sudcom Ústavného súdu a koalícii absolútne nejde o Ústavný súd a nejde jej o to, aby bol riadne a včas Ústavný súd v plnom zložení. A upozorňujem na to teraz pred hlasovaním, lebo to sa ukáže, ako sa k tomu postavíte.
Ak sa k tomu koalícia postaví spôsobom, že tu nikoho nepodporí, tak je jasné, že politikárči s touto funkciou. Jednoznačne s ňou politikárči, lebo najprv zdržovala čas, takmer štvrťroka si nechala na to, aby špekulovala, kedy vôbec vyhlási voľbu ústavného sudcu, a keď ju konečne teda vyhlási, ak neurobí nič preto, aby si teraz vybrala kandidáta, znamená, že nič neurobila preto, aby navrhla takého kandidáta, o ktorom bude ochotná hlasovať, znamená, že nechce obsadiť Ústavný súd, lebo politikárči s touto funkciou. A o to bude viac kritické to dobre sledovať, dobre sledovať, čo sa bude diať s touto funkciou v rámci akéhokoľvek obchodovania. Na akom mene nakoniec to skončí, ktoré bude ochotná táto koalícia podporiť.
Tak ja som veľmi zvedavá, ako naozaj dopadne toto hlasovanie. Pretože ak to dopadne jednoznačne tak, že koalícia nikoho nechce teraz podporiť, tak je to jednoznačné politikárčenie a obchod, na ktorý si treba dať veľký pozor, lebo každá, každá, každá osoba, ktorá je na Ústavnom súde, je dôležitá, každá. Tento jeden post je dôležitý a kľúčový. Môže to byť presne ten, ktorý bude na váhach, keď sa bude rozhodovať o veľmi dôležitých veciach, ktoré budú aj hýbať celou spoločnosťou.
Takže je to z mojej strany aj apel, pán spravodajca, aby ste boli naozaj zodpovední pri hlasovaní, keď ste už premrhali štvrťroka na to, aby ste, lebo to je zodpovednosť celej koalície, to nekonal Peter Pellegrini sám, však my to všetci vieme, že to bolo v zhode s celou koalíciou, že štvrťroka ste nechali plynúť, ste nechali uplynúť, aby vôbec tá voľba bola vyhlásená. Tak keď teraz premrháte aj tento čas na to, aby ste zvolili kandidáta, áno, treba mu dať viac hlasov. Potrebujete hlasy aj opozície, ale nikoho ste asi, ja neviem o tom, že by ste niekoho oslovili. Ja neviem o tom, že by ste sa naozaj snažili a že by ste nás oslovili s tým, že sú tu kandidáti, ktorí podľa vás to spĺňajú a chcete pre nich podporu, lebo viete, že sami tých hlasov nemáte dosť. Tak už to je vabank, ktorý robíte, lebo my to nemáme, ale vy s nami to máte, vy to, vy máte teraz kľúče od miešačky a vy viete, že keď neprejde prvá voľba, tak, samozrejme, je to len na vás. Ale ak necháte premrhať tento čas v prvom kole, tak je to jednoznačný obchod, ktorý môžme očakávať, že k nemu nastane.
A ja končím týmto apelom, pretože to, ako sa bude hlasovať o voľbe ústavného sudcu, tak bude ukážka, ako zodpovedne to myslíte s touto krajinou.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 26.4.2024 15:39 - 15:41 hod.

Mária Kolíková Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne.
Ja by som v prvom rade chcela poďakovať, pani poslankyňa, že ste upozornili na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré je naozaj veľmi, veľmi staré. Ja si pamätám, že ja som študovala na právnickej fakulte, že to bolo naozaj jedno z prvých rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva, kedy sa zaoberal na jednej strane, presne ja si myslím, s tým, čo je absolútne v poriadku, aby chránil, pán Vašečka, a to je náboženské presvedčenie vaše alebo rodičov, ktorí sú, ktorí majú nejakú predstavu o tom, ako k tomu vychovať aj deti, a to, čo povedal vlastne ten Európsky súd, je, že nie je vôbec v rozpore s tým viesť deti k náboženskému presvedčeniu svojich rodičov, aby deti vedeli niektoré základné fakty, ktoré súvisia so sexom. To ako keď to tak mám skrátiť, hej?
A ja si myslím, že tu sa aj stretneme, že? A ma to veľmi mrzí, že vlastne takýmto návrhom ako keby ste išli na barikády. Ja to tak vnímam, lebo si myslím, že aj vy chcete, aby vaše deti boli primerane vzdelané a predchádzali niektorým veciam, aby boli primerane tolerantné, aby boli osobnosti, ktoré rešpektujú dôstojnosť druhého, že ja si myslím, že v tomto sa kľúčovo stretneme, a teraz ide len o to, že ako na to.
A toto rozhodnutie, ja som sa teraz pozerala, že to je naozaj veľmi staré rozhodnutie, to je zo 70. rokov ešte, a podľa mňa naozaj, veľmi pekne sa vysporadúva s týmito hodnotami, ktoré nie sú v príkrom rozpore, oni sú v súlade dať deťom priestor, aby sa vedeli samé ubrániť a boli zrelé osobnosti v budúcnosti a súčasne aby ste ich naozaj mohli vzdelávať tak, ako si vy predstavujete v súlade s vašim náboženským presvedčením, tam nie je konflikt.
Ale tento návrh zákona k tomu naozaj nevedie.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 24.4.2024 16:47 - 16:49 hod.

Mária Kolíková Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne, pani poslankyňa, za vaše vystúpenie a osobitne tú časť, ktorá súvisí s približovaním postavenia mimovládnych organizácií, lebo v tomto tu zjavne tkvie to hlboké nepochopenie na strane koalície, že mimovládne organizácie tu robia aj nejakú naozaj verejnoprospešnú prácu. Že to, že sa tak aj nezisková organizácia nazýva, je to súčasťou ich názvu, že robia verejnoprospešné takéto činnosti a že to majú aj náplni, že to skutočne nie je iba formalita, aleže je to tak naozaj. Ony naozaj robia činnosti, ktoré sú tu pre spoločnosť dôležité, a toto si tu treba naozaj pripomínať, lebo tu je nepochopenie, tu je nepochopenie, že keď chceme týmto organizáciám niečo sťažiť, tak musí to byť vyvážené tým prínosom.
Transparentnosť, však my podpisujeme všetkými desiatimi transparentnosť, my sme za transparentnosť, absolútne všetci určite, čo tu sedíme za opozíciu, sme za transparentnosť a chceme transparentnosť, ale nechceme, aby bola zneužívaná na to, aby sa vybrala potom časť organizácií a tá sa tu označovala za nepriateľov ľudu. To jednoducho toto nechceme a vieme, že to k tomu má spieť, lebo to vyplýva z vyjadrení koalície, že toto, samozrejme, nie je konečná, veď my z toho vyselektujeme jednoducho tie nepriateľské organizácie a tie tú nálepku budú nosiť. A to vyplýva z tých všetkých verejných vyjadrení a toto je nebezpečné, že tu nejde o to, aby sme tu vytvorili nejaké nové pravidlá, ktoré budú naozaj platiť pre každých, ale nakoniec to budú vybrané subjekty, ktoré budú mať na sebe nálepku a budú označované za takéhoto nepriateľa ľudu. Očakávam, že ich štatutári sa potom objavia na dezinformačných portáloch a bude to pokračovať ďalej nejakými nenávistnými útokmi, aby takýmto spôsobom boli všetci títo ľudia šikanovaní. A potom to skončí ich zrušením.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 24.4.2024 9:39 - 9:39 hod.

Mária Kolíková Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vnímam túto rozpravu k prvému čítaniu k zákonu, ktorý sa týka mimovládnych organizácií a zásadným spôsobom zasiahne do ich fungovania, ako obrovské nepochopenie tejto vládnej koalícii, v akej krajine žijeme a čo sme si vybojovali v uliciach v novembri 1989. Je to hrubé, zásadné nepochopenie. Je to hrubé, zásadné nepochopenie toho, na čo tu máme občianske spoločnosti a mimovládne organizácie. Je to naozaj hrubé-hrubé nepochopenie. Ako keby to boli naši nepriatelia. Ako keby robili niečo nekalé, tak musíme tu urobiť medzi nimi poriadok. Ako keby bolo nekalé, keď organizácie na podporu nevidiacich sa združujú, keď sú takéto organizácie a sa tam združujú takíto ľudia. Tým, čo im chcú pomáhať. A tí, ktorí jednoducho majú takýto hendikep, že proste naprá... snažia sa napraviť niečo, čo v tej spoločnosti nefunguje, čo nemusí vždy robiť štát. Niekedy štát zlyháva a niekedy jednoducho štát všetko nezabezpečí pre to, aby tá krajina dobre fungovala. Aj toto robia mimovládne organizácie.
Sú to mimovládne organizácie, charitatívne organizácie, ktoré pomáhajú ľuďom, ktorí sú na pokraji sociálnej núdzi. Sú organizácie, ktoré, áno, majú aj náboženský kontext a je to absolútne v poriadku, lebo to súvisí s náboženským presvedčením, a preto máme aj katolícke charity, ktoré spolupracujú, samozrejme, s takýmito organizáciami v zahraničí, prijímajú od nich podporu. Máme rôzne charitatívne organizácie na podporu ľudí v sociálnej núdzi, ktoré majú organizácie naprieč krajinami vo svete. To znamená, vzájomne sa podporujú, keď vidia, že je nejaký problém v tej krajine, tak pomôžu a pošlú peniaze v rôznych čiastkach.
Máme, samozrejme, zahraničných Slovákov, ktorí napríklad pomáhajú, pomáhajú opravovať drevené kostolíky na východe a posielajú peniaze. To sú tiež zahraniční agenti, ktorí sem posielajú tieto peniaze? Máme zahraničných Slovákov, ktorí posielajú peniaze, napríklad aby pomohli vzdelávaniu v ich obci, na podporu škôlok, škôl. Máme deti v zahraničí, Slovákov, ktorí posielajú peniaze neziskovým organizáciám, ktoré pomáhajú ich bezvládnym rodičom, pretože aj to sú neziskové organizácie, aj to sú mimovládne organizácie. A tie peniaze, samozrejme, idú zo zahraničia, pretože sú aj deti, Slováci, ktorí žijú v zahraničí a posielajú peniaze týmto neziskovým organizáciám.
Aký má zmysel, že všetky tieto organizácie, kde prídu nejaké peniaze s čiastkou nad päťtisíc eur, budú mať prívlastok so zahraničnou podporou? Načo je toto potrebné? Ak sa to bude naozaj dôsledne robiť, tak to budú takmer všetky organizácie. Aký, aký to, akú toto prinesie transparentnosť? Čo toto prinesie, aký odkaz? Keď popritom počúvame naratívy, že dostať zo zahraničia peniaze, musíme dobre sledovať, lebo to môžu byť a sú zahraniční agenti. To znamená, tu už vopred je dávaná nálepka, že to, že niekto dostane peniaze zo zahraničia, je vlastne problém a treba si dať na to pozor. Aké vplyvy nám to tu idú?
Mňa by zaujímalo, aké vplyvy nám to tu idú, keď sem dostávame peniaze zo švajčiarskeho mechanizmu, nórskeho mechanizmu, aj rôzne organizácie. To sú peniaze od člen... od krajín, ktoré nie sú členskými krajinami Európskej únie, sú v schengenskom priestore a chcú prispievať na podporu rôznych projektov v krajinách aj, aj na Slovensku, a tie peniaze, samozrejme, že prichádzajú zo zahraničia, z vlády Švajčiarska, z vlády Nórska a potom, samozrejme, sú to európske peniaze, ktoré prichádzajú rôznym mimovládnym organizáciám. To znamená, ak by sme naozaj boli veľmi, veľmi dôslední, takmer každá mimovládna organizácia, ktorá sa dôsledne venuje svojej činnosti, má nejaké peniaze so zahraničnou podporou.
Ale ja dôsledne počúvam tú debatu, ktorá je tu vedená, aj debatu, ktorá bola v Maďarsku. Tu nejde o to, aby všetky organizácie, ktoré dostanú zahraničné peniaze, mali prívlastok so zahraničnou podporou, tu sa uvažuje o výnimkách. Už to zaznelo vo verejných debatách. To znamená, my budeme rozlišovať organizácie, ktoré majú zahraničnú podporu, od iných, ktoré ich majú, ale niektoré budú mať tú príponu a niektoré ju nebudú mať. A takže je zrejmé, že tu nejde o to, aby sme tu mali nejaké rovnaké pravidlá, boli sme tu naozaj transparentní, tu ide o to vyňať niektoré organizácie a povedať, tieto sú tie problémové. A ja sa pýtam, ktoré sú to. Tie, ktoré sa dovolia si vyjadrovať, že niečo sa im nezdá, že funguje? Veď ja poviem, tá organizácia pre nevidiacich. Samozrejme, že sa, že môže byť kritická, keď sa jej nepáči, aká je právna úprava, ktorá má pomáhať aj nevidiacim. Tak keď sa im to nepáči a idú do verejnoprávnych alebo súkromnoprávnych médií a kritizujú vládu alebo kritizujú aj opozíciu, že nič nerobí, je to absolútne v poriadku. To sú politické prejavy? Dá sa to chápať ako politické prejavy, zúčastňujú sa na politike v spoločnosti, čo sa týka pomoci nevidiacim.
Ako budete rozdeľovať, že sa vám páčia nejaké vyjadrenia organizácií alebo ľudí, ktorí si dovolia mať iný názor ako vy, lebo zjavne o to ide, asi tí, ktorí majú rovnaký názor, asi tých stigmatizovať nechceme. Asi len tí, čo majú iný názor, ale to sme tu potom mali ostať niekde inde. To sme potom, načo sme potom v osemdesiatom deviatom menili spoločnosť, aby sme tu mali práve kritické myslenie. Aby sme si dovolili vypočuť aj kritické názory.
Pán poslanec Michelko, ja sa pýtam, ako vy nechcete, aby táto spoločnosť bola sebestačná, aby táto spoločnosť bola schopná niečo zmeniť, keď je tu problém? Lebo to sa nedá bez toho, že si vypočujeme aj tých, čo majú na vec iný názor. Tak veď vy tu presadzujete, že chcete, aby sa tu počúvali všetky názory, tak keď to chcete, tak nemôžete predsa stigmatizovať tých, ktorí môžu mať na vec iný názor. Jednoducho nedá sa to urobiť tak, keď to chcete urobiť naozaj dôsledne a budú si všetky organizácie rovné, že všetkým, ktoré majú peniaze zo zahraničia, dáte tú príponu, lebo to budú takmer všetky. To budú takmer všetky. Peniaze nad päťtisíc eur v úhrne za rok naozaj dostane takmer každá organizácia, ktorá svoju činnosť vykonáva dôsledne, nech je to športová, charitatívna, na pomoc menšinám alebo je to v oblasti životného prostredia. To je jedno. Akože tie organizácie, samozrejme, že takéto peniaze majú, a z rôznych dôvodov, ako som spomenula. Môžu to byť, môžu to byť vlastne peniaze od Slovákov, ktorí chcú pomáhať tej činnosti, pretože ten zákon nijako nerozlišuje, od koho vlastne tie peniaze prídu. Dôležité je, tak ako je to napísané, že prídu zo zahraničia. No tak ako, akú to má vlastne výpovednú hodnotu? O to viac je to nebezpečné, že vlastne sa tu uvažuje o tom, že tu budú výnimky, a to nebude tak, že vlastne budeme naozaj chcieť po všetkých, aby sme vedeli, ako tie peniaze plynú a pretože potom, hovorím, by potom boli vlastne všetky.
Ja si dovolím povedať, najprv som si dovolila povedať, že o čom vlastne tie mimovládne organizácie sú a že ich jednoducho potrebujeme. Vy ich potrebujete, potrebujete ich pre svoje deti, keď chcete, aby tu žili v peknej, prosperujúcej spoločnosti. Vy neviete, čo sa môže udiať aj u vás doma, aké nešťastie sa môže prihodiť, ktoré nedokáže proste mu pomáhať štát, na to tie mimovládne organizácie proste tu sú, zastupujú štát. Aj pri tragických udalostiach, napríklad, poviem, mimovládna organizácia, ktorá pomáha rodinám, ktoré náhle prídu o rodičov, deti, tak pomáha, aby vlastne sa s tým dokázali vysporiadať. Organizácie, ktoré pomáhajú s rôznymi problémami, čo sa týka duševného zdravia, to, že dostanú peniaze zo zahraničia, je to problém?
Ja poviem k tej administrácii, sú organizácie charitatívne, ktoré dostávajú priebežne peniaze a každý mesiac ich hneď distribuujú tým, ktorí vlastne sú v sociálnej núdzi, okamžite dochádza k tej distribúcii. Ak v priebehu roka vlastne zistia, že už je to cez päťtisíc eur, čo urobia vlastne s tými predchádzajúcimi prevodmi, ku ktorým došlo? Však oni nevedia, že či vlastne tí ľudia ešte pošlú ďalšie peniaze, budú to vedieť na konci roka, to znamená, priebežne vlastne tie peniaze budú distribuované, a potom, keď budú aj chcieť zistiť, tak ako máte stanovené tie podmienky, to už hovoríme o tom, že sa to vlastne ani nedá vykonať. Pretože tie peniaze, ktoré prídu vlastne z tých zahraničných účtov, tak vy z tých dát neviete vybrať tie všetky údaje, ktoré si pýtate. Tam nemáte štátnu príslušnosť. Vy neviete, keď vám prídu peniaze z iného účtu, aj keď vidíte, komu ten účet patrí, vy tam tie všetky údaje, ktoré si pýtate, nemáte. To znamená, to, čo môžete očakávať, je, že tie organizácie budú mať problém vlastne, aj keby veľmi, veľmi chceli, splniť podmienky, ktoré im dávate. To znamená, môže nastať k tomu, že už tie príspevky potom budú musieť asi vrátiť, keď nebudú mať čeliť, keď nebudú, aby nečelili vlastne týmto pokutám, prípadne až k zrušeniu ministerstvom vnútra, jednoducho je to nevykonateľné. Naozaj. Je to nevykonateľné, charitatívnymi organizáciami, prosím vás, čo vám tie urobili, že pomáhajú ľuďom v núdzi. Takže nevykonateľné to je, transparentné viac to nebude. Proste nie je to pravda.
K transparentnosti. Ja som robila tiež v mimovládnych organizáciách, desať rokov som im venovala, časť môjho profesionálneho života, robila som ako študentka práva, a bola som aj v Juhoafrickej republike, bola som tam aj pri projektoch, ktoré súviseli s tým, ako sa spoločnosť vysporiadávala s apartheidom. A úplne súhlasím s tým, aby toky, ktoré idú do mimovládnych organizácií, boli transparentné, úplne s tým súhlasím, je to absolútne v poriadku, s tým nemá nikto problém, ani v mimovládnych organizáciách. Tá transparentnosť, ktorá je dnes nastavená, domnievam sa, že je pomerne veľmi prísna a naozaj sa zverejňuje, osobitne pri tých organizáciách, ktoré vás najviac trápia, veľmi veľa, pretože si to vyžadujú samotné organizácie, ktoré im tie peniaze posielajú.
Takže nie je to tak, že vy zabezpečíte lepšiu transparentnosť. Už tu majú veľmi prísne pravidlá, samozrejme, ktoré súvisia aj s praním špinavých peňazí. Tie toky tých peňazí, ktoré prichádzajú zo zahraničia, sú neuveriteľne prísne sledované. To, čo nie je sledované, sú peniaze, ktoré, samozrejme, nijak evidované nie sú a nechodia na riadne účty mimovládnych organizácií, ale vykonávajú sa vplyvy, cudzie vplyvy cudzích mocností, ale nie takýmto transparentným spôsobom, ktorý sa dnes dejú. A ja veľmi rada si sadnem k akémukoľvek okrúhlemu stolu k transparentnosti mimovládnych organizácií a určite aj ľudia z mimovládnych organizácií, ale to, čo predkladáte, žiadna transparentnosť nie je. Je to len stigmatizácia, len likvidácia mimovládnych organizácií a tohto sektora, ktorý je kľúčový pre rozvoj našej spoločnosti.
Ja si dovolím teraz po zopár slovách vlastne k tomu, čo tu spôsobujete, povedať aj k tomu, čo vlastne, čo budú následky okrem toho, že zasiahnete do organizácií, ktoré podľa mňa ani netušíte, že sú vlastne mimovládnymi organizáciami, lebo ste zameraní na tie, ktoré sa vám nepáči ich prejavy, môžu byť potenciálne kritické aj k vašej práci ako politickej, ale zasiahnete týmto zákonom do života mimovládnych organizácií naprieč celým Slovenskom.
Tieto, čo chcete zasiahnuť, transparentné sú, to by som si, kľudne by som si sadla, že povedzte mi, ktoré vás najviac trápia a povedzme si, aké údaje k tým organizáciám nemáte, a ja som presvedčená, že tie údaje by sme našli a sú zverejňované. O to tu vôbec nejde, ale kľudne si sadnime k tej transparentnosti, že ju chceme ešte viac, kľudne, ja som pripravená, urobme to. Najhoršie je, keď samozrejme, keď odkiaľkoľvek príde kritika a máme predstavu o tom, že sa tam deje niečo nekalé, tak toto treba, samozrejme, odstrániť, ale nikto, nikto naozaj sa tu nebráni z mimovládnych organizácií si k takémuto stolu sadnúť.
Ale toto, čo predkladáte, ničomu neprospeje, ublížite. Ublížite organizáciám na Slovensku, ktoré dokonca s tou politikou, ktorá vám vadí, vôbec nič nemá, vôbec nič nemá. A keď budete robiť rozdiel, tak to bude potom naozaj tá stigmatizácia, o ktorej sa tvárite, že to nie je pravda. A ja som zvedavá, ako budete, keď k tomu dôjde a pôjdete na to takýmto spôsobom, že budete chcieť vyňať potom časť organizácií, ako budete tie výnimky robiť. A to presne, a ja sa vrátim aj k tým európskym štandardom a k Európe, toto povedal ten Európsky súdny dvor, ale ja ho tu nepotrebujem sa oňho opierať, lebo my tu žijeme v demokratickej spoločnosti. Nepotrebujeme sa opierať o rozhodnutie Európskeho súdneho dvora. Proste my vieme, že tie občianske spoločnosti potrebujeme. Nepotrebujem sa oňho teraz opierať ako o barličku, ale chcem sa opierať o tretí sektor, občiansku spoločnosť, ktorá nám pomáha rozvíjať našu spoločnosť a pomáha tam, kde proste štát to nezvláda, kde to my politici nezvládame, potrebujeme ich.
A to, že chcete do nich takto zasiahnuť, nie je nijako národné, nijako. A jednoznačne to bude viesť k tomu, že krajina nebude sebestačná. Ja sa pýtam, kde je tá národovosť Slovenskej národnej strany, kde je tá národovosť starať sa o to, aby Slovensko bolo sebestačné, kde je tá národovosť. Keď nechcete byť v Európskej únii, tak to povedzte, ale potom prídeme o 80 % výdavkov na rozvoj Slovenska. Tak mi povedzte, odkiaľ to bude pre rozvoj obcí, miest, na školy, na ihriská, odkiaľ to zoberieme, lebo robíte všetko pre to, aby sme o tie peniaze prišli. Lebo sa vám zjavne nepáčia tie pravidlá, ktoré v tej Európskej únii sú. Ale ja tu nepotrebujem teraz argumentovať proti tomuto zákonu tým, že sa budem opierať o Európsku úniu, ja vám len hovorím, že ďalším dôsledkom bude okrem likvidácie občianskej spoločnosti a takejto stigmatizácie, ďalším dôsledkom bude, že prídeme o tieto peniaze. Robíte tomu, proste každý deň tomu prispievate.
Okrem ovládnutia RTVS likvidujete mimovládny sektor, a to sa, samozrejme, Európskej únii nepáči, pretože súvisí s občianskou spoločnosťou. My sme nemuseli do tej Európskej únie ísť, veď nás tam nikto nevolal, my sme sa tam zavolali, my sme tam chceli ísť. My sme chceli byť súčasťou, hrdou súčasťou Európskej únie. A teraz jej hovoríme, že tam vlastne byť nechceme, tak to povedzte naplno, povedzte to za Slovenskú národnú stranu, my nechceme byť v Európskej únii, a preto robíme všetky kroky k tomu, aby nás odtiaľ buď vyhodili, alebo sme prišli aspoň o peniaze. Tak to povedzte, lebo toto robíte. Ale potom naozaj robíte to, že proste tie európske peniaze vám smrdia. Tak vám smrdia peniaze, ktoré idú na rozvoj Slovenska. Zjavne vám smrdia.
A ja sa pýtam, odkiaľ ich zoberieme, lebo tých 80 % výdavkov, verejných výdavkov na rozvoj Slovenska bude chýbať. Toto všetko sú európske peniaze. A nám teraz hrozí, že prídeme nielen o plán obnovy a odolnosti, my prídeme o všetky peniaze, ktoré súvisia s eurodotáciami, všetky s eurofondami. Ale zjavne vám to nevadí, zjavne vám to nevadí. To znamená, buď je vám to jedno, čo s tým Slovenskom bude, alebo máte nejaký plán B, ale si ho teda povedzme. Aký máte plán? Budeme si pýtať peniaze z Ruska, budeme si peniaze pýtať z Číny, no odniekadiaľ si ich budeme pýtať. Toto bude národové? Toto je lepšie? Tam sa ideme, tam sa ideme prikláňať, týmto smerom? Toto chcú naozaj voliči celej koalície? Možno to chcete vy za Slovenskú národnú stranu, možno chcete naozaj z tej Únie vystúpiť. Ale ja sa pýtam, potom odkiaľ tie peniaze budeme čerpať, lebo vy k tomu tie kroky naozaj robíte. Veď ja, ja to berem legitímne, že sa vám to nepáči, že Európska únia nebude akceptovať takúto právnu úpravu. Ak teda spoločne máme nepochopenie, prečo je to proti Slovensku mať takýto zákon proti mimovládnym organizáciám, tak vám vravím, že je to proti štandardom Európskej únie, kde nás nikto nenúti, aby sme tam boli. A je to naozaj ďalší klinec do rakvy, aby sme o tie peniaze prišli z Európskej únie. A tak ja chcem vedieť odkiaľ, odkiaľ ich budeme čerpať, lebo k tomu tie kroky robíte. To nie je o tom, že my tu niečo hovoríme do Bruselu, to tak vôbec nie je. Brusel zaujíma, kto je v rámci Európskej únie členským štátom. Osobitne, samozrejme, tie krajiny, ktoré majú euro, a osobitne tie krajiny, ktoré prijímajú tie peniaze z eurofondov, európske peniaze.
Je úplne namieste, aby sa pýtal daňový poplatník Dánska, Nemecka, či tie peniaze, ktoré k nám prídu, sa rozkradnú, alebo budú slúžiť tomu účelu, na ktorý sú určené, a preto ich trápi, že bol zrušený Úrad špeciálnej prokuratúry, ale netrápi ich, že ako sa volá. Ich možno v zásade ani netrápi, čo presne budú tí špeciálni prokurátori robiť, ale ich trápi dnes to, čo sa deje so všetkými kauzami, ktoré sa týkajú finančne tých európskych peňazí. To ich trápi. Kde sú tie stovky prípadov, ktoré odišli z Úradu špeciálnej prokuratúry. Nemyslím si, že to berú tak osobne, čo sa stane s ľuďmi, ktorí zasvätili svoj život boju proti korupcii a organizovanému zločinu. To musí trápiť nás na Slovensku, aký je to odkaz takýmto ľuďom, čestným policajtom, prokurátorom, že takto sa k nim správame, ale Európsku komisiu a Európsku úniu trápi, ako sa budú osobitne vyšetrovať trestné činy, ktoré súvisia s európskymi peniazmi. A to dnes nevie, to z tých listov vyplýva. Vy ste zrušili Úrad špeciálnej prokuratúry a nijak ste nezabezpečili, aby osobitne tieto kauzy mali ľudia, ktorí vedia, čo s nimi majú robiť. A neviete na to odpovedať Európskej únii a Komisii. A to nijako nesúvisí s tým, že máme nejakú vnútornú politiku, do ktorej si nenecháme kafrať. To proste súvisí s tými európskymi peniazmi a vy ste to vopred vedeli. A určite to vedel premiér Fico. A preto ja hovorím, že je to neschopný premiér, pretože toto musel vedieť, musel to vedieť premiér Robert Fico a zjavne tiež mu nevadí, že o tie európske peniaze prídeme.
A myslím si, že premiér Robert Fico má plán B, ak ho vy nemáte, a myslím si, že už vie, že o tie peniaze môže prísť a nevadí mu to, a preto ja sa pýtam opätovne, odkiaľ tie peniaze potom na Slovensko prídu. Bude to Čína, bude to Rusko? Na toto ja chcem odpoveď. A voliči vašej koalície majú právo to vedieť.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 24.4.2024 9:39 - 9:59 hod.

Mária Kolíková Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne, pani poslankyňa. Ja si myslím, že je veľmi dôležité upozorňovať na to, že toto presadiť, tak problém s Európskou komisiou tu bude, však už ho máme, to viete veľmi dobre v koalícii, a my tu z opozície nemusíme vôbec nič hovoriť. Komisia sa zaujíma, čo sa tu deje, okrem toho, že sa zaujíma, že čo sa stane s jej peniazmi, keď sem prídu, a o tom je tá časť, ktorá súvisela s Úradom špeciálnej prokuratúry, že ju naozaj netrápi, či sa to volá Úrad špeciálnej prokuratúry alebo akokoľvek, ale trápi ju, čo bude s tými peniazmi, ktoré sem prídu. No a, samozrejme, už ju trápi aj to, že štáty, ktoré sa rozhodli byť súčasťou Európskej únie, tak sa zaviazali, že tam budú platiť nejaké pravidlá. Hovorí sa tomu pravidlá demokracie. A my sa tu môžme, samozrejme, vzájomne sporiť, či to tak je, alebo nie je. Ale keď už raz tá Európska komisia a Európsky súdny dvor povie, že toto je problém a vám je to jedno, no tak potom zjavne je vám jedno, že o tie peniaze môžeme prísť. Tak ja sa budem tomu venovať viac aj v mojom príspevku, ale ja by som rada naozaj tomu dobre rozumela, že ďalší klinec do rakvy pridávate týmto zákonom tak, že nechcete európske peniaze, veď to normálne povedzte, nechceme európske peniaze, cudzie nechceme, svoje si nedáme, nech sa páči. Tak si to normálne povedzme, my tie európske peniaze nechceme, nechceme byť spoľahlivým partnerom Európskej únie a takto to je, preto nás vôbec netrápi, že o ne pravdepodobne prídeme. A mňa by potom zaujímalo, že ako si to predstavujete ďalej a na to sa budeme aj pýtať.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 24.4.2024 9:25 - 9:27 hod.

Mária Kolíková
 

23.4.2024 18:24 - 18:24 hod.

Mária Kolíková Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne, pán poslanec, za tvoj príspevok, lebo s ohľadom aj na faktické poznámky, ktoré tu nasledujú, tak sa vlastne bližšie dozvedáme, že čo je vlastne tým cieľom. Že ako teda ja dobre rozumiem, tak je problém, že nejaké osoby verejne vyjadrujú svoj názor a asi to nie je ten názor, ktorý si predstavuje táto koalícia. No, žijeme tu v demokratickej spoločnosti a toto je tu asi ten kameň úrazu a ja apelujem vlastne na tú časť tvojho príspevku, ktorá sa týkala rozhodnutia európskeho súdneho dvora, a teraz tu nejde o to, že musíme sa tu rozprávať o európskych štandardoch, ale my sme tu v 1989. sa rozhodli, že chceme ísť cestou demokracie a jej súčasťou je občianska spoločnosť a v tomto je to nejaké veľmi hlboké nedorozumenie, že jednoducho v tej občianskej spoločnosti sú ľudia, ktorí sa aj vyjadrujú. Jednoducho to je občianska spoločnosť. Nevyjadruje sa len koalícia a len vo svojich videách a spotoch a povie si, čo chce. Proste očakáva sa, že bude chodiť aj do debát, bude dostávať nepríjemné otázky, možno neobstojí a s touto súčasťou tej istej demokracie jednoducho aj to, že sú tu organizácie ľudí, ktorí nie sú politici, ale sa rozhodli, že sa napríklad spoja preto, lebo chcú riešiť potreby nevidiacich. A potom sa budú vyjadrovať, samozrejme, aj k tomu, či politici predkladajú, nepredkladajú zákony na to, aby pre tých nevidiacich zlepšili podmienky. A potom sa prípadne aj vyjadria vo verejnoprávnych médiách. Aký je problém, že takáto organizácia na podporu napríklad nevidiacich dostane nejaké, nejaké peniaze aj zo zahraničia, napríklad od inej organizácie, ktorá sa tomu venuje? Prečo má dostať stigmu nejakého zahraničného agenta? Veď to je dôležité pre nás, pre našu krajinu. To je národné, pomoc našim nevidiacim Slovákom napríklad. Prečo... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 19.4.2024 13:45 - 13:45 hod.

Mária Kolíková Zobrazit prepis
Pán predsedajúci, vážení páni poslanci, pani poslankyne, už bolo veľa povedaného k pozmeňovaciemu návrhu a vôbec k návrhu na zmenu Fondu na podporu umenia, a ja si dovolím možno ešte aj v krátkosti povedať zopár vecí, ako sme sa dostali sem, ako nás sem doviedol pán poslanec Michelko a ako sa vlastne z takého veľmi jednoduchého krátkeho návrhu zákona, ktorý mal v zásade byť iba zmenená, zmenené, počet členov dozornej komisie z troch na päť, zrazu zmenilo radikálne celé zloženie a fungovanie Fondu na podporu umenia.
Treba povedať, že naozaj pán poslanec Michelko sa nezaprel a urobil, nedá sa to povedať inak, ako špinavú prácu za vládu aj za ministerku kultúry, pretože takýto návrh by sa očakával, že pôjde do riadneho medzirezortného pripomienkového konania a my si na to nechceme a nebudeme si na to zvykať, že takéto zásadné zmeny by mali ísť riadnym pripomienkovým konaním, a potom by aj takáto zmena, ak ste sa už rozhodli, pán poslanec, že urobíte vlastne túto radikálnu zmenu návrhom, ktorý pôjde vlastne iba cez výbor a pôjde takouto krátkou cestou, no tak aspoň by ste ho mohli riadne odôvodniť, pretože povedať do odôvodnenia to, čo je text zákona, to naozaj nie je žiadne odôvodnenie.
Ale to vlastne, ako ste sem prišli s týmto návrhom, je len ukážkou toho, ako, ako vládnete. Je to, samozrejme, nepredvídateľné, je to hanebné a ak chcete ovládnuť kultúru, chcete jej dať svoju pečať a vlastne aj to veľmi jasne priznávate, a preto si dovolím možno trošku aj odkryť, možno už k tomu bolo niečo povedané, ale ako to vlastne je aj s vaším záujmom alebo nezáujmom na tom, aby došlo k nejakej zásadnej zmene pri podpore z Fondu na podporu umenia. Veď nakoniec z verejne dostupných informácií vyplýva, že vy ste člen Spolku slovenských spisovateľov, ktorý vydáva aj Literárny týždenník, aj časopis Dotyky, a pravdou je, že práve tieto časopisy podporené neboli. Ja sa pozriem potom, rada, keď dôjde k týmto zásadným zmenám, ako to dopadne s týmito časopismi.
Ja som si, aj z tých verejne dostupných informácií som si pozrela, prečo vlastne podporené neboli, ale predtým ako k tomu dôjdem, tak rada by som povedala, že nedá sa povedať zase, že by ste sa ako člen Spolku slovenských spisovateľov mohli cítiť, že ste nejak diskriminovaný. Pretože keď som sa pozrela na počet žiadostí, ktoré prišli z tohto spolku od roku 2016, prišlo ich 111, a len 19 nebolo podporených. Keď som sa pozrela vlastne na čiastku, ktorá bola podporená, tak dokopy bolo, tá čiastka bola 380-tisíc eur z požadovaných 800-tisíc eur. To znamená, keď sa pozrieme vôbec na počet žiadostí, ktoré prichádzajú do toho fondu, tak približne vlastne je, 60 miliónov je požiadavka a podpora je 20 miliónov, vlastne. To znamená, že nedá sa povedať pri tomto pomere, že keď ste žiadali 800-tisíc, dostali ste 380-tisíc, že by v tom bol nejaký nepomer k žiadostiam, ktoré prichádzajú na Fond podpory umenia. Nevie jednoducho podporiť všetky.
Takže mne by sa páčilo, keby ste prišli s tým, že treba zvýšiť túto podporu, treba dať viac pracovníkov Fondu na podporu umenia, ale určite to, že zmeníte teraz radu, ktorá bude rozhodovať, a nebudete riešiť vlastne celé fungovanie toho fondu, tvrdíte, že to trvá dlho, že je to administratívne náročné, no ale tomu sa vôbec nevenujete. Naopak, naopak, ak vlastne spravíte to, že spravíte takúto radikálnu zmenu bez kultúrnej obce, už sa vyjadrila kultúrna obec, stovky ľudí odchádzajú, to znamená, v tých komisiách už nebudú. To vlastne momentom, ako bude schválená táto právna úprava, už tam nebudete mať ľudí, ktorí by rozhodovali, tak ja by som chcela vidieť, som si pozrela teda, som zatiaľ iba pri tých číslach, že vlastne tých trinásť členov ako rýchlo posúdi počet žiadostí, za rok 2023 bolo 5-tisíc, podporených bolo 2 600. Tak ja by som chcela vedieť, ako to potom vlastne tých 13 členov urobí, lebo tí budú vlastne rozhodovať. To znamená, keď vy hovoríte, že no veď oni budú brať do úvahy nejaké odporúčania, no ale keď nebudú vlastne podľa tých odporúčaní rozhodovať, urobia úplne iné rozhodnutie, tak sa predpokladá, že tých 5-tisíc žiadostí si pozrú, lebo ako vlastne posúdia potom vhodnosť, že dajú, urobia iné rozhodnutia ako to, kto im, ktoré im teda bolo navrhnuté. Takže samozrejme, úplne rozumiem potom tým členom odborných komisií, že načo oni budú strácať svoj čas a energiu, keď nakoniec výsledok bude iný a už vám dali vopred vedieť, že vlastne tí ľudia v tých komisiách nebudú.
Takže v skratke. Som si pozrela aj odôvodnenie, prečo vlastne Fond na podporu umenia nepodporil projekty, ktoré súviseli s Literárnym týždenníkom alebo s Dotykmi, a musím povedať, že to vyjadrenie a to odôvodnenie je pomerne zrozumiteľné. Ja si dovolím iba k tým posledným odmietnutým projektom, nebudem k všetkým, k Dotykom z roku 2024 žiadateľ adekvátne nešpecifikuje prácu s cieľovou skupinou, mladí, začínajúci autori, autorky, neplní koordinačnú, intergrujúcu funkciu mladej literatúry, ktorú v ostatnom období prevzali iné subjekty pôsobiace v oblasti kultúry. A podobne keď som si pozrela vlastne tie vyjadrenia z predchádzajúcich rokov, bolo zrejmé, že na tých projektoch sa nič nezmenilo.
Pozrela som si, samozrejme, aj odôvodnenie k Literárnemu týždenníku, ktoré, ktoré ako projekt nebol podporený. Je zrejmé, že tie vyjadrenia zo strany Fondu na podporu umenia, ktoré boli, vy sa s nimi možno nestotožňujete, ale dávajú aj navonok objektívnu logiku. Ja si dovolím iba z toho roku 2024, po obsahovej, vizuálnej stránke nespĺňa aktuálne kvalitatívne kritériá. Komisia odporúča opätovne sa uchádzať o podporu, po zásadnom prehodnotí koncepcie realizačného tímu projektu, dalo by sa, samozrejme, pozrieť konkrétne na tie projekty, ale zjavne asi tam k žiadnym zmenám nedošlo.
Ale ako som povedala, keď si pozrieme tú celkovú sumu projektov, ktoré prichádzali zo Spolku slovenských spisovateľov, tak s ohľadom na celkový obnos treba povedať, že je tam primeraný pomer a nedá sa povedať, že by do toho vstupovali nejaké politické rozhodnutia. Ja som si dovolila trošku všímať aj vaše vyjadrenia, že boli podporené projekty s ohľadom aj na nejaký obscénny alebo vulgárny obsah, a to je teda nechutné, ak som dobre porozumela, že takéto niečo Fond na podporu umenia podporuje, tak ja, ja sa teraz naozaj obávam, že keď Fond na podporu umenia a o projektoch z neho budú rozhodovať vlastne politici, lebo keď dáme politikovi, ministrovi kultúry ten priestor, aby rozhodoval, ktoré projekty to teda budú, že ako to teda dopadne, a ja som rada, že je tu aj pán poslanec Náhlik, lebo ja si myslím, že určite sa nestotožňoval s tou časťou kampane v rámci prezidentskej kampane, ktorú robil Igor Matovič, a bola nechutná, vulgárna, a ja to odsudzujem aj ako predstaviteľ opozičného tábora. Predsa my sme podporovali iného kandidáta, ale bolo to nechutné, a ja určite nechcem, aby politici, ktorí majú predstavu o takejto kampani, rozhodovali o kultúrnych projektoch.
A takisto si myslím, pán poslanec Michelko, že bolo nechutné, ako pán poslanec Blaha, v tom čase ešte nebol podpredsedom parlamentu, nechutne útočil na prezidentku naozaj vulgárnymi výrazmi na politických demonštráciách. Toto je nechutné. Naozaj je nechutné, ako súčasný minister Taraba, vtedy poslanec, útočil na deti pani prezidentky. Toto je nechutné. Toto je nechutné. A toto ukazuje, že proste politici nemajú vôbec žiadnu kultúru. Tí majú nenávistné, nechutné prejavy, nekultúrne. A tým chcete dať priestor, aby tu určovali, ktoré kultúrne projekty sa majú podporiť, prosím vás.
Toto chcete, pán poslanec Náhlik? Naozaj chcete, dať politikom takýto priestor? Naozaj si myslíte, že oni podporia tú dobrú kultúru v našej krajine? Naozaj si to myslíte? Ja si nemyslím, že vy si to myslíte. A preto naozaj treba z tej krátkej cesty sa vrátiť späť a tento návrh jednoducho stiahnuť, pretože toto nechceme. Ja sa domnievam, že chceme inú kultúru v tejto krajine. Chceme zmeniť túto hrubosť, vulgárnosť, ktorú tu máme, ktorá tu opantala našu krajinu, toto naozaj nechceme. Ja si myslím, že na tomto máme zhodu aj s, aj s viacerými z vás, ktorí ste tu z koalície.
A ja si dovolím na ten spôsob, ako vy tu obhajujete, pán poslanec Michelko, tento váš návrh, že teda tie produkty literárne, ktoré boli podporené, boli vulgárne a opakovane sa stretávame s tým, že v rámci tohto politického boja sú vytrhávané veci z kontextu. A mrzí ma, že už tu nie je pán poslanec Gašpar, pretože ten by vedel čo to povedať o vytrhávaní z kontextu, keď sme tu mali hanebnú novelu Trestného zákona... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis