Videokanál poslanca

Ďakujem veľmi pekne, pán poslanec Dušenka a je to veľmi zaujímavá pripomienka aj rozšíriť vlastne túto podmienku medzi, medzi predstaviteľov, štatutárov vlastnej štátnej inštitúcii s celoslovenskou pôsobnosťou. Ďakujem veľmi pekne. Áno sa nám tu nejak rozmohol taký nejaký nešvár, že osoby s korupčnou minulosťou ako keby mali osobitnú spôsobilosť zastávať vyššie funkcie a už odsúdené či už právoplatne alebo neprávoplatne aj to sa nám rozmohlo. Takže zjavne treba k tomu niečo povedať v zákone, ale áno s ohľadom na súčasný stav je na úvahu aj to, či je v poriadku, aby aj riaditelia bánk už odsúdení za korupciu, mohli byť ďalej štatutármi týchto inštitúcií. To tiež je pre mňa, musím povedať, že skutočnosť, ktorej čelím a teda ma nikdy nenapadlo, že by som tomuto mohla, že by som to mohla sledovať v priamom prenose na Slovensku. Veď prezumpcia neviny je jedna vec, ale mať odsúdenie za korupciu už nielen trestný rozkaz, ale už v prvostupňovom riadnom konaní Petra Kažimíra ako guvernéra Národnej banky Slovenska to nie je v poriadku a treba spomenúť aj Radka Kuruca, ktorý pôsobí ako štatutár ďalšej štátnej banky, tak to tiež je veľmi zarážajúce, že toto takto nechá vládna koalícia, ale je možné, že je to nejaký nový trend, keď nakoniec aj parlament nám riadi podpredseda parlamentu obžalovaný z korupcie organizovaného zločinu. Opakujeme to, je to pravda a opakujeme to tu preto z radov opozície, že to nevieme prijať, že to nie je v poriadku. Prezumpcia neviny je jedna vec, ale tomuto by sme sa nemali prizerať. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, dámy poslankyne, páni poslanci, ja už iba prebehnem teraz v konkrétnostiach trošku vlastne celý návrh, ak by sa niekto k tomu chcel prihlásiť a možno niečo ešte k tomu okomentovať alebo niečím prispieť do diskusie. S ohľadom na obsah návrhu, návrhu a respektíve cieľov, ktoré má samotný návrh, tak novelizujeme Trestný poriadok, do ktorých vkladáme osobitne tie, tie inštitút, tie inštitúty, ktoré súvisia s, so spolupracujúcim obvineným, potom obmedzujeme niektoré oprávnenia generálneho prokurátora. Ako som už povedala, tak priestor pre dovolanie, minister spravodlivosti, samozrejme, má ako predtým aj spolu generálnym prokurátorom, ale vlastne dávame priestor na to, aby bolo odložený a bol prerušený výkon rozhodnutia iba na základe súdu. To znamená, cez súd by išiel takýto návrh, takže takáto možnosť tu bude, ale bude musieť o nej rozhodnúť súd. Myslíme aj na naliehavé prípady, je tu k tomu krátka lehota 10 dní, takže máme vyriešenú aj túto situáciu. Ako som už povedala v Trestnom poriadku sa vraciame späť k právnej úprave, ktorá tu bola ohľadom spolupracujúcich obvinených spred poslednej novely Trestného poriadku. Generálnemu prokurátorovi v zásade obmedzujeme jeho oprávnenie v § 363 spôsobom, že nechávame mu priestor, ktorým môže vrátiť, keď to tak poviem v jednoduchosti, vrátiť vec do trestného konania, to znamená, zruší právoplatné rozhodnutie prokurátorov alebo policajta o postúpení veci, o zastavení trestného stíhania, o podmienečnom zastavení, o prerušení trestného stíhania. Ak takým rozhodnutím alebo v konaní, ktorému predchádzal bol porušený zákon. To znamená, že v zásade mu dávame priestor, aby veci otváral a nie ich zatváral. To si, sa domnievam, že je priestor, ktorý je tu dostatočný, nakoniec, súd je ten, ktorý vie vrátiť aj samotnú obžalobu, takže naozaj, je tu priestor v rámci toho celého trestného konania na to, aby v tých prípadoch, kedy tá obžaloba nie je dostatočne pripravená, aby sa s tým vysporiadal súd a nakoniec, ak by sa toto malo opakovať nejakého prokurátora, tak dá sa baviť aj o tom, že sa jedná potom o nejaké hrubé neplnenie si odborných povinností, odborného výkonu svojho prokurátorského povolania, poslania a dá sa tu vyvodiť prípadne aj disciplinárna zodpovednosť. Takže domnievam sa, že sú tu iné nástroje na to, ako to nechávať na generálnom prokurátorovi a bude to transparentnejšie a aj toto by mohlo byť cestou k tomu, aby sa trestné konanie vlastne mohlo zrýchliť. Potom, meníme aj zákon aj prokuratúre tým, že tu vkladáme ustanovenia o Úrade špeciálnej prokuratúry s právomocou, ktorú mal tak ako predtým Úrad špeciálnej prokuratúry. V zásade sú to veci, ktoré spadajú do právomoci Špecializovaného trestného súdu, ak nejde o veci, ktoré patria do pôsobnosti Európskej prokuratúry. Vkladáme do zákona prokuratúry aj to, že navrhujeme, aby sa náhodným výberom prideľoval prokurátor. Bolo by dobré, aby tomu, aby to bolo v súčinnosti alebo tomu predchádzala aj určitá reforma na prokuratúre, aby tu bol väčší priestor pre špecializáciu prokurátorov, o to viac by dávala zmysel takýto náhodný výber, ale už aj zavedenie tohto inštitútu možno by práve viedlo prokuratúru na lepšie usporiadanie a efektívnejší výkon práce prokurátorov. Ďalej je to, čo považujem za dôležité možno ešte osobitne spomenúť v konkrétnostiach, je potom, samozrejme, právna úprava, ktorá je v zákone o Policajnom zbore, čo je dá sa povedať istým spôsobom novinka, pretože priamo navrhujeme do zákona o Policajnom zbore vložiť ustanovenie o tom, že Osobitný útvar Policajného zboru je Národná kriminálna agentúra a vlastne ju kopírujeme podobne ako pri Úrade špeciálnej prokuratúry tým, že jej by spadalo vlastne všetko čo je v pôsobnosti Špecializované trestného súdu.
Následne novelizujeme v čl. 4 aj zákon o podmienkach výkonu volebného práva, to sú tie vlastne nové podmienky, ktoré dávame pre, pre výkon volebného práva, kde by sa vlastne doplnilo aj, aj odsúdenie nie len za úmyselný trestný čin, ak odsúdenie nebolo zahladené, ale práve, lebo taká podmienka vlastne už teraz je, teda prekážka pre výkon volebného práva, ale vlastne my by sme doplnili novú prekážku, a to je, právoplatné odsúdenie za trestné činy, ktoré dnes spadajú vlastne pod trestné činy korupcie do ôsmej hlavy osobitnej časti Trestného zákona, a to po dobu šiestich rokov od dňa zahladenia odsúdenia, čo znamená, ak by bol niekto odsúdený za takéto trestné činy korupcie, tak do šiestich rokov od dňa zahladenia odsúdenia nemôže byť volený a rovnako takáto istá prekážky by podľa nás mala platiť aj pre člena vlády a štátneho tajomníka, že takáto osoba by nemala byť vymenovaná, u ktorej je takáto prekážka. To znamená, jednak, že bola odsúdená za úmyselný trestný čin, ak odsúdenie nebolo zahladené, ale ak aj bolo zahladené, tak pri trestnom čine korupcie aspoň šesť rokov od takéhoto zahladenia by sa o takéto funkcie nemala uchádzať. Ak sa teda uchádza, tak jej to zákonom zamedzíme. To si dovolím v stručnosti, v krátkosti povedať k samotnému návrhu. Ak by bol priestor na diskusiu, budem veľmi rada, ale myslím si, že to, čo je podstatné z toho návrhu vnímať, tak som uviedla. Naozaj si myslím, že sú to opatrenia, ktoré sú pomerne jednoduché a preto sme vlastne aj navrhli účinnosť od 1. apríla 2026. Jedná sa v zásade o vôľu, o vôli štátu vládnej väčšiny, či chce účinne bojovať s korupciou, s organizovanou zločinnosťou osobitne aj pri daňových podvodoch, alebo nechce. Toto sú veľmi jednoduché, ľahké opatrenia, ktoré sa dajú veľmi rýchlo zaviesť. Ľudí zjavne v systéme na to máme, takže stačí len tomu vytvoriť podmienky. My na to pripravení sme, máme na to ľahké riešenia, ak bude vôľa, tak možno dôjde aj k podpore.
Ďakujem pekne.

prišli ako policajti do svojej služby alebo aj do týchto agentúr za bývalej vlády. Nie je tomu tak. Naozaj treba, treba absolútne odmietnuť ten naratív, že tu pôsobili nejakí vyšetrovatelia, prokurátori a sudcovia, ktorých si tu dosadila bývalá vláda, lebo keby tomu tak bolo, tak potom tu máme Ficových vyšetrovateľov, prokurátorov, sudcov. Veď tu Robert Fico tu vládol nejakých pätnásť rokov za posledných dvadsať rokov. Takže tomuto tak určite nie je. Asi problém bol niekde inde. A ak chceme úprimne, aby sme postihovali korupciu a organizovaný zločin osobitne s daňovými podvodmi, potrebujeme tu takéto útvary.
Takže potrebujeme to takisto ako na prokuratúre, tak ako, tak aj na polícii, a nie, nevieme sa uspokojiť s akurát s tým aktuálnym nastavením Generálnej prokuratúry, je to také operatívne riešenie určitej špecializácie na krajských prokuratúrach, aby tam teda bola takáto nejaká špecializácia, lebo ten jeden Úrad špeciálnej prokuratúry mal to obrovské pozitívum, že neumožnil regionálne väzby a to bolo veľmi dôležité, že to si nikto nemohol vytvoriť z Nitry väzby na nitriansku krajskú prokuratúru, v Prešove na krajskú prokuratúru, proste bol to Úrad špeciálnej prokuratúry v Pezinku a toto bolo veľmi dôležité. Je to dôležité pre postihovanie takejto, práve takejto trestnej činnosti. To bol naozaj neodškriepiteľný, obrovský bonus toho, že bol Úrad špeciálnej prokuratúry a preto to rozptýlenie na tie jednotlivé krajské prokuratúry to nemôže nijakým spôsobom nahradiť, lebo potom, samozrejme, to, že tí prokurátori sú na jednom mieste, tak oni sami môžu vytvárať nejakú špecializáciu v rámci takejto zločinnosti. A keď sú takto rozptýlení po tých krajských prokuratúrach, tak sa to, samozrejme, nedá.
Takže to sú také pomerne jednoduché opatrenia. Popritom považujeme za dôležité v rámci trestného procesu sa vrátiť k právnej úprave ohľadom spolupracujúcich obvinených, ktorá tu bola pred poslednou novelou Trestného poriadku, lebo, a môžeme sa legitímne o nej baviť, že môže vyzerať inak. A ja k nej aj poviem, že ja mám naozaj, považujem za absolútne legitímne sa rozprávať o tom, že dá sa inštitút spolupracujúcich obvinených aj s ohľadom na celý proces, ktorý súvisí s týmto inštitútom a s jeho uplatnením, dá sa k nemu zaviesť mnoho pravidiel, aby nebola obava, že by bol nejakým spôsobom zneužívaný, ale musí to byť naozaj po dôslednej debate s tými, ktorých sa to týka, nech sú tam kľudne aj advokáti, ale mali by tam byť vyšetrovatelia, prokurátori, sudcovia. Dá sa baviť kľudne o lehotách, dokedy je potrebné, aby táto osoba povedala dôležité skutočnosti, ktoré sa majú zobrať do úvahy. To kľudne všetko toto môže byť, ale nemôže sa to robiť spôsobom, že tu sa niečo zrazu objaví v parlamente, my to tu rýchlo schvaľujeme a nie je k tomu žiadna debata a popiera sa hlavný zmysel vlastne tohto inštitútu.
A na úvod si dovolím povedať a hneď odmietnuť ako úvahu skutočne o tom, že spolupracujúci obvinení sú čestní ľudia a preto ak raz zaklamú, tak nemôžu byť nikdy vlastne využití ako spolupracujúci obvinení, lebo potom asi by sme nemali mafie a organizované zločinecké skupiny, lebo určite pre ne nepracujú čestní ľudia. Čestný človek by predsa nikdy pre takéto zločinecké skupiny nepracoval. Takže a ja musím opätovne spomenúť aj prípad vraždy Jána Kuciaka, kde práve spolupracujúci obvinený pán Andruskó bol dôležitou osobou v rámci trestného konania, ktorá prispela k tomu, že sme sa dozvedeli o jednej časti, by som povedala, z jeho výpovede, ako mala prebehnúť vlastne celá táto zločinnosť voči, voči Jánovi Kuciakovi a jeho snúbenici Martiny Kušnírovej a vôbec vlastne nám objasnil aj to, ako on vnímal objednávateľov, sprostredkovateľov a ak vyhodíme jeho výpoveď z tohto konania, tak to môže byť vážny problém. Tak to môže byť vážny problém. A to je rovnako osoba, ktorá pôsobí aj v iných trestných konaniach, kde nemusí úplne pravdivo popisovať všetky skutočnosti napríklad ohľadom svojej daňovej trestnej činnosti, z ktorej môže byť podozrivá. To znamená, že naozaj ja upozorňujem aj osobitne vládnych poslancov, ktorých tu vidím, že nezahrávajme si s týmto inštitútom. Naozaj môže sa potom stať, že budeme počuť vládnych poslancov, že budú rozprávať, že to sme nevedeli, že sme toto schválili. Nezahrávajme sa s tým, naozaj robme zmeny v trestnom procese aj v Trestnom zákone tak, že to bude prebiehať po riadnej diskusii, že to sem príde a budeme všetci vedieť, že sa všetci mali možnosť k tomu vyjadriť, môžeme si pozrieť pripomienky z legislatívneho procesu, o tom tu diskutovať, vyvažovať, legitímne tí, čo sú pri moci, si vyberú to riešenie, ktoré chcú, ale nech aspoň vládni poslanci vedia, že sú tu skutočne nejaké riziká a kto sa k nim hlási.
Takže aj pre vládnych poslancov, ktorí by tu mali čokoľvek v budúcnosti schvaľovať v rámci trestnej politiky, tak dovolím si im to dať ako moju naozaj dobrú radu a odporúčanie, že robiť tu rozhodnutia ako poslanci bez toho, aby počuli slovenských vyšetrovateľov, prokurátorov a sudcov, nakoniec aj toho generálneho prokurátora, aby povedal, ako to vidí v dostatočnom čase vopred a potom k tomu počuť nejakú argumentáciu zo strany ministra spravodlivosti a sami vyhodnotili, že či je to uveriteľné, alebo nie, tak to považujem naozaj za veľké riziko, že môžu schváliť niečo, ak toto nebudú mať, z čoho môžu byť potom v budúcnosti naozaj veľmi smutní.
Lebo ja sa domnievam, že proste niektoré veci, ktoré sa tu schválili, keby vládni poslanci vedeli, čo skutočne obnášajú, tak by ich proste nikdy neschválili. To si, to si naozaj úprimne myslím, že v niektorých hodnotách sa nemusíme až tak od seba vzďaľovať, ale že môžu byť, že môžu byť naozaj vládni poslanci, naozaj môžu byť úprimne zavedení. To si naozaj myslím, pretože keď počúvam, čo rozpráva podpredseda parlamentu Tibor Gašpar a minister spravodlivosti nechodieva do tých debát, ale on je priamo zainteresovaný a nakoniec aj David Lindtner je priamo zainteresovaný ako trestne stíhaná osoba, tak naozaj nemožno čakať, že by tí ľudia akokoľvek popisovali objektívne skutočnosti, lebo sa ich priamo týkajú. Je to tak. Proste je to normálny ľudský príbeh, že keď človek je v niečom zainteresovaný, povie to, čo sa mu javí, že je v jeho prospech a nepovie to ostatné. A môže to byť na úkor nás všetkých, celej spoločnosti.
Takže naozaj vráťme sa k spolupracujúcemu obvinenému, tak ako bol navrhnutý, a ktorý tu niekoľko desiatok rokov pôsobil, a teda prinajmenšom naozaj dlhé, niekoľkoročné obdobie a ak ho chceme zmeniť, tak sa o tom rozprávajme, je o tom legitímna debata, ja to pripúšťam, je o tom absolútne legitímna debata, ale nerobme to tak, že to sem niekto donesie pod pazuchou a neschvaľujme to takto. Je to, je to nebezpečné, je to naozaj veľmi-veľmi riskantné a ja si myslím, že vlastne ten, ten, ten odkaz v tomto momente asi je vidno aj v rozhodnutí Ústavného súdu, že poslednú zmenu ohľadom spolupracujúceho obvineného zastavil a rovnako to, že súd, špecializovaný trestný súd sa vo viacerých kauzách obrátil na Ústavný súd a pozastavil svoje konania, že je to kľúčový problém tá nová právna úprava.
Takže len, len si dovolím aj takýto odkaz k vládnym poslancom, aby boli veľmi obozretní, keď sem niekto ešte z vládnej koalície príde a bez akejkoľvek diskusie sem čokoľvek donesie v rámci trestnej politiky. Drobné krádeže, všetci videli, správa generálneho prokurátora je naozaj veľkou, ja si myslím, že veľkým odkazom, že tento experiment už nerobme, naozaj sa nevydaril.
To, čo navrhujeme bez toho, aby som teraz komentovala prepustenie Dušana Kováčika na slobodu rozhodnutím ministra spravodlivosti, tak domnievam sa, že je namieste takéto oprávnenie dať súdu, tak ako je to v Českej republike. A nemusíme tu potom sa o tom baviť, nemusíme zvolávať protesty, jednoducho ak je človek právoplatne odsúdený, aby sme ho prepúšťali na slobodu rozhodnutím ministra bez toho, aby o tom rozhodol súd, ak sa nejedná o zlé spočítanie trestov, ale o skutočné spochybňovanie podstaty viny, tak toto naozaj by nemalo byť v rukách výkonnej moci a mal by o tom rozhodnúť súd. Tak je to aj v Českej republike. Ja si myslím, že takto, týmto smerom treba ísť, a uvidíme, ako dopadne Dušan Kováčik, zatiaľ jeho, kľúčovo jeho vina spochybnená nebola a môžeme sa baviť možno o spochybnení procesu, ale je to osoba, ktorá nakoniec bola niekoľkokrát odsúdená aj za iný skutok, už bola aj za iný skutok, takže ja si myslím, že táto vec jednoducho má byť iba v rukách súdu a, hovorím, ako príklad nám môže tu slúžiť Česká republika.
Potom máme právnu úpravu, ktorá súvisí s postavením generálneho prokurátora. Ja poviem síce k tomu možno konkrétne trošku viac v mojom slove, na ktoré budete môcť reagovať, ale predtým si dovolím tak širšie. Áno, ja si myslím, že model Generálnej prokuratúry a vôbec prokuratúry ako je nastavený, je zastaralý, je to sovietsky model, treba z neho upustiť, treba ísť smerom štátneho zastupiteľstva ako v Českej republike, treba dať jasné aj vyvodenie zodpovednosti voči šéfovi takéhoto zastupiteľstva smerom k vláde, patrí to pod výkonnú moc, tam to podľa mňa patrí, ale to, čo by sme mali spraviť, je v zákone chrániť každého prokurátora, ktorý rozhoduje, aby bol nezávislý, nestranný, a v tejto súvislosti obmedziť dnes postavenie generálneho prokurátora a § 363 domnievam sa, že tak ako je využívaný, nebol pôvodne plánovaný, a myslím si, že sú rozhodnutia generálneho prokurátora, ktoré nie sú, ako by som to povedala, nie sú dostatočne transparentné, predvídateľné, že jednoducho od stola generálneho prokurátora je zložité posúdiť celý spis, ktorý má prokurátor na stole, ktorý rozhodne o nejakej postupnosti v rámci objasňovania trestného činu a už stíhania páchateľa a nie je namieste podľa mňa, aby tu generálny prokurátor veci vracal s tým, že niečo treba ešte došetriť, niekoho treba ešte dopočuť, za to nech si ponesie zodpovednosť každý prokurátor, ktorý má vec na stole. A v tomto smere podľa mňa treba obmedziť generálneho prokurátora.
Potom máme tu aj trošku jednu širšiu právnu úpravu. Tá, by som povedala, že kľúčovo súvisí s takými princípmi, princípmi, by som povedala, že skúsenia pokusu o elimináciu korupcie ako odkazu, že skorumpovaných ľudí nechceme mať v politike. Ak je niekto odsúdený za korupciu, nemal by mať možnosť na druhý deň vstúpiť do politiky. Myslím si, že naozaj nie je v poriadku, ak niekto je odsúdený za korupciu, zaplatí peňažný trest, trest je zahladený a na ďalší deň oblepí Slovensko bilbordami s jeho návrhmi ohľadom toho, čo je dobré pre Slovenskú republiku. Si myslím, že takýto človek by si mal dať nejaké časové obdobie, aby vyhodnotil svoje hodnoty a čo chce prípadne ponúknuť spoločnosti, ale že by mal mať zamedzený prístup k verejným funkciám. Osobitne k tomu, aby bol volený, a určite by nemal byť členom vlády ani, ani vlastne s najvyšším, s najvyššou osobou ako štátnym tajomníkom, ktorá pôsobí pri jednotlivých ministroch. Toto si myslím, že je minimum, ktoré by sme mali mať v právnom poriadku, nie je to nič ojedinelé, malo by to byť súčasť nášho právneho poriadku ako odkaz, že pre skorumpovaných ľudí tu nie je priestor, aby sa uchádzali o pôsobenie v politike.
Toľko si dovolím ako taký úvod ako predkladateľ a hlásim sa o slovo ako do rozpravy ako asi prvý rečník a poviem úplne konkrétne k jednotlivým častiam.
Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, vážené pani posla... vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, dostali sme sa k návrhu zákona, ktorý my nazývame ako lex mafia preto, lebo si myslíme, že je potrebné v niektorých prípadoch vrátiť sa späť k inštitútom, ktoré sa ukázali ako účinné pre boj so zločinnosťou, s rozkladaním mafie, s bojom proti korupcii. A potom sú inštitúty, ktoré sa javia s ohľadom na všetko, čomu čelíme momentálne v našej spoločnosti, ako dôležité, aby sme ich zaviedli a sú podobné v iných krajinách, a to, že ak sa dá povedať, že niečo je spoločné pre celý návrh zákona, sú to v zásade jednoduché právne postupy, pre ktoré nie je potrebná nejaká osobitná lehota na to, aby boli zavedené do účinnosti vzhľadom na to, že už niektoré naozaj v našom štáte boli a ukázali sa ako účinné a vieme sa k nim veľmi rýchlo vrátiť. A potom sú tu niektoré opatrenia, ktoré je dôležité, aby sme to pravidlo mali a uplatňovali a v zásade k nemu nie sú potrebné žiadne ďalšie operatívne kroky, ale aj samo osebe to opatrenie môže slúžiť k tomu, že sa posilnia v niečom niektoré hodnoty, ktoré považujeme za dôležité pri výkone verejných funkcií, aby boli v súlade s verejným záujmom a v niektorých prípadoch, aby posilnili vlastne tie inštitúcie, ktoré sú dôležité pre postihovanie zločinnosti.
Takže ja si dovolím v úvodnom slove ako predkladateľ povedať zopár dôležitých principiálnych vecí a potom by som sa prihlásila so slovom ako prvý, prvý rečník, aby na mňa prípadne mohli páni poslanci alebo dámy poslankyne reagovať, ak budú chcieť.
Takže v rámci úvodného slova by som, by som uviedla také základné veci, na ktorých stojí táto právna úprava. A kľúčovo chceme sa vrátiť, vrátiť k tomu, čo tu bolo pred tou hanebnou novelou trestných kódexov, ktoré nám zo dňa na deň zrušila Úrad špeciálnej prokuratúry, čo znamenalo v konečnom dôsledku, že kauzy, ktoré mali títo prokurátori, boli rozhodené na krajské prokuratúry. Ja si pamätám na ten pamätný deň, kedy vlastne bola účinná nová právna úprava, nedávala v zásade žiadny priestor na to, aby sa rušenie tejto inštitúcie a osobitne postúpenie jednotlivých prípadov, ktoré sa mali presunúť na krajské prokuratúry, nebol na to vlastne žiadny časový úsek, kedy do noci tu pracovali štátni úradníci, úradníčky, aby si splnili svoje povinnosti a dodržali zákon. Bolo to nepochopiteľné, že vlastne kauzy, ktoré sa týkajú postihu korupcie, rozkladania zločinnosti na najvyššej úrovni, to, čo spadá Úradu špeciálnej prokuratúry, tak vlastne tieto veci boli príslušným prokurátorom odobrané a posúvali sa na krajské prokuratúry, kde vlastne ľudia, prokurátori, sa takýmto veciam nevenovali, lebo nemali takú právomoc.
A to, čo ukazuje vlastne až dodnes aj sledovanie týchto vecí a nakoniec aj správa generálneho prokurátora, je, že naozaj ten experiment trestnej politiky sa nevydaril. Korupcia na najvyšších miestach sa vlastne nestíha, neznamená to, že nie je, to nie sú naše slová, my sme na to poukazovali, že toto bude toho výsledkom, ale takto to vyhodnocuje generálny prokurátor. A konkrétne vieme vlastne aj povedať, že naozaj to boli desiatky a stovky vecí, ktoré takýmto spôsobom, kde už bolo začaté trestné konanie, aj vznesené obvinenie, ale nebola podaná obžaloba, tak sa odoberali tým prokurátorom a vlastne sa vytvoril, priamo štát vytvoril prekážky, aby v týchto veciach sa dôsledne pokračovalo ďalej.
Vieme, že sú tu špeciálni prokurátori, ktorí vstupovali do systému počas niekoľkých dekád, teda osobitne za viacero rokov, kedy bol pri moci vlastne súčasný premiér. Určite sa nedá povedať teda, že by to boli špeciálni prokurátori, ktorých si tu dosadila nejaká vláda, s ktorou spája táto vládna koalícia príbeh o manipulácii trestných konaní. Nebudem to teraz sa k tomu viac vyjadrovať, lebo to by som mala naozaj veľmi dlhý úvod, ale myslím si, že to, čo treba povedať, je, že je veľmi falošné tvrdiť, že Úrad špeciálnej prokuratúry ako taký bol založený systematicky na to, aby tu porušoval niekoho práva. A treba naozaj myslieť na to, že vlastne Robert Fico bol pri tom, kedy zachraňoval aj Úrad špeciálnej prokuratúry a vlastne za jeho pôsobenie ako premiéra sa celý tento, tento úrad kreoval a vlastne sa naplnil. Takže určite sa nedá povedať, že by to boli špeciálni prokurátori, ktorí tu boli dosadzovaní za nejakého jedného krátkeho obdobia bývalej vlády. Tomu jednoducho nie je tak. Fakty idú proti tomu. Naopak, boli to ľudia, ktorí sa dôsledne špecializovali vlastne na najzávažnejšiu trestnú činnosť, vrátane rozkladania organizovaných zločineckých skupín, vrátane, samozrejme, korupcie, aj daňových trestných činov, a ktoré osobitne mali byť, tieto daňové podvody, kde mal byť nejaký organizovaný zločinecký prvok. Takže o to skôr vlastne práve v týchto oblastiach aj zo správy generálneho prokurátora vyplýva, aj zo šéfky európskej prokuratúry, že je problém. Tak ak chceme s touto zločinnosťou niečo spraviť, musíme mať k tomu účinné útvary a tu ukázal ten Úrad špeciálnej prokuratúry, že prináša výsledky a určite personálne nebol obsadený bývalou vládou. Proste boli to ľudia, ktorí priebežne vstupovali na tento úrad a kreovali ho a prinášali výsledky.
Takže treba sa k tomu vrátiť, ten model fungoval, bol osvedčený veľmi ľahkým spôsobom, tí ľudia existujú, treba im dať možnosť, aby sa vrátili späť, aby pokračovali vo svojej práci a očisťovali túto spoločnosť od korupcie a organizovaného zločinu.
Rovnako ako kľúčový inštitút je, samozrejme, a to vlastne povedal aj generálny prokurátor, keď polícia neobjasňuje trestné činy, nemá aké obžaloby prokuratúra dávať na súdy. Takže kľúčové je mať na začiatku ten útvar, ktorý je na toto pripravený a spôsobilý, takže áno, chceme sa vrátiť k osobitnému útvaru na polícii, už akokoľvek ho nazveme. My sa vraciame k pôvodnému názvu Naky, Národnej kriminálnej agentúry, a áno, považujeme za účelné aj priamo upraviť v zákone, že je takýto útvar, a vlastne je, a bol by dvojičkou, tak ako to bolo predtým, ako to bolo pri špeciálnej prokuratúre. Jednoducho potrebujeme mať špecializované útvary, ak chceme, aby špecifická zločinnosť bola postihovaná, bez takýchto útvarov sa to nedá. A asi nie je v poriadku, keď policajti týchto útvarov dnes pracujú na obvodných oddeleniach alebo robia telocvikárov a naozaj prinášali pre spoločnosť výsledky. A rovnako sa nedá povedať, že by to boli policajti, ktorí by prišli ako policajti do svojej služby alebo aj do týchto agentúr za bývalej vlády, nie je tomu tak. Naozaj treba absolútne odmietnuť ten naratív, že tu pôsobili nejakí vyšetrovatelia...

Ďakujem veľmi pekne pánovi poslancovi Radačovského. Ja teraz som naozaj zvedavá, že čo povedal pán Šuca v rozhovore pánovi Radačovskému. Ale neviem či sa to dozviem, ale tak by som nadviazala táto, ale ďakujem veľmi pekne, za vašu faktickú poznámku pán poslanec. A dovolím si teda, keďže som sa dozvedela viac ešte potom k obsahu pána poslanca Dostála. Ja si myslím, že môžeme mať aj v tejto sále na veľa veci rozdielne názory, ale by sme sa mohli zhodnúť na tom, že trestná politika by nemala byť experiment. A teraz už nebudem hovoriť, že sa nejaký vydaril alebo nevydaril, ale trestná politika by nemala byť experiment. Že čokoľvek čo meníme, či je to v trestnom procese, alebo či je to v trestnom zákone, ohľadom trestných činov. Malo by to naozaj podliehať nejakej väčšej diskusii. Mali by sme dať priestor aj tým vyšetrovateľom, aj tým prokurátorom aj tým sudcom. Ale samozrejme aj advokátom. A trestnej legislatíve na ministerstve spravodlivosti, aby sa k tomu vyjadrila, lebo niekedy veľmi drobná vec, ktorá sa nám tu môže javiť, že drobná, môže mať siahodlhé následky. A takéto experimenty by sme to už naozaj nemuseli robiť. Naozaj by sme nemali zneužívať trestné právo na politikárčenie, čo sa tu bohužiaľ deje. Čo sa to bohužiaľ deje a nie je to dobré. Nie náhodou je trestný kódex o trestných činoch a trestný kódex o trestnom procese. To znamená, že sú to stovky paragrafov vzájomne na seba napojené. A nejakou rýchlou drobnou zmenou tu môžeme naozaj spôsobiť aj následky, ktoré si ani neuvedomujeme. Veď niektorí poslanci aj vládnej koalície nám to povedali, že niektoré si aj oni neuvedomili a toto by sme to už skutočne nemali robiť. A ten čo by mal prvý stáť v rade, je minister spravodlivosti, bohužiaľ.

Ďakujem veľmi pekne, pán poslanec Grendel. Ja si myslím, že ten hlavný odkaz naozaj je, zákon by mal platiť pre každých rovnako. A to bohužiaľ z konania dnešnej vlády a výstupov premiéra Roberta Fica tak nie je, a je to veľmi zlý odkaz ľuďom, aby si hľadali nejaké iné riešenia. A osobitne, ak sa im sťažuje životná situácia a ideme teraz na nich urobiť kladivo cez drobné krádeže, tak potom by sme aj tam mali byť ja si myslím, že pripravení dať im nejakú ruku, a potom už prísť s nejakým riešením, aby sme im pomohli, že sa nám nebudú vracať do toho kriminálneho prostredia. A pán Janckulík, ja teda som si nevšimla, že by bol nejaký zásadný problém ohľadom súdnej reformy, pretože nakoniec celá ostala tak, ako bola a zbytočne sa len posunul čas, ktorý potom chýbal aj pre Plán obnovy a odolnosti. A to čo vytýkam Viliamovi Karasovi a povedala som to niekoľkokrát aj verejne je po prvé, nebol schopný priznať, že celá veľká novela Trestného zákona bola robená pod mojim vedením a nikdy to nedokázal priznať. Nič by neurobil a nedokázal by s tým ďalej pracovať. Toto si myslím, že nikdy nevedel priznať a to si myslím, že nebolo úplne v poriadku. A po druhé, áno, neviem odpustiť, že rovnaký priestor ako sa dal Trestnému zákonu sa nedal trestnému procesu, lebo na jednej strane istým spôsobom zjemňovať Trestný zákon a na druhej strane nepritvrdiť v rámci trestného procesu, toto sa podľa mňa malo robiť ruka v ruke si myslím, si myslím pre trestnú politiku. Ďakujem pekne.

dvakrát do legislatívneho procesu veľkú novelu Trestného zákona, dvakrát. Ja som si proste nedovolila po prvej veľkej novele, ktorú som dala do legislatívneho procesu, po množstve pripomienok od vyšetrovateľov, prokurátorov, sudcov, ale samozrejme aj advokátov, aby som s tým okamžite išla ďalej na legislatívnu radu a na vládu. Prišlo mi to nezodpovedné. Naopak. Tieto pripomienky som zapracovala a urobila som nový návrh, ktorý som dala znovu do pripomienkového procesu. A ten si našiel na stole Viliam Karas, ktorý potom s tým pracoval, nebol to jeho návrh a nemohol by s tým pracovať, keby s tým takáto dôsledná, veľká legislatívna práca nebola urobená. Takže áno, robil vlastne s veľkou novelou, ktorú ja som pripravovala viac ako rok na ministerstve spravodlivosti a boli do toho zapojení ľudia naprieč celým Slovenskom. Dvakrát v pripomienkovom legislatívnom procese. To, čo urobil minister spravodlivosti je, že absolútne sprznil túto prácu, pretože nevychádzal z ničoho dôsledne, čo vyšlo z tohto legislatívneho procesu, urobil si to od stola, bez ľudí na ministerstve a výsledkom je, že experiment trestnej politiky sa nevydaril. Drobné krádeže sme videli v obchodoch a na jasnej štatistike nám to teraz ukázal aj generálny prokurátor, čo sa týka vyšetrovania a objasňovania trestných činov. Nakoniec tie, čo boli zastavené trestné činy korupcie sme videli v priamom prenose a čo sa týka daňových trestných činov, to vieme, okolo 2-tisíc ich bolo zastavených a nepokračovalo sa v nich ďalej a ohľadom daňových podvodov nám to tiež jasne objasnila pani európska prokurátorka, že nemáme tu nato ani kapacity na vyšetrenie a ani dôslednú právnu úpravu. A teraz si dovolím ešte k tomu trestnému procesu, lebo to považujem za dôležité. Tam teda, že naozaj nemáme európske štandardy. A to, o čo som sa ja snažila a myslím si, že to malo ísť ruka v ruke a toto neviem odpustiť ani Viliamovi Karasovi, ktorý po mne nastúpil, že si zobral iba ten trestný zákon, ale nie aj ten trestný proces. Možno ako bývalému šéfovi Slovenskej advokátskej komory to bolo bližšie, ale nepovažujem to za v poriadku, lebo ako minister spravodlivosti musel vedieť a mal vedieť, že pre dobrú trestnú politiku je dôležité maž nielen dobre nastavený trestný zákon, ale trestný proces. A trestný proces teda že vôbec nemáme v rámci európskych štandardov, lebo máme tam toľko prekážok pre orgány činné v trestnom konaní, kým vec príde na súd, že je to v absolútnom nepomere, v absolútnom nepomere voči tomu priestoru, ktorý má obhajoba. A teda ak chcem naozaj dôsledne odstíhať trestné činy a nakoniec malo by to byť aj v prospech osôb, ktoré sú trestne stíhané, aby včas prišla vec na súd a sa skončila, či už v prospech trestne stíhaných osôb alebo v ich neprospech, tak treba zásadne zjednodušiť celý tento trestný proces. A tam teda, že nemáme že žiadne európske štandardy, tam sme sa niekde stratili. Nie je to ani ako v Českej republike, ani ako v Rakúsku, ani ako v Nemecku, máme to prekomplikované a je to na prospech osôb, ktoré sa vyhýbajú trestnému stíhaniu. Takže to som si dovolila k tým európskym štandardom, považovala som to za dôležité a musím teda povedať, že minister spravodlivosti urobil všetko v rámci trestnej politiky, čo sa asi dalo, ale na prospech stíhania zločinnosti to teda určite nebolo. Toľko. Ja si myslím, že všetko podstatné asi z mojej strany odznelo. Ak je z toho zrejmé, že som naozaj zástanca toho, aby sme ľuďom dali druhú šancu a bolo to zrejmé aj z právnej úpravy a mali sme tak nastavený trestný proces, tak to bolo mojim cieľom. Naozaj chcem, aby sme ľuďom dávali druhú šancu. Osobitne pri najmenej závažnej trestnej činnosti, ktorá ako ukázal aj generálny prokurátor, tak najčastejšia je majetková trestná činnosť a z nej polovica sú tieto drobné krádeže. Takže za január, február dokopy, ak si to dobre pamätám, máme približne 500 obžalovaných osôb z tejto drobnej kriminality a o to viac je dobré, aby sme pre nich mali dobrú úpravu. Aby sme tým ľuďom dávali šancu sa zaradiť do života, nehrozili sme im hneď trestom odňatia slobody, ale sme s nimi pracovali a dali sme im naozaj šancu, aby sa vyhli opakovaniu trestnej činnosti. A to sa nedá naozaj tak, že niekto dostane iba rozsudok o podmienke a to teda berie, že nič sa mi nestalo. Tí, čo pracujú s ľuďmi, ktorí sú takto trestne odsúdení to vedia. Podmienečné tresty s odkladom trestu odňatia slobody, pre tých ľudí v zásade znamenajú, že je to v poriadku, nič sa mi nestalo a potom sú prekvapení, že zrazu idú do výkonu trestu odňatia slobody. Toto treba zásadne zmeniť. A ja toto neviem odpustiť ministrovi spravodlivosti, že pozeral sa na drobné krádeže viac ako rok, nebol si ochotný priznať chybu a potom neprišiel teda, že so žiadnym dobrým riešením. Prišiel len s tým, že sa vrátili, kde sme boli a áno, bude to končiť s tým, že tí ľudia budú vo výkone trestu odňatia slobody, budú sa vám tam vracať a zatiaľ nevidím, žeby to bolo inak a je mi to naozaj ľúto. Osobitne, keď vidím premiéra, že má čas nato, aby riešil vedenie obhajoby trestne stíhaných osôb, a to je podľa mňa veľmi smutné, páni vládni poslanci, že keď si pozriete, koľko má premiér tlačoviek, tak osobitne sú to tlačovky, kde sa zaoberá obhajobou trestne stíhaných osôb. Ja som to ešte nevidela, aby premiér krajiny neriešil chod krajiny, ale riešil ako sa vyvíjajú, ktoré kauzy. To je absolútne nemysliteľné, naozaj. Akože to nemá čo robiť Robert Fico? Nepotrebuje riešiť ropnú núdzu? Keď nám tu proste pomaly každý týždeň rozpráva o tom, ako sa vyvíjajú jednotlivé kauzy a čo treba zmeniť v trestnom procese? To vám nepríde divné, že tam stojí s obhajcom a vysvetľuje stratégiu trestne stíhaných osôb? Veď nech sa páči, nech sa to deje na súde, ale toto nie je v poriadku, naozaj. Toto nie je v poriadku, že tá línia, ktorá sa nám tu vedie priamo od premiéra je, že trestná politika sa tu má uberať v ústrety zločincom, trestne stíhaných osobám. A potom sa vôbec nemyslí samozrejme na to, aby sme s tou trestnou politikou skutočne niečo urobili, ak nám tu ide o to, aby sme ľudí odrádzali od trestnej činnosti a nie naopak, aby sme zneužívali tú trestnú politiku len nato, aby sa tu niekto udržal pri moci a niekto unikol pred spravodlivosťou. Ďakujem pekne.

vlastne zúžime priestor pre sudcu, aby nedával trest odňatia slobody a neurobíme všetko preto, aby tí, čo páchajú trestné činy, aby ak dostanú aj domáce väzenie, alebo dostanú aj podmienku, aby sa s nimi pracovalo, aby jednoducho ten trestný čin nepáchali. Jednoducho to nemôže byť cesta, že nebudeme ľudí odsudzovať na trest odňatia slobody, ale nebudeme s nimi pracovať. A ja vám môžem povedať aj z mojich skúseností ako ministerky spravodlivosti, že potom napríklad, ja trošku načnem do inej oblasti, aby sme videli, že to skutočne má zmysel sa o tomto rozprávať a zásadne to zmeniť, zásadne to zmeniť, že sme sa stretávali na ministerstve spravodlivosti s tým, že sa jednalo o rodičov, ktorí boli obidvaja odsúdení zato, že sa vlastne dopúšťali trestných činov, ktoré súviseli s tým, že sa riadne nestarali o svoje deti a boli v tom istom čase odsúdení na trest odňatia slobody a vlastne v momente, kedy mali nastúpiť, tak sa riešilo, kto sa bude starať o deti a zrazu vlastne došlo k uvedomeniu si v rámci spoločnosti, že je namieste zvážiť, že jeden z tých rodičov predsa len bude poskytovať lepšie prostredie pre deti, ako tie deti rozdeliť a dať ich do iných alternatívnych riešení a že mali by sme s tou rodinou viac pracovať. A možno je to lepšia cesta, ako rovno tých obidvoch rodičov dať do výkonu trestu odňatia slobody. Čím len chcem povedať, že je to naozaj celospoločenský problém, že ľudia nám prepadávajú do systému trestnej politiky, do trestov odňatia slobody a nedávame im riadne šancu. Osobitne tým, ktorí sú v horších východzích pozíciách s ohľadom na svoje sociálne zázemie a štát im neposkytuje naozaj dostatočne pomocnú ruku. Neposkytuje im. A o tom preto o tom hovorím tak trochu širšie, lebo tie drobné krádeže sú presne toho príkladom, že tam sa nachádza množstvo páchateľov, ktorí môžu byť aj v tých organizovaných gangoch, ale je tam množstvo vlastne páchateľov, ktorí sú práve v týchto, sú z týchto komunít s horším sociálnym zázemím a je dosť možné, že keby im štát poskytol dostatočnú pomocnú ruku na začiatku, ukázal im aj iné cesty a pracoval by s nimi, nemuseli by hneď skončiť vo výkone trestu odňatia slobody. A teraz si dovolím povedať, s čím prišiel minister spravodlivosti. Minister spravodlivosti vlastne prišiel s tým, že áno, poďme s tým niečo robiť, tí ľudia nám nemôžu prepadnúť teda do priestupku len, kde sa s nimi teda že vôbec nič nedeje a rozhodnutie o priestupku ich teda naozaj od ničoho neodrádza, teda mali by sme ich vrátiť do trestného systému, mali by mať tú hrozbu, že skončia vo výkone trestu odňatia slobody, ale vlastne jediné, čo spravil je, že ak ten človek teda opakuje tú priestupkovú kriminalitu, tú priestupkovú činnosť, tak bude mu najprv hroziť podmienka, to bude asi prvý trest, nepôjde hneď do výkonu trestu odňatia slobody, ale prvý rozsudok bude o tom, že sa mu podmienečne odloží výkon trestu odňatia slobody a potom, keď to ešte znovu spraví, tak môžeme predpokladať, že už nám spadne do výkonu trestu odňatia slobody. A teraz v tom celom nám vlastne chýba tá práca s tým človekom, lebo to, že niekto je na podmienku odsúdený neznamená, že s ním pracuje a na to upozorňujem, že nič, vlastne žiadna zmena z tej právnej úpravy, ktorú priniesol minister spravodlivosti tu nie je. To znamená, že človek bude páchať priestupky, potom spadne do režimu trestného práva a potom sa zrazu ocitne naozaj vo výkone trestu odňatia slobody a nikto, nikto mu nepomôže a nepodá mu tú pomocnú ruku. A potom keď už naozaj bude v tom výkone trestu odňatia slobody, áno, tam sa stretne určite s pracovníkmi, ktorí sa mu budú už aj v tomto smere venovať, ale to už je trochu neskoro, tam predsa nechceme, aby ten človek prišiel, takže o tom je ten návrh, ktorý ja považujem za komplexnejší, že nemal by hneď dostať takýto páchateľ trest odňatia slobody, či už odložený alebo či už natvrdo, ale to, čo by naozaj pomohlo a ja som to nazvala ako trest účasti na výchovnom programe v ústave na výkon testu odňatia slobody. A nie je to žiadny krátkodobý trest, to znamená, že človek nebude odsúdený na krátkodobý trest odňatia slobody, nie, bude odsúdený na takýto trest, ktorý bude znamenať najmenej 100 hodín, najviac 250 hodín. Znamená to, že najmenej mesiac bude musieť chodiť do toho ústavu na výkon trestu odňatia slobody, niekoľko hodín tam absolvovať takýto výchovný proces, bude vidieť, čo ho presne čaká, ak nebude dodržiavať právny poriadok a počas toho výchovného procesu mu môže štát poskytnúť pomocnú ruku v tých oblastiach, v ktorých mu môže štát pomôcť. A toto sa ukazuje ako spôsob, ktorý naozaj má výsledky. A či je to Nemecko alebo či je to Švédsko, nie je to žiadna teraz od stola vymyslená vec, že naozaj takáto dôsledná práca s tými páchateľmi prináša úžitok a môže naozaj vo veľkej miere zmenšiť ten počet páchateľov, ktorí nakoniec skončia vo výkone trestu odňatia slobody. A naozaj toto neviem odpustiť ministrovi spravodlivosti, že najprv bez toho, aby riadne vyhodnotil, čo ide urobiť, riadne to prediskutoval, urobí zásadné zmeny, tie znamenajú rozmach krádeží v obchodoch a potom sa len vráti k tomu čo bolo a neprinesie niečo, čo by to naozaj pomohlo riešiť. To mi príde ako mrhanie časom, kapacitou, to tu vieme my od stola urobiť ako poslanci. Ja tu prichádzam s takýmto komplexnejším riešením, ale on má teda iné, iné zdroje kapacít na ministerstve spravodlivosti, aby prišiel s niečím, kde by sme sa posunuli ďalej v trestnej politike. A samozrejme aby presadil aj to, aby mal ľudí, ktorí takúto restoratívnu justíciu budú robiť, lebo ja sa dozvedám z tlačových besied ministra, že áno, možno dostane päť, potom desať ľudí, možno ich bude mať o dvadsať viac, ale my ich potrebujeme mať aspoň 300 na Slovensku takýchto ľudí. Aspoň 300 potrebujeme takýchto ľudí na Slovensku, s ohľadom na počet takýchto prípadov a máme ich zúfalo niečo nad hranicou 150. Takže ja na to upozorňujem, že popri všetkých slayádach a inom vyhadzovaní finančných prostriedkov, toto je absolútna nevyhnutnosť pre bezpečnosť štátu a aj efektívne vynakladanie prostriedkov v rámci trestnej politiky, lebo áno, je pravda, človek, ktorý skončí vo výkone trestu odňatia slobody, ten je drahý. To je už naozaj drahé, takže toto je lacnejšie riešenie, čo ponúkam a minister spravodlivosti to vie urobiť, pretože keby sa opýtal Zboru väzenskej a justičnej stráže, sú už na to vytvorené moduly, lebo ja som to ako ministerka spravodlivosti k tomu som viedla, pripravovala som, takže to nie je teraz, že sa to nedá spraviť. Dá sa to spraviť. Ja môžem aj spomenúť, tie moduly sú v rámci projektu tzv. Šanca na návrat, Šanca 2. Sú to projekty spolufinancované Európskou úniou. Sú tam špecializované programy k finančnej gramotnosti, k rodine a vzťahom, k zamestnanosti, k životu v komunite, to všetko je dôležité, aby proste tým ľuďom sme dali šancu, aby sa vedeli zaradiť do spoločnosti a dali sme im, ukázali sme im cestu. Toto keď neurobíme a nebudeme to robiť včas s páchateľmi trestnej činnosti, ktorí ešte neskončili vo výkone trestu odňatia slobody, tak sa budem stále sťažovať len na to, koľko ľudí nakoniec skončí vo výkone trestu odňatia slobody, že máme preplnené väznice, ale dá sa to naozaj robiť inak. A to sa nedá urobiť tak, že teraz povieme, že ľudí neodsúdime na výkon trestu odňatia slobody. To sa tak nedá. To sa dá robiť skutočne tak, že s tými ľuďmi začneme pracovať. A preto si dovoľujem tu toľko o tom hovoriť, lebo mi to príde absolútne premrhaná kapacita ministra spravodlivosti. Zjavne má iné ciele, ako priniesť zásadnú zmenu do trestnej politiky na prospech nás všetkých. A osobitne aj v čase konsolidácie verejných financií, lebo toto je riešenie, ktoré nakoniec môže aj ušetriť tie financie, ktorú súvisia s trestnou politikou a sú určite lepšie preto, aby sme znižovali počet ľudí, ktorí páchajú trestnú činnosť. Takže ja v tejto súvislosti si len dovolím povedať, že vlastne tento komplexnejší návrh, by nebol teda len pre drobné krádeže, dá sa uplatniť, zopakujem, aj pre trestné činy, ktoré súvisia s napríklad s alkoholom za volantom, alebo s nejakou inou násilnou trestnou činnosťou, kde hneď nie je namieste, aby sme udeľovali výkon trestu odňatia slobody. Ešte raz zopakujem, nie je to žiadny krátkodobý trest odňatia slobody, to som si vypočula od viacerých, keď som to prvýkrát prezentovala. Nič také to nie je, to nie je pravda. Krátkodobé tresty nemajú zmysel, ale toto znamená naozaj koncepčná práca s páchateľom. A ukazuje aj zo zahraničia, že má reálne výsledky. Ja som navrhovala účinnosť vlastne takejto právnej úpravy so zhovievavosťou k ministrovi spravodlivosti k 1. júlu 2026. Takže naozaj, toto je splniteľný cieľ. Stále to má zmysel, má zmysel sa o tom rozprávať a vlastne stále by to mohlo vstúpiť do platnosti a účinnosti, s ohľadom aj na právnu úpravu, ktorú tu presadil minister spravodlivosti. Toto je naozajstné riešenie, ktoré nás posunie ďalej a nakoniec aj ušetrí finančné prostriedky. A teda na rozdiel od návrhu, ktorý predstavil aj pán poslanec Dostál, ktorý vlastne len znamená návrat k tomu pôvodnému, i keď lepší návrh, ako predložil pán minister, ten sme navrhovali, aby bol účinný ku dňu vyhlásenia v Zbierke zákonov, ale stále aj ten návrh má zmysel, pretože je lepšie postihujúci túto drobnú kriminalitu. A k tomu určite povie aj bližšie pán poslanec a vysvetlí, prečo to naše znenie tej právnej úpravy je lepšie. A ja si dovolím len k tomu pripomenúť, že vlastne pán poslanec pripomína, že ja som pripravovala obrovskú novelu Trestného zákona, ale aj trestného procesu a myslím si, že je dôležité to pripomenúť, že trestná politika potrebuje zásadnú zmenu, ale nielen v Trestnom zákone, ale aj v trestnom procese. A preto ja som robila zmenu dôslednú ruku v ruke nielen to, ako trestať a za čo trestať, ale aj to, ako trestne stíhať, pretože nie je pravdou, nie je pravdou, že by sme sa priblížili k európskym štandardom, nie, nie, my sme sa vzdialili od európskych štandardov. A ja osobitne pripomeniem, čo sa týka Trestného zákona, misiu, ktorá sem prišla v rámci skupiny GRECO, to je vlastne medzinárodná misia, ktorej súčasťou my sme. V rámci tejto skupiny štátov GRECO, ktorá sa osobitne zameriava na to, ako štáty postihujú korupciu. No, keď sem prišla táto misia začiatkom leta minulého roku, tak na tom stretnutí som bola aj s vládnymi poslancami. Bol tam myslím z ústavnoprávneho výboru viem, že tam bol pán Lučanský, neviem, či tam bol aj pán Tibor Gašpar a boli tam viacerí aj vládni poslanci a jedna z otázok, ktorú sme dostali ako Slovensko bola, od jedného z členov teda v rámci tejto skupiny GRECO, ktorí zisťovali, v akom stave máme právnu úpravu k postihovaniu korupcie, tak sa vlastne pýtali, že či by mohli bližšie povedať, na základe akých dát vláda urobila tieto zmeny. Tak nedostali žiadnu odpoveď. Opýtali sa, či teda mali dáta, čo to spôsobí pre živé veci, ktoré sú momentálne, teda ktoré v tom čase boli stíhané. Rovnako na to nedostali žiadnu odpoveď, čo musím povedať, že pre nich bolo pomerne šokantné. Následne sa opýtali, že či teda sú si vedomí, že európske a vôbec medzinárodné štandardy, ktoré súvisia s postihovaním korupcie smerujú k tomu, že premlčacia doba, pre vyšetrovanie trestných činov korupcie by sa mala predlžovať, pretože postih týchto trestných činov sa ukazuje, že je pomerne zložitý a preto treba nechať vyšetrovateľom dlhší čas nato, aby tieto trestné činy vyšetrovali a preto teda, že vôbec nerozumejú, na základe akých záverov dospel štát Slovenskej republiky k tomu, že treba tieto lehoty pre vyšetrovateľov skrátiť. Takže v skratke. Osobitne vlastne z tejto misie bolo jednoznačné, že ak sa bavíme o nejakých európskych štandardoch v súvislosti s postihom korupcie, Slovenská republika sa vybrala opačným smerom. Nie k tomu, aby sme sa priblížili európskym štandardom a medzinárodným štandardom, ale naopak, aby sme sa im vzdialili. To, že je to tak jednoznačné je zrejmé aj z postupu nakoniec Európskej komisie, ktorá nakoniec trestné činy, ktoré súvisia s postihom korupcie, kde sa jedná o európske peniaze, tak trvala na tom, že sa musíme vrátiť k pôvodným trestným sadzbám, teda k tým vyšším a rovnako aj k lehotám, ktoré sú pre vyšetrovateľov boli dané, teda k tým dlhším, ale osobitne z tejto misie vlastne bolo zrejmé, že ak sme chceli niečo urobiť pre postihovanie korupcie, mali sme predĺžiť lehoty pre vyšetrovateľov, pretože je to zložitá trestná činnosť a je dôležité, aby vyšetrovatelia mali priestor a čas riadne tieto korupčné trestné činy objasniť a vyšetriť. Takže to si dovolím teda k tým európskym štandardom a ešte si dovolím k nim teda doplniť a vrátim sa k tomu, prečo som to hovorila v súvislosti s mojimi návrhmi ako ministerky spravodlivosti, že ja som dávala dvakrát do legislatívneho procesu veľkú novelu Trestného zákona, dvakrát. Ja som si proste nedovolila po prvej veľkej novele, ktorú som dala do legislatívneho procesu, po množstve pripomienok od vyšetrovateľov, prokurátorov, sudcov, ale samozrejme aj advokátov, aby som s tým okamžite išla ďalej na legislatívnu radu a na vládu.
=====

Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za slovo. Vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, nie je nás tu veľa, ale napriek tomu by som rada využila tento priestor a trochu skúsila vysvetliť, že v čom je dôležitý náš takzvaný komplexný návrh pre riešenie drobných krádeží, lebo ten návrh, ja si myslím, že je dôležitý pre budúce formovanie trestnej politiky vôbec a ako tu už bolo spomínané, tak tu restoratívna justícia sa používa osobitne vládnou koalíciou pre zastretie, bohužiaľ, veľmi hanebného úmyslu, zdeformovania trestnej politiky, ktorá ide skôr na prospech trestne stíhaných osôb, uniknúť pred spravodlivosťou, ale restoratívna justícia by mala byť naozaj o tom, že s odsúdenými sa pracuje. S odsúdenými sa môže prácovať len vtedy, keď sú na to ľudia, ktorí s nimi pracujú. My takých ľudí naozaj nemáme dosť v systéme. Ja som tu viackrát dotazovala pána ministra spravodlivosti, už keď presadzoval tú hanebnú novelu trestných kódexov, že nemá ľudí, ktorí to budú robiť. Darmo tu rozpráva o restoratívnej justícii. To znamená vlastne to, že keď je niekto odsúdený, či už je na odňatie slobody alebo na nejaký iný trest, ktorý znamená, že má hlavne plniť nejaké obmedzenia, sú s tým spojené nejaké opatrenia, ktoré má spraviť, má napríklad nahradiť aj škodu a podobne poškodeným, že niekto na to dohliada. Osobitne ak je daná osoba v podmienke. To znamená maximálne síce odložený trest odňatia slobody, ale niekto by s ním mal pracovať, že aby dodržiaval vlastne ten právny poriadok a nešiel teda do toho výkonu trestu odňatia slobody. Bohužiaľ musím povedať, že veľmi formálne prebieha vlastne takáto komunikácia, dá sa povedať podpora pre odsúdených, aby sa nám nevracali späť do trestného systému, pretože tých ľudí, ktorí pracujú vlastne s odsúdenými je zúfalo málo. Ja si myslím, že to asi môže potvrdiť aj teraz pán poslanec, ktorý práve prišiel, pán poslanec Radačovský, že skutočne vlastne tá restoratívna justícia prebieha veľmi formálne. Sú to tzv. probační a mediační úradníci, ktorých keď ich napočítame na počet prípadov na ktoré majú dohliadať, skutočne tento pracovník je schopný sa formálne stretnúť s odsúdeným, zapísať to do spisu, ale nemá naozaj riadne priestor, aby vlastne riešil, čo taká osoba robí. Ja musím spomenúť bohužiaľ aj tragédiu v Spišskej Starej Vsi, kde sa ukázalo aj z tých zverejnených údajov, že vlastne štátne orgány poriadne nespolupracovali a nevymenili si všetky informácie, že sa javilo, že s ohľadom na to, čo už bolo dostupné v systéme, len nedošlo k prepojeniu všetkých informácií a bohužiaľ ani medzi školami, ale tam osobitne tiež mohol byť veľmi nápomocný probačný mediačný úradník, tak vlastne mohlo byť aj iné opatrenie v danej veci, napr. už aj to, že by daná osoba nebola na slobode v tom čase napríklad, ale vlastne tie informácie zjavne všade neprišli a ja by som ani teraz to nedávala na vinu daného probačného mediačného úradníka, pretože verím, že zo spisu vyplýva, že on si formálne všetko splnil, ale ak chceme vlastne, aby skutočne došlo k dobrej spolupráci štátnych orgánov a aby sa naozaj pracovalo s odsúdenými, s osobami, ktoré už sú vlastne, vstúpili nám do toho trestného systému, ale nie sú osobitne vo výkone trestu odňatia slobody, ale môžu mať rôzne podmienky, obmedzenia, zákazy, priblíženia sa a iné. Niekto by tu mal byť s nimi, kto s nimi pracuje a mali by tu byť aj nejaké programy, do ktorých sú tieto osoby zapojené, aby sme im dali šancu napraviť sa, keď to tak môžem povedať a to nie sú len prípady drobných krádeží. To sú aj prípady šoférovania pod vplyvom alkoholu. Sú to aj násilné trestné činy, kde nemusí hneď ísť s ohľadom na všetky okolnosti k výsledku, že daná osoba je odsúdená na výkon trestu odňatia slobody. To by skutočne malo byť vlastne už tá posledná, by som povedala, tá etapa, kedy nám človek vstúpi do trestného systému, že bude musieť naozaj si odsedieť nejaký ten čas vo výkone trestu odňatia slobody. Ono by to malo byť to posledné, s čím sa vlastne človek stretne, ktorý nerešpektuje právny poriadok a dovtedy sa javí ako veľmi efektívne pre štát, pretože ako hovorí aj minister spravodlivosti, každý deň vo výkone trestu odňatia slobody niečo stojí. Je dobré, aby tam ľudia nešli a aby sa nám tam nevracali a samozrejme, aby čo najviac ľudí rešpektovalo právny poriadok a preto sa ukazuje, že čo je veľmi efektívne, je, že sú rôzne prevýchovné programy, ale nie až potom, keď tá osoba je vo výkone trestu odňatia slobody, ale predtým. Predtým a nemusí to byť rovno tá forma, ktorú ja navrhujem, môže to byť aj iný spôsob, ako by sa to dostalo do trestného poriadku, ale ja chcem na to upriamiť pozornosť, že s odsúdenými sa tu nepracuje. Nie sú na to ľudia, je ich málo. Darmo rozprávam o restoratívnej justícii, keď nie sú na to ľudia a potom nemôžeme urobiť právnu úpravu, ktorou vlastne zúžime priestor pre sudcov, aby nedával tresty odňatia slobody a neurobíme všetko preto, aby tí, čo páchajú trestné činy, aby ak dostanú aj domáce väzenie alebo dostanú aj podmienku, aby sa s nimi pracovalo, aby jednoducho ten trestný čin nepáchali. Jednoducho to, to nemôže byť cesta, že...

ručnú brzdu k drobným krádežiam, ktoré sa nám tu rozmohli v obchodoch ako následok hanebnej novely trestných kódexov.
A ja si dovolím povedať k tomu zopár slov na úvod a potom sa prihlásim s príspevkom, aby na mňa prípadne mohli reagovať poslanci, poslankyne či už z koalície, je tu zopár poslancov z koalície, väčšina z opozície, ale ak by niekto mal záujem sa zapojiť do diskusie, aby tu bol priestor. Ale dovolím si v rámci úvodného slova predkladateľa povedať, upozorňovali sme, že hanebná novela trestných kódexov prinesie naozaj rozvrat trestnej politiky a že to bude znamenať veľmi pravdepodobne rozmach kriminality od drobnej kriminality po tú najzávažnejšiu kriminalitu, pretože ten, ten obrovský skok, ktorý bol navrhnutý ministrom spravodlivosti, nebol nijakým spôsobom zanalyzovaný, s nikým prediskutovaný, právna úprava, ktorá sa tu navrhovala pre zohľadnenie toho, že niekde sme sa posunuli ohľadom príjmov na Slovensku, odkedy bol pôvodne prijatý Trestný zákon niekoľko desiatok rokov dozadu, to áno, bolo potrebné nejakým spôsobom nastaviť inak hranice škody, ktoré sú v trestnom, v Trestnom zákone, ale nie takýmto skokom. Nie takýmto skokom. K tomu neboli nikdy žiadne dáta k takémuto skokovitému návrhu. Minister spravodlivosti to doniesol pod pazuchou ako darček asi pre zločincov a mafiánov. Nedá sa to inak chápať. Nedá sa to naozaj inak pochopiť. Ako je možné, že minister spravodlivosti donesie komplexnú zmenu právnej úpravy trestnej politiky pod pazuchou. Nevedel to nikto ani z ľudí na ministerstve spravodlivosti, ktorí sa dlhodobo venovali trestnej legislatíve. Doteraz je, samozrejme, pod rúškom tajomna, kto vlastne naozaj je autorom tejto právnej úpravy. Ak by to boli advokáti trestne stíhaných osôb len, tak by to, samozrejme, dávalo všetko logiku, pretože viacerým nakoniec bolo zastavené trestné konanie v trestných kauzách, ktoré sledovala celá verejnosť vrátane emisných povoleniek.
A ja to musím v rámci úvodného slova povedať, pretože takúto hanebnosť vidieť, že urobí minister spravodlivosti, ja sa musím priznať, že to by som nikdy nečakala, osobitne nie od ministra, ktorý sám má zodpovednosť za chod legislatívy na Slovensku, lebo minister spravodlivosti je súčasne predsedom Legislatívnej rady vlády. Takže vlastne to, čo on urobil vlastne ako prvý krok ako minister, tak doniesol pod pazuchou porušením všetkých pravidiel legislatívneho procesu zásadnú zmenu trestnej politiky a že tým bolo všetko porušené, tak treba pripomenúť, že to nevedeli ani slovenskí vyšetrovatelia, ani slovenskí prokurátori a ani slovenskí sudcovia. A teda, samozrejme, si nemohol minister spravodlivosti vypočuť od nikoho, že je to vážny problém, pred tým, ako to doniesol na vládu. Lebo zjavne nešlo mu o to priniesť dobrú právnu úpravu pre trestnú legislatívu, ale vyhovieť iba niekoho záujmom a áno, javí sa, že iba záujmom trestne stíhaných osôb.
A tak výsledok sme potom mohli vidieť priamo v obchodoch. Tá vyššia, závažnejšia trestná činnosť, tá sa len tak rýchlo hneď nevidí, tú sme potom videli v zastavených trestných konaniach. Treba pripomenúť pána podpredsedu Žigu, ten určite na to rád spomína, ako nadobudla účinnosť táto právna úprava. Nakoniec aj pán Brhel starší, ktorý, ako sme si vypočuli pri poslednom rozsudku špecializovaného trestného súdu, korupčný trestný čin sa stal, ale nemôže vyniesť trest, pretože sa premlčal. A treba to pripomínať, lebo je to nevídané. Je to nevídané, že na úkor bezpečnosti všetkých ľudí sa tu hrubo presadila právna úprava, ktorá otvorila ruky zločincom, otvorila ruky ľuďom, ktorí sú skorumpovaní, a vyslala odkaz nielen na Slovensko, ale vôbec aj do zahraničia, že Slovensko je zelená lúka pre korupciu, pre organizovaný zločin a aj pre drobnú kriminalitu, ktorá sa nám tu začala šíriť naozaj v organizovanej podobe.
A to si všimli hneď ľudia, pretože ten rozmach drobných krádeží v obchodoch naozaj bol nevídaný. Naozaj bol nevídaný. A nebolo to o tom, že na to upozorňovala opozícia, a to, že pomenovala stav, tak ten stav sa stal, nie. My sme upozorňovali na to, že je to problém. Takisto ako sme upozorňovali, že Úrad na ochranu oznamovateľov je dôležité, aby bola nezávislá inštitúcia a budú ohrozené peniaze z plánu obnovy. Naše upozornenia nemyslím si, že si ich vypočula Európska komisia, ale Európska komisia jednoducho (povedané so smiechom) si všimla, čo sa tu stalo a pozastavila peniaze z plánu obnovy, 600 miliónov eur, zatiaľ ich stále nemáme. Takže my upozorňujeme na hrubosť, nekalosť toho, čo robí vládna koalícia, keď vidíme, že je to naozaj vážne a naozaj používame aj silnejší slovník. To sme urobili aj pri prijímaní hanobnej novely trestných kódexov, nakoniec ľudia vyšli až do ulíc, nenechalo ich to chladných a určite ani to, že sa zrušil Úrad špeciálnej prokuratúry, ale priamo ľudia videli, čo to znamená rozmach drobných krádeží v obchodoch. A napriek tomu, že to priamo videli ľudia, všímali si to primátori, museli si to všímať, čo sa deje v ich mestách a obciach, a starostovia. Tak si to nemienil všimnúť minister spravodlivosti. A stále len odkazoval na to, že to je len vymyslený príbeh opozície. Ja si pamätám tie pamätné grafy a tabuľky, ktoré nosil pán podpredseda Gašpar do všetkých televíznych relácií, kde nám vysvetľoval, že kriminalita, ona nerastie, ono veď sa pozrime na tie trestné činy, veď ich vlastne už nie je tak veľa. No samozrejmé, že nie. Však ony prepadli do priestupkov, kde sa im nikto nevenoval a preto sa nám tu rozmáhala tá drobná krádež.
Takže výsledkom, treba si pripomenúť, v tejto hanebnosti bolo, že od účinnosti Trestného zákona, čo bola vlastne jar v roku 2024 a až do konca roka 2026 sme museli byť svedkami toho, ako sa nám tu rozmáhajú krádeže v obchodoch a keď už to skutočne primátori a starostovia neboli ochotní tolerovať a už sa k tomu pripojil aj hlas generálneho prokurátora, tak teda prišiel ten minister spravodlivosti, keď už to ani ten Robert Fico nevydržal sa na to pozerať, že treba teda sa vrátiť k právnej úprave, taká aká bola, a teda musím povedať, že toto sledovať od jari 2024 do konca roku ´24, celý rok ´25 a potom skoro až do konca vlastne roku ´26 a neprísť s nejakým lepším návrhom, s niečím, s čím by sme sa posunuli ďalej, tiež ukazuje, že ministri spravodlivosti, keď to mám tak diplomaticky povedať, teda minister spravodlivosti si nerobí dobre svoju prácu. A zjavne slúži nejakým iným záujmom ako verejnému záujmu, lebo čakala by som, že po takej dobe teda príde s niečím, s čím bude chcieť naozaj riešiť problém aj drobnej kriminality a vôbec kriminality vôbec, aby sa nám kriminalita neopakovala a príde s riešením, ktoré sa ukazuje nakoniec, že funguje aj v iných krajinách a na ktoré sám odkazoval pri tej hanebnej novele trestných kódexov, že veď jemu nejde o nič iné, iba o takzvanú restoratívnu justíciu.
A ja si dovolím teda tu predložiť návrh, ktorý priamo súvisí s restoratívnou justíciou. S justíciou, ktorá vedie páchateľov trestnej činnosti k tomu, aby sa napravili a nepokračovali v trestnej činnosti a áno, potom musí byť ten, ten celý spôsob trestnej politiky k tomu prispôsobený a nemal by smerovať len k trestom odňatia slobody. Ale to, čo priniesol nakoniec minister spravodlivosti, je len vrátenie sa k trestu odňatia slobody a nič nové. Je dobré, že s niečím prišiel, však je to dôležité, že sa niečo udialo, to vnímame vlastne z tohto pohľadu pozitívne, ale, ale vlastne neznamená to nijaký krok ďalej, len vrátenie sa do nejakého bodu nula, kde sme boli a nie je to, ja by som povedala, je to, je to absolútne mrhanie časom, nevyužitie kapacít, ktoré sú aj na ministerstve spravodlivosti, aby prišiel minister spravodlivosti s dobrým návrhom, aby sa nám kriminalita nerozširovala, nezväčšovala, ale ľudia boli smerovaní k tomu, aby sa k tej kriminálnej trestnej činnosti nevracali.
My tu máme s kolegom Dostálom vlastne dva návrhy. Jeden je v istej miere návrat späť, ale lepší ako, ako navrhol minister spravodlivosti. Ja nechám priestor, aby k tomu potom povedal aj pán, pán poslanec Dostál, že keď už teda prišiel iba s takým návrhom, by som povedala, zameraným na ten trest odňatia slobody, dá sa povedať vo veľkej miere, tak aj ten návrh mohol byť lepší, ale ja si dovolím priblížiť ten návrh, ktorý ja si myslím, že by skutočne mohol pomôcť, pomôcť riešiť takúto kriminalitu a nielen takúto kriminalitu, ale kriminalitu, kde by som povedala, že to nie je tak závažná trestná činnosť, aby sme hneď hrozili trestom odňatia slobody, ale aby sme skúsili tých páchateľov napraviť. A s tým súvisí to, že s tými páchateľmi treba pracovať. Pracovať s páchateľmi neznamená, že musia byť rovno v treste odňatia slobody, ale práve rôzne prevýchovné programy, ktoré už pozná systém trestnej politiky, tak je ten dôležitý, aby sme naozaj mali.
Kľúčovým problém je, ak nemáme ľudí, ktorí takúto trestnú politiku robia, tak, samozrejme, veľmi ťažko možno rozprávať o restoratívnej justícii a preto akékoľvek vyjadrenia ministra spravodlivosti dnes o tom, že robí restoratívnu justíciu, sú naozaj výsmechom a ľudia, ktorých máme, ktorí vlastne robia tzv. restoratívnu justíciu, tak ich je zúfalo málo, zúfalo málo a v zásade robia iba formálne kroky.
Ja v tejto časti by som, by som ukončila svoje úvodné slovo a prihlásim sa ako prvá ako s príspevkom do rozpravy, kde by som priblížila bližšie tento návrh a aby ste mohli na mňa aj reagovať.
Tak v tomto momente ďakujem za úvodné slovo.