... ktorá tu bola zavedená, povinný subjekt má potom 7 dní na to, aby buď vyhovel sťažnosti alebo ju predložil nadriadenému orgánu. A nadriadený orgán následne do 15 dní rozhodne od kedy mu bola sťažnosť predložená.
Toto nič sa do nášho zákona nepreklopilo, pretože tu len navrhovateľ hodil jedno slovo námietka do nášho zákona a presviedčal nás tu teda o tom, že to je dostačujúce a keď som ho upozorňovala na to, že tento zákon nijako...
... ktorá tu bola zavedená, povinný subjekt má potom 7 dní na to, aby buď vyhovel sťažnosti alebo ju predložil nadriadenému orgánu. A nadriadený orgán následne do 15 dní rozhodne od kedy mu bola sťažnosť predložená.
Toto nič sa do nášho zákona nepreklopilo, pretože tu len navrhovateľ hodil jedno slovo námietka do nášho zákona a presviedčal nás tu teda o tom, že to je dostačujúce a keď som ho upozorňovala na to, že tento zákon nijako tento inštitút nepozná a nepoznal ani správny poriadok na ktorý odkazoval, tak len ďalej sme tu gúľali pred sebou tento zákon.
Ďalej tu máme teda nový inštitút mimoriadne rozsiahleho vyhľadávania informácií a novelou teda došlo k zavedeniu a spoplatnenia tohto ich vyhľadávania informácií, a to bez toho, ako uvádza aj pán prezident v odôvodnení “aby zadefinoval minimálne, či aspoň rámcové alebo orientačné zákonné parametre, kedy možno vyhľadávanie informácií pokladať nielen za rozsiahle, ale dokonca za tak rozsiahle, že ho možno kvalifikovať ako mimoriadne rozsiahle” ešte dodal, že “zákon ani mieru rozsahu a ani mieru mimoriadnosti rozsahu ani len približne neurčuje”.
Ďalej tiež prezident konštatoval, že “pri zavádzaní tohto nového pojmu, ktorý nebol naplnený žiadny obsahom, bol zákonodarca nedôsledný, pričom umožnil v ďalšom postupe orgánov aplikácie práva najmä arbitrárnosť a dvojaký meter pri vybavovaní žiadosti o realizácii práva na informácie”.
A presne na arbitrárnosť, som vás všetkých upozorňovala v rozprave a dokladala som to aj samotnou dôvodovou správou k tomuto návrhu zákona, v ktorej sa uvádza:
“Z dôvodu, že nie je možné žiadnym spôsobom kvantifikovať množstvo žiadaných informácií, posúdenie toho, či si predmetná žiadosť vyžaduje navrhované opatrenie úhrady nákladov závisí od konkrétnej povinnej osoby, ktorej je žiadosť určená.” Čiže sám navrhovateľ píše v dôvodovej správe, že podstate je to na arbitrárnom rozhodnutí povinnej osoby.
Rovnako ako som konštatovala aj ja, aj prezident konštatuje, že táto právna úprava vyvoláva “vážne pochybnosti o jej súlade so zásadami tvorby právnych predpisov, ako aj s čl. 26 Ústavy. TO som teda už zmieňovala v rozprave tiež čl. 26 Ústavy zakotvuje:
,,(1) Sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené.
(4) Slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti."
Nič z tohto teda nie je v tomto prípade naplnené. Zároveň platí tiež, že právna norma musí byť terminologicky správna, presná a všeobecne zrozumiteľná. Nové právne pojmy je teda potrebné samozrejme zadefinovať. A to sa v tejto nasilu schválenej novele nestalo.
Dodržiavanie princípov tvorby právnych predpisov je dôležité, aby bola zachovaná právna istota a nedochádzalo k vytváraniu priestoru pre svojvôľu. Toto schválený zákon podľa jednoznačne nespĺňa.
Následkom toho je skutočnosť, že právna úprava vystavuje neistote a súdnym konaniam aj samotné povinné osoby, ktorým vraj navrhovateľ chcel pomôcť.
Pomohol im tak, že im len teda skomplikuje život. Prax pri vykonávaní infozákona za dlhé roky jeho existencie vyprecizovala naozaj rozsiahla judikatúra. A tak vieme nakladať aj so situáciou zneužívania tohto zákona ako aj so situáciou šikanózneho zahlcovania povinných subjektov ako aj s tým, ak si žiadateľ žiada informácie, ktoré povinná osoba nemá k dispozícii. TO sú všetko veci, ktoré navrhovateľ tvrdil, že teda rieši týmto návrhom zákonov, ale my ich máme podstate už vyriešené aj judikatúrou aj praxou. Je možné si to pozrieť v rozhodnutiach, ktoré napríklad na ktoré odkazuje aj prezident. Napr. III. ÚS 96/2020, NSSR sp. zn. 3Sži/4/2014. a ďalšie, ktoré najdete priamo v tom odôvodnení, naozaj sú tam mnohé aj odcitované.
Schválená novela však vnáša do tohto právneho prostredia nové prvky a to bez jasného obsahu a tým vytvára nové pole právnej neistoty, ktoré bude samozrejme viesť k množstvu ďalších konan, čo som teda tu pripomínala, apelovala som na to naozaj aj v treťom čítaní, že táto situácia len zhoršuje postavenie povinných subjektov, ktoré budú zahltené súdnymi konaniami.
No to je naozaj úžasná pomoc, v skutku.
Povinné osoby to totižto bude zaťažovať personálne, časovo, aj finančne. Tak to je fakt skvelé.
ďalej, už sa tu spomínalo, že tento návrh, ktorý bol schválený a ku ktorému máme veto prezidenta bol v podstate aj antisociálny a teda stále je lebo ho máme na stále, ja som to už upozornila tiež aj v rozprave k samotnej novele, že návrh zavedenia, spoplatnenia prístupu k informáciám je teda zároveň antisociálnym opatrením, keďže znevýhodňuje ľudí, ktorí majú nižšie príjmy.
Ako poukázal aj prezident, schválené znenie zákona neobsahuje “žiadnu úpravu odstránenia tvrdosti zákona pre žiadateľov, ktorí by vzhľadom na ich osobné pomery nemohli objektívne úhradu zaplatiť”
A takáto úprava sa aj podľa prezidenta diskriminačná z hľadiska skutočného uplatnenia práva na informácie z dôvodu majetku, čo čl. 12 ods. 2 našej Ústavy, kde je zakotvený základný antidiskriminačný princíp neumožňuje
Ďalej k inštitútu námietky. K tomu som už naozaj veľa toho narozprávala aj teda v tých predchádzajúcich rozpravách aj s pánom navrhovateľom s pánom Adamom Lučanským, ktorý teda ma mrzí, že tu dnes ani nie je. A nepomohlo to teda, ale zapojil sa aj prezident a odkazuje vo svojom odôvodnení “Postup pri vybavovaní námietky nie je dostatočne upravený priamo v schválenom zákone, doterajší zákon o slobode informácií takýto inštitút, a teda ani postup s ním spojený, nepozná a nepozná ho ani správny poriadok, ktorý má byť použitý subsidiárne, ak nie je postup upravený explicitne v zákone o slobode informácií. Opäť ide o riešenie neprimerane zaťažujúce povinné osoby, keďže akýkoľvek postup zvolia, idú do komplikovanej právnej argumentácie a rizika v rámci súdneho konania.”
Tak ešte raz, navrhovateľ doplnil pozmeňujúcim návrhom predloženým na Ústavnoprávnom výbore inštitút námietky avšak tento nijako neupravil, na čom som ho opakovane upozorňovala, veľmi neúspešne, neupravuje správny poriadok, na čo sa odvolával pán navrhovateľ. Vo výsledku je to teda totálny právny paškvil, keď už to mám takto nediplomaticky povedať, lebo ja už neviem čo viac k tomu dodať, musím to tu opakovala ako taká obohratá platňa.
Čo vo vete nenájdeme, je vyjadrenie teda vetovanie predĺženia lehoty na vybavenie žiadosti z 8 na 12 pracovných dní.
A takéto predĺženie ani podľa mňa Ústava sama o sebe nevylučuje, ale proces prijatia tejto zásadnej zmeny, ktorá bude mať dopad na efektívny a včasný prístup k informáciám, považujem za naozaj tristný.
Bez akéhokoľvek odôvodnenia, bez toho, aby sme vychádzali z nejakých dátach prečo je takáto zmena potrebná. Nevychádza sa teda ani z praxe, ktorá by toto nejakým spôsobom vyžadovala. Zrazu len tak pozmeňovák v II. čítaní, bez akejkoľvek možnosti odbornej diskusie zo strany subjektov, ktorých sa to dotýka, bum prásk a je to schválené, no tak takto tu fungujeme.
No a tento spôsob prijímania zákonov zdá sa mi poněkud nešťastným.
A to platí rovnako pre celú novelu, ktorá je predmetom veta prezidenta.
Infozákon upravuje výkon jedného zo základných práv ústavou garantovaných, konkrétne právo na prístup k informáciám
A viaže sa na neho dlhoročná odborná prax, už spomínaná judikatúra, ako aj naše medzinárodné právne záväzky. A keď má teda dôjsť k jeho zásadnej zmene, čo tento prípad naozaj je, tak malo by sa to diať v takom procese, kde majú relevantné subjekty možnosť sa do tejto odbornej diskusie adekvátne zapojiť.
Veď to je úplne naozaj absurdné, že som sa na túto novelu pýtala tu v pléne aj pána ministra spravodlivosti a on vôbec nevedel o čom hovorím v zásade nevedel, že tu takúto novelu máme na stole a ani nevedel v akom je to čítaní. Mňa sa pýtal, že v akom je to čítaní. Mňa sa pýtal, že v akom to je čítaní. Tak ja neviem či takto naozaj má prebiehať legislatívny proces, ktorý sa týka zákonu a spadajúci pod Ministerstvo spravodlivosti. Mne to teda naozaj nepríde v poriadku. Tak ako pre väčšinu zákonov z dielne SNS, tak aj pre tento platí, že ide o totálne babráctvo.
Ja naozaj neviem, kto tam tie návrhy píše, ale z odborného hľadiska je to absolútna katastrofa.
Len pre osvieženie pamäte, už sme tu mali z dielne SNS návrh na vytvorenie novej televízie a rozhlasu STVR, ktorý bol prijatý pred polrokom, dodnes nemá Radu, ani riaditeľa dokonca nemáme ani logo tejto inštitúcie a čo je teda naozaj ako z nejakej absurdnej grotesky.
A rovnako to vyzerá z Fondom na podporu umenia, kde sa už mesiace nevie Rada ani len stretnúť tak, aby bola uznášaniaschopná a tým pádom vôbec nefunguje a neschvaľujú sa tma projekty, ktoré sa tam majú schvaľovať.
Alebo tu máme zákon o EHMK, ktorým chcel pán Michelko pre zmenu úplne rozbiť podstatu pôvodného zákona, ale keď dostal pripomienky OLAPu, ale aj Úradu vlády, tak svoju novelu úplne vykuchal a zostala tam taká škrupina, ktorá je úplne zbytočná , ale nič nenásobí, nič nedelí a je teda úplne zbytočné sa ňou zaoberať, ale stále ju máme na stole.
A samozrejme ešte tu gúľame pred sebou množstvo iných návrhov zákonov z dielne SNS, ktoré teda radšej nebudem bližšie rozoberať lebo si tu len zdvihnem tlak hneď takto v pondelok.
A záverom si už teda len kladiem otázku, súdiac teda podľa diania na Ústavnoprávnom výbore to tak vyzeralo, že to veto prezidenta by mohlo byť aj prelomené a ja stále dúfam, že to tak nebude. Ja som si myslela, že keď sa prelamovali vetá pani prezidentky Zuzany Čaputovej, že to robili z takých tých politických klanových dôvodov, ktoré mi prídu teda mimoriadne neodborné a absurdné.
Ale ak dojde k prelomeniu tohto veta prezidenta, tak vlastne len koalícia potvrdí, že na našej Ústave a riadnej tvorbe právnych noriem im ale že vôbec nezáleží, nieže by to bolo prekvapenie. Že.
No, stále verím, že to tak nie je a samozrejme ak toto veto prelomíte tak my sme pripravení. Je to Ústavou garantované práva ľudí brániť aj pred Ústavným súdom.
Mohli by sme si túto cestu ušetriť samozrejme, ak veto prezidenta schválite, tak že je to celé v rukách koalície.
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis