Videokanál poslanca

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.
Ďakujem pánovi ombudsmanovi za výborne spracovanú správu a jej prednesenie tu v pléne. Myslím, že tu odznelo veľa dôležitých vecí, nad ktorými by sme sa mnohí a mnohé mali zamyslieť.
Ako už tu bolo aj naznačené, pri nástupe do funkcie sa Róbert Dobrovodský musel vysporiadať s obrovským náporom vecí, ktoré zostali vlastne na úrade nakopené v dôsledku obdobia, kedy osem mesiacov Úrad verejného ochrancu práv nebol obsadený.
A mám potrebu tu pripomenúť, že dnes sme v obdobnej situácii s Ústavným súdom, kde je už deväť mesiacov uvoľnené miesto, a ani včera sa nepodarilo zvoliť kandidáta alebo kandidátku, čo znamená, že ani ďalších minimálne, minimálne tri mesiace nebude toto miesto obsadené. A vo svojom súčte to znamená, že už teraz je jasné, že na Ústavnom súde budeme mať minimálne rok voľné miesto, a je to naozaj jeden z najzásadnejších orgánov, ktorý na Slovensku máme, ktorý sa, mimochodom, venuje aj podnetom, ktoré mu môže adresovať verejný ochranca práv, a teda vo veľkej miere práve sa zaoberá riešením porušovania základných práv a slobôd, takže by som chcela apelovať opätovne na koalíciu, aby sme konečne toto miesto obsadili.
Ako tu odznelo, jednou teda hlavnou agendou verejného ochrancu práv je vybavovanie množstvu, množstva podnetov, ktoré sú naozaj zo širokého spektra oblastí, čo demonštruje to, že naozaj k porušovaniu základných práv a slobôd na Slovensku dochádza naozaj vo veľkom množstve, vo veľkom množstve sfér, či už je to právo na informácie, volebné právo, právo na súdnu a inú právnu ochranu, ale aj právo na priaznivé životné prostredie, ako to aj odznelo, to je naozaj narastajúci problém a myslím, že to práve odráža aj tú realitu, v ktorej sa nachádzame, a že to je práve oblasť, ktorej by sme sa mali aj my výraznejšie venovať tu v zákonodarnom zbore. Verejný ochranca práv sa zároveň aktívne zapája aj do legislatívneho procesu v zmysle, teda aj ako tu odznelo, tých listov, ktoré sú nám adresované. Ja to chcem veľmi pekne oceniť, pretože myslím si, že naozaj tým jediným zámerom tohto celého je vylepšiť tú legislatívu, ktorú v snemovni prijímame, a naozaj by som chcela poprosiť, aby aj koaliční poslanci a poslankyne tomu venovali zvýšenú pozornosť, keď nám takéto podnety prichádzajú. Je fajn, že niektoré bývajú zapracované. To naozaj veľmi oceňujem, ale je tu množstvo takých, ktoré zostávajú nevypočuté.
Ako Róbert Dobrovodský sľúbil pri svojej, ešte pri svojej kandidatúre, že sa v rámci výkonu svojej funkcie bude zameriavať aj na, na prácu v teréne. Myslím, že toto naozaj naplnil a odznelo tu na úvod jeho vystúpenia, že realizuje množstvo ohlásených aj neohlásených návštev policajných staníc, väzníc, miest, kde sú zaistení cudzinci, či návštevy psychiatrických oddelení, čo je naozaj mimoriadne dôležité pri zaisťovaní ochrany práv ľudí, ktorí sa nachádzajú v zložitej situácii, obmedzenia ich slobody pohybu. Chcela by som tiež veriť, že teda naozaj sa týmto podmienkam, ktoré sú naozaj v mnohých oblastiach hrozivé, budú venovať aj príslušné ministerstvá, či už ministerstvo vnútra alebo ministerstvo spravodlivosti, aby sme sa naozaj pohli a aby tých počet podnetov mohol v nejakej sfére aj postupne klesať, čo by bolo znakom toho, že sa situácia zlepšuje. Chcela by som tiež oceniť naozaj veľký zápal pre ochranu ľudských práv verejného ochrancu práv a celého úradu a takú úplne elementárnu ľudskosť, ktorá sa odráža v tejto ich práci.
Na záver by som sa chcela ešte venovať jednej téme, ktorú spomínal aj pán verejný ochranca práv. Konkrétne nesprístupnenie analýzy o darovaní vojenskej pomoci Ukrajine, tzv. MiG-ov. Verejný ochranca práv teda posudzoval podnet, v ktorom sťažovateľ tvrdil, že ministerstvo obrany porušilo jeho právo na informácie tým, že mu nesprístupnilo analýzu k darovaniu tohto vojenského materiálu. Ministerstvo obrany odmietlo sprístupniť túto analýzu podľa zákona o slobode informácií s odôvodnením, že ju nemá k dispozícii.
Verejný ochranca práv však na základe dostupných informácií a vyjadrení vtedajšieho ministra obrany usúdil, že došlo k porušeniu práva na informácie, keďže ministerstvo opakovane potvrdzovala vo svojej komunikácii, že analýza existuje. A teraz prečo práve o tejto téme hovorím? Pretože by som chcela naozaj vyzvať koaličných predstaviteľov, aby nepoužívali dezinformácie a hoaxy aj vo vzťahu ku konkrétnym štátnym inštitúciám a ich práci, pretože ministerstvo obrany v tomto kontexte informovalo, že si „posvietilo na darované stíhačky MiG-29, ktoré predošlá vláda bez existujúcej právnej analýzy darovala Ukrajine“, to citujem, a ďalej uviedlo, že „vnútrorezortným šetrením sa zistilo, že dočasne poverená vláda nemala žiadne kompetencie sa ich zbaviť, vo svojej správe z utorka o tom informoval aj verejný ochranca práv Róbert Dobrovodský, čím potvrdil slová štátneho tajomníka ministerstva obrany Slovenskej republiky Igora Melichera.“ Ďalej sa potom v rôznych podobách táto komunikácia ocitla aj v médiách, aj na sociálnych sieťach rôznych, aj predstaviteľov koalície. A teda šírilo sa, že verejný ochranca práv konštatoval, že darovanie stíhačiek bolo v rozpore so zákonom.
Ako už odznelo, a venoval sa tomu aj samotný verejný ochranca práv, tejto otázke, teda samotného nejakého... zákonnosti darovania stíhačiek sa verejný ochranca práv vôbec nevenoval. Rovnako nekonštatoval, že analýza neexistovala.
A myslím si, že je naozaj veľmi dôležité, aby verejní činitelia, obzvlášť aj predstavitelia vlády, neprispievali k šíreniu dezinformácií, či dokonca neboli ich pôvodcom. Je to dôležité aj pre riadny a nerušený výkon práce inštitúcií, ktorých reputáciu či autoritu to môže poškodiť. Skúsme sa tomu, prosím, vyvarovať, to je môj záverečný apel v rámci môjho vystúpenia v tejto rozprave.
A ešte raz chcem veľmi pekne poďakovať za prácu, ktorú verejný ochranca práv a jeho úrad vykonáva.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne za slovo.
A ďakujem kolegyni Števulovej, že nám tu prečítala ten list. Keď som to počúvala, celý ten zoznam vlastne subjektov, ktoré sú pod ním podpísané, tak som sa naozaj pýtala, že kto vlastne tento návrh podporuje, pre koho je robený, z akého dôvodu, pretože to by mal byť základný účel každej legislatívy, že teda chceme pomáhať nejakému sektoru. A tu celý sektor vlastne sa voči tomu vyhradzuje, nesúhlasia s tým. Tak ja naozaj neviem, aj sme sa to tu viacerí pýtali, že čo je účelom tohto zákona, prečo je robený. No ja niekedy mám fakt pocit, že toto je už také absurdné, že tu musí byť skrytá kamera. Normálne, že kde je tu tá skrytá kamera. Tak sa tak obzerám, ale neviem.
Lebo to už sa nedá normálne vydržať. Ja už neviem na to nachádzať ani slová.
Kde je tá skrytá kamera? Kedy toto skončí? (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci, aj ďakujem kolegyni Zore Jaurovej, že tak pekne pomenovala a zosumarizovala teda, čo tu máme pred sebou, čo sa týka celého legislatívneho procesu. Samotný legislatívny proces je teda jedna z mojich obľúbených tém, venujem sa tomu už roky a vždy som naozaj kritizovala, keď sa úplne pošliapavali základné princípy legislatívneho procesu. V minulosti sme to videli veľakrát v rôznych obdobách, ale to, čo sa deje naozaj posledné mesiace za tejto vlády, tak to je niečo nepredstaviteľné naozaj. To som si nevedela predstaviť, že vieme až tak hlboko klesnúť.
A tento zákon je toho príkladom, ono to celé vyzerá asi tak, ako keby si dieťa skladalo puzzle, a teda skúša tam tie dieliky do seba napasovať, ale mu to nejako nejde, tak to tam nasilu natlačí. A keď to nefunguje, keď to tam stále nepasuje, tak potom podupe, poskáče po tom ešte a aj tak to nesedí, tak si zoberie ešte kladivo a ešte kladivom to tam potrieska. Aký je ten výsledok? Asi z toho nebude úplne ten pekný obrázok, ako z toho mal byť poskladaný.
A naozaj úplne mimoriadne ma zarazilo, keď tu pán Farkašovský teda v pléne na margo rozpravy uviedol, že teda apeloval na nejakú kultúru v tomto pléne. Pritom toho, čo sme tu svedkami, je presne to, čo Ústavný súd súd pomenoval, už to tu odznelo, upadajúca legislatívna kultúra.
Naozaj veď už sa zastavme, zastavte sa, toto nie je možné takýmto spôsobom ďalej pokračovať. Úplne ste tu rozbili na franforce legislatívny proces a to, čo prinášate, je absolútne strašné.
Veď skúsme naozaj tú legislatívnu kultúru, nejakým spôsobom sa tu snažiť obnoviť.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, aj kolegyni Jurík za veľmi podrobné objasnenie a zdôvodnenie nášho návrhu zákona. Naozaj my sa v Progresívnom Slovensku zameriavame na adresnú pomoc tým najzraniteľnejším a jedným z týchto opatrení, ktoré takýmto spôsobom môže pomôcť ľuďom, ktorí to najviac potrebujú, je práve príspevok na úhradu nákladov na bývanie. Nie je to žiaden výmysel, ktorý by sme si my len tak z čista jasna vymysleli, ide o koncept, ktorý je osvedčený v iných krajinách a myslím si, že práve to je cesta, akým spôsobom by sme mali aj k prijímaniu legislatívy pristupovať. Že keď vieme, že niečo dobre funguje v zahraničí, vieme, že tu máme problém, naozaj ľudia sú vystavení chudobe a čo je horšie ako riziko straty domova. A najlepšie je takýmto situáciám predchádzať a zamerať sa na preventívne opatrenia a práve toto je jedno z tých preventívnych oparení, ktoré môže pomôcť ľuďom, aby sme zabránili tomu, že prídu o strechu nad hlavou a o domov a že vlastne im to negatívnym spôsobom zasiahne aj do ich rodinného života, do starostlivosti o deti. Naozaj tie situácie sú hrozné.
A teda aj vláda sa zaviazala v tom programovom, vo svojom programovom vlády, že navrhne úpravu príspevku na bývanie ako samostatnú dávku, teda zatiaľ sa venovala skôr iným témam, tak mňa to mrzí, že teda neprišlo na ľudí, ktorí to najviac potrebujú. Aj strana HLAS vo svojom programe sa hlásila k právu na bývanie. Konkrétnejšie tam bolo uvedené, že bývanie predstavuje nielen základnú životnú potrebu a podmienku, ale predovšetkým jedno zo základných ľudských a sociálnych práv, súhlasím.
Takže máme tu návrh zákona, ktorý presne toto adresuje, bolo by super, keby ste ho podporili.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, aj za toto vystúpenie v rozprave, už sme tu videli všeličo, ale toto je tiež legislatívno-technicky zaujímavé, že vlastne sa tu navrhuje novelizovať nie zákon v nejakom znení, ale novela, ktorá novelizovala ten zákon, no neviem.
A súhlasím s tým, že tiež je to dôsledok toho, akým spôsobom tu prebiehajú procesy, máme tu skrátené legislatívne konanie, ak sa nemýlim, toto je dokonca to skrátené legislatívne konanie, kde v samotnom jeho odôvodnení je uvedené, že cieľom je riešiť dlhodobý problém, čo z povahy veci sa vylučuje, lebo skrátené legislatívne konania nemajú byť na to, že riešime nejaký dlhodobý problém, ak tu takýto dlhodobý problém je, tak, samozrejme, poďme ho riešiť, ale normálne riadnym legislatívnym procesom, kde by ani takéto legislatívno-technické problémy určite nevznikali, resp. by boli v tom celom procese vychytané. A naozaj už ja by som chcela apelovať na to, aby vláda konečne začala k legislatívnemu procesu pristupovať riadne v súlade so zákonom a nerobila si zo skráteného legislatívneho konania riadny prostriedok, pretože už sa to akosi v praxi obrátilo, že už SLK tu máme naozaj na všetko a toto je tiež jeden z tých absolútnych prípadov.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne za slovo aj za podporu od poslanca Dostála. Veľmi dobre si to pomenoval a rozdelil naozaj, že sú to dve odlišné veci, ktoré tu máme na stole. Čo sa týka zväzkov párov rovnakého pohlavia, tak aj tam ten spor, ako si ho nazval, je pomerne jasne ustálený už judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, a teda Slovensko by malo prijať právnu úpravu pre páry rovnakého pohlavia, ale to tu nemáme na stole.
Naozaj tento návrh sa týka len toho, aby nedobrovoľne neprichádzali slovenskí občania o slovenské občianstvo, čo je niečo, čo som si myslela, že sa naozaj vieme zhodnúť naprieč politickým spektrom. Nie je v rozpore s ústavou, naopak, v rozpore s ústavou je takýto zásadný zásah do práva na súkromie, a teda rešpektovanie rodinného života.
Ako tu už aj predtým odznelo v tejto rozprave, tak myslím si, že práve tento náš návrh zákona je naozaj na podporu ochrany rodiny, pretože, samozrejme, stratou štátneho občianstva dochádza k zásahu do rodinných väzieb a my tomu chceme zabrániť. Takže na tom by sme sa tiež mali zhodnúť, pretože všetci tu v tejto sále chceme podporovať rodiny a týmto naším návrhom to preukazujeme.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, aj poslankyni Števulovej, že otvorila aj túto tému, ktorej som sa ja už nestihla venovať v mojom príspevku, a teda naozaj aj vo vzťahu k tomu zákazu, ktorý sa týka obydlí osôb verejného záujmu, sa vyjadril práve aj ten úrad OBSE, ktorého správu som sa vám tu snažila priblížiť. A konkrétne teda konštatuje rovnako ako v ostatných prípadoch, že tieto generálne zákazy všeobecné sú problematické z toho titulu, že v prípade obmedzovania slobody zhromažďovania vždy je potrebné vychádzať zo špecifických okolností, a teda posudzovať to prípad od prípadu.
A napríklad práve vo vzťahu k obydliam je uvedené v tej správe, že môže ísť napríklad o situáciu, kedy dochádza k opakovaným zhromaždeniam na konkrétnom mieste, ktoré majú naozaj závažný intimidujúci alebo ohrozujúci charakter. Čiže nie že generálne zakážeme, ale naozaj prípad od prípadu posudzujeme tento zásah práve preto, že ako tu mnohokrát odznelo, sloboda zhromažďovania patrí medzi základné práva, základné politické práva, ktoré je potrebné chrániť a štát to musí zabezpečovať a týmito generálnymi zákazmi jednoducho túto svoju úlohu nebude plniť. To je, takým spôsobom naozaj k tomu teraz pristupujeme v dôsledku tohto návrhu zákona.
Čiže generálne pravidlá jednoducho nie sú v súlade s testom proporcionality, jednoducho neprechádzajú tým, akým spôsobom sú nastavené limity zhromažďovania aj v ustálenej judikatúre Európskeho súdu pre ľudské práva.

Ďakujem vám veľmi pekne za množstvo faktických poznámok, ktoré tu otvorili veľa, veľa tém.
Ja by som chcela reagovať na pána poslanca Gašpara, ktorý teda odôvodnil túto zmenu, ktorá sa týka slobody zhromažďovania tým, aby sa všetky zhromaždenia, aby všetky zhromaždenia prebiehali bez rizika, že sa stane obdobná udalosť ako 15. 5. Až na to, že tam proste nebolo zhromaždenie ohlásené. To nesúvisí absolútne s tým, čo upravuje celý novelizačný čl. 1, a teda úprava slobody zhromažďovania. To sme tu opakovane hovorili aj v jednotlivých rozpravách a to je jeden zo základných problémov celého toho návrhu zákona, že obmedzenia, ktoré prinášate v súvislosti so slobodou zhromažďovania nesúvisia vôbec s bezpečnostnou situáciou. A ako tu naznačil pán poslanec Erik Kaliňák, tak asi súvisia skôr s vašimi vlastnými nejakými boliestkami z minulosti, že sa vám stalo, že niekto vám narúšal vaše zhromaždenie. Ale aj kolidujúce zhromaždenia aj protidemonštrácie sú chránené slobodou zhromažďovania. A áno, má ich vedieť polícia svojimi silami, svojimi schopnosťami vedieť korigovať a zasiahnuť vtedy, keď to prekročí tú mieru, ktorá jednoducho zasahuje už takým závažným spôsobom do slobody zhromažďovania iného človeka, že vtedy, to je základný princíp.
Prečítajte si naozaj judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, aj to posúdenie, o ktorom som tu v rozprave hovorila, určite ho máte v mailovej schránke aj vy. Môžem vám to prípadne ešte aj preposlať. Naozaj, tam to máte dosť jasne uvedené, takže to, že vy nevidíte logický dôvod, prečo by to nebolo možné, napríklad generálne stanoviť 50 metrov, tak si treba naštudovať naozaj judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva. Akým spôsobom sa vykladá to, ako sa má chrániť sloboda zhromažďovania, lebo toto je s tým jednoducho v rozpore. To je tak.
Ďakujem. (Potlesk.)

Prajem pekný deň.
Vážené dámy, milí páni, úplne rozumiem, že už by ste najradšej mali túto schôdzu za sebou vrátane prerokovania návrhu zákona, ktorý sa stal známy ako lex atentát, ale považujeme za dôležité, aby v tomto pléne opätovne jasne odzneli výhrady, ktoré už tu boli do veľkej miery tlmočené, ale tentokrát vo svetle predbežného posúdenia predmetného návrhu zákona Úradom pre demokratické inštitúcie a ľudské práva, Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe, ktorý bol koaličným aj opozičným poslancom a poslankyniam doručený včera Národným strediskom pre ľudské práva. A budem o tomto posúdení hovoriť, samozrejme, v kontexte pozmeňujúceho návrhu, ktorý do určitej miery zmierňoval pôvodné znenie zákona, obzvlášť vo vzťahu k slobode zhromažďovania, ktorej sa špecificky toto posúdenie venuje. Tento pozmeňujúci návrh predložil pán poslanec Gašpar, ktorého sme tu v pléne často počuli hovoriť o porušovaní základných práv a slobôd, takže verím, že by ho závery tohto posúdenia mohli zaujímať. Keďže sme v treťom čítaní, ako som už uviedla, budem sa venovať len tým častiam správy, ktorá sa dotýka zmien schválených v pozmeňujúcom návrhu. Ale bolo by skvelé, keby ste si ju prečítali naozaj celú.
Prvý okruh, ktorému sa správa venuje, sú zhromaždenia pri súdoch. Pôvodný návrh zákona upravoval zákaz zhromaždenia v okruhu 50 metrov od objektu, v ktorom má stále sídlo Ústavný súd Slovenskej republiky alebo všeobecný súd, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Pozmeňujúci návrh poslanca Gašpara, ktorý sa pretavil do spoločnej správy výborov, upravil toto ustanovenie tak, že vyňal z generálneho zákazu všeobecný súd a preniesol ho do výpočtu situácií, kedy zhromaždenie zakáže obec, a to konkrétne v prípade, ak, citujem: "sa má konať v okruhu 50 metrov od objektu, v ktorom má sídlo, alebo v ktorom vykonáva svoju pôsobnosť všeobecný súd, ak účel zhromaždenia priamo súvisí s rozhodovacou činnosťou všeobecného súdu."
V dôsledku pozmeňujúceho návrhu poslanca Gašpara tu teda máme dve odlišné úpravy vo vzťahu k zhromaždeniam pred súdmi. V prípade Ústavného súdu sa zakotvuje generálny zákaz zhromaždenia v okruhu 50 metrov a v prípade všeobecných súdov zhromaždenie zakáže obec, ak sa má konať v okruhu 50 metrov od súdu, ak účel zhromaždenia priamo súvisí s rozhodovacou činnosťou všeobecného súdu. Teraz aj tento koniec je dôležitý.
A teraz v čom je problém? Ako vyplýva z posúdenia Úradu OBSE, ktoré vychádza z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva a reflektovalo práve aj tento pozmeňujúci návrh, citujem: "Pokiaľ ide o súdne konanie, kým individuálny zákaz pokojného zhromaždenia v bezprostrednej blízkosti súdnych budov môže slúžiť oprávnenému záujmu, a to chrániť súdny proces v konkrétnom prípade pred vonkajšími vplyvmi, resp. zabezpečiť, aby v danom prípade nebol narušený riadny výkon spravodlivosti, čím sa chránia práva účastníkov uvedeného súdneho konania, zákaz by však mal byť prispôsobený úzko na dosiahnutie tohto záujmu na základe posúdenia konkrétnych okolností a nemôže predstavovať všeobecný zákaz formulovaný v absolútnych podmienkach."
Z uvedeného je zrejmé, že navrhovaná úprava nespĺňa limity, ktoré sú dané potrebou chrániť slobodu zhromažďovania, keďže v prípade Ústavného súdu je zakázaný úplne generálne, to tam zostalo, čím teda nie je naplnený test proporcionality a v prípade všeobecných súdov sa síce pozmeňujúcim návrhom upravilo, že sa zákaz týka zhromaždení, ktoré priamo súvisia s rozhodovacou činnosťou všeobecného súdu, ale to nie je dostačujúce. Oprávnenosť zákazu zhromaždenia je totižto potrebné posudzovať vo vzťahu ku konkrétnym okolnostiam konkrétneho prípadu a s ním súvisiaceho zhromaždenia a nie všeobecne súvis s rozhodovacou činnosťou všeobecného súdu. Touto podmienkou sa totižto zabezpečilo iba to, že nebude zakázané zhromaždenie, ktoré sa týka napríklad predraženého verejného obstarávania na rekonštrukciu budovy súdu, ale navrhovaná úprava nezabezpečuje nutnosť posúdenia individuálnych okolností konkrétneho prípadu, kde by bolo potrebné bližšie vyšpecifikovať, aké okolnosti konkrétneho prípadu musia byť naplnené, aby zhromaždenie s ním súvisiace mohlo byť vôbec zakázané. Čiže táto generálna klauzula jednoducho neobstojí v teste, ktorý sa vyžaduje v prípade posudzovania ochrany slobody zhromaždenia.
Rovnako ako v prípade Ústavného súdu je všeobecný zákaz v prípade ostatných inštitúcií, ktoré aj po pozmeňujúcom návrhu zostali v § 1 ods. 6 v nesúlade s princípmi slobody zhromažďovania, a to obzvlášť v kontexte, ako upozorňuje OBSE, potreby zachovávania slobody politického prejavu, s ktorou sa práve dotknuté budovy spájajú. V jadre slobody zhromažďovania je právo zhromažďujúcich si zvoliť miesto, kde vedia najlepšie komunikovať svoje posolstvo voči želanému publiku. Toto je tým pádom narušené. A Úrad OBSE vyzýva k tomu, aby bol tento generálny zákaz úplne odstránený z predmetnej novely zákona.
Ďalším okruhom som kolidujúce zhromaždenia, ktoré boli tiež upravené pozmeňujúcim návrhom tak, že v prípade existencie dôvodnej obavy, ak dôjde k stretu účastníkmi, ktorý nebolo možné odstrániť dohodou o úprave času alebo miesta a pokojný priebeh nie je možné zabezpečiť nasadením dostupných síl a prostriedkov, tak sa zakáže to druhé ohlásené zhromaždenie. To znamená, že tam má prednosť prvé ohlásené.
Judikatúra ESĽP sa extenzívne venuje práve kolidujúcim zhromaždeniam a teraz v čom je problém.
Po prvé, definovanie dôvodnej obavy. Úrad OBSE uvádza, že nestačí púhé podozrenie, obavy a predpoklady, tá hrozba musí byť naozaj reálna. To znamená, že keď si dopredu generálne zakotvíme takúto možnosť zákazu, tak to narúša tú slobodu zhromažďovania, ktorú je potrebné garantovať. Zároveň formulácia, že nasadením dostupných síl a prostriedkov sa nepodarilo zabezpečiť teda ochranu slobody zhromažďovania, tiež naráža na limity a ochranu, ktorá slobodu zhromažďovania musí zabezpečovať. Pretože štát má pozitívny záväzok chrániť slobodu zhromažďovania a to, že nemá napríklad dostatočné dostupné sily a prostriedky, nemôže byť dôvodom pre zásah do slobody zhromažďovania en bloc vopred. A zároveň to, čo tam bolo doplnené a upravené pozmeňujúcim návrhom, kedy pôvodne nebolo jasné, ktoré zhromaždenie má byť vlastne v takejto situácii zakázané, ja som na to síce upozorňovala, ale ten spôsob, akým sa to upravovalo, žiaľ, nie je dobrý a dostačujúci, pretože sa stanovilo generálne pravidlo, že zakázané má byť v podstate neskôr ohlásené zhromaždenie. Štáty však majú povinnosť a teda pozitívny záväzok chrániť pokojné zhromaždenia pred narušením.
A teraz si predstavme, že máme dve zhromaždenia, ktoré sú nejakým spôsobom kolidujúce, a my sa k tomu postavíme len tak, ktoré bolo prvé ohlásené. To nespĺňa tento pozitívny záväzok štátu, ktorý má zabezpečiť ochranu pokojného zhromaždenia. Preto tieto generálne zákazy sú takým spôsobom problematické a naozaj vo vzťahu k judikatúre Európskeho súdu pre ľudské práva jednoducho neobstoja.
Ako som už uviedla, keďže sme v treťom čítaní, venovala som sa len tým častiam tej správy, ktorá sa dotýka zmien schválených v pozmeňujúcom návrhu, ale bolo by naozaj veľmi dobré, keby ste si pozorne prečítali tú správu, ktorú ste dostali aj do mailových schránok, pretože jasným spôsobom tam uvádza, ako je narušená sloboda zhromažďovania tým, ako je formulovaný aj tento už pozmenený návrh zákona.
A preto naozaj zvážme, či takýmto spôsobom chceme do tejto základnej, do tohto základného práva, politického práva ľudí zasiahnuť.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)