Videokanál poslanca

Ďakujem veľmi pekne za faktické poznámky poslankyni Števulovej. Ja úplne s tebou súhlasím, že odoberanie štátneho občianstva by v zásade malo byť naozaj len v prípade, keď si to tí ľudia želajú, alebo keď naozaj došlo k zisku štátneho občianstva podvodom. A my sa tou úpravou snažíme naozaj odstrániť aspoň túto základnú diskrimináciu, hoci aj v minulosti sme presadzovali zmiernenie celkovej tej úpravy odoberania štátneho občianstva v našom zákone.
A, Ivo Štefunko, ty si veľmi dobre poznamenal práve aj ten paradox v kontexte toho, že mávame tu opakovane debaty o zlom demografickom vývoji na Slovensku a hľadanie riešenia, ako teda získať, posilniť teda obyvateľstvo na Slovensku, aby nám rástlo a tak ďalej. A tu máme situáciu, kedy my vlastne sa zbavujeme ľudí, odoberáme občianstvo ľudom, ktorí, ktorí o neho prísť nechcú, že to je absolútne absurdné. Ja už ani neviem, akým spôsobom sa toto dá komentovať. To nedáva žiadny zmysel, absolútne žiadny.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Ako som už uviedla v úvodnom slove, cieľom nášho návrhu je odstrániť súčasný stav porušovania základných práv a slobôd ľudí, ktorí sú nedobrovoľne oberaní o slovenské občianstvo. Podľa dnes platného zákona nestratíte naše občianstvo, ak získate občianstvo svojho manžela alebo manželky, ale toto sa týka len párov odlišného pohlavia. Túto výnimku neaplikuje zákon v prípade párov rovnakého pohlavia. Ak si totiž Slovák zoberie Brita alebo Slovenka Dánku a zároveň prijmú štátne občianstvo svojho manžela či manželky, to naše automaticky strácajú. Naše zákony totiž právne zväzky osôb rovnakého pohlavia, ktoré boli uzavreté v zahraničí neuznávajú, berú to, ako keby neexistovali. Novelizované ustanovenie zákona o štátnom občianstve, to súčasné znenie je v rozpore s ochranou a garanciou základných práv a slobôd všetkých fyzických osôb bez ohľadu na ich sexuálnu orientáciu, a to konkrétne v rozpore s právom na rodinný život, ktorý patrí do základnej, najzákladnejšej sféry ich súkromia. Vo vzťahu k obsahu a rozsahu pojmu súkromný a rodinný život, tak ako je obsiahnutý aj v našej ústave, je nutné vychádzať z definície tohto pojmu, ako ho ustálila judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva. Podľa judikatúry Ústavného súdu je pojem súkromný život obsahovo širokým pojmom, ktorý nemožno obmedziť len na intímnu sféru a úplne z neho vylúčiť vonkajší svet tejto sféry. Ochrana súkromného života jednotlivca teda zahŕňa aj jeho právo nadväzovať a rozvíjať vzťahy so svojimi blízkymi a vonkajším svetom. Ochrana rodinného života sa týka súkromia jednotlivca v jeho rodinných vzťahoch voči iným fyzickým osobám, čo v sebe zahŕňa vzťahy sociálne, kultúrne, ale aj morálne či materiálne. To je z judikatúry nášho Ústavného súdu, ktorý sa odvoláva, samozrejme, aj na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá je v tomto kontexte pre nás určujúca. Judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva pod pojem súkromný život zahŕňa okrem iného aj právo zakladať a rozvíjať vzťahy s inými osobami a do sféry ochrany tohto článku patrí aj sexuálna orientácia či sexuálny život jednotlivca. To je napríklad rozsudok ESĽP Pajić proti Chorvátsku.
Ako ďalej vyplýva z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, pod ochranu rodinného života spadajú vzťahy párov osôb rovnakého pohlavia, respektíve ich stabilný de facto vzťah. Ochrana poskytovaná článkom 8 dohovoru a článkom 19 ods. 2 ústavy, teda právo na súkromie sa jednoznačne vzťahuje aj na tie páry rovnakého pohlavia, ktoré uzavreli manželstvo alebo inú formu zväzku v zahraničí v súlade s právom danej krajiny. Základné práva podľa článku 19 ods. 2 ústavy a článku 8 dohovoru ako aj všetky ostatné základné práva slobody sa musia uplatňovať v súlade so zásadou zákazu diskriminácie vyjadrenej v článku 12 ods. 2 ústavy a v článku 14 dohovoru. Sexuálna orientácia patrí medzi zakázané diskriminačné dôvody spadajúce pod obsah pojmu iné postavenie, čo vo svojej judikatúre potvrdil aj Európsky súd pre ľudské práva. Pri aktuálnej právnej úprave teda dochádza k situácii, kedy štát diskriminuje určitú kategóriu osôb iba z dôvodu ich sexuálnej vzťahovej orientácie, keďže rozlišovacím kritériom pri garantovaní práva na rodinný a súkromný život v kontexte straty štátneho občianstva Slovenskej republiky je skutočnosť, či ide o rodinný život kategórie osôb s inou sexuálnou orientáciou. Takýto stav je, samozrejme, ľudsko-právne neakceptovateľný, a teda aj ústavnoprávne, keďže porušuje ústavu aj dohovor. Strata štátneho občianstva je pritom mimoriadne závažným následkom, s ktorým sa spája strata veľkého množstva práva, ktoré sú práve so štátnym občianstvom spojené. Od volebného práva cez právo na pobyt až po práva sociálneho zabezpečenia. Podstatou zásahu do základných práv a slobôd, ktorý nami navrhovaná novela odstraňuje, je nerešpektovanie ani najzákladnejšieho prvku partnerského vzťahu, túžbu a možnosť byť spolu. Tráviť spolu čas v rovnakom čase na jednom mieste a rozvíjať svoj vzájomný vzťah. Súčasná právna úprava tak doslova trestá dotknuté osoby len pre ich sexuálnu orientáciu tak, že ich stavia pred otázku, kedy sa musia rozhodnúť, či budú plnohodnotne napĺňať svoj rodinný život vrátane nadobudnutia štátneho občana občianstva svojho partnera či partnerky a práv s tým spojených a strpia trest, ktorý im Slovenská republika za toto ukladá, ktorým je strata občianstva, alebo sa vzdajú časti práv, ktoré sa viažu na ich rodinný život v spojení s nadobudnutím štátneho občianstva krajiny manžela, manželky a takáto dilema, pred takúto dilemu by sme naozaj nikoho nemali stavať. Je to v demokratickej krajine absolútne neprípustné, ide o neprimeraný a neodôvodnený závažný zásah do základných práv a slobôd dotknutých osôb. Súčasná právna úprava tak neprípustne zasahuje do najintímnejšej sféry akéhokoľvek medziľudského vzťahu, ktorý musí byť pred externými zásahmi najprísnejšie chránený. V právnom štáte, ktorý zabezpečuje riadnu ochranu a garanciu základných práv a slobôd je neprijateľné, aby dochádzalo k takým neprípustným zásahom, ktoré obmedzujú realizáciu a možnosť rozvíjať rodinný život, a ktoré trestajú dotknuté osoby za plnohodnotné napĺňanie ich rodinného života, a to priamo samotnou právnou úpravou. A takým závažným trestom, ako je strata slovenského občianstva, nedobrovoľná strata slovenského občianstva.
V súčasnosti už 50 krajín umožňuje párom rovnakého pohlavia uzavrieť zväzok, či už vo forme manželstva, alebo registrovaného partnerstva a, samozrejme, aj Slováci a Slovenky odchádzajú do týchto krajín, idú tam študovať, pracovať. Nachádzajú si tam partnerov, partnerky a tým pádom dochádza aj k tomu, že tam uzatvárajú zväzky a bytostne sa ich táto situácia dotýka. Slovensko ich teda trestá stratou štátneho občianstva a nezmyselne prichádza o vlastných štátnych občanov a občianky. Oberá konkrétnych ľudí o štátne občianstvo, a to len z dôvodu ich identity a napĺňania ich rodinného života. Niečo, čo by nám všetkým malo byť úplne vzácne.
Dôkazom tejto neprijateľnej reality je aj nedávno medializovaný prípad pôvodne slovenského občana Lukáša, ktorý koncom leta 2022 uzavrel manželstvo s britským občanom a na základe tohto zväzku získal britské občianstvo.
V dôsledku toho mu bolo doručené rozhodnutie Slovenska o tom, že mu odoberajú slovenské občianstvo.
Lukáš mi akurát včera napísal mail v reakcii na môj príspevok na sociálnych sieťach, kde som informovala o tomto návrhu zákona a s jeho dovolením z neho zacitujem: "Ohľadom toho návrhu novely zákona o občianstve, chcel som sa poďakovať. Ten Slovák, ktorého spomínate v tom príspevku na facebooku, som ja. Vážim si, že Progresívne Slovensko takto rýchlo reaguje na tento prípad a že prichádzate s týmto návrhom. Budem držať palce. Viem, že parlamentná matematika a cynizmus tejto vládnej koalície to asi nepustí, ale aj ako gesto to veľa znamená a rozumní ľudia to ocenia aj tak. Štát totiž patrí všetkým občanom rovnako.".
Ďakujem. (Potlesk.)

Vážené kolegyne, milí kolegovia, spoločne s kolegyňou Zuzanou Števulovou a Ondrejom Prostredníkom sme predložili návrh novely zákona o štátnom občianstve, ktorého cieľom je odstránenie porušovania základných práv a slobôd, ktoré je spôsobené súčasnou úpravou zákona o štátnom občianstve. V súčasnosti sú LGBTI+ ľudia, ktorí získajú občianstvo svojho manžela alebo manželky oberaní o slovenské občianstvo. To je v demokratickej krajine absolútne neprípustné.
Viac o našom návrhu poviem v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvá. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne za slovo pán predsedajúci.
Vážené kolegyne, milí kolegovia, ako už pani poslankyňa Števulová vo svojom príspevku uviedla, prerokovanie tohto návrhu zákona je obzvlášť dôležité v situácii, v ktorej sa dnes celospoločensky nachádzame a v kontexte toho, že aj dnes tu budeme rokovať, teda hlasovať o návrhu zákona, ktorý je známy ako lex atentát. Máme tu totižto v spoločnosti mnoho ľudí, ktorí čelia útokom, vyhrážkam, vlastne žijú úplne v prostredí neustáleho strachu a obáv o svoj život, ale aj o svoje fungovanie vôbec v spoločnosti, pohybe, pohybu sa po verejnosti vrátane ich rodinných príslušníkov. V mojom príspevku sa budem venovať špecifickej situácii, ktorej čelia ženy, ktoré sa venujú ochrane ľudských práv, špecificky reprodukčných práv, presadzovaniu práv LGBTI+ ľudí, či iných menšín a ľudí s utečeneckou skúsenosťou. Tomuto problému sa venujú krajiny naprieč celou Európou a v podstate naprieč celým svetom. Tento týždeň v utorok sme na parlamentnom zhromaždení Rady Európy prerokovali a takmer jednomyseľne schválili rezolúciu, ktorá sa práve situácii ľudskoprávnych aktivistiek venuje. Rada by som vám teda pri tejto príležitosti priblížila, čomu tieto ženy čelia a čo je potrebné spraviť, aby sme túto neprijateľnú situáciu zvrátili.
Na úvod úryvok z knihy Ženy a moc od Mary Beard, ktorú som čítala práve cestou do Štrasburgu zhodou okolností a v ktorej opisuje, akým vyhrážkam a umlčiavaniu ženy, ktoré pôsobia vo verejnom priestore, čelia.
Citujem: "Invektívy nevyvoláva to, čo hovoríte, ide o to, že ste si dovolili prehovoriť. A obsah invektív a vyhrážok to potvrdzuje, keďže pozostávajú z predpokladateľného menu znásilnení, bombových atentátov, vraždy a tak ďalej.
No výrazná podkategória sa zameriava na umlčanie žien a neustále sa opakujúci výrok znie: ´Drž už p..., k... .´
Iní sľubujú, že ženy prinútia mlčať. Dostala som tweet so slovami: ´Odseknem ti hlavu a ošukám ju.´ Niekto kto sa vyhrážal americkej novinárke, si na twittri zvolil nick Bezhlavá sviňa. Zatiaľ čo iná dostala takúto perlu: ´Mali by ti vytrhnúť jazyk.´" Toto je dokonalá ukážka toho, čomu dennodenne mnohé ženy čelia len preto, že sa zapojili do spoločenskej diskusie. Len preto, že chcú mať pri rozhodovaní svoj hlas.
Bývalá komisárka Rady Európy pre ľudské práva Dunja Mijatovičová v marci tohto roku uviedla: "Obhajcovia práv žien svojou obdivuhodnou prácou a odvahou aktívne prispievajú k budovaniu spoločnosti bez predsudkov a diskriminácie žien a dievčat a ich nároku na sexuálne a reprodukčné zdravie a práva. Treba predchádzať hrozbám a obťažovaniu obhajcov práv žien, treba ich vyšetrovať a sankcionovať, pričom treba povzbudzovať a podporovať ich úsilie o presadzovanie a ochranu sexuálnych a reprodukčných práv." Obhajkyne ľudských práv sú vystavené rodovo špecifickému násiliu, či online, alebo offline, ako tu už odznelo, vrátane verejného zahanbovania, zverejňovania osobných údajov, tzv. doxing a sexuálneho osočovania. Cieľom obťažovania je podkopať ich dôveryhodnosť a odradiť ich od pokračovania v ich činnosti, umlčať ich. Často sú aj obeťami aj rôznych foriem diskriminácie.
Rezolúcia, ktorú sme na parlamentnom zhromaždení Rady Európy prijali, definuje ochrankyne ľudských práv ako aktivistky, členky mimovládnych organizácií, ale aj zdravotníčky, aktérky zo súkromného sektora, výskumníčky, právničky, študentky, učiteľky, umelkyne, odborárky, blogerky, štátne zamestnankyne či novinárky. V podstate všetky ženy, ktoré sa zapájajú do spoločenskej diskusie. V kontexte zmenšujúceho sa občianskeho priestoru obhajkyniam ľudských práv často chýba uznanie a ich prínos je minimalizovaný, čomu nenapomáha ani extrémna rôznorodosť ich postavenia a rôznorodosť ich práce.
Čomu teda konkrétne čelia? Ako som už aj uviedla, sú často ohrozované a napádané za to, čo robia, za myšlienky, ktoré propagujú a za to, kým sú a za koho sú vnímané. Dostávajú konkrétne hrozby voči ich vlastnej osobe, ale aj voči rodinným príslušníkom, a to s cieľom umlčať ich. Máme tu tiež rozvinuté antigenderové hnutie, ktoré ich považuje za hrozbu, pretože spochybňujú tzv. tradičnú víziu žien v spoločnosti. Vzhľadom na tieto výzvy a prekážky je nevyhnutné bojovať proti dezinformáciám o právach žien a obhajcoch ľudských práv a zabezpečiť ich digitálnu bezpečnosť. To je niečo, s čím máme obrovský problém aj tu Slovensku. Nárast populizmu a mizogýnie v Európe má negatívny vplyv na ich prácu a často sú aj terčom cielených hromadných nenávistných kampaní, čo je vlastne aj dobre zdokumentované. Obhajkyne ľudských práv pracujúce na ochrane sexuálnych a reprodukčných práv žien čelia stigmatizácii, zastrašovaniu, útokom a niekedy aj stíhaniu. Útoky smerujú na ich česť či povesť, ale môžu byť aj fyzické. A k čomu teda konkrétne vyzvala rezolúcia Rady Európy voči teda všetkým zmluvným krajinám, kde patrí aj Slovensko a bola teda, pripomínam, prijatá takmer jednomyseľne. Po prvé, podpísať, ratifikovať a implementovať Dohovor Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a boji proti nemu, ako aj implementovať Deklaráciu OSN o obhajcoch ľudských práv, zabezpečiť vykonávanie rozsudkov ESLP v súvislosti so situáciou všetkých obhajcov ľudských práv. Zrevidovať trestné kódexy s cieľom zahrnúť diskrimináciu na základe sexuálnej orientácie, rodovej identity a prejavu a pohlavných charakteristík berúc do úvahy prierezový rozmer.
Toto je niečo, čo tiež nám ešte chýba v našom Trestnom zákone. Vyšetrovať a stíhať páchateľov, zabezpečiť, aby trestné konania súvisiace s rodovo špecifickými trestnými činmi boli ústretové k obetiam a rešpektovali práva obetí. Ale aj posilniť dôveru občianskej spoločnosti vo verejné inštitúcie. To je niečo, v čom taktiež dlhodobo zlyhávame a sme práve na opačnej trajektórii. Poskytnúť tiež predvídateľné financovanie ich práce, čo je tiež problém, ktorému čelíme aj v uplynulých mesiacoch, ako aj poskytovať školenia všetkým ľuďom, ktorí sa vo svojich pracovných povinnostiach stretávajú práve s ich činnosťou.
Návrhom, ktorý sme spoločne s poslankyňou Zuzanou Števulovou predložili a o ktorom budeme dnes hlasovať, môžeme spraviť aspoň jeden krok, jeden malý krok vpred, ktorým vyšleme jasný signál, že ako najvyšší zákonodarný zbor sa odmietame prizerať útokom, ktorým mnohí ľudia na Slovensku čelia. Že ich považujeme za neprijateľné a že chceme týmto ľuďom zabezpečiť ochranu, ktorá pomôže zmierniť útoky a nenávisť, ktorej čelia. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne.
Ja by som teda k tejto téme ešte chcela dodať spresnenie, keďže sa tu objavili nejaké otázky o nejakej ideologizácii, čo ma teda dosť zarazilo, že akým spôsobom teda my vlastne ten zákon meníme. V súčasnej dobe je tam uvedené ženské priezvisko osoby inej ako slovenskej národnosti. To znamená, že, ja by som čakala, že teda skôr bude vadiť to, že my tu v zákone máme teraz ako keby upravenú tu situáciu tak, že ženské priezvisko môže mať akákoľvek osoba bez ohľadu na pohlavie. A meníme to na úpravu, priezvisko osoby ženského pohlavia. Osoba ženského pohlavia je normálne právny pojem, takisto v tom istom zákone máme napríklad dieťa ženského pohlavia. Čiže to nie je žiadna ideológia, to je normálne legislatívna úprava v súlade s tým, ako sa zákony píšu. Takže naozaj netreba za všetkým hľadať nejakého bubáka.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne za slovo a ďakujem za všetky faktické poznámky.
Budem reagovať asi na, iba na pani poslankyňu Plevíkovú, keďže mala otázky.
Čo sa týka úpravy manželstva v ústave, tento zákon nijakým spôsobom do toho nezasahuje. Upravuje len podmienku v prípade, že došlo k uzavretiu manželstva, s ktorým bolo spojené zmena priezviska v zahraničí. To nijakým spôsobom nemá dopad na to, ako, akým spôsobom je upravené manželstvo na Slovensku. Kiež by to bolo také jednoduché. A zároveň my už dnes vlastne pre účely niektorých práv, pobytových práv vo vzťahu k občanom Európskej únie, obdobným spôsobom uznávané, uznávame zväzky párov rovnakého pohlavia, takže nič nové týmto neprinášame v tomto kontexte.
Čo sa týka tých viacerých priezvisk, že by mali štyri priezviská, zákon upravuje všeobecné pravidlo, kde je stanovený maximálny počet tých priezvisk, ktoré môžu byť takýmto spôsobom naakumulované, teda na dva, na dve. To znamená, že tento problém absolútne nevzniká.
A vo vzťahu k prechyľovaniu vy ste uviedli, že nemôžeme si to nechať inými krajinami vnútiť, alebo niečo v tomto kontexte, niečo s inými krajinami, že podľa mňa by sme sa mali zamerať na to, čo ľudia chcú, a vy síce hovoríte, že toto nie je to, čo ženy trápi, ale my sme s tým návrhom zákona prišli práve preto, že sa na nás ženy, konkrétne ženy slovenské obracali s tým, že ich to trápi. A aj v týchto dňoch pribúdajú ďalšie a ďalšie, ktoré sa na nás s týmto problémom obracajú. A jednoducho to, že vy si nechcete takýmto spôsobom upraviť priezvisko, je úplne v poriadku, je to vaša voľba. Ale máme tu ženy, ktoré si to priezvisko upraviť chcú a mali by sme im dať tú možnosť, pretože o to tu ide, aby ľudia mohli si sami zvoliť svoju vlastnú identitu, do ktorej patrí aj priezvisko.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci.
Ako som už uviedla v mojom úvodnom slove, navrhovaná zmena zákona o mene a priezvisku a ďalších súvisiacich predpisov sa zameriava na odstránenie praktických problémov a znevýhodnení, ktoré vyplývajú priamo z praxe. Teda ide o problémy, s ktorými sa ľudia, a obzvlášť aj ženy, stretávajú v prípade, ak si chcú upraviť priezvisko.
Návrh sme teda pripravovali na základe skúsenosti ľudí a ktorým sa snažíme takýmto spôsobom pomôcť.
Uvediem teda štyri okruhy, ktorých sa dotýka tento náš návrh zákona.
Prvým je možnosť vlastne úpravy priezviska pre deti nezosobášených párov. Nezosobášené páry musia svojim deťom vybrať iba jedno priezvisko, a teda musia sa rozhodnúť, či po mame, alebo po otcovi. A nezosobášení rodičia by po zmene zákona, teda na základe nášho návrhu, mohli určiť pre ich dieťa priezvisko, ktoré bude zložené z obidvoch priezvisk, teda z priezvisk obidvoch rodičov. Vzhľadom na narastajúci počet detí, ktoré sa rodia rodičom, ktorí nie sú zosobášení, v podstate súčasná právna úprava nereflektuje vývoj spoločenský a situáciu, v ktorej žijeme a v ktorej sa nachádzame. Vývoj pomeru detí narodených v manželskom zväzku a mimo neho krátko uvediem. Tento pomer bol v roku 1996, teda deti narodené v manželstve verzus deti narodené mimo manželstva približne 13 ku 2. V roku 2022 sa tento pomer významne zmenil na 3 ku 2. Čiže je úplne zjavné, že tá situácia spoločenská sa mení a vyvíja a my by sme ako najvyšší zákonodarný zbor mali vedieť na to reflektovať.
Druhou oblasťou je možnosť zvoliť si spoločné priezvisko zložené z obidvoch priezvisk osôb uzatvárajúcich manželstvo, a to pre obidve osoby uzatvárajúce manželstvo.
Podľa súčasnej právnej úpravy si vlastne iba jeden z páru môže zvoliť priezvisko tak, že si ponechá aj svoje pôvodné a pridá si to, ktoré majú spoločné. My chceme umožniť ľuďom, aby si mohli obidvaja z partnerského zväzku, teda obidvaja manželia zvoliť priezvisko spoločné, ktoré bude zložené z obidvoch tých priezvisk.
Ono je to vlastne aj paradoxné, teda zvláštne, absurdné, že sa to v súčasnej dobe nedá, pretože ľudia sa vlastne o tom dozvedajú v možnosti, keď už pristupujú k manželstvu a keď pred touto voľbou stoja a vtedy zistia, že vlastne to ani nie je možné. Čiže opäť to vychádza z praxe a z vôle ľudí, akým spôsobom si chcú svoje priezvisko upraviť a chcú mať túto možnosť. Všetko, čo navrhujeme a upravujeme, je vlastne len o tom, dať ľuďom viacej možností, viacej slobody sa rozhodnúť podľa toho, ako vidia svoju vlastnú identitu, ktorá je tvorená práve aj priezviskom.
Dnes si teda manžel nemôže zobrať druhé priezvisko po manželke napríklad a štandardne teda si manželka ponecháva to pôvodné a pripája si aj spoločné. Po našej zmene by si mohli obidvaja teda vytvoriť to spoločné priezvisko zložené z obidvoch ich priezvisk.
Tým tretím okruhom je možnosť mať ženské priezvisko bez koncovky slovenského prechyľovania pre všetky ženy, ktoré si to želajú, a to bez ohľadu na ich národnosť a potrebu jej deklarácie. Ženy dnes síce môžu mať priezvisko bez koncovky -ová, ale v zásade musia na matrike prehlásiť, že sú inej národnosti, čo teda považujeme za neprijateľné, pretože v prípade, ak sa žena rozhodne mať priezvisko bez -ová, tak by sme nemali tomu vytvárať nejaké nadbytočné podmienky a už vôbec nie ako keby nútiť tie ženy k tomu, aby prehlásili nejakú inú národnosť, lebo to sa v praxi deje. Tie ženy, ktoré to priezvisko chcú mať bez -ová, tak potom si zvolia inú národnosť, ktorú uvedú teda v záznamoch. A keď sa nad tým zamyslíme, tak to je úplne absurdné, pretože ten, ten cieľ, ktorý chcú dosiahnuť, sa v podstate takýmto spôsobom deje v zásade s istým obchádzaním zákonov, ku ktorým sú aj motivované vlastne na matrike. Čiže zmenou by sme len zosúladili to, čo sa v praxi deje a odstránili úplne zbytočnú podmienku, ktorá dnes v zákone je ustanovená.
A tým štvrtým okruhom je situácia, ktorá sa týka párov, ktorí uzatvárajú manželstvo alebo registrované partnerstvo v zahraničí, kde teda počas toho právneho aktu si zvolia tiež spoločné priezvisko a toto nie je možné v istých prípadoch, v prípade manželstva sa to týka párov rovnakého pohlavia, v prípade registrovaného partnerstva všetkých párov, nemôžu si vlastne to spoločné priezvisko preniesť aj do slovenského registra, pretože im to nie je umožnené.
My chceme umožniť osobám, ktoré uzatvorili manželstvo alebo iný riadne osvedčený vzťah v súlade s právnym poriadkom iného štátu, zosúladiť si priezvisko prijaté pri uzatvorení manželstva alebo iného riadne osvedčeného vzťahu, väčšinou je to teda registrované partnerstvo, s priezviskom evidovaným matrikou na Slovensku.
Súčasná právna úprava vlastne vytvára nežiaduci stav, kedy slovenskí občania, ktorí uzatvorili manželstvo v prípade párov rovnakého pohlavia, ako som už spomínala alebo registrované partnerstvo v prípade párov rovnakého aj odlišného pohlavia, majú dve odlišné identity s dvomi odlišnými priezviskami v rôznych krajinách.
To samo osebe je naozaj niečo, čo by sme nemali nejakým spôsobom podporovať. Majú teda jednu identitu v krajine, v ktorej zväzok uzavreli vrátane všetkých dokladov a potrebných záznamov v dokumentáciách a druhú na Slovensku, kde majú to pôvodné priezvisko, ktoré si takýmto spôsobom nevedia a nemôžu zmeniť.
Nemožnosť zosúladiť si priezvisko, je vo svojej podstate zásahom do práva na súkromie, ktoré teda patrí medzi základné práva a slobody, a takýto zásah nemá žiadne legitímne odôvodnenie.
Ako som už v úvode uviedla, týmito štyrmi zmenami, ktoré prinášame, by sme odstránili praktické problémy a prekážky, ktorým dnes ľudia čelia a s ktorými sa na nás aj obracajú dlhodobo, dlhé roky. A aj v týchto dňoch, ako som, Jožo, spomínala, sme, keď sme náš návrh komunikovali, tak prichádza ďalšia a ďalšia odozva od ľudí, ktorí presne sa stretli s týmito prekážkami, ktoré sa my snažíme naším návrhom odstrániť.
A teraz je na vás, drahí kolegovia a kolegyne, či im pomôžete.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)

Ďakujem vám veľmi pekne.
Vážené kolegyne, milí kolegovia, spoločne s kolegyňami Simonou Petrík, Beátou Jurík a Zuzanou Števulovou sme predložili novelu zákona o mene a priezvisku, ktorej cieľom je odstrániť niektoré praktické problémy, s ktorými sa ľudia stretávajú keď si chcú zmeniť priezvisko v súlade s ich rozhodnutím a želaním, a s ktorými sa na nás aj pravidelne obracajú, aj v tejto chvíli, posledné dni, keď sme komunikovali tento návrh zákona, tak sa ďalší a ďalší ľudia na nás obrátili s tým, že podporujú túto zmenu.
Viac o jednotlivých zmenách uvediem v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvá.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, ja by som v prvom rade chcela vecne k tomu návrhu zákona.
Odznelo tu nejaké výhrady vo vzťahu ku kolidujúcim demonštráciám a teda zhromaždeniam. Ja tiež mám obavy z toho, ako je to nastavené, či bude naozaj zachované to, čo aj vyplýva z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, že vždy má byť zachované sloboda zhromažďovania v prípade pokojného zhromaždenia. To úplne mi nevyplýva z toho návrhu zákona, či toto bude v praxi aplikované takýmto spôsobom.
A teraz by som chcela pár slov ešte k tomu, čo pani poslankyňa Kolíková otvorila, a teda vyhrážky a útokom, ktorým čelí, mňa to naozaj mimoriadne mrzí. Sama si tu zažívam obdobné situácie, aj mne sa stalo, že som s mojou šesťročnou dcérou bola na verejnosti a čelila verbálnym útokom. A je to niečo, čo by sme nemali nikto akceptovať a tolerovať. A, bohužiaľ, teda aj v dôsledku kampane, ktorú viedli aj koaličné strany aj vo vzťahu k mojej osobe a hoaxy a bludy, ktoré šírili, tak doposiaľ dennodenne dostávam správy, kde sa ma ľudia pýtajú, čo mám medzi nohami, aká som ja pošahaná, zvrátená a podobne, mi odkazujú, a odkazujú mi, že by som nemala byť rodičom. A ja neviem, či vy takéto správy dostávate, ale je naozaj hrozné, keď vám ľudia adresujú odkazy tohto typu a spochybňujú napríklad vaše rodičovstvo. Tak by som vás chcela vyzvať, rovnako ako pani poslankyňa Kolíková, aby ste vážili svoje slová aj pri transfóbnych a homofóbnych vyjadreniach, ktoré, žiaľ, z vašich úst odznievajú často, lebo ony majú svoje dôsledky a ja ich teda dennodenne zažívam.
Ďakujem veľmi pekne.