Videokanál poslanca

Ďakujem veľmi pekne za reakcie. Tina, ty si spomenula aj tie príbehy ľudí, ktorí odídu napríklad do Británie, áno, oni sa priebežne objavujú v médiách a na nich je krásne vidno, že ten problém je úplne niekde inde ako v tých samotných ľuďoch, lebo zrazu môžu v inej krajine prosperovať. A inak otázka, prečo to Slovensko dovolí, no to si ja kladiem veľmi často pri mnohých ľudskoprávnych témach, áno, jedným z faktorov tu môže byť to, čo si spomínala, že niektorí ľudia na tom aj benefitujú finančne, ale asi bude tých faktorov viacej a je to mimoriadne smutné. A pán poslanec Macháček, neviem, ako, tá segregácia nevznikla len tak, že zrazu teraz pred pár mesiacmi. A čo sa týka obdobia, o ktorom hovoríte, tak ja neviem, že či zrovna na to by sme mali referovať, lebo to bolo napríklad obdobie, kde deti so zdravotným znevýhodnením boli niekde mimo spoločnosti zatvárané a zneviditeľňované, len aby sme ich nevideli, hej? Vy si dosť zaujímavo ako selektívne idealizujete obdobie, o ktorom hovoríte, lebo to bolo hrozné obdobie. A o ľudských právach sa tam nedalo ani len hovoriť. Ani len hovoriť.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predseda. Ďakujem aj kolegyni Kosovej, že sa tak intenzívne tejto téme venuje. A viete, v tomto pléne z úst koaličných poslancov a poslankýň niekedy počúvame o ľudských právach vždy, keď je potrebné pomôcť nejakým korupčníkom alebo keď chcete zrušiť nejaký úrad. Proste si vymyslíte, že Mne tieto témy venujem. A viete, v tomto pléne z úst koaličných poslancov a poslankýň niekedy počúvame o ľudských právach vždy, keď je potrebné pomôcť nejakým korupčníkom alebo keď chcete zrušiť nejaký úrad. Proste si vymyslíte, že tu dochádza k nejakému porušovaniu ľudských práv. Ani raz, ani raz to nebolo odôvodnené. Ale tu sa rozprávame o probléme, o vážnom ľudskoprávnom probléme, ktorý tu máme roky, kde máme reálne, či už správy všetkých možných medzinárodných ľudskoprávnych inštitúcií, rozhodnutia súdov slovenských, ale aj Európskeho súdu pre ľudské práva. Roky sa to vlečie, roky tu máme tento problém. Porušovanie ľudských práv detí, deti, ale to, to vás nezaujíma. Mne to príde mimoriadne smutné. Opakuje sa tu táto situácia dookola. Ľudské práva, áno, zamávate nimi, keď chcete pomôcť svojim blízkym ľuďom. Ale keď je potrebné riešiť konkrétne problémy konkrétnych ľudí na Slovensku, lebo dochádza k porušovaniu ich základných práv a slobôd, tak vtedy ste ticho. Ona ticho nič. A ako už aj odznelo, aj verejný ochranca práv opakovane každý jeden rok upozorňuje na to, že jednoducho tu stále máme túto situáciu, kedy sú porušované základné práva a slobody detí na Slovensku. Aj v tej výročnej správe, ktorú nám predložil teraz do parlamentu, to spomína. Ktorú budeme prerokovávať na najbližšej schôdzi. Snáď, ak sa k tomu dostaneme, lebo ešte aj jeho výročné správy prehadzujete večne zo schôdze na schôdzu, lebo sa vám nechce o tom rokovať, lebo tak vás zaujímajú ľudské práva. A presne tam on spomína ten rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva. Veď to nie je sranda. To je už naozaj už viac, to nemôžeme mať čierne na bielom na papieri, ako je rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva. Bol to rozsudok Salai proti Slovenskej republike z februára minulého roka. Kde teda podal Adrián Salai sťažnosť proti Slovensku pre diskriminačné zaradenie a vzdelávanie v špeciálnej triede. Sťažnosť poukazovala na pretrvávajúci problém nadmerného zastúpenia rómskych žiakov v špeciálnom vzdelávaní, zdôrazňovala kultúrne a jazykovo zaujaté hodnotenia a diagnostiky, ktoré viedli k tomu, že žiadateľ bol vzdelávaný v špeciálnej triede pre deti s ľahkým mentálnym postihnutím. Okrem toho poukazovala na nedostatok informovaného súhlasu rodičov v týchto procesoch. Sťažovateľ tvrdil, že jeho právo na vzdelanie bolo porušené a že čelil diskriminácii na základe svojho etnického pôvodu. No a v tomto prípade teda Európsky súd pre ľudské práva konštatoval, že štát v situácii, v ktorej na prvý pohľad išlo o diskrimináciu, nepreukázal, že poskytol záruky potrebné na to, aby zabránil nesprávnej diagnostike a nesprávnemu zaradeniu rómskych žiakov. ESĽP rozhodol, že v prípade Salai proti Slovenskej republike došlo k porušeniu práv sťažovateľa podľa čl. 14 Európskeho dohovoru. To je zákaz diskriminácie v spojení s čl. 2 dodatku protokolu č. 1 k uvedenému dohovoru. To je právo na vzdelanie. Závažné porušenie základných práv detí, ktoré sú určujúce pre ich aj ďalší život. Jednoducho deti oberáme o budúcnosť takýmto spôsobom, ako Slovenská republika sa k nim stavia. Ako aj verejný ochranca práv konštatuje. Segregácia rómskych detí vo vzdelávacom systéme predstavuje závažné porušenie práva na vzdelanie a je dôsledkom pretrvávajúcich systémových problémov, ako sú zakorenená diskriminácia, sociálno-ekonomické nerovnosti, rezidenčná segregácia a zlé životné podmienky. Spojitosť medzi mierou segregácie a životnými podmienkami detí je evidentná nielen z práce kancelárie, ako hodnotí na základe podnetov, ktoré dostáva, ale napríklad aj prostredníctvom podnetov, ale aj z dostupných dát. Čiže to je jasné, ako my tu nerozprávame o niečom, o čom by sme nevedeli. A nevzniklo to včera, ani pred mesiacom, ani pred polrokom. Je to roky. Dlhé roky. Ale nič, základné práva a ľudské práva detí na Slovensku, to vás netrápi. Zase ich spomeniete len, keď budete chcieť pomôcť nejakým korupčníkom, že? Fakt úplne cynické. A ja naozaj ďakujem ešte raz kolegyni Kosovej, že sa snaží na to upozorňovať. Naozaj si dala prácu ešte aj prostredníctvom dožiadania si informácií a vidno, že teda tu máme obrovské rezervy a už konečne by sme mohli tento dlh voči deťom na Slovensku splatiť. A uzavrieť túto krivdu, ktorá sa im deje dennodenne. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predseda. Ďakujem aj kolegyni Kosovej, že sa tak intenzívne tejto téme venuje. A viete, v tomto pléne z úst koaličných poslancov a poslankýň niekedy počúvame o ľudských právach vždy, keď je potrebné pomôcť nejakým korupčníkom alebo keď chcete zrušiť nejaký úrad. Proste si vymyslíte, že Mne tieto témy venujem. A viete, v tomto pléne z úst koaličných poslancov a poslankýň niekedy počúvame o ľudských právach vždy, keď je potrebné pomôcť nejakým korupčníkom alebo keď chcete zrušiť nejaký úrad. Proste si vymyslíte, že tu dochádza k nejakému porušovaniu ľudských práv. Ani raz, ani raz to nebolo odôvodnené. Ale tu sa rozprávame o probléme, o vážnom ľudskoprávnom probléme, ktorý tu máme roky, kde máme reálne, či už správy všetkých možných medzinárodných ľudskoprávnych inštitúcií, rozhodnutia súdov slovenských, ale aj Európskeho súdu pre ľudské práva. Roky sa to vlečie, roky tu máme tento problém. Porušovanie ľudských práv detí, deti, ale to, to vás nezaujíma. Mne to príde mimoriadne smutné. Opakuje sa tu táto situácia dookola. Ľudské práva, áno, zamávate nimi, keď chcete pomôcť svojim blízkym ľuďom. Ale keď je potrebné riešiť konkrétne problémy konkrétnych ľudí na Slovensku, lebo dochádza k porušovaniu ich základných práv a slobôd, tak vtedy ste ticho. Ona ticho nič. A ako už aj odznelo, aj verejný ochranca práv opakovane každý jeden rok upozorňuje na to, že jednoducho tu stále máme túto situáciu, kedy sú porušované základné práva a slobody detí na Slovensku. Aj v tej výročnej správe, ktorú nám predložil teraz do parlamentu, to spomína. Ktorú budeme prerokovávať na najbližšej schôdzi. Snáď, ak sa k tomu dostaneme, lebo ešte aj jeho výročné správy prehadzujete večne zo schôdze na schôdzu, lebo sa vám nechce o tom rokovať, lebo tak vás zaujímajú ľudské práva. A presne tam on spomína ten rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva. Veď to nie je sranda. To je už naozaj už viac, to nemôžeme mať čierne na bielom na papieri, ako je rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva. Bol to rozsudok Salai proti Slovenskej republike z februára minulého roka. Kde teda podal Adrián Salai sťažnosť proti Slovensku pre diskriminačné zaradenie a vzdelávanie v špeciálnej triede. Sťažnosť poukazovala na pretrvávajúci problém nadmerného zastúpenia rómskych žiakov v špeciálnom vzdelávaní, zdôrazňovala kultúrne a jazykovo zaujaté hodnotenia a diagnostiky, ktoré viedli k tomu, že žiadateľ bol vzdelávaný v špeciálnej triede pre deti s ľahkým mentálnym postihnutím. Okrem toho poukazovala na nedostatok informovaného súhlasu rodičov v týchto procesoch. Sťažovateľ tvrdil, že jeho právo na vzdelanie bolo porušené a že čelil diskriminácii na základe svojho etnického pôvodu. No a v tomto prípade teda Európsky súd pre ľudské práva konštatoval, že štát v situácii, v ktorej na prvý pohľad išlo o diskrimináciu, nepreukázal, že poskytol záruky potrebné na to, aby zabránil nesprávnej diagnostike a nesprávnemu zaradeniu rómskych žiakov. ESĽP rozhodol, že v prípade Salai proti Slovenskej republike došlo k porušeniu práv sťažovateľa podľa čl. 14 Európskeho dohovoru. To je zákaz diskriminácie v spojení s čl. 2 dodatku protokolu č. 1 k uvedenému dohovoru. To je právo na vzdelanie. Závažné porušenie základných práv detí, ktoré sú určujúce pre ich aj ďalší život. Jednoducho deti oberáme o budúcnosť takýmto spôsobom, ako Slovenská republika sa k nim stavia. Ako aj verejný ochranca práv konštatuje. Segregácia rómskych detí vo vzdelávacom systéme predstavuje závažné porušenie práva na vzdelanie a je dôsledkom pretrvávajúcich systémových problémov, ako sú zakorenená diskriminácia, sociálno-ekonomické nerovnosti, rezidenčná segregácia a zlé životné podmienky. Spojitosť medzi mierou segregácie a životnými podmienkami detí je evidentná nielen z práce kancelárie, ako hodnotí na základe podnetov, ktoré dostáva, ale napríklad aj prostredníctvom podnetov, ale aj z dostupných dát. Čiže to je jasné, ako my tu nerozprávame o niečom, o čom by sme nevedeli. A nevzniklo to včera, ani pred mesiacom, ani pred polrokom. Je to roky. Dlhé roky. Ale nič, základné práva a ľudské práva detí na Slovensku, to vás netrápi. Zase ich spomeniete len, keď budete chcieť pomôcť nejakým korupčníkom, že? Fakt úplne cynické. A ja naozaj ďakujem ešte raz kolegyni Kosovej, že sa snaží na to upozorňovať. Naozaj si dala prácu ešte aj prostredníctvom dožiadania si informácií a vidno, že teda tu máme obrovské rezervy a už konečne by sme mohli tento dlh voči deťom na Slovensku splatiť. A uzavrieť túto krivdu, ktorá sa im deje dennodenne. Ďakujem.

Ďakujem vám pekne za slovo. Ja budem hovoriť, veľmi ďakujem kolegyni a kolegom z SNS, že chcú, aby som aj ja mala možnosť sobášiť. Ale teda naozaj oveľa viac by som ocenila, keby som sa mohla zosobášiť s mojou partnerkou. Viete, vy týmto návrhom neriešite žiadny problém, nikomu nijako nepomáhate, ale rozšírenie manželstva či zavedenie partnerstva pre všetkých by pomohlo 10 000 ľudí na Slovensku. Konkrétnym ľuďom, ktorí žijú na Slovensku. Tak ja by som chcela veľmi pekne poprosiť, aby sme sa v tomto pléne konečne začali venovať skutočným problémom skutočných ľudí, ktorí na Slovensku žijú. Váš návrh triafa úplne mimo. Ďakujem.

A nárastu tých cien. No to som sa presne aj ja pýtala, že či, keď tu máme teraz takýto násobný nárast oproti tomu, keď 17 rokov to sme to zvyšovali z 80 na 200, že či tu nevytvárame presne tento efekt, že tie služby, ceny za ne, budú narastať v dôsledku toho, že si všetci uvedomujú, že tu je takýto príspevok. Obdobne ako to bolo pri tých poukazoch na pobytové služby, kde hotely zvýšili ceny, lebo vedia, že ľudia si na to uplatňujú preukazy. No tak to naozaj, že či toto chceme takýmto spôsobom podporovať, ale však možno majú na to kolegovia z SNS vysvetlenie, že akým spôsobom to vyčíslili vtedy a prečo teraz je to násobne viac. Ale myslím si, že v úvode tvojho príspevku si to veľmi trefne pomenoval, že to je aké smutné, že my na Slovensku vytvárame také podmienky nedôstojné pre ľudí na život, na život samotný, že v čase smrti nemajú ani dostatok financií na to, aby si zaplatili pohreb alebo ich rodiny. Že toto je naozaj to, čo chceme pre ľudí na Slovensku. Takýto nedôstojný koniec života, lebo to je samozrejme veľmi ťaživé a veľmi smutné, že nemajú dostatok finančných zdrojov na to, aby pokryli tieto náklady. To je hrozné. Ale to je odraz toho, akým spôsobom celá ekonomika funguje a v akých zlých finančných podmienkach ľudia na Slovensku žijú. Toto je dôsledok aj tých 16 rokov vlády Roberta Fica. Pán poslanec Day.

Ďakujem za slovo. Veronika, super, že si spomenula aj ten prvácky príspevok, lebo my sme tu predkladali dokonca aj návrh, ktorý nestál nič. Len sme chceli zmeniť výplatný termín toho prváckeho príspevku, lebo dnes ho dostávajú rodiny jednoducho už po začiatku školského roka alebo dosť neskôr, ako potrebujú kúpiť tie školské potreby. Čiže úplne jednoduchá zmena, aby rodiny s malými deťmi so školákmi, ktorí idú do prvého ročníka, dostávali príspevok včas predtým, než potrebujú tie školské potreby kúpiť. Ani to ste neboli schopní podporiť. Ja to ako fakt nerozumiem, lebo to by mnohým rodinám dosť výrazne pomohlo, keďže sa trápia s rodinným rozpočtom a musia si aj na takéto výdavky často hľadať zdroje, niekde si požičať a podobne, lebo nemajú jednoducho našetrené. A teda, áno, dobre, že si spomenula aj, aké dopady bude mať 16 miliónov, tento návrh zákona, len teda skúsim zopakovať ešte raz moju otázku, že by som rada vedela ako keby to pozadie za tým, že akým, ako je možné, že pred rokom a pol sme tu schválili to navýšenie a teraz sme tu ešte nie že dvakrát toľko, ešte viac, že tu je nový návrh na navýšenie. A potom o rok prídete znovu, alebo sa to odrazí zase v cenách tých pohrebných služieb, že ľudia dostávajú príspevok, alebo kam to bude smerovať? Lebo chápem, že bolo treba ten príspevok zvýšiť, však my sme to aj podporili, ale teraz mi to vysvetlenie nejako nevychádza, keď vtedy 17 rokov spôsobilo navýšenie z 80 na 200 a teraz za rok a pol to narástlo, že z 200 na 500. No, tak, ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. Kolegovia, kolegyne, mňa tento návrh zákona zaujal z jedného prostého dôvodu, teda, že v priebehu dvoch rokov tu máme návrh zákona, ktorý teda opätovne už druhýkrát ide zvyšovať nejaký príspevok štátu a to zo strán a to počas konsolidácie. Čiže preto som sa na to pozerala, že akým spôsobom vlastne sme sa tu dopracovali. Čiže vy ste tu najprv predložili návrh zákona, ktorým ste zvyšovali príspevok na pohreb cca 80 € na 200 €. Tento návrh zákona bol schválený 17. 9. 2024. Vtedy ste v dôvodovej správe uviedli, že ten návrh reflektuje infláciu a zmeny cien pohrebných služieb za 17 rokov. A teraz rok a pol sme sa posunuli dopredu, keď ste predkladali tento návrh zákona v marci 2026 a navrhujete zvýšiť z 200 € na 500 €. No a vy ste uviedli v tej dôvodovej správe, že dôvodom predloženia návrhu zákona je pokračujúci rast cien pohrebných služieb a ďalších výdavkov spojených so zabezpečením pohrebu, v dôsledku čoho súčasná suma príspevku prestala zodpovedať reálnym nákladom. Len teda nerozumiem, že rok a pol dozadu ste v dôsledku inflácie a narastania cien v priebehu 17 rokov zvyšovali tento príspevok z 80 € na 200 a teraz za rok a pol tu máme taký nárast cien, že ideme zvyšovať ten príspevok z 200 € na 500. Tak mne to nejako nevychádza, že buď ste predtým mali nejaké zlé dáta, alebo ste to zle vypočítali, alebo teraz je tu nejaká chyba, alebo tým prvotným navýšením sa stalo to, že tie pohrebné služby sa stali ešte drahšími, alebo neviem, lebo ako nesedia tam úplne tie čísla. Nesedia ani iné čísla, ktoré máte v tej dôvodovej správe, lebo vy teda uvádzate aj príklady z okolitých krajín, uvádzate Českú republiku, že tam je pohrebné ustanovené pevnou sumou 5000 českých. Už ste to neprepočítali, že koľko je to eur, lebo to je tých 200 €, ktoré máme teraz. A potom uvádzate ako príklad Poľskú republiku 7000 poľských zlotých a uvádzate, že to je v prepočte takmer 1000 €, a teda neviem, či mám nejakú inú kalkulačku, ale mne to vyšlo, že to je 1645 €. Čiže pri jednom ste ani neuviedli, aká je to suma, je to tých 200, ktoré máme, a pri druhom ste to zle prepočítali. A to sme tu prednedávnom diskutovali o vašom návrhu zákona, kde ste sa venovali dátam a prieskumom, lebo že tie prieskumy ukazujú nejaké zlé čísla, ale vy tu neviete ani do jedného návrhu dať poriadne tie čísla. Ale možno teda keby niekto z predkladateľov vysvetlil, čo sa stalo, že najprv ste zvyšovali v dôsledku nárastu cien za 17 rokov z 80 na 200 a teraz za rok a pol z 200 na 500. Lebo zdá sa vám to, že to ako sedí? Ako ja nemám prehľad naozaj o cenách pohrebných služieb, len by som potrebovala vysvetliť, z čoho to vyplýva, keď najprv ste to teda zvyšovali na 200 € a teraz zrazu je to ešte násobne viac potrebné zvýšiť. Za rok a pol. Za rok a pol. Dvakrát ten istý príspevok počas konsolidácie. Ďakujem.

Slovo. No kolegovia v SNS sa chytili teda veľmi závažnej témy, aj veľmi komplexnej, len zase takým svojským spôsobom a ja teda aj neviem, že či ja som chcela vystúpiť aj v rozprave, len som, žiaľ, nestihla, ale rada by som počula odpovede na otázky, že, že vy tu idete až do trestnoprávnej roviny, ale nie som si istá, že či to máte vôbec celé dobre aj naformulované, lebo ja som si veľakrát tú novú trestnú skutkovú podstatu prečítala, ale neviem sa z toho vysomáriť, že či teda stačí napríklad, aby sa to udialo spôsobom spôsobilým vzbudiť dojem pravosti a už je to teda trestný čin a bude za to, myslím, že do troch rokov väzenia, alebo ako ste to mysleli? Alebo ste to mysleli v spojitosti s ohrozením vážnosti a privodením inej vážnej ujmy, lebo tak to potom nie je úplne formulované. Čiže neviem, možno sa treba na to pozrieť aj z toho legislatívno-technického hľadiska, že, že či vy vlastne tam píšete to, čo chcete dosiahnuť, lebo ja teraz ani nie som si istá, že či ste to naformulovali tak, ako ste chceli, lebo dávate tu tri roviny. Áno, občianskoprávna, civilná žaloba na ochranu osobnosti, potom priestupková a potom trestnoprávna. Ani mi nie je jasný ten rozdiel medzi tou priestupkovou a trestnoprávnou rovinou, že nejaké príklady, že kde by, kde je tá hranica, kedy to má byť už trestnoprávny postih a naozaj to znenie, skúste si to ešte raz poriadne pozrieť, že či to sedí, lebo ja som sa snažila a nevedela by som to aplikovať teda s istotou, že či dobre rozumiem tej skutkovej podstate. Ďakujem. Pán poslanec Sabo.

Kolegovia SNS, ja som celkom nepochopila teda, že prečo chcete tú kontrolu zveriť do rúk Štatistickému úradu, o ktorom teda ste ústami vašej hovorkyne povedali, že Slovenská národná strana je zvyknutá na útoky agentúr v prieskumoch. Je však do neba volajúcim klamstvom, ak Štatistický úrad Slovenskej republiky vykonáva prieskumy, ktoré nie sú objektívne posudzované, nemajú kontrolu verejnosti a sú vytvárané na politickú objednávku. Čiže vy ste verejne aj kritizovali to, akým spôsobom teda funguje samotný Štatistický úrad. Teraz chcete, aby kontroloval aj tie ostatné prieskumy. Pritom jediné, čo vlastne chcete, je, aby ste mali nejaké konkrétne percentá v tých prieskumoch. Tak normálne povedzte, že koľko je to minimum, čo by malo byť v každom prieskume, aby to bolo v poriadku a tak to asi bude, že?

Ďakujem veľmi pekne za slovo a potvrdzujem, čo si povedala, Bei, že ja som veľmi rada aj za tú diskusiu, ktorú vedieme s pani poslankyňou Puškárovou už vlastne druhý týždeň, myslím, a že sa k tomu postavila veľmi konštruktívne, čo teda, keď už vidím pána poslanca Lučanského, nie je vždy ten prípad, lebo jeho som napríklad upozorňovala opakovane na problémy novely infozákona, že to jednoducho narazí na rozpor s ústavou a vysvetľovala som mu to naozaj aj v rozprave, aj mimo rozpravy a nakoniec aj tak ten zákon tu prešiel a aj tak ho Ústavný súd zastavil. Tak možno je lepšie sa počúvať vzájomne a takto k tomu pristupovať konštruktívne.
Ďakujem.