Videokanál poslanca

Ďakujem vám veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci.
Milé kolegyne, kolegovia, koniec včerajšej rozpravy bol taký zaujímavý, že sme tu riešili teda profesijné pracovné skúsenosti kolegyne Zuzany Števulovej a z vyjadrení pána poslanca Ľuptáka som teda pochopila, že on vlastne prácu v mimovládnych organizáciách nepovažuje za prácu úplne, a pritom je to práca ako každá iná, často je aj extrémne finančne podhodnotená, a pričom vo veľkej časti prípadov ide o prácu, v ktorej ľudia, ktorí ju vykonávajú, suplujú to, čo by inak mal robiť štát. Väčšina ľudí ju robí skôr zo zápalu pre verejnoprospešný cieľ, inak by to ani nevydržali. A keďže sa teda pán poslanec Ľupták zaujímal o profesijný životopis ľudí z nášho poslaneckého klubu, tak ja som si pripravila taký krátky prehľad o mojej pracovnej kariére, pracovných skúsenostiach.
Od roku 2011 pôsobím ako advokátka, predtým som pôsobila ako advokátska koncipientka, počas vysokej školy som absolvovala, rok stážovala aj tu v parlamente a od roku 2015 som sa angažovala aj v mimovládnom sektore, poskytovala som pro bono právne poradenstvo pre LGBTI+ ľudí a v roku 2020 som sa stala aj spoluzakladateľkou občianskeho združenia Dúhové rodiny, ktoré sieťuje rodiny párov rovnakého pohlavia na Slovensku. Okrem toho som sa tiež venovala canisterapii a s mojou labradorkou sme chodili do domova pre seniorov, do detského domova, do autistickej škôlky a túto pomoc pre seniorom a deti sme tiež vykonávali s mojou labradorkou vďaka občianskemu združeniu. Sú to teda pestré činnosti, ktoré som robila aj v rámci mimovládneho sektora a teda dúfam, že som uspokojila váš záujem o to, o profesijné skúsenosti ľudí z nášho poslaneckého klubu.
Ak by vás teda zaujímala aj moja akademická činnosť, tak v nej som sa zameriavala teda obzvlášť v rámci doktorandského štúdia na ochranu ľudských práv, čo teda sa mi mimoriadne hodí tu v parlamente, pretože každú chvíľu tu máme nejaký návrh, ktorý zasahuje do základných práv a slobôd a teda môžem tie moje skúsenosti využiť aj pri podnetoch na Ústavný súd, kde teda skončí aj tento návrh zákona v prípade, ak bude schválený.
A teraz už k samotnému návrhu zákona. V dôvodovej správe sa dočítame vzletné frázy o transparentnosti financovania, o dôvere spoločnosti voči mimovládnym organizáciám. Ako som tu už včera poznamenala v jednej z mojich faktických poznámok, tak je to zaujímavé, že tieto slová, tieto vízie prezentuje práva, práve strana SNS, ktorá sa teda nemôže pýšiť veľmi tým, že by patrila medzi transparentné v rámci financovania kampaní, práve naopak. A ako už všetci dobre vieme, aj to tu odznelo včera, za týmto vznešeným predstieraným cieľom o transparentnosti sa skrýva cieľ skutočný, a to nálepkovanie, stigmatizácia a šikana mimovládnych organizácií, ohrozenie ich finančných zdrojov, vrátane vytvárania priestoru pre ich úplnú likvidáciu. Nedokáže Slovensko zabezpečiť dostatočné zdroje financovania pre pomoc napríklad ženám zažívajúcim násilie? A tieto zdroje si potom organizácie hľadajú v zahraničí, aby ženám v ich ťaživej situácii pomohli? Očakávali by ste, že za toto vyjadríme vďaku a pochvalu zo strany štátu. Nie, treba ich onálepkovať, napísať na nejakú tabuľu zahraničných agentov a vytvárať z nich nepriateľov. Toľko sa o vás, od vás napočúvame o tom, ako chcete mier a pokoj a pritom prinášate len ďalšiu polarizáciu spoločnosti.
A ani sa nepokúšajte argumentovať americkým zákonom FARA. Už k nemu pár slov odznelo aj včera. Ten má absolútne iný účel, ako tu už odznelo, bol prijatý v roku 1938 s účelom kontrolovať zahraničnú propagandu a podvratnú činnosť, obzvlášť zo zahraničných nacistických zdrojov. Ten zákon vôbec nehovorí, že mimovládne organizácie financované zo zahraničia musia byť osobitne niekde zapísané, to absolútne nie, asi ste si ho nečítali. Pri svojom vzniku mal za cieľ brániť Spojené štáty americké pred propagandou totalitného nacistického režimu, ktorý sa snažil o zničenie demokracie, hlásal nadradenosť jednej rasy a v dôsledku toho spôsobil vyvraždenie miliónov ľudí. Zákon sa medzičasom vyvíjal od toho roku ´38 a dnes zabezpečuje registrovanie osôb a subjektov, ktoré pôsobia v Spojených štátoch amerických, s tým, že majú zahraničné záujmy alebo pôvodcu. Často sú to teda firmy, štátne organizácie alebo osoby, ktoré majú napojenie na iné krajiny.
Neviem, či ste si pozreli ten register, ale nájdete v ňom teda napríklad desiatky národných organizácií turizmu od Japonska cez Švajčiarsko až po Írsko. Za Českú republiku tam nájdete České centrum v New Yorku a za Slovensko dostanete jeden výsledok, a to firmu SST Aerospace, ktorej zahraničným príkazcom, ako je tam uvedené, je spoločnosť Letecké opravovne Trenčín, akciová spoločnosť. Čiže žiadna mimovládna organizácia, ale americká firma a je prostredníctvom štátna akciová spoločnosť Slovenska, slovenského ministerstva obrany. Toľko k odkazovaniu na tento zákon, americký zákon FARA. Prosím, naozaj to nepoužívajte, lebo ten s týmto nemá nič spoločné.
Čerešničkou na torte je skutočnosť, že tento váš zákon je iba plagiátom Orbánovho zákona, ktorý skončil teda potupnou porážkou na Súdnom dvore Európskej únie. A vlastne to je aj celkom bizarné, že práve SNS kopíruje maďarské zákony, ale teda dalo by sa odľahčiť, že aspoň v niečom tu je progres.
Len pre pripomenutie, v prípade maďarského zákona išlo o zavedenie povinnosti osobitnej registrácie pre organizácie, občianske spoločnosti, ktoré priamo alebo nepriamo prijímajú zahraničnú pomoc vo výške presahujúcej určitú prahovú hodnotu, potom povinnosti podávania vyhlásenia a zverejňovania, pričom stanovujú možnosť uložiť sankcie týmto organizáciám. Čiže v prípade vášho návrhu zákona je zjavné, že ide iba o plagiát tohto Orbánovho originálu. Len ma teda zaráža, že SNS chce vlastne pre Slovensko zabezpečiť prehru na Súdnom dvore Európskej únie.
A keďže teda, neviem, asi ste možno nemali čas si naštudovať, ako tento originál vášho plagiátors... dopadov na tom Súdnom dvore, tak skúsim iba v krátkosti zhrnúť. Súdny dvor Európskej únie rozhodol, že maďarský zákon, ktorý ste teda okopírovali, je v rozpore s princípom voľného pohybu kapitálu podľa čl. 63 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a práva na súkromný a rodinný život, práva na ochranu osobných údajov a zdržovacieho práva podľa čl. 7, 8 a 12 Charty základných práv Európskej únie.
Milí kolegovia, kolegyne z SNS, keď už predkladáte takýto návrh zákona, robíte si teda hanbu, že predkladáte návrh zákona, ktorý je v rozpore s právom Európskej únie, tak majte aspoň taký malilinkatý kúsok odvahy a normálne to tam napíšte. Prečo sa tvárite, že to je v súlade s právom Európskej únie, keď očividne nie je?
Pán poslanec Lučanský, ktorého tu dnes nevidím, tu včera spomínal, že však aj na európskej úrovni sa pripravuje obdobná legislatíva. Veľmi zábavné. Návrh smernice, ktorou sa stanovujú harmonizované požiadavky na vnútornom trhu týkajúce sa transparentnosti zastupovania záujmov vykonávaného v mene tretích krajín. To je teda ten návrh, ktorý je na stole v rámci Európskej únie, a je to teda filozoficky podobné práve tomu americkému FARA. Cieľom je registrovanie subjektov, ktoré presadzujú záujmy v prospech tretích krajín s cieľom ovplyvňovať prípravu, tvorbu alebo vykonávanie politiky či právnych predpisov, alebo verejný rozhodovací proces v Únii. Čiže to je absolútne niečo iné ako to, čo tu predkladáte nám, a aj tým zámerom je práve zabrániť vplyvom Ruska či Číny v rámci Európskej únie.
Alebo chcete tvrdiť, že napríklad mimovládna organizácia, ktorá má financie z nórskych fondov na krízové centrum pre ženy s deťmi, prostredníctvom tohto krízového centra presadzuje nórske politické záujmy na našom území s cieľom ovplyvniť právne predpisy či vykonávanie politiky? Ja neviem, dáva vám to zmysel? Ja by som teda povedala, že cieľom je pomôcť ženám a deťom v krízových situáciách, a keďže Slovensko nedokáže dostatočne zabezpečiť ani financie pre takéto služby, tak vďakabohu, že teda máme napríklad nórske fondy, ktoré to zachraňujú.
Z odôvodnenia návrhu Európskej komisie, prečítam: „Tento prístup sa výrazne líši od prístupov v niektorých iných jurisdikciách, ktoré sa charakterizujú ako zákony o tzv. zahraničných agentoch. Takéto zákony často obsahujú opatrenia, ktoré neprimerane obmedzujú priestor občianskej spoločnosti prostredníctvom stigmatizácie, zastrašovania a obmedzovania činnosti určitých organizácií občianskej spoločnosti, novinárov alebo obhajcov ľudských práv. Označenie zahraničný agent," vy ste to teda definovali inak, ale je to principiálne to isté, „v týchto zákonoch má často za cieľ oslabiť finančnú stabilitu, ako aj dôveryhodnosť organizácií, na ktoré sa tieto zákony zameriavajú."
Čiže návrh, ktorý je na pôde Európskej únie, na ktorý ste sa tu odvolávali včera, výslovne návrhy, ako ste predložili, kritizuje a dištancuje sa od nich. Tak neviem, používate aspoň ako analógiu tie návrhy, na ktoré naozaj odkazujete.
A keď už ste teda spomínali európske právne akty, tak si povedzme niečo aj o rezolúcii prijatej v januári tohto roka, ktorá sa týka mimovládnych organizácií čerpajúcich zdroje z Európskej únie. Dočítame sa v nej aj veľa inšpiratívnych vecí, ktoré vám dávam do pozornosti. Európsky parlament vyzdvihuje prácu mimovládnych organizácií, to som ja teda vo vašom návrhu nenašla, ani v tej dôvodovej správe, možno som prehliadla, upozornite ma, že to tam niekde je, Európsky parlament tiež vyjadruje svoje hlboké znepokojenie nad útokmi na mimovládne organizácie v niektorých členských štátoch, vrátane návrhov zákonov, ktoré mimovládne organizácie ukladajú, ktoré jej ukladajú diskriminačné povinnosti, ktoré obmedzuje ich aktivity. Tak neviem, to už asi netreba komentovať.
Rezolúcia tiež kritizuje online a offline obťažovanie a napádanie ľudí pracujúcich v mimovládnych organizáciách a negatívne verejné vyjadrenia na ich adresu. V tomto by sa napríklad pán predkladateľ Huliak mohol nájsť. A jediný zoznam mimovládnych organizácií, ktorý táto rezolúcia spomína, sa, samozrejme, netýka nálepkovania organizácií, ktoré majú zdroj zo zahraničia, ale Európsky parlament pripomína svoju výzvu, aby organizácie, ktoré vykonávajú aktivity v rozpore s hodnotami Európskej únie, vrátane nenávistných prejavov či šírenia dezinformácií, boli uvedené v databáze EDES, to je v zozname osôb alebo subjektov vylúčených zo zmlúv financovaných z rozpočtu Európskej únie. Ale som vlastne aj rada, že sa teda zaujímate o to, čo Európska únia chystá a chcete to aj proaktívne riešiť, dávam teda do pozornosti, že dnes Európsky parlament schvaľuje smernicu o boji proti násiliu na ženách a domácemu násiliu, z ktorej sme vychádzali aj pri návrhu novely Trestného zákona, ktorú sme na túto schôdzu predložili spoločne s poslankyňami Jurík, Števulovou a Simonou Petrík a venuje sa teda najmä kybernetickému prenasledovaniu a obťažovaniu, ale širšie aj nenávistným prejavom, ktoré sú obrovským problémom v našej spoločnosti. Je to tlač 238. Keby ste si chceli poznačiť, 238.
Pevne verím, že tento návrh podporíte, určite by to bolo užitočnejšie ako stigmatizovať a šikanovať mimovládne organizácie, ktoré robia mimoriadne záslužnú prácu, za ktorú si zasluhujú našu, naše poďakovanie naozaj za to, koľko činností aj namiesto štátu realizujú v prospech ľudí na Slovensku.
Ďakujem. (Potlesk.)