Videokanál poslanca

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. ... priznania právnej subjektivity cirkvám nezavádzali požiadavku neprimerane vysokého počtu členov. Aby som to zhrnula, Európsky súd pre ľudské práva považoval desaťtisíc osôb, požiadavku na desaťtisíc osôb ako neprimerane vysokú požiadavku, to bolo teda tých 0,1 % populácie, naša právna úprava požaduje 50-tisíc osôb, čo je 1 % populácie, to znamená, ešte desaťkrát viac ako Európsky súd pre ľudské práva považoval za neprimerané v prípade Českej republiky. Čiže vidíme, že tu je zjavný, zjavná neprimeranosť v prípade tej našej úpravy. Česká republika dokonca medzičasom teda tú diskriminačnú podmienku zrušila.
Päťdesiattisíc osôb hlásiacich sa ku konkrétnemu náboženstvu je aj vzhľadom na posledné výsledky sčítania obyvateľstva Slovenska hranica, ktorú je len veľmi ťažko možné prekonať. Kým k rímskokatolíckemu náboženskému vyznaniu sa v roku 2001 hlásilo takmer 69 % populácie, o dvadsať rokov neskôr to bolo necelých 56 %. Rovnako klesol aj počet ľudí hlásiacich sa k evanjelickému vierovyznaniu, zo 7 na 5,27 %. Ako už tu odznelo v predchádzajúcom príspevku, čo je zaujímavé a čo odráža realitu, je počet ľudí bez vyznania, kým v roku 2001 to bolo približne 13 % ľudí, v poslednom sčítaní narástlo toto číslo až na takmer 24 %, teda skoro dvojnásobne. Získať dnes predpísanú hranicu 50-tisíc ľudí pre akúkoľvek novú náboženskú obec sa tak javí ako neprekonateľná prekážka, naozaj aj to sčítanie ukazovalo, že k tým menším cirkvám sa hlási čoraz viac ľudí, k tomu vyznaniu, samozrejme k cirkvi samotnej registrovanej sa hlásiť nemôžu. Z 18 registrovaných cirkví a náboženských spoločností podľa sčítania ľudu dosahuje počet členov a členiek 50-tisíc, tú súčasnú hranicu, len päť.
Čiže aj tá súčasná úprava ukazuje na totálnu neprimeranosť, pretože ani v súčasnej dobe registrované cirkvi vlastne tento limit nespĺňajú, ani nie tretina teda spĺňa. Dvanásť z nich má pritom počet členov a členiek nižší ako 10-tisíc. Od zmeny právnej úpravy nedošlo k registrácii žiadnej cirkvi či náboženskej spoločnosti, čo je tiež ďalším dôkazom toho, že tá nastavená hranica je neprimeraná. Aj v tomto kontexte považujeme súčasnú právnu úpravu za diskriminačnú, to znamená zasahujúcu do základných práv a slobôd, čo je teda v demokratickej krajine, samozrejme, neprijateľné. A preto by sme v tomto našom najvyššom zákonodarnom zbore mali tento protiústavný stav odstrániť a náš návrh k tomu dáva presne príležitosť.
Na záver už len pár osobných slov. Sama pochádzam z rodiny, ktorá sa po generácie hlási ku katolíckej cirkvi, či už zo strany môjho ocina z oravskej vetvy, alebo zo strany mojej maminy z martinsko-banskobystrickej vetvy. Kresťanstvo bolo prirodzenou súčasťou môjho života, absolvovala som prvé sväté prijímanie, birmovku, som aj krstnou mamou, hodnoty, ktoré mi moja rodina vštepovala, kresťanské hodnoty, boli vždy založené na pomoci slabším, na ochrane tých, ktorým je ubližované, a na ochrane tých, ktorých práva sú potláčané. A tento odkaz sa snažím niesť aj v mojej politickej práci a som rada, že v našej strane to môžem naplno rozvíjať v súlade s hodnotami, ktoré mi moji starí rodičia či rodičia vštepovali pri svojej kresťanskej výchove, určite nie je potláčanie možnosti vyznávať svoje náboženstvo v prípade ľudí, ktorí sa hlásia k inej cirkvi, práve naopak. Väčšina ukazuje svoju vyspelosť a silu, keď nepotláča práva menšín a necháva ich naplno rozvíjať svoju identitu vrátane tej náboženskej. Aj náš návrh dáva priestor ukázať túto vyspelosť a silu.
Ďakujem. (Potlesk.)