Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predseda. Ja by som na úvod môjho vystúpenia chcela aj oceniť spôsob, akým sa pristúpilo pri príprave tohto návrhu zákona, lebo naozaj teda som prvýkrát zažila, že bola tu snaha naprieč celým politickým spektrom si vypočuť všetky návrhy, ktoré jednotlivé poslanecké kluby majú a prísť s nejakým výsledkom, ktorý by mohol byť aj konsenzuálny, čo sme teda asi od začiatku predpokladali, že nebude úplne tak, ale minimálne tá snaha a tie diskusie na mnohých pracovných skupinách, ktoré sme mali, boli, myslím, že veľmi užitočné a časť teda aj opozičných návrhov bola do finálneho znenia zapracovaná.
Chcela by som vyzdvihnúť pozitívne niektoré časti tohto návrhu, ktoré máme na stole. Jednak už spomínaná úprava čítania pozmeňujúcich návrhov. Myslím, že veľakrát sme tu zažili naozaj aj nezmyselný spôsob, akým sa tie pozmeňujúce návrhy čítajú, čiže toto je krok pozitívny. Rovnako oceňujeme aj za celý náš poslanecký klub prikladanie informatívneho konsolidovaného znenia k návrhom zákonov. Myslím, že vo všeobecnosti to pomôže pochopiť to, čo vlastne tu schvaľujeme, pretože obávam sa, že niekedy nie je tu úplne tá znalosť dokonalá. Rovnako oceňujeme zmenu prístupu k hodine otázok a teda tú snahu o nejakú vyváženosť a vytvorenie priestoru aj pre opozičných poslancov a poslankyne. Ale tu teda musím podotknúť, že, samozrejme, to záleží aj od toho, akým spôsobom k tomu pristupujú členovia a členky vlády a aké sú tie ich odpovede, pretože môžeme akokoľvek nastaviť proces, ale často sme tu svedkami absolútne nezmyselných reakcií členov a členiek vlády, kde si tu robia svoju propagandistickú agendu.
Tiež sme podporovali možnosť používania grafov, obzvlášť v prípade ekonomických návrhov zákonov, ktorých tu mávame mnoho, je toto dôležité. Uvidíme, ako sa to v praxi vyvinie, pretože, samozrejme, je to nastavené tak, že má tam svoje slovo pri tom aj predsedajúci a teda uvidíme, ako v praxi sa to bude realizovať a či teda vôbec toto v tom finálnom znení ešte zostane.
Pochopila som teda, že môžeme očakávať ešte možno nejaké zmeny aj zo strany koalície. Uvidíme, čo všetko to prinesie. Verím, že zásadným spôsobom sa už tento predložený návrh meniť nebude.
A teraz by som ale chcela aj sa sústrediť na to, čo považujeme za úplne zlé v tomto návrhu zákona a čo sme aj opakovane, aspoň ja som to opakovane zdôrazňovala aj na samotnej pracovnej skupine. A jedným z kľúčových bodov, ktoré by som tu chcela zdôrazniť, je v podstate úplná likvidácia tretieho čítania, tak ako ho poznáme v súčasnej podobe, pretože sa má vypustiť veta: "tretie čítanie sa obmedzí len na tie ustanovenia návrhu zákona, ku ktorým boli v druhom čítaní schválené pozmeňujúce alebo doplňujúce návrhy" a má zostať tretie čítanie otvorené v podstate len pre nejaké legislatívno-technické úpravy s tým, že ešte sa má skrátiť aj ten čas. To bolo ešte to druhé, čo bolo opomenuté, kedy sa skracuje čas zo súčasných desať minút na päť.
A viete všetci veľmi dobre, že tretie čítanie a obzvlášť ja som to teda viackrát využila práve v situáciách, keď schvaľujeme návrh zákona, ktorý prešiel zásadnou, naozaj zásadnou zmenou v druhom čítaní, kde sa predkladajú mnohé pozmeňujúce návrhy, často aj na poslednú chvíľu, a mali sme tu návrhy zákonov, kedy tu z pôvodného návrhu nezostalo prakticky nič po tom druhom čítaní. A myslím si, že práve to tretie čítanie nám tu všetkým slúžilo, a to je jeho účel, na to, aby sme si tu jasne zdôraznili aj to, aké pozmeňujúce návrhy v tom druhom čítaní boli prijaté a aj si pomenovali tie nástrahy, ktoré prinášajú, lebo často to boli pozmeňujúce návrhy, ktoré nám tu priniesli aj ústavnoprávne problematické zmeny zákonov, ktoré mnohé teraz posudzuje aj Ústavný súd.
Čiže si myslím, že naozaj zrušiť túto možnosť len preto, že, ja neviem, či sa vám tu nechce sedieť počas toho tretieho čítania, keď sa, samozrejme, otvorí rozprava počas hlasovania, čo je teda výnimočné, ale myslím si, že toto je naozaj krok absolútne zlým smerom a ja som sa to snažila takýmto spôsobom odprezentovať aj na tých pracovných skupinách, ktoré sme mali a mrzí ma, že teda v tom finálnom, aktuálnom znení návrhu zákona je to takýmto spôsobom upravené. Možno ešte keby tu bol priestor na to sa vrátiť z tejto cesty, pretože nie je dobrá a neslúži tomu účelu, ktorý tu máme, a to prináša tie najlepšie legislatívne riešenia.
Taktiež som už spomínala, že teda dochádza tu aj k skráteniu tých rečníckych časov v prípade tretieho čítania z desať na päť minút, ale tam v podstate, keďže sa likviduje jeho podstata, tak v zásade je jedno, koľko tam máte minút, lebo už sa absolútne míňa účinku to tretie čítanie. To je niečo, čo tu prináša podľa mňa v tomto návrhu najzásadnejšiu zmenu, odkedy máme parlamentné pravidlá rokovania. A dochádza teda aj k skráteniu rečníckych časov v prípade ústnej rozpravy z 20 minút na pätnásť. Boli aj návrhy, ktoré sa týkali iných skrátení, ale našťastie teda aspoňže je to len pri tomto. Myslím si, že je dôležité, aby každý mal dostatočný priestor na to, aby odprezentoval svoje postoje k tým jednotlivým návrhom zákona. Naozaj väčšina rozpráv tu prebieha úplne vecne a kultivovane. Tých 20 minút som nikdy nemala pocit, že je nejakým spôsobom problematických, ale chápem to tak, že niečo ste proste skrátiť museli, tak to vyšlo na tú písomnú rozpravu. Ale ešte by som raz chcela zdôrazniť, že najzásadnejší problém vnímam v tom, akým spôsobom sa tu ide zlikvidovať tretie čítanie.
My sme, samozrejme, prinášali množstvo návrhov, ktorými sme chceli priniesť zlepšenie legislatívneho procesu, len aby to tu jasne odznelo, čo bolo odmietnuté, a teda netýkalo sa to len samotného procesu, legislatívneho, ale aj zlepšenia podmienok pre poslancov a poslankyne, k čomu napríklad smerovala možnosť v prípade náhradníctva, v prípade materskej alebo rodičovskej dovolenky, niečo, čo by umožnilo naozaj lepšie zabezpečiť si aj rodičovstvo popri výkone poslaneckého mandátu, a teda počas nejakej doby na základe žiadosti daného poslanca alebo poslankyne by nastupoval náhradník. Toto teda nebolo nejakým spôsobom prijaté zo strany koalície, čo ma mrzí, lebo myslím si, že všetkým by nám malo záležať na podpore rodín a rodičovstva. Tu sa to teda neukázalo, že by to tomu tak bolo aj zo strany koalície. Mrzí ma to.
Snažili sme sa tiež prinášať riešenia, ktorých cieľom bolo posilnenie riadneho legislatívneho procesu a obmedzenie skracovania lehôt, pretože tu na bežiacom páse sledujeme v tom legislatívnom procese, ako sa jednotlivé ustanovenia rokovacieho poriadku, kde teda je možnosť, aby plénum prehlasovalo skrátenie lehôt, tak sa to zneužíva a prakticky sa to uplatňuje ako pravidlo. Už to tam, to už môžeme rovno prepísať, že tie lehoty neexistujú, pretože jednoducho sa neuplatňujú. A týka sa to mnohých ustanovení, či už je to rokovanie v druhom čítaní, kde sme navrhovali vypustiť možnosť skrátenia 48-hodinovej lehoty alebo hlasovanie o pozmeňujúcich návrhoch, kde tiež sa skracuje neustále prehlasovaním pléna lehota. A naozaj tu sme potom v situácii, že väčšina poslancov a poslankýň, prepáčte, ale fakt nevieme, o čom tu hlasujeme. A to asi nie je úplne tak, ako by to malo fungovať.
Rovnako sa to týka aj samotného hlasovania o pozmeňujúcich návrhoch, ako aj rokovania v druhom čítaní, ale aj tretieho čítania, kde sa tiež neustále skracuje lehota aj v prípade, keď boli predložené zásadné pozmeňujúce návrhy a naozaj niekedy je to z hodiny na hodinu, čo sa tu zásadným spôsobom menia zákony a potom ten výsledok je tristný.
Už bolo spomenuté pánom podpredsedom Gašparom téma etického kódexu, ktorú som ja teda prinášala v tomto parlamente, odkedy tu som prakticky. Mrzí ma, že sme teda v tejto téme sa nijako nepohli. Verím, že sa tak stane do budúcna, hoci teda nedá sa to realizovať len novelou rokovacieho poriadku, etický kódex je potrebné prijať samostatným uznesením, ale budeme sa aj v tomto smere snažiť o nejaký dialóg, lebo myslím si, že to je dlh, ktorý tento parlament ešte má, pretože s etickým kódexom samotný rokovací poriadok počíta, odkazuje na neho, ale on neexistuje a doposiaľ za dlhé roky to nikto nebol schopný napraviť, tak je asi najvyšší čas. Vieme to všetci aj z toho, čo sa tu bežne deje.
Navrhovali sme tiež niektoré také drobnejšie úpravy, ako možnosť prihlásiť sa do ústnej rozpravy počas prebiehajúcej písomnej rozpravy, pretože ten súčasný systém, keď musíte striehnuť, kedy končí písomná rozprava a vtedy nabehnúť a prihlásiť sa, no neviem ako, nie je to úplne šťastné. Toto, žiaľ, teda sa nestretlo s pochopením koalície a tiež čo sa týka faktických poznámok, tak sme navrhovali jednak doplniť možnosť reakcie faktickou poznámkou aj na navrhovateľa, ale aj možnosť doplniť reakcie faktickou poznámkou aj pre členov a členky vlády, ako aj pre navrhovateľa a navrhovateľky. Tá časť týkajúca sa členov a členiek vlády, tá bola akceptovaná, teda aj sa nachádza v tom návrhu zákona, ale teda mrzí ma, že sme nedospeli ku konsenzu aj v prípade možnosti reagovať aj na navrhovateľa alebo navrhovateľku, lebo to tu bežne sa stáva, že napríklad aj pri predchádzajúcom bode v rozprave pani ministerka kultúry Šimkovičová ako navrhovateľka tu vystupovala, ale teda hovorila totálne nezmysly, kde prezentovala nejaké stanovisko ministerstva kultúry, ktoré teda bolo kritické voči nejakým výhradám, ale akosi opomenula, že vlastne vlastným pozmeňujúcim návrhom toto už odstránili, čo tu ona prezentovala, že ministerstvo kultúry s tým nesúhlasí a nedalo sa to tu ani pomenovať a reagovať na to jednoducho faktickou poznámkou. A ako myslím si, že by to bolo namieste a užitočné, aby sme túto možnosť mali. Rovnako aj v prípade, keď pán podpredseda Gašpar vystupoval ako navrhovateľ v úvode, tak nebola možnosť, samozrejme vieme, že tu taká možnosť nie je reagovať my faktickými poznámkami a bolo by vhodné, keby sme tú možnosť mali, lebo nie každý navrhovateľ alebo navrhovateľka si vystúpi aj v rozprave. My to väčšinou za náš klub robíme tak, že úvodné slovo je naozaj dve-tri vety a potom sa prihlásime do rozpravy, aby tá možnosť pre všetkých reagovať bola, aby sme tu mali reálnu diskusiu, ale keď niekto to nerobí, tak nemáte to akým spôsobom na to reagovať a to je, to je podľa mňa problematické.
Zároveň sme tiež navrhovali, aby bola doplnená vyslovená povinnosť zúčastňovať sa osobne pre ministrov a ministerky výborov, pretože máme niektorých, teda napríklad aj ministerka kultúry, ktorá teda totálne ignoruje výbor pre kultúru, ak sa niečo nezmenilo medzičasom, a myslím si, že to je niečo, čo naozaj by malo tu byť nejaké pravidlo, ktoré je aj dodržiavané. Žiaľ, teda realita je iná.
Tiež sme vo vzťahu k osobitným kontrolným výborom navrhovali zabezpečenie teda reálnej kontroly opozície, pretože to je podstata kontrolných výborov tak, že je garantované, že predseda, predsedníčka je vždy opozičný a väčšina opozičná. Toto sa tiež nestretlo so súhlasom v radoch koalície. Toľko v skratke. Nechcem to viacej naťahovať. Tých návrhov sme mali oveľa viac, takže, asi mi to úplne nevychádza, že 70 % toho výsledného produktu je nejakým spôsobom konsenzus aj s opozíciou, ale verím, že ešte možno v druhom čítaní bude priestor na to, aby sme niektoré veci dotiahli a skúsili možno tieto niektoré naše návrhy aj spoločne prijať, pretože naším cieľom naozaj je iba zabezpečiť riadny chod Národnej rady Slovenskej republiky a dôstojný chod, čo myslím si, že nás všetkých trápi. Toľko za mňa.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)
