Videokanál poslanca

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci.
Ja som veľmi rada, že Tina spomenula aj jednu jednorodičovské domácnosti. Už to tu bolo zmienené, že naozaj patria medzi tie skupiny obyvateľstva, ktoré sú najviac ohrozené chudobou, a je to nemalá skupina ľudí, už to odznelo, že ich cez 300-tisíc. A je to, keď to... sa pozrieme na to percentuálne, tak podľa posledného sčítania obyvateľstva až 12 % detí vyrastá v jednorodičovských domácnostiach.
Aby som teda premostila opäť, ako zasahuje aj rodinné rozpočty týchto domácností návrh zmien súdnych poplatkov, ku ktorým sa opätovne vraciam. Konkrétne teda ide napríklad o poplatok z návrhu na určenie výživného medzi manželmi, príspevku na výživu rozvedeného manžela a vyživovacie povinnosti medzi ostatnými príbuznými a z návrhu o ich zvýšenie, kde sa navrhuje zvýšiť ten poplatok zo 16,50 na 25 eur, a je to nárast o 51,5 %. Rovnako sa týkajú týchto jednorodičovských domácností iné poplatky, súdne poplatky, napríklad vysporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, kde teda sa zvyšuje poplatok zo 66 eur na 100 eur, a to je opäť nárast o 51,5 %. To naozaj nie sú malé sumy, ktoré zásadným spôsobom ovplyvňujú rodinné rozpočty týchto skupín obyvateľstva, ktoré patria medzi najviac ohrozené, a naozaj je to práve často v prípadoch, keď napríklad väčšina teda tých jednorodičovských domácností sú ženy s deťmi, a naozaj ich príjmy sú veľmi limitované a obmedzené. A keď ešte im takýmto spôsobom navýšime aj súdne poplatky, tak je to pre nich ohrozujúce.
V konečnom dôsledku tým oberáme o tie peniaze deti.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci.
Ja už som tu včera spomínala tému navyšovania súdnych poplatkov, ktorá teda podľa môjho názoru zasahuje do prístupu k spravodlivosti pre bežných ľudí, a som teda veľmi rada, že pozmeňovák pána Galka sa venuje aj tejto téme. Osobitne by som sa zastavila pri pár bodoch.
V prvom rade bod 1, ktorý upravuje vlastne navrhovanú zmenu § 6 ods. 3, kde teda v zákone sa upravuje zľava v prípade elektronických podaní, ktorá môže byť znížená najviac o 70 eur, a samotný vládny návrh toto chce znížiť iba na 50 eur. Podľa mňa teda oceňujem návrh pána Galka to vrátiť do pôvodného znenia, pretože si myslím, že všetci by sme mali podporovať elektronické podania.
Ďalej by som spomenula aj bod 2, ktorý sa týka § 11 ods. 2, kde vlastne ide o vrátenie sumy, ktorá bola zaplatená pri platení poplatku navyše, kde súčasný zákon ustanovuje, že sa vracia tento preplatok, ak prevyšuje sumu 1,70, a v návrhu vládneho zákona sa toto zvyšuje na 2,50. Tu oceňujem, že teda opäť pozmeňovák pána Galka to vracia do toho pôvodného znenia.
Taktiež oceňujem ostatné body, ktoré sa týkajú súdnych poplatkov, a sú to teda body 3, 4, 5, 6, 7 aj 8, 9, 10, 11, 12, 13, 14, 15... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Ja by som nadviazala na tému, ktorú pán Krajčí otvoril, a to sú konkrétne dopady na ľudí vo zvyšovaní poplatkov a teda dotkla by som sa konkrétne súdnych poplatkov, keďže ja som sa v mojej advokátskej praxi naozaj stretla s mnohými prípadmi, keď už existujúce súdne trovy a poplatky sú bariérou pre ľudí k prístupu spravodlivosti. A tu sa vlastne viaceré súdne poplatky navyšujú, a to týkajúce sa oblasti úplne bežného života, ako je rozvod, dedenie, antidiskriminačné žaloby alebo ochrana osobnosti.
Prepáčte, nevyrušujem vás, kolegovia?!

Žiga, Peter, podpredseda NR SR
Vráťte čas pani poslankyni dvadsať sekúnd.

Plaváková, Lucia, poslankyňa NR SR
Ďakujem veľmi pekne. Čiže by som zopakovala, že naozaj navyšovanie súdnych poplatkov má dopady na prístup k spravodlivosti pre mnohých ľudí, pre ktorých už dnes je tá spravodlivosť nedostupná alebo majú teda bariéry, ktoré, ktoré sú im týmto kladené a to je to, čo je súčasťou aj tohto celého balíčka, na ktoré teda už tu upozorňujeme viacerí, aké to bude mať konkrétne dopady na konkrétnych ľudí a rozpočty, ktoré, ich rodinné rozpočty, a teda zopakujem, že sa to týka úplne aj bežných situácií, nie je to len, nie sú to len oblasti obchodného práva, ale, ale antidiskriminačné žaloby, rozvody, dedenie, ochrana osobnosti, a teda ešte raz zopakujem, zväčšuje sa bariéra prístupu k spravodlivosti a znižuje sa dostupnosť k spravodlivosti.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)

Vážené poslankyne, milí poslanci, prešiel len mesiac, odkedy bol Matúš Šutaj Eštok ako člen vlády poverený riadením ministerstva vnútra. Čo všetkého za tento mesiac stihol?
Máme tu podozrenia z niekoľkonásobného porušenia niekoľkých zákonov dokonca. Napriek rozhodnutiam súdu neprehodnotil svoje predchádzajúce rozhodnutia, zbabelo sa vypo... vyhýba vypočutiu pred členmi a členkami ústavnoprávneho výboru, ktorý sme zvolávali už trikrát, útočil na sudcu a vyhrážal sa mu disciplinárnym stíhaním a dokonca trestnoprávnym postihom. Vystavil štát riziku udelenia pokuty, a to vo výške možno až 700-tisíc eur plus sumu náhrady škody. A včera ešte aj podal trestné oznámenie ohľadom udelenia statusu chránených oznamovateľov.
Chcela som sa tu prihovoriť priamo ministrovi, ale, žiaľ, teda mám to šťastie, že opäť, keď mám slovo, tak nie je v miestnosti. Pán minister, sa zdá, že je na svoje kroky a počínanie vo funkcii hrdý, ale skutočne nemá byť na čo hrdý. Ak by sa chcel ukázať ako dobrý právnik, volil by zákonnú cestu. V prípade, ak má pocit, že je v práve a len opravuje niek... nejakú podľa neho nespravodlivosť, očividnú, využil by všetky právne prostriedky, ktoré má k dispozícii. A nie je ich málo. On si však zákonnú cestu nevybral. Vybral si cestu arogancie, demonštrácie moci a prisvojovania si právomocí, ktoré mu nepatria. Veľakrát som ho počula opakovať, ako koná všetky kroky v súlade so zákonom, dookola pri každom mediálnom vystúpení. Už som len čakala, kedy vykríkne: „Zákon som ja!“, lebo to je to, čo v skutočnosti robí. Za zákonné považuje jednotocho... jednoducho to, ako sa rozhodne v záujme úlohy zabezpečiť beztrestnosť smeráckych ľudí a slabošsky sa mstiť. Úlohu, ktorú musí plniť, či chce, alebo nie. A on, žiaľ, očividne aj chce. A to je jasný dôvod, prečo je nutné podporiť jeho odvolanie.
Rada by som teraz zhrnula pár dôležitých faktov a právnych okolností, pričom sa sústredím na argumentáciu týkajúcu sa chýbajúceho súhlasu Úradu na ochranu oznamovateľov. K tejto téme sa dnes vyjadroval aj pán poslanec Tibor Gašpar vo svojom vystúpení, žiaľ, dosť skreslene.
Ministrovi Šutajovi Eštokovi chýbal zákonom požadovaný súhlas Úradu na ochranu oznamovateľov, a keď to minister popiera, zákon jasne hovorí, že pred samotným aktom postavenia vyšetrovateľov mimo službu sa mal obrátiť na úrad a požiadať ich o tento súhlas. Prečo?
Podľa § 7 ods. 1 zákona o ochrane oznamovateľov zamestnávateľ môže urobiť právny úkon alebo vydať rozhodnutie v pracovnoprávnom vzťahu voči chránenému oznamovateľovi len so súhlasom Úradu na ochranu oznamovateľov. Samozrejme, zákon upravuje aj určité výnimky. Súhlas sa nevyžaduje, ak sa pracovnoprávnym úkonom, ako tu už poukázal na to aj pán poslanec Dostál, priznáva nárok. To však nie je tento prípad. Alebo ak ide o pracovnoprávny úkon súvisiaci so skončením pracovnoprávneho vzťahu. To tiež nejde o tento prípad. A tento navyše, ak by sme aj usúdili, že ide o skončenie pracovnoprávneho vzťahu alebo nejaký obdobný, by sme tam našli nejaké prepojenie, tak na... navyše by mohol byť dôsledkom právnej skutočnosti, ktorá nezávisí od posúdenia zamestnávateľa. To nie je tento prípad, lebo by muselo ísť o objektívnu skutočnosť, pri ktorej zamestnávateľ nerobí posúdenie. Napríklad ak je na výkon nejakej práce potrebné štátne občianstvo a daná osoba by ho stratila. To je objektívna skutočnosť, to tento prípad nie je.
To znamená, že nebola splnená ani jedna podmienka, pri ktorej by sa súhlas úradu nevyžadoval. Nešlo o priznanie nároku, nešlo o skončenie pracovnoprávneho vzťahu, a ak by aj teda niekto chcel argumentovať tým, že sa ma výnimka aplikovať aj na iné pracovnoprávne úkony, tak by muselo ísť o úkon, ktorý je dôsledkom právnej skutočnosti, ktorá nezávisí od posúdenia zamestnávateľa. Nič z tohto nebolo splnené a pri poctivej aplikácii práva jednoducho nie je možné dospieť k inému výkladu.
Úrad na ochranu oznamovateľov by pritom mohol súhlas udeliť aj neudeliť. Úrad doposiaľ zavi... zaevidoval od začiatku svojho pôsobenia 13 žiadostí o súhlas v prípadoch chránených oznamovateľov, z toho v šiestich žiadostiach súhlas udelil a v šiestich nie, jedna je ešte stále otvorená.
Minister vnútra Šutaj Eštok sa však rozhodol ignorovať riadny zákonný postup a inštitúciu, ktorá má jediná kompetenciu súhlas udeliť, čím pošliapava aj základné princípy kompetenčného rozdelenia a nezávislosť verejných inštitúcií. A čo je obzvlášť smutné, vnáša tak do spoločnosti nastavenie, podľa ktorého je v poriadku ignorovať riadny zákonný postup, zákonom zakotvené inštitúcie s ich jasnými kompetenciami a pravidlami.
Minister vnútra Šutaj Eštok bol povinný úrad osloviť a požiadať o súhlas s vydaním personálneho rozkazu. To minister neurobil, ako všetci dobre vieme, a neurobil tak minimálne v siedmich prípadoch. Z vyjadrení úradu, ako aj z rozhodnutí súdu o neodkladných opatreniach je zrejmé, že minister konal v rozpore so zákonom, keď si tento súhlas nevyžiadal. Tento súhlas si musí zamestnávateľ vyžiadať vždy, ak ide realizovať pracovnoprávny úkon voči osobe, ktorá má status chráneného oznamovateľa. Ak si súhlas nevyžiada a takýto úkon realizuje, úkon je neplatný.
Ale ako povedal premiér Robert Fico na úvod tejto rozpravy minulý týždeň, minister sa rozhodol inak interpretovať právne predpisy. No áno, presne tak. A to je ten problém. To, že si svoj nezákonný postup uvedomuje aj samotný minister, je celkom zjavné aj z jeho vyjadrení o potrebe zmeny zákona o ochrane oznamovateľov, čo len zvýraznil a podčiarkol aj samotný premiér Robert Fico, keď pred týždňom, vyše týždňom na svojom sneme avizoval plánovanú zmenu zákona o ochrane oznamovateľov. Premiér Fico k čurillovcom a ich ochrane na sneme SMER-u v deň výročia Nežnej revolúcie povedal, že ide o zúfalé pokusy, ktoré treba zlikvidovať príslušnou zmenou legislatívy. Dodal, že tento nezmyselný zákon musí byť zmenený tak rýchlo, ako sa len dá. A ja sa teda pýtam, načo je teda potrebné zmeniť zákon, keď minister koná v súlade so zákonom. Slovami klasika, mne to nevychádza. A prečo sa tak obšírne venujem chýbajúcemu súhlasu úradu? Pretože práve tento aspekt je kľúčovým pri posúdení, či ide o pomstu, alebo nie. To nie je nejaké nadužívanie tohto slova z našej strany, ako sa vám tu snažil podsunúť premiér Robert Fico, to je podstata právnej ochrany oznamovateľov protispoločenskej činnosti. Tá slúži na to, že chráni oznamovateľov pred tzv. odvetnými opatreniami. Ľudovo - pred pomstou. Tento zákon odvetné opatrenia presne definuje. Podľa § 2 písm. l) je odvetné opatrenie, ľudovo pomsta, konanie alebo opomenutie konania v súvislosti s pracovnoprávnym alebo iným obdobným vzťahom oznamovateľa vyvolané oznámením alebo zverejnením informácií o protispoločenskej činnosti, a ktoré oznamovateľovi spôsobilo alebo môže spôsobiť neopodstatnenú ujmu. Odvetným opatrením podľa predchádzajúcej vety je najmä, vymenujem relevantné: odvolanie, preradenie na nižšiu pozíciu alebo odmietnutie povýšenia, zníženie mzdy, nepriznanie odmeny alebo osobného príplatku, nátlak, zastrašovanie alebo obťažovanie, poškodzovanie dobrej povesti.
Za konanie, resp. nekonanie ministra hrozí ministerstvu vnútra navyše pokuta do výšky 100-tisíc eur za každé jedno porušenie zákona. Minister vnútra má však stále možnosť zmierniť dopady svojho konania napríklad tým, že by vyhovel rozkladu, ktorý voči personálnemu rozkazu podali vyšetrovatelia. V takomto prípade by bolo možné jeho konanie vyhodnotiť ako menej závažné, čo by mohlo mať za následok napríklad uloženie nižšej pokuty.
V celej veci nesmieme zabúdať ani na následky, ktoré postavenie mimo službu voči vyšetrovateľom majú. V prvom rade je ich odmena znížená na úroveň minimálnej mzdy, plus 10 % za každé neopatrené dieťa, čo v ich prípade znamená pokles o 70 až 75 % príjmu. Zároveň sú prakticky v domácom väzení, keďže sa v pracovnom čase musia povinne zdržiavať doma, čo môže byť kontrolované náhodnými kontrolami. A presne tak sa aj deje.
V tomto kontexte je tiež dôležité podčiarknuť, že minister vnútra v rozpore so zákonom postavil vyšetrovateľov mimo službu na dobu do skončenia trestného stíhania, ktoré je voči nim vedené. Zákon mu pritom prikazuje obmedziť túto dobu na nevyhnutný čas, najdlhšie na šesť mesiacov. A len v prípade pretrvávania dôvodov môže túto dobu predĺžiť. Minister vnútra však tieto zákonné požiadavky nerešpektoval, tak ako mnohé ďalšie, a je to krásny dôkaz pomsty a pokus, ako ich dlhodobo vystaviť tlaku. S obmedzeným príjmom, zavretí doma, čo logicky ovplyvňuje celé ich rodiny a vytvára nesmierny psychický tlak.
Minister obrany Robert Kaliňák nám tu radil, že okolnosti situácie si vyžadovali skôr zvolanie výboru a vypočutie ministra vnútra. No áno, to je naozaj krásna myšlienka. Mimoriadny ústavnoprávny výbor, ako som už uviedla, sme ho zvolali až trikrát. Chceli sme dať ministrovi vnútra priestor, aby nám teda odôvodnil toto svoje konanie a podozrenia z porušenia zákona. On však zbabelo najprv zabezpečil dvakrát, že výbor nebol uznášaniaschopný a potom tretíkrát síce uznášaniaschopný bol, ale neschválil program. To znamená, že minister vnútra sa krásne vyhol takémuto verejnému vypočutiu a našim otázkam. Toto všetko sa udialo ani nie mesiac, odkedy bol minister vnútra menovaný do svojej funkcie.
Hrubé porušenie zákona, ignorovanie zasadnutí výborov, na ktorých sa mal zúčastniť, zastrašovanie, čistky, všetkým je nám jasné, aké úlohy má minister plniť - zabezpečenie beztrestnosti smeráckych ľudí a pomsta. K výkonu funkcie ministra vnútra zjavne nemá ani morálne, ani profesionálne predpoklady, preto by mal vo svojej funkcii skončiť.
Ďakujem. (Potlesk.)

Mňa mrzí, že pán minister vnútra akurát odišiel, pretože som mu chcela povedať, že sa teším, že si konečne dočítal ustanovenie zákona, na základe ktorého postavil vyšetrovateľov mimo službu, a teda konečne zistil, že bolo potrebné aj posudzovať, či ponechaním vo výkone služby ohrozuje dôležitý záujem štátnej služby.
Už sa aj vrátil, tak mu to môžem povedať opakovane, že sa teším, že, pán minister, že ste si dočítali ustanovenie zákona, na základe ktorého ste postavili vyšetrovateľov mimo službu.
A teda je pekné, že zároveň tu tvrdil, že je stopercentne presvedčený, že dôležitý záujem ohrozený bol, až na to, pán minister, že toto ste mali uviesť v personálnom rozkaze a zdôvodniť. Vy ste tak nespravili, a preto ste konali v rozpore so zákonom.
Zároveň, keď už sa to tak viackrát spomína sexuálne obťažovanie, tak ja budem pozorne sledovať, či v rámci predkladanej a avizovanej novely Trestného zákona vládna koalícia navrhne aj trestný čin sexuálneho obťažovania, ktorý nám chýba, a rovnako budem pozorne sledovať, ako koaliční poslanci a poslankyne budú hlasovať za návrh redefinície trestného činu znásilnenia, ktorý je predložený na decembrovú schôdzu. A potom uvidíme, či túto tému iba zneužívate alebo jej na vás... alebo vám na nej naozaj záleží. (Potlesk.)

Pán minister, mňa ako právničku zaujali tieto vaše slová. Kto je obvinený, musí byť postavený mimo službu, bodka. No ja teda neviem, ja sa tu pozerám na znenie predmetného ustanovenia zákona a vidím tam čosi iné. Podľa § 46 ods. 1 zákona o štátnej službe policajtov, policajt sa musí dočasne pozbaviť výkonu štátnej služby, ak by jeho ďalšie ponechanie vo výkone štátnej služby ohrozovalo dôležitý záujem štátnej služby alebo priebeh objasňovania jeho konania a je dôvodne podozrivý, že spáchal trestný čin. Trestné stíhanie je tak len jednou z podmienok. Žiadna bodka. Zároveň sa musí posudzovať, či ponechanie vo výkone štátnej služby ohrozuje jej dôležitý záujem alebo priebeh objasňovania jeho konania.
Ak ste to posúdenie nerobili, tak ste konali v rozpore s týmto ustanovením, a to aj v prípade čurillovcov, ako aj vo všetkých ostatných prípadoch, v ktorých ste vydali personálny rozkaz v posledných dňoch, keď ste sa snažili prekryť vaše protizákonné konanie pri vyšetrovateľoch Jána Čurillu a ďalších. (Potlesk.)

Vážené dámy, vážení páni, rada by som tento môj príhovor adresovala aj členom a členkám vlády, ale situácia je taká, že nielenže neprišli prezentovať za svoje rezorty svoje plány na najbližšie štyri roky, ale nemajú žiadny záujem si vypočuť ani diskusiu k ich vlastnému programovému vyhláseniu vlády, česť výnimkám. Myslím si, že je to naozaj smutný obraz a neúcta k tomu, ako sa má pristupovať k tomuto základnému dokumentu, ktorý bude určovať najbližšie štyri roky ich vládnutia.
Tento týždeň to bude 34 rokov, odkedy si ľudia na Slovensku vybojovali slobodu a demokraciu. Žiaľ, ani po tak dlhej dobe nie sú samozrejmosťou. Programové vyhlásenie novej vládnej koalície vyvoláva oprávnené obavy, či princípy, ktoré ľudia na námestiach požadovali, zostanú zachované. Ochrana vlastných ľudí, čistky v polícii, zastrašovanie policajtov, vyhrážanie sa sudcom, aj kroky na presadenie vlastných ľudí v súdnictve nasvedčujú, že musíme byť ostražití a pozorne sledovať každý jeden krok tejto vlády aj jej poslancov a poslankýň. A presne to robiť budeme.
Preto mi dovoľte začať už dnes tým základným dokumentom, v ktorom vláda načrtla, ako chce najbližšie štyri roky so zverenou mocou nakladať. Uvidíme, ako k tomu pristúpi, či rovnako ako k samotnej dnešnej diskusii a v rozprave.
V programovom vyhlásení vlády si prečítame, že vláde osobitne záleží na štandardizácii demokratického politického systému a zdravej súťaži politických strán. Vláda uznáva aj úlohu mimovládnych organizácií, nemôže však akceptovať, aby politicky zamerané subjekty, často financované zo zahraničia, netransparentne ovplyvňovali demokratickú politickú súťaž.
Aké sú však najzásadnejšie problémy, ktorým demokracia dnes čelí? Sú to dezinformácie, hoaxy a nenávistné prejavy. K nim však programové vyhlásenie vlády nehovorí nič. Absolútne nič. A sú to práve tieto fenomény, ktoré škodlivo ovplyvňujú demokraciu, ako aj demokratickú politickú súťaž. Videli sme to aj v poslednej volebnej kampani. Rozumiem, že vláda proti dezinformáciám a nenávistným prejavom bojovať nehodlá, keďže sú ich primárnymi nositeľmi a museli by sa tak v prvom rade pozrieť na seba. V programovom vyhlásení vlády nájdeme aj túto vetu: "Prostredníctvom zodpovedných personálnych opatrení a nominácií prispeje ku skvalitneniu činnosti ústavných inštitúcií a mechanizmu štátu." To je krásna veta, ale pozrime sa na realitu, ktorá doslova iba pár hodín po uplyvní... ktorú pocho... doslova pár hodín po uchopení moci dokonale ukázala, ako chcú túto ambíciu napĺňať.
Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok, ktorý sa zatiaľ stále nedostavil, ktorému ešte ani nebola vyslovená dôvera, okamžite po nástupe do úradu začal s čistkami v polícii. Kým pri odvolaní a prevelení policajného prezidenta Štefana Hamrana na druhý koniec republiky išlo skôr o akt hulvátstva, keďže o pár dní by vo funkcii na základe vlastného rozhodnutia skončil, tak pri postavení vyšetrovateľov mimo službu či pozbavení funkcie viceprezidenta policajného zboru išlo o konanie v rozpore so zákonom. To medzičasom potvrdilo aj prvé neodkladné opatrenie súdu. Ján Čurilla a jeho kolegovia majú totižto status chránených oznamovateľov. K personálnemu rozkazu, ktorým minister Šutaj Eštok pozbavil vyšetrovateľov výkonu štátnej služby, preto potreboval súhlas na ochranu oznamovateľov úradu. To sa minister vnútra sám rozhodol absolútne ignorovať a stavať sa tak nad zákon. Súhlas nielenže nezískal, ale o neho úrad ani nepožiadal. V prípade absencie súhlasu je v zmysle zákona potom takýto úkon neplatný.
Zároveň minister nerešpektoval ani metodické usmernenie jeho vlastného ministerstva. To podrobnejšie upravuje, čo má byť obsahom personálneho rozkazu, ktorý sám vydal. Má konkretizovať, prečo nemožno ponechať policajtov vo výkone štátnej služby, to znamená, aký dôležitý záujem štátnej služby by jeho ponechaním v službe bol ohrozený. Respektíve ako by policajt mohol ohrozovať priebeh objasňovania jeho konania, ak by nebol dočasne pozbavený výkonom štátnej služby. Súčasne je potrebné priložiť s vecou súvisiaci spisový materiál. Takéto zdôvodnenie však v personálnom rozkaze ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka nenájdete. Personálny rozkaz ministra vnútra sa zmohol iba na jednu vetu bez akéhokoľvek zdôvodnenia. V zmysle zákona je zároveň možné dočasne policajta pozbaviť výkonu štátnej služby iba na dobu nevyhnutne potrebnú na objasnenie protiprávneho konania. Najviac však na dĺžku šesť mesiacov. O prípadnom predĺžení má rozhodovať minister vnútra. Ani túto požiadavku personálny rozkaz nespĺňal. Toto všetko robí minister vnútra len z dvoch dôvodov. Čistky, ktoré zabezpečia ochranu smeráckym našim ľuďom a pomsta. Navyše keď prišlo prvé rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení, minister vnútra sa neváhal vyhrážať sudcovi. Hrozil mu disciplinárnym stíhaním či prípadne aj trestnoprávnymi následkami. Za sudcu sa tam postavili aj jeho kolegovia a kolegyne i stavovské organizácie, ktoré takýto krok ministra odsúdili. Minister sa medzičasom za toto svoje konanie voči sudcovi ospravedlnil, to však nestačí. Za to, čo doposiaľ vykonal a akým spôsobom postupoval, by mal jednoznačne odstúpiť.
Čistky ministra vnútra však nestačia. Robert Fico pri uvedení ministra spravodlivosti Suska do funkcie opäť zdôraznil, že chcú meniť aj trestný systém. Chcú znížiť jednotlivé trestné sadzby ekonomickej a majetkovej trestnej činnosti a tento princíp a zámer sa odráža aj v programovom vyhlásení vlády. Zo slov a činov Roberta Fica je zrejmé, že ide o presne o také trestné činy, za ktoré boli odsúdení alebo sú trestne stíhaní ľudia z éry jeho predchádzajúceho vládnutia. A zmeny v Trestnom poriadku a trestnom práve sa pokúsia urobiť evidentne rýchlo. Presne tak rýchlo ako sa potrebovali zbaviť nepohodlných vyšetrovateľov. Je rovnako rýchlo potrebné postarať sa aj o smeráckych našich ľudí, ktorí čelia trestným stíhaniam alebo im trestné stíhania hrozia. K hladkému prijatiu zmien im má určite pomôcť aj personálne obsadenie Súdnej rady. Chcú tak zmeniť pomery v súdnictve a opäť to vláda Roberta Fica robí rýchlo. Už stihli odvolať troch ľudí v Súdnej rade a nahradiť ich vlastnými nominantmi s okamžitou účinnosťou a bez udania dôvodov na odvolanie, a to v rozpore so svojím vlastným právnym názorom, ktorý prezentovali v podaní pred Ústavným súdom, kde teda konkretizovali, že bezdôvodne odvolať člena Súdnej rady je politizácia a ohrozenie nezávislosti tohto orgánu. Tak sa môžme spýtať, teraz teda nejde o politizáciu Súdnej rady či ohrozenie jej nezávislosti? Zaujímavé.
Súdna rada má dosah na obsadenie súdov a tak ďalšími na rade budú pravdepodobne sudcovia a sudkyne, ktorí sú nepohodlní. Všetkými svojimi povolebnými činmi len potvrdzujú, že problémy obyvateľstva Slovenska ich absolútne nezaujímajú. Jedine o čo im ide, je rehabilitácia trestne stíhaných ľudí a pomsta. Spravodlivosť a vzájomná súdržnosť v spoločnosti nebudú fungovať, pokiaľ budú tí, čo majú moc, naďalej ignorovať zraniteľné skupiny.
Programové vyhlásenie vlády, v ktorej sú dve údajne sociálnodemokratické strany, úplne opomína realitu najohrozenejších skupín obyvateľstva a najohrozenejších slovenský rodín. Namiesto toho, aby hovorili o výzvach, ktorým rodiny na Slovensku čelia, dookola opakujú floskuly o ochrane manželstva. To už je pritom ako jedinečný zväzok muža a ženy dávno zakotvený ústavou a ako to komu pomohlo? Slovenské domácnosti ale neohrozujú LGBTI+ ľudia túžiaci po základnej rovnosti, ohrozuje ich chudoba. Dvanásť percent domácností je jednorodičovských a v drvivej väčšine ich tvoria ženy s deťmi. Sú to práve tieto rodiny, ktoré sú najviac ohrozené chudobou. A ako sa táto vláda sociálnej demokracie chystá riešiť ich problémy? Zdá sa, že nijako. Podľa programového vyhlásenia vlády ani neexistujú.
Takisto sa vôbec nezmieňujú o snahe bojovať proti nerovnému odmeňovaniu žien či rodovo podmienenému násiliu. Pritom pomaly každý deň rezonuje ďalší prípad ďalšej ženy, ktorá sa stala obeťou násilia či dokonca vraždy zo strany jej partnera. Vláda však pre ženy neponúka žiadne riešenia, žiadnu pomoc. Pre sociálnodemokratické strany by mala byť rodová rovnosť samozrejmosťou. Pre Fica je ale zakázaným slovným spojením.
Vláde nič nehovorí ani odstránenie segregácie rómskych detí, odškodnenie sterilizovaných rómskych žien či zabezpečenie rovnosti párov rovnakého pohlavia ich rodín a detí. Ak by som mala ďalej menovať, ktoré kľúčové oblasti ľudských práv v programovom vyhlásení vlády ignorujú, boli by sme tu aj do rána. Hovorím, ignorujú, no niektoré výroky predstaviteľov tejto vlády skôr naznačujú, že tie najohrozenejšie skupiny v spoločnosti im budú obetným baránkom. Útoky na menšiny poslúžia na odvracanie pozornosti od neschopnosti riešiť skutočné problémy či od ohýbania spravodlivosti a útokov na právny štát. Zvaliť vinu na niektorú z menšín a vyburcovať nenávisť je vždy jednoduchšie, ako zodpovedne a čestne pracovať pre krajinu. Stačí sa pozrieť na Ficove absurdné divadlo na hraniciach, ktorého jediným cieľom bolo zakryť čistky ministra vnútra.
Ako sme už ale avizovali, my sme a budeme tvrdou opozíciou. Nebudeme odvracať zrak od neprávosti. Budeme upozorňovať na snahu o zneužitie moci, prekročenie právomoci či ohrozenie nezávislosti štátnych orgánov. Budeme presadzovať ochranu ľudských práv, presadzovať rovnosť ako jeden zo základných, ústavných, demokratických princípov, nepoľavíme a nenecháme sa odradiť. Programové vyhlásenie vlády jasne ukazuje, že to nebude ľahký boj. My sme však pripravení.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne za dôveru. Výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny sa bude konať po zasadnutí ústavnoprávneho výboru v miestnosti ústavnoprávneho výboru, čiže zhruba nejakých 15 minút po skončení. Ďakujem.