Videokanál poslanca

Ďakujem pekne za slovo. Mária, ty si spomínala celé to trápne fascinujúce divadlo ohľadom štátneho prevratu, ktoré predviedol Robert Fico a je fakt fascinujúce, že akými blbosťami sa dokáže, teraz neviem, či slovo blbosti ešte sú v súlade s rokovacím poriadkom, ale naozaj ma to neprestáva fascinovať. A tie konšpirácie, ktoré okolo nás vytvárajú, ako naozaj všetko ovládame, ako aj kolegyňa Jurík spomenula, lebo dokonca Robert Fico, premiér krajiny mal tlačovku....
===== ... neviem, či slovo blbosti ešte sú v súlade s rokovacím poriadkom, ale naozaj ma to neprestáva fascinovať, aké konšpirácie, ktoré okolo nás vytvárajú, ako naozaj všetko ovládame, ako aj kolegyňa Jurík spomenula, lebo dokonca Robert Fico ako premiér krajiny mal tlačovku, na ktorej sa pýtal, že čo som ja robila v Srbsku a prepájal to s tým, že ja by som tam mala asi byť nejako zodpovedná za protesty a demonštrácie, ktoré sa tam dejú. No tak toto, to už normálne ja neviem, kto súdny môže takýmto hlúpostiam uveriť, ale to, že sa premiér týmto blbostiam venuje vôbec, vlastne ja sa potom ani nečudujem, že nemá čas na riešenie skutočných problémov, lebo sledovať kto, kde sa ako pohybujeme a vytvárať tu nejaké konšpirácie o tom, čo robíme, tak na to čas má, korčuľovať sa má ešte čas, ale riešiť skutočné problémy ľudí, to na to čas nemá. A spomínala si tiež tie hanebné novely trestných kódexov a dnes sme tu mali práve situáciu, keď sme my predstavovali novelu Trestného zákona a ten paradox nemôže byť väčší. Kým koalícia presadzuje novelu trestných kódexov, ktorou pomáha korupčníkom, zlodejom a násilníkom, tak my sme sa snažili pomôcť touto novelou deťom, ktoré sú svedkami násilnej trestnej činnosti. Ale túto novelu neboli schopní podporiť v koalícii. Neviem, čo môže byť jasnejším paradoxom o tom, ako rozdielne je to, čo tu vidíme na jednej strane tohto pléna a na druhej. Naozaj.

Ďakujem vám veľmi pekne za reakcie. Ja by som krátko k tým výhradám, ktoré z ministerstva zaznievajú a podľa mňa tiež ide o výhovorky, pretože keď sa chce, tak sa riešenie vie nájsť, pretože dnes o prijatí dieťaťa rozhoduje riaditeľ podľa zákona do 15. júna a do 30. júna zasiela zoznam detí prijatých. Čiže medzi 30. júnom a výplatným termínom v auguste myslím si, že je dosť času na to, aby sa to dalo spracovať. Čiže ten priestor tu je. To rozhodnutie padne oveľa skôr a my tam máme v tom návrhu aj takú poistku, samozrejme, že ten príspevok sa zvýšený vypláca len jedenkrát. Čiže keby sa náhodou stalo, že to dieťa potom nenastupuje práve ten rok do školy, tak už sa mu to nebude vyplácať ďalší rok. Čiže tam nedochádza k žiadnym problémom. Čiže myslím si, že sú to naozaj, ako aj kolegyňa Petrík povedala, výhovorky a keby sa chcelo, tak sa to riešenie nájde a zrealizuje sa to v praxi. Neverím, že naozaj v 21. storočí nevieme nájsť riešenie pre takúto absolútne banálnu vec. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Kolegovia, kolegyne, ja som si vlastne pri poslednej faktickej poznámke poslanca Dostála uvedomila, že ja tu predstavujem tretí poslanecký návrh za náš poslanecký klub PS a v podstate každý jeden z nich napĺňa aj Programové vyhlásenie vlády a napriek tomu koaliční poslanci a poslankyne ich nepodporujú. Ten prvý sa venoval ochrane žien a detí pred násilím. To je výslovne v Programovom vyhlásení vlády. Druhý umožneniu voľby v prezidentských voľbách zo zahraničia, čo teda je síce ako voľba poštou v Programovom vyhlásení vlády, ale je to tam a tento tretí sa týka podpory rodín, čo teda tiež v Programovom vyhlásení vlády nájdeme. Lebo my sme tu boli svedkami už na mnohých schôdzach toho, že koaliční poslanci a poslankyne, teda koalícia ako celok rieši absolútne iné problémy ako tie, ktoré majú ľudia na Slovensku a v prvom rade prostredníctvom zmien trestných kódexov sa tu pomáhalo korupčníkom a zlodejom a toto tu máme ako leitmotív dlhodobý ako hlavný motív. Ale tak teda mohli by sme konečne sa zamerať už na tie problémy, ktorým čelia ľudia na Slovensku a k tomu smeruje aj náš návrh zákona, ktorým chceme umožniť rodičom detí, ktoré nastupujú do prvého ročníka základnej školy vyplatenie jednorazovo zvýšeného prídavku na dieťa, ktorý je určený už dnes ako zvýšený ešte pred začiatkom školského roka, tak aby reálne mohli za tieto peniaze tie školské potreby nakúpiť. Dnes dostávajú tento príspevok až v októbri, pričom logicky deti nastupujú v septembri, tak v októbri zjavne tie školské potreby musia mať a to mnohých rodičov dostáva do komplikovanej ekonomickej situácie, pretože naozaj počet rodín, ktorí sa dostávajú do takej finančnej situácie, že nemajú žiadne úspory, narastá a to by sme si mali uvedomiť a takýmto spôsobom aj adresovať tento problém. Podľa aktuálnych údajov môžu náklady na základné školské vybavenie pre prváka dosiahnuť až 280 eur, čo je nárast oproti predchádzajúcemu roku o ďalších 20 eur. Čiže ešte aj tie výdavky každoročne narastajú či už v dôsledku inflácie, ale výdavky rodín ako takých narastajú aj v dôsledku konsolidačných opatrení vlády Roberta Fica. Žiaľ. Čiže tá situácia sa zhoršuje. To je pomenovanie toho aktuálneho stavu a tento príspevok štátu po tej zmene by mohol zásadne a hlavne adresne pomôcť tým rodinám, ktorých sa to najviac dotýka, ktoré naozaj tie úspory nemajú. Čiže cieľom je podporiť hlavne tie rodiny s nižšími príjmami, ktoré nemajú žiadne úspory a to im spôsobuje komplikácie pri kupovaní týchto školských potrieb. Lebo reálne, keď potrebujú zabezpečiť úplne najzákladnejšie potreby ako je jedlo pre svoje deti alebo oblečenie, tak jednoducho im to nevychádza a podľa prieskumu spred myslím, že to bolo pred dvomi rokmi už vtedy zo začiatku alebo roku 2024 nemá vyše 40 % Slovákov a Sloveniek žiadne úspory. To je obrovské množstvo a finančné problémy majú podľa prieskumu častejšie ženy, ľudia vo veku 34 až 49 rokov a ľudia s nižším vzdelaním bez maturity. Veľmi to zasahuje aj jednorodičov, jednorodičovské domácnosti, pretože tie sa z povahy veci nachádzajú v horšej finančnej situácii. Čiže toto je opatrenie, adresné opatrenie, ktorým im môžme jednoducho pomôcť a čo je na ňom najlepšie, ono nič nestojí. Toto tento náš návrh nič nestojí, pretože my chceme len posunúť výplatný termín k finančným prostriedkom, ktoré už tak či tak z rozpočtu odchádzajú. Čiže je to absolútne jednoduchá pomoc, adresná pomoc, ktorá ja ani neviem ako a aká výhrada voči tomu by mohla existovať. Čo sa týka tých jednorodičovských domácností, tak až 46 % je ohrozených chudobou. Čiže naozaj hovoríme o veľkom zásahu pre veľký počet ľudí a takýmto jednoduchým spôsobom by sme im mohli pomôcť a ja by som teda, máme tu už dvoch koaličných poslancov, tak možno by vedeli reagovať, že ak majú nejaké výhrady voči tomuto návrhu, ktorý nič nestojí a pomáha najohrozenejším rodinám, tak nech tie výhrady skúsia prezentovať a my ich prípadne vieme aj zapracovať. Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. Náš návrh je veľmi stručný a jednoduchý. Navrhujeme, aby zvýšený prídavok na dieťa, ktoré nastupuje do prvého ročníka v sume 110 eur bol vyplácaný pred začiatkom školského roka, kedy je školské potreby nutné naozaj reálne kúpiť a nie v októbri, ako tomu je pri súčasnej právnej úprave, keďže to nedáva logický ekonomický zmysel a viac poviem v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvá. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Ondrej, ja chcem určite podporiť, a ako som aj uviedla v mojom príspevku akékoľvek snahy o rozšírenie možností voliť zo zahraničia, tá voľba poštou je samozrejme, najlepším riešením a ak sa nájde spôsob v budúcnosti ako to dosiahnuť, tak my to určite podporíme, pretože sme presvedčení, že možnosť voliť by mala byť čo najviac dostupná a pre všetkých. Naozaj, bez ohľadu na to koho volia. Ohľadom podpory zo strany koalície, respektíve, či prídu s nejakým vlastným návrhom, tak ja si skôr pamätám viaceré vyjadrenia, ktoré boli také skôr negatívneho charakteru voči ľuďom žijúcim v zahraničí, a to je možno aj odpoveď na otázku pána poslanca za SMER, že prečo, alebo že či a koľkí sa vracajú, tak ide o to, aj aké signály sa im vysielajú z najvyšších miest, to je napríklad vláda, od vládnych predstaviteľov, čiže možno sa treba aj nad tým zamyslieť, pretože sme tu viackrát počuli výroky typu, že prečo by tí ľudia mali voliť, lebo však oni chodia na Slovensko si dávať opraviť len zuby a podobne, ja si toto pamätám. Tak to asi nepovzbudzuje ľudí k tomu hlbšiemu vzťahu k Slovensku s cieľom vrátiť sa sem, tak možno na zamyslenie.
To je za mňa všetko. Ďakujem vám pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Ja nemám štatistiku koľko ľudí sa vrátilo, ja mám len taký, taký pocit, taký ciťák, že potom ako zistili výsledky volieb a videli aká vláda sa tu zložila, tak si myslím, že naozaj ich veľa nebolo.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci.
Kolegovia, kolegyne, ako som uviedla v mojom úvodnom slove, cieľom nášho zákona je umožniť výkon volebného práva v prezidentských voľbách pre občanov a občianky žijúcich v zahraničí. Ako iste viete, voľba zo zahraničia je dnes možná pri parlamentných voľbách, teda pri voľbách do Národnej rady, kde naši občania a občianky hlasujú poštou a v posledných parlamentných voľbách sme zaznamenali rekordný záujem o túto možnosť, o možnosť voliť požiadalo takmer 73-tisíc Slovákov a Sloveniek z viac než 130 krajín sveta. Napokon svoj hlas odovzdalo vyše 58-tisíc voličov, čo predstavovalo viac ako 80 % zaregistrovaných. Hlasy zo zahraničia tvorili takmer dve percentá všetkých platných hlasov.
Pre porovnanie, aby sme videli, ako sa to vyvíja v priebehu času, v roku 2020 odoslalo svoj hlas takmer 49-tisíc našich občanov a občianok zo zahraničia, a teda ten nárast bol o 20 % v posledných voľbách. Tento trend je jasným dôkazom toho, že ľudia zo Slovenska, ktorí žijú v zahraničí, majú záujem o spoluúčasť na riadení našej krajiny a ako už bolo aj uvedené, ako pán spravodajca uviedol, myslím si, že je to práve veľmi dôležité a je to jedna tá skladačka z celej, z celej mozaiky, ktorá umožní, aby sa zmenila tá situácia s odchodom ľudí do zahraničia a naopak, prilákala ľudí späť.
No a to podľa mňa je aj ukážka práve ten nárast záujmu o voľby poštou a teda voľby zo zahraničia. Možno je to aj preto, že mnohí z nich zvažujú, že sa vrátia na Slovensko a o to viac im záleží na tom, ako dopadnú voľby, aká bude politická a spoločenská situácia a preto majú záujem na tom, sa zúčastniť na voľbe.
Najviac hlasov prišlo z Českej republiky a potom tam bolo Spojené kráľovstvo, Nemecko a iné krajiny ako Rakúsko, Švajčiarsko, Holandsko, USA, Írsko, Belgicko či Francúzsko. A tieto čísla ukazujú, že slovenskí občania a občianky žijú naozaj po celom svete, vo všetkých krajinách, a napriek vzdialenosti chcú sa podieľať na tom, ako vyzerá Slovenská republika práve preto, ako som uviedla, že možno zvažujú, že sa vrátia, ale majú tu aj rodiny, ktoré tu žijú, záleží im na tom, ako sa ich rodinám bude žiť a preto majú záujem o to ovplyvňovať to aj prostredníctvom volieb.
V prípade prezidentských volieb je teda situácia odlišná, kde nemajú možnosť voliť zo zahraničia. My tento stav považujeme za nedostatočný a nespravodlivý a obzvlášť keď to spojíme aj s tým, že podľa článku 101 a 102 ústavy prezident reprezentuje našu krajinu navonok a počas zahraničných ciest sa stretáva práve s tými ľuďmi, ktorí nemajú možnosť ho zo zahraničia ani voliť, lebo pravidelne na svojich návštevách sa stretáva so Slovákmi a Slovenkami žijúcimi v zahraničí. O to mi to príde paradoxnejšie a nepochopiteľnejšie, že práve títo ľudia nemajú možnosť ovplyvniť prezidentskú voľbu.
Ideálnym riešením podľa nás by bolo rozšíriť možnosť voľby poštou, ale vieme, že je tu teda okolo toho debata a kritika, keďže ide o dvojkolovú voľbu v prípade prezidentských volieb a je tam teda potrebné to nejakým spôsobom...
===== Nemajú možnosť ovplyvniť prezidentskú voľbu. Ideálnym riešením podľa nás by bolo rozšíriť možnosť voľby poštou, ale vieme, že je tu teda okolo toho debata a kritika, keďže ide o dvojkolovú voľbu v prípade prezidentských volieb, a je tam teda potrebné to nejakým spôsobom inak technicky zabezpečiť. Ale my teda navrhujeme aspoň tú možnosť, aby boli vytvorené osobitné volebné miestnosti pre voľbu prezidentských voľbách zo zahraničia, a aby bola zabezpečená aspoň nejaká možnosť výkonu volebného práva pre ľudí, ktorí v zahraničí žijú. Je to také jednoduché riešenie, ktoré už z minulosti poznáme, majú ho aj mnohé iné krajiny, kde ministerstvo zahraničných vecí môže zriadiť volebné miestnosti na zastupiteľských úradoch, kde by občania a občianky odovzdali svoj hlas. Tento náš návrh je vedený jednoduchým, základným presvedčením, že základné demokratické právo, volebné právo nemá poznať hranice a Slovensko má teda, ako som už uviedla, mnoho, státisíce ľudí žijúcich v zahraničí, kde pracujú, študujú, sú to naši lekári, lekárky, proste pracujú v rôznych sektoroch, vedkyne, vedci, ale aj študenti, študentky. A oni aj v tom zahraničí naďalej udržujú aj dobré meno Slovenska. Jazyk, kultúru, tradície, snažia sa proste udržiavať ten kontakt so Slovenskom, hrdo sa k nemu hlásia a majú záujem ovplyvňovať to, ako sa bude naša krajina vyvíjať a kam bude v budúcnosti smerovať. A preto by malo byť našou povinnosťou im umožniť sa zapojiť do tejto cesty a do tejto možnosti ovplyvňovať budúcnosť Slovenska aj prostredníctvom prezidentských volieb. Náš návrh zákona posilňuje rovnosť aj demokratickú účasť a zodpovednosť občiansku a, lebo si myslíme, že každý slovenský občan, občianka, nech už žije v Bratislave, v Košiciach, Prešove, v Londýne, Chicagu alebo v Sydney, má právo rozhodovať o tom, kto bude stáť ako prezident na čele Slovenskej republiky.
Ďakujem za podporu.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci.
Kolegovia, kolegyne, ako som uviedla v mojom úvodnom slove, cieľom nášho zákona je umožniť výkon volebného práva v prezidentských voľbách pre občanov a občianky žijúcich v zahraničí. Ako iste viete, voľba zo zahraničia je dnes možná pri parlamentných voľbách, teda pri voľbách do Národnej rady, kde naši občania a občianky hlasujú poštou a v posledných parlamentných voľbách sme zaznamenali rekordný záujem o túto možnosť, o možnosť voliť požiadalo takmer 73-tisíc Slovákov a Sloveniek z viac než 130 krajín sveta. Napokon svoj hlas odovzdalo vyše 58-tisíc voličov, čo predstavovalo viac ako 80 % zaregistrovaných. Hlasy zo zahraničia tvorili takmer dve percentá všetkých platných hlasov.
Pre porovnanie, aby sme videli, ako sa to vyvíja v priebehu času, v roku 2020 odoslalo svoj hlas takmer 49-tisíc našich občanov a občianok zo zahraničia, a teda ten nárast bol o 20 % v posledných voľbách. Tento trend je jasným dôkazom toho, že ľudia zo Slovenska, ktorí žijú v zahraničí, majú záujem o spoluúčasť na riadení našej krajiny a ako už bolo aj uvedené, ako pán spravodajca uviedol, myslím si, že je to práve veľmi dôležité a je to jedna tá skladačka z celej, z celej mozaiky, ktorá umožní, aby sa zmenila tá situácia s odchodom ľudí do zahraničia a naopak, prilákala ľudí späť.
No a to podľa mňa je aj ukážka práve ten nárast záujmu o voľby poštou a teda voľby zo zahraničia. Možno je to aj preto, že mnohí z nich zvažujú, že sa vrátia na Slovensko a o to viac im záleží na tom, ako dopadnú voľby, aká bude politická a spoločenská situácia a preto majú záujem na tom, sa zúčastniť na voľbe.
Najviac hlasov prišlo z Českej republiky a potom tam bolo Spojené kráľovstvo, Nemecko a iné krajiny ako Rakúsko, Švajčiarsko, Holandsko, USA, Írsko, Belgicko či Francúzsko. A tieto čísla ukazujú, že slovenskí občania a občianky žijú naozaj po celom svete, vo všetkých krajinách, a napriek vzdialenosti chcú sa podieľať na tom, ako vyzerá Slovenská republika práve preto, ako som uviedla, že možno zvažujú, že sa vrátia, ale majú tu aj rodiny, ktoré tu žijú, záleží im na tom, ako sa ich rodinám bude žiť a preto majú záujem o to ovplyvňovať to aj prostredníctvom volieb.
V prípade prezidentských volieb je teda situácia odlišná, kde nemajú možnosť voliť zo zahraničia. My tento stav považujeme za nedostatočný a nespravodlivý a obzvlášť keď to spojíme aj s tým, že podľa článku 101 a 102 ústavy prezident reprezentuje našu krajinu navonok a počas zahraničných ciest sa stretáva práve s tými ľuďmi, ktorí nemajú možnosť ho zo zahraničia ani voliť, lebo pravidelne na svojich návštevách sa stretáva so Slovákmi a Slovenkami žijúcimi v zahraničí. O to mi to príde paradoxnejšie a nepochopiteľnejšie, že práve títo ľudia nemajú možnosť ovplyvniť prezidentskú voľbu.
Ideálnym riešením podľa nás by bolo rozšíriť možnosť voľby poštou, ale vieme, že je tu teda okolo toho debata a kritika, keďže ide o dvojkolovú voľbu v prípade prezidentských volieb a je tam teda potrebné to nejakým spôsobom...
===== Nemajú možnosť ovplyvniť prezidentskú voľbu. Ideálnym riešením podľa nás by bolo rozšíriť možnosť voľby poštou, ale vieme, že je tu teda okolo toho debata a kritika, keďže ide o dvojkolovú voľbu v prípade prezidentských volieb, a je tam teda potrebné to nejakým spôsobom inak technicky zabezpečiť. Ale my teda navrhujeme aspoň tú možnosť, aby boli vytvorené osobitné volebné miestnosti pre voľbu prezidentských voľbách zo zahraničia, a aby bola zabezpečená aspoň nejaká možnosť výkonu volebného práva pre ľudí, ktorí v zahraničí žijú. Je to také jednoduché riešenie, ktoré už z minulosti poznáme, majú ho aj mnohé iné krajiny, kde ministerstvo zahraničných vecí môže zriadiť volebné miestnosti na zastupiteľských úradoch, kde by občania a občianky odovzdali svoj hlas. Tento náš návrh je vedený jednoduchým, základným presvedčením, že základné demokratické právo, volebné právo nemá poznať hranice a Slovensko má teda, ako som už uviedla, mnoho, státisíce ľudí žijúcich v zahraničí, kde pracujú, študujú, sú to naši lekári, lekárky, proste pracujú v rôznych sektoroch, vedkyne, vedci, ale aj študenti, študentky. A oni aj v tom zahraničí naďalej udržujú aj dobré meno Slovenska. Jazyk, kultúru, tradície, snažia sa proste udržiavať ten kontakt so Slovenskom, hrdo sa k nemu hlásia a majú záujem ovplyvňovať to, ako sa bude naša krajina vyvíjať a kam bude v budúcnosti smerovať. A preto by malo byť našou povinnosťou im umožniť sa zapojiť do tejto cesty a do tejto možnosti ovplyvňovať budúcnosť Slovenska aj prostredníctvom prezidentských volieb. Náš návrh zákona posilňuje rovnosť aj demokratickú účasť a zodpovednosť občiansku a, lebo si myslíme, že každý slovenský občan, občianka, nech už žije v Bratislave, v Košiciach, Prešove, v Londýne, Chicagu alebo v Sydney, má právo rozhodovať o tom, kto bude stáť ako prezident na čele Slovenskej republiky.
Ďakujem za podporu.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.
Ja to tiež musím pomenovať, že sme tu v rozprave o návrhu zákonov a máme tu jedného koaličného poslanca zo SMER-u, ktorý to má asi za trest, lebo bol, myslím, že posledným, ktorý nastúpil do tohto pléna za stranu SMER a neviem, kde sú teda ostatní, ale možno si naozaj pripravujú tie plamenisté obhajoby svojich ministrov a ministeriek na nočné rokovanie, ktoré nás čaká. Veľmi som zvedavá teda na tie ich príspevky, úplne sa neviem dočkať.
No ale teda k nášmu návrhu zákona, kolegovia, kolegyne. Cieľom nášho návrhu je otvoriť tému výkonu volebného práva pre občanov a občianky žijúcich v zahraničí v prípade prezidentských volieb. Súčasná právna úprava im totižto neumožňuje žiadnu formu voľby zo zahraničia a náš návrh má za cieľ túto situáciu zmeniť. Viac poviem v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvá.

Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Viete, kolegovia, kolegyne, ja som od rôznych predstaviteľov koalície, a nielen koalície, mnohokrát počula, ako LGBTI ľudia a teda aj ja ohrozujeme deti. A myslím si, že táto debata dosť presne ukázala, kto tu deti ohrozuje. A ja to musím pomenovať. Sú to heterosexuálni muži, ktorí páchajú násilie na deťoch. A sú to, žiaľ, aj všetci tí ľudia, ktorí sa tomu prizerajú a nechcú spraviť nič, aby týmto deťom pomohli.