Videokanál poslanca

24-2
No tak ja neviem, tak toto skrátené legislatívne konanie nakoniec ani nie je skrátené. A hoci teda v odôvodnení sme sa napríklad dočítali, že skrátené legislatívne konanie sa uplatňuje z dôvodu ohrozenia, plnenia záväzkov a míľnikov vyplývajúcich z Plánu obnovy a odolnosti Slovenskej republiky. Úplne výborné bolo aj SLK k zákonu o ochrane oznamovateľov, ktorá bola tak akútna tá novela, že bolo potrebné ju riešiť teda v tomto mimoriadnom legislatívnom režime a bolo odôvodnené prítomnosťou mimoriadnych okolností, pri ktorých môže dôjsť k ohrozeniu základných práv a slobôd alebo bezpečnosti. No až také akútne to teda bolo, že vláda to po dvoch a pol mesiacoch stiahla a aby som teda nevynechala ani ministerku kultúry, tá nám tu predložila skrátené legislatívne konanie v podstate kvôli svojej neschopnosti a nečinnosti a následne, keď sme o tomto návrhu mali rokovať v skrátenom legislatívnom konaní, tak ona bola na jachte. A to najdôležitejšie, skrátené legislatívne konanie pre predstaviteľov vládnej koalície bola samozrejme SLK týkajúce sa trestných kódexov, a to je mimoriadne dôležité aj v kontexte, o ktorom tu dnes diskutujeme. Tým pôvodným, teda tou novelou trestných kódexov si zabezpečili vlastnú beztrestnosť vďaka skráteniu premlčania a aj do budúcnosti miernejšie tresty a Trestný zákon bolo potrebné následne opätovne novelizovať v skrátenom legislatívnom konaní ešte predtým, než nadobudla pôvodná novela účinnosť, keďže popri premlčaní si vlastných trestných činov koalícia skrátila aj premlčanie pre násilné trestné činy, vrátane znásilnenia, či omylom alebo úmyselne, to je už vlastne teraz jedno. Dôležité je, že po našom tlaku aj tlaku verejnosti sa aspoň toto opravilo. Ale potom prišlo ďalšie skrátené konanie tiež k Trestnému zákonu, ako máme aj dnes, ktorým vláda naprávala to, na čo sme ju upozorňovali od začiatku a to porušenie našich záväzkov voči Európskej únii. No a teraz tu máme už štvrté skrátené legislatívne konanie, ktorého súčasťou je novela Trestného zákona. Na to, že ide o jeden zo základných kódexov nášho právneho poriadku, novelizovať ho štyrikrát v priebehu roka v skrátenom legislatívnom konaní, tak to je podľa mňa skutočne výkon, ale nie taký, ktorý si zaslúži potlesk, ale je to podľa mňa úplne odborná hanba a takto to bude zapísané aj v histórii tvorby práva na Slovensku.
Riešiť situáciu hroziaceho kolapsu v zdravotníctve strašením lekárov väzením, to podľa mňa skutočne nenapĺňa zákonné podmienky pre skrátené legislatívne konania, tu sa teda nezhodnem napríklad s Jankou, ktorá to považuje za splnené, ale podľa mňa vo vzťahu k tej novele Trestného zákona jednoducho splnené nie sú. A máme tu už existujúci zákon, ktorý upravuje priestupky a sankcie za prípady nepodriadenia sa pracovnej povinnosti.
Ak sa teda lekár v rámci mimoriadnej situácie nepodriadi uloženej pracovnej povinnosti, dopúšťa sa priestupku podľa zákona o hospodárskej mobilizácii. Navrhovaná trestnoprávna zodpovednosť je podľa mňa len takým úbohým strašením a je to, si myslím, že ústavnoprávne aj naozaj neprípustným prekročením zásahu do právo dotknutých ľudí a podľa mňa pre tento postup naozaj neexistuje žiadne dôvodné naplnenie zákonných podmienok pre skrátené legislatívne konanie. Dalo by sa polemizovať o tých ostatných dôvodoch, ale pri týchto, konkrétne novele Trestného zákona tam podľa mňa naozaj to splnené nie je.
A na záver už len zhrniem, že je podľa mňa smutné, že kým prvá novela Trestného zákona prijatá v skrátenom legislatívnom konaní mala za cieľ expresne zabezpečiť slobodu pre niektorých ľudí, tak aktuálna novela Trestného zákona tiež prijímaná v skrátenom legislatívnom konaní má za cieľ ohroziť, vlastne strašiť stratou slobody pre štrajkujúcich lekárov. No keby som chcela byť taká ako cynická, tak poviem, že aspoň vieme, pre koho tie miesta vo väzení uvoľňovali, a teda hovoríme o ľuďoch, ktorí tu dosť v hrozných podmienkach často denne zachraňujú životy iných ľudí aj tých zo samotnej koalície. A mne to príde teda cynické naozaj veľmi, strašiť ich väzením a takýmto spôsobom tu v skrátenom legislatívnom konaní prinášať novelu Trestného zákona a zopakujem už len na záver, že teda naozaj máme tu štvrtú novelu Trestného zákona z dielne súčasnej koalície za jeden rok.
To mi príde naozaj za všetkými hranicami. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Kolegovia, kolegyne, tak tu máme ďalšie skrátené legislatívne konanie. O tom bude teda aj môj príspevok, akým spôsobom vláda skrátené legislatívne konania využívala aj doposiaľ a akým spôsobom ho využíva v tomto prípade. Tentokrát ním vláda rieši svoju neschopnosť zabezpečiť fungujúce zdravotníctvo po trinástich rokoch vlády Roberta Fica a SMER-u, tak to nie je pre pána premiéra Roberta Fica ani premiérska téma, čo tam po plesnivých, rozpadávajúcich sa nemocniciach, čo tam po tom, že na základné prístroje a liečbu napríklad pre choré deti sa skladáme vo všelijakých darcovských výzvach. Už naozaj čakám len, kedy sa začneme zbierať na tú bájnu diaľnicu do Košíc alebo na nejakú novú nemocnicu, keďže stále ani to sa nerealizuje. A vlastne my sa aj skladáme každý deň, volá sa to dane, len tie sa akosi rozkotúľavajú na rôzne iné záľuby tejto vlády, napríklad vládne business jety.
A ak som teda dobre počítala, toto je už 45. skrátené legislatívne konanie súčasnej vlády a v tomto kontexte by som pripomenula aj z rozhodnutia Ústavného súdu, ktorý v rozhodnutí týkajúcom sa novely trestných kódexov konštatoval, že čelíme situácii upadajúcej legislatívnej kultúry a tie skrátené legislatívne konania sú toho bez pochyby súčasťou. Z tých 45 spomeniem pár, ktoré to pekne demonštrujú, pretože poukazujú práve na ten širší ústavnoprávny problém, ktorý tu podľa mňa máme pri takomto nadužívaní skrátených legislatívnych konaní.
Mali sme tu napríklad skrátené legislatívne konanie k lex atentát, ktorý priniesol obmedzenie zhromažďovacieho práva a doživotnú rentu pre premiéra v reakcii teda na pokus o atentát na premiéra Roberta Fica. Nevadí teda, že to vôbec nesúviselo, tá právna norma, ktorá tu bola prijatá v skrátenom legislatívnom konaní, a podľa mňa teda neboli naplnené ani dôvody pre samotné skrátené legislatívne konanie, aj tak ste si to tu pretlačili. A my dnes teda podávame na Ústavný súd podnet na posúdenie nesúladu lex atentát s ústavou vrátane posúdenia aj samotného skráteného legislatívneho konania, keďže naozaj tu dochádza k jeho nadmernému používaniu, ako som už spomínala, toto je štyridsiate piate.
Spomeniem aj skrátené legislatívne konanie k zákonu o krajinnom plánovaní, ktoré bolo predložené do parlamentu ešte 7. 6. 2024 a dnes teda po šiestich mesiacoch tento zákon stále nie je ani schválený a ani tak skoro nebude, keďže bol opäť presunutý na ďalšiu schôdzu vo februári.

Ďakujem, Zuzi, že si pripomenula aj dnešný deň, teda Deň boja proti korupcii, pretože áno, infozákon práve slúži na kontrolu zo strany verejnosti aj vo vzťahu k akýmkoľvek korupčným praktikám a nejakým nevýhodným nákupom zo strany štátu a práve na to aj tento infozákon máme. A, samozrejme, že tento zákon, ktorý vetoval pán prezident, sťažuje tento boj proti korupcii a nielen to, on sťažuje aj boj proti dezinformáciám, pretože už sme tu viackrát zažili, keď napr. ministerstvo spravodlivosti vypustilo do sveta úplne klamlivé informácie napr. vo vzťahu k dotačnej schéme a následne kým sme sa dopracovali na základe infožiadosti k skutočnému zneniu posúdenia stanoviska auditu, o ktoré malo ísť, tak už, samozrejme, uplynula nejaká doba a týmto, keď sa to napr. aj predlžuje tá lehota, tak to ešte zhorší ešte ten prístup k informáciám a akúkoľvek možnosť dezinformácie vyvracať.
No, dobre si opätovne pripomenula, že máme tu také ticho z koalície. Pán poslanec Glück tu mal pokus o vystúpenie, ale teda ani jedno slovo sme nepočuli k samotnému vetu prezidenta o tom, čo, o čom to tu rokujeme, ale možno iný poslanec za HLAS, poslanec Tittel sa tu objavil v sále, tak možno on sa bude chcieť vyjadriť alebo pani poslankyňa Plevíková, že by mohla niečo vecne k vetu prezidenta povedať, ale neviem teda, že či sa dočkáme.
A super, že si spomenula aj ten lobing, pretože presne si to dobre pomenovala, že v podstate bolo by dôležité hlavne vedieť, kto loboval napr. za tento zákon, pretože to je ten základný princíp, že ľudia, ktorí majú moc a ovplyvňujú verejné politiky, tak oni by mali transparentne informovať o tom, akými napr. či už mimovládnymi organizáciami, alebo inými subjektami sa stretávajú. Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Keď už sa tu rozprávame aj o rokovacom poriadku, tak spoločný spravodajca informuje Národnú radu o výsledku rokovania výborov, odôvodňuje návrh a stanovisko gestorského výboru. Ja som teda k tomu, k tomu návrhu vlastne nepočula absolútne nič, k tomu vetu som nepočula nič, takže ja neviem, aký zmysel mala tá, toto spravodajské vystúpenie, lebo podľa mňa vôbec nesúviselo s rolou spravodajcu a možno teda keby sme sa naozaj tu vedeli dopočuť aspoň jednu vetu nejakú k tomu samotnému vetu, o ktorom tu rokujeme už druhú hodinu, ale z koaličných radov sme nepočuli k nemu ešte ani slovo, pretože síce si tu mal dve vystúpenia, ale ani jedno z nich sa absolútne netýkalo toho samotného veta. Tak ja neviem, možno v tejto faktickej, aj keď sa obávam, že to bude zase nejaký podobný message a už sa nič k tomu vetu nedozvieme.
No ale tak nádej umiera posledná.

Ďakujem pekne.
Ján, ja som rada, že si spomenul aj vlastne tie spomínané dopady, veľmi mierny pozitívny vplyv na štátny rozpočet. Oni to podľa mňa mysleli tak, že teda budú sa vyberať tie úhrady za to mimoriadne rozsiahle vyhľadávanie informácií a, samozrejme, že to nevedia vyčísliť, pretože oni nemajú nijako vypočítanú v tom návrhu ani ten spôsob vlastne výpočtu tej úhrady, to znamená, že nemajú ani základný vzorec, z ktorého by sa malo vychádzať. Akože nemajú žiadne dáta, tak nevedia ani, koľko takých prípadov by mohlo byť, to znamená, že oni to nijakým spôsobom vyčísliť nevedia.
Jediné dáta, ktoré ja poznám teda, že sú k dispozícii, sú za rok 2020, 2021 a týkajú sa ale iba ministerstiev a úradu vlády, kedy v tomto období bolo vybavených 6 800 infožiadostí, čo je v priemere 24 infožiadostí za mesiac na jednom z týchto úradov. A teraz si môžme predstaviť, že na nejakých obciach a mestách je to ešte menej, samozrejme, čo mne teda nepríde naozaj nejaké veľké preťaženie tých úradov, ale ak má niekto iné dáta, tak teda koalícia by v prvom rade mala mať, keď vidí potrebu to nejakým spôsobom upraviť.
A síce teda tvrdia, že by to malo mať veľmi mierny pozitívny vplyv na rozpočet, ale ja si naopak myslím, že to bude mať negatívny vplyv na rozpočet, pretože aj tie súdne konania, o ktorých sme tu už hovorili, niečo stoja, a to znamená, že keď takýmto spôsobom babrácky je pripravená celá novela, ktorá vyvolá, to je, to je
ako nespochybniteľné, vyvolá súdne konania, tak to tie povinné subjekty niečo, samozrejme, stáť bude.
Takže to je ešte vlastne aj celé spochybniteľné, či to vôbec bude mať akýkoľvek mierny, veľmi mierny pozitívny vplyv na rozpočet. A, samozrejme, tie, to je úplne smutné, že tie dáta tam absolútne chýbajú.
A chcela som vyzvať aspoň zástupcov zo SMER-u, aby sa vyjadrili, ale vidím, že pán Glück sa už prihlásil, tak sa teším.

Ďakujem. No mňa tiež mrzí, že Adam Lučanský tu nie je, hoci teda aktívne vlastne tento návrh predložil, aj ten pozmeňujúci návrh, a ja vlastne neviem, kto mu tie legislatívne znenia podsúva, ale moc mu teda nepomáha si vytvoriť dobrý obraz. Naozaj to sú také absolútne katastrofy z hľadiska odborného či už legislatívno-technického, ale celkovo tej právnej podstaty, nech už by sme mohli sa odosobniť od toho úmyslu, ktorý je tu podľa mňa tiež zlý, lebo úmyslom je podľa mňa naozaj obmedziť ten prístup k informáciám, ale je to spravené takým spôsobom, že tu už zjavne ani prezident Pellegrini nemohol sa nevyjadriť spôsobom, ako sa vyjadril. Ja som tiež zvedavá, že ak to veto bude prelomené, či pán prezident dá aj podnet na Ústavný súd, lebo tých ústavnoprávnych argumentov v tom odôvodnení použil mnoho, tak to som tiež veľmi zvedavá. V každom prípade my sme pripravení ten podnet podať.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Pán predsedajúci, milí kolegovia, aj kolegyne, nejako som dúfala, že tu bude aspoň aké-také zastúpenie koalície, ale je to teda naozaj veľmi biedne. Asi je to tým, že ste si schválili pondelok ako rokovací deň bez hlasovania, a teda ste tak nejako rozkotúľaní po celom Slovensku alebo doma, alebo ja neviem, kde vlastne sa nachádzate, ale možno si to teda pozeráte aspoň teda na diaľku, pretože obzvlášť teda koaličných poslancov a poslankyne by táto rozprava mala zaujímať, keďže sa týka veta prezidenta ku schválenému zákonu.
Tak sme tu zase v situácii, kedy môžem povedať, my sme vám to hovorili. A ja osobne som vám to teda hovorila na výbore, v rozprave, dokonca som vystúpila v rozprave v treťom čítaní, pretože, čo je teda celkom výnimočné, pretože som stále tak nejako verila, že možno je tu priestor na to, aby ste sa zastavili a tento zákon stopli, kým sa ešte dá. Aj navrhovateľa Adama Lučanského som opakovane upozorňovala na naozaj babrácky návrh zákona, ktorý má v sebe samé chyby, upozorňovala som ho aj osobne a nič. A tak sme tu a máme tu veto prezidenta, ktoré potvrdzuje všetky, aj moje slová, aj slová mojich kolegov a kolegýň z opozície.
Zopakujme si teda ešte raz naše a teraz už aj prezidentove výhrady. Po prvé, máme tu teda ten argument českou úpravou a argument navrhovateľa českou úpravou je, použijúc slová, ktoré možno poznáte, nulitný a nedá sa vytrhnúť jedno ustanovenie českého zákona z kontextu a nejako ho len tak hodiť do nášho zákona bez toho, aby sa posúdila celá komplexnosť tej českej právnej úpravy, pretože ona je od nášho zákona vzdialená. Príkladom tohto neodborného prístupu je zavedenie inštitútu námietky ako opravného prostriedku proti rozhodnutiu o úhrade za mimoriadne rozsiahle vyhľadávanie informácií. No navrhovateľ úplne odignoroval tú realitu českého zákona, kde je teda presne upravený ten proces vrátane lehôt, kde sa stanovuje, že na podanie sťažnosti je stanovená lehota 30 dní. Tá sťažnosť je tam obdobou našej, teda tej námietky, ktorá tu bola zavedená. Povinný subjekt má potom 7 dní na to, aby buď vyhovel sťažnosti, alebo ju predložil nadriadenému orgánu a nadriadený orgán následne do 15 dní rozhodne, odkedy mu bola sťažnosť predložená.
Toto nič sa do nášho zákona nepreklopilo, pretože tu len navrhovateľ hodil jedno slovo námietka do nášho zákona a presviedčal nás tu teda o tom, že to je dostačujúce a keď som ho upozorňovala na to, že tento zákon nijako tento inštitút nepozná a nepoznal ani Správny poriadok, na ktorý odkazoval, tak len ďalej sme tu gúľali pred sebou tento zákon.
Ďalej tu máme teda nový inštitút mimoriadne rozsiahleho vyhľadávania informácií a novelou teda došlo k jeho zavedeniu a spoplatnenia tohto ich vyhľadávania informácií, a to bez toho, ako uvádza aj pán prezident v odôvodnení, aby zadefinoval minimálne, či aspoň rámcové, alebo orientačné zákonné parametre, kedy možno vyhľadávanie informácií pokladať nielen za rozsiahle, ale dokonca za tak rozsiahle, že ho možno kvalifikovať ako mimoriadne rozsiahle. Ešte dodal, že zákon ani mieru rozsahu a ani mieru mimoriadnosti rozsahu ani len približne neurčuje. Ďalej tiež prezident konštatoval, že pri zavádzaní tohto nového pojmu, ktorý nebol naplnený žiadny obsahom, bol zákonodarca nedôsledný, pričom umožnil v ďalšom postupe orgánov aplikácie práva najmä arbitrárnosť a dvojaký meter pri vybavovaní žiadostí o realizácii práva na informácie. A presne aj na túto arbitrárnosť som vás všetkých upozorňovala v rozprave a dokladala som to aj samotnou dôvodovou správou k tomuto návrhu zákona, v ktorej sa uvádza:
“Z dôvodu, že nie je možné žiadnym spôsobom kvantifikovať množstvo žiadaných informácií, posúdenie toho, či si predmetná žiadosť vyžaduje navrhované opatrenie úhrady nákladov závisí od konkrétnej povinnej osoby, ktorej je žiadosť určená.” Čiže sám navrhovateľ píše v dôvodovej správe, že podstate je to na arbitrárnom rozhodnutí povinnej osoby.
Rovnako ako som konštatovala aj ja, aj prezident konštatuje, že táto právna úprava vyvoláva vážne pochybnosti o jej súlade so zásadami tvorby právnych predpisov, ako aj s čl. 26 ústavy. To som teda už zmieňovala v rozprave tiež, čl. 26 ústavy zakotvuje:
"(1) Sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené.
(4) Slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti."
Nič z tohto teda nie je v tomto prípade naplnené.
Zároveň platí tiež, že právna norma musí byť terminologicky správna, presná a všeobecne zrozumiteľná. Nové právne pojmy je teda potrebné samozrejme zadefinovať, a to sa v tejto nasilu schválenej novele nestalo.
Dodržiavanie princípov tvorby právnych predpisov je dôležité, aby bola zachovaná právna istota a nedochádzalo k vytváraniu priestoru pre svojvôľu. Toto schválený návrh zákona podľa jednoznačne nespĺňa. Následkom toho je skutočnosť, že právna úprava vystavuje neistote a súdnym konaniam aj samotné povinné osoby, ktorým vraj navrhovateľ chcel pomôcť. Pomohol im tak, že im len teda skomplikuje život. Prax pri vykonávaní infozákona za dlhé roky jeho existencie vyprecizovala naozaj rozsiahla judikatúra, a tak vieme nakladať aj so situáciou zneužívania tohto zákona, ako aj so situáciou šikanózneho zahlcovania povinných subjektov, ako aj s tým, ak si žiadateľ žiada informácie, ktoré povinná osoba nemá k dispozícii. To sú všetko veci, ktoré navrhovateľ tvrdil, že teda rieši týmto návrhom zákonov, ale my ich máme podstate už vyriešené aj judikatúrou, aj praxou.
Je možné si to pozrieť v rozhodnutiach, ktoré napríklad, na ktoré odkazuje aj prezident. Napr. rozhodnutie Ústavného súdu ÚS 96/2020, Najvyššieho súdu 3Sži/4/2014 a ďalšie, ktoré najdete priamo v tom odôvodnení, naozaj sú tam mnohé aj odcitované.
Schválená novela však vnáša do tohto právneho prostredia nové prvky, a to bez jasného obsahu, a tým vytvára nové pole právnej neistoty, ktoré bude, samozrejme, viesť k množstvu ďalších konaní, čo som teda tu pripomínala, apelovala som na to naozaj aj v treťom čítaní, že táto situácia len zhoršuje postavenie povinných subjektov, ktoré budú zahltené súdnymi konaniami. No to je naozaj úžasná pomoc, vskutku. Povinné osoby to totižto bude zaťažovať personálne, časovo, aj finančne. Tak to je fakt skvelé.
Ďalej sa už tu spomínalo, že tento návrh, ktorý bol schválený a ku ktorému máme veto prezidenta, bol v podstate aj antisociálny, a teda stále je, stále ho máme na stole, ja som to už upozornila tiež aj v rozprave k samotnej novele, že návrh zavedenia spoplatnenia prístupu k informáciám je teda zároveň antisociálnym opatrením, keďže znevýhodňuje ľudí, ktorí majú nižšie príjmy.
Ako poukázal aj prezident, schválené znenie zákona neobsahuje, teraz citujem: "žiadnu úpravu odstránenia tvrdosti zákona pre žiadateľov, ktorí by vzhľadom na ich osobné pomery nemohli objektívne úhradu zaplatiť”.
A takáto úprava je teda aj podľa názoru prezidenta diskriminačná z hľadiska skutočného uplatnenia práva na informácie z dôvodu majetku, čo čl. 12 ods. 2 našej ústavy, kde je zakotvený základný antidiskriminačný princíp, neumožňuje.
Ďalej k inštitútu námietky, k tomu som už naozaj veľa toho narozprávala aj teda v tých predchádzajúcich rozpravách aj s pánom navrhovateľom, pánom Adamom Lučanským, ktorý teda ma mrzí, že tu dnes ani nie je. A nepomohlo to teda, ale zapojil sa aj prezident a odkazuje vo svojom odôvodnení: "Postup pri vybavovaní námietky nie je dostatočne upravený priamo v schválenom zákone, doterajší zákon o slobode informácií takýto inštitút, a teda ani postup s ním spojený nepozná a nepozná ho ani Správny poriadok, ktorý má byť použitý subsidiárne, ak nie je postup upravený explicitne v zákone o slobode informácií. Opäť ide o riešenie neprimerane zaťažujúce povinné osoby, keďže akýkoľvek postup zvolia, idú do komplikovanej právnej argumentácie a rizika v rámci súdneho konania.”
Takže ešte raz, navrhovateľ doplnil pozmeňujúcim návrhom predloženým na ústavnoprávnom výbore inštitút námietky, avšak tento nijako neupravil, na čom som ho teda opakovane upozorňovala, zjavne neúspešne a neupravuje ho ani správny poriadok, na čo sa odvolával pán navrhovateľ. Vo výsledku je to teda totálny právny paškvil, keď už to mám takto nediplomaticky povedať, lebo ja už naozaj neviem, čo viac k tomu dodať, lebo som to tu opakovala ako taká obohratá platňa.
Čo vo vete nenájdeme, je vyjadrenie, teda vetovanie predĺženia lehoty na vybavenie žiadostí z 8 na 12 pracovných dní. A takéto predĺženie ani podľa mňa ústava sama osebe nevylučuje, ale proces prijatia tejto zásadnej zmeny, ktorá bude mať dopad na efektívny a včasný prístup k informáciám, považujem za naozaj tristný. Bez akéhokoľvek odôvodnenia, bez toho, aby sme vychádzali z nejakých dátach, prečo je takáto zmena potrebná, nevychádza sa teda ani z praxe, ktorá by toto nejakým spôsobom vyžadovala, zrazu len tak pozmeňovák v druhom čítaní a bez akejkoľvek možnosti odbornej diskusie zo strany subjektov, ktorých sa to dotýka, bum, prásk a je to schválené, no tak takto tu fungujeme. No a tento spôsob prijímania zákonov zdá sa mi poněkud nešťastným, a to platí rovnako pre celú novelu, ktorá je predmetom veta prezidenta.
Infozákon upravuje naozaj výkon jedného zo základných práv ústavou garantovaných, konkrétne právo na prístup k informáciám a viaže sa na neho dlhoročná odborná prax, už spomínaná judikatúra, ako aj naše medzinárodné právne záväzky. A keď má teda dôjsť k jeho zásadnej zmene, čo tento prípad naozaj je, tak malo by sa to diať v takom procese, kde majú relevantné subjekty možnosť sa do tejto odbornej diskusie adekvátne zapojiť.
Veď to je úplne naozaj absurdné, že ja som sa na túto novelu pýtala tu v pléne aj pána ministra spravodlivosti a on vôbec nevedel, o čom hovorím, v zásade nevedel, že tu takúto novelu máme na stole, a ani nevedel, v akom to je čítaní. Mňa sa pýtal, že v akom to je čítaní. Tak ja neviem, že či takto naozaj má prebiehať legislatívny proces, ktorý sa týka zákona a je spadajúci pod ministerstvo spravodlivosti. Mne to teda naozaj nepríde v poriadku. Tak ako pre väčšinu zákonov z dielne SNS, tak aj pre tento platí, že ide o totálne babráctvo. Ja naozaj neviem, kto tam tie návrhy píše, ale z odborného hľadiska je to absolútna katastrofa.
Len pre osvieženie pamäte, už sme tu mali z dielne SNS návrh na vytvorenie novej televízie a rozhlasu, STVR, ktorý bol prijatý pred polrokom, dodnes nemáme radu, ani riaditeľa, dokonca nemáme ani logo tejto inštitúcie, čo je teda naozaj ako z nejakej absurdnej grotesky.
A rovnako to vyzerá s Fondom na podporu umenia, kde sa už mesiace nevie rada ani len stretnúť tak, aby bola uznášaniaschopná, a tým pádom vôbec nefunguje a neschvaľujú sa tam projekty, ktoré sa tam majú schvaľovať.
Alebo tu máme zákon o EHMK, ktorým chcel pán Michelko pre zmenu úplne rozbiť podstatu pôvodného zákona, ale keď dostal pripomienky OLAF-u, ale aj úradu vlády, tak svoju novelu úplne vykuchal a zostala tam taká škrupina, ktorá je už úplne zbytočná, ale nijako nič nenásobí, nič nedelí, a je teda úplne zbytočné sa ňou zaoberať, ale stále ju máme na stole.
A, samozrejme, ešte tu gúľame pred sebou množstvo iných návrhov zákonov z dielne SNS, ktoré teda radšej nebudem bližšie rozoberať, lebo si tu len zdvihnem tlak hneď takto v pondelok.
A záverom si už teda len kladiem otázku, súdiac teda podľa diania na ústavnoprávnom výbore to tak vyzeralo, že to veto prezidenta by mohlo byť aj prelomené a ja stále dúfam, že to tak nebude. Ja som si myslela, že keď sa prelamovali vetá prezidentky Zuzany Čaputovej, že to bolo z takých tých politických, klanových dôvodov, ktoré mi prídu teda mimoriadne neodborné a absurdné, ale ak dôjde k prelomeniu tohto veta prezidenta, tak vlastne len koalícia potvrdí, že na našej ústave a riadnej tvorbe právnych noriem im aleže vôbec nezáleží, nieže by to bolo prekvapenie, že?
No stále verím, že to tak nie je a, samozrejme, ak toto veto prelomíte, tak my sme pripravení tieto ústavou garantované práva ľudí brániť aj pred Ústavným súdom.
Mohli by sme si túto cestu ušetriť, samozrejme, ak veto prezidenta schválite, takže je to celé v rukách koalície.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne za podporu. Ja by som chcela ešte aj apelovať opätovne na kolegov z koalície, aby sa zamysleli nad týmto návrhom. Môžete si nájsť, aj napríklad Denník N priniesol celú sériu príbehov žien, ktoré zažili spontánny potrat a naozaj veľmi osobne tam popisujú svoju životnú skúsenosť a mnohé z nich hovoria aj o tom, že teda naozaj potom váhali, že či znovu otehotnieť. A myslím si, že akýkoľvek drobný krok, ktorý môžeme spraviť v prospech toho, aby sme im pomohli, tak by sme ho mali spraviť.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Ešte raz, ako som uviedla v mojom úvodnom slove, cieľom nášho návrhu je zabezpečiť možnosť dvoch dní voľna pri spontánnom potrate alebo narodení mŕtveho plodu pre ženu, ktorá si tým prešla, a osobu, s ktorou je v partnerskom alebo v inom obdobnom rodinnom vzťahu. Tento návrh zákona sme už raz predkladali, už sme ho mali na prerokovaní pléna parlamentu, žiaľ, nezískal dostatočnú podporu, ale ženy, ktoré zažívajú spontánny potrat, ich množstvo pribúda každým dňom. Každým dňom si niekoľko žien touto traumatizujúcou situáciou prejde, a preto považujeme za dôležité, aby sme tento návrh skúsili teda prerokovať opätovne a možno získa väčšiu podporu aj teda zo strany koalície.
Ženy, ktoré sa dostanú do zložitej a traumatizujúcej situácie, potrebujú mať čas spracovať následky spontánneho potratu či narodenia mŕtveho plodu a my naším návrhom chceme prispieť k minimalizácii negatívnych dopadov na reprodukčné a duševné zdravie žien, ale aj rozhodnutia týkajúce sa ich ďalšieho tehotenstva.
Situácia na Slovensku, ak by som mohla priblížiť dáta, vyzerá takto. V roku 2023 bolo podľa Národného centra zdravotníckych informácií u žien s trvalým pobytom na Slovensku hlásených 5 077 spontánnych potratov. Najviac týchto potratov pripadalo na ženy vo veku 25 až 29 rokov. Ďalšou skupinou sú potom ženy 30 až 34 rokov, a teda ide väčšinou o pracujúce ženy, teda vo veku produktívnom. Takmer 41 % spontánnych potratov bolo pritom hlásených u bezdetných žien a spontánne potraty žien s jedným dieťaťom predstavovali 31,6 % z týchto potratov.
Ak sa od ženy očakáva, že sa po potrate vráti okamžite do práce skôr, ako sa jej telo a myseľ budú môcť zotaviť z tejto straty, je vysoko pravdepodobné, že to predĺži negatívne účinky na jej zdravie, ale aj na rozhodnutie znovu sa pokúsiť otehotnieť. Pri tejto téme sa objavujú aj otázky a teda spôsob, ako my navrhujeme tú úpravu, že aké to bude mať ekonomické dopady, lebo teda sú to ďalšie dva dni voľna. Takže my sme to prepočítavali a môžem vám teda uviesť, že hodnota vymeškaných dní za rok vypočítaných na základe priemernej celkovej ceny v slovenskom hospodárstve predstavuje 196-tisíc eur za verejný sektor a 643-tisíc eur za súkromný sektor, čo vychádza zhruba na 32 centov na zamestnanca na rok. Naozaj je to úplne zanedbateľná suma.
Spontánne potraty vyvolávajú u žien celú škálu emócií, ako priblížila psychologička Lucia Záhorcová, ktorá sa vo svojej praxi zaoberá najmä témami smútenia a odpustenia, môžu byť v podstate akékoľvek, čokoľvek, čo sa objaví, je v poriadku. Typický býva hlboký smútok v dôsledku významnej osobnej straty, ale aj pocity prázdnoty, bezmocnosti, závisti, osamelosti či úzkosti. Žena často cíti aj pocity viny, prípadne hnev, či už na seba, na okolie, zdravotníckych pracovníkov alebo na život všeobecne, na vyššiu moc, či na Boha, v závislosti od toho, v čo verí.
Odkedy sa tejto téme venujem, písali mi naozaj mnohé ženy, lebo sa tomu venujem už niekoľko rokov, a za všetky spomeniem jednu reakciu: „Ja som si v 2019 prešla zamĺknutým potratom, ktorý si vyžadoval aj hospitalizáciu. Keď ma prepustili z nemocnice, doktorka mi nechcela dať PN s vychádzkami. Keď som si mala prestaviť, že budem v takom psychickom rozpoložení medzi štyrmi stenami v byte, kde som sa ešte pár dní dozadu fotila s tabuľkou, v ktorom som týždni tehotenstva, myslela som, že sa zbláznim. Potrebovala som sa ísť niekam nadýchnuť. Takže mi neostávalo nič iné, len si zobrať dovolenku v práci. Našťastie, zamestnávateľ bol zhovievavý. Mala som v tom čase zastupovať kolegyne na dovolenke, umožnil mi čerpať neplánovane pár dní. Veľmi podporujem váš návrh aj s tým voľnom pre blízku osobu, partnera alebo inú blízku osobu, lebo sama som v tom čase tiež nemohla byť. Aj mne by boli tieto dva dni voľna pomohli. Poznám aj ženy, ktoré to zistili a vrátili sa v ten deň späť do práce, ak nebol potrebný zákrok. Neviem si to ani predstaviť. Ďakujeme, že myslíte aj na tieto prípady, nie je ich málo."
Viac už podľa mňa povedať netreba. Prosím vás o podporu nášho návrhu.
Ďakujem.