Videokanál poslanca

Ďakujem za slovo.
Pán podpredseda Gašpar, na vašom vystúpení bolo vlastne čarovné, a zároveň smutné, že vy ste krásne ukázali, ako funguje váš svet. Ľudí si vo vašom svete viete získať len dvomi spôsobmi, zastrašovaním alebo kúpou a korumpovaním. Nič iné nepoznáte, zastrašovanie alebo kúpa ľudí. Takýto je presne váš svet, o ktorom ste hovorili. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo.
A ďakujem, Mária, že si opätovne upozornila aj na komunikáciu s Európskou komisiou, ktorú teda očividne vedie ministerstvo spravodlivosti. A mňa mrzí, že tu nie je teraz minister spravodlivosti, lebo som sa ho tiež chcela opätovne na to spýtať, tak ako si sa ho pýtala už na výbore, lebo teda nedostali sme zatiaľ žiadne odpovede, bolo to len nejaké vágne konštatovanie, že teda sú tam nejaké výhrady, ale sú všeobecné a tak ďalej. Však nech otvorene povie minister spravodlivosti, aké výhrady má Európska komisia voči novele ústavy, ktorú tu prerokovávame a ktorú máme zajtra schvaľovať. Veď to je absolútny základ, že tieto informácie by mali mať aj všetci, ktorí idú hlasovať. Veď ako môžu zodpovedne hlasovať o novele ústavy, keď nepoznajú takéto základné informácie? To mne príde naozaj neuveriteľné.
A úplne s tebou súhlasím, že celá táto novela ústavy je popretím princípov právneho štátu a myslím si, že to dosvedčuje aj celý ten proces. Už teraz tu máme päť pozmeňujúcich návrhov, ktoré sú zverejnené a hovorí sa o ďalšom, ktorý by mal byť tiež súčasťou tohto celého procesu. Pozmeňujúce návrhy, ktoré majú meniť novelu ústavy zo dňa na deň, medzi ktorými je aj zmena volebného systému alebo zmena tvorby ústavy.
Kolegovia, kolegyne, veď toto vám naozaj príde normálne, že vy tu idete zo dňa na deň meniť ústavu bez akejkoľvek diskusie? Veď čo iné, už ako toto, dosvedčuje, že to je absolútny rozvrat princípov právneho štátu a demokratického zriadenia? Veď to je absolútne neuveriteľné. Zo dňa na deň. Vám to vôbec nevadí? Aj keď vám asi nevadí nič, vy len proste hlasujete ako treba.

Ďakujem veľmi pekne.
Veľa tu odznelo. Budem reagovať na zopár faktických poznámok.
Pán poslanec Petro, ja som odkazovala na stanovisko, ktoré podporili bývalí ústavní sudcovia, pán Bujňák, pri všetkej úcte k nemu, nie je bývalý ústavný sudca. A čo sa týka evolutívneho výkladu, áno, o tom niečo viem, písala som o tom dizertačnú prácu, môžem vám ju aj posunúť, tak môžeme si potom vymeniť názory na evolutívny výklad, ktorý uplatňuje Európsky súd pre ľudské práva.
A, pán poslanec Lešo, už myslím odišiel, mne je ľúto, že práve on si vyžreboval, teda že musí prečítať tento príspevok. Veľa tam teda sa hovorilo o biológii a ako teda biologicky má byť určená rodina a podobne. Len ja teda nerozumiem tomu, ako pomôže táto novela ústavy akokoľvek akejkoľvek rodine. A čo teraz ako keby budú viacej rodiť deti alebo čo? A inak ja som si pozerala dáta, že koľko detí asi žije so svojimi biologickými rodičmi a koľko detí žije s rodičmi, ktorí nie sú ich biologickí a vychádza to, tak 20 % detí nežije so svojimi biologickými rodičmi. Ja neviem, tak na čo sa tu hráme. Proste naozaj rodiny sú rôzne, deti vyrastajú v rôznych rodinách, tak to rešpektujme a snažme sa vytvoriť podmienky pre všetkých. Tak aby sa všetci na Slovensku, v našej spoločnej krajine, cítili dobre. Vám sa z ničoho neukrojí, len sa aj iné rodiny budú mať lepšie. Čo je na tom nepochopiteľné? Čo je nepochopiteľné na tom, že chceme, aby sa všetky rodiny na Slovensku mali lepšie? Táto novela ústavy nepomáha žiadnej rodine a niektorým škodí. To je absolútne zvrátené. (Potlesk.)

.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci.
Drahí kolegovia, milé kolegyne, ešte mi nikdy nebolo pri tomto rečníckom pulte tak ťažko ako teraz. Ani vtedy, keď ma tu homofóbne šikanovali a vykazovali podpredseda Danko, či podpredseda Gašpar. Vtedy totiž ubližovali len mne a ja som sa s tým nejako vysporiadala, ale táto novela ústavy ubližuje nielen mne, ale aj mojej dcére, mojej rodine a desaťtisícom ľudí na Slovensku, konkrétnym mamám, konkrétnym otcom, konkrétnym synom, konkrétnym dcéram, konkrétnym starým rodičom, bratom a sestrám. A nielen to, chystáte sa rozvrátiť to, čo od zrodu Slovenskej republiky tvorí jej základný kameň, ochranu ľudských práv. Ich dôležitosť a potrebu nám ukázala druhá svetová vojna, ale aj komunistický režim. Neustále nám ochrana ľudských práv pripomína potrebu ľudskosti. Ochrana ľudských práv je pre nás záväzkom byť lepšími, citlivejšími. Chráni aj tých najzraniteľnejších, aj tých, ktorí sú odkázaní na vôľu väčšiny. A pripomína nám, kam až vie zájsť zlo, keď mu nič nestojí v ceste.
Sme v druhom čítaní v rozprave o novele ústavy, ktorá má prepísať doterajší demokratický základ Slovenska a nedá mi nespomenúť, že my ani v tomto momente nevieme, aké má byť presne finálne znenie, ktoré máme schvaľovať, o ktorom rokujeme. V tomto pléne sa má o pár hodín meniť ústava, základný zákon našej krajiny a my tu máme pozmeňujúce návrhy, ešte možno nejaké prídu, niektoré boli predložené pred tromi dňami, niektoré dnes, ktoré neprešli ale že žiadnou odbornou diskusiou, žiadnou verejnou diskusiou. Zásadným spôsobom meniť ústavu pozmeňujúcimi návrhmi bez akejkoľvek odbornej verejnej diskusie, to je taká neúcta k našej ústave, absolútna neúcta. A to celé len podčiarkuje zlý úmysel, ktorý je za celou touto snahou, ktorú začal premiér Robert Fico s cieľom odpútať pozornosť od rozvratu našej krajiny a rozvrátiť aj opozíciu.
Dve pohlavia, to je marketingový slogan, nič iné, ktorý Robert Fico šikovne vymyslel pre túto novelu ústavy, ktorého skutočnou podstatou je snaha vytrhnúť nás z medzinárodného systému ochrany ľudských práv a pritiahnuť nás viac k Rusku, rovnako ako útokmi proti mimovládkam, obmedzovaním prístupu k informáciám, rozvratom kultúry, obmedzovaním zhromažďovacieho práva, rozkladom právneho štátu a rozvratom boja proti korupcii. To všetko ste už stihli, a toto je len ďalší krok na tejto ceste. Chcete rozbiť nádej na demokratickú budúcnosť Slovenska cez Roberta Fica a vlastne nádej na demokratickú budúcnosť Slovenska vôbec.
A teraz k samotnému obsahu. Novelou ústavy nás chce Robert Fico vytrhnúť z medzinárodného systému ochrany ľudských práv, ako som už spomínala. To, čo je od vzniku Slovenskej republiky jej stabilnou súčasťou, je práve záväzok a rešpektovanie medzinárodného systému ochrany ľudských práv. Do neho si nedovolil zasiahnuť ani Vladimír Mečiar. A hoci počas jeho vlády dochádzalo k mnohým porušeniam ľudských práv, naďalej bolo Slovensko svojimi medzinárodnými ľudsko-právnymi záväzkami viazané. V skutočnosti je práve aj ochrana ľudských práv súčasťou našej národnej identity, tak ako to naša ústava od počiatku vzniku Slovenska zakotvuje. Vo svojom pôvodnom znení ústava zakotvila, že medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách, ktoré Slovenská republika ratifikovala, boli vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, majú prednosť pred jej zákonmi, ak zabezpečujú väčší rozsah základných práv a slobôd. Dokonca to bolo ustanovenie, ktoré výslovne hovorilo o tom, že ten väčší rozsah základných práv a slobôd, ktoré nám garantujú medzinárodné zmluvy, sú tým naším záväzkom, ktorý má prednosť.
Tento návrh novely ústavy je s týmto v absolútne príkrom rozpore, keď chce, naopak, obmedziť rozsah základných práv a slobôd, ktoré garantujú medzinárodné zmluvy, ktorými je Slovenská republika viazaná. A prostredníctvom vágne definovaného ustanovenia s neuzavretým príkladným výpočtom otázok, slovami predovšetkým a najmä, naplno otvorí dvere nerešpektovaniu základných práv a slobôd, ktoré vychádzajú z tohto medzinárodného systému ochrany ľudských práv. To nehovorím len ja. Proti tejto novele ústavy sa ozvalo množstvo odborných hlasov. Medzi nimi aj Výbor Slovenskej spoločnosti pre medzinárodné právo pri SAV, ktorý združuje právnikov a právničky špecializujúce sa na medzinárodné právo. Konkrétne konštatujú, keď ste si to nečítali, tak vám to prečítam: "Poukazujeme na skutočnosť, že predložená novela predstavuje závažné riziko pre fungovanie právneho systému Slovenskej republiky. Obmedzenie ústavného zakotvenia prednosti medzinárodného práva a práva EÚ by vytvorilo aplikačný chaos v súdnej praxi a výrazne znížilo právnu istotu na Slovensku. To by malo priamy negatívny vplyv na občanov Slovenskej republiky. Súdy by sa ocitli v neistote pri rozhodovaní o kolízii medzi vnútroštátnym právom a medzinárodnými záväzkami, čo by viedlo k nejednotnej aplikácii práva a k narušeniu princípu právnej predvídateľnosti. Návrh novely ústavy podkopáva integritu medzinárodného práva ako základného právneho rámca medzinárodného spoločenstva a mierového súžitia národov. Výbor odporúča neprijať relevantnú časť predloženej novely ústavy vzťahujúce sa k obmedzeniu prednosti medzinárodného práva a práva Európskej únie a zachovať súčasné ústavné zakotvenie, ktoré zabezpečuje právnu istotu a rešpektovanie medzinárodných záväzkov Slovenskej republiky." To sú odborné hlasy ľudí, ktorí sa špecificky venujú medzinárodnému právu. Tí vám tu niečo odkazujú.
Odborné stanovisko k návrhu novely ústavy vydali aj renomovaní právnici a právničky, medzi ktorými je napríklad bývalý sudca Súdneho dvora EÚ a Ústavného súdu Daniel Šváby, Lajos Mészáros, bývalý sudca Ústavného súdu, Ladislav Orosz, bývalý emeritný sudca Ústavného súdu, Ján Luby, bývalý sudca Ústavného súdu a obidve bývalé ochrankyne práv, Jana Dubovcová aj pani profesorka Patakyová. Konštatujú: "Odborníci a odborníčky sa zhodli, že novela by v prípade schválenia predstavovala bezprecedentný zásah do fungovania právneho poriadku Slovenskej republiky, keďže je nekompatibilná so záväzkami vyplývajúcimi z práva Európskej únie a medzinárodného práva. Prijatie novely by otvorilo možnosť svojvoľného nedodržiavania týchto záväzkov, čo by pre Slovensko malo odstredivý účinok vo vzťahu k členstvu v Európskej únii a Rade Európy. Išlo by aj o licenciu vytvárať živnú pôdu pre vzďaľovanie sa od hodnôt Európskej únie a Rady Európy." Ďalej hovoria, že: "Žiadny z členských štátov Európskej únie vrátane Nemecka, Maďarska, Poľska či Českej republiky nemá vo svojej ústave rovnaké ani obdobné ustanovenie, aké zamýšľajú do slovenskej ústavy zakotviť predkladatelia novely. Ak by Slovenská republika mala novelou navrhované znenie v minulosti, nemohla by sa vôbec stať členským štátom Európskej únie, lebo by si vyhradila možnosť nedodržiavať existenčné hodnoty Európskej únie zakotvené v čl. 2 Zmluvy o Európskej únii." Čiže vy chcete presadiť niečo, čo by v čase, keď sme pristupovali k Európskej únii, nám znemožnilo vôbec vstup do Európskej únie.
Ďalej hovoria: "Obdobne by mala problém stať sa zmluvnou stranou Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, pretože navrhované znenie ústavy odporuje spoločnému poňatiu a kolektívnemu zaručeniu dodržiavania ľudských práv a základných slobôd, na ktorom sa demokratické štáty v Európe uzniesli pred takmer 75-timi rokmi a na ktorom sa Slovenská republika ako zvrchovaný demokratický a právny štát zúčastňuje už viac ako tri desaťročia." Podrývate niečo, čo je našou súčasťou už viac ako tri desaťročia.
Obdobný koncept do svojho ústavného poriadku zaviedlo Rusko v roku 2015. Ruská novela ústavy umožnila Ruskej federácii odmietnuť vykonať rozhodnutia medzinárodných súdov, ak podľa rozhodnutia ústavného súdu na návrh exekutívy nie sú v súlade s ich ústavou. Európska komisia pre demokraciu prostredníctvom práva Poradný orgán Rady Európy túto novelu označila za nekompatibilnú s medzinárodnými záväzkami Ruskej federácie. Vymedzenie sa voči svojim medzinárodným záväzkom následne viedlo k postupnému odchodu Ruskej federácie z Rady Európy zavŕšenému v roku 2022. To je to, kam smerujete? Chcete opustiť aj Radu Európy? To je to, čo si želáte, kolegovia a kolegyne, aby sme nasledovali Rusko na tejto ceste?
Renomovaní právnici a právničky vrátane bývalých ústavných sudcov a verejných ochrankýň práv ďalej vo svojom stanovisku uvádzajú: "Bez ohľadu na úmysel predkladateľa by prijatím novely vzniklo priame riziko ohrozenia samotného demokratického zriadenia na Slovensku. Uvedená vágnosť a neurčitosť novely by vytvorila licenciu pre porušovanie ľudských práv pre akúkoľvek vládnu moc, súčasnú či budúcu, na Slovensku." Takúto moc chcete dať do rúk Robertovi Ficovi, kolegovia a kolegyne z opozície? Či nebodaj predstaviteľom krajne pravicových strán, ktoré sa tlačia do parlamentu a k moci? To vážne? To je mimoriadne nebezpečné.
Stanovisko všetkým poslancom a poslankyniam poslal aj verejný ochranca práv Róbert Dobrovodský, všetci ste to dostali do svojej mailovej schránky, ktorý vám pripomenul, že ľudské práva a ich dosiahnutý štandard, žiaľ, nie sú na európskom kontinente ani tak výsledkom legislatívnej činnosti národných parlamentov, ale v podstatnej miere medzinárodných organizácií, ktoré reflektovali utrpenia miliónov jednotlivcov zaobchádzaných s nimi zo strany suverénnych štátov počas druhej svetovej vojny a v stredoeurópskom kontexte aj zo strany nasledujúcej komunistickej diktatúry. Tieto mechanizmy ochrany jednotlivcov pred štátom sú jedným zo základných výsledkov druhej svetovej vojny, ktorej 80. výročie ukončenia sme si nedávno slávnostne pripomenuli. Preto verím, že zákonodarný zbor zváži prípadnú reformuláciu alebo vypustenie textu. To máte aj slová verejného ochrancu práv. Svoje stanovisko vydal aj komisár Rady Európy pre ľudské práva, ktorý rovnako, ako aj v prípade zákona proti mimovládnym organizáciám, upozorňuje na nesúlad tejto novely s medzinárodnými ľudsko-právnymi štandardmi.
Samotné ministerstvo spravodlivosti, aj minister spravodlivosti to dnes v podstate aj na výbore, aj tuto v rozprave uviedol, že v podstate Slovensko nebude musieť potom rešpektovať svoje medzinárodné ľudsko-právne záväzky skrz nerešpektovanie judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, napríklad tie, ktoré sa vám nepáčia, ktoré označujete za súdny aktivizmus.
Návrh Roberta Fica na zmenu ústavy je len ďalším krokom, ktorým nás chce vytrhnúť z demokratickej Európy a opäť viac priblížiť k Rusku. Ani Putin by tú novelu nenapísal lepšie. Neexistuje žiadna krajina v Európskej únii, ktorá by čokoľvek podobné mala v ústave. Je to naozaj ďalší krok smerom von z EÚ.
Všetky autority, o ktoré sme sa opierali v našom spoločnom opozičnom zápase proti útoku vlády Roberta Fica voči mimovládnym organizáciám, dnes odkazujú, že táto novela je útokom na ľudské práva a vyzývajú poslancov a poslankyne, aby za ňu nehlasovali. To je hlavne odkaz do opozičných radov. Sú to tie isté autority, o ktoré sme sa spoločne opierali. Rad za radom vyjadrili svoje obavy, poukázali na škodlivosť tejto novely a jej nedemokratický charakter.
Veľa sa pri tejto novele ústavy hovorí, že ide o hodnotovú vec. V skutočnosti sú však hodnoty vyjadrené práve v ochrane ľudských práv, hodnoty rovnosti, rešpektu, dôstojnosti, hodnoty ľudskosti. Táto novela je s nimi v príkrom rozpore. Možno nie je zlé si pripomenúť, aj kto je autorom údajne hodnotového návrhu novely. Robert Fico sa preslávil napríklad týmito výrokmi na adresu novinárov: "špinavé protislovenské prostitútky, Sorosova skorumpovaná banda prasiat, idiot z Nového času, idiot zo SME, idiot, idiot, idiot, obyčajné hlúpe hyeny, krvilační bastardi", alebo sa takto vyjadroval o iných verejných predstaviteľoch: "Keby som pána Jurisa ešte raz chytil, tak ho zaškrtím vlastnými rukami", alebo na margo pani prezidentky: "Ako taký potkan sa postavila 24 hodín pred referendom a prečítala niečo, čo jej napísali na americkej ambasáde." To sú prosím pekne, kolegovia a kolegyne, aké hodnoty, ktoré týmto reprezentuje premiér Robert Fico, autor hodnotového návrhu novely ústavy? Aké sú to hodnoty, pani kolegyňa?
A keby som chcela byť osobná, mohla by som čo-to povedať aj o hodnotovom svete, ktorý vyznáva v súkromnom živote. Ja ako progresívna politička a príslušníčka LGBTI menšiny vediem stokrát konzervatívnejší život ako pán premiér, ktorý nás chce touto novelou ústavy vytiahnuť z demokratického sveta.
A teraz ešte pár osobných slov. Táto novela sa ma osobne dotýka. Osobne sa dotýka mojej rodiny ubližujúcim spôsobom. Vašej rodiny sa nedotýka, pán Lešo, pán Šuca, vašej rodiny sa nedotýka. Mojej rodiny sa dotýka tým najkrutejším spôsobom, lebo ju chce poprieť. V piatok tu kolega Šmilňák, škoda, že tu nie je, otvoril diskusiu o šikane detí. Tak si k tomu povedzme niečo. Deti, ktoré patria do LGBTI menšiny alebo ktoré majú LGBTI rodičov. Myslíte si, že týmto deťom pomôžete tým, že predsudky voči nim zakotvíte priamo do ústavy? Týmto im skutočne len a len ublížite. Posilníte homofóbne a transfóbne postoje spoločnosti a vytvoríte ďalší priestor na šikanu týchto detí. Šikanu detí, ktoré nezapadajú do vašej predstavy národnej identity. Myslíte si, že tým, že do ústavy zadefinujete, že napríklad moja rodina neexistuje, pomôžete k tomu, aby moja dcéra nebola šikanovaná za to, že má dve mamy? To si skutočne myslíte, pani kolegyňa? Viete, že to tak nie je. Viete to.
Rodiny na Slovensku sú rôzne. Niektoré majú jedného rodiča, niektoré majú otca a mamu, niektoré majú dve mamy, ako má moja dcéra a tým, že poviete, že len jedna z týchto rodín je tou, ktorú schvaľujete, ublížite všetkým deťom, ktoré do toho vzorca nezapadajú. Len nedávno sme tu mali samovraždu 13-ročného Maťka, mladého geja a nie je to, žiaľ, nič prekvapivé. Všetky odborné dáta hovoria, že čím je spoločnosť rešpektujúcejšia, tým lepšia je kvalita života a duševné zdravie ľudí z menšín a, naopak, čím je napríklad homofóbnejšia, tým horšie to má dopady na dôstojný a plnohodnotný život LGBTI ľudí. A som si istá, že týmto celú túto situáciu len zhoršíte, žiaľ. Viete si predstaviť vychovávať dieťa v krajine, ktorá popiera jeho rodinu, pani kolegyňa? Viete si to predstaviť? Neviete. Aspoň to poviete na rovinu. Ja to svojej dcére Sáre, ani ďalším deťom, ak ich budem mať, samozrejme, nespravím. To najlepšie pre moju dcéru je mojou absolútnou prioritou, absolútnou. A vy sa chystáte znemožniť, aby tým najlepším pre moju dcéru mohol byť aj život na Slovensku. To spravíte touto novelou ústavy. Rovnako sa chystáte zničiť pre všetky ďalšie tisíce detí, ktoré majú LGBTI rodičov, ale aj pre všetkých rodičov transrodových detí. Ani keď zakážete tranzíciu, tieto deti neprestanú existovať. Zničíte však ich šancu, aby mohli viesť svoj život v súlade so svojou rodovou identitou na Slovensku. Zákaz tranzície je v príkrom rozpore so základnými právami a slobodami, ktoré tvoria aj základ našich ľudsko-právnych záväzkov a tie sa chystáte, samozrejme, nabúrať a nerešpektovať. Ale ubližujete tým konkrétnym ľuďom, ľuďom, ktorých životy vás nijako neohrozujú, nijako neobmedzujú, o ktorých vlastne ani neviete, že často žijú medzi vami, ani neviete, proste žijú medzi vami, ani neviete o nich. A to najhoršie na tom je, že útočíte na ich dôstojnosť. O tom veľa rozprávajú kolegovia z KDH, že teda pre nich je dôležitá dôstojnosť. Toto je útok na dôstojnosť človeka, zákaz tranzície pre transrodových ľudí, zničujúci. To je podľa mňa to najsprávnejšie slovo, je to zničujúce. Odkedy je na stole tento pozmeňujúci návrh, ktorého cieľom je zakázať tranzície, písali mi viacerí vystrašení transrodoví ľudia, vystrašení ľudia, ktorí sa boja. Toto spôsobujete ľuďom, existenciálny strach, strach o vlastné bytie, úplný základ ich existencie.
Rodina, o tej ste tu, kolegovia, rozprávali v piatok. Počúvala som, viacerí kolegovia z KDH, hovorili ste, aká je pre vás dôležitá, ako vám na rodine záleží. Aj mne na tej mojej záleží, najviac, ako sa len dá. To, že vyzerá trochu inak ako tá vaša, neznamená, že je horšia. Moja a vaša rodina napríklad, pán poslanec Horecký, žijú navonok úplne rovnaké životy. Moju Sáru tu môžete niekedy stretnúť aj v parlamente. Minulý týždeň si tu dávala "high five" s pánom Mikloškom. Keby ste nevedeli, že je to moja dcéra, netušili by ste, že má dve mamy. Proste by ste to nevedeli, pretože to na deťoch nevidíte, na ihrisku vyzerajú všetky deti rovnako, či majú mamu a otca, jedného rodiča, alebo dve mamy, vyzerajú rovnako. A ja sa vás pýtam, ktoré rodiny sa budú mať lepšie, ak prijmete túto novelu ústavy, ktoré, pán poslanec Horecký, ktoré rodiny sa budú mať lepšie. Lebo tú odpoveď poznáte, žiadne. Ale jedno je isté, niektoré rodiny sa budú mať horšie. Táto novela ústavy bola robená so zlým úmyslom a taký je, žiaľ, aj jej obsah, ubližujúci. Ako vaša kolegyňa, ako milujúca mama vás prosím, nepodporujte tento ubližujúci zákon.
Na záver už len to najpodstatnejšie. Zmenou čl. 7 našej ústavy otvorí Robert Fico, a každý, kto za túto novelu zahlasuje, dvere do sveta, ktorého kontúry si nevieme ani len predstaviť. Bez záruk, ktoré nám dáva medzinárodná ochrana ľudských práv, je možné absolútne všetko. Tak tomu bolo veľakrát v histórii pred tým, než sme sa stali súčasťou tohto systému, súčasťou systému medzinárodnej ochrany ľudských práv. Tie bolestné obdobia bez ľudsko-právnych garancií priniesli mnohé zničené životy, mnohých mŕtvych ľudí a mnohé plačúce oči. Ľudské práva sú ako ochranný múr pred bezbrehým zlom. Táto novela z toho múru vyberá dôležité základné tehly, ktoré zabezpečujú jeho odolnosť. Potom mu stačí, len aby prišiel niekto, kto do neho kopne a zlo bude mať voľnú cestu. A potom bude neskoro ľutovať. Zastavme to, kým sa dá.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne za slovo.
No mňa stále pán minister dokáže niečím prekvapiť a dnes to bolo teda opäť, keď rozprával o súdnom aktivizme a ja som si to teda aj poznačila a povedal, že niektoré otázky majú výlučne etický charakter a ako príklad uviedol napr. interrupcie. Takže vy chcete povedať, že náš Ústavný súd prekročil svoje kompetencie a vykonával nejaký súdny aktivizmus, keď rozhodoval o otázke prístupu k interrupciám? To hovoríte o našom Ústavnom súde? Lebo ja neviem, či poznáte to rozhodnutie, ale je plné ústavnoprávnych, ľudskoprávnych argumentov, nie etických. A vy ste presne povedali, že niektoré otázky majú výlučne etický charakter, a tým ste reagovali na to, že do toho tie súdy nemajú čo hovoriť. Tak ste hovorili o súdnom aktivizme a ako príklad ste uviedli interrupcie. Takže ja neviem, vy úplne teda hovoríte, že náš Ústavný súd prekračuje svoje kompetencie? On je ten súdny aktivista? Alebo čo ste tým chceli povedať? Lebo toto ma teda zaskočilo.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci, a ďakujem aj pánovi Gašparovi, že teda reagoval aj na moju výzvu a vystúpil v tejto rozprave.
Pán podpredseda, vy ste v podstate spochybnili mimoriadnosť tejto správy, keď ste povedali, že sa neudialo nič mimoriadne. Zomrel človek rukami policajta. Ešte raz, zomrel človek, ktorého zabil policajt. Zabil ho policajt, ktorého úlohou je chrániť životy ľudí a on naopak ho o život obral. A táto správa práve poukazuje na to, že je to dôsledok systémových nedostatkov. Tie nedostatky, ktorým sa my tu máme aj v tomto pléne venovať práve preto, aby sa takéto situácie už nikdy neopakovali, aby zbytočne nezomierali ľudia.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Pán poslanec Mikloško, som rada, že ste spomenuli aj tú úctu k policajtom a Policajnému zboru, ktorá je určite namieste, a myslím si, že práve aj mnohé z týchto opatrení sú aj s cieľom ochrániť tých policajtov poctivých, napríklad telové kamery bránia aj voči nejakým krivým obvineniam, čiže naozaj to je vlastne aj za týmto účelom.
Pán poslanec Dostál Ondrej, to je naozaj zaujímavé, že teda tak málo bolo tých mimoriadnych správ a dve z nich sa týkali policajnej brutality, čo teda opäť podčiarkuje to, že nejde o individuálne zlyhania, ako sa to snažil opätovne konštatovať pán poslanec a podpredseda ľudskoprávneho výboru pán Hazucha, a to je ten problém, a ja som to sa snažila pomenovať, že my si musíme v prvom rade priznať, že ide o systémový nedostatok, lebo potom to tak vyzerá, že tie individuálne zlyhania sú vlastne systémové. Tak my tu máme systém individuálnych zlyhaní, alebo ako to je, pretože je ich dosť.
Ja som nehovorila, že sme najhoršia krajina na svete, ja som hovorila, že tento stav, a popísala som konkrétnu situáciu, podľa mňa nepatrí do krajiny 21. storočia v Európskej únii, že to nepatrí. Ja som nás neporovnávala s nikým iným a my môžeme byť aj, chcieť byť aj tí najlepší v tejto našej európskej rodine, keď už by sme sa na to chceli takto pozerať, že kto je lepší a horší. To znamená, že vyťahovať tu iné krajiny a iné prípady mi v tomto kontexte nepríde úplne fér, hoci teda o tom prípade, ktorý ste spomínali, sa tu už hovorilo v rozprave k správe, ktorú prednášal pán verejný ochranca práv ako prvú k výročnej správe. Takže podľa mňa naozaj je dôležité si pomenovať, že ide o systémové nedostatky a venovať sa ich odstraňovaniu a tak predídeme tomu, aby sa tieto situácie opakovali.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci.
Kolegovia, kolegyne, pán verejný ochranca práv, na úvod som veľmi rada, že akurát predseda, pán podpredseda Gašpar, keďže on sa téme porušovania ľudských práv osôb, ktorých sú, ktoré sú zbavené slobody alebo obmedzené na slobode, tu v pléne veľmi často venuje a pevne verím teda, že si aj túto správu prečítal a že ešte možno aj vystúpi v rozprave a poukáže teda na tieto zásadné pochybenia, ktoré sú identifikované práve v tejto správe, a že keďže vieme, že on vie veľmi expresne prinášať aj legislatívne návrhy, že to bude tak aj v tomto prípade, pretože tu máme konkrétny zoznam legislatívnych opatrení, ktoré odporúča pán verejný ochranca práv s cieľom zlepšiť ochranu ľudských práv osôb, ktorých sa to dotýka.
Mrzí ma, že koalícia na výboroch nezobrala túto správu ani na vedomie. Ja som k tomu teda nepočula žiadne vysvetlenie ani na ľudskoprávnom výbore, kde sme správu prerokovali, a možno teda, kolegovia z koalície, niekto z vás by sa mohol prihlásiť aspoň do faktickej poznámky alebo potom do ústnej rozpravy a vysvetliť, prečo ste túto správu nepodporili, alebo možno pán spravodajca vie odôvodnenie, pretože ja som teda nepočula absolútne žiadne, alebo teda možno ešte pán podpredseda parlamentu, bolo by to fajn to vedieť, keďže naozaj táto správa poukazuje na závažné porušovanie ľudských práv.
Ohľadom témy policajnej brutality sa tá debata často, aj tá výmena názorov medzi opozíciou a koalíciou niesla na tej úrovni, že či ide o individuálne zlyhanie alebo systémový problém. My sme poukazovali na to, že sme presvedčení o tom, že tu máme systémové nedostatky a problém, ktorý je potrebné riešiť zásadnými zmenami, čo v podstate potvrdzuje aj mimoriadna správa verejného ochrancu práv. Naozaj ide o mimoriadnu správu, ktorá, je to nástroj, ktorý má verejný ochranca práv, ktorý nevyužíva tak často, ani si nepamätám, kedy naposledy bol vlastne využitý v predchádzajúcich obdobiach, a kde teda v správe sa konštatuje, že nejde o zriedkavé zlyhávanie jednotlivca. Domnievam sa, že v oblasti prevencie pred policajným násilím má Slovenská republika viacero systémových nedostatkov, ktoré priestor pre zneužitie sily nezužujú, ale práve naopak otvárajú. A toto je mimoriadne dôležité naozaj, aby sme si aspoň priznali to, že ide o systémové zlyhávanie a systémové problémy. Lebo ak chceme predísť tomu, že sa tieto hrôzostrašné veci budú diať znovu, a že zomrie ďalší človek napríklad rukami policajta, ak chceme tomu predísť a zabrániť tomu, tak v prvom rade si musíme priznať, že ide o systémový problém. Lebo iba tak vieme prinášať tie riešenia, tie opatrenia, ktoré pomôžu tieto systémové nedostatky odstrániť. Ak sa budeme tváriť, že ide o individuálne zlyhanie, tak sa môžeme potom dostať do situácie, že budeme opätovne čeliť rovnakému závažnému prípadu a možno aj ďalšiemu úmrtiu, a to by bolo veľmi, veľmi, veľmi nešťastné.
Ako tu aj odznelo, bolo aj v doterajších výročných správach verejných ochrancov práv opakovane uvádzané, teda poukazované na to, že práve dochádza aj pri obmedzovaní slobody k porušovaniu ľudských práv a že teda verejný ochranca práv neeviduje výrazný klesajúci trend a že doposiaľ neboli dlhodobo realizované ani odporúčania verejného ochrancu práv, ani opakované výzvy výboru CPT. V správe, ktorú, dúfam, ste si prečítali, ale aby som to zhrnula pre tých, ktorí nie, sú vlastne zhrnuté, je tam päť okruhov problémov. Sú to nesplnené odporúčania výboru CPT, dôkazná núdza, nedostatočné zaznamenávanie použitia donucovacích prostriedkov, neodôvodnené použitie donucovacích prostriedkov, neprimerané použitie donucovacích prostriedkov a zlyhanie kontrolného mechanizmu. Viacero vecí tu už odznelo, ale je dobré si to možno aj zopakovať.
Čo sa týka aj nesplnených odporúčaní výboru CPT, konštatuje sa v správe, že v prípade systémových opatrení sú tieto zavádzané do praxe nedôsledne alebo sa stretávajú s rezistenciou systému. Poukázať môžem napríklad na pretrvávajúcu prax umiestňovania osôb do určených, predtým vyhradených priestorov aj počas noci či na pripútavanie osôb k pevným predmetom na policajných staniciach, ako sú radiátory. Ide pritom o oblasti, na ktoré verejní ochrancovia práv poukazujú dlhé roky. Aj toto podľa mňa podčiarkuje naozaj skutočnosť, že ide o systémový problém, keď tu dlhé roky máme takúto situáciu, na ktorú opakovane verejní ochrancovia práv poukazujú. Príklad z praxe, ktorý tu už odznel, človek so zlomenými pätami bol viac ako tri dni v miestnosti pre predvedené osoby bez okna, ležať sa dalo len na kovovej lavici a na toaletu ho prenášali policajti na rukách. Tak ak toto sa naozaj môže diať v 21. storočí v členskej krajine Európskej únie, tak myslím si, že máme problém.
Chýba nám legislatívna úprava materiálno-technického vybavenia určených priestorov na policajných staniciach, podľa medzinárodných štandardov teda absentuje. Pokiaľ teda boli správne informácie, tak už na úrovni ministerstva vnútra by sa mal pripravovať taký ten interný predpis. Neviem teda, v akom je to štádiu. Posledne keď sme sa pýtali na výbore, tak ešte to nebolo zrealizované, ale snáď sa teda dočkáme.
V oblasti dôkaznej núdze a nedostatočného zaznamenávania použitia donucovacích prostriedkov je ten kľúčový nástroj to opatrenie, po ktorom sa dlhodobo volá, telové kamery, ktoré mohli napríklad aj zamedziť tomu, aby pán Ľubomír v Košiciach zomrel pod útokom policajta. Ale kým nie sú teda telové kamery zabezpečené, je dôležité aj riadne zaznamenávať výpovede a úradné záznamy, čo je, samozrejme, dôležité, aj keď budú telové kamery, ale naozaj nepostačuje len všeobecne odkázať na paragraf zákona, podľa ktorého sú donucovacie prostriedky používané, ale je potrebné popísať celú tú situáciu, aby sa dalo vôbec vyhodnotiť, či boli použité v súlade so zákonom alebo nie. S tým, že na to sa, na to nadväzuje aj ďalšie odporúčanie, ktorým je to, aby každý, každé použitie donucovacích prostriedkov bolo preverené a tá, ten záznam z toho išiel nadriadenému, pretože tam už je hneď kontrolný mechanizmus.
Ja som sa teda na výbore tiež pýtala, aký je plán, harmonogram ohľadom implementácie telových kamier do celého systému, lebo teraz sme v tej pilotnej fáze, ktorá je určite dôležitá na to, aby sa vychytali nejaké konkrétne muchy alebo to presné, tá presná, aby sa tak nastavila presná potreba Policajného zboru, ale teda odpoveď som nedostala, takže neviem presne, akým spôsobom vôbec má predstavu ministerstvo vnútra a Policajný zbor, kedy by tieto telové kamery mali byť implementované plnohodnotne. Možno tiež niekto z koalície, pán spravodajca, majú viaceré informácie, mohli by ich sprostredkovať, ak je tomu tak.
V správe nájdete naozaj viaceré hrôzostrašné prípady, ktoré tu nebudem popisovať, ale ktoré dokumentujú neprimerané použitie donucovacích prostriedkov a opätovne poukazuje na to, že tu máme systémový problém a trvá roky rokúce. To, čo je pre nás dôležité aj tu v tomto pléne, je celý zoznam legislatívnych odporúčaní, ktoré nám adresuje pán verejný ochranca práv a z ktorého by sme sa teda mohli a mali poučiť. Ja len pre tých, ktorí ste to nečítali, vymenujem: je to prísnejšia legislatívna úprava použitia donucovacích prostriedkov, právna úprava podmienok a priestorov pre vykonávanie bezpečnostných prehliadok, zavedenie efektívneho mechanizmu ochrany oznamovateľov v Policajnom zbore, legislatívna úprava zásady primeranosti a subsidiarity pri používaní donucovacích prostriedkov, posilnenie nezávislosti Úradu inšpekčnej služby, zodpovednosť nadriadeného za vyhodnocovanie použitia donucovacích prostriedkov policajtom. To ak teda sme dostali informáciu, ministerstvo vnútra by malo byť v tej novele, tak uvidíme, budeme to určite monitorovať. Pravidelné výročné správy Policajného zboru o činnosti, ktoré nemáme, a potom tu máme aj zoznam nelegislatívnych odporúčaní, ktoré tiež nájdete v tejto správe. Medzi ne patrí aj už spomínané zavedenie povinnosti používania telových kamier, alebo zabezpečenie výsluchových miestností audiovizuálnym zariadením.
Naozaj ja si na tejto správe mimoriadne vážim to, že nielen pomenúva situáciu, tak ako ju zmonitoroval verejný ochranca práv, ale zameriava sa na to, ako zlepšiť ten stav, ktorý dnes máme a ktorý je jednoducho ľudskoprávne nevyhovujúci a nie je možné takto ďalej pokračovať, a ten zoznam odporúčaní je naozaj konkrétny a rozsiahly a my sa tu vieme v tomto pléne ním inšpirovať. A budem rada, ak naozaj aspoň časť z nich, ideálne všetky tieto opatrenia budú prenesené aj do praxe aj vďaka nám, ktorí sme tu v tomto pléne.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Pán predseda, kolegovia, kolegyne, pán verejný ochranca práv, ja budem naozaj len veľmi krátko hovoriť. Ako už odznelo, máme za sebou v podstate prvý rok, kedy počas celého roka už bol implementovaný, realizovaný Národný preventívny mechanizmus, takže vieme tak aspoň podľa posúdenia tohto prvého roka zhodnotiť, akým spôsobom sa dostal do funkčného stavu, a myslím si, že naozaj po celom tomto prvom roku vieme povedať, že verejnému ochrancovi práv sa v spolupráci teda s komisárom pre deti a s komisárkou pre osoby so zdravotným znevýhodnením podarilo zabezpečiť to, že máme tu tento Národný preventívny mechanizmus funkčný napriek tomu, že tam boli teda aj personálne a nejaké finančné obmedzenia. A myslím si, že je to naozaj veľmi dôležité aj, že aj v rámci tohto Národného preventívneho mechanizmu dochádza aj k proaktívnej spolupráci na medzinárodnej pôde, ako som zachytila, napr. v máji bola na študijnej návšteve zo Slovenska v Taliansku skupina z kancelárie verejného ochrancu práv. Myslím si, že je dôležité si vymieňať tie skúsenosti, pretože v jednotlivých krajinách čelia, čelíme rovnakým alebo podobným problémom, a to dôležitejšie je vzájomne si poskytovať vlastne tie skúsenosti z praxe, o to lepšie vieme potom pristupovať k tomu, aby sme odstraňovali tie problémy, ktorými, ku ktorým dospejeme vlastne v rámci toho monitorovacieho systému.
Ako som už spomínala, možno sú tu nejaké ešte finančné alebo personálne nedostatky, alebo resp. tak ako všetko, aj tento systém je do nejakej miery podvyživený, obzvlášť tým, že verejný ochranca práv má ako keby navyše ešte tú úlohu koordinačnú, ale nemá na to osobitne vyčlenené finančné prostriedky, tak to je niečo, na čo by sme mali pamätať a pripomínať to napr. aj vláde, aby na to prípadne pamätali pri ďalšom rozpočte, pretože je to nejaká právomoc, úloha navyše, ktorá si vyžaduje aj značné kapacity, aj časové, aj personálne, a jednoducho to samo sebou si vyžaduje aj nejaké finančné prostriedky, ktoré teda chýbajú a je ich treba hľadať inde. Takže toto je niečo, čo by sme si možno mohli pamätať a odsledovať, či tu nedôjde k nejakej, alebo aj apelovať na to, aby tu došlo k zmene a mohol by plnohodnotnejšie ešte fungovať celý tento dôležitý systém, ktorým Národný preventívny mechanizmus je.
Ďakujem veľmi pekne.