Videokanál poslanca

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci.
Drahí kolegovia, milé kolegyne, ešte mi nikdy nebolo pri tomto rečníckom pulte tak ťažko ako teraz. Ani vtedy, keď ma tu homofóbne šikanovali a vykazovali podpredseda Danko, či podpredseda Gašpar. Vtedy totiž ubližovali len mne a ja som sa s tým nejako vysporiadala, ale táto novela ústavy ubližuje nielen mne, ale aj mojej dcére, mojej rodine a desaťtisícom ľudí na Slovensku, konkrétnym mamám, konkrétnym otcom, konkrétnym synom, konkrétnym dcéram, konkrétnym starým rodičom, bratom a sestrám. A nielen to, chystáte sa rozvrátiť to, čo od zrodu Slovenskej republiky tvorí jej základný kameň, ochranu ľudských práv. Ich dôležitosť a potrebu nám ukázala druhá svetová vojna, ale aj komunistický režim. Neustále nám ochrana ľudských práv pripomína potrebu ľudskosti. Ochrana ľudských práv je pre nás záväzkom byť lepšími, citlivejšími. Chráni aj tých najzraniteľnejších, aj tých, ktorí sú odkázaní na vôľu väčšiny. A pripomína nám, kam až vie zájsť zlo, keď mu nič nestojí v ceste.
Sme v druhom čítaní v rozprave o novele ústavy, ktorá má prepísať doterajší demokratický základ Slovenska a nedá mi nespomenúť, že my ani v tomto momente nevieme, aké má byť presne finálne znenie, ktoré máme schvaľovať, o ktorom rokujeme. V tomto pléne sa má o pár hodín meniť ústava, základný zákon našej krajiny a my tu máme pozmeňujúce návrhy, ešte možno nejaké prídu, niektoré boli predložené pred tromi dňami, niektoré dnes, ktoré neprešli ale že žiadnou odbornou diskusiou, žiadnou verejnou diskusiou. Zásadným spôsobom meniť ústavu pozmeňujúcimi návrhmi bez akejkoľvek odbornej verejnej diskusie, to je taká neúcta k našej ústave, absolútna neúcta. A to celé len podčiarkuje zlý úmysel, ktorý je za celou touto snahou, ktorú začal premiér Robert Fico s cieľom odpútať pozornosť od rozvratu našej krajiny a rozvrátiť aj opozíciu.
Dve pohlavia, to je marketingový slogan, nič iné, ktorý Robert Fico šikovne vymyslel pre túto novelu ústavy, ktorého skutočnou podstatou je snaha vytrhnúť nás z medzinárodného systému ochrany ľudských práv a pritiahnuť nás viac k Rusku, rovnako ako útokmi proti mimovládkam, obmedzovaním prístupu k informáciám, rozvratom kultúry, obmedzovaním zhromažďovacieho práva, rozkladom právneho štátu a rozvratom boja proti korupcii. To všetko ste už stihli, a toto je len ďalší krok na tejto ceste. Chcete rozbiť nádej na demokratickú budúcnosť Slovenska cez Roberta Fica a vlastne nádej na demokratickú budúcnosť Slovenska vôbec.
A teraz k samotnému obsahu. Novelou ústavy nás chce Robert Fico vytrhnúť z medzinárodného systému ochrany ľudských práv, ako som už spomínala. To, čo je od vzniku Slovenskej republiky jej stabilnou súčasťou, je práve záväzok a rešpektovanie medzinárodného systému ochrany ľudských práv. Do neho si nedovolil zasiahnuť ani Vladimír Mečiar. A hoci počas jeho vlády dochádzalo k mnohým porušeniam ľudských práv, naďalej bolo Slovensko svojimi medzinárodnými ľudsko-právnymi záväzkami viazané. V skutočnosti je práve aj ochrana ľudských práv súčasťou našej národnej identity, tak ako to naša ústava od počiatku vzniku Slovenska zakotvuje. Vo svojom pôvodnom znení ústava zakotvila, že medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách, ktoré Slovenská republika ratifikovala, boli vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, majú prednosť pred jej zákonmi, ak zabezpečujú väčší rozsah základných práv a slobôd. Dokonca to bolo ustanovenie, ktoré výslovne hovorilo o tom, že ten väčší rozsah základných práv a slobôd, ktoré nám garantujú medzinárodné zmluvy, sú tým naším záväzkom, ktorý má prednosť.
Tento návrh novely ústavy je s týmto v absolútne príkrom rozpore, keď chce, naopak, obmedziť rozsah základných práv a slobôd, ktoré garantujú medzinárodné zmluvy, ktorými je Slovenská republika viazaná. A prostredníctvom vágne definovaného ustanovenia s neuzavretým príkladným výpočtom otázok, slovami predovšetkým a najmä, naplno otvorí dvere nerešpektovaniu základných práv a slobôd, ktoré vychádzajú z tohto medzinárodného systému ochrany ľudských práv. To nehovorím len ja. Proti tejto novele ústavy sa ozvalo množstvo odborných hlasov. Medzi nimi aj Výbor Slovenskej spoločnosti pre medzinárodné právo pri SAV, ktorý združuje právnikov a právničky špecializujúce sa na medzinárodné právo. Konkrétne konštatujú, keď ste si to nečítali, tak vám to prečítam: "Poukazujeme na skutočnosť, že predložená novela predstavuje závažné riziko pre fungovanie právneho systému Slovenskej republiky. Obmedzenie ústavného zakotvenia prednosti medzinárodného práva a práva EÚ by vytvorilo aplikačný chaos v súdnej praxi a výrazne znížilo právnu istotu na Slovensku. To by malo priamy negatívny vplyv na občanov Slovenskej republiky. Súdy by sa ocitli v neistote pri rozhodovaní o kolízii medzi vnútroštátnym právom a medzinárodnými záväzkami, čo by viedlo k nejednotnej aplikácii práva a k narušeniu princípu právnej predvídateľnosti. Návrh novely ústavy podkopáva integritu medzinárodného práva ako základného právneho rámca medzinárodného spoločenstva a mierového súžitia národov. Výbor odporúča neprijať relevantnú časť predloženej novely ústavy vzťahujúce sa k obmedzeniu prednosti medzinárodného práva a práva Európskej únie a zachovať súčasné ústavné zakotvenie, ktoré zabezpečuje právnu istotu a rešpektovanie medzinárodných záväzkov Slovenskej republiky." To sú odborné hlasy ľudí, ktorí sa špecificky venujú medzinárodnému právu. Tí vám tu niečo odkazujú.
Odborné stanovisko k návrhu novely ústavy vydali aj renomovaní právnici a právničky, medzi ktorými je napríklad bývalý sudca Súdneho dvora EÚ a Ústavného súdu Daniel Šváby, Lajos Mészáros, bývalý sudca Ústavného súdu, Ladislav Orosz, bývalý emeritný sudca Ústavného súdu, Ján Luby, bývalý sudca Ústavného súdu a obidve bývalé ochrankyne práv, Jana Dubovcová aj pani profesorka Patakyová. Konštatujú: "Odborníci a odborníčky sa zhodli, že novela by v prípade schválenia predstavovala bezprecedentný zásah do fungovania právneho poriadku Slovenskej republiky, keďže je nekompatibilná so záväzkami vyplývajúcimi z práva Európskej únie a medzinárodného práva. Prijatie novely by otvorilo možnosť svojvoľného nedodržiavania týchto záväzkov, čo by pre Slovensko malo odstredivý účinok vo vzťahu k členstvu v Európskej únii a Rade Európy. Išlo by aj o licenciu vytvárať živnú pôdu pre vzďaľovanie sa od hodnôt Európskej únie a Rady Európy." Ďalej hovoria, že: "Žiadny z členských štátov Európskej únie vrátane Nemecka, Maďarska, Poľska či Českej republiky nemá vo svojej ústave rovnaké ani obdobné ustanovenie, aké zamýšľajú do slovenskej ústavy zakotviť predkladatelia novely. Ak by Slovenská republika mala novelou navrhované znenie v minulosti, nemohla by sa vôbec stať členským štátom Európskej únie, lebo by si vyhradila možnosť nedodržiavať existenčné hodnoty Európskej únie zakotvené v čl. 2 Zmluvy o Európskej únii." Čiže vy chcete presadiť niečo, čo by v čase, keď sme pristupovali k Európskej únii, nám znemožnilo vôbec vstup do Európskej únie.
Ďalej hovoria: "Obdobne by mala problém stať sa zmluvnou stranou Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, pretože navrhované znenie ústavy odporuje spoločnému poňatiu a kolektívnemu zaručeniu dodržiavania ľudských práv a základných slobôd, na ktorom sa demokratické štáty v Európe uzniesli pred takmer 75-timi rokmi a na ktorom sa Slovenská republika ako zvrchovaný demokratický a právny štát zúčastňuje už viac ako tri desaťročia." Podrývate niečo, čo je našou súčasťou už viac ako tri desaťročia.
Obdobný koncept do svojho ústavného poriadku zaviedlo Rusko v roku 2015. Ruská novela ústavy umožnila Ruskej federácii odmietnuť vykonať rozhodnutia medzinárodných súdov, ak podľa rozhodnutia ústavného súdu na návrh exekutívy nie sú v súlade s ich ústavou. Európska komisia pre demokraciu prostredníctvom práva Poradný orgán Rady Európy túto novelu označila za nekompatibilnú s medzinárodnými záväzkami Ruskej federácie. Vymedzenie sa voči svojim medzinárodným záväzkom následne viedlo k postupnému odchodu Ruskej federácie z Rady Európy zavŕšenému v roku 2022. To je to, kam smerujete? Chcete opustiť aj Radu Európy? To je to, čo si želáte, kolegovia a kolegyne, aby sme nasledovali Rusko na tejto ceste?
Renomovaní právnici a právničky vrátane bývalých ústavných sudcov a verejných ochrankýň práv ďalej vo svojom stanovisku uvádzajú: "Bez ohľadu na úmysel predkladateľa by prijatím novely vzniklo priame riziko ohrozenia samotného demokratického zriadenia na Slovensku. Uvedená vágnosť a neurčitosť novely by vytvorila licenciu pre porušovanie ľudských práv pre akúkoľvek vládnu moc, súčasnú či budúcu, na Slovensku." Takúto moc chcete dať do rúk Robertovi Ficovi, kolegovia a kolegyne z opozície? Či nebodaj predstaviteľom krajne pravicových strán, ktoré sa tlačia do parlamentu a k moci? To vážne? To je mimoriadne nebezpečné.
Stanovisko všetkým poslancom a poslankyniam poslal aj verejný ochranca práv Róbert Dobrovodský, všetci ste to dostali do svojej mailovej schránky, ktorý vám pripomenul, že ľudské práva a ich dosiahnutý štandard, žiaľ, nie sú na európskom kontinente ani tak výsledkom legislatívnej činnosti národných parlamentov, ale v podstatnej miere medzinárodných organizácií, ktoré reflektovali utrpenia miliónov jednotlivcov zaobchádzaných s nimi zo strany suverénnych štátov počas druhej svetovej vojny a v stredoeurópskom kontexte aj zo strany nasledujúcej komunistickej diktatúry. Tieto mechanizmy ochrany jednotlivcov pred štátom sú jedným zo základných výsledkov druhej svetovej vojny, ktorej 80. výročie ukončenia sme si nedávno slávnostne pripomenuli. Preto verím, že zákonodarný zbor zváži prípadnú reformuláciu alebo vypustenie textu. To máte aj slová verejného ochrancu práv. Svoje stanovisko vydal aj komisár Rady Európy pre ľudské práva, ktorý rovnako, ako aj v prípade zákona proti mimovládnym organizáciám, upozorňuje na nesúlad tejto novely s medzinárodnými ľudsko-právnymi štandardmi.
Samotné ministerstvo spravodlivosti, aj minister spravodlivosti to dnes v podstate aj na výbore, aj tuto v rozprave uviedol, že v podstate Slovensko nebude musieť potom rešpektovať svoje medzinárodné ľudsko-právne záväzky skrz nerešpektovanie judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, napríklad tie, ktoré sa vám nepáčia, ktoré označujete za súdny aktivizmus.
Návrh Roberta Fica na zmenu ústavy je len ďalším krokom, ktorým nás chce vytrhnúť z demokratickej Európy a opäť viac priblížiť k Rusku. Ani Putin by tú novelu nenapísal lepšie. Neexistuje žiadna krajina v Európskej únii, ktorá by čokoľvek podobné mala v ústave. Je to naozaj ďalší krok smerom von z EÚ.
Všetky autority, o ktoré sme sa opierali v našom spoločnom opozičnom zápase proti útoku vlády Roberta Fica voči mimovládnym organizáciám, dnes odkazujú, že táto novela je útokom na ľudské práva a vyzývajú poslancov a poslankyne, aby za ňu nehlasovali. To je hlavne odkaz do opozičných radov. Sú to tie isté autority, o ktoré sme sa spoločne opierali. Rad za radom vyjadrili svoje obavy, poukázali na škodlivosť tejto novely a jej nedemokratický charakter.
Veľa sa pri tejto novele ústavy hovorí, že ide o hodnotovú vec. V skutočnosti sú však hodnoty vyjadrené práve v ochrane ľudských práv, hodnoty rovnosti, rešpektu, dôstojnosti, hodnoty ľudskosti. Táto novela je s nimi v príkrom rozpore. Možno nie je zlé si pripomenúť, aj kto je autorom údajne hodnotového návrhu novely. Robert Fico sa preslávil napríklad týmito výrokmi na adresu novinárov: "špinavé protislovenské prostitútky, Sorosova skorumpovaná banda prasiat, idiot z Nového času, idiot zo SME, idiot, idiot, idiot, obyčajné hlúpe hyeny, krvilační bastardi", alebo sa takto vyjadroval o iných verejných predstaviteľoch: "Keby som pána Jurisa ešte raz chytil, tak ho zaškrtím vlastnými rukami", alebo na margo pani prezidentky: "Ako taký potkan sa postavila 24 hodín pred referendom a prečítala niečo, čo jej napísali na americkej ambasáde." To sú prosím pekne, kolegovia a kolegyne, aké hodnoty, ktoré týmto reprezentuje premiér Robert Fico, autor hodnotového návrhu novely ústavy? Aké sú to hodnoty, pani kolegyňa?
A keby som chcela byť osobná, mohla by som čo-to povedať aj o hodnotovom svete, ktorý vyznáva v súkromnom živote. Ja ako progresívna politička a príslušníčka LGBTI menšiny vediem stokrát konzervatívnejší život ako pán premiér, ktorý nás chce touto novelou ústavy vytiahnuť z demokratického sveta.
A teraz ešte pár osobných slov. Táto novela sa ma osobne dotýka. Osobne sa dotýka mojej rodiny ubližujúcim spôsobom. Vašej rodiny sa nedotýka, pán Lešo, pán Šuca, vašej rodiny sa nedotýka. Mojej rodiny sa dotýka tým najkrutejším spôsobom, lebo ju chce poprieť. V piatok tu kolega Šmilňák, škoda, že tu nie je, otvoril diskusiu o šikane detí. Tak si k tomu povedzme niečo. Deti, ktoré patria do LGBTI menšiny alebo ktoré majú LGBTI rodičov. Myslíte si, že týmto deťom pomôžete tým, že predsudky voči nim zakotvíte priamo do ústavy? Týmto im skutočne len a len ublížite. Posilníte homofóbne a transfóbne postoje spoločnosti a vytvoríte ďalší priestor na šikanu týchto detí. Šikanu detí, ktoré nezapadajú do vašej predstavy národnej identity. Myslíte si, že tým, že do ústavy zadefinujete, že napríklad moja rodina neexistuje, pomôžete k tomu, aby moja dcéra nebola šikanovaná za to, že má dve mamy? To si skutočne myslíte, pani kolegyňa? Viete, že to tak nie je. Viete to.
Rodiny na Slovensku sú rôzne. Niektoré majú jedného rodiča, niektoré majú otca a mamu, niektoré majú dve mamy, ako má moja dcéra a tým, že poviete, že len jedna z týchto rodín je tou, ktorú schvaľujete, ublížite všetkým deťom, ktoré do toho vzorca nezapadajú. Len nedávno sme tu mali samovraždu 13-ročného Maťka, mladého geja a nie je to, žiaľ, nič prekvapivé. Všetky odborné dáta hovoria, že čím je spoločnosť rešpektujúcejšia, tým lepšia je kvalita života a duševné zdravie ľudí z menšín a, naopak, čím je napríklad homofóbnejšia, tým horšie to má dopady na dôstojný a plnohodnotný život LGBTI ľudí. A som si istá, že týmto celú túto situáciu len zhoršíte, žiaľ. Viete si predstaviť vychovávať dieťa v krajine, ktorá popiera jeho rodinu, pani kolegyňa? Viete si to predstaviť? Neviete. Aspoň to poviete na rovinu. Ja to svojej dcére Sáre, ani ďalším deťom, ak ich budem mať, samozrejme, nespravím. To najlepšie pre moju dcéru je mojou absolútnou prioritou, absolútnou. A vy sa chystáte znemožniť, aby tým najlepším pre moju dcéru mohol byť aj život na Slovensku. To spravíte touto novelou ústavy. Rovnako sa chystáte zničiť pre všetky ďalšie tisíce detí, ktoré majú LGBTI rodičov, ale aj pre všetkých rodičov transrodových detí. Ani keď zakážete tranzíciu, tieto deti neprestanú existovať. Zničíte však ich šancu, aby mohli viesť svoj život v súlade so svojou rodovou identitou na Slovensku. Zákaz tranzície je v príkrom rozpore so základnými právami a slobodami, ktoré tvoria aj základ našich ľudsko-právnych záväzkov a tie sa chystáte, samozrejme, nabúrať a nerešpektovať. Ale ubližujete tým konkrétnym ľuďom, ľuďom, ktorých životy vás nijako neohrozujú, nijako neobmedzujú, o ktorých vlastne ani neviete, že často žijú medzi vami, ani neviete, proste žijú medzi vami, ani neviete o nich. A to najhoršie na tom je, že útočíte na ich dôstojnosť. O tom veľa rozprávajú kolegovia z KDH, že teda pre nich je dôležitá dôstojnosť. Toto je útok na dôstojnosť človeka, zákaz tranzície pre transrodových ľudí, zničujúci. To je podľa mňa to najsprávnejšie slovo, je to zničujúce. Odkedy je na stole tento pozmeňujúci návrh, ktorého cieľom je zakázať tranzície, písali mi viacerí vystrašení transrodoví ľudia, vystrašení ľudia, ktorí sa boja. Toto spôsobujete ľuďom, existenciálny strach, strach o vlastné bytie, úplný základ ich existencie.
Rodina, o tej ste tu, kolegovia, rozprávali v piatok. Počúvala som, viacerí kolegovia z KDH, hovorili ste, aká je pre vás dôležitá, ako vám na rodine záleží. Aj mne na tej mojej záleží, najviac, ako sa len dá. To, že vyzerá trochu inak ako tá vaša, neznamená, že je horšia. Moja a vaša rodina napríklad, pán poslanec Horecký, žijú navonok úplne rovnaké životy. Moju Sáru tu môžete niekedy stretnúť aj v parlamente. Minulý týždeň si tu dávala "high five" s pánom Mikloškom. Keby ste nevedeli, že je to moja dcéra, netušili by ste, že má dve mamy. Proste by ste to nevedeli, pretože to na deťoch nevidíte, na ihrisku vyzerajú všetky deti rovnako, či majú mamu a otca, jedného rodiča, alebo dve mamy, vyzerajú rovnako. A ja sa vás pýtam, ktoré rodiny sa budú mať lepšie, ak prijmete túto novelu ústavy, ktoré, pán poslanec Horecký, ktoré rodiny sa budú mať lepšie. Lebo tú odpoveď poznáte, žiadne. Ale jedno je isté, niektoré rodiny sa budú mať horšie. Táto novela ústavy bola robená so zlým úmyslom a taký je, žiaľ, aj jej obsah, ubližujúci. Ako vaša kolegyňa, ako milujúca mama vás prosím, nepodporujte tento ubližujúci zákon.
Na záver už len to najpodstatnejšie. Zmenou čl. 7 našej ústavy otvorí Robert Fico, a každý, kto za túto novelu zahlasuje, dvere do sveta, ktorého kontúry si nevieme ani len predstaviť. Bez záruk, ktoré nám dáva medzinárodná ochrana ľudských práv, je možné absolútne všetko. Tak tomu bolo veľakrát v histórii pred tým, než sme sa stali súčasťou tohto systému, súčasťou systému medzinárodnej ochrany ľudských práv. Tie bolestné obdobia bez ľudsko-právnych garancií priniesli mnohé zničené životy, mnohých mŕtvych ľudí a mnohé plačúce oči. Ľudské práva sú ako ochranný múr pred bezbrehým zlom. Táto novela z toho múru vyberá dôležité základné tehly, ktoré zabezpečujú jeho odolnosť. Potom mu stačí, len aby prišiel niekto, kto do neho kopne a zlo bude mať voľnú cestu. A potom bude neskoro ľutovať. Zastavme to, kým sa dá.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne za slovo.
No mňa stále pán minister dokáže niečím prekvapiť a dnes to bolo teda opäť, keď rozprával o súdnom aktivizme a ja som si to teda aj poznačila a povedal, že niektoré otázky majú výlučne etický charakter a ako príklad uviedol napr. interrupcie. Takže vy chcete povedať, že náš Ústavný súd prekročil svoje kompetencie a vykonával nejaký súdny aktivizmus, keď rozhodoval o otázke prístupu k interrupciám? To hovoríte o našom Ústavnom súde? Lebo ja neviem, či poznáte to rozhodnutie, ale je plné ústavnoprávnych, ľudskoprávnych argumentov, nie etických. A vy ste presne povedali, že niektoré otázky majú výlučne etický charakter, a tým ste reagovali na to, že do toho tie súdy nemajú čo hovoriť. Tak ste hovorili o súdnom aktivizme a ako príklad ste uviedli interrupcie. Takže ja neviem, vy úplne teda hovoríte, že náš Ústavný súd prekračuje svoje kompetencie? On je ten súdny aktivista? Alebo čo ste tým chceli povedať? Lebo toto ma teda zaskočilo.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci, a ďakujem aj pánovi Gašparovi, že teda reagoval aj na moju výzvu a vystúpil v tejto rozprave.
Pán podpredseda, vy ste v podstate spochybnili mimoriadnosť tejto správy, keď ste povedali, že sa neudialo nič mimoriadne. Zomrel človek rukami policajta. Ešte raz, zomrel človek, ktorého zabil policajt. Zabil ho policajt, ktorého úlohou je chrániť životy ľudí a on naopak ho o život obral. A táto správa práve poukazuje na to, že je to dôsledok systémových nedostatkov. Tie nedostatky, ktorým sa my tu máme aj v tomto pléne venovať práve preto, aby sa takéto situácie už nikdy neopakovali, aby zbytočne nezomierali ľudia.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Pán poslanec Mikloško, som rada, že ste spomenuli aj tú úctu k policajtom a Policajnému zboru, ktorá je určite namieste, a myslím si, že práve aj mnohé z týchto opatrení sú aj s cieľom ochrániť tých policajtov poctivých, napríklad telové kamery bránia aj voči nejakým krivým obvineniam, čiže naozaj to je vlastne aj za týmto účelom.
Pán poslanec Dostál Ondrej, to je naozaj zaujímavé, že teda tak málo bolo tých mimoriadnych správ a dve z nich sa týkali policajnej brutality, čo teda opäť podčiarkuje to, že nejde o individuálne zlyhania, ako sa to snažil opätovne konštatovať pán poslanec a podpredseda ľudskoprávneho výboru pán Hazucha, a to je ten problém, a ja som to sa snažila pomenovať, že my si musíme v prvom rade priznať, že ide o systémový nedostatok, lebo potom to tak vyzerá, že tie individuálne zlyhania sú vlastne systémové. Tak my tu máme systém individuálnych zlyhaní, alebo ako to je, pretože je ich dosť.
Ja som nehovorila, že sme najhoršia krajina na svete, ja som hovorila, že tento stav, a popísala som konkrétnu situáciu, podľa mňa nepatrí do krajiny 21. storočia v Európskej únii, že to nepatrí. Ja som nás neporovnávala s nikým iným a my môžeme byť aj, chcieť byť aj tí najlepší v tejto našej európskej rodine, keď už by sme sa na to chceli takto pozerať, že kto je lepší a horší. To znamená, že vyťahovať tu iné krajiny a iné prípady mi v tomto kontexte nepríde úplne fér, hoci teda o tom prípade, ktorý ste spomínali, sa tu už hovorilo v rozprave k správe, ktorú prednášal pán verejný ochranca práv ako prvú k výročnej správe. Takže podľa mňa naozaj je dôležité si pomenovať, že ide o systémové nedostatky a venovať sa ich odstraňovaniu a tak predídeme tomu, aby sa tieto situácie opakovali.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci.
Kolegovia, kolegyne, pán verejný ochranca práv, na úvod som veľmi rada, že akurát predseda, pán podpredseda Gašpar, keďže on sa téme porušovania ľudských práv osôb, ktorých sú, ktoré sú zbavené slobody alebo obmedzené na slobode, tu v pléne veľmi často venuje a pevne verím teda, že si aj túto správu prečítal a že ešte možno aj vystúpi v rozprave a poukáže teda na tieto zásadné pochybenia, ktoré sú identifikované práve v tejto správe, a že keďže vieme, že on vie veľmi expresne prinášať aj legislatívne návrhy, že to bude tak aj v tomto prípade, pretože tu máme konkrétny zoznam legislatívnych opatrení, ktoré odporúča pán verejný ochranca práv s cieľom zlepšiť ochranu ľudských práv osôb, ktorých sa to dotýka.
Mrzí ma, že koalícia na výboroch nezobrala túto správu ani na vedomie. Ja som k tomu teda nepočula žiadne vysvetlenie ani na ľudskoprávnom výbore, kde sme správu prerokovali, a možno teda, kolegovia z koalície, niekto z vás by sa mohol prihlásiť aspoň do faktickej poznámky alebo potom do ústnej rozpravy a vysvetliť, prečo ste túto správu nepodporili, alebo možno pán spravodajca vie odôvodnenie, pretože ja som teda nepočula absolútne žiadne, alebo teda možno ešte pán podpredseda parlamentu, bolo by to fajn to vedieť, keďže naozaj táto správa poukazuje na závažné porušovanie ľudských práv.
Ohľadom témy policajnej brutality sa tá debata často, aj tá výmena názorov medzi opozíciou a koalíciou niesla na tej úrovni, že či ide o individuálne zlyhanie alebo systémový problém. My sme poukazovali na to, že sme presvedčení o tom, že tu máme systémové nedostatky a problém, ktorý je potrebné riešiť zásadnými zmenami, čo v podstate potvrdzuje aj mimoriadna správa verejného ochrancu práv. Naozaj ide o mimoriadnu správu, ktorá, je to nástroj, ktorý má verejný ochranca práv, ktorý nevyužíva tak často, ani si nepamätám, kedy naposledy bol vlastne využitý v predchádzajúcich obdobiach, a kde teda v správe sa konštatuje, že nejde o zriedkavé zlyhávanie jednotlivca. Domnievam sa, že v oblasti prevencie pred policajným násilím má Slovenská republika viacero systémových nedostatkov, ktoré priestor pre zneužitie sily nezužujú, ale práve naopak otvárajú. A toto je mimoriadne dôležité naozaj, aby sme si aspoň priznali to, že ide o systémové zlyhávanie a systémové problémy. Lebo ak chceme predísť tomu, že sa tieto hrôzostrašné veci budú diať znovu, a že zomrie ďalší človek napríklad rukami policajta, ak chceme tomu predísť a zabrániť tomu, tak v prvom rade si musíme priznať, že ide o systémový problém. Lebo iba tak vieme prinášať tie riešenia, tie opatrenia, ktoré pomôžu tieto systémové nedostatky odstrániť. Ak sa budeme tváriť, že ide o individuálne zlyhanie, tak sa môžeme potom dostať do situácie, že budeme opätovne čeliť rovnakému závažnému prípadu a možno aj ďalšiemu úmrtiu, a to by bolo veľmi, veľmi, veľmi nešťastné.
Ako tu aj odznelo, bolo aj v doterajších výročných správach verejných ochrancov práv opakovane uvádzané, teda poukazované na to, že práve dochádza aj pri obmedzovaní slobody k porušovaniu ľudských práv a že teda verejný ochranca práv neeviduje výrazný klesajúci trend a že doposiaľ neboli dlhodobo realizované ani odporúčania verejného ochrancu práv, ani opakované výzvy výboru CPT. V správe, ktorú, dúfam, ste si prečítali, ale aby som to zhrnula pre tých, ktorí nie, sú vlastne zhrnuté, je tam päť okruhov problémov. Sú to nesplnené odporúčania výboru CPT, dôkazná núdza, nedostatočné zaznamenávanie použitia donucovacích prostriedkov, neodôvodnené použitie donucovacích prostriedkov, neprimerané použitie donucovacích prostriedkov a zlyhanie kontrolného mechanizmu. Viacero vecí tu už odznelo, ale je dobré si to možno aj zopakovať.
Čo sa týka aj nesplnených odporúčaní výboru CPT, konštatuje sa v správe, že v prípade systémových opatrení sú tieto zavádzané do praxe nedôsledne alebo sa stretávajú s rezistenciou systému. Poukázať môžem napríklad na pretrvávajúcu prax umiestňovania osôb do určených, predtým vyhradených priestorov aj počas noci či na pripútavanie osôb k pevným predmetom na policajných staniciach, ako sú radiátory. Ide pritom o oblasti, na ktoré verejní ochrancovia práv poukazujú dlhé roky. Aj toto podľa mňa podčiarkuje naozaj skutočnosť, že ide o systémový problém, keď tu dlhé roky máme takúto situáciu, na ktorú opakovane verejní ochrancovia práv poukazujú. Príklad z praxe, ktorý tu už odznel, človek so zlomenými pätami bol viac ako tri dni v miestnosti pre predvedené osoby bez okna, ležať sa dalo len na kovovej lavici a na toaletu ho prenášali policajti na rukách. Tak ak toto sa naozaj môže diať v 21. storočí v členskej krajine Európskej únie, tak myslím si, že máme problém.
Chýba nám legislatívna úprava materiálno-technického vybavenia určených priestorov na policajných staniciach, podľa medzinárodných štandardov teda absentuje. Pokiaľ teda boli správne informácie, tak už na úrovni ministerstva vnútra by sa mal pripravovať taký ten interný predpis. Neviem teda, v akom je to štádiu. Posledne keď sme sa pýtali na výbore, tak ešte to nebolo zrealizované, ale snáď sa teda dočkáme.
V oblasti dôkaznej núdze a nedostatočného zaznamenávania použitia donucovacích prostriedkov je ten kľúčový nástroj to opatrenie, po ktorom sa dlhodobo volá, telové kamery, ktoré mohli napríklad aj zamedziť tomu, aby pán Ľubomír v Košiciach zomrel pod útokom policajta. Ale kým nie sú teda telové kamery zabezpečené, je dôležité aj riadne zaznamenávať výpovede a úradné záznamy, čo je, samozrejme, dôležité, aj keď budú telové kamery, ale naozaj nepostačuje len všeobecne odkázať na paragraf zákona, podľa ktorého sú donucovacie prostriedky používané, ale je potrebné popísať celú tú situáciu, aby sa dalo vôbec vyhodnotiť, či boli použité v súlade so zákonom alebo nie. S tým, že na to sa, na to nadväzuje aj ďalšie odporúčanie, ktorým je to, aby každý, každé použitie donucovacích prostriedkov bolo preverené a tá, ten záznam z toho išiel nadriadenému, pretože tam už je hneď kontrolný mechanizmus.
Ja som sa teda na výbore tiež pýtala, aký je plán, harmonogram ohľadom implementácie telových kamier do celého systému, lebo teraz sme v tej pilotnej fáze, ktorá je určite dôležitá na to, aby sa vychytali nejaké konkrétne muchy alebo to presné, tá presná, aby sa tak nastavila presná potreba Policajného zboru, ale teda odpoveď som nedostala, takže neviem presne, akým spôsobom vôbec má predstavu ministerstvo vnútra a Policajný zbor, kedy by tieto telové kamery mali byť implementované plnohodnotne. Možno tiež niekto z koalície, pán spravodajca, majú viaceré informácie, mohli by ich sprostredkovať, ak je tomu tak.
V správe nájdete naozaj viaceré hrôzostrašné prípady, ktoré tu nebudem popisovať, ale ktoré dokumentujú neprimerané použitie donucovacích prostriedkov a opätovne poukazuje na to, že tu máme systémový problém a trvá roky rokúce. To, čo je pre nás dôležité aj tu v tomto pléne, je celý zoznam legislatívnych odporúčaní, ktoré nám adresuje pán verejný ochranca práv a z ktorého by sme sa teda mohli a mali poučiť. Ja len pre tých, ktorí ste to nečítali, vymenujem: je to prísnejšia legislatívna úprava použitia donucovacích prostriedkov, právna úprava podmienok a priestorov pre vykonávanie bezpečnostných prehliadok, zavedenie efektívneho mechanizmu ochrany oznamovateľov v Policajnom zbore, legislatívna úprava zásady primeranosti a subsidiarity pri používaní donucovacích prostriedkov, posilnenie nezávislosti Úradu inšpekčnej služby, zodpovednosť nadriadeného za vyhodnocovanie použitia donucovacích prostriedkov policajtom. To ak teda sme dostali informáciu, ministerstvo vnútra by malo byť v tej novele, tak uvidíme, budeme to určite monitorovať. Pravidelné výročné správy Policajného zboru o činnosti, ktoré nemáme, a potom tu máme aj zoznam nelegislatívnych odporúčaní, ktoré tiež nájdete v tejto správe. Medzi ne patrí aj už spomínané zavedenie povinnosti používania telových kamier, alebo zabezpečenie výsluchových miestností audiovizuálnym zariadením.
Naozaj ja si na tejto správe mimoriadne vážim to, že nielen pomenúva situáciu, tak ako ju zmonitoroval verejný ochranca práv, ale zameriava sa na to, ako zlepšiť ten stav, ktorý dnes máme a ktorý je jednoducho ľudskoprávne nevyhovujúci a nie je možné takto ďalej pokračovať, a ten zoznam odporúčaní je naozaj konkrétny a rozsiahly a my sa tu vieme v tomto pléne ním inšpirovať. A budem rada, ak naozaj aspoň časť z nich, ideálne všetky tieto opatrenia budú prenesené aj do praxe aj vďaka nám, ktorí sme tu v tomto pléne.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Pán predseda, kolegovia, kolegyne, pán verejný ochranca práv, ja budem naozaj len veľmi krátko hovoriť. Ako už odznelo, máme za sebou v podstate prvý rok, kedy počas celého roka už bol implementovaný, realizovaný Národný preventívny mechanizmus, takže vieme tak aspoň podľa posúdenia tohto prvého roka zhodnotiť, akým spôsobom sa dostal do funkčného stavu, a myslím si, že naozaj po celom tomto prvom roku vieme povedať, že verejnému ochrancovi práv sa v spolupráci teda s komisárom pre deti a s komisárkou pre osoby so zdravotným znevýhodnením podarilo zabezpečiť to, že máme tu tento Národný preventívny mechanizmus funkčný napriek tomu, že tam boli teda aj personálne a nejaké finančné obmedzenia. A myslím si, že je to naozaj veľmi dôležité aj, že aj v rámci tohto Národného preventívneho mechanizmu dochádza aj k proaktívnej spolupráci na medzinárodnej pôde, ako som zachytila, napr. v máji bola na študijnej návšteve zo Slovenska v Taliansku skupina z kancelárie verejného ochrancu práv. Myslím si, že je dôležité si vymieňať tie skúsenosti, pretože v jednotlivých krajinách čelia, čelíme rovnakým alebo podobným problémom, a to dôležitejšie je vzájomne si poskytovať vlastne tie skúsenosti z praxe, o to lepšie vieme potom pristupovať k tomu, aby sme odstraňovali tie problémy, ktorými, ku ktorým dospejeme vlastne v rámci toho monitorovacieho systému.
Ako som už spomínala, možno sú tu nejaké ešte finančné alebo personálne nedostatky, alebo resp. tak ako všetko, aj tento systém je do nejakej miery podvyživený, obzvlášť tým, že verejný ochranca práv má ako keby navyše ešte tú úlohu koordinačnú, ale nemá na to osobitne vyčlenené finančné prostriedky, tak to je niečo, na čo by sme mali pamätať a pripomínať to napr. aj vláde, aby na to prípadne pamätali pri ďalšom rozpočte, pretože je to nejaká právomoc, úloha navyše, ktorá si vyžaduje aj značné kapacity, aj časové, aj personálne, a jednoducho to samo sebou si vyžaduje aj nejaké finančné prostriedky, ktoré teda chýbajú a je ich treba hľadať inde. Takže toto je niečo, čo by sme si možno mohli pamätať a odsledovať, či tu nedôjde k nejakej, alebo aj apelovať na to, aby tu došlo k zmene a mohol by plnohodnotnejšie ešte fungovať celý tento dôležitý systém, ktorým Národný preventívny mechanizmus je.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem.
Bea, ty si teda spomínala, že ako predsedníčka ľudskoprávneho výboru som požiadala o účasť v pracovnej skupine pri tvorbe toho návrhu zákona týkajúceho sa odškodňovania sterilizovaných rómskych žien. Ja som sa teda opakovane snažila zapojiť do procesu legislatívneho, keď ministerstvo spravodlivosti vytvára nejaké pracovné skupiny, keď sa to týka ľudských práv, keďže si myslím, že z pozície predsedníčky ľudskoprávneho výboru je to úplne namieste a mohli by sme tak dospieť k lepšiemu výsledku, ale teda ani raz sa nepodarilo, že by som nakoniec bola do tej skupiny prizvaná. Takže vlastne niekedy ani nevieme, či existujú alebo neexistujú.
V každom prípade, bola by som rada, keby bez ohľadu na to, že či už taká skupina existuje alebo nie, by sa táto vec konečne pohla, pretože, ako som už spomínala, je to obrovský dlh, ktorý máme voči rómskym ženám, ktorým bolo zásadným spôsobom ublížené. Zásadným spôsobom. To už len v mene elementárnej ľudskosti by sme mohli konečne pohnúť s tým riešením, a ja teda aj apelujem na kolegov z koalície, ktorých je tu teda pár, aby sa dotazovali aj ministra spravodlivosti, napríklad pán Žiga by mohol skúsiť pomknúť pána ministra spravodlivosti k tomu, aby sa táto problematika konečne pohla dopredu.
Viacerí ste tu spomínali v podstate prípady, kedy sa dlhodobo neriešia nejaké problémy, alebo tu máme prieťahy aj v konaní vo vzťahu k Sociálnej poisťovni a podobne. Naozaj toto je dlhodobý problém Slovenska, keď v komplikovaných životných situáciách sú ľudia vystavovaní takémuto ešte ďalšiemu stresu, že roky musia čakať na 25 eur napríklad, ktoré by im zásadným spôsobom pomohli kúpiť aspoň základné veci pre ich deti. Tak to je veľmi smutné.

.

.

Ďakujem vám veľmi pekne za slovo.
Kolegyne, kolegovia, máte tu ten vzácny moment, keď raz do roka tu máme verejného ochranu práv, ktorý nás informuje v podstate o stave dodržiavania ľudských práv na Slovensku. Ja by som v prvom rade chcela oceniť prácu verejného ochranu práv a celého úradu, ktorý za ním stojí, pretože si myslím, že svoju prácu robia naozaj mimoriadne dobre. Vykonávajú ju nielen z kancelárií, ale naozaj chodia aj do terénu, čo je obzvlášť dôležité, pretože naozaj ľudské práva sa dotýkajú konkrétnych životných situácií ľudí a takýmto spôsobom lepšie aj vedia analyzovať a zisťovať tú situáciu, v ktorej sa ľudia na Slovensku nachádzajú.
Tiež si myslím, že je potrebné vyzdvihnúť aj nejakú medzinárodnú spoluprácu a partnerstvo, že náš verejný ochranca práv a celý úrad nie je nejako izolovaný voči ostatnému zvyšku sveta, ale naozaj nadväzuje spolupráce a snaží sa aj získavať dôležité informácie a know-how z iných krajín a teda takú tú dobrú prax, ktorú vieme prenášať aj do slovenských podmienok. A tiež je dôležité ten proaktívny prístup k inštitúciám, ktoré majú na starosti aj tie konkrétne životné situácie ľudí, o ktorých osudy sa verejný ochranca práv zaujíma.
A naozaj aj my v parlamente pravidelne teda dostávame listy verejného ochrancu práv, ktorými nás upozorňuje na konkrétne situácie či už sa to týka zákonov, ktoré práve prejednávame, alebo problémov, ktoré na Slovensku máme. Myslím si, že aj dáta dokážu hovoriť veľa, už to tu aj odznelo, že ten počet podnetov aj narastá, ale teda kancelária vybavila 1 779 podaní, z toho bolo 1 447 podnetov, v 137 prípadoch verejný ochranca práv konštatoval porušenie základného práva alebo slobody. To znamená, že v 10 % prípadoch došlo naozaj z tých podnetov všetkých, ktoré prichádzajú do kancelárie, podľa verejného ochranu práv k porušeniu ľudských práv. A to je myslím si, že stále obrovské číslo, s ktorým by sme mali niečo robiť, a my tu máme tú moc v tomto pléne, aby ste to naozaj dosiahli.
Ja by som chcela spomenúť v mojom príspevku niekoľko konkrétnych problémov. Niektoré z nich tu už odzneli, ktorými sa verejný ochranca práv, ktorým sa venoval. A obzvlášť teda tie, ktoré sa týkajú tohto nášho cteného poslaneckého zboru, a to tak, že buď v tomto pléne došlo k vytvoreniu potencionálneho zásahu do ľudských práv, alebo k nemu dochádza nečinnosťou poslancov a poslankýň v tomto našom pléne.
Prvým problémom je teda novela zákona o prístupe o slobode informácií. Ako tu mnohokrát v tomto pléne odznelo aj z mojich úst, aj z úst mojich kolegov a kolegýň, sme presvedčení, že táto novela znižuje úroveň prístupu ľudí k informáciám a otvára cestu pre svojvoľné obmedzovanie prístupu k informáciám, predovšetkým prostredníctvom ich spoplatňovania, bez nejako vopred určených jasných podmienok. A čo teda považujem za ústavne problematické, preto sme aj my podávali podnet na Ústavný súd a ako už tu odznelo, bola tam aj pozastavená účinnosť tejto novely a teraz bude Ústavný súd rozhodovať meritórne o samotnom obsahu tejto novely.
Ďalším okruhom je registrácia cirkví, ktorá teda tu bola spomenutá v závere vystúpenia pána verejného ochrancu, a poukázal teda na problematickú úpravu súčasného zákona, ktorý stanovuje podmienku hranice 50-tisíc počtu ľudí, ktoré musia predložiť vyhlásenie na podporu konkrétnej cirkvi. To znamená, že je určený ten cenzus 50-tisíc ľudí a pod túto hranicu jednoducho daná cirkev alebo náboženská skupina jednoducho nemôže na Slovensku riadne pôsobiť v rámci vlastnej právnej subjektivity. Touto problematickou úpravou sa zaoberala ešte pani profesorka Patakyová, keď bola verejnou ochrankyňou práv, a vtedy konštatovala, že súčasná právna úprava je neprimeraná, diskriminačná a nie je nevyhnutná v demokratickej spoločnosti. Odvtedy sa teda nič nezmenilo a stále teda máme túto diskriminačnú úpravu platnú a účinnú, a my sme teda s kolegom Ondrejom Prostredníkom a s kolegyňou Zorou Jaurovou do tohto pléna predkladali aj novelu zákona, ktorá by tento problém odstránila. Navrhovali sme dvojstupňovú registráciu, tak ako to majú napríklad v Českej republike, ktorá by teda umožnila napĺňanie slobody náboženského vyznania aj pre veriacich z menších cirkví, alebo aj z tých veľkých, celosvetovo veľkých, ako tu už odznelo. A tým by sa do nejakej miery reflektoval aj vývoj demografický, lebo my vidíme teda, že podľa sčítania obyvateľstva sa k niektorým cirkvám, ktoré nemajú registráciu, hlási dostatočný počet ľudí a im vlastne Slovenská republika neumožňuje napĺňanie ich náboženskej slobody. Náš návrh teda neprešiel a podľa môjho názoru teda pretrváva protiústavný súd a teda oceňujem, že pán verejný ochranca práv chce požiadať Ústavný súd o to, aby sa týmto, touto situáciou zaoberal a teda Ústavný súd by mal posúdiť, či naozaj tá súčasná úprava je v demokratickej krajine, ktorá si ctí základné slobody, priechodná.
Ďalšou témou, ktorú by som chcela spomenúť, je odškodňovanie nedobrovoľne sterilizovaných rómskych žien. Oceňujem tiež, že pán ombudsman sa angažuje aj v tejto téme. Je to naozaj obrovský dlh, ktorý Slovenská republika má voči rómskym ženám, ktorý máme teda naozaj dlhodobo, a na tento problém poukázal aj komisár Rady Európy pre ľudské práva, keď bol v júli minulého roka na návšteve na Slovensku a v nadväznosti na to mala vzniknúť pracovná skupina, teda tak avizovalo ministerstvo spravodlivosti, že vznikne pracovná skupina na jeseň minulého roka, ktorá sa bude týmto problémom zaoberať a teda prinesie nejaké riešenia. Tá pracovná skupina teda nevznikla, nevieme úplne presne prečo, ale posledná informácia, ktorú som teda ja zachytila, je, že v marci tohto roka ministerstvo informovalo, že práce na znení zákona sú vo finálnej fáze. No prešli ďalšie tri mesiace a nevideli sme teda žiaden návrh, tak neviem, či ešte sa nedopracovali k tej finálnej fáze, ale myslím si, že to aj podčiarkuje slová verejného ochrancu práv z jeho správy, v ktorej konštatuje, že vážnosť zámeru vlády prijať mechanizmus odškodnenia za sterilizácie vykonané v rozpore s právom, hoci tieto boli hrubým zásahom do základných práv a slobôd dotknutých osôb a poznačili ich do konca života, tak vzbudzuje z dôvodu zdĺhavého konania vážne pochybnosti. Platí to o to viac, ak vláda v rovnakom období preukáže kapacitu operatívne reagovať na inú požiadavku na odškodnenie väčšej skupiny dotknutých osôb, to sú tie pokuty za priestupky počas pandémie. To znamená, že naozaj si myslím, že tento dlh Slovenska, ktorý stále tu máme, by už bolo najvyšší čas, aby sme ho odstránili.
Štvrtým okruhom, ktorému sa chcem krátko venovať, a je to už posledný, sú prieťahy v konaniach. Na desiatich stranách sa verejný ochranca práv venuje prieťahom teda v súdnych konaniach špecificky a, ako isto vieme všetci, tieto prieťahy v konaniach patria v podstate medzi najčastejšie porušenia základných práv a slobôd, ktorých máme množstvo rozhodnutí či už Ústavného súdu, alebo Európskeho súdu pre ľudské práva. Dva príklady za všetky zo správy. Desať rokov trvajúce dedičské konanie, čo je úplne absurdné, a prípad bezpodielového spoluvlastníctva manželov v súdnom konaní, ktorý bol od roku 1997, ak som si dobre poznačila, a ani teda nebude ukončené, lebo žalovaný medzičasom zomrel. Tak v kontexte tejto dlhodobo problematickej situácie mi príde skutočne neuveriteľné, že pán Michelko z SNS sa rozhodol pozmeňovákom k svojej novele týkajúcej sa práva na opravu prepašovať osobitné expresné súdy v podstate pre politikov, ktorým sa nepáči, čo o nich píšu v médiách. V situácii teda, keď ľudia pri svojich existenciálnych sporoch čakajú naozaj dlhé roky a niekedy sa teda ani nedožijú toho výsledku, tak v koalícii máte ako preferenciu pomôcť politikom v prípadoch, keď sa im nepáči, čo o nich píšu médiá, a vytvoriť tu nejaké VIP súdy práve pre túto skupinu ľudí. Tak ja by som chcela vás poprosiť, aby ste zvážili, že či toto je naozaj tá priorita, ktorej by sme sa mali venovať. Ten návrh ešte sa nám tu kotúľa na legislatívnom toku.
Na záver už by som len chcela povedať, že ako vaša kolegyňa poslancov, poslankýň v tomto pléne som možno trošku kritickejšia ako pán verejný ochranca práv a je to preto, že ja som presvedčená, že za ten rok a pol, vyše rok a pol, čo tu spoločne trávime čas a pracujeme tu spoločne, tak sme k ochrane ľudských práv a k riešeniu konkrétnych problémov konkrétnych ľudí mohli prispieť naozaj násobne viac. Čiže v tomto sme skutočne zlyhali a vy máte obzvlášť v koalícii tú moc tým ľuďom pomáhať.
Tak by som vás chcela poprosiť, naozaj prečítajte si tú správu, keby si aj každý z vás, čo tu sedíte, je vás tu pár, ale keby si aj každý z vás vybral aspoň jeden z tých konkrétnych prípadov, jednu tú životnú situáciu, tak vieme pomôcť jeden, dva, tri, štyri, hneď tu máme štyri prípady, ktoré vieme vyriešiť a pomôcť tým ľuďom k lepšiemu životu a k lepším podmienkam, v ktorých žijú teda.
Myslím si, že to je naozaj podstatné, že všetky tieto prípady, ktorým sa verejný ochranca práv venuje, zásadným spôsobom zasahujú život ľudí, a preto je dôležité sa im venovať. Naozaj prečítajte si tú správu, nájdete tam množstvo inšpirácií pre návrhy zákonov, ktorými môžete prispieť k zmene. Skúste to.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)