33. schôdza

Ďakujem za slovo. Ja sa chcem v prvom rade poďakovať tebe, kolega, ale aj všetkým ostatným, ktorí teda vo faktických poznámkach pozitívne reagovali na toto uznesenie a celkovo sa ti chcem poďakovať za tvoju iniciatívu, lebo som presvedčená o tom, že je veľmi dôležité, aby aj z úst majority zaznievala téma podpory a pomoci a výzva k týmto veciam zo strany majority a nielen zo strany Rómov. Je to veľmi, veľmi dôležité, aby sme držali ako súdržná spoločnosť a pomáhali tým najchudobnejším, za to sa vám chcem naozaj srdečne poďakovať, aj za tvoju angažovanosť, pretože my vieme, že ako primátor si, teda máš za sebou aj praktické skúsenosti a efekty z tejto práce a môžeš byť inšpiráciou pre iných. Ja som sa tak zamýšľala nad tým, keď si rozprával a tú kritiku si vzniesol na úrad splnomocnenca vlády pre rómske komunity, že kde sa vlastne stala chyba, lebo v období, keď som ja pôsobila ešte na úrade, to bol rok 2005, 2006, 2007, tak vtedy ten úrad naozaj disponoval odbornosťou v porovnaní s tým, ako tá odbornosť je tam dnes, tak je to teda veľmi poľutovaniahodné, ako sa to zmenilo. A možno ten problém nastal aj kvôli tomu, že vtedy, keď som tam ja pôsobila, tak išlo o politicky nezávislú nomináciu, dokonca tam boli výberové konania na prijímaní na tento post. A až neskôr sa to stalo politickou nomináciou a je jasné, že ľudia, ktorí sú tam politicky nominovaní, tak stále držia pozíciu tej svojej vlády a vyberajú si teda ľudí vhodných na túto reprezentáciu.
A keď sa pozrieme na všetky štyri vlády Roberta Fica, ako pristupoval k riešeniu marginalizovaných rómskych komunít a riešeniu chudoby, tak je jasné, že prečo si vybrali človeka ako súčasného splnomocnenca vlády pre rómske komunity. Nepotrebujú túto tému riešiť, nie je to pre nich priorita a nikdy nebola. A táto téma naozaj potrebuje, aby to bola premiérska téma. Lebo pokiaľ to nebude priorita, nič sa nezmení.

Ďakujem, ďakujem za slovo.
Ďakujem, kolega Ledecký, že naozaj dávaš dôraz na túto tému a že aj toto plénum, aj keď v piatok poobede, ale dôkladne sa venujeme otázke, ako efektívne sa na Slovensku čerpajú európske peniaze na riešenie problematiky marginalizovaných rómskych komunít. Za mňa som naozaj úprimne presvedčená, že tá extrémna chudoba, ktorú dodnes máme v mnohých rómskych osadách na Slovensku, je jeden úplne z najväčších a najsmutnejších problémov tejto krajiny, pretože tu naozaj zanedbávame akoby tú, ľudí, ktorí, alebo takto to poviem, na Slovensku tu máme ľudí v našej krajine v 21. storočí v strede Európy v Európskej únii, ktorí naozaj žijú v extrémnej chudobe, v extrémne ťažkých podmienkach. Aj ty si spomínal o tom, že pijú vodu z potoka. Hovorilo sa tu o tom, že naozaj sú to deti, ktoré sa ani nevyspia, ani nedostanú ráno jesť a ešte im tam v noci behajú potkany. A nevieme, žiaľ, roky rokúce, desaťročia nevieme túto problematiku dostatočne riešiť, a to napriek tomu, že tu dostávame naozaj stovky miliónov eur od Európskej únie a najsmutnejšie na tom je, že potom tí, ktorí ani nemajú záujem to riešiť, ukazujú prstom a hovoria, že veď to sa nedá. Veď sa tie peniaze iba rozkradnú alebo veď s tým nič nevieme urobiť, a preto som presvedčená, že na efektivitu musia tlačiť práve ľudia, ktorým na tom úprimne záleží. A viem, že aj ty si jeden z tých ľudí a je nás tu viacero v pléne, ktorým naozaj na tom záleží, a preto musíme dbať na to, aby sa tie peniaze z EÚ využívali efektívne.

K Marcinkovej. No, pokiaľ určite poznáme lokalitu Letanovce, tí, čo ste tuná, je to lokalita, kde sa tá rómska osada zrovnala so zemou a vystavila sa nová alebo vystavili sa byty nižšieho štandardu. Pokiaľ by sme chceli vyriešiť všetky chatrče na Slovensku, ktoré sú vo vylúčených rómskych osadách, tých je tritisíc, neni to také strašné číslo. Áno, tak ako si spomínala, treba nám 90 až 100 miliónov na to a tento problém máme z cesty dolu. Ono sa to nie vždy dá tak urobiť, lebo proste treba rôzne metódy použiť, ale na to, že aký malý balík z toho veľkého balíka nám stačí na vyriešenie toho problému, to jasne poukazuje, čo sa týka pani poslankyne Jurík, celá naša spoločnosť by sa mala lepšie. No ja nieže som o tom presvedčený, že keby sme tento problém vyriešili, takže celá naša spoločnosť sa bude mať lepšie, lebo ja som to zažil. A nielen u nás, ale aj v lokalitách, kde naozaj tí starostovia alebo primátori s tým pohli, tak ten problém tak posunuli, akože ho vyriešili do facto, že tí ľudia normálne pracujú, neberú sociálne dávky, deti chodia normálne do školy. Čiže my na Slovensku máme, na Slovensku je 430-tisíc Rómov, 450, ale len stotisíc potrebuje našu pomoc. A niekedy ich bolo výrazne viacej. A viete, čo pomohlo najviac tomu problému, že mohli vycestovať do Anglicka. Tí, čo prišli do Anglicka, vrátili sa nazad ako keby úplne iní ľudia, hej? A nie kvôli tomu, že tam čerpali nejaké dávky, ale že tým deťom sa v školách normálne pristupovalo, že mohli mať zamestnanie, že si mohli zarobiť a tuná prišli a si postavili domy. A oni chcú žiť na Slovensku, ale tí ľudia sú úplne iní a stačilo tak málo. Tak prečo my tomu neveríme, prečo tomu naozaj nedáme tie zdroje, ktoré máme a efektívne ich nevyužijeme, nerozumiem tomu. vymazať

Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ja to zoberiem trošku z iného konca. Samozrejme, v prvom rade ďakujem kolegovi ešte raz, že sa touto témou zaoberá a že teda máme možnosť na pôde parlamentu otvárať tak dôležitú tému, ako je téma chudoby. Nedávna tragédia vo Veľkom Šariši nám znova ukázala, aj je ďalším krutým dôkazom toho, že všetky vlády doteraz naozaj dlhodobo a hanebne zlyhávajú pri riešení situácie ľudí, ktorí žijú v chudobe. Požiar pripravil o život päť ľudí, ale z toho štyri malé deti. Rodiny prišli o strechu nad hlavou, o všetko, čo mali. A nie je to, bohužiaľ, prvýkrát a nebude to ani poslednýkrát, ak sa nič nezmení.
Podobný scenár sa odohral aj v Nižnom Tvarožci, kde oheň pohltil ďalšie obydlia, alebo spomeňme si na požiar v Richnave v roku 2019, alebo na povodne v Rudňanoch v roku 2020. Predtým takéto tragédie zasiahli aj obce Markušovce, Jarovnice a ide o stále rovnaký príbeh, o stále rovnakú bezmocnosť, stále rovnaké osudy ľudí, na ktorých sa tu naozaj roky kašle. A ja sa pýtam, koľko ďalších tragédií ešte musí prísť na to, aby sme už konečne začali konať. Viac než 20 rokov, čo som iba ja v tejto téme nejako aktívna, sa hovorí o začleňovaní marginalizovaných rómskych komunít. A stále reálne opatrenia neprichádzajú napriek tomu, že stále už 20 rokov hovoríme a navrhujeme tie isté opatrenia a už 20 rokov sa nič nemení, nikto nepočúva v tejto oblasti odborníkov, uchyľujeme sa len k populistickým frázam. Namiesto dlhodobých riešení vidíme len nečinnosť, nezáujem a v horšom prípade ešte aj cynizmus.
Viete, títo ľudia, ktorí žijú v tých osadách, to nie sú len nejaké čísla v tabuľkách. Sú to rodiny a sú to ľudia, ktorí majú právo na dôstojný život a im nestačia len prázdne sľuby, nestačí im nejaká dočasná pomoc po katastrofách. Oni potrebujú naozaj dostupné bývanie, vzdelanie, zamestnanosť, už sme o tom niekoľkokrát hovorili. Lenže ak nezačneme konať okamžite, tak neodvrátiteľne príde ďalšia tragédia. A tento raz už nebude stačiť len vyjadrenie sústrasti.
Hovoríte, že problémy riešite, milé vláda, ale ja sa pýtam ako. Stavebným zákonom, ktorý nijakým spôsobom neprispel k legalizácii ich bývanie? Alebo nežnou revolúciou vo vzdelávaní, ktorá síce zavádza nejaké desegregačné štandardy, ale vôbec nedáva školám žiadne nástroje na to, aby ich vôbec mohli realizovať. Alebo snáď tou revolučnou myšlienkou, že ide odoberať dávky s názvom práca namiesto dávok, ktorou hrozí, že niektorí ľudia prídu ešte aj o tých žalostných 84 eur. To je ako keby ste smädnému v púšti vzali poslednú kvapku vody a povedali by ste mu, nech si nájde studňu.
Je tragické, že riešenia, ktoré by mohli skutočne pomôcť ako dostupné bývanie, podpora vzdelávania, reálne pracovné príležitosti, tak tie stále už 20 rokov zostávajú na papieri. Zato reštrikcie a nezmyselné obmedzenia tak idú od tejto vlády v plnej sile. Ono mi to niekedy pripadá, že vy na Rómoch robíte taký sociálny experiment a chcete vidieť, koľko tí ľudia ešte vydržia bez pomoci, kým skolabujú.
Vláda má len dve možnosti, buď konečne začne tento problém riešiť systémovo, alebo si jednoducho prizná, že na týchto ľuďoch jej vôbec nezáleží. A verte mi, nie je to prvýkrát, čo to tak vyzerá. Nemôžeme si nevšimnúť, ako v poslednom čase sa opäť zásadne mení jazyk, ktorým vláda aj poradné štruktúry hovoria o Rómoch. A nie sú to nejaké nenápadné narážky. Dnes už sa úplne normalizuje stigma, dehumanizácia a diskriminácia a sme toho svedkami aj tu v parlamente aj nedávno v predchádzajúcej rozprave. Slová, ktoré by ešte pred pár rokmi vyvolali naozaj škandál za to, že boli verejnej komunikované, tak dnes už normálne zaznievajú od politikov bez štipky hanby, ako keby to bola úplne bežná normálna vec, norma. A teraz najväčší paradox, tá istá vláda, ktorá nás Rómov vykresľuje ako problém, sa bez zaváhania zaväzuje absolútne k presnému opaku, len aby mohla čerpať eurofondy. Bruselu nasľubuje integráciu, inklúziu, rovnosť, podporu menšín a doma zatiaľ presadzuje politiky, ktoré nerovnosť ešte viacej prehlbujú. Je to podľa mňa absolútne obyčajné pokrytectvo, pretože kým sú v hre európske peniaze, tak sa tvária, že bojujú proti diskriminácii, ale v reálnom živote robia absolútny opak. Posilňujú predsudky, vytvárajú nové bariéry a namiesto riešení ponúkajú len rozdeľovanie. A podľa mňa to nie je náhoda. Ono to skôr vyzerá že je to jasná stratégia. Európska únia nám schválila miliardy eur aj preto, že sme jej nasľubovali inklúziu Rómov. Bola to jedna dôležitá podmienka na to, aby sme vôbec mohli čerpať finančné prostriedky z Európskej únie. Takže sme si pekne napísali stratégiu inklúzie rovnosti a participácie Rómov do 2030, odklepli sme si ju a tvárili sme sa, že s tým akože niečo formálne na papieri urobíme. Tento dokument mal byť naozaj dlhodobý, nemal sa meniť podľa toho, kto je vo vláde, lenže, samozrejme, hádajte čo. Máme krásny papier, ktorý hovorí, že Rómov budeme začleňovať, ale reálne sa tým absolútne nikto neriadi. Veď načo by aj, keď peniaze z Európskej únie nám chodia tak či tak, že.
Minulý rok, bolo to tu už spomínané, 18. decembra 2024 vláda schválila akčné plány na roky 25´ až 27´ a keby ste si ich prečítali, tak zistíte, že v tých kľúčových oblastiach, ako je bývanie, zamestnanie, vzdelávanie, zdravie alebo boj proti rasizmu, sú tieto plány absolútne bezzubé. Vôbec nie je jasné, kam idú peniaze z programu Slovensko, na aké aktivity konkrétne v gescii jednotlivých ministerstiev. Ja som žiadala aj interpeláciou, teda ministerstvo poskytlo údaje, na aké programy presne ide a, samozrejme, že mi bolo odpísané naozaj veľmi vágne a nič nie je teda vôbec jasné. A z toho, čo tu aj prezentoval pán Ledecký, jasne vyplýva, že väčšina týchto aktivít je viac-menej formálne vykazované na dopytovo orientované a mäkké projekty, ale napríklad na oblasť bývania, ktoré tu bolo spomínané vo faktických poznámkach, ide chabých 22 miliónov eur. A to sú práve tie oblasti, ktoré je potrebné riešiť, pretože cez mäkké projekty nevybudujeme infraštruktúru a už vôbec nie pri tak mizernom čerpaní.
Čo sa týka spomínaného mediálneho domu, na ten, samozrejme, tiež finančné krytie z programu Slovenska neexistuje. Ale čo nie je, môže byť, lebo momentálne sa pripravuje revízia tohto programu, takže predpokladám, že finančné prostriedky, aj keď nie sú kryté, tak zrazu budú. Ale ja predpokladám, že keď sa budeme pýtať aj pána splnomocnenca, načo tejto projekt je, tak nám povie, že jasné, že to je podpora kultúry a identity. A v tejto oblasti ale tie akčné plány, teda ktoré vláda schválila, sú úplne ale úplne mimo reality. Pretože namiesto investícií do stálych expozícií rómskej histórie a kultúry v múzeách máme len nejaké chaotické projekty s nejasným obsahom.
Namiesto vybudovania stálej rómskej kultúrnej inštitúcie sme prišli ešte aj o to málo, čo sme mali, pretože zaniklo malé, jediné malé oddelenie rómske, ktoré sme mali v martinskom múzeu. A čo pamätníky obetiam rómskeho holokaustu, kde sú? Kde je systematická podpora takto dôležitého historického medzníka? Je menej významné, ako nejaký mediálny dom v Banskej Bystrici? Alebo namiesto investícií do rómskeho divadla Romathan, či Ústavu romologických štúdií v Nitre tu máme len nejaké projekty na papieri, ktoré nikoho nezaujímajú. Ja len podotýkam, že obidva tieto veľkolepé projekty tu vznikli za čias, keď boli prví rómski poslanci v tomto parlamente v 90. rokoch, odvtedy všetky tieto úžasné veci, ktorí títo ľudia zaviedli na území Slovenska, chátrajú, sú podfinancované a zanikajú. A čo podpora rómskych médií? Prvý rómsky novinový titul Romano nevo lil stále nemá stabilné finančné zabezpečenie. No ale je zrejme zjavné, že keď už štát nemá žiadnu stratégiu, ako podporiť rómsku kultúru, tak si vymyslí potom jeden absurdný krok. A okrem mediálneho domu ešte sa pilotne zriadi prvá rómska národnostná škola bez diskusie s rodičmi, bez zapojenia samotných Rómov, len aby sme sa vyhli sankciám za diskrimináciu.
Okrem toho by sme radi z osád urobili takzvané satelitné mestečká, ako som sa dozvedela, s vlastnou poštou, vlastnou bankou, obchodom či multifunkčným centrom a škola hneď veľa školy, len aby, preboha, deti radšej nemuseli chodiť do obce, len aby Rómovia nechodili nakupovať do obce, alebo aby si nechodili po dávky na miestnu poštu. Toto je politika, ktorú zavádza súčasná vláda. Namiesto skutočne inkluzívnych riešení ponúkajú len experimenty a frázy, hlavne že si odškrtli ďalšiu povinnosť voči Bruselu.
A teraz sa podržte, už 18 rokov od roku 2007 sme 100-percentným prijímateľom obrovským peňazí na podporu vylúčených komunít. A ako s nimi nakladáme, no ako vždy, veľa rečí, veľa experimentov, ale systémové riešenie absolútne nikde. Robíme nesystémové národné projekty, ktoré nikto poriadne nehodnotí. A aj keď sa už náhodou aj spraví nejaká kvalitná analýza napríklad na terénnu sociálnu prácu, tak jej výsledky sú v šuflíku, nikoho to nezaujíma. A stále sa točíme v kruhu a efekt je stále menší a menší. Aby sa niečo zmenilo, tak my potrebujeme vlastne tri veci, stačí tri. Ľudí, peniaze a záujem. Ľudí máme, pretože sme si z európskych peňazí naozaj vybudovali podporné štruktúry, ktoré majú silný mandát a v iných krajinám by nám mohli aj závidieť. To, že už nie sú tak kvalitné, je druhá vec, ale na to sa dá tiež stavať. Peniaze, samozrejme, tiež máme na túto situáciu, spomínaných 907 miliónov. Takže čo nám chýba, no jedine ten záujem, vážení. A záujem tejto vlády a tu je kameň toho úrazu. Vláda dokáže hodiny rozprávať o tom, ako Rómovia zneužívajú systém, ako sa im nechce pracovať, ako dostávajú výhody, ktoré reálne ani iní nemajú, ale keď má konečne niečo urobiť pre skutočné zlepšenie života, keď má splniť to, čomu sa zaviazala voči Európskej únii, tak zrazu nič, absolútne ticho.
A preto by sme my poslanci a poslankyne mali naozaj klásť tejto vláde otázky, či má naozaj úprimný záujem niečo zmeni, alebo stačia tieto peniaze, ktoré máme na Rómov a ďalej ich používať ako terč svojho populizmu alebo politický strašiak. A ak je to to druhé, no tak je to potom nielenže hanba, ale je to aj čistý podvod. A my by sme sa na to ako zákonodarcovia nemali len tak prizerať. Pretože ak sa na to budeme prizerať tak na to doplatí celá táto krajina. Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Niekoľkokrát tu odznelo a ja som to sama povedala, že celá krajina by sa mala lepšie, keby sme skutočne investovali tie peniaze tam, kam majú ísť. Ja sa priznám, že ja toto neznášam, keď to počujem. A sama seba by som teraz za to, že som to vôbec povedala, lebo skutočne by som chcela žiť v krajine, kde nemusíme majoritu presviedčať o tom, že pomoc najzraniteľnejším je o tom, že všetci sa budeme mať lepšie, ale kde by to fungovalo jednoducho na tom, že ľudia sú ľuďmi, a preto by si mali pomáhať a mali by pomáhať tým najzraniteľnejším. A skutočne ma mrzí, že my musíme ešte aj ten jazyk, ktorým takého veci hovoríme, adaptovať na to, aby majorita jednoducho nieže nezávidela, ale aby aj to málo, čo ide do inklúzie a na vylúčené komunity, tak aby okolo toho nebola nejaká kritika, že zase sa im niečo dáva. To je skutočne tak neľudské. A mrzí ma, že aj my z Národnej rady vysielame často také signály, že rôzne predsudky a stereotypné predstavy aj o rómskej komunite šírime a je to skutočne veľmi smutné a zrovna táto Národná rada by nemala byť tým miestom, kde sa toto šíri, ale práve naopak, kde sme aj menili ten pohľad spoločnosti na ľudí z vylúčených komunít.
Opäť teda témou je problém čerpania eurofondov. A ja si myslím, že to hlavné je, že roky sa tu peniaze určené pre ľudí z marginalizovaných komunít namiesto toho, aby šli skutočne na tú inklúziu, míňali práve na ten život majority. Že napríklad v nejakej dedine sa postaví cesta a nie cesta do osady alebo z osady, ale cesta v tej dedine a povie sa, že no však aj Rómovia po nej chodia. Ale to nie sú jednoducho peniaze určené na inklúziu. A Inga, ty si to veľmi dobre pomenovala, toto je podvod a nikdy sa to nezmení, ak to aj naďalej budeme robiť.
===== vymazať

Ďakujem.
Ja by som chcel reagovať na dve veci. Prvá vec, čo si spomínala tých splnomocnencov, že niekedy to boli osobnosti. No áno, Klára Orgovánová ako prvá splnomocnenkyňa bola asi veľká osobnosť a dodnes aj je. Ale ja mám pocit, že dnes už stačí, aby bol splnomocnencom človek, ktorý je Róm. A mne sa páči taký výraz, že keď niekto býva pri jadrovej elektrárni, tak neznamená, že rozumie, ako funguje jadrová elektráreň. A takisto som alergický na vyjadrenia, že ja viem, ako tí, ako tí Rómovia žijú a čo treba robiť, lebo ja bývam v meste alebo obci, kde oni sú, no tak ja si myslím, že treba nejaké skúsenosti, treba vzdelanie, treba mať zručnosti a ďalšie a ďalšie talenty, aby naozaj z toho človeka bol človek, ktorý vie túto problematiku ovládať a riešiť.
A čo sa týka ešte, že motivácia vlastne čerpať eurofondy, ja chápem, že máme kopu eurofondov a tí ministri chcú to vyčerpať, aby nebolo na nich, že nie sú schopní, alebo že pomaly čerpajú tie eurofondy. Ale nemôžme my umelo vytvárať veci, ktoré škodia len preto, aby sme čerpali tie eurofondy. Typický príklad je tento zákon, ktorý sme mali na tejto schôdzi, a to je aktivačné práce. My toho roku sme, minulého roku sme na aktivačné práce dali cca 25 mil. a vlastne teraz ideme rapídne navyšovať, samozrejme, chceme ich platiť presne z toho balíka eurofondového.
No a teraz ako bývalý minister, jeho ľudia na ministerstve, ktorí sú tí istí ľudia, čo boli teraz, mu odporučili, aby tie aktivačné práce sa znížili, lebo 25 rokov aktivizujeme jedných a tých istých ľudí s malými prestávkami a žiaden efekt to neprinesie. A teraz tam sedia tí istí ľudia, však chodia na výbor, však ich vidím. A čo, teraz zmenili názor a teraz sa to ide robiť opačne? No opačne sa to ide robiť preto, lebo máme eurofondy a nevieme ako ich čerpať, tak ich minieme presne na túto činnosť a máme čiarku, ale efekt veľmi slabý.

Ďakujem veľmi pekne za vaše faktické otázky.
Rada by som reagovala možno na pána Ledeckého. Máte veľkú pravdu v tom, že prioritná je odbornosť. Pokiaľ budú na pozíciách ľudia, ktorí nie sú odborníci a nerozumejú danej problematike, tak budú vždycky ľahkým terčom na zneužívanie. A na druhej strane však musím povedať, že je veľmi dôležité aj to, aby na úrade, ktorý zastupuje nejaké menšiny, bol Róm. My na Slovensku sme si tak akosi zvykli robiť veci od zeleného stola a bez participácie jednotlivých zložiek menšín, ktoré by tam mali byť. Myslím si, že na Slovensku máme dostatok rómskej inteligencie na to, aby mohli byť prizývaní do tvorby rôznych koncepcií, stratégií, a dokonca aby zastávali aj vrcholové pozície v našom štáte. Otázka je, či im je poskytovaná dostatočná príležitosť na to, aby mohli participovať. A to sa netýka teraz len menšín v oblasti Rómov, sú to aj menšiny v iných otázkach, či už maďarská, ktorá túto výsadu má, ale potom je to aj napríklad kvír menšina a podobne.
Ja mám však pocit, že tu na Slovensku Rómov skôr vnímame ako nielen terč na rôzne politické útoky, ale aj ako dobrý objekt na biznis. Chudoba väčšinou je objektom na biznis. Nechceme začleniť týchto ľudí, ale skôr na nich zarábať. A, bohužiaľ, bola som svedkom aj toho, ako rôzni príslušníci majority, ktorí sa tvária, že pomáhajú rómskej menšine, tak naozaj reálne na nich len zarábajú. Aj minulý týždeň bola medializovaná správa o školách, ktoré naozaj vykazujú vysoké počty rómskych detí a potom na nich zarábajú, ale reálne tam tieto deti nechodia.
Čiže mali by sme sa každý... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Vážené kolegyne, kolegovia, ide o veľmi stručný návrh zákona, ktorý navrhuje oslobodenie registračný... registrovaných sociálnych podnikov od platenia tzv. transakčnej dane. Viac o tomto zákone poviem v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvý. Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Kolegyne, kolegovia, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený výborom za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky a Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: výbor pre financie a rozpočet, ústavnoprávny výbor a tiež Výbor Národnej rady pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh zákona prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.
Ďakujem pekne.