33. schôdza

Ďakujem pekne za slovo, vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený výborom za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona, návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko ministerstva financií a ministerstva hospodárstva. Zo znenie navrhovaného zákonu je zrejmý účel navrhovanej úpravy a vychádzam z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku. Odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbor pre financie a rozpočet a takisto ústavnoprávny výbor. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre financie a rozpočet, zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh zákona prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady. Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona, ďakujem.

Ďakujem, kolegyne, kolegovia, v rámci konsolidačných opatrení urobila vláda Roberta Fica niekoľko rozhodnutí, ktoré sa najcitlivejšie dotkli práve rodín s deťmi, ktoré už dnes patria medzi skupiny, ktoré sú na Slovensku najviac ohrozené chudobou a takisto sociálnym vylúčením. Riziku chudoby čelí na Slovensku každé štvrté dieťa. K zhoršeniu ekonomickej a sociálnej situácie rodín s deťmi prispelo samozrejme aj zvýšenie DPH na 23%, transakčná daň, ktorá ako všetci vieme, prispeje k zdražovaniu, ale aj zmeny v daňovom bonuse na dieťa. Na úvod by som rada uviedla, že ani nastavenie daňového bonusu za bývalej vlády sme my ako Sloboda a Solidarita nepovažovali za správne a efektívne. Problémom bolo najmä jeho finančné krytie, záťaž samospráv, ktorým prostriedky chýbali pri financovaní služieb práve pre občanov a problém bol aj neadresnosť tohto bonusu a teda, ak som zarobila viac, mala som aj vyšší daňový bonus, čo by nemalo byť rovnicou sociálnych opatrení, na ktoré my apelujeme, že by mali byť adresné a mali by pomáhať tam, kde je tých financií menej. Daňový bonus vychádzal viac v prospech vysokopríjmových skupín ako pre skupiny rodičov, ktorí majú nižšie príjmy. Mali sme pocit, že by to malo byť skôr naopak, konštatoval spoluzakladateľ a výkonný riaditeľ občianskeho združenia rodičia. Súčasná vláda Roberta Fica mohla situáciu s daňovým bonusom napraviť a skutočne cielene sa zamerať na tých, ktorí pomoc od štátu potrebujú najviac, ale spravila to úplne naopak. Za veľmi problematické a teda aj za dôvod predloženia tejto novely považujem odoberanie daňového bonusu v prípade, ak viac ako 10% svojich príjmov zarobíte prácou pre slovenského zamestnávateľa, ale v zahraničí. To môže byť služobná cesta, na ktorú vás zamestnávateľ vyšle, ale takisto sú to aj zákazky v rôznych pohraničných oblastiach. Naši zamestnanci robili najviac vlastne na druhej strane hraníc, sú to pohraničné oblasti z Česka, rovnako tak tu na maďarskej hranici a tak ďalej, na čo nás upozornili práve títo občania. Vďaka verejnému tlaku, naozaj veľkému a v tomto sa chcem poďakovať aj bývalému kolegovi pánovi Mihaľovi, ktorý to tiež v každom svojom rozhovore spomínal. Finančná správa vydala akési usmernenie na základe ktorého takpovediac priznala chybu a povedala, že k odoberaniu daňového bonusu pre zamestnancov v prípade vyššie uvedených situácií by nemalo dochádzať, ale tento rozličný výklad zákona sa týmto usmernením nijako nevyriešil a jednoducho stále sa v praxi deje, že o tento daňový bonus mnohí naši občania v prípade týchto situácií prichádzajú a preto je podľa mňa nevyhnutné dať to aj právne do poriadku. Je nesporné, že ministerstvo financií si uvedomuje, že tam je tento problém, neviem si vysvetliť prečo, keď vedeli vydať v rámci Finančnej správy usmernenie, priznať si chybu, prečo to nevedia dať do novely a jednoducho posunúť do parlamentu tak, aby sa to nedialo. Niekedy mám pocit, že tento sporný výklad a vlastne táto nejednotnosť je akýmsi povelom, aby sa ušetrilo, lebo mnohým to naozaj nie je vyplácané. Neviem, ale naozaj sa mi takéto ako keby právne prostredie neistoty nepáči a mali by sme to byť práve my, ktorí sedíme v Národnej rade a strážime tie pravidlá písané v zákonoch, aby platili pre všetkých rovnako, tu sa to nedeje. Vo všeobecnosti považujem za nesprávne, ak vyhláškami, usmerneniami, či podobnými aktami meníme znenie zákona a jeho výklad. Videli sme to napr. pri e-receptoch, kde opäť zbabraný výklad zákona opravovali prostredníctvom vyhlášky v zborníku. Ja som presvedčená, že ak sa stane takáto legislatívna chyba, ako som povedala, mali by sme to jednoducho pustiť cez ten legislatívny proces a vyčistiť to právne tu. Ďalší dôvod prečo túto novelu stále považujem za potrebnú je ten, že živnostníci, ktorí chodia napr. na občasné fušky do zahraničia budú o daňový bonus prichádzať, pretože finančná správa vo svojom usmernení spomína nielen zamestnancov, nám konkrétne sa ozvali živnostníci zo severovýchodu Slovenska, teda pohraničných oblastí ako som spomínala, ktorí chodia za prácou do zahraničia a kvôli tejto zmene takisto o bonus prichádzajú...

(Prosím vymazať ndbytočný rámček.)

(Prosím vymazať ndbytočný rámček.)
=====

napríklad na občasné fušky do zahraničia, budú o daňový bonus prichádzať, pretože finančná správa vo svojom usmernení spomína nielen zamestnancov, nám konkrétne sa ozvali živnostníci zo severovýchodu Slovenska, teda pohraničných oblastí ako som spomínala, ktorí chodia za prácou do zahraničia a kvôli tejto zmene takisto o bonus prichádzajú. V prípade SZČO je situácia aktuálne takáto, že máte zákazníka v zahraničí a na zákazke pracujete na Slovensku a aj tak to proste vyvoláva rôzne otázky a problémy. Problém by bol, keby ste na zákazke pracovali fyzicky prítomní v zahraničí napríklad na stavbe, montážach a podobne a to sa metodickým pokynom nijako nepokrylo. Takže všetky vyššie uvedené dôvody jednoznačne potvrdzujú, že novela zákona je potrebná, lebo v praxi sa každý sa každý jeden tento prípad naozaj rieši inak a záleží to od tej lokality, ako k tomu pristupujú, ako im poradia v Sociálnej poisťovni napríklad alebo v príslušných orgánoch. Myslím si, že je vhodné sa zamyslieť nad naozaj komplexnou novelou zákona o daňovom bonuse, ktorá by bola nastavená rozpočtovo zodpovedne a pomohla by tým najzraniteľnejším a zároveň by nebola diskriminačná pre takéto naozaj nelogické diery v zákone, kedy len preto, že bývate v pohraničnej oblasti a jednoducho cestujete za tou prácou hore dole, aj keď robíte pre slovenského zamestnávateľa alebo preto, že súčasťou vašej roboty je jednoducho aj služobná cesta častejšie ako párkrát do mesiaca, doplácate vlastne na tej nejednotnosti v rámci legislatívy. Všetky tieto chyby sú výsledkom toho, že tak dôležité opatrenia, akým je napríklad zmena vyplácania daňového bonusu sa v parlamente prijímajú narýchlo v skrátenom legislatívnom konaní, bez riadneho pripomienkovania, skracujú sa tu rozpravy pri veľmi dôležitých otázkach a toto neprospieva kvalite tej legislatívy, ktorú my potom púšťame von medzi občanov a tí na to doplácajú. Viem, že sa chystá ďalší konsolidačný balík a ja dúfam, že k nemu pristúpite zodpovednejšie a že takéto diery sa tam nebudú nachádzať a nebudeme ich riešiť len nejakými provizórnymi usmerneniami Finančnej správy alebo vyhláškami, ale že sa postaráme o to, aby už tá legislatíva, ktorá je tu prijatá, aj keď s ňou ako opozícia nemusíme súhlasiť, ale aby bola naozaj právnicky dobre urobená a aby sa myslelo aj na takéto detaily. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia. Možno by som to bol stihol aj vo faktickej, ale tak je trošku väčší kľud, keď má človek predsa len k dispozícii chlp viacej. No, veľmi jednoducho, v prvom rade treba povedať, že týmto našim návrhom zákona vraciame vlastne ten stav zákona do toho predchádzajúcej doby, kedy tam táto podmienka, vlastne týchto 90 % pri zdaňovaní, teda príjmov zo zahraničia a pri zdaňovaní na Slovensku nebola. Fakt je ten, že jednoznačne Finančná správa to už priznala, čiže je to presne tak, ako hovorí kolegyňa Vlaďka Marcinková, že ďalší krok by mal byť automaticky úprava zákona a už teda, či sa to podarí takto, alebo už akýmkoľvek iným spôsobom, fakt by to bolo dobré dať na poriadok a na istotu. Ale hlavne, tam treba a to je to najdôležitejšie na tom, tam treba jasne povedať, že sa jedná o ľudí, ktorí zdaňujú na Slovensku. Čiže z tohto pohľadu je v podstate jedno, kde tie peniaze zarobíte, či človek robí z tej jednej strany, z česko-slovenskej hranice, alebo teda robí o tri kilometre ďalej na druhej strane hranice, dôležité je to, že proste je slovenský zamestnanec, alebo slovenský živnostník a zdaňuje proste tie svoje príjmy na Slovensku. Tak je absolútne nelogické, aby proste keď má viac ako 90 % príjmov zo zahraničia, aby jednoducho strácal takto nárok na daňový bonus na dieťa. Proste toto je jednoducho niečo, kde je... to zaobchádzanie má byť úplne jednoznačné, roky sme to mali v zákone napísané dobre, teraz sa to teda z nejakého dôvodu zmenilo a teda verím, že sa to podarí dostať naspäť na tú rozumnú, zmysluplnú mieru. Ďakujem pekne, len toľko som chcel. A samozrejme chcem požiadať celé veľké plénum o podporu. Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Mám teda procedurálny návrh a chcem poprosiť pán predsedajúci, teraz najbližšie štyri body 61, 62, 63, 64 predkladám ja a chcem teda len poprosiť, aby sme sa všeobecným súhlasom dohodli, že bod 62 prerokujeme aj posledný. To znamená, že pôjdeme v poradí 61, 63, 64 a následne 62. Čakám totiž na spravodajcu, ktorý by mal každú chvíľu doraziť. Každopádne určite príde do momentu, než predložím a preberieme ostatné návrhy zákonov. Veľmi pekne ďakujem.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, v úvodnom slove krátko, potom sa prihlásim do rozpravy ako prvý. Čiže návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 79/2015 Z z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov predkladám na rokovanie Národnej rady spolu s kolegyňou Janou Bittó Cigánikovou. Cieľom predloženého návrhu zákona je zavedenie šesť mesiacov trvajúceho generálneho pardonu na vyradenie fyzicky neexistujúceho motorového vozidla s evidencie vozidiel. Za vyradenie fyzicky neexistujúceho vozidla z evidencie vozidiel je v súčasnosti povinnosť platiť príspevok do enviromentálneho fondu v sume 500 eur. Predloženým návrhom teda navrhujem, aby sa v období od 1. mája 2025 do 31. októbra 2025 zaviedla možnosť odhlásiť neexistujúce motorové vozidlo z evidencie za znížený príspevok do enviromentálneho fondu na úrovni 50 eur. Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou, ústavnými zákonmi, nálezmi Ústavného súdu, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentami, ktorými je Slovenská republika viazaná, samozrejme tiež je v súlade s právom Európskej únie. Viacej už teda potom poviem v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvý. Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený výborom Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona (tlač 674). Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: ústavnoprávny výbor Národnej rady a výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhujem výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky. Pán predsedajúci otvorte prosím všeobecnú rozpravu.

Ďakujem pekne pán predsedajúci. Takže kolegyne, kolegovia, skúsim bližšie k tomuto návrhu zákona. Na začiatok teda zopakujem, o čo sa jedná. Cieľom je zaviesť šesťmesačnú výnimku alebo generálny pardon, alebo amnestiu, akokoľvek to už nazveme, na vyradenie fyzicky neexistujúceho motorového vozidla z policajnej evidencie vozidiel. Dnes je takéto niečo samozrejme možné, ak už teda to vozidlo z akéhokoľvek dôvodu neexistuje. Ak ho chcete vyradiť, tak jednoducho stojí to 500 eur ako poplatok do enviromentálneho fondu. To samozrejme málokto je ochotný urobiť. Tento problém je relatívne veľký a preto teda chcem navrhnúť, aby sa počas polročnej doby, áno v návrhu zákona máme od 1. mája, čo už teraz samozrejme je jasné, že budeme musieť, ak sa návrh dostane do druhého čítania, posunúť, keďže vlastne nám chýba jedna schôdza, na ktorú to bolo predkladané. Takže každopádne, na polročné obdobie chcem zaviesť amnestiu, je to jednoduchá zmena, tá zmena vlastne je len tá, že sa zníži, výrazne sa zníži len na 50 eur tento poplatok za vyradenie neexistujúceho vozidla. No, prečo. Nie, v tomto nie je žiadna politika, v tomto nie je nič, čo by malo rozdeľovať opozíciu a koalíciu. Vychádza to vyslovene z praxe, z tej reality, kedy mnoho, mnoho ľudí sa, proste sa zbavilo nejakým spôsobom svojho vozidla, ale opomenuli tú povinnosť, že je potrebné urobiť aj tie administratívne úkony, aby ho teda vyradili z evidencie vozidiel. V súčasnosti sú na Slovensku v evidencii vozidiel odhadom desaťtisíce motorových vozidiel, ktoré už fyzicky neexistujú. Nie sú k dispozícii presnejšie dáta, koľko teda je takýchto fyzicky neexistujúcich vozidiel. Jednoducho sa takéto dáta nezbierajú a mám za to samozrejme, že je to veľmi ťažké takéto údaje zberať. Štát jednoducho nemá presne ako z evidencie zistiť, z tej evidencie, kde sú všetky vozidlá, či to dané vozidlo existuje, alebo neexistuje. Proste je zapísané v tej evidencii, čiže pre štát existuje. No, môžme samozrejme odhadovať množstvo fyzicky neexistujúcich vozidiel. V podstate z dvoch takých základných parametrov, odkiaľ by to teda bolo možné. Čiže jeden ten parameter je množstvo vozidiel, ktoré nemajú platné povinné zmluvné poistenie, to klasické PZP a potom to druhé vodítko je, že z množstva vozidiel, ktoré nemajú platnú povinnú technickú kontrolu, vykonávanú v staniciach technickej kontroly, to sú zasa tie STK klasické. Takže, ako to vyzerá podľa týchto údajov. Čiže podľa týchto aktuálnych údajov, čo sa týka PZP, povinného zmluvného poistenia, asi 9 % evidovaných vozidiel, v policajnej databáze vozidiel evidovaných vozidiel, nemá uzatvorené platné PZP, čo teda predstavuje približne 300 tis. vozidiel. Samozrejme týchto 300 tis. sa ešte delí, že áno, sú ľudia, ktorí zneužívajú systém, to znamená na vozidle jazdia a PZP zaplatené nemajú, ale teda mám za to, že z týchto 300 tis. drvivá väčšina je jednoducho takých vozidiel, ktoré po tých cestách už nechodia, nejazdia, proste jednoducho fyzicky neexistujú. A teda z tohto to vychádza proste, že možno to jedno vodítko je, že takýchto vozidiel môže byť povedzme že 200 tis. No, keď sa pozrieme na tú platnú STK, tak aktuálne štatistiky nie sú verejne dostupné. Posledný údaj, ktorý sa mi podaril nájsť bol v roku 2014. Ministerstvo dopravy odhadovalo, že približne 150 tis. vozidiel je bez platnej STK. No a zasa samozrejme, že z týchto 150 tis. vozidiel môže byť nejaké percento ľudí, ktorí po tých cestách jazdia, ale teda STK nemajú, ale zasa drvivá väčšina z nich môže byť taká, ktoré jednoducho nemajú STK, pretože už fyzicky neexistujú. No, samozrejme, či už nemáte STK, alebo nemáte PZP a jazdíte po cestách, tak je tam nejaká šanca, že vás proste niekto skontroluje, takže fakt platí, že väčšina z tých vozidiel fyzicky neexistuje a po tých cestách nechodí. Som presvedčený, že ten môj taký nejaký odhad je, že takýchto vozidiel je 200 tis. Čiže sa to týka povedzme že množiny 200 tis. ľudí, možno o niečo menej, pretože človek môže takto vlastniť, mať v evidencii aj dve vozidlá, ktoré už fyzicky neexistujú. No, je úplne jasné, a toto sa väčšinou týka starších ľudí, možno menej vzdelaných ľudí, ktorí jednoducho proste to svoje povedomie právne pri tom, keď sa zbavovali vozidla jednoducho ho nemali a dnes proste by museli dať fakt 500 eur za to odpísanie. To jednoducho nikto robiť nechce, ani sa to nedeje a preto teda máme v databáze proste takúto akoby dieru, nazvime to takto.
=====