Videokanál poslanca

Za slovo. Kolegyňa Vlaďka, ďakujem ti za výborné a faktické vystúpenie. Veľmi podrobne si popísala odporúčania ohľadne porovnateľnosti, dostupnosti voľby. Ja to poviem veľmi jednoducho. Drvivá väčšina voličov na Slovensku má svoju volebnú miestnosť vo vzdialenosti menšej ako 1 km od bydliska. V podstate si myslím, že väčšina z nás chodí voliť peši. No a teraz, aká ako ako bude porovnateľnosť, alebo teda doteraz bola tá porovnateľnosť v zahraničí zabezpečená tou voľbou poštou. No ale aká bude tá priemerná vzdialenosť od urny pre Slováka v zahraničí po zrušení? No ja som presvedčený, že to budú desiatky až stovky km a jednoducho to sa hádam ani pani predkladateľke nemôže zdať, že to je teda porovnateľné. No ale stále by sa z tohto zákona dal alebo z návrhu zákona dal urobiť dobrý zákon. Stačí, ak by sa pozmeňovákom zrušilo zrušenie voľby poštou a Slováci v zahraničí by takto dostali ďalšiu možnosť voliť a skvalitnili, prehĺbili by sme demokraciu. Ja si myslím, že o to by nám tu všetkým malo ísť. Vlaďka, ešte raz ďakujem pekne za tvoje vystúpenie. Skôr než dám slovo pani poslankyni Bihariovej.

Pekne za slovo. Ja by som chcel len poprosiť pána poslanca Karasa, aby tú situáciu vysvetlil, pretože jedno je teda správa o pokroku, kde bola prerušená rozprava, druhé je záverečný účet Slovenskej republiky a to chce spojiť a dať do skrátenej rozpravy. Ja neviem, či to vôbec je legislatívne možné, alebo skôr si myslím, že je to nemožné. Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Kolegyňa Zuzka Mesterová, ako si povedala, Slovensko má fakt 1000 aktuálnych vážnych problémov, možno aj viac. Tie koalícii nevadia, práve naopak, vytvárajú sa nové zbytočné problémy. Ja som presvedčený, že na Slovensku máme dostatočnú ponuku, 23 000 poslancov miestnych môže sobášiť. Fakt, akože toľko nie je sobášov do roka inak. Neviem, či zrovna teraz treba pridať 150 poslancov Národnej rady, niekoľko ministrov a jedného prezidenta. Akože to nie je zvýšenie ponuky pre občanov. To je proste zasa niečo, čo si fakt koalícia vyrába pre seba, aby som trochu zareagoval aj na Janku. To stojí peniaze. Skutočne, keď pán prezident pôjde cez celé Slovensko sobášiť, to stojí verejné peniaze daňových poplatníkov. Preto to teraz nie je dobré riešenie. No a Zuzka Mesterová, nijak ma neprekvapujú ani tie nedokonalosti vlastne v tom prijímanom návrhu, takže sa pripájam. Čo, čo? Pardon, Števuľová. Zuzka Števuľová, prepáč. Pripájam sa k tvojmu vyjadreniu, že teda treba to nepodporiť a prosím, koaliční poslanci, skutočne toto nepotrebuje Slovensko, tento zákon. Neprijmite ho. Ďakujem pekne.

Za všetky faktické. No možno som bol vyvážený, v podstate som nahneval asi skoro každého, tak asi to možno bolo vyvážené vystúpenie. Dobre, poviem len k Jožkovi Pročkovi, ten bol taký osobný. Jozef, schizofrenické je hovoriť, že Fico zvýšil dane a to spôsobilo problémy Slovenska. Je to pravda, hej? Ale ty hovoríš, že ty nejaké znížiš, iné zvýšiš a ty už to Slovensko zachrániš, hej? Slovensko skutočne nezachránia iné vyššie dane. Slovensko zachránia nižšie dane, férové dane, jednoduché dane, zrušenie niektorých daní, napríklad tej transakčnej, niečo, čo obetovane naštartuje ekonomiku a jednoducho umožní, aby ten koláč bol väčší, aby sme fakt vytvárali novú hodnotu. No ale ešte jedna vec, to stihnem, už tu Rasťo Krátky nie je, ale on to spomenul. Áno, táto správa hovorí, že vláda zásadne zľavuje zo svojich cieľov. On to, pán minister, samozrejme prešiel mlčaním, že veď pôvodný plán bol, že budú 3 % deficitu v roku 2027. To znamená na budúci rok. Potichučky táto správa tento cieľ vlastne zmenila na 4,2 %. Je to tam povedané, že mierne a takto aj štátny tajomník na výbore hovoril, že mierne. No tak to mierne, to 1,2 % rozdielu je 1,8 miliardy a vláda si tak otvorila možnosť v budúcom volebnom roku minúť o 1,8 miliardy viac a stále sa bude tváriť, že plní vlastné ciele. No tak ja sa pýtam, či bude to stačiť na vyhratie volieb alebo nebude? Toto sú tie skutočné zlé správy, ktoré tá správa o pokroku, asi by sa to skôr mohlo volať fakt o nejakom regrese, prináša, a teda aj to je potrebné, aby tu zaznelo. 1,88 miliardy nových výdavkov si vláda bude môcť v budúcom roku vytvoriť. Stále bude v súlade so svojimi aktuálnymi cieľmi. Ďakujem. Pán poslanec Jakab.

Kolegyne, kolegovia, no. Ideme teda prerokovávať alebo prerokovávame správu o pokroku. Pán minister to viac-menej tak akoby „skipol“ a išiel, povedzme, in medias res, ale teda k benzínu, ale dobre, nevadí, veď v poriadku. Tak myslím si, že ja to tiež tak urobím na začiatok, že teda budem reagovať na ten, na ten benzín, pretože to skutočne veľmi spolu súvisí. No. Slovensko má rafinériu. Máme rafinériu s dostatočnou kapacitou, asi tak, že 65 % vyvážame produkcie a 35 % spotrebúvame doma. Zároveň máme, a to buďme radi, že máme skutočne už teda aj tú východnú rúru, aj západnú rúru, že máme dostatok kapacít. To momentálne platí. No a teraz vlastne, že čo by sa malo robiť. Ja som presvedčený, že treba nerobiť dogmatickú ekonomiku, ktorú teda v tomto prípade vidím aj od pána ministra financií. V žiadnom prípade nebudeme znižovať dane. Proste my tie dane potrebujeme, nech to stojí, čo to stojí. Neidem reagovať na to, či má alebo nemá nejaké vzťahy so Slovnaftom v tom. Ja inak som presvedčený, že je normálne, aby komu V tomto prípade vidím aj od pána ministra financií. V žiadnom prípade nebudeme znižovať dane. Proste my tie dane potrebujeme. Nech to stojí, čo to stojí. Nejdem reagovať na to, či má alebo nemá nejaké vzťahy so Slovnaftu. Ja inak som presvedčený, že je normálne, aby komunikovala vláda akákoľvek s kapitánmi ekonomiky. Nech sú akíkoľvek. Proste to jednoducho treba. Čiže to, že sa stretne minister so šéfstvom Slovnaftu, tomu ja skôr poviem, že dobre spravil, nie, že by som mu to vyčítal. Len sa musí stretávať teda so všetkými kapitánmi. To je úplne v poriadku, hej? Rovnako tu ani to OĽANO proste nerobí dobrú ekonomiku, lebo aj to je dogmatická ekonomika. Proste dávanie tých windfall tax. Ako ja si tam pamätám tých 75 či 70 %? 75 to bolo? No, proste tá posledná sadzba bola cez 70 %. To je niečo absurdné. To je inak štátne výpalníctvo, nie windfall tax, hej? Európska únia hovorila o 33 % ako o nejakom rozumnom. Čiže jednoducho, ak sa chceme Slovensko niekam dostať a v tom sa bavíme o tom pokroku, tak proste potrebujeme robiť smart ekonomiku, chytrú ekonomiku a teda, že všetci, respektíve ten, kto v danom momente vládne. No, čo tu znamená v tomto prípade chytrá ekonomika. No, znamená to, že nie je pravda to, čo hovorí minister, že nižšie sadzby automaticky znamenajú nižšie daňové výnosy. V skutočnosti v tom benzíne a nafte sme výnimoční, lebo máme vysokú kapacitu a z toho treba vychádzať. Keď si pozrieme aprílové dáta, aprílové dáta, tak výnos dane spotrebnej dane z benzínu a nafty stúpol o 22 %. To je akože zásadný nárast, ktorý je ale krytý zvýšením predaja. Spotrebná daň sa viaže na l, nie na cenu, takže to je tam jasne povedané, že sme dokázali ako Slovensko na našom území predať zásadne o 22 % viac palív ako apríl pred rokom, aby to teda bolo porovnateľné. Ten výnos bol teda fakt o 22 % vyšší. A proste bol vyšší. Prečo to bolo? Lebo sme mali nižšie ceny, lebo za A Slováci tankovali doma, slovenské logistické firmy tankovali doma, Poliaci tankovali u nás až tak, že nestíhalo sa tam zavážať. To isté proste tankovali aj Česi. Jednoducho tankovalo sa na Slovensku. Dneska, bohužiaľ, sme už tú výhodu stratili. A ja hovorím, pán minister, že správne riešenie je znížiť spotrebnú daň z benzínu a nafty na európske minimá, čo nám zabezpečí, že budeme mať opäť najnižšie ceny v regióne a tomu potom vedia pomôcť aj samotní predajcovia, lebo o tom to je, aby sme mali najnižšie ceny v regióne. A aby sme jednoducho dokázali predať viac. Možno už nebudeme mať nárast, ale nebudeme mať ani výpadok, pretože nárast objemu predaja jednoznačne vykryje vlastne ten nižší jednotkový výnos zo spotrebnej dane. Toto treba robiť. Pán minister povedal, že Česi majú problémy s vlastnou kapacitou, Maďari majú problémy s vlastnou kapacitou, žiadajú nás, aby sme im pomohli. Ale v tomto, akože pán minister, buďme trošku egoistickí. My potrebujeme pomôcť Slovákom, Slovensku, slovenskej ekonomike. Čo to znamená? Nie, čo najviac nafty, benzínu predať do Česka, nie, čo najviac nafty, benzínu predať do Maďarska. Čo z toho má Slovensko, keď to predáme do Maďarska? Akurát podiel na dani zo zisku Slovnaftu, lebo samozrejme Slovnaft to predá, zarobí, má zisk a z toho má štát podiel. Pán minister, to nestačí. My pomôžme tomu Česku, Poľsku, Maďarsku tak, že si tu naftu a benzín prídu ku nám natankovať, ku nám kúpiť. Občania, tranzitujúci, logistické firmy, jednoducho všetci. My potrebujeme, pán minister, predať čo najviac benzínu a nafty doma. Vieme ho vyrobiť a keď ho predáme doma, tak máme z toho spotrebnú daň, DPH-čku, samozrejme zisk Slovnaftu a ešte, keď sa to predá na slovenských čerpacích staniciach, veď aj tie vytvoria nejaký obrat, vytvoria nejaký zisk a zaplatia nejakú daň. Toto je, pán minister, to chytré riešenie. Toto sú prorastové opatrenia, ktoré potrebujeme. Vy nebudete mať výpadok daní, alebo štátna kasa nebude mať výpadok daní, tak sa nejak hlásim k tomu aj ja, že teda štátna kasa je dôležitá. A poviete si, že je to nula k nule. No nie je to nula k nule, pretože nižšie ceny palív vo finále budú znamenať nižšiu infláciu. To sa potešia vlastne všetci občania. Ja viem, pán minister nie, ten potrebuje práve opačne, ten potrebuje vyššiu infláciu, aby mu to požieralo trochu dlh, ale občania sa potešia, zároveň bude konkurencieschopnejšia celá ekonomika, lebo nižšie náklady, lebo lepšia pozícia voči zahraničným konkurenciám. A teda ešte raz, štát nebude mať menej. Normálne, že win-win-win situácia. Toto je chytrá smart ekonomika. Takéto opatrenia potrebujeme robiť. Včera mi tu niekto vyčítal, že veď ale celkovo to nefunguje. Jasné, my musíme pozerať na to, že my sme v špecifickej situácii, že máme obrovskú prevahu výroby nad predajom, preto nám to vie fungovať. Preto toto my vieme spraviť. Toto je nejaká konkurenčná výhoda Slovenska, ktorú nesmieme strácať, že pán minister povie, že pomôžme Česku a pomôžme Maďarsku a predajme im ten benzín, naftu a oni si tam potom budú ich štáty získavať na tom, že budú tam mať spotrebnú daň. Tuto to predajme, urobme všetko preto, aby sme im pomáhali tak, aby to kupovali u nás. Pán minister, toto treba robiť a toto pozerám aj proste na kolegov z OĽANO, ktorí jednoducho tí by len dávali ďalšie sektorové dane pre Slovnaft. Jednoducho takto tie peniaze vyberme. Nemôžeme. Kto sa čuduje Slovnaftu, že nechcel zaplatiť cez 70 % windfall tax? No kto sa im čuduje? By ma zaujímalo, kto, keby vlastnil takúto firmu, by chcel toto isté spraviť? Áno, našli tú cestu. Však podľa všetkého to majú dobre obhájené, lebo však majú dostatok zdrojov na to, aby si to obhájili. Tak ja som zvedavý, ako teda bude prebiehať ten boj pána ministra, či tých svojich, ako to nazval, 500 miliónov od nich dostane. Ja si myslím, že netreba žiadne špeciálne sektorové dane, ani pre Slovnaft, ani pre nikoho iného. Máme dostatočne vysoké štandardné dane a snažme sa to vyberať takto. Na tej spotrebnej dani, na tej DPH-čke, normálne, že aby to podporovalo ekonomiku. Toľko vlastne k tejto téme. Prečo o tom rozprávam? Pretože aj úvodné slovo pána ministra sa viedlo v tomto. Ešte raz hovorím, pán minister, treba robiť smart ekonomické riešenia. Tuto je jeden návrh. Keď najbližšie budete hovoriť, že opozícia nemá žiadne návrhy. Inak ten návrh bol aj na minulej schôdzi na zníženie spotrebných daní, ale veď viete si ho zobrať, viete si ho pripraviť akokoľvek. Treba to urobiť. Kľudne tam dajte aj sunset klauzulu, aj ja som ju tam mal. Ale urobme to ako dočasné opatrenie. A veď to vyhodnoťte. Dajte to na rok a uvidíme, čo to spraví. Tie výsledky za ten jeden mesiac, keď sme mali skutočne nižšie ceny, jasne ukázali, že to vie fungovať. No dobre a poďme teda už pomaly k tej samotnej správe o slovenskom pokroku. Tak. No. Ja by som chcel vyzvať, že skutočne skúsme tu debatovať ekonomicky, hej? Dajme tú politiku preč a debatujme tu skutočne čistú ekonomickú debatu. Prečo? Pretože pán minister nám na výbor nepríde, tam sa to úplne patrí, ale tam som ani neviem, kedy videl naposledy pána ministra. Mám taký pocit, že pri rozpočte tam asi bol, ale odvtedy nie. To ste už vlastne skoro rok. No tak takto, že ministra financií nemala, pán minister, tak. Faktickú máte. Nech sa páči. Ďalej hej, pán poslanec. Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ďakujem. Čiže ešte raz, sarka ministra financií nemala, tak nemôžete mi vyčítať, pán minister, že nechodil na výbor. To, že tam nechodil akýkoľvek iný minister, to ja poviem, minister financií má chodiť na finančný výbor a zďaleka nie jedenkrát do roka pri rozpočte. Má tam prísť podľa mňa, že koľko máme šesť schôdzí do roka, tak by tam mal sedieť šesťkrát. Takto to ja vidím. No, dobre. A teda nebol, tak preto sa uchádzam o to, že fakt bavme sa tu nie o politickej ekonómii, bavme sa o skutočnej ekonómii a bavme sa teda o vôbec ekonomických faktoch. No, výročná správa o pokroku Slovenskej republiky. Tak zoberme si to zhrnutie. Ja rozumiem, že sú nejaké externé faktory, že je tu Hormuz, že je tu vojna na Blízkom východe, je tu vojna na Ukrajine. Ja neviem, je tu kade-tade koľko ďalších problémov. Skutočne aj vysoké ceny energií sú problém, aj to priznávam, čiže sú aj externé faktory. Ale v žiadnom prípade sa nedá povedať, že sú len externé faktory. A ja, keď čítam proste tú správu o pokroku, no tak tam je v podstate úplné umytie rúk. Tam buďto sa teda hneď v prvých vetách sťažuje minister financií na predchádzajúcu vládu, čo tu zanechala a budem o tom debatovať, lebo chcem sa baviť fakt férovo. Takže sťažuje sa, že predchádzajúca vláda spôsobila problémy tejto vláde. Potom samozrejme rozpráva o nepriaznivom externom prostredí spojenom s globálnymi obchodnými bariérami. Veď to hovoril pán minister aj teda tuná, ja neviem, USA, čo ja viem, teda tieto colné vojny. Však áno, je aj to problém, ale nie len. Hej? Potom tu spomína samozrejme ďalej nepriaznivé externé prostredie a teda spomína Hormuz, spomína vojny. No ale, ak sa chceme baviť o tom, kam sa Slovensko dostalo, lebo tá ekonomika nám skutočne zastala a to som rád, že to už priznáva aj pán minister financií, keď teda ho beriem ako autora tejto správy. Tak jednoducho nedá sa to všetko zvaliť na predchádzajúcich, na externé faktory, ekonomické, vojnové, colné, všelijaké a vlastne ale teda na Slovensku sme tomuto stavu alebo ste tomuto stavu nijak nepomohli? Takto tomu mám rozumieť? Čiže, keď sa chceme baviť férovo, ekonomicky skutočne, tak treba si priznať aj to, že nás žiadna Európska únia alebo vojna už kdekoľvek nenútila zvýšiť firmám dane na 24 %, čo je firemné dane, čo je najvyššia suma zo všetkých postkomunistických krajín. Žiadna Európska únia, žiadna vojna, žiadny externý faktor nás nenútil, aby sme vyrobili, prepáč, živo, progresívnu sadzbu dane z príjmu fyzických osôb a dali tam najvyššiu sadzbu 35 %. Ktorá teda zasahuje, minister povie, že tých najbohatších zamestnancov. Ja hovorím, nie akých najbohatších. Najskúsenejších, najvzdelanejších, tých, čo pridávajú alebo čo prinášajú tým firmám najvyššiu pridanú hodnotu, tých najkľúčovejších. Tak týchto zamestnancov a tieto firmy, lebo však to samozrejme sa týka aj firmy, lebo tá platí aj tú daň, hej, v svojej superhrubej mzde, tak takto boli potrestaní. To, pán minister, nám ktorý externý ekonomický faktor toto nakázal alebo zariadil. To sú všetko interné faktory. Tí ľudia proste nebudú pracovať v ekonomike, odídu do zahraničia, nebudú robiť pre Hyundai v Tepličke, budú robiť pre, pardon, Kiu v Tepličke, ale Hyundai v Nošoviciach. A jednoducho proste zasa prídeme. Prídeme o schopných ľudí, vo finále aj tak prídete o dane a ešte raz sa pýtam, ktorý externý faktor, ktorých tu teda pár je, toto spôsobil? No žiadny. Teraz ja sa pýtam, ktorý externý faktor spôsobil to, že ste vyrobili transakčnú daň? Ktorý? Však to je rozhodnutie tuná tejto vlády a stačí počúvať každého jedného zamestnávateľa, každého jedného občana, že to proste je problém. A potom príde pán minister pôdohospodárstva Takáč a ten povie, že transakčná daň zaujíma len firmy. Inak, že máme 700 000 firiem a každá má nejakého občana, ktorý ju vlastní, riadi. Tak akože to, čo je? Samozrejme, že transakčná daň zaujíma každého jedného občana, lebo aj občan je firma a potom samozrejme, keď to zvýši ceny, čo zvýši a infláciu to zvýši, tak to zaujíma každého jedného občana, dokonca aj občana Takáča, že to zvýši ceny. No on má ten čarovný košík a má vyšší plat, tak možno to až tak netrápi, ale malo by, hej? Takže sú tu aj externé faktory a nie je ich málo, ktoré spôsobili, že tá naša slovenská ekonomika jednoducho nefunguje. Prestala fungovať, prestala rásť, nemáme žiadne zahraničné investície. No kto by išiel investovať do krajiny, ktorá má najvyššie dane široko-ďaleko? A toto všetko, toto všetko mi tu chýba, ako niečo v tej správe z toho nájdeme. Ale v tom zhrnutí nie je nič. Tam je vlastne povedané, že vláda asi teda podľa všetkého robí najlepšiu politiku na svete, dokonale konsoliduje, ale vlastne nedarí sa to, lebo externý svet alebo predchádzajúca vláda. Toto skutočne nie je ekonomická debata. Toto je čisto politická debata, ktorá jednoducho by tu nemala byť, hej? Takisto aj tie teda tie úvodné grafy. Ja, mne by sa tam pýtalo, keď tam vidíme ten deficit každoročný, tak prečo to začína rokom 24? Veď kľudne tam mohli byť, ja neviem, od roku 2020 alebo akokoľvek, aby sa to dalo nejak porovnať, lebo potom by už zasa tie čísla, ktoré tam vláda ukazuje, vyzerali inak. Takisto aj ten rast dlhu. Čiže nepáči sa mi, že ešte aj takáto správa, ktorá vo finále ani nie je tak pre nás, ale ide do únie, vlastne je úplne, že celá zabalená do takýchto politických floskul. No, ale ja som povedal a teda, keď to vyzývam, tak chcem aj ja tak začať, aby sme sa skutočne bavili ekonomicky. Slovensko nikdy nemalo prebytkový alebo aspoň vyrovnaný rozpočet. Čiže Takýchto politických politických floskúl. No, ale ja som povedal a teda tak, keď to vyzývam, tak chcem aj ja tak začať, aby sme sa skutočne bavili bavili ekonomicky. Slovensko nikdy nemalo prebytkový alebo aspoň vyrovnaný rozpočet. Čiže vo finále do nejakej miery je obžaloba každej jednej vlády, že jednoducho nedokázala zabezpečiť rozpočet, ktorý by bol aspoň vyrovnaný. Čiže toto toto si treba povedať, ja si to dovolím, času mám samozrejme dosť, takže dovolím si to prejsť a začnem od roku 1998. No, v roku 1998 to bol vlastne koniec mečiarizmu. Slovensko bolo čierna diera Európy. Bohužiaľ, veľa aj ekonómov prirovnáva dnešnú situáciu Slovenska práve k tomu roku 1998, to len akoby odbočka, lebo, bohužiaľ, to tak z veľkej časti je. No každopádne v roku 98 bol ten deficit 5,4 % hrubého domáceho produktu. No, OK, bol, na konci roka boli voľby a roky 99, 2000, 2001 bol skutočne takisto veľký deficit. V 99: 7,3, v 2000: 12,7, v 2001: 7,7. Áno, bola vláda reformná, niečo im šlo, niečo im nešlo. Keby sme to zobrali len takto z voleja, tak povie, no boli neúspešní, veď ešte zvýšili deficit, ktorý bol za Mečiara, hej? No, treba si napríklad zapamätať, že vtedajšia vláda len 110 miliárd vtedajších slovenských korún dala na oddlženie bánk, na stabilizáciu bankového sektora a jednoducho na to, aby banky fungovali. Z toho inak dodnes deň žijeme, že tá chrbtová kosť každej ekonomiky, nielen slovenskej, čo je finančný sektor, proste je zdravý a funguje. Zasa ten sektor, ktorému vládnu, koalíciu nič iné nenapadne, než im spraviť nejakú dodatočnú sektorovú daň, než proste rozprávať, aké majú brutálne zisky, ale zrátať 24 bánk dokopy a jednoducho hovoriť, že ako je to zlé. Buďme radi, že ten bankový sektor funguje. Čiže toto boli vysoké deficity. No, rok 2002 je zaujímavý. Tam bol 8,4, to už bolo vlastne ďalšie funkčné obdobie, ale už prišla vláda, ktorá skutočne bola proreformná. Už tam nebola tá vtedajšia Strana demokratickej ľavice, už sa skutočne začali robiť reformy. No a pán minister, v roku 2003 bol deficit len 2,3 %. Pokles v roku 2002 bol 8,4 a v roku 2003 bol 2,3, pokles o 6 %. Nie desatín, o 6 %. Čiže tie reči, že, že veď to sa nedá ten deficit znížiť, lebo skutočne aj slovenské reálie ukázali, že sa dá deficit znížiť aj o 6 % medziročne, hej? Dá sa to. No, dobre, vtedy boli tie reformy, ktoré zo Slovenska urobili tigra, rovná daň, to isté, čo navrhujeme aj teraz, firemná daň rovná, daň z príjmu zo závislej činnosti pre zamestnancov rovná daň, dokonca aj len jedna sadzba DPH-čky. To Slovensko začalo fungovať, tie deficity boli 2,4, 2,9, 3,6. Samozrejme, aj tu určite mohli byť menšie, ale teda boli výrazne nižšie. No až prišiel rok 2008. Ešte na konci roku 2008 si každý myslel, ako všetko dobre funguje, svet funguje, Slovensko funguje, všetko bude v poriadku. A došla svetová finančná kríza a Slovensko malo v roku 2009 a následne aj v roku 2010 8,2 % deficit a 7,4 % deficit. Čiže zasa nejaké ponaučenie. Kde sú nejaké tie rezervy? Kolegovia, kde beriete tú istotu, že teda to ten externý protivietor sa nestane takým, že skutočným, ale že vážnym, hej? Slovensko dnes nemá žiadne rezervy, lebo v relatívne rozumných časoch máme ten deficit fakt brutálne vysoký. Ale skutočne môže sa stať, môže sa stať aj to, zasa opačne, v roku 2009 bol deficit o 6 % medziročne vyšší než rok predtým. Dobre, nejdem menovať úplne tie vlády, ale jednoducho každá vláda tam má nejaký svoj podiel. Niečo sa im dá povedať, že sa urobilo dobre, niečo zle. No potom začali zrazu už čoraz lepšie časy, to už pomaly vládli od toho roku 2012 tuná smeráci. A áno, zasa rok 2017: 1 % deficit, rok 2018: 1 % deficit, rok 2019: 1,2 % deficit. Čiže na pohľad to vyzeralo veľmi dobre. Aj sa to akoby do nejakej miery dá pochváliť, ale zasa sa treba pozrieť na ten okolitý svet. Väčšina okolitých krajín v týchto rokoch mala skutočne rozpočtové prebytky a znižovali tie dlhy, ktoré vznikli v tej svetovej kríze predtým a chystali sa na ďalšiu krízu. Čiže tu zasa tá obžaloba už aj aktuálneho pána ministra je, že tie dobré časy skutočne nevyužili na prebytkový rozpočet, na zníženie deficitu, na zníženie dlhu a jednoducho stále stále stále sa išlo v deficitnom financovaní. No a už sa blížime do takej tej reality, ktorú si už pamätajú aj nie ekonómovia, rok 2020. Prišiel covid. OK, prišla kríza a zasa zrazu už bol teda deficit 5,3 % v roku 2020 a v roku 2021: 5,1 %. Áno, boli sme súčasťou vlády a ja by som tu mohol povedať, svetová kríza, vážna kríza, skutočne celý svet zastal, ale aj tu poviem, že určite sa to dalo robiť lepšie. Jasné, zasa, keď sa porovnáme, aj okolité krajiny sa zadlžili, len ono to nie je tak jednoduché, že teda zadlžiť sa, ale treba sa vždy pozerať, ako sú tie financie využité. Lebo to zadlženie môže znamenať, že sa investuje, prinesie to dodatočnú hodnotu, donesie to nejaký multiplikátor a donesie to potom vo finále ďalšie peniaze, alebo sa to minie. Čiže tá realita je tá, že áno, aj tu hovorím, že nebolo to dobré, aj vtedy sa dalo hospodáriť lepšie, kolegovia. Snažím sa byť férový, teraz frflem aj na našu vládu, ktorej sme boli súčasťou. Nemali sme ministra financií, ale jednoducho boli sme súčasťou vlády a hovorím, že ani to nebolo rozpočtové hospodárenie rozumné. Posuňme sa ďalej. A to je už ten rok 2022, ktorý napríklad pán minister tam už nerád chce vidieť, lebo aj tá Matovičova alebo vtedy už asi Hegerova vláda mala deficit len len 1,6 %. Zasa by sa dalo povedať a takto aj bolo prezentované, že jasné, všetko sa robí dobre, zrazu to celé funguje a deficit sa znížil a už to tak bude naveky. No, bohužiaľ nie, upozorňoval som na to vtedy, poviem to aj teraz. To sú tie časy inflačné, hej? Keď v roku 2022 skutočne bola vysoká vysoká inflácia. A jedna zo základných ekonomických poučiek: inflačné príjmy predbiehajú inflačné výdavky. A k tomu sa viaže ďalší taký ekonomický príbeh a to je proste chyba naivného ekonóma, ktorý si myslí, že v tej inflácii tie inflačné príjmy rastú, hej, a rastú, rastú a že takto to bude a že vlastne už je problém vyriešený a výdavky nevzrastú. Bohužiaľ, vzrastú aj výdavky, len to o niečo dlhšie trvá. Takže ten rok 2022 bol deficit 1,6 %, ale ešte raz, ani na to sa nedá byť hrdý. Zasa teda už sme vo vláde neboli, ale teda boli sme plus-mínus pri tom. Ani toto sa nedá hovoriť o tom, že hurá, ako sa to dobre robilo. Nerobilo sa to dobre ani vtedy. Jednoducho ten deficit bol nižší preto, pretože bolo veľa inflačných príjmov. Keď raz sú potraviny alebo čokoľvek o 10 % drahšie, no tak z toho vyberiete aj viacej DPH-čky a príde viacej do rozpočtu. Ale tie výdavky si počkajú. Bohužiaľ, to sa stalo v roku 2023. To si tu pamätáme, tú legislatívnu smršť, keď si tuná aj kolegovia z OĽANO mysleli, že vlastne všetko všetko bude v poriadku, že na všetko už teraz zrazu máme, však deficit je malý, tak sa urobilo, áno, kopa nových výdavkov. No a ten deficit teda stúpol. Zasa, aby som bol férový ku všetkým, stúpol na 5,3 %, ale z toho 1 % už pridala nová vláda na konci. Už tam v tom vlastne, ako začali november, december, výrazne vzrástli výdavky, takže jednoducho tých 5,3 % v roku 2023 už bolo spojené aj s novou vládou. No, a teraz už sme v roku 2024, kedy ten deficit ešte stúpol. Jednoducho, a tu už pokračujem kritikou zasa sem. Nerobíte to ani vy dobre. Skutočne nie a ten deficit to jednoducho ukazuje. Ukazuje, ukazuje to, že, že ukazuje, že ste ho ešte zvýšili. A jednoducho navyše ste zvýšili ešte výrazne aj výdavky. Čiže áno, zvýšili ste príjmy. To sú tie nové dane, nové odvody a ja neviem, vyššie pokuty, vyššie poplatky, všetko, ale vo finále proste ste vyrábali aj kopu nových nových výdavkov a ten výsledok je jednoducho zlý. A zasa by sa dalo ale pozerať, že veď dobre. Možno ten deficit proste alebo tie výdavky, že budú slúžiť na nejaké investície, na niečo, čo povedzme pomôže aj rastu ekonomiky, aj pomôže budúcim výnosom. Ale, bohužiaľ, nie, tu si zasa treba sa pozrieť na Poľsko, ktoré aj to má vysoký deficit, aj to sa výrazne zadlžuje, ale im sa to darí prenášať aspoň do relatívne alebo teda hodne vysokého hospodárskeho rastu. To je jednoducho to, čo sa, čo sa, čo sa tu nedarí. A už sme vlastne teda v tomto roku a ten deficit 4,5 %. OK, minister povie, že teda je tu nejaký pokrok, že ten deficit sa podarilo znížiť, že keby nerobil nič, by bolo, ja neviem, 7 %, čo ja viem čo. No tak za prvé, tá debata, že keby nerobil nič, nie je férová. Akože, veď nemôže minister financií nerobiť nič, keď má okrem iného teda výplatu. Proste niečo robiť samozrejme musí, hej? A čo robil je to, že len zvyšoval príjmy. Takto to inak, akože ja som rád za to priznanie, lebo keď si teda prečítate tú správu o pokroku, tak je tam napísané, že väčšina tých konsolidačných opatrení bola na príjmovej stránke rozpočtu. Proste bola, normálne, páni kolegovia, netreba to už proste ďalej akokoľvek maľovať. Treba si tú správu prečítať a samo Ministerstvo financií priznáva, že teda áno, zvýšilo dane. Oni to balia do tej konsolidácie, ale teda reálne zvýšením všetkých daní, na ktoré sa pozriete, ešte raz to poviem: firemná daň, daň z príjmu fyzických osôb, DPH zvýšená, transakčná daň nová, daň zo sladených nápojov nová, poplatky vyššie, pokuty vyššie. Jednoducho väčšina týchto opatrení bola na príjmovej stránke. Kolegovia, a keby ste ale teda aspoň nezvyšovali výdavky, tak by to bolo vidieť v tom skutočnom znížení deficitu. Ale to sa jednoducho nestalo, pretože popri tom, že vyberáte zásadne viac od každého jedného občana, od každej jednej firmy, od všetkých, tak zároveň vyrábate nové ďalšie výdavky. A Slovensko malo, čo je možno zasa mrzuté, že, aby som bol férový, tak, keď sa pozriem, tak dnes vlastne celé tie európske finančné pravidlá, popritom, že stále platí, že deficit by síce nemal byť vyšší ako 3 %, dlh by nemal byť vyšší ako 60 %, tie klasické maastrichtské kritériá, tak, bohužiaľ, tie pravidlá sa zmenili tak, že dnes, a o tom tá správa tiež hovorí, je, že sa teda berie rast čistých výdavkov. A európske pravidlá umožňujú nejaký rast čistých výdavkov. No a pre Slovensko proste je tá metrika jednoducho tak nešťastná, že vlastne z tohto pohľadu to Slovensko jednoducho spĺňa tieto pravidlá. Napriek všetkému, čo to spôsobilo, napriek obrovskému zaťaženiu občanov, napriek kope neefektívnych výdavkov, napriek zastavenej ekonomike, čo nás bude ale, že sakra mrzieť, alebo už nás teda mrzí, tak jednoducho z pohľadu európskych platných pravidiel finančnej disciplíny sme vlastne na tom OK, hej? Spĺňame tie pravidlá. Len to nie je tým, že sa robí niečo dobré, ale tým, že tie pravidlá sú jednoducho príliš príliš mäkké. A tu by skutočne bolo dobré sa zasa pozrieť na to Slovensko, pozrieť sa aj na tie vnútorné faktory a jednoducho začať niečo skutočne reálne robiť. Lebo tie prorastové opatrenia, keď sa na to pozriem, to zasa je téma, ktorá by mala byť. Pán minister financií, prvé, čo povie, však vlastne jeho to nezaujíma, lebo to dostala pani ministerka Saková na úlohu. Súhlasím, len teda ja som presvedčený, že toto, keby povedal minister financií, tak premiér by mal okamžite buchnúť po stole a povedať, že nechcem takéhoto ministra financií. Ako je to, že ho to nezaujíma? Veď keď tá ekonomika proste nefunguje, keď je zastavená, veď nechodia ministrovi financií dostatočné príjmy. Je menej výberu DPH, je nižšia firemná daň, nerastie dostatočne príjem dane z príjmu fyzických osôb. Jednoducho štát nemá peniaze, tak ako to, že ho to nezaujíma? Podľa mňa by ho to malo zaujímať. Veď minister to hovorí, že Príjmy. Je menej výberu DPH, je nižšia firemná daň, nerastie dostatočne príjem z dane z príjmu fyzických osôb. Jednoducho štát nemá peniaze. Tak ako to, že ho to nezaujíma? Podľa mňa by ho to malo zaujímať. Veď minister to hovorí, že ho to nezaujíma. Takže aj včera, predvčerom na tlačovke. Čiže samozrejme, že to ministra financií musí a malo by ho to zaujímať. Ja len, kolegovia, spomeniem, že keď to celé začalo na začiatku roka, keď ste sami pochopili, že teda ten rast ekonomiky skutočne za minulý rok bol 0,8, hej? Nula niečo, čiže nič, že to nebolo tých 2,2, ktoré ste plánovali, že to bude. Tak akože tam áno, došlo k precitnutiu aj na strane koalície a povedalo sa, že prídu, prídu prorastové opatrenia pre rok 2026. Dnes, keď vás počúvam hovoriť o tej kolumbovej žene, o tých prorastových opatreniach, už sa nehovorí, že 2026. No logicky, lebo máme koniec mája, nič tu nemáme. Na tejto schôdzi, no bodaj by niečo prišlo, ale aj tak to budú len tie také tie čajové, bez vplyvu na štátny rozpočet. Jednoducho už sami hovoríte, aj minister hovorí, opatrenia, ktoré majú vplyv na štátny rozpočet, tak tie budú prijímané v septembri, ergo v rozpočte, ergo pre budúci rok. Takže tá realita je, že prorastové opatrenia pre tento rok nie sú žiadne a keď budú nejaké prijaté, tak skutočne tu sú minimálne. Ten balík, ten tajný balík je možno to nazvať, že vykuchané kilečko, by som to nazval, ale hodne vykuchané, alebo sa to dá nazvať, že protibyrokratický balík. OK, sú tam nejaké opatrenia. Sú tam aj fajn opatrenia, však to zas akože kľudne prísť nám. Len to jednoducho nestačí na to, aby to tie hlboké štrukturálne problémy Slovenska, ktoré boli spôsobené nešťastnou nesprávnou konsolidáciou. Nech to akokoľvek pozitívne v tej správe maľujete, nešťastnou nesprávnou škodlivou konsolidáciou proste toto spôsobili. No. A ja by som možno povedal taký jeden ideový príklad toho prorastového balíčka. Tak je tam jedno opatrenie. Použijem toto, lebo tu vidím pána ministra financií, aj keď ma nepočúva. Že zrušenie toho oznamu o povinnej evidencii tržieb. To je ten oznam, kolegovci, ktorý ste vlani na konci roka prijali a teraz každý si tú A4 musel vytlačiť. Pri každej pokladni to visí, tento oznam. Viete, na čo prišla pani ministerka Saková? Že je to formálna povinnosť, ktorá ničomu nepomáha a jednoducho nič neprináša, práve naopak, prináša podnikateľom byrokraciu. Neuveríte, toto tam napísala samotná pani Erika Saková. Škoda, že sme vám to všetci hovorili, aj tu vidím tu kolegov, ktorí sme tu. Všetci sme vám hovorili, že takéto niečo, že je to nezmyselné, že to nič nepomôže, načo to robíte, že len zaťažujete podnikateľov. No dobre, tak hurá. Tak jednoducho teraz teda sa to ide zrušiť, ale ruku na srdce, kolegovci. Je to prorastové opatrenie? Ako to môže byť prorastové opatrenie? Taká povinnosť tu nebola a keď ju teda slávnostne zrušíte, inak, že toto ste mali zrušiť v druhom čítaní na výbore niekde okamžite, normálne, že bez rečí, všetci by sme zavreli oči a tešili by sme sa, že takúto drobnosť ste zrušili okamžite, tak proste by to čo pomohlo, nepomohlo? To nie je prorastové opatrenie. Ďalšie, tak čo ma tak z hlavy napadá, je tam, že zníženie výšky sankcií za nedodanie štatistických údajov pre Štatistický úrad Slovenskej republiky. A komentár pani Sitek Sakovej, že ich máme najvyššie v Európskej únii. Najvyššie pokuty za to, že firma nedodá štatistické údaje Štatistickému úradu. Takže ja hovorím, že paráda. Ak ich chcete znížiť, super, ale ja sa pýtam, toto je prorastové opatrenie? Toto pomôže, že teda už budú nižšie pokuty? Za prvé, ste to mali spraviť 2,5 roka dozadu a za druhé, nie, že znížiť pokuty. Reálne, keby niečo aspoň trochu pomohlo, kolegovia, je pozrieť sa na ten zoznam toho štatistického zisťovania a 80 % z toho škrtnúť, čiže nie znížiť pokutu, zrušiť povinnosť reportovať Štatistickému úradu. Vo finále sú to všetko dáta, ktoré si ten Štatistický úrad vie zistiť, či už zo Sociálnej poisťovne, zo zdravotnej poisťovne, ja neviem, z Eurostatu, odkiaľkoľvek, hej? Všetko sú to dáta, ktoré sú k dispozícii. Toto je opatrenie – znížiť pokutu. Proste, keby ste tam aspoň napísali, že znížite množstvo toho potrebného štatistického vykazovania, sledovania. Dobre. Ďalšie opatrenie je tam, že znížiť výšku sankcií pre podnikateľov. Kolegovci, viete, že ste nerobili 3 roky nič iné, než ste výšku sankcií pre podnikateľov zvyšovali? Že ste zvyšovali akýkoľvek poplatok, existuje asi 1000. Julo, koľko? 924 poplatkov sa zvýšilo tak nejak. Cez 900 poplatkov ste zvýšili. Cez 900 poplatkov. Pokuty? Aká pokuta existuje? Tá bola vynásobená tromi až piatimi. Ten zákon o evidencii tržieb, zasa vidím tu ministra financií, tak budem pozerať do toho finančného. Veď ten ste prijímali niekedy v decembri, platí od januára. Sankcie ste tam zvýšili troj- až päťnásobne. Tá pokuta, ktorú dostal ten Langoš bez mäkčeňa, inak po maďarsky je to bez mäkčeňa správne, tak tam bola 1500 €. Viete, koľko to bolo ešte predtým? 300. Tak ale som rád, že to vám zasa to Slovensko ukázalo, že takto to byť nemôže, hej? Ešte aj teda šéf Finančnej správy, ktorý teda obhajoval, ako on nemá inú možnosť, však nemá. Bola to najnižšia pokuta, ktorú mohol dať. Ako to teda obhajoval, ako tam bolo veľa iných pochybení. No tak potom zasiahol premiér, lebo pochopil, že toto je kauza, ktorá sa týka aj jeho. Zrazu pán Kyselica zasalutoval a pokuta bola zrušená. Inak ani takto by to nemalo byť. Toto tiež nie je to, ako by sa malo nakladať s právom, hej? Právo by malo byť férové. Takže ale aj toto sú veci, tak hurá, vidím v tom protibyrokratickom alebo proradostnom balíčku, akokoľvek ho už nazveme, že teda chcete znížiť výšku sankcií pre podnikateľov. Hurá, som rád, dobre. Potom sú tam opatrenia typu, že zrevidovať staré STN normy. Výborne. Škoda, že sa to nezačalo robiť tri roky dozadu, ale teraz zase, že zrevidovať STN-ku, slovenskú technickú normu, a to teraz, že čo? Chcete to dať najbližší týždeň na vládu alebo za dva týždne to zvládnete? To nepotrebuje zasa už žiadnu oponentúru, žiadny celý proces? Čiže to je zasa opatrenie, ktoré je vo svojej podstate výborné aj vie pomôcť, ale nezrealizovateľné v horizonte, ako hovoríte, že to chcete v nejakom rýchlom čase dať na vládu. Proste takéto veci sú tam. Systémová revízia BOZP. Jednoznačne, tam je obrovský priestor znížiť množstvo byrokracie, zrušiť zdravotné prehliadky v prvej, druhej kategórii, znížiť množstvo buzerácie, proste všetkých kadejakých podmienok, čo tam je. Určite áno. Ale zasa, toto nie je niečo, čo viete dať v jednom súhrnom balíčku v nejakom rozumnom čase a ešte najlepšie v skrátenom legislatívnom konaní. Kolegovia, tak ako v tej správe nevidím žiadnu víziu, žiadne to buchnutie po stole, aby minister financií povedal, že takto ja tomu Slovensku pomôžem, takto zachránim to Slovensko, ja tam nič nevidím. Ukazuje to tento balíček, tú bezmocnosť, neschopnosť, akokoľvek to nazvem. Ukazuje to, že keď tu má rozprávať minister, mal 10 minút ako predkladateľ v správe o pokroku, nepovedal nič k sebe. Tretie slovo bola, že opozícia a benzín. Ako zasa, ja tu chcem mať ministra financií, ktorý sa sem postaví a povie: „Toto je tá vízia, toto sú tie opatrenia a toto pomôže Slovensku.“ A proste diskutujme o tom, možno, že skutočne pomôžu alebo nepomôžu, ale len si minister myslí, že by mohli pomôcť, ale že by s niečím prišiel. Neprišiel s ničím. Keď boli v Haniske včera či predvčerom. Včera. Včera. Veď tam ho regionálni novinári po štvrtej otázke vlastne krútili hlavami. Nevedel ani im povedať minister financií, že čo teda spraví, aby sa tá slovenská ekonomika naštartovala. No celé, celé, celé proste beznádejné. Pán minister, čiže vy máte ešte, myslím, 40 minút, či koľko to vychádza, ako v rozprave, neviem teraz presne, koľko je to. Poďte, skúste vystúpiť ešte raz. Povedzte vašim kolegom, povedzte nám všetkým, čo skutočne vieme spraviť, okrem toho, že sa teda sťažujete, že máme protivietor a čo ja viem čo. Každá kríza, pán minister, je aj príležitosť, nielen hrozba. Zo všetkého sa dá vyjsť silný, silnejší, lepší, ale treba prísť s niečím. Treba mať nejakú víziu, treba niečo povedať, treba niečo vedieť, treba dať prípadne priestor tým, ktorí to vedia. Stále ešte aj na Ministerstve financií sú ľudia, ktorí vedia s niečím prísť. Ale celé je to prekrývané takouto politickou ekonómiou. Verím, budem už končiť, verím, že snažil som sa skutočne byť férový, snažil som sa skutočne popisovať ten tu lesk a biedu každej jednej vlády, vrátane tej, ktorej sme my boli súčasťou. Pretože to, kde sme, skutočne nie je, že len vďaka Matovičovi alebo len vďaka Kamenickému alebo len vďaka Radičovej, to je tiež také populárne. Každý niečo urobil dobre, každý niečo urobil zle, ale pozerajme na tie fakty a pozerajme na tie fakty, že aktuálne to skutočne aktuálny minister financií robí najhoršie, ako to ide. Práve preto, že nám nerastie ekonomika. To je taký ten parameter, ktorý dokáže každý. A keď v treťom roku vládnutia minister hovorí, že slovenská ekonomika bude rásť. Tak akože fakt mi je to ľúto, lebo bude rásť, čo, keď už bude ďalší minister. Pán minister, veď tri roky máte tu opraty, tri roky ste mohli niečo spraviť a dopadlo to tak ako vždy. Ďakujem pekne za pozornosť. Ďakujem. Faktická.

Kolegyne, kolegovia, no. Ideme teda prerokovávať alebo prerokovávame správu o pokroku. Pán minister to viac-menej tak akoby „skipol“ a išiel, povedzme, in medias res, ale teda k benzínu, ale dobre, nevadí, veď v poriadku. Tak myslím si, že ja to tiež tak urobím na začiatok, že teda budem reagovať na ten, na ten benzín, pretože to skutočne veľmi spolu súvisí. No. Slovensko má rafinériu. Máme rafinériu s dostatočnou kapacitou, asi tak, že 65 % vyvážame produkcie a 35 % spotrebúvame doma. Zároveň máme, a to buďme radi, že máme skutočne už teda aj tú východnú rúru, aj západnú rúru, že máme dostatok kapacít. To momentálne platí. No a teraz vlastne, že čo by sa malo robiť. Ja som presvedčený, že treba nerobiť dogmatickú ekonomiku, ktorú teda v tomto prípade vidím aj od pána ministra financií. V žiadnom prípade nebudeme znižovať dane. Proste my tie dane potrebujeme, nech to stojí, čo to stojí. Neidem reagovať na to, či má alebo nemá nejaké vzťahy so Slovnaftom v tom. Ja inak som presvedčený, že je normálne, aby komu V tomto prípade vidím aj od pána ministra financií. V žiadnom prípade nebudeme znižovať dane. Proste my tie dane potrebujeme. Nech to stojí, čo to stojí. Nejdem reagovať na to, či má alebo nemá nejaké vzťahy so Slovnaftu. Ja inak som presvedčený, že je normálne, aby komunikovala vláda akákoľvek s kapitánmi ekonomiky. Nech sú akíkoľvek. Proste to jednoducho treba. Čiže to, že sa stretne minister so šéfstvom Slovnaftu, tomu ja skôr poviem, že dobre spravil, nie, že by som mu to vyčítal. Len sa musí stretávať teda so všetkými kapitánmi. To je úplne v poriadku, hej? Rovnako tu ani to OĽANO proste nerobí dobrú ekonomiku, lebo aj to je dogmatická ekonomika. Proste dávanie tých windfall tax. Ako ja si tam pamätám tých 75 či 70 %? 75 to bolo? No, proste tá posledná sadzba bola cez 70 %. To je niečo absurdné. To je inak štátne výpalníctvo, nie windfall tax, hej? Európska únia hovorila o 33 % ako o nejakom rozumnom. Čiže jednoducho, ak sa chceme Slovensko niekam dostať a v tom sa bavíme o tom pokroku, tak proste potrebujeme robiť smart ekonomiku, chytrú ekonomiku a teda, že všetci, respektíve ten, kto v danom momente vládne. No, čo tu znamená v tomto prípade chytrá ekonomika. No, znamená to, že nie je pravda to, čo hovorí minister, že nižšie sadzby automaticky znamenajú nižšie daňové výnosy. V skutočnosti v tom benzíne a nafte sme výnimoční, lebo máme vysokú kapacitu a z toho treba vychádzať. Keď si pozrieme aprílové dáta, aprílové dáta, tak výnos dane spotrebnej dane z benzínu a nafty stúpol o 22 %. To je akože zásadný nárast, ktorý je ale krytý zvýšením predaja. Spotrebná daň sa viaže na l, nie na cenu, takže to je tam jasne povedané, že sme dokázali ako Slovensko na našom území predať zásadne o 22 % viac palív ako apríl pred rokom, aby to teda bolo porovnateľné. Ten výnos bol teda fakt o 22 % vyšší. A proste bol vyšší. Prečo to bolo? Lebo sme mali nižšie ceny, lebo za A Slováci tankovali doma, slovenské logistické firmy tankovali doma, Poliaci tankovali u nás až tak, že nestíhalo sa tam zavážať. To isté proste tankovali aj Česi. Jednoducho tankovalo sa na Slovensku. Dneska, bohužiaľ, sme už tú výhodu stratili. A ja hovorím, pán minister, že správne riešenie je znížiť spotrebnú daň z benzínu a nafty na európske minimá, čo nám zabezpečí, že budeme mať opäť najnižšie ceny v regióne a tomu potom vedia pomôcť aj samotní predajcovia, lebo o tom to je, aby sme mali najnižšie ceny v regióne. A aby sme jednoducho dokázali predať viac. Možno už nebudeme mať nárast, ale nebudeme mať ani výpadok, pretože nárast objemu predaja jednoznačne vykryje vlastne ten nižší jednotkový výnos zo spotrebnej dane. Toto treba robiť. Pán minister povedal, že Česi majú problémy s vlastnou kapacitou, Maďari majú problémy s vlastnou kapacitou, žiadajú nás, aby sme im pomohli. Ale v tomto, akože pán minister, buďme trošku egoistickí. My potrebujeme pomôcť Slovákom, Slovensku, slovenskej ekonomike. Čo to znamená? Nie, čo najviac nafty, benzínu predať do Česka, nie, čo najviac nafty, benzínu predať do Maďarska. Čo z toho má Slovensko, keď to predáme do Maďarska? Akurát podiel na dani zo zisku Slovnaftu, lebo samozrejme Slovnaft to predá, zarobí, má zisk a z toho má štát podiel. Pán minister, to nestačí. My pomôžme tomu Česku, Poľsku, Maďarsku tak, že si tu naftu a benzín prídu ku nám natankovať, ku nám kúpiť. Občania, tranzitujúci, logistické firmy, jednoducho všetci. My potrebujeme, pán minister, predať čo najviac benzínu a nafty doma. Vieme ho vyrobiť a keď ho predáme doma, tak máme z toho spotrebnú daň, DPH-čku, samozrejme zisk Slovnaftu a ešte, keď sa to predá na slovenských čerpacích staniciach, veď aj tie vytvoria nejaký obrat, vytvoria nejaký zisk a zaplatia nejakú daň. Toto je, pán minister, to chytré riešenie. Toto sú prorastové opatrenia, ktoré potrebujeme. Vy nebudete mať výpadok daní, alebo štátna kasa nebude mať výpadok daní, tak sa nejak hlásim k tomu aj ja, že teda štátna kasa je dôležitá. A poviete si, že je to nula k nule. No nie je to nula k nule, pretože nižšie ceny palív vo finále budú znamenať nižšiu infláciu. To sa potešia vlastne všetci občania. Ja viem, pán minister nie, ten potrebuje práve opačne, ten potrebuje vyššiu infláciu, aby mu to požieralo trochu dlh, ale občania sa potešia, zároveň bude konkurencieschopnejšia celá ekonomika, lebo nižšie náklady, lebo lepšia pozícia voči zahraničným konkurenciám. A teda ešte raz, štát nebude mať menej. Normálne, že win-win-win situácia. Toto je chytrá smart ekonomika. Takéto opatrenia potrebujeme robiť. Včera mi tu niekto vyčítal, že veď ale celkovo to nefunguje. Jasné, my musíme pozerať na to, že my sme v špecifickej situácii, že máme obrovskú prevahu výroby nad predajom, preto nám to vie fungovať. Preto toto my vieme spraviť. Toto je nejaká konkurenčná výhoda Slovenska, ktorú nesmieme strácať, že pán minister povie, že pomôžme Česku a pomôžme Maďarsku a predajme im ten benzín, naftu a oni si tam potom budú ich štáty získavať na tom, že budú tam mať spotrebnú daň. Tuto to predajme, urobme všetko preto, aby sme im pomáhali tak, aby to kupovali u nás. Pán minister, toto treba robiť a toto pozerám aj proste na kolegov z OĽANO, ktorí jednoducho tí by len dávali ďalšie sektorové dane pre Slovnaft. Jednoducho takto tie peniaze vyberme. Nemôžeme. Kto sa čuduje Slovnaftu, že nechcel zaplatiť cez 70 % windfall tax? No kto sa im čuduje? By ma zaujímalo, kto, keby vlastnil takúto firmu, by chcel toto isté spraviť? Áno, našli tú cestu. Však podľa všetkého to majú dobre obhájené, lebo však majú dostatok zdrojov na to, aby si to obhájili. Tak ja som zvedavý, ako teda bude prebiehať ten boj pána ministra, či tých svojich, ako to nazval, 500 miliónov od nich dostane. Ja si myslím, že netreba žiadne špeciálne sektorové dane, ani pre Slovnaft, ani pre nikoho iného. Máme dostatočne vysoké štandardné dane a snažme sa to vyberať takto. Na tej spotrebnej dani, na tej DPH-čke, normálne, že aby to podporovalo ekonomiku. Toľko vlastne k tejto téme. Prečo o tom rozprávam? Pretože aj úvodné slovo pána ministra sa viedlo v tomto. Ešte raz hovorím, pán minister, treba robiť smart ekonomické riešenia. Tuto je jeden návrh. Keď najbližšie budete hovoriť, že opozícia nemá žiadne návrhy. Inak ten návrh bol aj na minulej schôdzi na zníženie spotrebných daní, ale veď viete si ho zobrať, viete si ho pripraviť akokoľvek. Treba to urobiť. Kľudne tam dajte aj sunset klauzulu, aj ja som ju tam mal. Ale urobme to ako dočasné opatrenie. A veď to vyhodnoťte. Dajte to na rok a uvidíme, čo to spraví. Tie výsledky za ten jeden mesiac, keď sme mali skutočne nižšie ceny, jasne ukázali, že to vie fungovať. No dobre a poďme teda už pomaly k tej samotnej správe o slovenskom pokroku. Tak. No. Ja by som chcel vyzvať, že skutočne skúsme tu debatovať ekonomicky, hej? Dajme tú politiku preč a debatujme tu skutočne čistú ekonomickú debatu. Prečo? Pretože pán minister nám na výbor nepríde, tam sa to úplne patrí, ale tam som ani neviem, kedy videl naposledy pána ministra. Mám taký pocit, že pri rozpočte tam asi bol, ale odvtedy nie. To ste už vlastne skoro rok. No tak takto, že ministra financií nemala, pán minister, tak. Faktickú máte. Nech sa páči. Ďalej hej, pán poslanec. Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ďakujem. Čiže ešte raz, sarka ministra financií nemala, tak nemôžete mi vyčítať, pán minister, že nechodil na výbor. To, že tam nechodil akýkoľvek iný minister, to ja poviem, minister financií má chodiť na finančný výbor a zďaleka nie jedenkrát do roka pri rozpočte. Má tam prísť podľa mňa, že koľko máme šesť schôdzí do roka, tak by tam mal sedieť šesťkrát. Takto to ja vidím. No, dobre. A teda nebol, tak preto sa uchádzam o to, že fakt bavme sa tu nie o politickej ekonómii, bavme sa o skutočnej ekonómii a bavme sa teda o vôbec ekonomických faktoch. No, výročná správa o pokroku Slovenskej republiky. Tak zoberme si to zhrnutie. Ja rozumiem, že sú nejaké externé faktory, že je tu Hormuz, že je tu vojna na Blízkom východe, je tu vojna na Ukrajine. Ja neviem, je tu kade-tade koľko ďalších problémov. Skutočne aj vysoké ceny energií sú problém, aj to priznávam, čiže sú aj externé faktory. Ale v žiadnom prípade sa nedá povedať, že sú len externé faktory. A ja, keď čítam proste tú správu o pokroku, no tak tam je v podstate úplné umytie rúk. Tam buďto sa teda hneď v prvých vetách sťažuje minister financií na predchádzajúcu vládu, čo tu zanechala a budem o tom debatovať, lebo chcem sa baviť fakt férovo. Takže sťažuje sa, že predchádzajúca vláda spôsobila problémy tejto vláde. Potom samozrejme rozpráva o nepriaznivom externom prostredí spojenom s globálnymi obchodnými bariérami. Veď to hovoril pán minister aj teda tuná, ja neviem, USA, čo ja viem, teda tieto colné vojny. Však áno, je aj to problém, ale nie len. Hej? Potom tu spomína samozrejme ďalej nepriaznivé externé prostredie a teda spomína Hormuz, spomína vojny. No ale, ak sa chceme baviť o tom, kam sa Slovensko dostalo, lebo tá ekonomika nám skutočne zastala a to som rád, že to už priznáva aj pán minister financií, keď teda ho beriem ako autora tejto správy. Tak jednoducho nedá sa to všetko zvaliť na predchádzajúcich, na externé faktory, ekonomické, vojnové, colné, všelijaké a vlastne ale teda na Slovensku sme tomuto stavu alebo ste tomuto stavu nijak nepomohli? Takto tomu mám rozumieť? Čiže, keď sa chceme baviť férovo, ekonomicky skutočne, tak treba si priznať aj to, že nás žiadna Európska únia alebo vojna už kdekoľvek nenútila zvýšiť firmám dane na 24 %, čo je firemné dane, čo je najvyššia suma zo všetkých postkomunistických krajín. Žiadna Európska únia, žiadna vojna, žiadny externý faktor nás nenútil, aby sme vyrobili, prepáč, živo, progresívnu sadzbu dane z príjmu fyzických osôb a dali tam najvyššiu sadzbu 35 %. Ktorá teda zasahuje, minister povie, že tých najbohatších zamestnancov. Ja hovorím, nie akých najbohatších. Najskúsenejších, najvzdelanejších, tých, čo pridávajú alebo čo prinášajú tým firmám najvyššiu pridanú hodnotu, tých najkľúčovejších. Tak týchto zamestnancov a tieto firmy, lebo však to samozrejme sa týka aj firmy, lebo tá platí aj tú daň, hej, v svojej superhrubej mzde, tak takto boli potrestaní. To, pán minister, nám ktorý externý ekonomický faktor toto nakázal alebo zariadil. To sú všetko interné faktory. Tí ľudia proste nebudú pracovať v ekonomike, odídu do zahraničia, nebudú robiť pre Hyundai v Tepličke, budú robiť pre, pardon, Kiu v Tepličke, ale Hyundai v Nošoviciach. A jednoducho proste zasa prídeme. Prídeme o schopných ľudí, vo finále aj tak prídete o dane a ešte raz sa pýtam, ktorý externý faktor, ktorých tu teda pár je, toto spôsobil? No žiadny. Teraz ja sa pýtam, ktorý externý faktor spôsobil to, že ste vyrobili transakčnú daň? Ktorý? Však to je rozhodnutie tuná tejto vlády a stačí počúvať každého jedného zamestnávateľa, každého jedného občana, že to proste je problém. A potom príde pán minister pôdohospodárstva Takáč a ten povie, že transakčná daň zaujíma len firmy. Inak, že máme 700 000 firiem a každá má nejakého občana, ktorý ju vlastní, riadi. Tak akože to, čo je? Samozrejme, že transakčná daň zaujíma každého jedného občana, lebo aj občan je firma a potom samozrejme, keď to zvýši ceny, čo zvýši a infláciu to zvýši, tak to zaujíma každého jedného občana, dokonca aj občana Takáča, že to zvýši ceny. No on má ten čarovný košík a má vyšší plat, tak možno to až tak netrápi, ale malo by, hej? Takže sú tu aj externé faktory a nie je ich málo, ktoré spôsobili, že tá naša slovenská ekonomika jednoducho nefunguje. Prestala fungovať, prestala rásť, nemáme žiadne zahraničné investície. No kto by išiel investovať do krajiny, ktorá má najvyššie dane široko-ďaleko? A toto všetko, toto všetko mi tu chýba, ako niečo v tej správe z toho nájdeme. Ale v tom zhrnutí nie je nič. Tam je vlastne povedané, že vláda asi teda podľa všetkého robí najlepšiu politiku na svete, dokonale konsoliduje, ale vlastne nedarí sa to, lebo externý svet alebo predchádzajúca vláda. Toto skutočne nie je ekonomická debata. Toto je čisto politická debata, ktorá jednoducho by tu nemala byť, hej? Takisto aj tie teda tie úvodné grafy. Ja, mne by sa tam pýtalo, keď tam vidíme ten deficit každoročný, tak prečo to začína rokom 24? Veď kľudne tam mohli byť, ja neviem, od roku 2020 alebo akokoľvek, aby sa to dalo nejak porovnať, lebo potom by už zasa tie čísla, ktoré tam vláda ukazuje, vyzerali inak. Takisto aj ten rast dlhu. Čiže nepáči sa mi, že ešte aj takáto správa, ktorá vo finále ani nie je tak pre nás, ale ide do únie, vlastne je úplne, že celá zabalená do takýchto politických floskul. No, ale ja som povedal a teda, keď to vyzývam, tak chcem aj ja tak začať, aby sme sa skutočne bavili ekonomicky. Slovensko nikdy nemalo prebytkový alebo aspoň vyrovnaný rozpočet. Čiže Takýchto politických politických floskúl. No, ale ja som povedal a teda tak, keď to vyzývam, tak chcem aj ja tak začať, aby sme sa skutočne bavili bavili ekonomicky. Slovensko nikdy nemalo prebytkový alebo aspoň vyrovnaný rozpočet. Čiže vo finále do nejakej miery je obžaloba každej jednej vlády, že jednoducho nedokázala zabezpečiť rozpočet, ktorý by bol aspoň vyrovnaný. Čiže toto toto si treba povedať, ja si to dovolím, času mám samozrejme dosť, takže dovolím si to prejsť a začnem od roku 1998. No, v roku 1998 to bol vlastne koniec mečiarizmu. Slovensko bolo čierna diera Európy. Bohužiaľ, veľa aj ekonómov prirovnáva dnešnú situáciu Slovenska práve k tomu roku 1998, to len akoby odbočka, lebo, bohužiaľ, to tak z veľkej časti je. No každopádne v roku 98 bol ten deficit 5,4 % hrubého domáceho produktu. No, OK, bol, na konci roka boli voľby a roky 99, 2000, 2001 bol skutočne takisto veľký deficit. V 99: 7,3, v 2000: 12,7, v 2001: 7,7. Áno, bola vláda reformná, niečo im šlo, niečo im nešlo. Keby sme to zobrali len takto z voleja, tak povie, no boli neúspešní, veď ešte zvýšili deficit, ktorý bol za Mečiara, hej? No, treba si napríklad zapamätať, že vtedajšia vláda len 110 miliárd vtedajších slovenských korún dala na oddlženie bánk, na stabilizáciu bankového sektora a jednoducho na to, aby banky fungovali. Z toho inak dodnes deň žijeme, že tá chrbtová kosť každej ekonomiky, nielen slovenskej, čo je finančný sektor, proste je zdravý a funguje. Zasa ten sektor, ktorému vládnu, koalíciu nič iné nenapadne, než im spraviť nejakú dodatočnú sektorovú daň, než proste rozprávať, aké majú brutálne zisky, ale zrátať 24 bánk dokopy a jednoducho hovoriť, že ako je to zlé. Buďme radi, že ten bankový sektor funguje. Čiže toto boli vysoké deficity. No, rok 2002 je zaujímavý. Tam bol 8,4, to už bolo vlastne ďalšie funkčné obdobie, ale už prišla vláda, ktorá skutočne bola proreformná. Už tam nebola tá vtedajšia Strana demokratickej ľavice, už sa skutočne začali robiť reformy. No a pán minister, v roku 2003 bol deficit len 2,3 %. Pokles v roku 2002 bol 8,4 a v roku 2003 bol 2,3, pokles o 6 %. Nie desatín, o 6 %. Čiže tie reči, že, že veď to sa nedá ten deficit znížiť, lebo skutočne aj slovenské reálie ukázali, že sa dá deficit znížiť aj o 6 % medziročne, hej? Dá sa to. No, dobre, vtedy boli tie reformy, ktoré zo Slovenska urobili tigra, rovná daň, to isté, čo navrhujeme aj teraz, firemná daň rovná, daň z príjmu zo závislej činnosti pre zamestnancov rovná daň, dokonca aj len jedna sadzba DPH-čky. To Slovensko začalo fungovať, tie deficity boli 2,4, 2,9, 3,6. Samozrejme, aj tu určite mohli byť menšie, ale teda boli výrazne nižšie. No až prišiel rok 2008. Ešte na konci roku 2008 si každý myslel, ako všetko dobre funguje, svet funguje, Slovensko funguje, všetko bude v poriadku. A došla svetová finančná kríza a Slovensko malo v roku 2009 a následne aj v roku 2010 8,2 % deficit a 7,4 % deficit. Čiže zasa nejaké ponaučenie. Kde sú nejaké tie rezervy? Kolegovia, kde beriete tú istotu, že teda to ten externý protivietor sa nestane takým, že skutočným, ale že vážnym, hej? Slovensko dnes nemá žiadne rezervy, lebo v relatívne rozumných časoch máme ten deficit fakt brutálne vysoký. Ale skutočne môže sa stať, môže sa stať aj to, zasa opačne, v roku 2009 bol deficit o 6 % medziročne vyšší než rok predtým. Dobre, nejdem menovať úplne tie vlády, ale jednoducho každá vláda tam má nejaký svoj podiel. Niečo sa im dá povedať, že sa urobilo dobre, niečo zle. No potom začali zrazu už čoraz lepšie časy, to už pomaly vládli od toho roku 2012 tuná smeráci. A áno, zasa rok 2017: 1 % deficit, rok 2018: 1 % deficit, rok 2019: 1,2 % deficit. Čiže na pohľad to vyzeralo veľmi dobre. Aj sa to akoby do nejakej miery dá pochváliť, ale zasa sa treba pozrieť na ten okolitý svet. Väčšina okolitých krajín v týchto rokoch mala skutočne rozpočtové prebytky a znižovali tie dlhy, ktoré vznikli v tej svetovej kríze predtým a chystali sa na ďalšiu krízu. Čiže tu zasa tá obžaloba už aj aktuálneho pána ministra je, že tie dobré časy skutočne nevyužili na prebytkový rozpočet, na zníženie deficitu, na zníženie dlhu a jednoducho stále stále stále sa išlo v deficitnom financovaní. No a už sa blížime do takej tej reality, ktorú si už pamätajú aj nie ekonómovia, rok 2020. Prišiel covid. OK, prišla kríza a zasa zrazu už bol teda deficit 5,3 % v roku 2020 a v roku 2021: 5,1 %. Áno, boli sme súčasťou vlády a ja by som tu mohol povedať, svetová kríza, vážna kríza, skutočne celý svet zastal, ale aj tu poviem, že určite sa to dalo robiť lepšie. Jasné, zasa, keď sa porovnáme, aj okolité krajiny sa zadlžili, len ono to nie je tak jednoduché, že teda zadlžiť sa, ale treba sa vždy pozerať, ako sú tie financie využité. Lebo to zadlženie môže znamenať, že sa investuje, prinesie to dodatočnú hodnotu, donesie to nejaký multiplikátor a donesie to potom vo finále ďalšie peniaze, alebo sa to minie. Čiže tá realita je tá, že áno, aj tu hovorím, že nebolo to dobré, aj vtedy sa dalo hospodáriť lepšie, kolegovia. Snažím sa byť férový, teraz frflem aj na našu vládu, ktorej sme boli súčasťou. Nemali sme ministra financií, ale jednoducho boli sme súčasťou vlády a hovorím, že ani to nebolo rozpočtové hospodárenie rozumné. Posuňme sa ďalej. A to je už ten rok 2022, ktorý napríklad pán minister tam už nerád chce vidieť, lebo aj tá Matovičova alebo vtedy už asi Hegerova vláda mala deficit len len 1,6 %. Zasa by sa dalo povedať a takto aj bolo prezentované, že jasné, všetko sa robí dobre, zrazu to celé funguje a deficit sa znížil a už to tak bude naveky. No, bohužiaľ nie, upozorňoval som na to vtedy, poviem to aj teraz. To sú tie časy inflačné, hej? Keď v roku 2022 skutočne bola vysoká vysoká inflácia. A jedna zo základných ekonomických poučiek: inflačné príjmy predbiehajú inflačné výdavky. A k tomu sa viaže ďalší taký ekonomický príbeh a to je proste chyba naivného ekonóma, ktorý si myslí, že v tej inflácii tie inflačné príjmy rastú, hej, a rastú, rastú a že takto to bude a že vlastne už je problém vyriešený a výdavky nevzrastú. Bohužiaľ, vzrastú aj výdavky, len to o niečo dlhšie trvá. Takže ten rok 2022 bol deficit 1,6 %, ale ešte raz, ani na to sa nedá byť hrdý. Zasa teda už sme vo vláde neboli, ale teda boli sme plus-mínus pri tom. Ani toto sa nedá hovoriť o tom, že hurá, ako sa to dobre robilo. Nerobilo sa to dobre ani vtedy. Jednoducho ten deficit bol nižší preto, pretože bolo veľa inflačných príjmov. Keď raz sú potraviny alebo čokoľvek o 10 % drahšie, no tak z toho vyberiete aj viacej DPH-čky a príde viacej do rozpočtu. Ale tie výdavky si počkajú. Bohužiaľ, to sa stalo v roku 2023. To si tu pamätáme, tú legislatívnu smršť, keď si tuná aj kolegovia z OĽANO mysleli, že vlastne všetko všetko bude v poriadku, že na všetko už teraz zrazu máme, však deficit je malý, tak sa urobilo, áno, kopa nových výdavkov. No a ten deficit teda stúpol. Zasa, aby som bol férový ku všetkým, stúpol na 5,3 %, ale z toho 1 % už pridala nová vláda na konci. Už tam v tom vlastne, ako začali november, december, výrazne vzrástli výdavky, takže jednoducho tých 5,3 % v roku 2023 už bolo spojené aj s novou vládou. No, a teraz už sme v roku 2024, kedy ten deficit ešte stúpol. Jednoducho, a tu už pokračujem kritikou zasa sem. Nerobíte to ani vy dobre. Skutočne nie a ten deficit to jednoducho ukazuje. Ukazuje, ukazuje to, že, že ukazuje, že ste ho ešte zvýšili. A jednoducho navyše ste zvýšili ešte výrazne aj výdavky. Čiže áno, zvýšili ste príjmy. To sú tie nové dane, nové odvody a ja neviem, vyššie pokuty, vyššie poplatky, všetko, ale vo finále proste ste vyrábali aj kopu nových nových výdavkov a ten výsledok je jednoducho zlý. A zasa by sa dalo ale pozerať, že veď dobre. Možno ten deficit proste alebo tie výdavky, že budú slúžiť na nejaké investície, na niečo, čo povedzme pomôže aj rastu ekonomiky, aj pomôže budúcim výnosom. Ale, bohužiaľ, nie, tu si zasa treba sa pozrieť na Poľsko, ktoré aj to má vysoký deficit, aj to sa výrazne zadlžuje, ale im sa to darí prenášať aspoň do relatívne alebo teda hodne vysokého hospodárskeho rastu. To je jednoducho to, čo sa, čo sa, čo sa tu nedarí. A už sme vlastne teda v tomto roku a ten deficit 4,5 %. OK, minister povie, že teda je tu nejaký pokrok, že ten deficit sa podarilo znížiť, že keby nerobil nič, by bolo, ja neviem, 7 %, čo ja viem čo. No tak za prvé, tá debata, že keby nerobil nič, nie je férová. Akože, veď nemôže minister financií nerobiť nič, keď má okrem iného teda výplatu. Proste niečo robiť samozrejme musí, hej? A čo robil je to, že len zvyšoval príjmy. Takto to inak, akože ja som rád za to priznanie, lebo keď si teda prečítate tú správu o pokroku, tak je tam napísané, že väčšina tých konsolidačných opatrení bola na príjmovej stránke rozpočtu. Proste bola, normálne, páni kolegovia, netreba to už proste ďalej akokoľvek maľovať. Treba si tú správu prečítať a samo Ministerstvo financií priznáva, že teda áno, zvýšilo dane. Oni to balia do tej konsolidácie, ale teda reálne zvýšením všetkých daní, na ktoré sa pozriete, ešte raz to poviem: firemná daň, daň z príjmu fyzických osôb, DPH zvýšená, transakčná daň nová, daň zo sladených nápojov nová, poplatky vyššie, pokuty vyššie. Jednoducho väčšina týchto opatrení bola na príjmovej stránke. Kolegovia, a keby ste ale teda aspoň nezvyšovali výdavky, tak by to bolo vidieť v tom skutočnom znížení deficitu. Ale to sa jednoducho nestalo, pretože popri tom, že vyberáte zásadne viac od každého jedného občana, od každej jednej firmy, od všetkých, tak zároveň vyrábate nové ďalšie výdavky. A Slovensko malo, čo je možno zasa mrzuté, že, aby som bol férový, tak, keď sa pozriem, tak dnes vlastne celé tie európske finančné pravidlá, popritom, že stále platí, že deficit by síce nemal byť vyšší ako 3 %, dlh by nemal byť vyšší ako 60 %, tie klasické maastrichtské kritériá, tak, bohužiaľ, tie pravidlá sa zmenili tak, že dnes, a o tom tá správa tiež hovorí, je, že sa teda berie rast čistých výdavkov. A európske pravidlá umožňujú nejaký rast čistých výdavkov. No a pre Slovensko proste je tá metrika jednoducho tak nešťastná, že vlastne z tohto pohľadu to Slovensko jednoducho spĺňa tieto pravidlá. Napriek všetkému, čo to spôsobilo, napriek obrovskému zaťaženiu občanov, napriek kope neefektívnych výdavkov, napriek zastavenej ekonomike, čo nás bude ale, že sakra mrzieť, alebo už nás teda mrzí, tak jednoducho z pohľadu európskych platných pravidiel finančnej disciplíny sme vlastne na tom OK, hej? Spĺňame tie pravidlá. Len to nie je tým, že sa robí niečo dobré, ale tým, že tie pravidlá sú jednoducho príliš príliš mäkké. A tu by skutočne bolo dobré sa zasa pozrieť na to Slovensko, pozrieť sa aj na tie vnútorné faktory a jednoducho začať niečo skutočne reálne robiť. Lebo tie prorastové opatrenia, keď sa na to pozriem, to zasa je téma, ktorá by mala byť. Pán minister financií, prvé, čo povie, však vlastne jeho to nezaujíma, lebo to dostala pani ministerka Saková na úlohu. Súhlasím, len teda ja som presvedčený, že toto, keby povedal minister financií, tak premiér by mal okamžite buchnúť po stole a povedať, že nechcem takéhoto ministra financií. Ako je to, že ho to nezaujíma? Veď keď tá ekonomika proste nefunguje, keď je zastavená, veď nechodia ministrovi financií dostatočné príjmy. Je menej výberu DPH, je nižšia firemná daň, nerastie dostatočne príjem dane z príjmu fyzických osôb. Jednoducho štát nemá peniaze, tak ako to, že ho to nezaujíma? Podľa mňa by ho to malo zaujímať. Veď minister to hovorí, že Príjmy. Je menej výberu DPH, je nižšia firemná daň, nerastie dostatočne príjem z dane z príjmu fyzických osôb. Jednoducho štát nemá peniaze. Tak ako to, že ho to nezaujíma? Podľa mňa by ho to malo zaujímať. Veď minister to hovorí, že ho to nezaujíma. Takže aj včera, predvčerom na tlačovke. Čiže samozrejme, že to ministra financií musí a malo by ho to zaujímať. Ja len, kolegovia, spomeniem, že keď to celé začalo na začiatku roka, keď ste sami pochopili, že teda ten rast ekonomiky skutočne za minulý rok bol 0,8, hej? Nula niečo, čiže nič, že to nebolo tých 2,2, ktoré ste plánovali, že to bude. Tak akože tam áno, došlo k precitnutiu aj na strane koalície a povedalo sa, že prídu, prídu prorastové opatrenia pre rok 2026. Dnes, keď vás počúvam hovoriť o tej kolumbovej žene, o tých prorastových opatreniach, už sa nehovorí, že 2026. No logicky, lebo máme koniec mája, nič tu nemáme. Na tejto schôdzi, no bodaj by niečo prišlo, ale aj tak to budú len tie také tie čajové, bez vplyvu na štátny rozpočet. Jednoducho už sami hovoríte, aj minister hovorí, opatrenia, ktoré majú vplyv na štátny rozpočet, tak tie budú prijímané v septembri, ergo v rozpočte, ergo pre budúci rok. Takže tá realita je, že prorastové opatrenia pre tento rok nie sú žiadne a keď budú nejaké prijaté, tak skutočne tu sú minimálne. Ten balík, ten tajný balík je možno to nazvať, že vykuchané kilečko, by som to nazval, ale hodne vykuchané, alebo sa to dá nazvať, že protibyrokratický balík. OK, sú tam nejaké opatrenia. Sú tam aj fajn opatrenia, však to zas akože kľudne prísť nám. Len to jednoducho nestačí na to, aby to tie hlboké štrukturálne problémy Slovenska, ktoré boli spôsobené nešťastnou nesprávnou konsolidáciou. Nech to akokoľvek pozitívne v tej správe maľujete, nešťastnou nesprávnou škodlivou konsolidáciou proste toto spôsobili. No. A ja by som možno povedal taký jeden ideový príklad toho prorastového balíčka. Tak je tam jedno opatrenie. Použijem toto, lebo tu vidím pána ministra financií, aj keď ma nepočúva. Že zrušenie toho oznamu o povinnej evidencii tržieb. To je ten oznam, kolegovci, ktorý ste vlani na konci roka prijali a teraz každý si tú A4 musel vytlačiť. Pri každej pokladni to visí, tento oznam. Viete, na čo prišla pani ministerka Saková? Že je to formálna povinnosť, ktorá ničomu nepomáha a jednoducho nič neprináša, práve naopak, prináša podnikateľom byrokraciu. Neuveríte, toto tam napísala samotná pani Erika Saková. Škoda, že sme vám to všetci hovorili, aj tu vidím tu kolegov, ktorí sme tu. Všetci sme vám hovorili, že takéto niečo, že je to nezmyselné, že to nič nepomôže, načo to robíte, že len zaťažujete podnikateľov. No dobre, tak hurá. Tak jednoducho teraz teda sa to ide zrušiť, ale ruku na srdce, kolegovci. Je to prorastové opatrenie? Ako to môže byť prorastové opatrenie? Taká povinnosť tu nebola a keď ju teda slávnostne zrušíte, inak, že toto ste mali zrušiť v druhom čítaní na výbore niekde okamžite, normálne, že bez rečí, všetci by sme zavreli oči a tešili by sme sa, že takúto drobnosť ste zrušili okamžite, tak proste by to čo pomohlo, nepomohlo? To nie je prorastové opatrenie. Ďalšie, tak čo ma tak z hlavy napadá, je tam, že zníženie výšky sankcií za nedodanie štatistických údajov pre Štatistický úrad Slovenskej republiky. A komentár pani Sitek Sakovej, že ich máme najvyššie v Európskej únii. Najvyššie pokuty za to, že firma nedodá štatistické údaje Štatistickému úradu. Takže ja hovorím, že paráda. Ak ich chcete znížiť, super, ale ja sa pýtam, toto je prorastové opatrenie? Toto pomôže, že teda už budú nižšie pokuty? Za prvé, ste to mali spraviť 2,5 roka dozadu a za druhé, nie, že znížiť pokuty. Reálne, keby niečo aspoň trochu pomohlo, kolegovia, je pozrieť sa na ten zoznam toho štatistického zisťovania a 80 % z toho škrtnúť, čiže nie znížiť pokutu, zrušiť povinnosť reportovať Štatistickému úradu. Vo finále sú to všetko dáta, ktoré si ten Štatistický úrad vie zistiť, či už zo Sociálnej poisťovne, zo zdravotnej poisťovne, ja neviem, z Eurostatu, odkiaľkoľvek, hej? Všetko sú to dáta, ktoré sú k dispozícii. Toto je opatrenie – znížiť pokutu. Proste, keby ste tam aspoň napísali, že znížite množstvo toho potrebného štatistického vykazovania, sledovania. Dobre. Ďalšie opatrenie je tam, že znížiť výšku sankcií pre podnikateľov. Kolegovci, viete, že ste nerobili 3 roky nič iné, než ste výšku sankcií pre podnikateľov zvyšovali? Že ste zvyšovali akýkoľvek poplatok, existuje asi 1000. Julo, koľko? 924 poplatkov sa zvýšilo tak nejak. Cez 900 poplatkov ste zvýšili. Cez 900 poplatkov. Pokuty? Aká pokuta existuje? Tá bola vynásobená tromi až piatimi. Ten zákon o evidencii tržieb, zasa vidím tu ministra financií, tak budem pozerať do toho finančného. Veď ten ste prijímali niekedy v decembri, platí od januára. Sankcie ste tam zvýšili troj- až päťnásobne. Tá pokuta, ktorú dostal ten Langoš bez mäkčeňa, inak po maďarsky je to bez mäkčeňa správne, tak tam bola 1500 €. Viete, koľko to bolo ešte predtým? 300. Tak ale som rád, že to vám zasa to Slovensko ukázalo, že takto to byť nemôže, hej? Ešte aj teda šéf Finančnej správy, ktorý teda obhajoval, ako on nemá inú možnosť, však nemá. Bola to najnižšia pokuta, ktorú mohol dať. Ako to teda obhajoval, ako tam bolo veľa iných pochybení. No tak potom zasiahol premiér, lebo pochopil, že toto je kauza, ktorá sa týka aj jeho. Zrazu pán Kyselica zasalutoval a pokuta bola zrušená. Inak ani takto by to nemalo byť. Toto tiež nie je to, ako by sa malo nakladať s právom, hej? Právo by malo byť férové. Takže ale aj toto sú veci, tak hurá, vidím v tom protibyrokratickom alebo proradostnom balíčku, akokoľvek ho už nazveme, že teda chcete znížiť výšku sankcií pre podnikateľov. Hurá, som rád, dobre. Potom sú tam opatrenia typu, že zrevidovať staré STN normy. Výborne. Škoda, že sa to nezačalo robiť tri roky dozadu, ale teraz zase, že zrevidovať STN-ku, slovenskú technickú normu, a to teraz, že čo? Chcete to dať najbližší týždeň na vládu alebo za dva týždne to zvládnete? To nepotrebuje zasa už žiadnu oponentúru, žiadny celý proces? Čiže to je zasa opatrenie, ktoré je vo svojej podstate výborné aj vie pomôcť, ale nezrealizovateľné v horizonte, ako hovoríte, že to chcete v nejakom rýchlom čase dať na vládu. Proste takéto veci sú tam. Systémová revízia BOZP. Jednoznačne, tam je obrovský priestor znížiť množstvo byrokracie, zrušiť zdravotné prehliadky v prvej, druhej kategórii, znížiť množstvo buzerácie, proste všetkých kadejakých podmienok, čo tam je. Určite áno. Ale zasa, toto nie je niečo, čo viete dať v jednom súhrnom balíčku v nejakom rozumnom čase a ešte najlepšie v skrátenom legislatívnom konaní. Kolegovia, tak ako v tej správe nevidím žiadnu víziu, žiadne to buchnutie po stole, aby minister financií povedal, že takto ja tomu Slovensku pomôžem, takto zachránim to Slovensko, ja tam nič nevidím. Ukazuje to tento balíček, tú bezmocnosť, neschopnosť, akokoľvek to nazvem. Ukazuje to, že keď tu má rozprávať minister, mal 10 minút ako predkladateľ v správe o pokroku, nepovedal nič k sebe. Tretie slovo bola, že opozícia a benzín. Ako zasa, ja tu chcem mať ministra financií, ktorý sa sem postaví a povie: „Toto je tá vízia, toto sú tie opatrenia a toto pomôže Slovensku.“ A proste diskutujme o tom, možno, že skutočne pomôžu alebo nepomôžu, ale len si minister myslí, že by mohli pomôcť, ale že by s niečím prišiel. Neprišiel s ničím. Keď boli v Haniske včera či predvčerom. Včera. Včera. Veď tam ho regionálni novinári po štvrtej otázke vlastne krútili hlavami. Nevedel ani im povedať minister financií, že čo teda spraví, aby sa tá slovenská ekonomika naštartovala. No celé, celé, celé proste beznádejné. Pán minister, čiže vy máte ešte, myslím, 40 minút, či koľko to vychádza, ako v rozprave, neviem teraz presne, koľko je to. Poďte, skúste vystúpiť ešte raz. Povedzte vašim kolegom, povedzte nám všetkým, čo skutočne vieme spraviť, okrem toho, že sa teda sťažujete, že máme protivietor a čo ja viem čo. Každá kríza, pán minister, je aj príležitosť, nielen hrozba. Zo všetkého sa dá vyjsť silný, silnejší, lepší, ale treba prísť s niečím. Treba mať nejakú víziu, treba niečo povedať, treba niečo vedieť, treba dať prípadne priestor tým, ktorí to vedia. Stále ešte aj na Ministerstve financií sú ľudia, ktorí vedia s niečím prísť. Ale celé je to prekrývané takouto politickou ekonómiou. Verím, budem už končiť, verím, že snažil som sa skutočne byť férový, snažil som sa skutočne popisovať ten tu lesk a biedu každej jednej vlády, vrátane tej, ktorej sme my boli súčasťou. Pretože to, kde sme, skutočne nie je, že len vďaka Matovičovi alebo len vďaka Kamenickému alebo len vďaka Radičovej, to je tiež také populárne. Každý niečo urobil dobre, každý niečo urobil zle, ale pozerajme na tie fakty a pozerajme na tie fakty, že aktuálne to skutočne aktuálny minister financií robí najhoršie, ako to ide. Práve preto, že nám nerastie ekonomika. To je taký ten parameter, ktorý dokáže každý. A keď v treťom roku vládnutia minister hovorí, že slovenská ekonomika bude rásť. Tak akože fakt mi je to ľúto, lebo bude rásť, čo, keď už bude ďalší minister. Pán minister, veď tri roky máte tu opraty, tri roky ste mohli niečo spraviť a dopadlo to tak ako vždy. Ďakujem pekne za pozornosť. Ďakujem. Faktická.

Kolegyne, kolegovia, no. Ideme teda prerokovávať alebo prerokovávame správu o pokroku. Pán minister to viac-menej tak akoby „skipol“ a išiel, povedzme, in medias res, ale teda k benzínu, ale dobre, nevadí, veď v poriadku. Tak myslím si, že ja to tiež tak urobím na začiatok, že teda budem reagovať na ten, na ten benzín, pretože to skutočne veľmi spolu súvisí. No. Slovensko má rafinériu. Máme rafinériu s dostatočnou kapacitou, asi tak, že 65 % vyvážame produkcie a 35 % spotrebúvame doma. Zároveň máme, a to buďme radi, že máme skutočne už teda aj tú východnú rúru, aj západnú rúru, že máme dostatok kapacít. To momentálne platí. No a teraz vlastne, že čo by sa malo robiť. Ja som presvedčený, že treba nerobiť dogmatickú ekonomiku, ktorú teda v tomto prípade vidím aj od pána ministra financií. V žiadnom prípade nebudeme znižovať dane. Proste my tie dane potrebujeme, nech to stojí, čo to stojí. Neidem reagovať na to, či má alebo nemá nejaké vzťahy so Slovnaftom v tom. Ja inak som presvedčený, že je normálne, aby komu V tomto prípade vidím aj od pána ministra financií. V žiadnom prípade nebudeme znižovať dane. Proste my tie dane potrebujeme. Nech to stojí, čo to stojí. Nejdem reagovať na to, či má alebo nemá nejaké vzťahy so Slovnaftu. Ja inak som presvedčený, že je normálne, aby komunikovala vláda akákoľvek s kapitánmi ekonomiky. Nech sú akíkoľvek. Proste to jednoducho treba. Čiže to, že sa stretne minister so šéfstvom Slovnaftu, tomu ja skôr poviem, že dobre spravil, nie, že by som mu to vyčítal. Len sa musí stretávať teda so všetkými kapitánmi. To je úplne v poriadku, hej? Rovnako tu ani to OĽANO proste nerobí dobrú ekonomiku, lebo aj to je dogmatická ekonomika. Proste dávanie tých windfall tax. Ako ja si tam pamätám tých 75 či 70 %? 75 to bolo? No, proste tá posledná sadzba bola cez 70 %. To je niečo absurdné. To je inak štátne výpalníctvo, nie windfall tax, hej? Európska únia hovorila o 33 % ako o nejakom rozumnom. Čiže jednoducho, ak sa chceme Slovensko niekam dostať a v tom sa bavíme o tom pokroku, tak proste potrebujeme robiť smart ekonomiku, chytrú ekonomiku a teda, že všetci, respektíve ten, kto v danom momente vládne. No, čo tu znamená v tomto prípade chytrá ekonomika. No, znamená to, že nie je pravda to, čo hovorí minister, že nižšie sadzby automaticky znamenajú nižšie daňové výnosy. V skutočnosti v tom benzíne a nafte sme výnimoční, lebo máme vysokú kapacitu a z toho treba vychádzať. Keď si pozrieme aprílové dáta, aprílové dáta, tak výnos dane spotrebnej dane z benzínu a nafty stúpol o 22 %. To je akože zásadný nárast, ktorý je ale krytý zvýšením predaja. Spotrebná daň sa viaže na l, nie na cenu, takže to je tam jasne povedané, že sme dokázali ako Slovensko na našom území predať zásadne o 22 % viac palív ako apríl pred rokom, aby to teda bolo porovnateľné. Ten výnos bol teda fakt o 22 % vyšší. A proste bol vyšší. Prečo to bolo? Lebo sme mali nižšie ceny, lebo za A Slováci tankovali doma, slovenské logistické firmy tankovali doma, Poliaci tankovali u nás až tak, že nestíhalo sa tam zavážať. To isté proste tankovali aj Česi. Jednoducho tankovalo sa na Slovensku. Dneska, bohužiaľ, sme už tú výhodu stratili. A ja hovorím, pán minister, že správne riešenie je znížiť spotrebnú daň z benzínu a nafty na európske minimá, čo nám zabezpečí, že budeme mať opäť najnižšie ceny v regióne a tomu potom vedia pomôcť aj samotní predajcovia, lebo o tom to je, aby sme mali najnižšie ceny v regióne. A aby sme jednoducho dokázali predať viac. Možno už nebudeme mať nárast, ale nebudeme mať ani výpadok, pretože nárast objemu predaja jednoznačne vykryje vlastne ten nižší jednotkový výnos zo spotrebnej dane. Toto treba robiť. Pán minister povedal, že Česi majú problémy s vlastnou kapacitou, Maďari majú problémy s vlastnou kapacitou, žiadajú nás, aby sme im pomohli. Ale v tomto, akože pán minister, buďme trošku egoistickí. My potrebujeme pomôcť Slovákom, Slovensku, slovenskej ekonomike. Čo to znamená? Nie, čo najviac nafty, benzínu predať do Česka, nie, čo najviac nafty, benzínu predať do Maďarska. Čo z toho má Slovensko, keď to predáme do Maďarska? Akurát podiel na dani zo zisku Slovnaftu, lebo samozrejme Slovnaft to predá, zarobí, má zisk a z toho má štát podiel. Pán minister, to nestačí. My pomôžme tomu Česku, Poľsku, Maďarsku tak, že si tu naftu a benzín prídu ku nám natankovať, ku nám kúpiť. Občania, tranzitujúci, logistické firmy, jednoducho všetci. My potrebujeme, pán minister, predať čo najviac benzínu a nafty doma. Vieme ho vyrobiť a keď ho predáme doma, tak máme z toho spotrebnú daň, DPH-čku, samozrejme zisk Slovnaftu a ešte, keď sa to predá na slovenských čerpacích staniciach, veď aj tie vytvoria nejaký obrat, vytvoria nejaký zisk a zaplatia nejakú daň. Toto je, pán minister, to chytré riešenie. Toto sú prorastové opatrenia, ktoré potrebujeme. Vy nebudete mať výpadok daní, alebo štátna kasa nebude mať výpadok daní, tak sa nejak hlásim k tomu aj ja, že teda štátna kasa je dôležitá. A poviete si, že je to nula k nule. No nie je to nula k nule, pretože nižšie ceny palív vo finále budú znamenať nižšiu infláciu. To sa potešia vlastne všetci občania. Ja viem, pán minister nie, ten potrebuje práve opačne, ten potrebuje vyššiu infláciu, aby mu to požieralo trochu dlh, ale občania sa potešia, zároveň bude konkurencieschopnejšia celá ekonomika, lebo nižšie náklady, lebo lepšia pozícia voči zahraničným konkurenciám. A teda ešte raz, štát nebude mať menej. Normálne, že win-win-win situácia. Toto je chytrá smart ekonomika. Takéto opatrenia potrebujeme robiť. Včera mi tu niekto vyčítal, že veď ale celkovo to nefunguje. Jasné, my musíme pozerať na to, že my sme v špecifickej situácii, že máme obrovskú prevahu výroby nad predajom, preto nám to vie fungovať. Preto toto my vieme spraviť. Toto je nejaká konkurenčná výhoda Slovenska, ktorú nesmieme strácať, že pán minister povie, že pomôžme Česku a pomôžme Maďarsku a predajme im ten benzín, naftu a oni si tam potom budú ich štáty získavať na tom, že budú tam mať spotrebnú daň. Tuto to predajme, urobme všetko preto, aby sme im pomáhali tak, aby to kupovali u nás. Pán minister, toto treba robiť a toto pozerám aj proste na kolegov z OĽANO, ktorí jednoducho tí by len dávali ďalšie sektorové dane pre Slovnaft. Jednoducho takto tie peniaze vyberme. Nemôžeme. Kto sa čuduje Slovnaftu, že nechcel zaplatiť cez 70 % windfall tax? No kto sa im čuduje? By ma zaujímalo, kto, keby vlastnil takúto firmu, by chcel toto isté spraviť? Áno, našli tú cestu. Však podľa všetkého to majú dobre obhájené, lebo však majú dostatok zdrojov na to, aby si to obhájili. Tak ja som zvedavý, ako teda bude prebiehať ten boj pána ministra, či tých svojich, ako to nazval, 500 miliónov od nich dostane. Ja si myslím, že netreba žiadne špeciálne sektorové dane, ani pre Slovnaft, ani pre nikoho iného. Máme dostatočne vysoké štandardné dane a snažme sa to vyberať takto. Na tej spotrebnej dani, na tej DPH-čke, normálne, že aby to podporovalo ekonomiku. Toľko vlastne k tejto téme. Prečo o tom rozprávam? Pretože aj úvodné slovo pána ministra sa viedlo v tomto. Ešte raz hovorím, pán minister, treba robiť smart ekonomické riešenia. Tuto je jeden návrh. Keď najbližšie budete hovoriť, že opozícia nemá žiadne návrhy. Inak ten návrh bol aj na minulej schôdzi na zníženie spotrebných daní, ale veď viete si ho zobrať, viete si ho pripraviť akokoľvek. Treba to urobiť. Kľudne tam dajte aj sunset klauzulu, aj ja som ju tam mal. Ale urobme to ako dočasné opatrenie. A veď to vyhodnoťte. Dajte to na rok a uvidíme, čo to spraví. Tie výsledky za ten jeden mesiac, keď sme mali skutočne nižšie ceny, jasne ukázali, že to vie fungovať. No dobre a poďme teda už pomaly k tej samotnej správe o slovenskom pokroku. Tak. No. Ja by som chcel vyzvať, že skutočne skúsme tu debatovať ekonomicky, hej? Dajme tú politiku preč a debatujme tu skutočne čistú ekonomickú debatu. Prečo? Pretože pán minister nám na výbor nepríde, tam sa to úplne patrí, ale tam som ani neviem, kedy videl naposledy pána ministra. Mám taký pocit, že pri rozpočte tam asi bol, ale odvtedy nie. To ste už vlastne skoro rok. No tak takto, že ministra financií nemala, pán minister, tak. Faktickú máte. Nech sa páči. Ďalej hej, pán poslanec. Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ďakujem. Čiže ešte raz, sarka ministra financií nemala, tak nemôžete mi vyčítať, pán minister, že nechodil na výbor. To, že tam nechodil akýkoľvek iný minister, to ja poviem, minister financií má chodiť na finančný výbor a zďaleka nie jedenkrát do roka pri rozpočte. Má tam prísť podľa mňa, že koľko máme šesť schôdzí do roka, tak by tam mal sedieť šesťkrát. Takto to ja vidím. No, dobre. A teda nebol, tak preto sa uchádzam o to, že fakt bavme sa tu nie o politickej ekonómii, bavme sa o skutočnej ekonómii a bavme sa teda o vôbec ekonomických faktoch. No, výročná správa o pokroku Slovenskej republiky. Tak zoberme si to zhrnutie. Ja rozumiem, že sú nejaké externé faktory, že je tu Hormuz, že je tu vojna na Blízkom východe, je tu vojna na Ukrajine. Ja neviem, je tu kade-tade koľko ďalších problémov. Skutočne aj vysoké ceny energií sú problém, aj to priznávam, čiže sú aj externé faktory. Ale v žiadnom prípade sa nedá povedať, že sú len externé faktory. A ja, keď čítam proste tú správu o pokroku, no tak tam je v podstate úplné umytie rúk. Tam buďto sa teda hneď v prvých vetách sťažuje minister financií na predchádzajúcu vládu, čo tu zanechala a budem o tom debatovať, lebo chcem sa baviť fakt férovo. Takže sťažuje sa, že predchádzajúca vláda spôsobila problémy tejto vláde. Potom samozrejme rozpráva o nepriaznivom externom prostredí spojenom s globálnymi obchodnými bariérami. Veď to hovoril pán minister aj teda tuná, ja neviem, USA, čo ja viem, teda tieto colné vojny. Však áno, je aj to problém, ale nie len. Hej? Potom tu spomína samozrejme ďalej nepriaznivé externé prostredie a teda spomína Hormuz, spomína vojny. No ale, ak sa chceme baviť o tom, kam sa Slovensko dostalo, lebo tá ekonomika nám skutočne zastala a to som rád, že to už priznáva aj pán minister financií, keď teda ho beriem ako autora tejto správy. Tak jednoducho nedá sa to všetko zvaliť na predchádzajúcich, na externé faktory, ekonomické, vojnové, colné, všelijaké a vlastne ale teda na Slovensku sme tomuto stavu alebo ste tomuto stavu nijak nepomohli? Takto tomu mám rozumieť? Čiže, keď sa chceme baviť férovo, ekonomicky skutočne, tak treba si priznať aj to, že nás žiadna Európska únia alebo vojna už kdekoľvek nenútila zvýšiť firmám dane na 24 %, čo je firemné dane, čo je najvyššia suma zo všetkých postkomunistických krajín. Žiadna Európska únia, žiadna vojna, žiadny externý faktor nás nenútil, aby sme vyrobili, prepáč, živo, progresívnu sadzbu dane z príjmu fyzických osôb a dali tam najvyššiu sadzbu 35 %. Ktorá teda zasahuje, minister povie, že tých najbohatších zamestnancov. Ja hovorím, nie akých najbohatších. Najskúsenejších, najvzdelanejších, tých, čo pridávajú alebo čo prinášajú tým firmám najvyššiu pridanú hodnotu, tých najkľúčovejších. Tak týchto zamestnancov a tieto firmy, lebo však to samozrejme sa týka aj firmy, lebo tá platí aj tú daň, hej, v svojej superhrubej mzde, tak takto boli potrestaní. To, pán minister, nám ktorý externý ekonomický faktor toto nakázal alebo zariadil. To sú všetko interné faktory. Tí ľudia proste nebudú pracovať v ekonomike, odídu do zahraničia, nebudú robiť pre Hyundai v Tepličke, budú robiť pre, pardon, Kiu v Tepličke, ale Hyundai v Nošoviciach. A jednoducho proste zasa prídeme. Prídeme o schopných ľudí, vo finále aj tak prídete o dane a ešte raz sa pýtam, ktorý externý faktor, ktorých tu teda pár je, toto spôsobil? No žiadny. Teraz ja sa pýtam, ktorý externý faktor spôsobil to, že ste vyrobili transakčnú daň? Ktorý? Však to je rozhodnutie tuná tejto vlády a stačí počúvať každého jedného zamestnávateľa, každého jedného občana, že to proste je problém. A potom príde pán minister pôdohospodárstva Takáč a ten povie, že transakčná daň zaujíma len firmy. Inak, že máme 700 000 firiem a každá má nejakého občana, ktorý ju vlastní, riadi. Tak akože to, čo je? Samozrejme, že transakčná daň zaujíma každého jedného občana, lebo aj občan je firma a potom samozrejme, keď to zvýši ceny, čo zvýši a infláciu to zvýši, tak to zaujíma každého jedného občana, dokonca aj občana Takáča, že to zvýši ceny. No on má ten čarovný košík a má vyšší plat, tak možno to až tak netrápi, ale malo by, hej? Takže sú tu aj externé faktory a nie je ich málo, ktoré spôsobili, že tá naša slovenská ekonomika jednoducho nefunguje. Prestala fungovať, prestala rásť, nemáme žiadne zahraničné investície. No kto by išiel investovať do krajiny, ktorá má najvyššie dane široko-ďaleko? A toto všetko, toto všetko mi tu chýba, ako niečo v tej správe z toho nájdeme. Ale v tom zhrnutí nie je nič. Tam je vlastne povedané, že vláda asi teda podľa všetkého robí najlepšiu politiku na svete, dokonale konsoliduje, ale vlastne nedarí sa to, lebo externý svet alebo predchádzajúca vláda. Toto skutočne nie je ekonomická debata. Toto je čisto politická debata, ktorá jednoducho by tu nemala byť, hej? Takisto aj tie teda tie úvodné grafy. Ja, mne by sa tam pýtalo, keď tam vidíme ten deficit každoročný, tak prečo to začína rokom 24? Veď kľudne tam mohli byť, ja neviem, od roku 2020 alebo akokoľvek, aby sa to dalo nejak porovnať, lebo potom by už zasa tie čísla, ktoré tam vláda ukazuje, vyzerali inak. Takisto aj ten rast dlhu. Čiže nepáči sa mi, že ešte aj takáto správa, ktorá vo finále ani nie je tak pre nás, ale ide do únie, vlastne je úplne, že celá zabalená do takýchto politických floskul. No, ale ja som povedal a teda, keď to vyzývam, tak chcem aj ja tak začať, aby sme sa skutočne bavili ekonomicky. Slovensko nikdy nemalo prebytkový alebo aspoň vyrovnaný rozpočet. Čiže Takýchto politických politických floskúl. No, ale ja som povedal a teda tak, keď to vyzývam, tak chcem aj ja tak začať, aby sme sa skutočne bavili bavili ekonomicky. Slovensko nikdy nemalo prebytkový alebo aspoň vyrovnaný rozpočet. Čiže vo finále do nejakej miery je obžaloba každej jednej vlády, že jednoducho nedokázala zabezpečiť rozpočet, ktorý by bol aspoň vyrovnaný. Čiže toto toto si treba povedať, ja si to dovolím, času mám samozrejme dosť, takže dovolím si to prejsť a začnem od roku 1998. No, v roku 1998 to bol vlastne koniec mečiarizmu. Slovensko bolo čierna diera Európy. Bohužiaľ, veľa aj ekonómov prirovnáva dnešnú situáciu Slovenska práve k tomu roku 1998, to len akoby odbočka, lebo, bohužiaľ, to tak z veľkej časti je. No každopádne v roku 98 bol ten deficit 5,4 % hrubého domáceho produktu. No, OK, bol, na konci roka boli voľby a roky 99, 2000, 2001 bol skutočne takisto veľký deficit. V 99: 7,3, v 2000: 12,7, v 2001: 7,7. Áno, bola vláda reformná, niečo im šlo, niečo im nešlo. Keby sme to zobrali len takto z voleja, tak povie, no boli neúspešní, veď ešte zvýšili deficit, ktorý bol za Mečiara, hej? No, treba si napríklad zapamätať, že vtedajšia vláda len 110 miliárd vtedajších slovenských korún dala na oddlženie bánk, na stabilizáciu bankového sektora a jednoducho na to, aby banky fungovali. Z toho inak dodnes deň žijeme, že tá chrbtová kosť každej ekonomiky, nielen slovenskej, čo je finančný sektor, proste je zdravý a funguje. Zasa ten sektor, ktorému vládnu, koalíciu nič iné nenapadne, než im spraviť nejakú dodatočnú sektorovú daň, než proste rozprávať, aké majú brutálne zisky, ale zrátať 24 bánk dokopy a jednoducho hovoriť, že ako je to zlé. Buďme radi, že ten bankový sektor funguje. Čiže toto boli vysoké deficity. No, rok 2002 je zaujímavý. Tam bol 8,4, to už bolo vlastne ďalšie funkčné obdobie, ale už prišla vláda, ktorá skutočne bola proreformná. Už tam nebola tá vtedajšia Strana demokratickej ľavice, už sa skutočne začali robiť reformy. No a pán minister, v roku 2003 bol deficit len 2,3 %. Pokles v roku 2002 bol 8,4 a v roku 2003 bol 2,3, pokles o 6 %. Nie desatín, o 6 %. Čiže tie reči, že, že veď to sa nedá ten deficit znížiť, lebo skutočne aj slovenské reálie ukázali, že sa dá deficit znížiť aj o 6 % medziročne, hej? Dá sa to. No, dobre, vtedy boli tie reformy, ktoré zo Slovenska urobili tigra, rovná daň, to isté, čo navrhujeme aj teraz, firemná daň rovná, daň z príjmu zo závislej činnosti pre zamestnancov rovná daň, dokonca aj len jedna sadzba DPH-čky. To Slovensko začalo fungovať, tie deficity boli 2,4, 2,9, 3,6. Samozrejme, aj tu určite mohli byť menšie, ale teda boli výrazne nižšie. No až prišiel rok 2008. Ešte na konci roku 2008 si každý myslel, ako všetko dobre funguje, svet funguje, Slovensko funguje, všetko bude v poriadku. A došla svetová finančná kríza a Slovensko malo v roku 2009 a následne aj v roku 2010 8,2 % deficit a 7,4 % deficit. Čiže zasa nejaké ponaučenie. Kde sú nejaké tie rezervy? Kolegovia, kde beriete tú istotu, že teda to ten externý protivietor sa nestane takým, že skutočným, ale že vážnym, hej? Slovensko dnes nemá žiadne rezervy, lebo v relatívne rozumných časoch máme ten deficit fakt brutálne vysoký. Ale skutočne môže sa stať, môže sa stať aj to, zasa opačne, v roku 2009 bol deficit o 6 % medziročne vyšší než rok predtým. Dobre, nejdem menovať úplne tie vlády, ale jednoducho každá vláda tam má nejaký svoj podiel. Niečo sa im dá povedať, že sa urobilo dobre, niečo zle. No potom začali zrazu už čoraz lepšie časy, to už pomaly vládli od toho roku 2012 tuná smeráci. A áno, zasa rok 2017: 1 % deficit, rok 2018: 1 % deficit, rok 2019: 1,2 % deficit. Čiže na pohľad to vyzeralo veľmi dobre. Aj sa to akoby do nejakej miery dá pochváliť, ale zasa sa treba pozrieť na ten okolitý svet. Väčšina okolitých krajín v týchto rokoch mala skutočne rozpočtové prebytky a znižovali tie dlhy, ktoré vznikli v tej svetovej kríze predtým a chystali sa na ďalšiu krízu. Čiže tu zasa tá obžaloba už aj aktuálneho pána ministra je, že tie dobré časy skutočne nevyužili na prebytkový rozpočet, na zníženie deficitu, na zníženie dlhu a jednoducho stále stále stále sa išlo v deficitnom financovaní. No a už sa blížime do takej tej reality, ktorú si už pamätajú aj nie ekonómovia, rok 2020. Prišiel covid. OK, prišla kríza a zasa zrazu už bol teda deficit 5,3 % v roku 2020 a v roku 2021: 5,1 %. Áno, boli sme súčasťou vlády a ja by som tu mohol povedať, svetová kríza, vážna kríza, skutočne celý svet zastal, ale aj tu poviem, že určite sa to dalo robiť lepšie. Jasné, zasa, keď sa porovnáme, aj okolité krajiny sa zadlžili, len ono to nie je tak jednoduché, že teda zadlžiť sa, ale treba sa vždy pozerať, ako sú tie financie využité. Lebo to zadlženie môže znamenať, že sa investuje, prinesie to dodatočnú hodnotu, donesie to nejaký multiplikátor a donesie to potom vo finále ďalšie peniaze, alebo sa to minie. Čiže tá realita je tá, že áno, aj tu hovorím, že nebolo to dobré, aj vtedy sa dalo hospodáriť lepšie, kolegovia. Snažím sa byť férový, teraz frflem aj na našu vládu, ktorej sme boli súčasťou. Nemali sme ministra financií, ale jednoducho boli sme súčasťou vlády a hovorím, že ani to nebolo rozpočtové hospodárenie rozumné. Posuňme sa ďalej. A to je už ten rok 2022, ktorý napríklad pán minister tam už nerád chce vidieť, lebo aj tá Matovičova alebo vtedy už asi Hegerova vláda mala deficit len len 1,6 %. Zasa by sa dalo povedať a takto aj bolo prezentované, že jasné, všetko sa robí dobre, zrazu to celé funguje a deficit sa znížil a už to tak bude naveky. No, bohužiaľ nie, upozorňoval som na to vtedy, poviem to aj teraz. To sú tie časy inflačné, hej? Keď v roku 2022 skutočne bola vysoká vysoká inflácia. A jedna zo základných ekonomických poučiek: inflačné príjmy predbiehajú inflačné výdavky. A k tomu sa viaže ďalší taký ekonomický príbeh a to je proste chyba naivného ekonóma, ktorý si myslí, že v tej inflácii tie inflačné príjmy rastú, hej, a rastú, rastú a že takto to bude a že vlastne už je problém vyriešený a výdavky nevzrastú. Bohužiaľ, vzrastú aj výdavky, len to o niečo dlhšie trvá. Takže ten rok 2022 bol deficit 1,6 %, ale ešte raz, ani na to sa nedá byť hrdý. Zasa teda už sme vo vláde neboli, ale teda boli sme plus-mínus pri tom. Ani toto sa nedá hovoriť o tom, že hurá, ako sa to dobre robilo. Nerobilo sa to dobre ani vtedy. Jednoducho ten deficit bol nižší preto, pretože bolo veľa inflačných príjmov. Keď raz sú potraviny alebo čokoľvek o 10 % drahšie, no tak z toho vyberiete aj viacej DPH-čky a príde viacej do rozpočtu. Ale tie výdavky si počkajú. Bohužiaľ, to sa stalo v roku 2023. To si tu pamätáme, tú legislatívnu smršť, keď si tuná aj kolegovia z OĽANO mysleli, že vlastne všetko všetko bude v poriadku, že na všetko už teraz zrazu máme, však deficit je malý, tak sa urobilo, áno, kopa nových výdavkov. No a ten deficit teda stúpol. Zasa, aby som bol férový ku všetkým, stúpol na 5,3 %, ale z toho 1 % už pridala nová vláda na konci. Už tam v tom vlastne, ako začali november, december, výrazne vzrástli výdavky, takže jednoducho tých 5,3 % v roku 2023 už bolo spojené aj s novou vládou. No, a teraz už sme v roku 2024, kedy ten deficit ešte stúpol. Jednoducho, a tu už pokračujem kritikou zasa sem. Nerobíte to ani vy dobre. Skutočne nie a ten deficit to jednoducho ukazuje. Ukazuje, ukazuje to, že, že ukazuje, že ste ho ešte zvýšili. A jednoducho navyše ste zvýšili ešte výrazne aj výdavky. Čiže áno, zvýšili ste príjmy. To sú tie nové dane, nové odvody a ja neviem, vyššie pokuty, vyššie poplatky, všetko, ale vo finále proste ste vyrábali aj kopu nových nových výdavkov a ten výsledok je jednoducho zlý. A zasa by sa dalo ale pozerať, že veď dobre. Možno ten deficit proste alebo tie výdavky, že budú slúžiť na nejaké investície, na niečo, čo povedzme pomôže aj rastu ekonomiky, aj pomôže budúcim výnosom. Ale, bohužiaľ, nie, tu si zasa treba sa pozrieť na Poľsko, ktoré aj to má vysoký deficit, aj to sa výrazne zadlžuje, ale im sa to darí prenášať aspoň do relatívne alebo teda hodne vysokého hospodárskeho rastu. To je jednoducho to, čo sa, čo sa, čo sa tu nedarí. A už sme vlastne teda v tomto roku a ten deficit 4,5 %. OK, minister povie, že teda je tu nejaký pokrok, že ten deficit sa podarilo znížiť, že keby nerobil nič, by bolo, ja neviem, 7 %, čo ja viem čo. No tak za prvé, tá debata, že keby nerobil nič, nie je férová. Akože, veď nemôže minister financií nerobiť nič, keď má okrem iného teda výplatu. Proste niečo robiť samozrejme musí, hej? A čo robil je to, že len zvyšoval príjmy. Takto to inak, akože ja som rád za to priznanie, lebo keď si teda prečítate tú správu o pokroku, tak je tam napísané, že väčšina tých konsolidačných opatrení bola na príjmovej stránke rozpočtu. Proste bola, normálne, páni kolegovia, netreba to už proste ďalej akokoľvek maľovať. Treba si tú správu prečítať a samo Ministerstvo financií priznáva, že teda áno, zvýšilo dane. Oni to balia do tej konsolidácie, ale teda reálne zvýšením všetkých daní, na ktoré sa pozriete, ešte raz to poviem: firemná daň, daň z príjmu fyzických osôb, DPH zvýšená, transakčná daň nová, daň zo sladených nápojov nová, poplatky vyššie, pokuty vyššie. Jednoducho väčšina týchto opatrení bola na príjmovej stránke. Kolegovia, a keby ste ale teda aspoň nezvyšovali výdavky, tak by to bolo vidieť v tom skutočnom znížení deficitu. Ale to sa jednoducho nestalo, pretože popri tom, že vyberáte zásadne viac od každého jedného občana, od každej jednej firmy, od všetkých, tak zároveň vyrábate nové ďalšie výdavky. A Slovensko malo, čo je možno zasa mrzuté, že, aby som bol férový, tak, keď sa pozriem, tak dnes vlastne celé tie európske finančné pravidlá, popritom, že stále platí, že deficit by síce nemal byť vyšší ako 3 %, dlh by nemal byť vyšší ako 60 %, tie klasické maastrichtské kritériá, tak, bohužiaľ, tie pravidlá sa zmenili tak, že dnes, a o tom tá správa tiež hovorí, je, že sa teda berie rast čistých výdavkov. A európske pravidlá umožňujú nejaký rast čistých výdavkov. No a pre Slovensko proste je tá metrika jednoducho tak nešťastná, že vlastne z tohto pohľadu to Slovensko jednoducho spĺňa tieto pravidlá. Napriek všetkému, čo to spôsobilo, napriek obrovskému zaťaženiu občanov, napriek kope neefektívnych výdavkov, napriek zastavenej ekonomike, čo nás bude ale, že sakra mrzieť, alebo už nás teda mrzí, tak jednoducho z pohľadu európskych platných pravidiel finančnej disciplíny sme vlastne na tom OK, hej? Spĺňame tie pravidlá. Len to nie je tým, že sa robí niečo dobré, ale tým, že tie pravidlá sú jednoducho príliš príliš mäkké. A tu by skutočne bolo dobré sa zasa pozrieť na to Slovensko, pozrieť sa aj na tie vnútorné faktory a jednoducho začať niečo skutočne reálne robiť. Lebo tie prorastové opatrenia, keď sa na to pozriem, to zasa je téma, ktorá by mala byť. Pán minister financií, prvé, čo povie, však vlastne jeho to nezaujíma, lebo to dostala pani ministerka Saková na úlohu. Súhlasím, len teda ja som presvedčený, že toto, keby povedal minister financií, tak premiér by mal okamžite buchnúť po stole a povedať, že nechcem takéhoto ministra financií. Ako je to, že ho to nezaujíma? Veď keď tá ekonomika proste nefunguje, keď je zastavená, veď nechodia ministrovi financií dostatočné príjmy. Je menej výberu DPH, je nižšia firemná daň, nerastie dostatočne príjem dane z príjmu fyzických osôb. Jednoducho štát nemá peniaze, tak ako to, že ho to nezaujíma? Podľa mňa by ho to malo zaujímať. Veď minister to hovorí, že Príjmy. Je menej výberu DPH, je nižšia firemná daň, nerastie dostatočne príjem z dane z príjmu fyzických osôb. Jednoducho štát nemá peniaze. Tak ako to, že ho to nezaujíma? Podľa mňa by ho to malo zaujímať. Veď minister to hovorí, že ho to nezaujíma. Takže aj včera, predvčerom na tlačovke. Čiže samozrejme, že to ministra financií musí a malo by ho to zaujímať. Ja len, kolegovia, spomeniem, že keď to celé začalo na začiatku roka, keď ste sami pochopili, že teda ten rast ekonomiky skutočne za minulý rok bol 0,8, hej? Nula niečo, čiže nič, že to nebolo tých 2,2, ktoré ste plánovali, že to bude. Tak akože tam áno, došlo k precitnutiu aj na strane koalície a povedalo sa, že prídu, prídu prorastové opatrenia pre rok 2026. Dnes, keď vás počúvam hovoriť o tej kolumbovej žene, o tých prorastových opatreniach, už sa nehovorí, že 2026. No logicky, lebo máme koniec mája, nič tu nemáme. Na tejto schôdzi, no bodaj by niečo prišlo, ale aj tak to budú len tie také tie čajové, bez vplyvu na štátny rozpočet. Jednoducho už sami hovoríte, aj minister hovorí, opatrenia, ktoré majú vplyv na štátny rozpočet, tak tie budú prijímané v septembri, ergo v rozpočte, ergo pre budúci rok. Takže tá realita je, že prorastové opatrenia pre tento rok nie sú žiadne a keď budú nejaké prijaté, tak skutočne tu sú minimálne. Ten balík, ten tajný balík je možno to nazvať, že vykuchané kilečko, by som to nazval, ale hodne vykuchané, alebo sa to dá nazvať, že protibyrokratický balík. OK, sú tam nejaké opatrenia. Sú tam aj fajn opatrenia, však to zas akože kľudne prísť nám. Len to jednoducho nestačí na to, aby to tie hlboké štrukturálne problémy Slovenska, ktoré boli spôsobené nešťastnou nesprávnou konsolidáciou. Nech to akokoľvek pozitívne v tej správe maľujete, nešťastnou nesprávnou škodlivou konsolidáciou proste toto spôsobili. No. A ja by som možno povedal taký jeden ideový príklad toho prorastového balíčka. Tak je tam jedno opatrenie. Použijem toto, lebo tu vidím pána ministra financií, aj keď ma nepočúva. Že zrušenie toho oznamu o povinnej evidencii tržieb. To je ten oznam, kolegovci, ktorý ste vlani na konci roka prijali a teraz každý si tú A4 musel vytlačiť. Pri každej pokladni to visí, tento oznam. Viete, na čo prišla pani ministerka Saková? Že je to formálna povinnosť, ktorá ničomu nepomáha a jednoducho nič neprináša, práve naopak, prináša podnikateľom byrokraciu. Neuveríte, toto tam napísala samotná pani Erika Saková. Škoda, že sme vám to všetci hovorili, aj tu vidím tu kolegov, ktorí sme tu. Všetci sme vám hovorili, že takéto niečo, že je to nezmyselné, že to nič nepomôže, načo to robíte, že len zaťažujete podnikateľov. No dobre, tak hurá. Tak jednoducho teraz teda sa to ide zrušiť, ale ruku na srdce, kolegovci. Je to prorastové opatrenie? Ako to môže byť prorastové opatrenie? Taká povinnosť tu nebola a keď ju teda slávnostne zrušíte, inak, že toto ste mali zrušiť v druhom čítaní na výbore niekde okamžite, normálne, že bez rečí, všetci by sme zavreli oči a tešili by sme sa, že takúto drobnosť ste zrušili okamžite, tak proste by to čo pomohlo, nepomohlo? To nie je prorastové opatrenie. Ďalšie, tak čo ma tak z hlavy napadá, je tam, že zníženie výšky sankcií za nedodanie štatistických údajov pre Štatistický úrad Slovenskej republiky. A komentár pani Sitek Sakovej, že ich máme najvyššie v Európskej únii. Najvyššie pokuty za to, že firma nedodá štatistické údaje Štatistickému úradu. Takže ja hovorím, že paráda. Ak ich chcete znížiť, super, ale ja sa pýtam, toto je prorastové opatrenie? Toto pomôže, že teda už budú nižšie pokuty? Za prvé, ste to mali spraviť 2,5 roka dozadu a za druhé, nie, že znížiť pokuty. Reálne, keby niečo aspoň trochu pomohlo, kolegovia, je pozrieť sa na ten zoznam toho štatistického zisťovania a 80 % z toho škrtnúť, čiže nie znížiť pokutu, zrušiť povinnosť reportovať Štatistickému úradu. Vo finále sú to všetko dáta, ktoré si ten Štatistický úrad vie zistiť, či už zo Sociálnej poisťovne, zo zdravotnej poisťovne, ja neviem, z Eurostatu, odkiaľkoľvek, hej? Všetko sú to dáta, ktoré sú k dispozícii. Toto je opatrenie – znížiť pokutu. Proste, keby ste tam aspoň napísali, že znížite množstvo toho potrebného štatistického vykazovania, sledovania. Dobre. Ďalšie opatrenie je tam, že znížiť výšku sankcií pre podnikateľov. Kolegovci, viete, že ste nerobili 3 roky nič iné, než ste výšku sankcií pre podnikateľov zvyšovali? Že ste zvyšovali akýkoľvek poplatok, existuje asi 1000. Julo, koľko? 924 poplatkov sa zvýšilo tak nejak. Cez 900 poplatkov ste zvýšili. Cez 900 poplatkov. Pokuty? Aká pokuta existuje? Tá bola vynásobená tromi až piatimi. Ten zákon o evidencii tržieb, zasa vidím tu ministra financií, tak budem pozerať do toho finančného. Veď ten ste prijímali niekedy v decembri, platí od januára. Sankcie ste tam zvýšili troj- až päťnásobne. Tá pokuta, ktorú dostal ten Langoš bez mäkčeňa, inak po maďarsky je to bez mäkčeňa správne, tak tam bola 1500 €. Viete, koľko to bolo ešte predtým? 300. Tak ale som rád, že to vám zasa to Slovensko ukázalo, že takto to byť nemôže, hej? Ešte aj teda šéf Finančnej správy, ktorý teda obhajoval, ako on nemá inú možnosť, však nemá. Bola to najnižšia pokuta, ktorú mohol dať. Ako to teda obhajoval, ako tam bolo veľa iných pochybení. No tak potom zasiahol premiér, lebo pochopil, že toto je kauza, ktorá sa týka aj jeho. Zrazu pán Kyselica zasalutoval a pokuta bola zrušená. Inak ani takto by to nemalo byť. Toto tiež nie je to, ako by sa malo nakladať s právom, hej? Právo by malo byť férové. Takže ale aj toto sú veci, tak hurá, vidím v tom protibyrokratickom alebo proradostnom balíčku, akokoľvek ho už nazveme, že teda chcete znížiť výšku sankcií pre podnikateľov. Hurá, som rád, dobre. Potom sú tam opatrenia typu, že zrevidovať staré STN normy. Výborne. Škoda, že sa to nezačalo robiť tri roky dozadu, ale teraz zase, že zrevidovať STN-ku, slovenskú technickú normu, a to teraz, že čo? Chcete to dať najbližší týždeň na vládu alebo za dva týždne to zvládnete? To nepotrebuje zasa už žiadnu oponentúru, žiadny celý proces? Čiže to je zasa opatrenie, ktoré je vo svojej podstate výborné aj vie pomôcť, ale nezrealizovateľné v horizonte, ako hovoríte, že to chcete v nejakom rýchlom čase dať na vládu. Proste takéto veci sú tam. Systémová revízia BOZP. Jednoznačne, tam je obrovský priestor znížiť množstvo byrokracie, zrušiť zdravotné prehliadky v prvej, druhej kategórii, znížiť množstvo buzerácie, proste všetkých kadejakých podmienok, čo tam je. Určite áno. Ale zasa, toto nie je niečo, čo viete dať v jednom súhrnom balíčku v nejakom rozumnom čase a ešte najlepšie v skrátenom legislatívnom konaní. Kolegovia, tak ako v tej správe nevidím žiadnu víziu, žiadne to buchnutie po stole, aby minister financií povedal, že takto ja tomu Slovensku pomôžem, takto zachránim to Slovensko, ja tam nič nevidím. Ukazuje to tento balíček, tú bezmocnosť, neschopnosť, akokoľvek to nazvem. Ukazuje to, že keď tu má rozprávať minister, mal 10 minút ako predkladateľ v správe o pokroku, nepovedal nič k sebe. Tretie slovo bola, že opozícia a benzín. Ako zasa, ja tu chcem mať ministra financií, ktorý sa sem postaví a povie: „Toto je tá vízia, toto sú tie opatrenia a toto pomôže Slovensku.“ A proste diskutujme o tom, možno, že skutočne pomôžu alebo nepomôžu, ale len si minister myslí, že by mohli pomôcť, ale že by s niečím prišiel. Neprišiel s ničím. Keď boli v Haniske včera či predvčerom. Včera. Včera. Veď tam ho regionálni novinári po štvrtej otázke vlastne krútili hlavami. Nevedel ani im povedať minister financií, že čo teda spraví, aby sa tá slovenská ekonomika naštartovala. No celé, celé, celé proste beznádejné. Pán minister, čiže vy máte ešte, myslím, 40 minút, či koľko to vychádza, ako v rozprave, neviem teraz presne, koľko je to. Poďte, skúste vystúpiť ešte raz. Povedzte vašim kolegom, povedzte nám všetkým, čo skutočne vieme spraviť, okrem toho, že sa teda sťažujete, že máme protivietor a čo ja viem čo. Každá kríza, pán minister, je aj príležitosť, nielen hrozba. Zo všetkého sa dá vyjsť silný, silnejší, lepší, ale treba prísť s niečím. Treba mať nejakú víziu, treba niečo povedať, treba niečo vedieť, treba dať prípadne priestor tým, ktorí to vedia. Stále ešte aj na Ministerstve financií sú ľudia, ktorí vedia s niečím prísť. Ale celé je to prekrývané takouto politickou ekonómiou. Verím, budem už končiť, verím, že snažil som sa skutočne byť férový, snažil som sa skutočne popisovať ten tu lesk a biedu každej jednej vlády, vrátane tej, ktorej sme my boli súčasťou. Pretože to, kde sme, skutočne nie je, že len vďaka Matovičovi alebo len vďaka Kamenickému alebo len vďaka Radičovej, to je tiež také populárne. Každý niečo urobil dobre, každý niečo urobil zle, ale pozerajme na tie fakty a pozerajme na tie fakty, že aktuálne to skutočne aktuálny minister financií robí najhoršie, ako to ide. Práve preto, že nám nerastie ekonomika. To je taký ten parameter, ktorý dokáže každý. A keď v treťom roku vládnutia minister hovorí, že slovenská ekonomika bude rásť. Tak akože fakt mi je to ľúto, lebo bude rásť, čo, keď už bude ďalší minister. Pán minister, veď tri roky máte tu opraty, tri roky ste mohli niečo spraviť a dopadlo to tak ako vždy. Ďakujem pekne za pozornosť. Ďakujem. Faktická.

Kolegyne, kolegovia, no. Ideme teda prerokovávať alebo prerokovávame správu o pokroku. Pán minister to viac-menej tak akoby „skipol“ a išiel, povedzme, in medias res, ale teda k benzínu, ale dobre, nevadí, veď v poriadku. Tak myslím si, že ja to tiež tak urobím na začiatok, že teda budem reagovať na ten, na ten benzín, pretože to skutočne veľmi spolu súvisí. No. Slovensko má rafinériu. Máme rafinériu s dostatočnou kapacitou, asi tak, že 65 % vyvážame produkcie a 35 % spotrebúvame doma. Zároveň máme, a to buďme radi, že máme skutočne už teda aj tú východnú rúru, aj západnú rúru, že máme dostatok kapacít. To momentálne platí. No a teraz vlastne, že čo by sa malo robiť. Ja som presvedčený, že treba nerobiť dogmatickú ekonomiku, ktorú teda v tomto prípade vidím aj od pána ministra financií. V žiadnom prípade nebudeme znižovať dane. Proste my tie dane potrebujeme, nech to stojí, čo to stojí. Neidem reagovať na to, či má alebo nemá nejaké vzťahy so Slovnaftom v tom. Ja inak som presvedčený, že je normálne, aby komu V tomto prípade vidím aj od pána ministra financií. V žiadnom prípade nebudeme znižovať dane. Proste my tie dane potrebujeme. Nech to stojí, čo to stojí. Nejdem reagovať na to, či má alebo nemá nejaké vzťahy so Slovnaftu. Ja inak som presvedčený, že je normálne, aby komunikovala vláda akákoľvek s kapitánmi ekonomiky. Nech sú akíkoľvek. Proste to jednoducho treba. Čiže to, že sa stretne minister so šéfstvom Slovnaftu, tomu ja skôr poviem, že dobre spravil, nie, že by som mu to vyčítal. Len sa musí stretávať teda so všetkými kapitánmi. To je úplne v poriadku, hej? Rovnako tu ani to OĽANO proste nerobí dobrú ekonomiku, lebo aj to je dogmatická ekonomika. Proste dávanie tých windfall tax. Ako ja si tam pamätám tých 75 či 70 %? 75 to bolo? No, proste tá posledná sadzba bola cez 70 %. To je niečo absurdné. To je inak štátne výpalníctvo, nie windfall tax, hej? Európska únia hovorila o 33 % ako o nejakom rozumnom. Čiže jednoducho, ak sa chceme Slovensko niekam dostať a v tom sa bavíme o tom pokroku, tak proste potrebujeme robiť smart ekonomiku, chytrú ekonomiku a teda, že všetci, respektíve ten, kto v danom momente vládne. No, čo tu znamená v tomto prípade chytrá ekonomika. No, znamená to, že nie je pravda to, čo hovorí minister, že nižšie sadzby automaticky znamenajú nižšie daňové výnosy. V skutočnosti v tom benzíne a nafte sme výnimoční, lebo máme vysokú kapacitu a z toho treba vychádzať. Keď si pozrieme aprílové dáta, aprílové dáta, tak výnos dane spotrebnej dane z benzínu a nafty stúpol o 22 %. To je akože zásadný nárast, ktorý je ale krytý zvýšením predaja. Spotrebná daň sa viaže na l, nie na cenu, takže to je tam jasne povedané, že sme dokázali ako Slovensko na našom území predať zásadne o 22 % viac palív ako apríl pred rokom, aby to teda bolo porovnateľné. Ten výnos bol teda fakt o 22 % vyšší. A proste bol vyšší. Prečo to bolo? Lebo sme mali nižšie ceny, lebo za A Slováci tankovali doma, slovenské logistické firmy tankovali doma, Poliaci tankovali u nás až tak, že nestíhalo sa tam zavážať. To isté proste tankovali aj Česi. Jednoducho tankovalo sa na Slovensku. Dneska, bohužiaľ, sme už tú výhodu stratili. A ja hovorím, pán minister, že správne riešenie je znížiť spotrebnú daň z benzínu a nafty na európske minimá, čo nám zabezpečí, že budeme mať opäť najnižšie ceny v regióne a tomu potom vedia pomôcť aj samotní predajcovia, lebo o tom to je, aby sme mali najnižšie ceny v regióne. A aby sme jednoducho dokázali predať viac. Možno už nebudeme mať nárast, ale nebudeme mať ani výpadok, pretože nárast objemu predaja jednoznačne vykryje vlastne ten nižší jednotkový výnos zo spotrebnej dane. Toto treba robiť. Pán minister povedal, že Česi majú problémy s vlastnou kapacitou, Maďari majú problémy s vlastnou kapacitou, žiadajú nás, aby sme im pomohli. Ale v tomto, akože pán minister, buďme trošku egoistickí. My potrebujeme pomôcť Slovákom, Slovensku, slovenskej ekonomike. Čo to znamená? Nie, čo najviac nafty, benzínu predať do Česka, nie, čo najviac nafty, benzínu predať do Maďarska. Čo z toho má Slovensko, keď to predáme do Maďarska? Akurát podiel na dani zo zisku Slovnaftu, lebo samozrejme Slovnaft to predá, zarobí, má zisk a z toho má štát podiel. Pán minister, to nestačí. My pomôžme tomu Česku, Poľsku, Maďarsku tak, že si tu naftu a benzín prídu ku nám natankovať, ku nám kúpiť. Občania, tranzitujúci, logistické firmy, jednoducho všetci. My potrebujeme, pán minister, predať čo najviac benzínu a nafty doma. Vieme ho vyrobiť a keď ho predáme doma, tak máme z toho spotrebnú daň, DPH-čku, samozrejme zisk Slovnaftu a ešte, keď sa to predá na slovenských čerpacích staniciach, veď aj tie vytvoria nejaký obrat, vytvoria nejaký zisk a zaplatia nejakú daň. Toto je, pán minister, to chytré riešenie. Toto sú prorastové opatrenia, ktoré potrebujeme. Vy nebudete mať výpadok daní, alebo štátna kasa nebude mať výpadok daní, tak sa nejak hlásim k tomu aj ja, že teda štátna kasa je dôležitá. A poviete si, že je to nula k nule. No nie je to nula k nule, pretože nižšie ceny palív vo finále budú znamenať nižšiu infláciu. To sa potešia vlastne všetci občania. Ja viem, pán minister nie, ten potrebuje práve opačne, ten potrebuje vyššiu infláciu, aby mu to požieralo trochu dlh, ale občania sa potešia, zároveň bude konkurencieschopnejšia celá ekonomika, lebo nižšie náklady, lebo lepšia pozícia voči zahraničným konkurenciám. A teda ešte raz, štát nebude mať menej. Normálne, že win-win-win situácia. Toto je chytrá smart ekonomika. Takéto opatrenia potrebujeme robiť. Včera mi tu niekto vyčítal, že veď ale celkovo to nefunguje. Jasné, my musíme pozerať na to, že my sme v špecifickej situácii, že máme obrovskú prevahu výroby nad predajom, preto nám to vie fungovať. Preto toto my vieme spraviť. Toto je nejaká konkurenčná výhoda Slovenska, ktorú nesmieme strácať, že pán minister povie, že pomôžme Česku a pomôžme Maďarsku a predajme im ten benzín, naftu a oni si tam potom budú ich štáty získavať na tom, že budú tam mať spotrebnú daň. Tuto to predajme, urobme všetko preto, aby sme im pomáhali tak, aby to kupovali u nás. Pán minister, toto treba robiť a toto pozerám aj proste na kolegov z OĽANO, ktorí jednoducho tí by len dávali ďalšie sektorové dane pre Slovnaft. Jednoducho takto tie peniaze vyberme. Nemôžeme. Kto sa čuduje Slovnaftu, že nechcel zaplatiť cez 70 % windfall tax? No kto sa im čuduje? By ma zaujímalo, kto, keby vlastnil takúto firmu, by chcel toto isté spraviť? Áno, našli tú cestu. Však podľa všetkého to majú dobre obhájené, lebo však majú dostatok zdrojov na to, aby si to obhájili. Tak ja som zvedavý, ako teda bude prebiehať ten boj pána ministra, či tých svojich, ako to nazval, 500 miliónov od nich dostane. Ja si myslím, že netreba žiadne špeciálne sektorové dane, ani pre Slovnaft, ani pre nikoho iného. Máme dostatočne vysoké štandardné dane a snažme sa to vyberať takto. Na tej spotrebnej dani, na tej DPH-čke, normálne, že aby to podporovalo ekonomiku. Toľko vlastne k tejto téme. Prečo o tom rozprávam? Pretože aj úvodné slovo pána ministra sa viedlo v tomto. Ešte raz hovorím, pán minister, treba robiť smart ekonomické riešenia. Tuto je jeden návrh. Keď najbližšie budete hovoriť, že opozícia nemá žiadne návrhy. Inak ten návrh bol aj na minulej schôdzi na zníženie spotrebných daní, ale veď viete si ho zobrať, viete si ho pripraviť akokoľvek. Treba to urobiť. Kľudne tam dajte aj sunset klauzulu, aj ja som ju tam mal. Ale urobme to ako dočasné opatrenie. A veď to vyhodnoťte. Dajte to na rok a uvidíme, čo to spraví. Tie výsledky za ten jeden mesiac, keď sme mali skutočne nižšie ceny, jasne ukázali, že to vie fungovať. No dobre a poďme teda už pomaly k tej samotnej správe o slovenskom pokroku. Tak. No. Ja by som chcel vyzvať, že skutočne skúsme tu debatovať ekonomicky, hej? Dajme tú politiku preč a debatujme tu skutočne čistú ekonomickú debatu. Prečo? Pretože pán minister nám na výbor nepríde, tam sa to úplne patrí, ale tam som ani neviem, kedy videl naposledy pána ministra. Mám taký pocit, že pri rozpočte tam asi bol, ale odvtedy nie. To ste už vlastne skoro rok. No tak takto, že ministra financií nemala, pán minister, tak. Faktickú máte. Nech sa páči. Ďalej hej, pán poslanec. Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ďakujem. Čiže ešte raz, sarka ministra financií nemala, tak nemôžete mi vyčítať, pán minister, že nechodil na výbor. To, že tam nechodil akýkoľvek iný minister, to ja poviem, minister financií má chodiť na finančný výbor a zďaleka nie jedenkrát do roka pri rozpočte. Má tam prísť podľa mňa, že koľko máme šesť schôdzí do roka, tak by tam mal sedieť šesťkrát. Takto to ja vidím. No, dobre. A teda nebol, tak preto sa uchádzam o to, že fakt bavme sa tu nie o politickej ekonómii, bavme sa o skutočnej ekonómii a bavme sa teda o vôbec ekonomických faktoch. No, výročná správa o pokroku Slovenskej republiky. Tak zoberme si to zhrnutie. Ja rozumiem, že sú nejaké externé faktory, že je tu Hormuz, že je tu vojna na Blízkom východe, je tu vojna na Ukrajine. Ja neviem, je tu kade-tade koľko ďalších problémov. Skutočne aj vysoké ceny energií sú problém, aj to priznávam, čiže sú aj externé faktory. Ale v žiadnom prípade sa nedá povedať, že sú len externé faktory. A ja, keď čítam proste tú správu o pokroku, no tak tam je v podstate úplné umytie rúk. Tam buďto sa teda hneď v prvých vetách sťažuje minister financií na predchádzajúcu vládu, čo tu zanechala a budem o tom debatovať, lebo chcem sa baviť fakt férovo. Takže sťažuje sa, že predchádzajúca vláda spôsobila problémy tejto vláde. Potom samozrejme rozpráva o nepriaznivom externom prostredí spojenom s globálnymi obchodnými bariérami. Veď to hovoril pán minister aj teda tuná, ja neviem, USA, čo ja viem, teda tieto colné vojny. Však áno, je aj to problém, ale nie len. Hej? Potom tu spomína samozrejme ďalej nepriaznivé externé prostredie a teda spomína Hormuz, spomína vojny. No ale, ak sa chceme baviť o tom, kam sa Slovensko dostalo, lebo tá ekonomika nám skutočne zastala a to som rád, že to už priznáva aj pán minister financií, keď teda ho beriem ako autora tejto správy. Tak jednoducho nedá sa to všetko zvaliť na predchádzajúcich, na externé faktory, ekonomické, vojnové, colné, všelijaké a vlastne ale teda na Slovensku sme tomuto stavu alebo ste tomuto stavu nijak nepomohli? Takto tomu mám rozumieť? Čiže, keď sa chceme baviť férovo, ekonomicky skutočne, tak treba si priznať aj to, že nás žiadna Európska únia alebo vojna už kdekoľvek nenútila zvýšiť firmám dane na 24 %, čo je firemné dane, čo je najvyššia suma zo všetkých postkomunistických krajín. Žiadna Európska únia, žiadna vojna, žiadny externý faktor nás nenútil, aby sme vyrobili, prepáč, živo, progresívnu sadzbu dane z príjmu fyzických osôb a dali tam najvyššiu sadzbu 35 %. Ktorá teda zasahuje, minister povie, že tých najbohatších zamestnancov. Ja hovorím, nie akých najbohatších. Najskúsenejších, najvzdelanejších, tých, čo pridávajú alebo čo prinášajú tým firmám najvyššiu pridanú hodnotu, tých najkľúčovejších. Tak týchto zamestnancov a tieto firmy, lebo však to samozrejme sa týka aj firmy, lebo tá platí aj tú daň, hej, v svojej superhrubej mzde, tak takto boli potrestaní. To, pán minister, nám ktorý externý ekonomický faktor toto nakázal alebo zariadil. To sú všetko interné faktory. Tí ľudia proste nebudú pracovať v ekonomike, odídu do zahraničia, nebudú robiť pre Hyundai v Tepličke, budú robiť pre, pardon, Kiu v Tepličke, ale Hyundai v Nošoviciach. A jednoducho proste zasa prídeme. Prídeme o schopných ľudí, vo finále aj tak prídete o dane a ešte raz sa pýtam, ktorý externý faktor, ktorých tu teda pár je, toto spôsobil? No žiadny. Teraz ja sa pýtam, ktorý externý faktor spôsobil to, že ste vyrobili transakčnú daň? Ktorý? Však to je rozhodnutie tuná tejto vlády a stačí počúvať každého jedného zamestnávateľa, každého jedného občana, že to proste je problém. A potom príde pán minister pôdohospodárstva Takáč a ten povie, že transakčná daň zaujíma len firmy. Inak, že máme 700 000 firiem a každá má nejakého občana, ktorý ju vlastní, riadi. Tak akože to, čo je? Samozrejme, že transakčná daň zaujíma každého jedného občana, lebo aj občan je firma a potom samozrejme, keď to zvýši ceny, čo zvýši a infláciu to zvýši, tak to zaujíma každého jedného občana, dokonca aj občana Takáča, že to zvýši ceny. No on má ten čarovný košík a má vyšší plat, tak možno to až tak netrápi, ale malo by, hej? Takže sú tu aj externé faktory a nie je ich málo, ktoré spôsobili, že tá naša slovenská ekonomika jednoducho nefunguje. Prestala fungovať, prestala rásť, nemáme žiadne zahraničné investície. No kto by išiel investovať do krajiny, ktorá má najvyššie dane široko-ďaleko? A toto všetko, toto všetko mi tu chýba, ako niečo v tej správe z toho nájdeme. Ale v tom zhrnutí nie je nič. Tam je vlastne povedané, že vláda asi teda podľa všetkého robí najlepšiu politiku na svete, dokonale konsoliduje, ale vlastne nedarí sa to, lebo externý svet alebo predchádzajúca vláda. Toto skutočne nie je ekonomická debata. Toto je čisto politická debata, ktorá jednoducho by tu nemala byť, hej? Takisto aj tie teda tie úvodné grafy. Ja, mne by sa tam pýtalo, keď tam vidíme ten deficit každoročný, tak prečo to začína rokom 24? Veď kľudne tam mohli byť, ja neviem, od roku 2020 alebo akokoľvek, aby sa to dalo nejak porovnať, lebo potom by už zasa tie čísla, ktoré tam vláda ukazuje, vyzerali inak. Takisto aj ten rast dlhu. Čiže nepáči sa mi, že ešte aj takáto správa, ktorá vo finále ani nie je tak pre nás, ale ide do únie, vlastne je úplne, že celá zabalená do takýchto politických floskul. No, ale ja som povedal a teda, keď to vyzývam, tak chcem aj ja tak začať, aby sme sa skutočne bavili ekonomicky. Slovensko nikdy nemalo prebytkový alebo aspoň vyrovnaný rozpočet. Čiže Takýchto politických politických floskúl. No, ale ja som povedal a teda tak, keď to vyzývam, tak chcem aj ja tak začať, aby sme sa skutočne bavili bavili ekonomicky. Slovensko nikdy nemalo prebytkový alebo aspoň vyrovnaný rozpočet. Čiže vo finále do nejakej miery je obžaloba každej jednej vlády, že jednoducho nedokázala zabezpečiť rozpočet, ktorý by bol aspoň vyrovnaný. Čiže toto toto si treba povedať, ja si to dovolím, času mám samozrejme dosť, takže dovolím si to prejsť a začnem od roku 1998. No, v roku 1998 to bol vlastne koniec mečiarizmu. Slovensko bolo čierna diera Európy. Bohužiaľ, veľa aj ekonómov prirovnáva dnešnú situáciu Slovenska práve k tomu roku 1998, to len akoby odbočka, lebo, bohužiaľ, to tak z veľkej časti je. No každopádne v roku 98 bol ten deficit 5,4 % hrubého domáceho produktu. No, OK, bol, na konci roka boli voľby a roky 99, 2000, 2001 bol skutočne takisto veľký deficit. V 99: 7,3, v 2000: 12,7, v 2001: 7,7. Áno, bola vláda reformná, niečo im šlo, niečo im nešlo. Keby sme to zobrali len takto z voleja, tak povie, no boli neúspešní, veď ešte zvýšili deficit, ktorý bol za Mečiara, hej? No, treba si napríklad zapamätať, že vtedajšia vláda len 110 miliárd vtedajších slovenských korún dala na oddlženie bánk, na stabilizáciu bankového sektora a jednoducho na to, aby banky fungovali. Z toho inak dodnes deň žijeme, že tá chrbtová kosť každej ekonomiky, nielen slovenskej, čo je finančný sektor, proste je zdravý a funguje. Zasa ten sektor, ktorému vládnu, koalíciu nič iné nenapadne, než im spraviť nejakú dodatočnú sektorovú daň, než proste rozprávať, aké majú brutálne zisky, ale zrátať 24 bánk dokopy a jednoducho hovoriť, že ako je to zlé. Buďme radi, že ten bankový sektor funguje. Čiže toto boli vysoké deficity. No, rok 2002 je zaujímavý. Tam bol 8,4, to už bolo vlastne ďalšie funkčné obdobie, ale už prišla vláda, ktorá skutočne bola proreformná. Už tam nebola tá vtedajšia Strana demokratickej ľavice, už sa skutočne začali robiť reformy. No a pán minister, v roku 2003 bol deficit len 2,3 %. Pokles v roku 2002 bol 8,4 a v roku 2003 bol 2,3, pokles o 6 %. Nie desatín, o 6 %. Čiže tie reči, že, že veď to sa nedá ten deficit znížiť, lebo skutočne aj slovenské reálie ukázali, že sa dá deficit znížiť aj o 6 % medziročne, hej? Dá sa to. No, dobre, vtedy boli tie reformy, ktoré zo Slovenska urobili tigra, rovná daň, to isté, čo navrhujeme aj teraz, firemná daň rovná, daň z príjmu zo závislej činnosti pre zamestnancov rovná daň, dokonca aj len jedna sadzba DPH-čky. To Slovensko začalo fungovať, tie deficity boli 2,4, 2,9, 3,6. Samozrejme, aj tu určite mohli byť menšie, ale teda boli výrazne nižšie. No až prišiel rok 2008. Ešte na konci roku 2008 si každý myslel, ako všetko dobre funguje, svet funguje, Slovensko funguje, všetko bude v poriadku. A došla svetová finančná kríza a Slovensko malo v roku 2009 a následne aj v roku 2010 8,2 % deficit a 7,4 % deficit. Čiže zasa nejaké ponaučenie. Kde sú nejaké tie rezervy? Kolegovia, kde beriete tú istotu, že teda to ten externý protivietor sa nestane takým, že skutočným, ale že vážnym, hej? Slovensko dnes nemá žiadne rezervy, lebo v relatívne rozumných časoch máme ten deficit fakt brutálne vysoký. Ale skutočne môže sa stať, môže sa stať aj to, zasa opačne, v roku 2009 bol deficit o 6 % medziročne vyšší než rok predtým. Dobre, nejdem menovať úplne tie vlády, ale jednoducho každá vláda tam má nejaký svoj podiel. Niečo sa im dá povedať, že sa urobilo dobre, niečo zle. No potom začali zrazu už čoraz lepšie časy, to už pomaly vládli od toho roku 2012 tuná smeráci. A áno, zasa rok 2017: 1 % deficit, rok 2018: 1 % deficit, rok 2019: 1,2 % deficit. Čiže na pohľad to vyzeralo veľmi dobre. Aj sa to akoby do nejakej miery dá pochváliť, ale zasa sa treba pozrieť na ten okolitý svet. Väčšina okolitých krajín v týchto rokoch mala skutočne rozpočtové prebytky a znižovali tie dlhy, ktoré vznikli v tej svetovej kríze predtým a chystali sa na ďalšiu krízu. Čiže tu zasa tá obžaloba už aj aktuálneho pána ministra je, že tie dobré časy skutočne nevyužili na prebytkový rozpočet, na zníženie deficitu, na zníženie dlhu a jednoducho stále stále stále sa išlo v deficitnom financovaní. No a už sa blížime do takej tej reality, ktorú si už pamätajú aj nie ekonómovia, rok 2020. Prišiel covid. OK, prišla kríza a zasa zrazu už bol teda deficit 5,3 % v roku 2020 a v roku 2021: 5,1 %. Áno, boli sme súčasťou vlády a ja by som tu mohol povedať, svetová kríza, vážna kríza, skutočne celý svet zastal, ale aj tu poviem, že určite sa to dalo robiť lepšie. Jasné, zasa, keď sa porovnáme, aj okolité krajiny sa zadlžili, len ono to nie je tak jednoduché, že teda zadlžiť sa, ale treba sa vždy pozerať, ako sú tie financie využité. Lebo to zadlženie môže znamenať, že sa investuje, prinesie to dodatočnú hodnotu, donesie to nejaký multiplikátor a donesie to potom vo finále ďalšie peniaze, alebo sa to minie. Čiže tá realita je tá, že áno, aj tu hovorím, že nebolo to dobré, aj vtedy sa dalo hospodáriť lepšie, kolegovia. Snažím sa byť férový, teraz frflem aj na našu vládu, ktorej sme boli súčasťou. Nemali sme ministra financií, ale jednoducho boli sme súčasťou vlády a hovorím, že ani to nebolo rozpočtové hospodárenie rozumné. Posuňme sa ďalej. A to je už ten rok 2022, ktorý napríklad pán minister tam už nerád chce vidieť, lebo aj tá Matovičova alebo vtedy už asi Hegerova vláda mala deficit len len 1,6 %. Zasa by sa dalo povedať a takto aj bolo prezentované, že jasné, všetko sa robí dobre, zrazu to celé funguje a deficit sa znížil a už to tak bude naveky. No, bohužiaľ nie, upozorňoval som na to vtedy, poviem to aj teraz. To sú tie časy inflačné, hej? Keď v roku 2022 skutočne bola vysoká vysoká inflácia. A jedna zo základných ekonomických poučiek: inflačné príjmy predbiehajú inflačné výdavky. A k tomu sa viaže ďalší taký ekonomický príbeh a to je proste chyba naivného ekonóma, ktorý si myslí, že v tej inflácii tie inflačné príjmy rastú, hej, a rastú, rastú a že takto to bude a že vlastne už je problém vyriešený a výdavky nevzrastú. Bohužiaľ, vzrastú aj výdavky, len to o niečo dlhšie trvá. Takže ten rok 2022 bol deficit 1,6 %, ale ešte raz, ani na to sa nedá byť hrdý. Zasa teda už sme vo vláde neboli, ale teda boli sme plus-mínus pri tom. Ani toto sa nedá hovoriť o tom, že hurá, ako sa to dobre robilo. Nerobilo sa to dobre ani vtedy. Jednoducho ten deficit bol nižší preto, pretože bolo veľa inflačných príjmov. Keď raz sú potraviny alebo čokoľvek o 10 % drahšie, no tak z toho vyberiete aj viacej DPH-čky a príde viacej do rozpočtu. Ale tie výdavky si počkajú. Bohužiaľ, to sa stalo v roku 2023. To si tu pamätáme, tú legislatívnu smršť, keď si tuná aj kolegovia z OĽANO mysleli, že vlastne všetko všetko bude v poriadku, že na všetko už teraz zrazu máme, však deficit je malý, tak sa urobilo, áno, kopa nových výdavkov. No a ten deficit teda stúpol. Zasa, aby som bol férový ku všetkým, stúpol na 5,3 %, ale z toho 1 % už pridala nová vláda na konci. Už tam v tom vlastne, ako začali november, december, výrazne vzrástli výdavky, takže jednoducho tých 5,3 % v roku 2023 už bolo spojené aj s novou vládou. No, a teraz už sme v roku 2024, kedy ten deficit ešte stúpol. Jednoducho, a tu už pokračujem kritikou zasa sem. Nerobíte to ani vy dobre. Skutočne nie a ten deficit to jednoducho ukazuje. Ukazuje, ukazuje to, že, že ukazuje, že ste ho ešte zvýšili. A jednoducho navyše ste zvýšili ešte výrazne aj výdavky. Čiže áno, zvýšili ste príjmy. To sú tie nové dane, nové odvody a ja neviem, vyššie pokuty, vyššie poplatky, všetko, ale vo finále proste ste vyrábali aj kopu nových nových výdavkov a ten výsledok je jednoducho zlý. A zasa by sa dalo ale pozerať, že veď dobre. Možno ten deficit proste alebo tie výdavky, že budú slúžiť na nejaké investície, na niečo, čo povedzme pomôže aj rastu ekonomiky, aj pomôže budúcim výnosom. Ale, bohužiaľ, nie, tu si zasa treba sa pozrieť na Poľsko, ktoré aj to má vysoký deficit, aj to sa výrazne zadlžuje, ale im sa to darí prenášať aspoň do relatívne alebo teda hodne vysokého hospodárskeho rastu. To je jednoducho to, čo sa, čo sa, čo sa tu nedarí. A už sme vlastne teda v tomto roku a ten deficit 4,5 %. OK, minister povie, že teda je tu nejaký pokrok, že ten deficit sa podarilo znížiť, že keby nerobil nič, by bolo, ja neviem, 7 %, čo ja viem čo. No tak za prvé, tá debata, že keby nerobil nič, nie je férová. Akože, veď nemôže minister financií nerobiť nič, keď má okrem iného teda výplatu. Proste niečo robiť samozrejme musí, hej? A čo robil je to, že len zvyšoval príjmy. Takto to inak, akože ja som rád za to priznanie, lebo keď si teda prečítate tú správu o pokroku, tak je tam napísané, že väčšina tých konsolidačných opatrení bola na príjmovej stránke rozpočtu. Proste bola, normálne, páni kolegovia, netreba to už proste ďalej akokoľvek maľovať. Treba si tú správu prečítať a samo Ministerstvo financií priznáva, že teda áno, zvýšilo dane. Oni to balia do tej konsolidácie, ale teda reálne zvýšením všetkých daní, na ktoré sa pozriete, ešte raz to poviem: firemná daň, daň z príjmu fyzických osôb, DPH zvýšená, transakčná daň nová, daň zo sladených nápojov nová, poplatky vyššie, pokuty vyššie. Jednoducho väčšina týchto opatrení bola na príjmovej stránke. Kolegovia, a keby ste ale teda aspoň nezvyšovali výdavky, tak by to bolo vidieť v tom skutočnom znížení deficitu. Ale to sa jednoducho nestalo, pretože popri tom, že vyberáte zásadne viac od každého jedného občana, od každej jednej firmy, od všetkých, tak zároveň vyrábate nové ďalšie výdavky. A Slovensko malo, čo je možno zasa mrzuté, že, aby som bol férový, tak, keď sa pozriem, tak dnes vlastne celé tie európske finančné pravidlá, popritom, že stále platí, že deficit by síce nemal byť vyšší ako 3 %, dlh by nemal byť vyšší ako 60 %, tie klasické maastrichtské kritériá, tak, bohužiaľ, tie pravidlá sa zmenili tak, že dnes, a o tom tá správa tiež hovorí, je, že sa teda berie rast čistých výdavkov. A európske pravidlá umožňujú nejaký rast čistých výdavkov. No a pre Slovensko proste je tá metrika jednoducho tak nešťastná, že vlastne z tohto pohľadu to Slovensko jednoducho spĺňa tieto pravidlá. Napriek všetkému, čo to spôsobilo, napriek obrovskému zaťaženiu občanov, napriek kope neefektívnych výdavkov, napriek zastavenej ekonomike, čo nás bude ale, že sakra mrzieť, alebo už nás teda mrzí, tak jednoducho z pohľadu európskych platných pravidiel finančnej disciplíny sme vlastne na tom OK, hej? Spĺňame tie pravidlá. Len to nie je tým, že sa robí niečo dobré, ale tým, že tie pravidlá sú jednoducho príliš príliš mäkké. A tu by skutočne bolo dobré sa zasa pozrieť na to Slovensko, pozrieť sa aj na tie vnútorné faktory a jednoducho začať niečo skutočne reálne robiť. Lebo tie prorastové opatrenia, keď sa na to pozriem, to zasa je téma, ktorá by mala byť. Pán minister financií, prvé, čo povie, však vlastne jeho to nezaujíma, lebo to dostala pani ministerka Saková na úlohu. Súhlasím, len teda ja som presvedčený, že toto, keby povedal minister financií, tak premiér by mal okamžite buchnúť po stole a povedať, že nechcem takéhoto ministra financií. Ako je to, že ho to nezaujíma? Veď keď tá ekonomika proste nefunguje, keď je zastavená, veď nechodia ministrovi financií dostatočné príjmy. Je menej výberu DPH, je nižšia firemná daň, nerastie dostatočne príjem dane z príjmu fyzických osôb. Jednoducho štát nemá peniaze, tak ako to, že ho to nezaujíma? Podľa mňa by ho to malo zaujímať. Veď minister to hovorí, že Príjmy. Je menej výberu DPH, je nižšia firemná daň, nerastie dostatočne príjem z dane z príjmu fyzických osôb. Jednoducho štát nemá peniaze. Tak ako to, že ho to nezaujíma? Podľa mňa by ho to malo zaujímať. Veď minister to hovorí, že ho to nezaujíma. Takže aj včera, predvčerom na tlačovke. Čiže samozrejme, že to ministra financií musí a malo by ho to zaujímať. Ja len, kolegovia, spomeniem, že keď to celé začalo na začiatku roka, keď ste sami pochopili, že teda ten rast ekonomiky skutočne za minulý rok bol 0,8, hej? Nula niečo, čiže nič, že to nebolo tých 2,2, ktoré ste plánovali, že to bude. Tak akože tam áno, došlo k precitnutiu aj na strane koalície a povedalo sa, že prídu, prídu prorastové opatrenia pre rok 2026. Dnes, keď vás počúvam hovoriť o tej kolumbovej žene, o tých prorastových opatreniach, už sa nehovorí, že 2026. No logicky, lebo máme koniec mája, nič tu nemáme. Na tejto schôdzi, no bodaj by niečo prišlo, ale aj tak to budú len tie také tie čajové, bez vplyvu na štátny rozpočet. Jednoducho už sami hovoríte, aj minister hovorí, opatrenia, ktoré majú vplyv na štátny rozpočet, tak tie budú prijímané v septembri, ergo v rozpočte, ergo pre budúci rok. Takže tá realita je, že prorastové opatrenia pre tento rok nie sú žiadne a keď budú nejaké prijaté, tak skutočne tu sú minimálne. Ten balík, ten tajný balík je možno to nazvať, že vykuchané kilečko, by som to nazval, ale hodne vykuchané, alebo sa to dá nazvať, že protibyrokratický balík. OK, sú tam nejaké opatrenia. Sú tam aj fajn opatrenia, však to zas akože kľudne prísť nám. Len to jednoducho nestačí na to, aby to tie hlboké štrukturálne problémy Slovenska, ktoré boli spôsobené nešťastnou nesprávnou konsolidáciou. Nech to akokoľvek pozitívne v tej správe maľujete, nešťastnou nesprávnou škodlivou konsolidáciou proste toto spôsobili. No. A ja by som možno povedal taký jeden ideový príklad toho prorastového balíčka. Tak je tam jedno opatrenie. Použijem toto, lebo tu vidím pána ministra financií, aj keď ma nepočúva. Že zrušenie toho oznamu o povinnej evidencii tržieb. To je ten oznam, kolegovci, ktorý ste vlani na konci roka prijali a teraz každý si tú A4 musel vytlačiť. Pri každej pokladni to visí, tento oznam. Viete, na čo prišla pani ministerka Saková? Že je to formálna povinnosť, ktorá ničomu nepomáha a jednoducho nič neprináša, práve naopak, prináša podnikateľom byrokraciu. Neuveríte, toto tam napísala samotná pani Erika Saková. Škoda, že sme vám to všetci hovorili, aj tu vidím tu kolegov, ktorí sme tu. Všetci sme vám hovorili, že takéto niečo, že je to nezmyselné, že to nič nepomôže, načo to robíte, že len zaťažujete podnikateľov. No dobre, tak hurá. Tak jednoducho teraz teda sa to ide zrušiť, ale ruku na srdce, kolegovci. Je to prorastové opatrenie? Ako to môže byť prorastové opatrenie? Taká povinnosť tu nebola a keď ju teda slávnostne zrušíte, inak, že toto ste mali zrušiť v druhom čítaní na výbore niekde okamžite, normálne, že bez rečí, všetci by sme zavreli oči a tešili by sme sa, že takúto drobnosť ste zrušili okamžite, tak proste by to čo pomohlo, nepomohlo? To nie je prorastové opatrenie. Ďalšie, tak čo ma tak z hlavy napadá, je tam, že zníženie výšky sankcií za nedodanie štatistických údajov pre Štatistický úrad Slovenskej republiky. A komentár pani Sitek Sakovej, že ich máme najvyššie v Európskej únii. Najvyššie pokuty za to, že firma nedodá štatistické údaje Štatistickému úradu. Takže ja hovorím, že paráda. Ak ich chcete znížiť, super, ale ja sa pýtam, toto je prorastové opatrenie? Toto pomôže, že teda už budú nižšie pokuty? Za prvé, ste to mali spraviť 2,5 roka dozadu a za druhé, nie, že znížiť pokuty. Reálne, keby niečo aspoň trochu pomohlo, kolegovia, je pozrieť sa na ten zoznam toho štatistického zisťovania a 80 % z toho škrtnúť, čiže nie znížiť pokutu, zrušiť povinnosť reportovať Štatistickému úradu. Vo finále sú to všetko dáta, ktoré si ten Štatistický úrad vie zistiť, či už zo Sociálnej poisťovne, zo zdravotnej poisťovne, ja neviem, z Eurostatu, odkiaľkoľvek, hej? Všetko sú to dáta, ktoré sú k dispozícii. Toto je opatrenie – znížiť pokutu. Proste, keby ste tam aspoň napísali, že znížite množstvo toho potrebného štatistického vykazovania, sledovania. Dobre. Ďalšie opatrenie je tam, že znížiť výšku sankcií pre podnikateľov. Kolegovci, viete, že ste nerobili 3 roky nič iné, než ste výšku sankcií pre podnikateľov zvyšovali? Že ste zvyšovali akýkoľvek poplatok, existuje asi 1000. Julo, koľko? 924 poplatkov sa zvýšilo tak nejak. Cez 900 poplatkov ste zvýšili. Cez 900 poplatkov. Pokuty? Aká pokuta existuje? Tá bola vynásobená tromi až piatimi. Ten zákon o evidencii tržieb, zasa vidím tu ministra financií, tak budem pozerať do toho finančného. Veď ten ste prijímali niekedy v decembri, platí od januára. Sankcie ste tam zvýšili troj- až päťnásobne. Tá pokuta, ktorú dostal ten Langoš bez mäkčeňa, inak po maďarsky je to bez mäkčeňa správne, tak tam bola 1500 €. Viete, koľko to bolo ešte predtým? 300. Tak ale som rád, že to vám zasa to Slovensko ukázalo, že takto to byť nemôže, hej? Ešte aj teda šéf Finančnej správy, ktorý teda obhajoval, ako on nemá inú možnosť, však nemá. Bola to najnižšia pokuta, ktorú mohol dať. Ako to teda obhajoval, ako tam bolo veľa iných pochybení. No tak potom zasiahol premiér, lebo pochopil, že toto je kauza, ktorá sa týka aj jeho. Zrazu pán Kyselica zasalutoval a pokuta bola zrušená. Inak ani takto by to nemalo byť. Toto tiež nie je to, ako by sa malo nakladať s právom, hej? Právo by malo byť férové. Takže ale aj toto sú veci, tak hurá, vidím v tom protibyrokratickom alebo proradostnom balíčku, akokoľvek ho už nazveme, že teda chcete znížiť výšku sankcií pre podnikateľov. Hurá, som rád, dobre. Potom sú tam opatrenia typu, že zrevidovať staré STN normy. Výborne. Škoda, že sa to nezačalo robiť tri roky dozadu, ale teraz zase, že zrevidovať STN-ku, slovenskú technickú normu, a to teraz, že čo? Chcete to dať najbližší týždeň na vládu alebo za dva týždne to zvládnete? To nepotrebuje zasa už žiadnu oponentúru, žiadny celý proces? Čiže to je zasa opatrenie, ktoré je vo svojej podstate výborné aj vie pomôcť, ale nezrealizovateľné v horizonte, ako hovoríte, že to chcete v nejakom rýchlom čase dať na vládu. Proste takéto veci sú tam. Systémová revízia BOZP. Jednoznačne, tam je obrovský priestor znížiť množstvo byrokracie, zrušiť zdravotné prehliadky v prvej, druhej kategórii, znížiť množstvo buzerácie, proste všetkých kadejakých podmienok, čo tam je. Určite áno. Ale zasa, toto nie je niečo, čo viete dať v jednom súhrnom balíčku v nejakom rozumnom čase a ešte najlepšie v skrátenom legislatívnom konaní. Kolegovia, tak ako v tej správe nevidím žiadnu víziu, žiadne to buchnutie po stole, aby minister financií povedal, že takto ja tomu Slovensku pomôžem, takto zachránim to Slovensko, ja tam nič nevidím. Ukazuje to tento balíček, tú bezmocnosť, neschopnosť, akokoľvek to nazvem. Ukazuje to, že keď tu má rozprávať minister, mal 10 minút ako predkladateľ v správe o pokroku, nepovedal nič k sebe. Tretie slovo bola, že opozícia a benzín. Ako zasa, ja tu chcem mať ministra financií, ktorý sa sem postaví a povie: „Toto je tá vízia, toto sú tie opatrenia a toto pomôže Slovensku.“ A proste diskutujme o tom, možno, že skutočne pomôžu alebo nepomôžu, ale len si minister myslí, že by mohli pomôcť, ale že by s niečím prišiel. Neprišiel s ničím. Keď boli v Haniske včera či predvčerom. Včera. Včera. Veď tam ho regionálni novinári po štvrtej otázke vlastne krútili hlavami. Nevedel ani im povedať minister financií, že čo teda spraví, aby sa tá slovenská ekonomika naštartovala. No celé, celé, celé proste beznádejné. Pán minister, čiže vy máte ešte, myslím, 40 minút, či koľko to vychádza, ako v rozprave, neviem teraz presne, koľko je to. Poďte, skúste vystúpiť ešte raz. Povedzte vašim kolegom, povedzte nám všetkým, čo skutočne vieme spraviť, okrem toho, že sa teda sťažujete, že máme protivietor a čo ja viem čo. Každá kríza, pán minister, je aj príležitosť, nielen hrozba. Zo všetkého sa dá vyjsť silný, silnejší, lepší, ale treba prísť s niečím. Treba mať nejakú víziu, treba niečo povedať, treba niečo vedieť, treba dať prípadne priestor tým, ktorí to vedia. Stále ešte aj na Ministerstve financií sú ľudia, ktorí vedia s niečím prísť. Ale celé je to prekrývané takouto politickou ekonómiou. Verím, budem už končiť, verím, že snažil som sa skutočne byť férový, snažil som sa skutočne popisovať ten tu lesk a biedu každej jednej vlády, vrátane tej, ktorej sme my boli súčasťou. Pretože to, kde sme, skutočne nie je, že len vďaka Matovičovi alebo len vďaka Kamenickému alebo len vďaka Radičovej, to je tiež také populárne. Každý niečo urobil dobre, každý niečo urobil zle, ale pozerajme na tie fakty a pozerajme na tie fakty, že aktuálne to skutočne aktuálny minister financií robí najhoršie, ako to ide. Práve preto, že nám nerastie ekonomika. To je taký ten parameter, ktorý dokáže každý. A keď v treťom roku vládnutia minister hovorí, že slovenská ekonomika bude rásť. Tak akože fakt mi je to ľúto, lebo bude rásť, čo, keď už bude ďalší minister. Pán minister, veď tri roky máte tu opraty, tri roky ste mohli niečo spraviť a dopadlo to tak ako vždy. Ďakujem pekne za pozornosť. Ďakujem. Faktická.

Štefunka, pretože veľmi, veľmi rád diskutujem takto. V podstate hovorí to isté, čo ja, pretože jednoducho vo finále, však aj tento návrh zákona to trošku zjednodušuje. Je nejaká miera regulácie, je pochopiteľne potrebná, má byť správna, má byť čo najnižšia, má byť zmysluplná. To sa asi zhodneme. No a neviem teraz, že či zrovna teda tie ABB a tieto firmy, že či zrovna tá ich konkurencieschopnosť vychádza zrovna z toho, že majú ESG report. No skôr si myslím, že nie, ale veď v poriadku, však samozrejme k prírode sa treba správať zodpovedne. To sa takisto zhodneme. Takže ďakujem pekne a ešte vlastne áno, ešte chcem reagovať na jednu vec. Neboj sa, Ivo. Už sú ďalšie body, kde teda budeme už grilovať tuná pána ministra, ale nebudem ho grilovať na niečom, kde, keď ten zákon ide tak nejak, že správnym smerom, hej? Teraz myslím nie smerom SSD, ale smerom teda k nejakému zníženiu trošku regulácie. Ale už sú tam nachystaní aj na ďalší bod, kde teda myslím si, že tam už bude, čo vyčítať aj pánovi. Tak veľmi pekne ďakujem. Ďakujem. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce

Klasický folklór, pán poslanec Hlina, keďže včera som si to naozaj nevšimol, tak vám nedávam ani 5 sekúnd na to, aby ste to sako mali, a poprosím vás, aby ste si ho dal dole. Alebo aby ste opustil rokovaciu sálu. Ani tú kávu, a je mi to trápne. Tretí deň riešime vaše sako. Ja si myslím, že ste v mnohých veciach človek s prehľadom. Nemyslím si, že potrebujete robiť takýto politický marketing. To nie je vhodné ani dôstojné pre vás. Prosím, opustíte sálu s tým sakom. Nie, akože ja si myslím, že niektoré politické veci môžete dobre podchytiť, ale tretí deň tu zaujímať a vystupovať pred médiami s osakom, to už je... No, už v poriadku a ďakujem vám. Prajem pekný deň. Pokračujeme v rozprave. Tak, ďakujem pekne ešte raz za slovo, kolegyne, kolegovia. Opäť, samozrejme, pán predsedajúci, nevyužijem 165 minút, ktoré nám umožňuje rokovací poriadok. Budem sa snažiť byť vecný. Dobre, zasa tu máme návrh zákona, ktorý asi v tej, v tej, tej najužšom vnímaní, OK, určite pomôže tam tie tri dni, že to proste skráti, že to zjednoduší. Čiže áno, aj tu som presvedčený, že také tie drobné vylepšenia asi v tom zákone sú, takže OK. Ale ako pán minister predpokladá, lebo sme sa bavili aj ráno, ja sa skutočne budem venovať tým samotným ESG ratingom alebo vôbec tomu ESG vykazovaniu. A skutočne tu je tá otázka, že či to je to, čo skutočne zásadne potrebujeme. Čiže, kolegovia z koalície, nejdem teraz frfľať ani tak na pána ministra, ale skôr idem teda sa zamýšľať, že či skutočne Európska únia potrebuje všetky tie regulácie, ktoré máme. O tomto, o tomto teraz bude. Lebo tie samotné, teda tie ESG hovoria, teda áno, proste environmentálne ratingy, sociálne ratingy, ratingy v oblasti správy a riadenia ratingov a kadečoho všetkého. A teraz tu sa bavíme o dvoch veciach. Ekonomika ako taká, alebo trhová ekonomika ako taká, vlastne vždy funguje takým tým hľadaním najlepšieho riešenia, najefektívnejšieho riešenia práve tými tisíckami, miliónmi väzieb, hej?, že každý ekonomický subjekt má svoje egoistické záujmy, robí tak, aby vlastne jemu dobre bolo, ale práve, že v tej ekonomike, špeciálne v medzinárodnej ekonomike, je tých subjektov stotisíce, milióny a tým, že každý vlastne si zháji svoj egoistický záujem, paradoxne vtedy je to celé najefektívnejšie. Najefektívnejšie využitie zdrojov, vytvorená trhová cena, čo ja viem, čo všetko a proste jednoducho vtedy sú úspešní, úspešní, lebo to funguje na trhových princípoch, hej? Takto nejak to bolo vlastne aj kedysi. Nemali sme rôzne takéto regulácie a úrady ESMA a čo ja viem, čo všetko, a Európa bola jednoducho pupkom sveta a európske banky boli najsilnejšie banky, povedzme ešte popri amerických, a jednoducho sme tvrdili tú muziku. A boli sme aj lídri v inováciách, proste vôbec v tom všetkom okolo toho a fungovalo to. No niekedy možno, keď je koze dobre, tak sa ide na ľad tancovať a stále sa začínali nové a nové nariadenia, nové a nové regulácie a čo ja viem, čo všetko, a dnes tu síce máme, sa teda majú správať aj tie banky, aj ten celý finančný sektor aj sociálne, aj environmentálne, aj ja neviem akokoľvek zodpovedne, ale ten výsledok je, že namiesto toho, že by sme boli lídri v inováciách, tak sme lídri v kontrolovaní a v reguláciách. No a ono to v tej ekonomike, ďalšia vec, buď rastiete alebo padáte. Také niečo, že nejaká, že stagnácia na nejakej super úrovni, také niečo neexistuje a toto je akoby skôr ten problém teraz, že európsky, že jednoducho síce máme všetko dokonale zregulované, ale ten svet nám odišiel. Keď sa pozrieme na to, ako funguje, čo ja viem, americký finančný sektor, aké inovácie ponúka, alebo aj ďalšie krajiny, tak proste jednoducho fakt, fakt nestíhame, nestíhame. Čiže toto, toto si tak nejak myslím, že určite je správne už teda, keď tu je nejaké európske nariadenie, skutočne ho vždy implementovať ozaj, že jedna k jednej, žiadny goldplating. To sa hádam dohodneme aj tuná s kolegom Imom Štefúkom, ale teda hľadať cesty, ako to zjednodušovať, ale treba vytvárať aj ten tlak. Ja hovorím, že Európska únia je perfektný projekt, proste nemáme inú možnosť a nie je cesta, ako niekto hovorí, odísť alebo čo ja viem, čo. Nie, treba sa snažiť, aby tá Európska únia sa vrátila ku svojím koreňom, prestala vymýšľať nezmyselné nariadenia, ktoré viacej škodia ako pomáhajú, a aby sme sa znovu nejak tak stali takým tým európskym a svetovým tigrom, hej? Tak to som tu len chcel povedať, že ten paradox je ten, že napriek tomu, že tá ekonomika častokrát aj tie sociálne funkcie, aj tie všetky ostatné funkcie robila práve tými egoistickými zámermi a teraz sa nahrádza to rôznymi reguláciami, a ja som presvedčený, že tie regulácie, práve to, že ideme dávať reguláciu sociálnu do tej ekonomiky, do financií, do čohokoľvek, že to môže vo finále vypáliť ďaleko horšie. Ešte som nepočul nejakú firmu, ktorá by sa pri týchto ESG reportoch tešila, že aké je to dobré, že im to niečo prispelo, že im to zvýšilo konkurencieschopnosť alebo čo ja viem, čo všetko. Tak treba počúvať vlastne ten trh, treba počúvať tých tvorcov hodnôt a treba skutočne sa aj na tej našej slovenskej úrovni, aj na tej európskej úrovni zamýšľať skôr nad rušením regulácií ako vytváraním nových. Ďakujem pekne za pozornosť. Ďakujem, pán