Videokanál poslanca

Ďakujem pekne. Bavme sa, diskutujme sa, určite je to potrebné. Zasa, presne to ale nemôže to takto fungovať. Nemôžeme si povedať, že svet je biely alebo čierny, že žiadne ale neexistuje. Akože ten svet je farebný a ja budem prvý hovoriť to, že je farebný a že musíme sa o tom baviť, že to má rôzne odtiene, že treba pozerať každú štatistiku, ktorá akokoľvek hrozivo vyzerá, ju treba rozmeniť na drobné, pozrieť sa na tie všetky fakty a bavme sa, bavme sa, bavme sa, ja budem rád a asi toľko ďakujem.

Ďakujem pekne. Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne a kolegovia, aj ja len chvíľu. Skutočne, že v Európskej únii aj na Slovensku je stále viac byrokracie. Proste, to je fakt, aj na to sú výskumy, hej? V Európe, ale aj na Slovensku a špeciálne nám stále rastú dane, hej a výsledok je ten, že máme stále nižší hospodársky rast. Slovensko budeme mať tento rok nulu, Európa málo, hej, ale výsledok je, že proste stále vyrábame aj na úrovni únie, aj na úrovni nás, stále nové byrokratické pravidlá a proste stále sa tie dane zvyšujú. Ja viem, že najlepšie by bolo proste sedieť tam a nevystúpiť, lebo to, čo chcem hovoriť, proste, áno, dievčatá už teraz na mňa pozerajú akože škaredo, hej, ale a budem musieť použiť to ale ako hovorila aj Beáta, ale proste treba to, treba, lebo ja som vždy v prvom rade skutočne za tú rovnosť odmeňovania, jednoznačne. Vždy som to tak robil, aj keď ja som bol v pozícii zamestnávateľa, ale proste jednoducho, nie je ten problém skutočne taký a hlavne sa prirodzene zmenšuje, veď začnime tu sebou, aká je platová diskriminácia žien v parlamente? Nulová. Nula. Máme absolútne rovnaký plat. Máme? Máme, hej? Ale dobre, stojím tu kvôli inému, chcem, aby tu zaznel, minule som sa bavil s jedným podnikateľom, hej? Podnikateľ zamestnáva, tvorí hodnoty, platí dane. Proste hovorí, že proste už má má plné zuby toho, keď ho stále niekto obviňuje z diskriminácie žien. Hovorí mi, proste, veď do kelu, že keby som mohol zamestnávať za menšie peniaze ženy, tak čo spravím? Prepustím tých drahších mužov, zamestnám len ženy a ušetrím, budem mať nižšie nižšie náklady. Proste, jednoducho, ale a proste ten trh, ten svet, jednoducho ono to fakt smeruje k tomu, že tie rozdiely sú stále menšie. Boli v minulosti, môžu byť aj dnes, ako ja nehovorím, že nie, to o tomto nie je to moje vystúpenie, ale je to o tom, že sa to prirodzene zmenšuje a jednoducho tento zákon fakt nám spôsobí viacej problémov ako ako toho prínosu. Rozumiem, Európska smernica, jedného dňa ju budeme musieť aplikovať, ale fakt to nie je o to, však ono to ono to dobre znie, aj ja podpisujem, samozrejme, že tá rovnosť má byť, len potom už idú tie ale, ale je to zákon, ale vytvoril nejaké pravidlá a vytvoril nejaké povinnosti, v prvom rade teda nejaké byrokratické, hej, niečo budú musieť tie spoločnosti deklarovať, posúvať, niekto to bude musieť kontrolovať. To sú zasa ďalšie náklady, zas bude treba zvýšiť dane, aby sme zaplatili toho človeka, proste, ktorý to bude kontrolovať a samozrejme vždy sú tam aj nejaké sankcie. To je proste zasa, zasa ďalšia vec, akože skutočne, že a potom ešte podľa mňa máme ten problém je práve, že sa strašne sa spoločnosť delíme. Úplne že, že teraz na mužov a na ženy a na diskrimináciu, nediskrimináciu a proste pravicu, ľavicu a čo ja viem aké pohľady. Aj toto, akože ja keď sa fakt rozprávam s tými zamestnávateľmi a myslím tým aj zamestnávateľmi, hej, podnikateľmi a myslím tým rovnako aj podnikateľky, proste oni fakt rozprávajú to, že oni chcú fungovať, chcú pracovať a oni chcú zamestnať proste to to najlepšie, čo môžu, hej? A proste dávajú najviac ako vedia a rovnako proste, ja len toto aspoň jediné a už skončím, hej? Nie je to tak, že tým cieľom toho podnikateľa už vôbec nie priamym a ani ani nejakým nepriamym, nie je to zaplatiť proste žene menej. Proste nie je, proste chcem, aby to tu zaznelo aj napriek tomu, že dievčatá ma možno nepozdravia teraz, keď pôjdeme na víkend. Dúfam, že áno, hej, ale fakt toto nie je o tom. Ja som takisto proste zamestnával, takisto som proste zamestnával ľudí, pozeral som na schopnosti, pozeral som jednoducho na čokoľvek, ale nie na to, že teraz idem niekomu dať menší plat. Proste nie a ono je to také, že jasné, že tie rozdiely nejaké sú, veď aj tie tie čísla, ktoré tu aj Beáta hovorila, oni však áno, keď zoberiete tie štatistiky sú. Len vždy sa treba pozrieť na to hlbšie, čo tu prezentoval Jozef Hajko, čo sú teda výskumy INESS-u, že ono to má samozrejme všetko nejaké ďalšie následnosti a keď to rozmeníme na tie drobné, keď skutočne sa tu budeme baviť o faktoch, nie o pocitoch, hej? O faktoch, tak veľké množstvo toho zásadného rozdielu, tých 18 %, ako keď zoberiete, že platy mužov a platy žien, proste odídu. Zrazu tam zistíme, že je to fakt jednociferné malé číslo toho skutočného nejakého rozdielu a ja som presvedčený, že aj ten sa jednoducho časom zníži, pretože podnikateľ, ktorý bude, čo, šovinista alebo ako ho nazvať, proste, že bude fakt preferovať mužov, tak bude, jemu bude zle, pretože namiesto najlepšieho zamestnanca, zamestná ho podľa nejakého takého škaredého kritéria a on bude menej konkurencieschopný. O tomto to je, ak budeme podporovať ekonomiku a konkurencieschopnosť, veľa z tých problémov, ktoré existovali a do nejakej miery existujú, proste sa budú stále zmenšovať. Toto je to, čo sa ja to budem vždy snažiť rozprávať, vždy. Aj keď mi to prinesie zamračené pohľady aj od kolegov momentálne z opozície. Veľmi pekne ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Kolega Jožko Hajko, ďakujem za tvoje vystúpenie. Bolo založené na faktoch. To je kľúčové. Aj ja, a to hovorím úplne hneď na začiatok môjho príspevku, som jednoznačne za rovnaké odmeňovanie za rovnakú prácu, o tom nemôže pochýb, hej. Ale rovnako ako si hovoril, skutočne tie rozdiely v minulosti boli a existovali, ale aj zároveň je fakt, že sa postupom času skutočne zmenšujú, ten problém sa prirodzene tým vývojom sveta zmenšuje a dnes nie je zásadný, fakt nie je zásadný. A treba mať preto na pamäti, že každý zákon, ktorý prijímame, každý jeden zákon prináša skutočne nové povinnosti, novú byrokraciu, ale novú kontrolnú činnosť samozrejme. To sú inak aj nové náklady štátu a proste aj sankcie, hej. A toto všetko zasa jasne poškodí podnikateľské prostredie na Slovensku, poškodí. No a dnes mám pocit, že pomaly už najväčším stereotypom čelia podnikatelia, podnikateľky, zamestnávatelia, zamestnávateľky, že jednoducho, že oni sú nejakí tí zlí a už už mám pocit, že im treba akoby najviac pomáhať. Jednoducho Slovensko dnes najviac potrebuje pomôcť našej ekonomike. Ak pomôžeme ekonomike, pomôžeme všetkým, ktorí sú v nej zamestnaní, mužom, ženám, všetkým. No a to lepšie podnikateľské prostredie samozrejme pomôže viacej aj celej Európskej únii, lebo to je to, o čo tu dneska hráme, aby sme proste neprehrali ten, ten, ten ekonomický a druhá vec je aj vojenský súboj proste s ostatnými blokmi, aby sme boli jednoducho funkční. Čiže, majme, prosím, skutočne aj toto na pamäti. A končím zasa s tým, že ale áno, samozrejme, ja som prvý kto hovorí, aby za rovnakú prácu bolo rovnaké odmeňovanie. A poviem potom aj viacej. Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo pán predsedajúci. Ďakujem všetkým kolegom za reakcie. No, ja to vidím tak, že preto som aj povedal, že som rád, že to skrátené legislatívne konanie vlastne sa teda zrušilo a máme dosť štandardný priestor. O tomto je parlament. Áno, veď je normálne mať aj rôzne názory. Tu je presne to plénum, tá pôda, kde sa má o tom diskutovať, kde máme jeden druhého presviedčať. A presne o tom to je podľa mňa táto rozprava. Je slušná, je vecná, je odborná a jednoducho jej výsledkom budú určite námety, ktoré možno pán minister, možno niekto ďalší prenesie do pozmeňovákov a proste výsledkom bude lepší zákon. Takto nejak si to ja predstavujem, takto nejak by to malo byť. No, čo sa týka aj tých daní, jednoznačne proste nemalo by sa to miešať, to ja zopakujem, za tým si stojím. Proste tá dépeháčka by mala byť rovnaká. Absolútne súhlasím, že ten pokus v decembri, áno, ono to bolo na 19, že by tam bolo zostalo nejaké zvýhodnenie, to je samozrejme pravda. A zároveň bolo to na poslednú chvíľu. Čiže celé to nebolo nijak štandardné. Samozrejme, nie je normálne, aby proste sa v polovici decembra dozvedali firmy, akékoľvek, či sociálne podniky, či obce, či ktokoľvek o pravidlách, že sa zmenia vlastne v priebehu dvoch týždňov. Toto samozrejme ten proces sa chváliť nijak nedá, hej. Ale tak aj to by mohlo byť dobré a zrovna, myslím, že pán minister to v celku akoby dodržiava, že treba vytvárať ten priestor na štandardnú legislatívnu robotu, v štandardných termínoch, v štandardných procesoch a potom je výsledok lepší zákon, ktorý vlastne potom je lepší pre všetkých, bez ohľadu na to, koho volia. Ďakujem pekne ešte raz všetkým.

Ďakujem pekne za slovo, vážení pán predsedajúci, vážení pán minister, kolegyne, kolegovia. Skúsim teda aj ja k sociálnym podnikom, skôr sa budem venovať takej tej ekonomickej časti, pretože na to samotných sociálnych podnikov, tu máme viacej odborníkov, ktorí to povedia oveľa lepšie ako by som to povedal ja. Poviem najprv jedna vec, ktorá je problém aj v tejto oblasti a to je ten rezortizmus, hej? To je tých 17 miliónov, ktoré spomínal kolega Vlado Ledecký, že proste sa vyhodia do vetra. Ja poviem, že sa ukradnú. Normálne sa ukradnú. To proste, že 200 ľudí, keby hneď bolo vyškolených za 17 miliónov, to je proste krádež roka, storočia, desaťročia, ťažko povedať, ale problém je ten, že pán minister kývne plecami, on povie, toto nie je u neho. Nie je u neho, má pravdu, ale proste takto to nemôže byť, proste to sú peniaze, ktoré mohli v jeho rezorte poslúžiť oveľa lepšie, než tak ako to poslúžia teraz, hej? Čiže problém Slovenska je rezortizmus. To je jedna vec, no ale teraz poďme k tej DPH-čke. Sociálne podniky, samozrejme, majú svoj význam, majú svoj zákon, zamestnávajú okolo 9-tisíc ľudí, teraz sme s pánom ministrom pozerali presne tie čísla, ale treba pozerať aj na to, že tu máme ďalších 350-tisíc firiem oproti teda cca 600 sociálnym podnikom. Treba pozerať proste vždy na akoby ten celý pohľad. Máme sociálny rezort, ktorý skutočne slúži na pomoc sociálne odkázaným, respektíve všetkým, ktorí to potrebujú, hej? V tomto prípade aj sociálne podniky, čiže je úplne správne, že máme zákon. Ja som presvedčený, že je aj úplne správne, že sa teraz precizuje a že sa teda robí tak, aby bol účinnejší a efektívnejší, to je všetko v poriadku, hej? O tom je sociálna oblasť, ale zároveň som presvedčený, že mal a malo by to byť tak, že dane, všeobecne dane, proste je to neurčená platba, ktorú teda štát vlastne vyzberáva od ľudí, od firiem, od všetkých, finančné prostriedky, ktoré idú do štátneho rozpočtu, následne sú rozdelené medzi jednotlivé rezorty, napríklad aj do sociálnych vecí a potom pomáhajú. Dane v tom prvom kroku ich výberu nemajú slúžiť ako nás, ako sociálny nástroj. Nemajú slúžiť ako sociálny nástroj. Preto som ja presvedčený, že keď sa už tak...
===== ktoré idú do štátneho rozpočtu, následne sú rozdelené medzi jednotlivé rezorty, napríklad aj do sociálnych vecí a potom pomáhajú. Dane v tom prvom kroku ich výberu nemajú slúžiť ako sociálny nástroj. Nemajú slúžiť ako sociálny nástroj. Preto som ja presvedčený, že keď sa už teda dostanem k DPH, že jednoducho nie je správne, dlhodobo nie je správne, veď to nie je problém, ktorý vznikol že teraz, on sa len zväčšil teraz, nie je správne, aby súčasťou výhod sociálnych podnikov bola nižšia DPH. Správne riešenie by bola rovnaká sadzba, resp. rovnaké sadzby DPH, ako sú kompletne v celej ďalšej ekonomike. Proste takto by to jednoducho malo byť. Prečo? Preto, že za a) sociálne podniky majú svoj set výhod, hovorím furt to budem opakovať proste správnych výhod, ktoré sú popísané v tej sociálnej oblasti v ich zákone a ktoré teda iné firmy nemajú, ktoré teda nemusia zamestnávať napríklad znevýhodnených, ale jednoducho v tomto to má byť vyrovnané. Prečo? Pretože zasa, veď tu máme prípadovú štúdiu, zasa použijem slová kolegu Ledeckého, veď keď tá firma šije nejaké odevy, uniformy, čokoľvek, nie je normálne, aby ste si subdodávku kúpili za 23 % a potom ste to predali za 5 % DPH a vlastne ten váš zisk bol vlastne to, že ste teda od štátu dostali vrátku. Poviem to ešte inak a to krivilo celú tú, celé proste súťaže, verejné obstarávanie. Nemôžte byť sociálny podnik, ktorý bude dodávať napríklad kancelársku výpočtovú techniku a proste nakupujete počítače s DPH 23 % a proste predávate ich s 5 %. To jednoducho toto za prvé nie je správne, pretože to kvôli potenciálnym 600 podnikom kriví, kriví ekonomickú situáciu, kriví konkurenčné podmienky pre ďalších 350 tis. podnikov, ktoré sú aktívne v našej ekonomike. Takže toto sú veci, ktoré jednoducho by nemali byť. Ono je to výhoda, ktorá je, dala by sa kľudne povedať, že nekalá. Je to niečo, čo viacej vo finále poškodí, ako pomôže. A zasa sa obrátim na slová kolegu Ledeckého. Seriózne sociálne podniky toto povedia. Im to vôbec spôsobuje akoby tiež problémy. Ja som presvedčený, že tie podniky by bez tejto výhody dokázali fungovať s rozumným setom výhod v sociálnej oblasti, to sú tie ich, kde vlastne je ich oblasť, dokázali by fungovať a zároveň jednoducho by sme vyčistili zasa nejaké proste to nerovné pole pôsobnosti. Toto inak je, ten problém vlastne začal už keď bola 10 % DPH a 20 %. Už tam to bolo, nech poviem tú históriu trošku, ale zároveň to znenie zákona o DPH bolo také, že jednoducho dala sa táto výhoda použiť len pre akoby neplatcov DPH. To znamená iný sociálny podnik, resp. obce alebo konečný spotrebiteľ. A tá zmena, ktorá to akože tento problém ešte zväčšila, bola vlastne k 1.7.2024, kedy sa do zákona napísalo, áno, tam skutočne to aj únia posudzovala a proste to znenie bolo také, že by sa to malo z hľadiska teda nejakej zase tej rovnosti súťaže z tohto pohľadu dať, že teda môžu tú svoju výhodu používať proste v celej svojej činnosti, alebo skôr teda musia už potom. To bolo 20, 10. To je ešte taký ten rozdiel, povedzme že menší. No ale tým, že sa vlastne základná sadzba zmenila na 23 % a zvýhodnená na 5 %, no tak sa to dostalo už do skutočne tejto absurdnej situácie, kedy je to jednoducho neudržateľné. Ale toto skutočne len ukazuje vlastne, že ten problém, jeho následky sa len zväčšili, ale ten problém je tu stále ten jeden a ten istý a ja to zopakujem ešte raz, že daňový systém, dane nemajú slúžiť vlastne na suplovanie, alebo na zvýrazňovanie alebo proste na sociálne výhody. To je to vlastne, čo stále ako Saska hovoríme, dane majú byť jasné, jednoduché a následne to, že sa vlastne všetci ľudia, firmy vyzbierame, tak následne potom prerozdelenie v štátnom rozpočte, tam už to má pomáhať. Aj tá celá DPH, keď sa na ňu pozriem, veď sociálne podniky, nech ten problém tu vnímame akokoľvek pálčivo teraz, stále je to hovorím len 600 podnikov, ale keď sa pozrieme na sú DPH a na tie rôzne sadzby a výnimky, výnimky z výnimiek, to čo sa proste výrazne zvýraznilo počas tejto vlády, tak toto je inak problém aj v celom tom výbere tej DPH a ja to poviem, lebo to súvisí vlastne zase so sociálnymi vecami. Zoberme si, že je rok 2024, predvlani a 2025, vlani. Vlani klesol, na základe toho, že tá DPH za jedno vyššia sadzba, za druhé väčší chaos, klesla efektivita výberu tak, že keby bola aspoň taká ako v 2024, tak nemuselo mať Slovensko 23 % základnú sadzbu, ale 22 %. Inými slovami, asi 500 mil. sa zasa stratilo. A prečo 500 mil.? Pretože tie mohli prísť do štátneho rozpočtu a mohli pomáhať proste potom aj v tej sociálnej oblasti, aj vo všetkých ostatných. Takže to, že tu by bolo dobré, keby bola tá sadzba 23 % DPH má ešte ďalšie následnosti v tom, že viete, koľko byrokracie by odišlo? Aj teraz, keď ministerstvo financií, teda nepodarilo sa im v decembri presadiť, aby teda bola 23 % DPH, nepodarilo sa, tak teraz sa hľadajú cesty, že ako vlastne ju dať, tých 23 % a teda hľadať nejaký set kritérií, aby teda sa potom tým sociálnym podnikom, ktoré ich splnia, nejak to akoby dávalo tou formou sociálnej nejakej pomoci, už teda z ministerstva sociálnych vecí, tak akože OK. Už to teda bude ten systém rozumnejší, ale zas je to kopa byrokracie. Som presvedčený, že by to bolo lepšie bez toho celého. A to isté by inak fungovalo aj v ekonomike. Najlepšie riešenie by bolo, keby sme mali jednu sadzbu DPH. Jednoduchú, efektívnu, bez výnimiek, boli by tam tri výhody. Za jedno by ľudia zaplatili menej, lebo však s nižšou sadzbou DPH by ste zaplatili vo finále menej. Za druhé by štát získal rovnako, pretože efektivita by bola vyššia a dalo by sa aj efektívnejšie bojovať s podvodníkmi. A ten tretí benefit by bol, že podvodníci by mali menej. A to je benefit aj pre štát, lebo ten podvodník je potom, proste robí aj štátu zle a to je benefit aj pre občanov, lebo podvodník, ktorý je slabší a má menej peňazí, tak menej škodí aj občanom, aj celej spoločnosti. Čiže toto sú veci, ktoré som chcel povedať. Zároveň ešte chcem, aby sme len nekritizovali, poďakovať pánovi ministrovi, že teda pochopili, že stiahlo sa to skrátené legislatívne konanie, že nakoniec je priestor, aby sa aj tento zákon doladil, aby sa teda hádam nejak čo najlepšie doladila aj tá DPH a aby vlastne vo finále tú v apríli bol prijatý čo najlepší zákon, ktorý skutočne tej sociálnej časti slovenskej ekonomiky viac pomôže ako poškodí a bude to na prospech vlastne vo finále celej spoločnosti. Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne za slovo, vážení pán predsedajúci, vážení pán minister, kolegyne, kolegovia. Skúsim teda aj ja k sociálnym podnikom, skôr sa budem venovať takej tej ekonomickej časti, pretože na to samotných sociálnych podnikov, tu máme viacej odborníkov, ktorí to povedia oveľa lepšie ako by som to povedal ja. Poviem najprv jedna vec, ktorá je problém aj v tejto oblasti a to je ten rezortizmus, hej? To je tých 17 miliónov, ktoré spomínal kolega Vlado Ledecký, že proste sa vyhodia do vetra. Ja poviem, že sa ukradnú. Normálne sa ukradnú. To proste, že 200 ľudí, keby hneď bolo vyškolených za 17 miliónov, to je proste krádež roka, storočia, desaťročia, ťažko povedať, ale problém je ten, že pán minister kývne plecami, on povie, toto nie je u neho. Nie je u neho, má pravdu, ale proste takto to nemôže byť, proste to sú peniaze, ktoré mohli v jeho rezorte poslúžiť oveľa lepšie, než tak ako to poslúžia teraz, hej? Čiže problém Slovenska je rezortizmus. To je jedna vec, no ale teraz poďme k tej DPH-čke. Sociálne podniky, samozrejme, majú svoj význam, majú svoj zákon, zamestnávajú okolo 9-tisíc ľudí, teraz sme s pánom ministrom pozerali presne tie čísla, ale treba pozerať aj na to, že tu máme ďalších 350-tisíc firiem oproti teda cca 600 sociálnym podnikom. Treba pozerať proste vždy na akoby ten celý pohľad. Máme sociálny rezort, ktorý skutočne slúži na pomoc sociálne odkázaným, respektíve všetkým, ktorí to potrebujú, hej? V tomto prípade aj sociálne podniky, čiže je úplne správne, že máme zákon. Ja som presvedčený, že je aj úplne správne, že sa teraz precizuje a že sa teda robí tak, aby bol účinnejší a efektívnejší, to je všetko v poriadku, hej? O tom je sociálna oblasť, ale zároveň som presvedčený, že mal a malo by to byť tak, že dane, všeobecne dane, proste je to neurčená platba, ktorú teda štát vlastne vyzberáva od ľudí, od firiem, od všetkých, finančné prostriedky, ktoré idú do štátneho rozpočtu, následne sú rozdelené medzi jednotlivé rezorty, napríklad aj do sociálnych vecí a potom pomáhajú. Dane v tom prvom kroku ich výberu nemajú slúžiť ako nás, ako sociálny nástroj. Nemajú slúžiť ako sociálny nástroj. Preto som ja presvedčený, že keď sa už tak...
===== ktoré idú do štátneho rozpočtu, následne sú rozdelené medzi jednotlivé rezorty, napríklad aj do sociálnych vecí a potom pomáhajú. Dane v tom prvom kroku ich výberu nemajú slúžiť ako sociálny nástroj. Nemajú slúžiť ako sociálny nástroj. Preto som ja presvedčený, že keď sa už teda dostanem k DPH, že jednoducho nie je správne, dlhodobo nie je správne, veď to nie je problém, ktorý vznikol že teraz, on sa len zväčšil teraz, nie je správne, aby súčasťou výhod sociálnych podnikov bola nižšia DPH. Správne riešenie by bola rovnaká sadzba, resp. rovnaké sadzby DPH, ako sú kompletne v celej ďalšej ekonomike. Proste takto by to jednoducho malo byť. Prečo? Preto, že za a) sociálne podniky majú svoj set výhod, hovorím furt to budem opakovať proste správnych výhod, ktoré sú popísané v tej sociálnej oblasti v ich zákone a ktoré teda iné firmy nemajú, ktoré teda nemusia zamestnávať napríklad znevýhodnených, ale jednoducho v tomto to má byť vyrovnané. Prečo? Pretože zasa, veď tu máme prípadovú štúdiu, zasa použijem slová kolegu Ledeckého, veď keď tá firma šije nejaké odevy, uniformy, čokoľvek, nie je normálne, aby ste si subdodávku kúpili za 23 % a potom ste to predali za 5 % DPH a vlastne ten váš zisk bol vlastne to, že ste teda od štátu dostali vrátku. Poviem to ešte inak a to krivilo celú tú, celé proste súťaže, verejné obstarávanie. Nemôžte byť sociálny podnik, ktorý bude dodávať napríklad kancelársku výpočtovú techniku a proste nakupujete počítače s DPH 23 % a proste predávate ich s 5 %. To jednoducho toto za prvé nie je správne, pretože to kvôli potenciálnym 600 podnikom kriví, kriví ekonomickú situáciu, kriví konkurenčné podmienky pre ďalších 350 tis. podnikov, ktoré sú aktívne v našej ekonomike. Takže toto sú veci, ktoré jednoducho by nemali byť. Ono je to výhoda, ktorá je, dala by sa kľudne povedať, že nekalá. Je to niečo, čo viacej vo finále poškodí, ako pomôže. A zasa sa obrátim na slová kolegu Ledeckého. Seriózne sociálne podniky toto povedia. Im to vôbec spôsobuje akoby tiež problémy. Ja som presvedčený, že tie podniky by bez tejto výhody dokázali fungovať s rozumným setom výhod v sociálnej oblasti, to sú tie ich, kde vlastne je ich oblasť, dokázali by fungovať a zároveň jednoducho by sme vyčistili zasa nejaké proste to nerovné pole pôsobnosti. Toto inak je, ten problém vlastne začal už keď bola 10 % DPH a 20 %. Už tam to bolo, nech poviem tú históriu trošku, ale zároveň to znenie zákona o DPH bolo také, že jednoducho dala sa táto výhoda použiť len pre akoby neplatcov DPH. To znamená iný sociálny podnik, resp. obce alebo konečný spotrebiteľ. A tá zmena, ktorá to akože tento problém ešte zväčšila, bola vlastne k 1.7.2024, kedy sa do zákona napísalo, áno, tam skutočne to aj únia posudzovala a proste to znenie bolo také, že by sa to malo z hľadiska teda nejakej zase tej rovnosti súťaže z tohto pohľadu dať, že teda môžu tú svoju výhodu používať proste v celej svojej činnosti, alebo skôr teda musia už potom. To bolo 20, 10. To je ešte taký ten rozdiel, povedzme že menší. No ale tým, že sa vlastne základná sadzba zmenila na 23 % a zvýhodnená na 5 %, no tak sa to dostalo už do skutočne tejto absurdnej situácie, kedy je to jednoducho neudržateľné. Ale toto skutočne len ukazuje vlastne, že ten problém, jeho následky sa len zväčšili, ale ten problém je tu stále ten jeden a ten istý a ja to zopakujem ešte raz, že daňový systém, dane nemajú slúžiť vlastne na suplovanie, alebo na zvýrazňovanie alebo proste na sociálne výhody. To je to vlastne, čo stále ako Saska hovoríme, dane majú byť jasné, jednoduché a následne to, že sa vlastne všetci ľudia, firmy vyzbierame, tak následne potom prerozdelenie v štátnom rozpočte, tam už to má pomáhať. Aj tá celá DPH, keď sa na ňu pozriem, veď sociálne podniky, nech ten problém tu vnímame akokoľvek pálčivo teraz, stále je to hovorím len 600 podnikov, ale keď sa pozrieme na sú DPH a na tie rôzne sadzby a výnimky, výnimky z výnimiek, to čo sa proste výrazne zvýraznilo počas tejto vlády, tak toto je inak problém aj v celom tom výbere tej DPH a ja to poviem, lebo to súvisí vlastne zase so sociálnymi vecami. Zoberme si, že je rok 2024, predvlani a 2025, vlani. Vlani klesol, na základe toho, že tá DPH za jedno vyššia sadzba, za druhé väčší chaos, klesla efektivita výberu tak, že keby bola aspoň taká ako v 2024, tak nemuselo mať Slovensko 23 % základnú sadzbu, ale 22 %. Inými slovami, asi 500 mil. sa zasa stratilo. A prečo 500 mil.? Pretože tie mohli prísť do štátneho rozpočtu a mohli pomáhať proste potom aj v tej sociálnej oblasti, aj vo všetkých ostatných. Takže to, že tu by bolo dobré, keby bola tá sadzba 23 % DPH má ešte ďalšie následnosti v tom, že viete, koľko byrokracie by odišlo? Aj teraz, keď ministerstvo financií, teda nepodarilo sa im v decembri presadiť, aby teda bola 23 % DPH, nepodarilo sa, tak teraz sa hľadajú cesty, že ako vlastne ju dať, tých 23 % a teda hľadať nejaký set kritérií, aby teda sa potom tým sociálnym podnikom, ktoré ich splnia, nejak to akoby dávalo tou formou sociálnej nejakej pomoci, už teda z ministerstva sociálnych vecí, tak akože OK. Už to teda bude ten systém rozumnejší, ale zas je to kopa byrokracie. Som presvedčený, že by to bolo lepšie bez toho celého. A to isté by inak fungovalo aj v ekonomike. Najlepšie riešenie by bolo, keby sme mali jednu sadzbu DPH. Jednoduchú, efektívnu, bez výnimiek, boli by tam tri výhody. Za jedno by ľudia zaplatili menej, lebo však s nižšou sadzbou DPH by ste zaplatili vo finále menej. Za druhé by štát získal rovnako, pretože efektivita by bola vyššia a dalo by sa aj efektívnejšie bojovať s podvodníkmi. A ten tretí benefit by bol, že podvodníci by mali menej. A to je benefit aj pre štát, lebo ten podvodník je potom, proste robí aj štátu zle a to je benefit aj pre občanov, lebo podvodník, ktorý je slabší a má menej peňazí, tak menej škodí aj občanom, aj celej spoločnosti. Čiže toto sú veci, ktoré som chcel povedať. Zároveň ešte chcem, aby sme len nekritizovali, poďakovať pánovi ministrovi, že teda pochopili, že stiahlo sa to skrátené legislatívne konanie, že nakoniec je priestor, aby sa aj tento zákon doladil, aby sa teda hádam nejak čo najlepšie doladila aj tá DPH a aby vlastne vo finále tú v apríli bol prijatý čo najlepší zákon, ktorý skutočne tej sociálnej časti slovenskej ekonomiky viac pomôže ako poškodí a bude to na prospech vlastne vo finále celej spoločnosti. Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne za slovo.
Kolega Vlado Ledecký, ďakujem pekne za tvoje vystúpenie. Myslím si, že je naprosto jasné, že ty si tým nestorom sociálnych podnikov. Pamätáš si tie neúspešné sociálne podniky pani Tomanovej. Pamätáš si tvorbu nového zákona v roku 2018. Pamätáš ti tú realitu, pretože skutočne si mal sociálny podnik v svojej obci a myslím si, že je dobré, že tu proste hovoríš všetky tie skúsenosti, aj tie dobré, aj zlé, aj teda hodnotíš aktuálny zákon. Ja sa na to pozriem v tých pár minútach, pár sekundách trochu z toho ekonomického pohľadu, lebo vidíme, čo tu vlastne dneska máme a aj ty si čas prejavu venoval vlastne tej dépeháčke.
Ja som presvedčený, že sociálne podniky majú svoju veľkú úlohu, že majú mať, však majú svoj zákon, majú tam z veľkej časti správny sek svojich výhod, ale to, že tá výhoda zasahuje vlastne aj do daňovej oblasti, že majú zvýhodnenú a teda že extrémne, hej, päť oproti dvadsaťtri dépeháčku, tak to je tu presne ten exemplárny dôvod, že takto to byť nemá a jednoducho daňový systém má slúžiť na výber daní a sociálny systém má slúžiť, áno, napríklad aj na pomoc sociálnym podnikom, aby plnili svoju sociálnu funkciu, nenahraditeľnú a dôležitú. Ale jednoducho dávať do toho tú dépeháčku je skutočne problém.
Ono tu bol vlastne v decembri pokus, a ja to poviem z toho ekonomického pohľadu, ten úplne správny, akože sociálne podniky nemajú čo mať žiadne daňové zvýhodnenie. Proste má tam byť 23-percentná DPH, tak ako všade inde, resp. 5-percentná pri tovaroch, kde je 5-percentná, keď už teda máme takéto sadzby, ale jednoducho to robí viac zla ako dobra. Proste celé to, čo majú mať a oprávnene výhodu sociálne podniky, má generovať skutočne ten sociálny systém, nie daňový. Takže z tohto pohľadu a ja to, ja to poviem bližšie v ústnej rozpra... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za slovo.
No, ja by som povedal, že áno, toto je krok správnym smerom, toto je skutočne pozmeňovák, ktorý vieme podporiť. Možno by som ešte doplnil pána spravodajcu, že teda s tým súvisí stiahnutie toho pôvodného pozmeňujúceho návrhu, ktorý predložil pán poslanec Zdenko Svoboda, aby to teda bolo všetkým jasné.
No a ďalšia vec, ja sa len trošku vrátim, lebo ako je vidieť, ako sa tu vlastne zasa tvoria zákony. Rozumiem, samozrejme, 600 sociálnych podnikov je veľmi dôležitou súčasťou ekonomiky, ale inak len sme my už tu všetci zabudli, že tu máme zákon, ktorý sa týka 250-tisíc podnikov platiacich DPH, lebo všetky tieto podniky práve týmto prijímaným zákonom budú musieť povinne od 1. 1. 2027 prejsť na elektronickú faktúru, hej? Že toto je to, že my sme sa vlastne tou rozpravou úplne takto posunuli a odchádza ten pôvodný zmysel. A tu, samozrejme, tieto podniky tiež sú veľmi dôležitou súčasťou ekonomiky, kostrou ekonomiky, hej?
Ďalšia vec je, tento zákon prináša aj ďalšie problémy, už teraz hneď od nového roka pre vozidlá, ktoré podnikatelia používajú na zmiešaný účel, to znamená aj na pracovné účely, aj na súkromné, kde teda je tam problém s tým, že už si budú môcť odpísať len polovicu týchto nákladov.
Takže chcel som len takto na záver vlastne rozpravy upozorniť aj na to, že aby sme vnímali, že a zákony by sa mali robiť tak, aby sme vnímali celú, celú tú ekonomiku a hovorím tým vlastne len to, že skutočne aj pre tieto sociálne podniky sa to má riešiť samostatne, riadnym, štandardným legislatívnym procesom a do hĺbky a tak, aby to skutočne to nastavenie potom bolo tak správne, aby to teda čo najlepšie fungovalo a pomáhalo tam, kde to má fungovať.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, kolega Vlado Ledecký, za tvoje vystúpenie. Presne tak, veci sú vždy zložitejšie, komplikovanejšie ako sa na prvý pohľad zdá a nech sa ide čokoľvek robiť, možno aj dobrá vec, tak ak sa to robí na poslednú chvíľu, veľa vecí naraz, bez prípravy, bez prechodných období, samozrejme, vždy to spôsobí viac problémov ako úžitku, samozrejme. Ja teda z pohľadu verejných financií, a ja to budem hovoriť vždy, aj keď to možno nie je úplne tak populárne, že dane by nemali slúžiť na nastavovanie vlastne sociálnych parametrov, na to máme sociálny systém, ministerstvo sociálnych vecí. Čiže tá, to najčistejšie riešenie by bolo, ak by vôbec akoby nemala, nemala, nemali sociálne podniky nejaké zvýhodnenie na dépeháčke, ale mali by iné výhody v tej sociálnej oblasti, neplatenie zdravotných odvodov, čo ja viem čo, hej? To, čo tak akoby to malo byť. No, čiže to by bola jedna vec. Ale presne v momente, keď to tak je, že nejaká výhoda je, tak by mal štát strážiť, aby tá výhoda bola rozumne využívaná a nie zneužívaná, a to skutočne som presvedčený, že je presne tak, ako hovoril kolega Vlado Ledecký, že ten problém začal, povedal síce že 1. 6., realita je, že to znenie bolo účinné od 1. 7. 2024 a vlastne zrušilo sa to, čo bolo doteraz, ja to aj presne prečítam, že jednoducho tú dépeháčku zníženú mohol vlastne používať sociálny podnik, ak to teda dodával oprávnenému zákazníkovi a nedochádzalo tým k narušovaniu hospodárskej súťaže nezlučiteľnému s vnútorným trhom, pričom teda oprávneným zákazníkom mohla byť teda fakt len fyzická osoba a subjekt sociálnej ekonomiky alebo subjekt verejnej správy. Čiže tuto, toto by bolo treba opraviť, aby vlastne tá znížená sadzba, nech už bude 5 alebo 19, bola využívaná rozumne a nie zneužívaná. Takže skutočne to, čo tu máme, nerieši ten problém, ale dobré, dobré je teda, aby sa to skutočne...(Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za slovo.
Kolega Michal Truban, presne, veľmi sa mi páčilo, ako si to, zajedno, rozšíril, túto tému, a, za druhé, ukázal na konkrétnom, na konkrétnom príklade. Ja to ešte tiež trošku posuniem. Účinky novely Trestného zákona sa, bohužiaľ, napĺňajú do poslednej bodky. Zlodeji sú stále drzejší a majú stále menšie zábrany a najnovšie to potvrdil aj Peter Kmec pri tomto prípade Voderady. Akože kúpiť Voderady za 17 mil. slovenských daňových poplatníkov, hej, pričom keď to teda súkromný vlastník dlho nevedel predať ani za 5, je skutočne na hulváta. To sa nijak inak nedá nazvať. A presne takto na hulváta sa dnes na Slovensku kradne. A, bohužiaľ, že pečiatku tomu dal skutočne bývalý špičkový slovenský diplomat. Aj toto je pre mňa fakt že obrovské sklamanie. No ale najsmutnejšie na tom to, presne ako si to povedal, že týchto vyhodených 17, alebo teda kedy sme tých 5 odpočítali, tak 12 mil. eur nie je koniec, ale začiatok to je. Ja som tiež, bývam kúsok odtiaľ, to je zanedbaný, spustnutý areál, ktorý aby sa stal niečím, bude vyžadovať fakt že veľké, veľké financie, veľké investície na rekonštrukciu zasa slovenských daňových poplatníkov. Ja pevne verím, že sa tento predaj podarí stopnúť a zachrániť peniaze nás všetkých. No a odvolanie podpredsedu vlády predsa nemôže byť koniec tejto kauzy, ja verím, že orgány činné v trestnom konaní vyšetria celé pozadie tejto kauzy a zodpovední budú spravodlivo potrestaní, nech to je ktokoľvek.
Ďakujem.