Videokanál poslanca

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Ďakujem pekne za tvoje vystúpenie, skutočne samosprávy sú veľkou súčasťou vôbec Slovenska, krajiny a ten aktuálny rozpočet skutočne má na nich veľmi zásadný a, bohužiaľ, veľmi negatívny dopad. Bola tu spomenutá aj minulosť, my sme to, samozrejme, rovnako kritizovali a kritizovala to aj aktuálna vládna koalícia. Skutočne bolo vidieť, že tie nezodpovedné zásahy vlastne do fungovania samospráv, ten daňový bonus Igora Matoviča, proste ktorý spôsobil fakt veľké problémy, tak vtedy to teda opozícia kritizovala, no a hovorila, že to bude robiť lepšie.
No len teda to lepšie v úvodzovkách, bohužiaľ, znamená, že pokračuje v rovnakom chaose a dnes keby si pán minister napríklad našiel čas a išiel sa posadiť na nejaké rokovanie finančnej komisie do akéhokoľvek mesta, obce alebo vúcky a vidia, že tá neistota budúcoročného rozpočtu je že úplne obrovská a ten rozpočet sa im ešte o to ťažšie skladá, že sa nemôžu zadlžovať tak ako štát, že joj, keď nevychádzajú výdavky, tak bude výsledok mínus. Také niečo nefunguje pri tých obecných rozpočtoch alebo teda samosprávnych rozpočtoch.
No a rozprávame o dopade na ľudí, ale zvýšená dépeháčka má obrovský dopad, samozrejme, aj na všetky samosprávy. Tá šesť, možno ešte viacpercentná inflácia pre budúci rok má takisto obrovský dopad na, každý proste výdavok samosprávy bude predražovať. Tých 800 eur, to bolo spomínané. Proste tie samosprávy sú v tak zložitej situácii, že proste fakt budú mať obrovský problém a ani tu vláda vlastne tie svoje sľuby nijakovsky nedodržala.
Ešte raz teda, ďakujem pekne za tvoje vystúpenie, že si upozornil vlastne aj na tento balík problémov.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
No, každopádne, ja chcem oceniť, že v podstate ak nerátam pán predkladateľa, pána ministra, ktorý vystúpiť musí, hej, a pána spravodajcu, šéfa finančného výboru, ktorý, teda od neho sa to čaká, tak vlastne vystúpil prvý skutočne koaličný poslanec, teda na podporu rozpočtu, čiže to chcem teda akože vyslovene kvitovať, lebo inak je to tu zatiaľ koaličné ticho, takže veľká pochvala pánovi Svobodovi. No a ale okej, bolo povedané, že teda zdedili, zdedili ste najhoršie verejné financie, a teda, že sa treba s tým vysporiadať. No, tie financie sú v zlom stave, to áno a treba sa s tým vysporiadať. No ale teda to vysporiadavanie sa je vyrobenie 3,7 mld. nových výdavkov, hej a vyrobenie takmer 7 mld. nového dlhu v budúcom roku, a teda alebo teda deficitu, aby som bol presný, ktorý sa teda následne premietne do dlhu. Tak to je to vysporiadavanie sa vlastne s tým zlým stavom verejných financií? A to ešte teda v situácii, keď ste naplánovali 5 mld. príjmov navyše, ergo, že ľudia a firmy sa musia o 5 mld., teda zaplatiť do štátneho rozpočtu viacej. Tá základná taká tá dohoda medzi štátom a občanmi, o čom je vlastne ten štátny rozpočet, je vždy tá a aj napríklad v tomto toku to všetky krajiny okrem Slovenska, ktoré konsolidujú, dodržiavajú, že keď štát sa rozhodol, že vyberie od ľudí viac a hovorím, že teda treba sa na riadení štátu podieľať viac, tak nezvyšuje svoje výdavky štát. To je zas tá účasť toho štátu. Ľudia, musíte zaplatiť viac a ja hovorím, že ja nebudem míňať viac. Je jediný príklad, kde to tak nefunguje, to je Slovensko a to je tých 3,7 mld. nových... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Pán poslanec Huliak, no ďakujem vám za vaše vystúpenie, no pre mňa je to také otvorenie okna do jednej koaličnej duše, možno aj do duše celej koalície. Takto som včelár a mám doma aj jazierko plné rýb, teda aj včelárov, aj rybárov si veľmi vážim a koniec-koncov si, samozrejme, vážim, na koniec koncov si, samozrejme, vážim aj poľovníkov. Ale to vaše vystúpenie ukazuje fakt len tú koaličnú neodbornosť a ekonomické diletansto, ktoré riadi túto krajinu. Viete, je vám jedno, že ľudia budú musieť zaplatiť štátu budúci rok o päť miliárd viacej, o päť miliárd viacej, ale teda bojujete za to, aby z rozpočtu dostali 150-tisíc, teda odrobinky. Bohužiaľ, presne takto uvažuje celá koalícia, presne takto vyzerá rozpočet. Máte pocit, že pomáhate, keď niekomu vybavíte odrobinky a je vám absolútne jedno, že beriete ľuďom miliardy. Fakt stačí ľuďom nebrať a potom nebude potrebné rozdávať odrobinky a tak bude k tomu ešte jeden bonus, že sa popritom rozdávaní odrobiniek nestratia milióny.
No a ešte k tým medveďom, no pri všetkej úcte riešiť premnožené medvede v súvislosti so štátnym rozpočtom tuná považujem teda skôr za vtip ako za návrh riešenia. To by sa asi malo fakt riešiť na inej úrovni a inak.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Kolega Julo Jakab, sú, samozrejme, veci, kde sa dá súhlasiť s tvojím vystúpením, veľa toho, samozrejme, sedí, to, čo tu sa skutočne nepodarilo strane SMER alebo koalícii za ten rok, čo všetko sa pokazilo, s tým sa dá len súhlasiť, ale iné som chcel. Mám aj nejakých pár pripomienok a tomu sa budem venovať.
Prosím, povedal si, že "váš šéf ARDAL-u", prosím, nenálepkujme pána Bytčánka, to je jeden pán štátny úradník, ktorý tú agentúru ARDAL vedie od jej vzniku a skutočne to je štátny úradník a už keď niekde nemá byť politika, tak proste tu. Fakt, akože nenálepkujme ho, že váš, že patrí SMER-u alebo komukoľvek. Nie, keď je niekde spravodlivosť, tak v tom štátnom dlhu, ten si len takto podávame podľa toho, kto aktuálne vládne, toto, prosím, fakt, toto tu skutočne nerobme.
Potom ďalšia vec, no, ten Slovnaft, ja si to tu pamätám, tu som stál a hádal som sa onehdá vtedy s Igorom Matovičom, že zobrať niekomu aj pri mimoriadnom zisku 70 % z neho môže rezultovať v jedinú vec, že tej firme sa oplatí nájsť si najlepších právnikov na svete a nájsť cestu, ako také dane nezaplatiť. Európska únia hovorila o minimálnej sadzbe 33 % pri tejto windfall tax, za to som teda ja osobne bojoval. Prvé, najprv to bolo, myslím, 50 či 55, aj to už bolo viacej, ale ako-tak znesiteľné, ale potom proste si presadila OĽANO 70 % a bohužiaľ to nijak inak nemohlo dopadnúť, lebo to bolo presne to isté, čo teraz kritizujeme SMER, že idú zvyšovať dane do nemlátom. 70-percentná sadzba dane bola do nemlátom a nemohlo to inak skončiť, než ako to dopadlo,
No a potom ešte som sa chcel spýtať k tým pozmeňovákom, že neviem, či som to zachytil, že aký je tam potom teda dosah na ten deficit pri tom pozmeňujúcom návrhu. To, ak môžeš, Julo, len mi, prosím ťa, povedz, lebo som to asi nezachytil.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Ja chcem kolegu Jozefa Hajka veľmi pochváliť za faktografické a zmysluplné vystúpenie a dúfam, pevne verím, že teda aj pán minister počúval. Každopádne som rád, že spomenul aj tú nešťastnú transakčnú daň, pretože to je skutočne, to je jeden zver, ktorý spôsobí toľko zla, že teda s prehľadom to prevýši to málo dobra, ktoré teda nejaké peniaze štátu prídu. Ale práve to chcem povedať, že tu je jediné správne riešenie a to je zrušiť transakčnú daň ako celok. A keď si zoberieme, že ten plánovaný príjem z nej bol nejakých 600 mil., ale to presne je gumené číslo, nikto nevie, koľko by to mohlo byť. Teraz je tam ďalších päť strán výnimiek, kde sa to už nebude vzťahovať, takže tá suma bude určite nižšia. A keď sa to porovná ozaj že s tým, že o čo horšie vôbec vyberá táto vláda dane, ako to dokázala už len tá predchádzajúca, a aj tá mala rezervy, tak povedzme je to fakt tých 400-500 mil. len na tom výbere dépeháčky. Fakt stačilo by vyberať dépeháčku aspoň tak efektívne ako ešte pred rokom a pol a nebola by treba transakčná daň. Takto jednoduché to je.
Áno, áno, a to ešte, samozrejme, a to, ako to aj ja podporím, ak pán minister bude robiť veci, aby sa lepšie dane vyberali, tak tam nájde ešte ďalšie desiatky až stovky miliónov. Ale ešte raz, transakčná daň vôbec nemusela byť zavedená, stačilo, keby štát dokázal vyberať efektívne dane, bodka. Takto jednoduché to je. A bol by, asi jednotlivé, to jedno najhoršie opatrenie, ktoré tam je, nemuselo by vôbec existovať, nemuselo by vôbec existovať.
Ešte raz ďakujem pekne, Jožko, za tvoje vystúpenie.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Takže vážený pán minister, vážený pán predsedajúci, vážený predseda výboru, kolegyne, kolegovia, dovoľte aj mne teda pár slov k rozpočtu. Slovensko je jedinou z krajín eurozóny, ktorá konsoliduje, a pritom zároveň zvyšuje výdavky rozpočtu. Zdá sa vám to už na prvé, prvé počutie divné? Ako je to možné?
Vláda občanom, živnostníkom aj firmám naordinovala zvýšenie existujúcich daní. Vláda občanom naordinovala nové dane, niektorým odvetviam špeciálne odvody, zvýšila cenu diaľničnej známky, mýta, odvodov, poplatkov. Výsledok majú byť o 5 mld. vyššie príjmy rozpočtu roku 2025 v porovnaní s rozpočtom 2024. No a plus-mínus o toľkoto musia viacej zaplatiť ľudia.
Ak si naivne myslíme, že deficit by mohol teda klesnúť v roku 2025 o 5 mld., lebo teda štát by prirodzene pri konsolidácii nemal zvyšovať svoje výdavky, tak sa jedná o "hluboké nedorozumění" slovami klasika. Ľudia zaplatia o 5 mld. navyše práve preto, aby vláda mohla v roku 2025 zvýšiť svoje výdavky o 3,7 mld. eur. Teda konsolidácia je niekde na úrovni 1,3 mld. eur, na úrovni 1, možno 1,1 % hrubého domáceho produktu. Takýto, poviem, že v úvodzovkách konsolidačný rozpočet spôsobí výrazné spomalenie ekonomiky a vysokú infláciu, čo poškodí všetkých a spôsobí ďalšie škody ľuďom aj ekonomike. Môžme sa pozrieť, že či sa to nedalo inak. Rovnaký výsledok sa dal dosiahnuť napríklad zvýšením príjmov o 1,3 mld. eur pri nulovom raste výdavkov. Alebo pri 2,3-miliardovom raste príjmov a povedzme teda pri jednomiliardovom raste výdavkov. Tu znovu opakujem ten prípad s Maltou, ktorá konsoliduje skutočne čiste len na výdavkovej strane. Ale cítite ten rozdiel? Áno, aj takáto konsolidácia by bolela. Bolela by štát, ale hlavne štát, a bolela by aj ľudí. Každá konsolidácia bolí, samozrejme. Pokiaľ je to reálne šetrenie, každá bolí. No ale jej dopady by boli výrazne menej zlé, proste šetrenie na strane štátu namiesto ždímania občanov a firiem by nevytváralo napríklad tlak na silný rast inflácie, ktorá bude fakt 6 % budúci rok. Tento spôsob, ktorý by som navrhoval, by aj menej brzdil ekonomiku. No a keď sa pozrieme na tú infláciu, keď si zoberieme tie dva krízové roky, keď bola inflácia v celej Európe vysoká, tak budúcoročná inflácia bude najvyššia ročná miera inflácie pre Slovensko od nášho vstupu do Európskej únie. To je fakt, za 20 rokov naj, najvyšší rast inflácie. Samozrejme, trpia ňou, trpia infláciou ľudia. Alebo, samozrejme, dalo by sa, dalo by sa nájsť nejaké, nejaké rozumné riešenie, hej, medzi tým, čo vláda navrhovala, a povedzme že nulovým rastom príjmov, samozrejme, čo by bolo veľmi ťažko realizovateľné, no napríklad ten 2,3-miliardový rast príjmov a jednomiliardový rast výdavkov.
Ak sa vám, koaliční kolegovia, takéto niečo zdá nemožné, nie je to nemožné. Už nepozerajme len na tú Maltu, skúsme sa pozrieť do Česka, použijem tento príklad. Český rozpočet, tak oni idú do volebného roka, to znamená, oni vyrábajú predvolebný rozpočet, no a napriek tomu výdavky v českom rozpočte rastú len o 4,7 %, v našom konsolidačnom rozpočte rastú o 12,2 %, viac ako dvojnásobne. Teda konsolidácia táto naša slovenská sa ide diať pri 12,2-percentuálnom medziročnom raste výdavkov. Tu sme fakt zasa raz európsky unikát, bohužiaľ, zasa raz nechcený. Skutočne samotná Národná banka Slovenska pri svojom hodnotení rozpočtu konštatuje, že sme jediná krajina Európskej únie, ktorá konsoliduje, a pritom zvyšuje svoje výdavky. Sme také drevené želiezko, a to my tie výdavky nezvyšujeme nejak že trochu. Fakt 12,2 % je, je, je desivý nárast výdavkov.
Ospravedlňujem sa, chvíľku budem nudiť s číslami. Práve pri zákonoch, ako je rozpočet, by sa veľmi hodilo mať možnosť použiť nejaké grafické zobrazenie, použiť graf, ktorý veľmi rýchlo a jasne povie to, čo sa o číslach hovorí slovami ťažko, no ale nevadí, poďme.
Celkové príjmy štátneho rozpočtu, vždy budem porovnávať rozpočet ´24, samozrejme, s rozpočtom ´25, tým, ktorý prerokúvame. Takže príjmy rozpočtu v roku 2024 22 mld. 702 mil., v roku 2025 plánované 27 mld. 659 mil., teda už spomínaný rast o 21,8 %, teda o takmer 22 % rast príjmov. Čo to je rast príjmov pre štát? No to je to a to, aj to, pán minister, samozrejme, spomenul, keď vymenoval všetky tie príjmové opatrenia, štát chce od občanov, živnostníkov, firiem vybrať medziročne takmer o 22 % viac pri maximálne dvojpercentnom reálnom raste ekonomiky. Už len toto číslo, hej, medziročne zvýšiť príjmy rozpočtu o 22 % jasne hovorí, ako výrazne zasiahne štát do životov ľudí, ako výrazne im zasiahne do ich peňaženiek a, bohužiaľ, ako výrazne zasiahne aj do konkurencieschopnosti ekonomiky. A to ešte vôbec nie je jasné, či naša ekonomika bude rásť tak, ako hovoria aktuálne predikcie. Pán minister, spomínal, myslím tých 2,2 % hrubého domáceho produktu alebo Národná banka hovorí o 2,5 %. Jednoducho ak budú v Nemecku ešte väčšie problémy ako plánované, ak sa možno rozbehne nejaká colná vojna, uvidíme, čo administratíva v USA, skutočne naša ekonomika veľmi pravdepodobne nemusí rásť ani tým dvojpercentným tempom. Ja sa veľmi obávam, že to skutočne môže byť výrazne menej. No ale dovolím si v tejto súvislosti pridať môj postreh z návštevy českého ministerstva financií, keď sme boli ako finančný výbor, no českým partnerom sa pri debate o plánovanom raste našich celkových rozpočtových príjmov výrazne zvraštili čelá a tú diskusiu prešli veľmi diplomatickým mlčaním. Skutočne je to výrazný nárast, som zvedavý, či bude dosiahnuteľný, ale ešte raz, je to na úkor ľudí. Všetky tie príjmy navyše, to platia ľudia, firmy.
Okej, poďme výdavky. V roku ´24 30 mld. 318 mil., v roku ´25 plánovaných 34 mld. 23 mil., teda rast 12,2 %. Je normálne, aby výdavky v čase, keď slovom roka, ktoré vláda pretlačila ako slovo roka, je konsolidácia, fakt medziročne rástli o 12,2 %? Ja si odpoviem, proste nie je to normálne. Nie je to normálne. Zopakujem to ešte raz, sme jedinou konsolidáciou, konsolidujúcou krajinou Európskej únie, ktorá zároveň zvyšuje výdavky. Ja sa normálne že desím, ako by rástli výdavky, keby teda vláda skutočne teda nemala ambíciu konsolidovať. Ako ja som ale tým pádom presvedčený, že slovo konsolidácia je aj podvodom roka. Vláda podviedla každého jedného občana a možno poznáte tú pesničku od IMT Smile Najkrajšie Vianoce, aké tu boli, no tak ja sa obávam, že tá aktuálna verzia je Najdrahšie Vianoce, aké tu boli, a ešte drahšie budú zas, takto by som to videl. (Reakcia spravodajcu.) Lenže už to aj to... Ne, ne, ne, ne, ne. Povieme si. (Povedané smerom k spravodajcovi.)
No ale keď sa zasa pozrieme do toho Česka, keby sme teda nešli že nulovým rastom alebo poklesom výdavkov, ako to robia všetky ostatné konsolidujúce krajiny, keby sme aspoň išli príkladom Česka, ktorý teda, kde rastú výdavky o 4,7 %, tak tie naše výdavky by boli nie teda 34 mld., ale 31,7 mld., to je o 2,3 mld. menej a o tých 2,3 mld. menej by ste museli vyberať od ľudí. Nebolo by treba zvyšovať DPH, mohli by ste s úsmevom škrtnúť celú proste strašnú konsolidačnú, ehm, konsolidačnú, transakčnú daň, proste celé by to vedelo fungovať úplne inak, neškodilo by to ekonomike, neškodilo by to ľuďom.
Dobre, príjmy, výdavky, samozrejme, z toho deficit. Takže deficit, len si to povedzme, hej, tohtoročný deficit je 7,6 mld. eur. Bude to možno 5,8, možno 6 % hrubého domáceho produktu. Takže jeden z tých výrazne vyšších, aké Slovensko v svojej histórii malo, a teda áno, poklesne v budúcom roku, poklesne o 16 %, ale na stále obrovské číslo 6,37 mld. eur, stále obrovské číslo. No a tu je ďalšia, nazvime to absurdnosť, keď teda zvýšenie príjmov rozpočtu v hodnote 5 mld. eur, ťažko zaplatené ľuďmi a firmami, znamená zníženie deficitu len o 1,24 mld. No, keď už nič iné, kolegovia, aspoň toto by malo vŕtať v hlave teda aj, aj, aj koaličným poslancom, ale ja to, toto poviem, že to je skutočne pľuvanec do tváre slovenských občanov, slovenských daňových poplatníkov. Proste vláda vám, ľudia, nezvýšila ceny nie preto, aby sanovala, alebo teda vláda vám všetkým zvýšila ceny nie preto, aby sanovala dlhy bývalých vlád, ale preto, aby mohla vyrobiť ďalšie miliardy nových výdavkov. No a k tomuto celému sa teda budúci rok ešte vyrobí ďalších 6,5 mld. nového štátneho dlhu.
No a teraz, ako sa teda máme po roku vládnutia tejto vlády. No ja si myslím, že sa nijak lepšie nemáme. Tieto Vianoce skutočne budú najdrahšie, aké boli. Už tieto, už tieto, už vlani ste konsolidovali, pán predseda, a navyše teda rastú ceny a, bohužiaľ, nebude to lepšie ani v budúcom roku, tak aj tie budúcoročné Vianoce, bohužiaľ, budú veľmi-veľmi drahé. Áno, ešte drahšie ako tohtoročné.
No a po dvoch rokoch konsolidácie, teda to sa už budem baviť, že ´24 a ´25, keď budeme na konci roku ´25, tak keď sa všetko naplánované v rozpočte vláde podarí, tak ten deficit bude približne rovnaký, ako bol na konci roku 2023.
On by bol dokonca ten rok 2023 ešte nižší deficit, keby nová vláda vtedy za jeden a pol mesiaca, ktorý vládla, teda výrazne už zvýšila výdavky. Ale ešte raz. Deficit, keď sa všetko podarí toto naplánované, a nebude to ľahké, špeciálne na tej príjmovej stránke, keď sa všetko toto podarí, kolegovia, tak budete mať rovnaký deficit ako v roku 2023. Tak ja sa pýtam, aká konsolidácia. Aká konsolidácia, keď vlastne bude ten deficit rovnaký? No žiadna. Žiadna. Preto aj hovorím, že ono aj po tejto stránke je to, tá konsolidácia podvod, hej?
No ale teda treba ešte povedať, že vôbec, aby sa, aby sa tá vláda dostala tam, kde bola v tom roku ´23, však vďakabohu aspoň za to, lebo však ono keby sa nerobilo nič, tak ten dlh by rástol ešte výraznejšie, ale to bude fakt len vďaka ľuďom, pretože aby to číslo sa dosiahlo, tak tí ľudia musia tých päť dodatočných miliárd zaplatiť a jednoducho tu to normálne že už dopredu treba ľuďom poďakovať, ak sa to celé podarí, že to boli schopní a ochotní zaplatiť, ale treba jasne povedať, že to je bez akejkoľvek alebo s minimálnou, aby som bol presnejší, s minimálnou konsolidáciou, šetrením vlády na sebe. Takmer celú tú konsolidáciu platia ľudia a firmy.
Čo ukazujú ďalšie čísla. Trošku si rozoberme tie základné čísla z rozpočtu. Povedal som, že budem nudiť, tak idem nudiť ďalej.
Daňové príjmy. Plánované, alebo v roku ´24 18 mld. 634 mil., pre rok 2025 22 mld. 480 mil. Zásadné zvýšenie daní, je to rast o 20,6 %. Áno, to sú tie slová pána ministra, ktorý tu spomenul, čo všetko sa zvýšilo: dépeháčka, transakčná daň, odvody a všetko, všetko, všetko. Čiže vláda očakáva, že ľudia na daniach, ľudia, firmy zaplatia o 20,6 % viac, o 3,85 mld. viac medziročne, hej? Fakt, naplánovaný nárast o pätinu, to je neuveriteľné!
No, keď to rozbijeme trošku na drobnejšie, tak daň z príjmu právnických osôb, korporátna daň, daň platená firmami v roku ´24 4,47 mld. eur, v roku ´25 naplánovaných 5 mld. 34 mil. Tu je ten rast trošku miernejší, miernejší v tých vládnych číslach, ale aj tak 12,5 %. Čiže ideme do roka, kde ja budem veľmi rád, keď ten rast bude začínať číslom jedna, ak vôbec, za posledný kvartál máme rast ekonomiky medziročný v treťom kvartáli 1,2 %, hej, Nemecko ide do, má zásadné ekonomické problémy, idú do zmeny vlády, deje sa toho vo svete veľa. No ale vláda si naplánovala, že naše firmy naviazané, samozrejme, na svet, ktorý má problémy s množstvom nových nákladov, ale pres to všetko dodajú štátu o 12,5 % daní viacej. Áno, zvýšila sa im zásadne aj sadzba, už bude sa platiť 24 % korporátna daň pre firmy s obratom, so zdaniteľným obratom nad 5 mld. ročne, teda pardon, nad 5 mil. ročne. Inak je to s prehľadom najvyššia daňová sadzba zo všetkých bývalých komunistických krajín proste našej strednej, východnej Európy. Ako som zvedavý, ako chceme konkurovať pri takýchto podmienkach, ktoré vláda vytvorila pre firmy.
Len podotýkam, že aby firmy mohli platiť túto daň, tak najprv musia byť schopné vytvoriť zisk. To znamená, proste musia byť ziskové, potom sa vie štát dostať k nejakým daniam a plánuje ich mať o 12,5 % viacej pre firmy.
Poďme, dane za tovary a služby. Toto je vlastne to, to sú tie dane platené ľuďmi, hej, to je také to najčitateľnejšie, takže rok ´24 12 mld. 850 mil., rok ´25 plánovaný výber 15 mld. 393 mil., rast však dvojciferný, samozrejme, 20 %, hej, nie jedenásť, dvadsať. 20 %. Čiže štát chce po ľuďoch o 20 % priamo zasa na ďalších daniach. Základnou časťou tohto, tejto dane za tovary a služby je, samozrejme, dépeháčka. Tu je to že úplne čitateľné a to je to možno najjednoduchšie číslo a tu sa trošku zastavím, toto ľudia akoby najviac, najviac pochopia. Rok ´24 19 celá, pardon, 9,8 mld., rok ´25 11 mld. 668 mil., rast o 18,7 %. Možno abstraktné čísla, no na jedného človeka vláda v tomto roku vybrala 1 810 euro na dépeháčke, pre budúci rok si naplánovala, že vyberie na jedného človeka vrátane kojencov a starých ľudí 2 160 euro, čiže o 330 euro viac. Len na dépeháčke zaplatí každý človek, fakt som to delil 5 mil. 400-tisíc občanmi Slovenska, o 330 euro viacej.
Viete, môže koalícia robiť potravinové okrúhle stoly, môže rozprávať o vytvorených znížených sadzbách DPH, toto je realita, vláda plánuje od občanov vybrať o 18,7 % viac ako vlani, teda o 1,85 mld. viac ako tento rok.
Spotrebné dane, tam normálne to pochválim, pretože tu vláda asi trošku tu je závan, alebo ministerstvo financií, tu je závan reality, rast je len 4 %, to považujem za, pri nejakom zvýšení teda daní za cigarety a novej dani za sladené nápoje rast o 4 %, to považujem za realistické číslo.
Iné dane za tovary a služby. Tu predpokladám, je zaradená transakčná daň. Nárast v roku 2024 v tejto kategórii bol príjem 106 mil. eur, pre budúci rok, pre rok ´25 si vláda naplánovala 690 mil. eur, inak rast, že o 651 %. Dobre, je tam tá nová daň, medzitým je, samozrejme, erodovaná tým, že už je tu jedna, jedna novelizácia, čiže to číslo bude určite menšie, nevieme, nevieme to číslo, nevidel som, pán minister, ak vie, povie, budem rád, že koľko teda plánuje vláda vybrať na transakčnej dani. Inak tam je ale jediné správne riešenie: zrušiť ju.
No, občan, plať, to je tá správa z toho, čo som teraz tu ukazoval, a štát míňa. Nezmyselne a v niektorých položkách aj nebezpečne. Poďme sa bližšie pozrieť na výdavky niektorých rezortov či útvarov, nestíham ísť úplne že po jednotlivých rezortoch, ale teda takmer bez výnimky platí, že výdavky jednotlivých ministerstiev medziročne rastú, dám len rýchlo pikošky.
Začnem, aby sme aj teda o nás vedeli. Výdavky Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky pre budúci rok rastú o 5,7 %. To je taký ten posledný nárast, kde sa dá ešte povedať, že okej. Áno, bude inflácia, proste nezvyšujú sa výdavky, rieši sa len inflácia. To sa ešte akoby dá zobrať to najvyššie možné číslo. Takže tu poviem, že pochválim, hej. Výdavky Kancelárie Národnej rady rastú o 5,7 %. Bodaj by všetko rástlo len o 5,7 %, vyzeral by ten rozpočet inak. Takže berme to proste ako nejaký benchmark.
No, ale ako potom vysvetliť kanceláriu prezidenta? Tam sa tie výdavky zvyšujú o 57 % medziročne. 57 %, hej? Môže tam byť čokoľvek, ale toto je príspevok pána prezidenta teda ku tomu, že každý jeden občan sa bude mať horšie? Jeho výdavky budú o 57 % vyššie. Dobre. Možno je nespokojný, možno chcel 100 %. No ja si ale pamätám, ako dnešná koalícia vyčítala pani prezidentke Čaputovej neefektívnu prevádzku, no tak tá prevádzka pani Čaputovej bola tak neefektívna, v úvodzovkách, že teda nový prezident potrebuje rozpočet o 57 % vyšší. Čo k tomu dodať? Konsolidácia ako hrom!
Na druhej strane rastú výdavky na silové zložky štátu. Na úrady, ktoré prezentujú silu štátu, respektíve, a ja to poviem, normálne že kontrolu nad občanmi. Slovenská informačná služba, nebudem hovoriť presné čísla, ale rast výdavkov o 12,7 %. Národný bezpečnostný úrad – rast o 13,2 % výdavkov. Generálna prokuratúra – rast výdavkov o 7,7 %. No akože to normálne že tá správa je, občan, zaplať o 5 mld. viacej, my sa postaráme o to, aby si do tých čísel videl ešte menej, posilníme silové zložky štátu a potom, to poviem za chvíľu, ak stihnem, tak tá inštitúcia, ktorá to má šancu skontrolovať, Najvyšší kontrolný úrad, ktorý tu je presne na to, aby kontroloval efektívnosť využitia verejných zdrojov, tam by ste čakali, že ten rozpočet tiež by sa mohol zvýšiť aspoň tak jak informačnej službe slovenskej. Ale nie. To je asi jediná inštitúcia v štáte, ktorá má rozpočtované menší rozpočet ako vlani o 2,5 %. Áno, potvrdzujem aj ja slová, myslím, že to hovoril pán predseda finančného výboru, že teda diskutovalo sa a upravilo sa, upravili sme spoločne uznesenie, že teda sa minister dostal za úlohu nejak ten rozpočet dať na poriadok do konca januára, ale dneska stále platí, keď sa pozeráme do rozpočtových čísel, že majú ten rozpočet nižší ako vlani. A ja teda tiež budem dúfať a budem pozerať na to, aby teda pán minister splnil túto svoju úlohu, ktorú dostal od finančného výboru, a teda nejakým spôsobom navýši financie aj pre NKÚ, pretože to sú tie oči aj nás tu poslancov, ale aj občanov. NKÚ je ten úrad, ktorý vie pozrieť na to, či tie zásadne vyššie výdavky, ktoré budú v budúcom roku, budú efektívne vynakladané.
No a už spomeniem len, teda ak chceme konsolidovať, tak ja sa pýtam, že prečo samotné ministerstvo cestovného ruchu a športu, takých 240 mil., ale napríklad aj prečo ich o 100 % predražená budova, nájomné raz také, ako je bežné trhové v danom priestore, že či takto vyzerá konsolidácia.
A potom už len jedna perlička. Úrad pre územné plánovanie a výstavbu, ten inak v roku 2024, v tomto roku, mal rozpočet 61,5 mil., pre budúci rok je plánovaný 65 mil., pričom teda ja som, by som chcel aj od pána ministra alebo od niekoho z koalície ukázať, že čo tento úrad vlastne za posledné dva roky urobil a teda čo za tých 127 mil. vytvoril. Koniec koncov ten stavebný zákon, ktorý bol k tomu patriaci, už teda bude zrušený, kopu ďalších zmien aj v tom územnom plánovaní. No akože minimálne, pán minister, možno by bolo dobré sa na to pozrieť aj tam, som presvedčený, že by sa dalo ušetriť. Ten úrad proste míňa cez 60 mil. ročne, ja nevidím žiadny výsledok. Možno nevidím všetko, ale som presvedčený, že aj odborníci v tejto oblasti nebudú vidieť žiadny alebo teda nejaký výsledok hodný 65 mil. ročne.
Aby som bol férový, teda poviem, vláda ide kvapku ušetriť aj na sebe, 125 mil. vláda avizovala ako šetrenie na platoch zamestnancov verejnej správy, len teda úplne to dosť ťažko sa mi to hľadá v rozpočte, pretože keď sa teda na ten rozpočet pozriem, tak tam človek vidí aj rast výdavkov verejnej správy, teda na zamestnancov verejnej správy a aj rast samotného počtu. No tak neviem, možno pán minister vysvetlí.
Pár čísel ešte stihnem ku rozpočtu verejnej správy. To je teda ten celkový veľký rozpočet zahŕňajúci všetky okruhy verejnej správy. V roku 2025 ide verejná správa minúť výdavky v obrovskej sume 66,5 mld. eur. Tam je kompletne celé zdravotné poistenie, sociálne poistenie, proste to je tá najväčšia suma toho štátu, verejnej správy v tom najväčšom. 66,5 mld. Ešte v roku 2022 boli tie výdavky, dám to do úvodzoviek, len, ale teda len 46,5 mld. eur. Za tri roky je nárast veľkosti verejnej správy 43 %, 20 mld. eur! Kolegovia, 20 mld. eur! Proste toto je bezprecedentný a neudržateľný nárast rovnajúci sa gréckej ceste. Fakt gréckej ceste. Môžme mať na to bumážku aj od EÚ, ale takto sa fungovať ďalej nedá. Proste to je strašné!
Dobre. Záverom, posledné tri minúty. Zhrňme si fakty. Rozpočet na 2025 spôsobí silné spomalenie slovenskej ekonomiky, pričom som ja teda pesimistickejší než aktuálne prognózy. Budeme radi, ak sa vyhneme stagnácii. Medziročný odhad rastu z tohto roku v treťom kvartáli je len 1,2 %, čiže tie podklady sú také, že to, ten rast bude fakt v budúcom roku nižší ako aktuálne prognózovaný. Inflácia cca 6 %, aj to sa obávam, že môže byť ešte vyššia. Každopádne bude trikrát vyššia ako priemer Európskej únie. Tam bude dva, fakt sa podarí splniť inflačný cieľ Európskej centrálnej banky, my budeme mať šesť, trojnásobne vyššie. Každý občan Slovenska schudobnieva oproti kolegovcom z iných krajín. A týmto číslom automaticky, myslím si, že môžme ukončiť plané sľuby koalície o lacnejších potravinách, a myslím si, že týmto číslom sa skončí aj spokojnosť dôchodcov, ktorým síce 13. dôchodok vykompenzuje zvýšené náklady, ale inflácia im bude znehodnocovať ich úspory, tak ako všetkým ostatným občanom. Vláde však inflácia skôr pomáha, to len aby sme vnímali.
Cielený deficit rozpočtu, o ktorom sa bavíme, 4,72 % je stále druhým najvyšším deficitom krajín eurozóny. Stále budeme mať druhý najvyšší deficit, aj keď sa podarí všetko splniť to, čo si pán minister naplánoval. V roku 2025 si budeme potrebovať požičať historicky najvyššiu sumu 13 mld., zase len na porovnanie, v roku 2022 sme si museli požičať len 6 mld., náklady na dlhovú službu brutálne rastú, brutálne. V roku 2023 to bola necelá miliarda, tento rok zaplatíme za dlhovú službu okolo 1,5 mld., možno trošku menej, uvidíme. Budúci rok už to budú takmer 2 mld., 2 mld.(!) a v roku 2027 nás budú stáť splátky dlhu, to sú splátky dlhu 2,4 mld. eur.
Ja len na porovnanie, lebo sú to obrovské čísla, tak ten 13. dôchodok je 0,85 mld., 850 mil. Čiže aj tohto roku ďalšie dva 13. dôchodky zaplatíme len za našu dlhovú službu, za to, že sme zadlžení a že teda musíme to, samozrejme, obsluhovať ten dlh.
No, konsolidácia pre rok 2026 a ´27, to znamená tie posledné dva roky rozpočtového horizontu, je v rozpočte stanovená ako znižovanie deficitu o percento a potom o 0,7 percentuálneho bodu ročne, avšak bez špecifikovaných opatrení na ich naplnenie. Veľmi jednoducho, je tam napísané, že chceme, ale neni napísané ako. Je to teda proste, tie čísla na ďalšie roky sú len papierovým cvičením, aj rozpočtová rada pre tieto roky, hej, pre rok ´26 a ´27, ten rozpočet označila ako nerealistický, hej, práve aj z tohto dôvodu.
Hrubý dlh sa na konci tohto roku očakáva približne 58,9 % hrubého domáceho produktu. V roku 2025 bude, samozrejme, dlh stále rásť i napriek teda tomu, že sa vláda snaží nejak konsolidovať, priblíži sa k hranici 60 %, čo je teda inak 10 % nad hornou hranicou dlhovej brzdy. No a slovenská konsolidácia je takmer celá na strane zvýšenia príjmov, teda zaplatia ju ľudia, firmy, štát na sebe šetrí minimálne. Hovorím, dobrý príklad by bol Malta, ale stačilo by pozerať aj do Česka, aj to by nám pomohlo.
Tento rozpočet považujem za rozpočet ekonomickej bezradnosti vládnej koa... (Prerušenie vystúpenia časomerom. Potlesk.)

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Pán predseda výboru, takisto myslím si, že dobre, dobre si povedal, na potrebe konsolidácie sa zhodneme, o tom skutočne nie je, nie je ani debata, je to tak, konsolidovať treba. S tým teda absolútne súhlasím.
Už čo je teda, samozrejme, to, na čom sa nevieme zhodnúť, je jej forma, že ako konsolidovať, pretože nie je konsolidácia ako konsolidácia. Túto našu platia ľudia z takmer 90 %, takže ju platia vlastne takmer celú. To je to, čo mi na nej vadí, a to, čo vyčítam.
No dá sa pozrieť aj na iný príklad. Napríklad Malta, to inak bude krajina, ktorá bude konsolidovať v budúcom roku najviac, najrýchlejšie z celej, zo všetkých krajín Únie alebo eurozóny, no a jej kompletne celá konsolidácia je na výdavkovej strane, na strane šetrenia, škrtania vládnych výdavkov. Ide to aj tak. Takže Malta by bol ten príklad, ktorý by sa mne páčil ďaleko viacej.
Pán predseda, potom povedal si o zadlžení. No, povedal si 24 miliónov, to je, samozrejme, chyba v rozprávaní, áno, chcel si povedať 24 miliárd, ale tam už je potom chyba v čísle, pretože ak sa bavíme, a to je číslo, ktoré používa aj pán minister, to naše čisté zadlženie za tri roky sa zvýšilo o 18,6 miliardy, čo, samozrejme, nie je málo, ale teda bola doba, aká bola. No a teraz aj zajtra, pozajtra, možno v pondelok bude zasa plošná energopomoc predstavená a bude stáť zasa pol miliardy a budete hrdí, že ju idete dávať. Ale potom nemôžme kriti... nemôžte kritizovať vlastne, že tie dlhy vznikali, keď sa dali fakt že miliardy do energopomoci v čase, keď tie ceny energií boli tisícpercentné nárasty, ale aj napríklad sa platili ľuďom počas covidkrízy ich proste platy, hej? Takže potom toto si vlastne už odporuje, že to, čo vlastne idete uro... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne všetkým kolegom za reakcie. No skúsim ešte aspoň, čo stihnem.
No v prvom rade, že dnes je tá miera neistoty taká, že aj samotné, že prognóza teda príjmov alebo teda to, čo príde samosprávam od MF a od RRZ, je diametrálne odlišná. Čiže ešte aj toto je to, že ťažko robiť rozpočet, keď ešte aj tie štátne organizácie, ktoré majú povedať, koľko to bude, tak nevedia. Ale to je preto, že to je takéto celé rozhasené, hej? To je jedna vec.
Druhá vec, taká zaujímavosť. Málokto vie, že ten jeden mesiac vlastne samosprávy nedostali nič, pretože vratky, vratky toho daňového bonusu boli vyššie ako výber, hej? Už len toto je povedané, že takto to byť nemôže, lebo toto nie je stabilita. No a preto tým riešením ja som presvedčený, že je teda zmena daňového mixu, pretože má to dve veci. Jedna vec je, keď je to naviazané povedzme aspoň na tie tri najväčšie dane, tak je to proste stabilné, pretože čím som na viac parametrov naviazaný, tým sú tie výkyvy menšie. To je akoby jeden pohľad. A potom ten druhý pohľad je ten, že veď ale tá daň z príjmu fyzických osôb je parameter aj pre štát, lebo však to ovplyvňuje aj našu konkurencieschopnosť a všetko a teda keď štát povedzme v dobre viere, čo napríklad ja by som podporoval, aby tá daň z príjmu fyzických osôb bola nižšia, menej zdaňujme proste aktivitu, no tak ale tým mojím dobrým chcením ja poškodím obciam, hej? Lebo to automaticky bude znamenať nižší výber.
Preto vlastne tie veci sú previazané a preto treba ten daňový mix. A ja som presvedčený, samozrejme, že nie je to že riešenie na všetko, to nie je všeliek, to neexistuje všeliek, ale je to niečo, čo by zabránilo presne tomuto, tejto neistote, tomu chaosu, že zrazu proste sa stane to, že jeden mesiac nepríde samosprávam nič, lebo, hej, lebo tak je to rozkolísané, alebo teda že nevedia ani štátne úhrady vypočítať alebo teda verejné inštitúcie vypočítať, čo ako to bude vyzerať. No ako si potom môže robiť rozpočet ten starosta malej obce, hej, ktorý je tam na to všetko sám a účtovníčka mu príde pomôcť na dve hodiny denne... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, dovolím si aj ja, tak diskutujú primátori, starostovia a tak ja som teda aspoň poslanec aj komunálny, aj vúckarsky, tak peniazom sa venujem, viem teda, trošku k tomu chcem aj ja niečo povedať.
No v prvom rade veľmi rýchlo, rezervný fond. Ideálny stav by bol, keby sme nemuseli sa vôbec o tomto baviť. Pretože my sa tu nemusíme baviť, že či príde kríza, hej, ale kríza príde, jediné, čo je neisté, je, že kedy príde. Čiže ideálny stav by bol, keby teda samosprávy vedeli byť v situácii, že by sme tu vôbec nemuseli posúvať teda zasa možnosť použitia rezervného fondu na bežné výdavky na ďalší rok. Čiže ja hovorím, že áno, je to riešenie, ktoré funguje, máme preverené, že fungovalo, veď my sme ho teda zavádzali tiež v kríze a hovorím, že ideálne by bolo, keby sa to už nemuselo robiť, lebo nie je kríza. No, bohužiaľ, kríza bude aj v ďalšom roku, preto sa to javí ako riešenie pre ten ´25. rok, ktoré je potrebné. No už asi nemávať Matovičom, pretože je to, bohužiaľ, spojené aj teda s konsolidáciou a s aktuálnymi novými vecami. No ale dobre. V prvom rade, čo treba povedať, že tým samosprávam, či už predchádzajúca vláda alebo aktuálna, jednoducho robia sa zásahy proste, ktoré sú neoverené, ktoré viac škodia ako pomáhajú. Aj ten daňový bonus, áno, veď aj ja som za znižovanie daní. Daňový bonus je znižovanie daní. Ale musí to mať nejakú mieru. Nemôže sa z daňového systému stať sociálny systém. Úloha daní nie je sociálna. Proste na to máme, hovorím, sociálny systém. Takže to, že sa vlastne tam ten postupný rozvoj obcí zabrzdil tým nešťastným daňovým bonusom, tak ako ho proste bývalá vláda spravila, je jedna vec, hej? Teraz sú zasa ďalšie a ďalšie veci, ktoré zasa len majú vplyv a nevedia sa ani, ani zmôcť, ani proste únia miest, nikto dohodnúť, že aký to bude mať vlastne vôbec vplyv tie škôlky. Ale zasa, všetci tu bavíme sa o tom, že teda je problém, ale riešime dôsledky, hej, alebo následky. Tá príčina je, že pokiaľ ten "daňový mix", lebo to nie je žiadny daňový mix, bude naviazaný len alebo hlavne na daň z príjmu fyzických osôb, vždy bude tento problém, lebo keď štát bude chcieť v dobrej viere niečo spraviť, proste tak je to vždy naviazané len na tú jednu daň a proste sú to, sú to nádoby, hej? Do jednej sa zoberie, druhej sa vráti, nie je to dobré. A vždy to je antagonistické.
Čiže prvé, čo by sa malo spraviť, a to nie je nejaká zložitá reforma, zmeniť daňový mix. Financovanie štátu a obcí by malo byť veľmi podobné, založené ideálne na troch najväčších daniach: dépeháčka, daň z príjmu právnických a fyzických osôb, tak, aby tie zmeny, keď ich štát nejak robí, hej, aj v dobrej viere proste, napríklad že chce znížiť daň z príjmov fyzických osôb, lebo to zaťaženie u nás je veľké. Lenže keď sa to na sto percent prenesie na obce, tak to spôsobí to, že sa tu teraz debatujeme o tom, čo s rezervným fondom. Čiže toto by bolo to základné, to by vlastne vyriešilo túto debatu akoby trvale, hej? To je, to je jedna vec, to som chcel povedať.
No a, no možno teda k tej, k tej konsolidácii, že keď sa už nebudeme baviť do minulosti, ale bavme sa teraz aktuálne, že skutočne tie obce zasa len majú problém, ale zďaleka nie je spojený len so škôlkami. Teda VÚC-ka škôlky samozrejme nemá, hej, áno, nejaký, nejaké to jedno percento je aj tam pokles, čiže vlastne VÚC-ka nedostane nič nové, ale teda podiel na daniach má nižší, takže zas je tam nejaký zásah, ktorý teda asi určite nepomáha, ale ten problém je zasa širší. Proste áno, my teraz tiež v Trnave, teda v trnavskej VÚC-ke riešime rozpočet a tá miera neistoty rozpočtu je taká, že dávno a dlho taká nebola. Lebo to nie je len o tom, že teda čo spraví, čo spraví to jedno percento. Ale tam je debata, samozrejme, zvýšená dépeháčka, hej? To má, samozrejme, dosah, jasné, na VÚC-ky, na samosprávy, to je jedna vec, aký ten dosah bude, hej? Ďalšia vec, samozrejme, inflácia, hej? Tak ako bola konsolidácia nastavená, proste tých, dneska sa hovorí o šesťpercentnej inflácii, ja sa obávam, aby nebola ešte väčšia, to je zasa ďalší proste negatívny dopad na rozpočty samospráv. Už samotné vôbec ako tie či už aj, aj daň z finančných transakcií a všetky tieto ďalšie a ďalšie zmeny a zvýšenia, ktoré boli naváľané na podniky, zasa, ako sa budú vyvíjať mzdy a z toho vlastne súvisiace príjmy, príjmy rozpočtov samospráv? Do toho stále energie. To je ďalšia položka, ktorá je že úplne otvorená, hej?
My proste robíme normálne rozpočet ako cestovnú mapu, lebo tá miera neistoty je taká, že sa nedá fakt povedať, čo bude, a preto i keď teda fakt najradšej by som bol v situácii, kedy by sme si tu jasne mohli buchnúť po stole a povedať, že rezervný fond je na zlé časy a zlé časy nemáme, tak proste ho nepoužívajme. Ale nemôžem to povedať, nemôžem, lebo proste, bohužiaľ, tie zlé časy pokračujú. Bohužiaľ, už teraz teda nielen zlými rozhodnutiami predchádzajúcej vlády, ktoré boli zlé, ja to môžem povedať, my sme hlasovali proti tomu, hej? Sme koniec koncov práve kvôli daňovému bonusu odišli z vlády, hej? Ale teda, bohužiaľ, tá krízová situácia samospráv pokračuje už aj teraz akoby rozhodnutiami tejto vlády, ale, bohužiaľ, proste ešte stále môže prísť nejaká ďalšia ešte externá kríza, hej? Čiže fakt by bolo načase, a teraz to teda môžem povedať už len z opozície, lebo však teda tú miešačku má v ruke koalícia, že fakt sa pozrieť na tú zmenu daňového mixu, na to, aby proste sme sa tu nemuseli takto doťahovať, že tie rozhodnutia majú až takýto negatívny vplyv. Pretože ja som presvedčený o dvoch veciach. Štát je tak silný, ako silné sú samosprávy. Od tej najmenšej obce po tú najväčšiu VÚC-ku. To je prvá vec.
A druhá vec, že tá finančná decentralizácia alebo finančná, celková, skutočná decentralizácia vie vo finále pomôcť aj celej krajine. Keď si zoberieme OECD, tak proste napríklad potenciál Slovenska akože v raste hrubého domáceho produktu je najvyšší práve, ak by sa urobila nejaká seriózna decentralizácia a, to zasa, to pomôže všetkým, lebo my, viete, my sa tu môžeme dohadovať celý deň o tom, či taká daň je zlá, alebo taká daň je zlá, proste vždy tie pohľady budú iné a je to akoby debata, ktorá má samozrejme zmysel, ale jednoducho to nič nevyrieši, lebo vlastne to je len nejaký koláč, ktorý tak delíme alebo tak. To, čo pomôže krajine, je práve ten rast hrubého domáceho produktu, rast ekonomiky a to nám vlastne všetkým aj štátu prinesie dodatočné zdroje, aj firmám, aj ľuďom, aj samosprávam. Toto je to kľúčové, čo by sme mali riešiť a na čom by sme sa fakt mali zhodnúť.
A poviem už úplne poslednú vec, áno, toto, toto je, by malo byť vecné a že do tohto asi ozaj že neťahajme politiku. My to, my, čo robíme v samosprávach, vidíme, že tam je najprv problém, potom ešte problém a ešte desať razy problém a riešime problém a až potom sa bavíme na to, že kto je z ktorej strany. A si myslím, že takto by to ako minimálne na tej úrovni samospráv skutočne malo byť. Tam sme tak blízko k ľuďom, že to politické tričko je to posledné, čo tých ľudí zaujíma. Zaujíma ich to, či sme schopní vyriešiť ich problém, alebo nie.
Ďakujem pekne za pozornosť.