Videokanál poslanca

Ďakujem pekne za slovo. Kolegynka Luščíková, presne tak. Aj ja som to nepovedal a som rád že si to vlastne povedala vo svojom príspevku. Áno popritom že tá banka samozrejme ak sa do toho systému teda zapojí, tak vlastne bude dotovať tú hypotéku a samozrejme celá tá agenda tých 300 ľudí na strane štátu, teraz bohužiaľ prešla na stranu bánk, pretože teda ten program vlastne je nie len tých existujúcich, ale aj tých ktorí ešte do konca toho rozhodného obdobia, čo je rok 2027 im padne vlastne refixácia, takže jednoducho áno banky ešte popritom všetkom budú mať aj ďalšie náklady, ktoré samozrejme vo finále tiež zaplatia ľudia. Tak to už len na doplnenie. Ďakujem pekne

Áno. Ďakujem pekne obom kolegom za faktické poznámky. V podstate kolega Ondro Dostál veľmi pekne za dve minúty zhrnul to čo som tu ja rozprával asi 10 minút. Môžem len a len súhlasiť a ja skutočne prečítam to odôvodnenie, ktoré on síce povedal ale neprečítal. Sú to dve vety alebo veta je to vlastne len jedna, ale dva má dva riadky. Že navrhovaná právna úprava v súvislosti so zmenou systému poskytovania pomoci na zvýšenú splátku úveru na bývanie účinná od 1. decembra 2025. No by ma zaujímalo kto v tom nájde, že sa vlastne ruší celý zákon. Že sa vlastne ruší celá tá forma. Ten jeden z najväčších predvolebných sľubov. No, veď dobre. Každopádne skutočne pre verejné financie, pre ekonomické prostredie je to stále a absolútne súhlasím veľmi dobrá správa. Pod tlakom okolností sa konečne raz spravilo jedno zmysluplné riešenie. No a ja verím, že tá dobrovoľnosť zo strany bánk je taká tá dobrovoľnosť, ktorá nebude nútením, lebo ja viem, že to tam proste tie, tie debaty boli ťažké a ja som ale hovorím, že rád, že dobre, tak našlo sa riešenie. Za mňa vlastne win, win, pretože bankám sa nezvyšuje banková daň, čo inak samozrejme zase len platia ľudia. Kto iný, hej? A zároveň sa teda ruší niečo čo bolo nezmyselné a krivilo trhové prostredie. Takto v tomto novom dobrovoľnom nastavení to bude trhové prostredie kriviť podstatne menej. Takže vlastne dobre. Zvyšuje to mieru slobody. Odstraňuje to hlúposť, s ktorou vláda pred dvoma rokmi prišla. Tento krát normálne ti neviem, či to aj neni na potlesk. Pán minister ďakujem.

.. dá ušetriť, dobre. Mohli daňoví poplatníci proste sa na ne neskladať. To je jedna vec. Druhá vec je, prosím? (Reakcia z pléna.) 41, pardon, pardon. Ďakujem pekne za upresnenie. 41 miliónov. A teda to je jedna vec. Druhá vec sú náklady. To už pán minister taktne zamlčal. A možno by som ho teda požiadal, aby povedal, že koľko to celé stálo. Pretože podľa informácii, ktoré ja mám to vyrobilo asi 300 nových zamestnaneckých miest na ÚPSVaR-e vznikla vlastne nová agenda. Inak tých 300 zamestnancov to je asi také jedno NKÚ, hej. To nie je úplne málo. A potom tá posledná výhrada bola, že jednoducho ono to vo finále nepomáha. Proste, že to človek, ktorý má hypotéku a ktorému teda áno mohli stúpnuť aj úroky na hypotéke jednoducho to nie je človek, ktorý má spadnúť do tej sociálnej siete štátu. Špeciálne v stave, keď je vysoké zadlženie. A ja to tu stále hovorím, že áno aj za predchádzajúcej vlády bolo vysoké zadlženie. Jednoducho a veď bolo treba konsolidovať od začiatku. Čiže ten, to, to nepomáhalo tým, ktorým to pomáhať malo. Čiže takýto návrh v podstate podľa mňa nemal vzniknúť. Takže to najlepšie riešenie sa teda neuskutočnilo. Vznikol, minulo to 42 miliónov na poskytnutej pomoci. Budiš to skončilo u ľudí. Stálo to milióny na prevádzke. To akože už teda je podľa mňa, že úplne zbytočný náklad. A teda vyrobilo to nových zamestnancov, novú agendu a čo ja viem čo všetko. No takže to druhé najlepšie riešenie sa teraz stalo, že sa to zrušilo. Tak výborne. Teším sa kolegovia. Mohli ste tomu spraviť rovnakú reklamu, ako keď ste to zavádzali ale dobre. Tak je to zrušené. Som rád. No ešte by bolo úplne najlepšie, keby to teda bolo zrušené, že bez náhrady. Ale aj tuto teda nie je, že úplne, že najhoršie, pretože banky napriek všetkému, napriek všetkému tlačeniu a poviem prečo vlastne sa na to akože tá dohoda nejak vznikla. Lebo pán minister v lani zvýšil veď tu aj povedal bankový odvod. A tam je kalendár jeho postupného znižovania. To bol vlaňajší sľub pána ministra bankám. No v tohtoročnej konsolidácii si vlastne na ten sľub nejak nespomenul a chcel zvýšiť vlastne alebo zrušiť to znižovanie bankového odvodu čo by bol veľký problém skutočne ďalší problém pre bankový sektor. Tak sa prišlo k nejakej takejto dohode a skutočne ten, ten rozširujúci návrh to vlastne dáva do roviny dobrovoľnosti. Čo sa v tom prvom kroku zasa ťažko sa mi vlastne by to kritizovalo, lebo zvyšuje to mieru slobody. Tak akože v tom takom tom prvom môžem povedať, že banky sa môžu rozhodnúť či do tohto systému pôjdu. Či tým existujúcim klientom, ktorým vlastne štát nejakých tých do tých 150 euro poskytoval ako, ako podporu. Že či v tom banky budú pokračovať alebo nebudú. Tak predpokladám, že boli tlačené. Tak asi do toho nejak pôjdu. Takže dobre na najbližšie dva roky teda ešte nejakú podporu tí ľudia budú mať. Môžeme s tým súhlasiť, nemusíme. Ja hovorím, že takto to byť nemalo. No druhá vec je tá, že ešte a teraz sa zasa obrátim hlavne na voličov koalície. Dobre, rozumiem to vnímanie, že si človek môže myslieť, že teda, keď do toho štát dáva nejaké peniaze, tak reálne pomáha. Ja hovorím najprv predtým ešte berie ale dobre, tak reálne pomáha. Ale teraz tá message toho celého čo sa udialo je, že štát už do toho nedá ani euro a teda nejak, tak má po bankách chce, aby tomu do toho teda dávali nejaké tie peniaze. Dávali tú podporu. No ja hovorím, že teda áno štát má ešte aj sociálnu funkciu a teda dá sa to vnímať do nejakej miery ako podpora. Už tie banky, tam si úplne na rovinu povedzme, že banka je tu na podnikanie a tak to má byť. Základným parametrom a je to aj v zákone napísané. Podnikanie je tvorba zisku. Čiže už myslieť si, že to banky vlastne budú dávať ako nejakú sociálnu pomoc je už, že ale teda úplne, že naivné. A ono to samozrejme zasa skončí, že tí, ktorí dostanú podporu, tak zloží sa na to niekto kto tú podporu nedostal, pretože to akoby neumožní pokles, pokles úrokov na hypotékach. Jednoducho banky si to budú musieť zarátať do svojich nákladov. A niekde kde mohla byť pre všetkých nižšia sadzba hypotéky no nebude, pretože niektorí vyvolení proste budú mať podporu. Ono to tak inak vždy je. Že na podporu pre niekoho vyvoleného. Tých asi 35 tisíc ľudí sa skladajú nejakí ďalší. No to je tá hra takto funguje vždy. No dobre, ale je tu ešte jedna rovina. Prečo to celé hovorím. Prečo sme to aj vtedy kritizovali, že to nemalo vznikať. Prečo vždy kritizujem to zadlžovanie, ktoré tu predvádzal v minulosti Matovič a dneska dvojnásobnou rýchlosťou predvádza koalícia a to je to, že to zadlžovanie práve škodí, hej? Pretože akokoľvek štát do nejakej malej miery nejakému malému množstvu občanov touto pomocou pomohol, tak všetkým ostatným práve tým zadlžovaním, ktorého je aj tento zákon bol súčasťou, práve škodí. Pretože čím sa viacej štát zadlžuje, tým máme vyššie úroky na náš štátny dlh. Navyše to ešte má vplyv na ratingy, ktorý zníženie zase len zvyšuje náklady na štátny dlh a tá hra, tá, tá ekonomická realita je tá, že všetky banky majú ako najmenej rizikovú investíciu štátne dlhopisy a od ich úročenia sa vlastne odvíja úročenie hypoték. To znamená, nech aj idú v Európe úroky dole ale už teda ďalej asi nepôjdu, tak jednoducho úroky na hypotékach na Slovensku sa odvíjajú od úročenia nášho štátneho dlhu a to bohužiaľ zásadne stúpa, hej? A tým, že vláda nevie, nevie riadiť verejné financie, že to zadlžovanie je na úrovni cca 7- 8 miliárd každý jeden rok, tak to zdvíha úroky na hypotékach každému jednému občanovi Slovenska. Chudobnému, ktorý si prvý nejaký štartovací byt proste ide kúpiť. Aj tomu v strednej triede. Aj tým najbohatším. Všetkým vlastne tie úroky na hypotékach zvýšia. Zasa je to smutné v tom, že úroky samozrejme závisia aj od bonity klienta, takže táto situácia, ktorú tu vláda vytvára už dva roky a ide v tom pokračovať aj ďalší rok, škodí najviac práve tým najchudobnejším. Pretože ten s tým štartovacím bytom, ten má najnižšiu bonitu. Taký klient bude mať najvyššie úroky. A ten bohatý samozrejme proste bude mať úroky nižšie. Takže vlastne ten výsledok tých predvolebných sľubov a toho celého vlastne čo sme sa tu teda dostali je ten, že bohužiaľ vláda škodí aj týmto riešením všetkým, ale najviac tým najchudobnejším. Presný opak nejakej tej solidarity, ktorej by sa štát mal ako zásadne zúčastňovať. Takže ja, aby som to nezdržoval, ja to už len uzavriem. Jednoducho s veľkou pompou prijaté veľmi zlé riešenie. Potichúčky, poza búčky a ešte, ešte sa na tom výbore rátalo, že si to ani nikto nevšimneme. Pán kolega to predložil ako nejaký proste pozmeňujúci návrh, že tam niečo ani nepovedal, že to bolo z ministerstva. Ale to už sú detaily. Proste tak bez rečí. Úplne nebolo to nijak avizované v úvodnej reči, v ničom. Že sa to akoby bez nejakého veľkého záujmu, záujmu teda príjme, no. Takto končia populistické predvolebné sľuby a už ďalej k tomu ani nebudem nič hovoriť. Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, nebudem sa venovať ani samotnému zákonu, teda ktorý vlastne je v druhom čítaní, ale budem sa venovať hlavne tomu pozmeňujúcemu návrhu alebo skôr rozširujúcemu návrhu alebo doplňujúcemu návrhu, ktorý teda bol prijatý na finančnom výbore. Aby sme sa uviedli do problematiky, tak tento pozmeňujúci návrh, ale že úplne potichu a úplne obídením celého legislatívneho procesu ruší jeden kompletný zákon. A teraz, že aký zákon? No to je ten zákon a pán minister to spomenul, ktorý po voľbách ako jednu zo svojich vlajkových lodí predvolebných, predstavila a schválila aktuálna koalícia na pomoc ľuďom teda pri zvyšovaní úrokov hypoték. Čiže s veľkou slávou, avizované s veľkou slávou, odvolené a veľmi potichučky zrušené. Ono je to v podstate dobrá správa a takto, ja to postupne aj vysvetlím, len teda chcem ako jasne ukázať, že ako teda sa robí marketing pred voľbami a aká je potom akože vo finále realita po voľbách. Ten zákon samozrejme nebol dobrý a ja začnem tým, že veď my sme ho kritizovali. Ja som ho osobne tu kritizoval, čiže ja sa vo finále viac-menej akože som rád, že sa to zrušilo lebo je to len potvrdenie nezmyselnosti toho návrhu. Čiže, boli tam tri základné pripomienky, že to bude stáť financie, ktoré vo finále v tom rozpočte nemáme. Minister teraz povedal, že to teda stálo za tie dva roky 42 mil. eur. Mohli sa ušetriť. Dobre. Mohli daňoví poplatníci proste sa na ne neskladať. To je jedna vec. Druhá vec je...(Reakcia z pléna.) Prosím? 41. Pardon. Pardon. Ďakujem pekne za upresnenie. 41 mil., a teda to je jedna vec. Druhá vec sú náklady. To už pán minister taktne zamlčal a možno by som ho teda požiadal...

Ďakujem pekne za slovo vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, kolegyne, kolegovia, no skrátené legislatívne konanie, zasa celé je to celé vo veľkej rýchlosti s prílepkami, tomu sa už ani ja nechcem venovať, myslím že predrečníci to povedali podľa mňa dostatočne. Ja sa skúsim zasa venovať tomu, čomu s tu fakt veľmi málo venujeme. Áno, ja rozumiem, je to populárne, je to do nejakej miery samozrejme aj potrebné, je to aj populistické proste, debata je áno, energopomoc ide 435 mil. občanom. 90 % plus, Robert Fico pre istotu hovorí 95 % plus, aby nedajbože žiadneho svojho voliča nevynechal, aj toho bohatého, ale vôbec sa tu nehovorí skutočne o tej prvej časti príbehu. O tom, že tých 435 mil. nezvesila pani ministerka zo skrine, ani ich neobrala zo stromu a ani ich nevytlačila na tlačiarni. Jednoducho tie peniaze treba niekomu zobrať. A môžme sa teraz baviť o tom, či sa to zoberie európskym daňovým poplatníkom, alebo tým slovenským alebo aj aj, výsledok je stále rovnaký. Ľudia sa musia na to zložiť a teda nejakým ľuďom sa to dá. Ale to nie sú, že ešte to by sa možno dalo pochopiť, že jedni ľudia sa zberajú a tým druhým, ktorí potrebujú sa to dáva. To je solidarita, to inak máme aj my v názve. Ale tu je to o tom, že 95 % plus, alebo 90, 95 % ľudí to má dostať a jednoducho ale tiež sa to aj všetkým berie. Ja použijem príklad. Zdravotné odvody práve zvýšila aktuálna koalícia, zvýšila ich o jeden percentuálny bod, je to asi 360 mil. eur. Zaplatia ich všetci zamestnanci, zaplatia ich všetci SZČO, to znamená živnostníci aj všetci ostatní. To znamená zasa s prehľadom môžeme povedať, že 90 % plus ľudí tieto odvody zaplatí a tieto peniaze, týchto 360 mil. odvedie do štátneho rozpočtu, resp. teda do verejných rozpočtov. No dobre, to je jedna časť a ešte použijem 86 mil., čo je tá jedna štvrtina potravín, ktorá sa presúva z 19 % DPH na 23 % DPH. To by malo byť podľa výpočtov ministerstva financií 86 mil. Keď to celé zrátam, tak je to 446 mil. sa ľudia vyzbierajú a na energopomoc 435 rozdáte. Takto by to bolo jedna k jednej. Takto by sme ešte mohli povedať, že teda sa ľudia vyzbierali a dá sa. No, realita je tá, že ešte k tomu by som tu mohol menovať za ďalšiu miliardu ďalších vecí, ďalších zvýšení daní, odvodov, všetkého, čo sa musia ľudia zložiť. Takže realita je tá a bohužiaľ tak to funguje, že väčšinou sa ľudia vždy podstatne viac vyberú a všetci a podstatne menej sa im dostane naspäť. Čiže toto je to, voči čomu mám tú základnú výhradu a chcem tu povedať, že takto by to nemalo byť. Som presvedčený, že správne riešenie by bolo nezvyšovať zdravotné odvody, nezvyšovať DPH a prísť sem s energopomocou pre skutočne pre 10, 15 % domácností, ktoré sú na tom najhoršie a ktoré to reálne potrebujú. To by bolo normálne správne riešenie, ktoré podporí ekonomiku a zároveň pomôže chudobným. No, nestalo sa, ale toto riešenie, ako ho máme práve má ešte ten problém, že ja sa dosť bojím, že práve či tých 10 % tých najchudobnejších či vôbec niečo dostane. A ak dostane, dostane veľmi málo a tým pádom sa to len nedáva do režimu, že tu mi to zoberú a tu mi to vrátia, ale tí najchudobnejší, tí skutočne všetci zaplatia DPH, pretože jednoducho aj títo ľudia kupujú potraviny a všetci zaplatia zdravotné odvody, pretože aj samozrejme aj chudobní ľudia chodia do práce. Ale sa obávam, že tých možno 10 % alebo nejaké percento najchudobnejších sa vôbec nedostane k tej pomoci, pretože nikde tam nečítam o tom, že už to tu viackrát bolo spomínané, ten kto kúri drevom, tam nie je žiadna energopomoc, ktorá by sa viazala, že vám niekto zadotuje cenu dreva. Kúri sa, možno je to divné tu u nás v Bratislave, ale kopu ľudí stále kúri ešte aj uhlím. Ďalšia vec proste, kde títo ľudia sa nedostanú. Potom je tu možno nejaké množstvo ľudí, ktorí sa vôbec k tomu nedostanú, lebo proste sa nejak nekvalifikujú kvôli rôznym ďalším problémom s bývaním, so všetkým. Čiže ten problém je ten ešte ďalší, že hrozí, že tí najchudobnejší sa skutočne k tej pomoci vôbec, vôbec nedostanú. Ďalšia mrzutosť je tá, že človek by čakal, že teda keď sa bavíme o adresnej o energopomoci, že ten zákon bude definovať, že čo je to tá energetická chudoba, ako je tá domácnosť, kedy vlastne je energeticky chudobná, alebo v energetickej núdzi alebo teda potrebuje tú dotáciu, to tam tiež vôbec, vôbec, vôbec nie je. No a posledná vec, ktorej sa stihnem venovať je to, že nielenže sa teda zoberie a dá, ale bohužiaľ sa vždy pri takýchto operáciách veľa peňazí minie, stratí, je tam potenciál na korupciu, jednoducho tuto bude treba vymyslieť ale že obrovský softvér, ktorý to celé dokáže zúradovať, ktorý vytlačí tie milióny listov, alebo pošle tie milióny potrebných e-mailov. Bude tam treba urobiť obrovský zásadne dôležitú ochranu týchto čísel. To nehovorím ja, hovoria odborníci na IT zabezpečenie, že je to fakt veľmi, veľmi nebezpečné, to množstvo tých informácií a zároveň je to drahé, aby sa to ochraňovalo. Takisto samozrejme množstvo úradníkov sa tomu bude venovať. Aj v písomnej rozprave som rozprával o tom, že vlastne okresné úrady dostanú nový odbor. Tam samozrejme budú musieť byť noví zamestnanci, to zasa bude stáť financie, tí budú riešiť otázky okolo toho, reklamácie okolo toho. Tento zákon vytvára vôbec vlastný systém, akoby tých reklamácií alebo teda keď človek nesúhlasí s tým. Akože skutočne, že toto takto by to byť nemalo. A potom ešte aj keď dostane tá skutočne chudobná domácnosť, lebo skutočne sú ľudia, ktorí majú hlboko do vrecka, dôchodcovia, ktokoľvek, ktorí už dnes kúria na 16 stupňov, robia všetko tak, aby čo najmenej zaplatili na energie, čiže tí už dnes šetria, ale tí tu pomoc dostanú v najnižšej hodnote vo finále, lebo však bude sa úmerne brať ich skutočný k dnešnej spotrebe, alebo teda tomu, kde žijú. A zasa do tých 95 % fakt padnú práve tí bohatší, čiže toto sú všetko argumenty, ktoré jednoducho z tohto celého robia podľa mňa morálny hazard. Jednoducho priemerne chudobnejší sa budú skladať vlastne na pomoc pre bohatších, presne takto by to byť nemalo. Aby som len nekritizoval, tak sme pripravili v Saske jeden pozmeňujúci návrh, ktorý teda, keď už nemáme moc to samozrejme celé, lebo ja som presvedčený, že toto je neopraviteľné a že by to malo byť úplne inak, tak skúsiť to aspoň vylepšiť. Dávam tu dva návrhy, dva nové paragrafy, s ktorými sa podľa mňa nedá nesúhlasiť a dávam možno aj pani ministerke na zváženie, či by skutočne nepodporili aj koaliční poslanci tento pozmeňujúci návrh. No jeden paragraf teda je limit prevádzkových výdavkov a vyhodnotenie efektívnosti. To znamená, teda dávam pozmeňujúci návrh, ktorý by zaviazal vládu, teda resp. ministerstvo hospodárstva, aby sa dalo nejaké percento, ktoré vlastne bude znamenať, že koľko môže tá energopomoc stáť. Úplne príklad, aby sa nestalo, že keď sa pomôže 95 % domácnostiam, aby celý ten manažment toho celého nestál že ďalších 10 % hodnoty, tým pádom by sa táto pomoc stala drahšia, ako plošná bez nejakých týchto veľkých, veľkej business intelligence, ktorú do toho chcú dať. Takže jednoducho navrhujem v tomto pozmeňujúcom návrhu, aby tam bol strop nákladov, ako teda percento z tej sumy, ktorou sa ide pomôcť a to by mohli byť maximálne náklady na tú pomoc. Riešim to tam samozrejme aj tak, že ten prvý rok viac, lebo však áno, chápem, že sa niečo musí vytvoriť a potom ďalšie roky menej. No a B, teda ďalší paragraf je, aby bola vláda zaviazaná a ministerstvo hospodárstva, následne vláda bola zaviazaná, vypracovať správu o efektívnosti, aby jednoducho potom následne do Národnej rady sem prišla správa a vyhodnotila sa, komu bolo pomožené, ako sa pomohlo, koľko to celé stálo, jednoducho aby si tu vedela koalícia, akákoľvek jedného dňa bude, aby vedela posúdiť, či to celé bolo efektívne a či to skutočne pomohlo tomu, komu to má pomôcť, ale aj opačne, či sa neminuli zdroje daňových poplatníkov na pomoc niekomu, kde to skutočne efektívne nebolo. Takže toto je odôvodnenie môjho pozmeňujúceho návrhu. Poprosím pána predsedajúceho o zastavenie času a prečítam samotné znenie pozmeňujúceho návrhu.
Pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Mariána Viskupiča k vládnemu návrhu zákona o adresnej energopomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 1009)
V čl. I, sa za § 13 vkladajú nové § 14 a 15, ktoré znejú:
§ 14
Limit prevádzkových výdavkov a vyhodnotenie efektívnosti
(1) Prevádzkovými výdavkami systému adresnej energopomoci sú najmä výdavky na vývoj, prevádzku a údržbu informačných systémov, spracúvanie údajov, personálne zabezpečenie, komunikáciu s príjemcami, zmluvné služby a audit.
(2) Prevádzkové výdavky podľa odseku 1 nesmú v kalendárnom roku presiahnuť 3 % z celkového objemu finančných prostriedkov skutočne vyplatených na adresnú energopomoc v danom roku; v prvom kalendárnom roku účinnosti tohto zákona najviac 4 %.
(3) Vykonávací predpis podľa tohto zákona nesmie rozšíriť alebo obísť limit prevádzkových výdavkov podľa odseku 2.
§ 15
Správa o efektívnosti adresnej energopomoci
(1) Ministerstvo hospodárstva do troch mesiacov po uplynutí 12 mesiacov účinnosti tohto zákona zverejní Správu o efektívnosti adresnej energopomoci a súčasne ju predloží Národnej rade Slovenskej republiky.
(2) Správa obsahuje najmenej:
a) celkové prevádzkové výdavky a ich podiel podľa § 14 ods. 2,
b) počet obslúžených domácností a jednotkové prevádzkové náklady na domácnosť,
c) porovnanie celkových nákladov systému s referenčným scenárom plošnej pomoci pri rovnakom rozsahu podpory a použitú metodiku.”.
Nasledujúce paragrafy sa primerane prečíslujú.
Ďakujem pekne pán predsedajúci, skončil som.

Ďakujem pekne za slovo. Kolegyňa Juríková, fakt výborné vystúpenie. Čo? A, dobre, pardon, (Smiech.) Jurík. No, nech sa, nech sa vrátim, každopádne, rozprávame tu o tom, že komu sa bude pomáhať. Tie, kde sa tie peniaze minú, ale treba vždy hovoriť ten, tú prvú časť príbehu, peniaze nerastú na stromoch, nedajú sa oberať, treba ich niekomu brať. A vlastne toto je ten princíp tej pomoci je tak plošný, že to je presne rovnaké na tej strane, že to všetci ľudia zaplatia a v podstate plus, mínus všetci ľudia dostanú. Len dva príklady. Na zdravotných odvodoch zaplatia ľudia o 360 miliónov viac všetci ľudia lebo zamestnanci, lebo živnostníci a napríklad, na zvýšení dépéháčky na tých potravinách je to 86 miliónov plánovaných, to je spolu 446 miliónov, energopomoc 435 vlastne všetkým zoberiem, všetkým dáme. Bodaj by to bolo len takto. Len tie ďalšie opatrenia komu sa berie, sú ešte za ďalšiu miliardu k tomu, hej. Takže o tomto to je, že vždy každú energopomoc zaplatia ľudia, preto ju treba dávať len tým, ktorí sú skutočne energeticky chudobní, a preto aj mne tam chýba presne to čo si povedala, že veď ten zákon o energopomoci nedefinuje vlastne energetickú chudobu, respektíve domácnosť, ktorá je v stave energetickej núdze, to, to by tam určite, určite, určite malo byť. No a ešte si skúsim len tak zafilozofovať, že či náhodou ten prílepok, ten pozmeňovák nebol vlastne na to, aby sa zamerala pozornosť inde a vlastne, že aby sa odchádzalo od témy, tak sa vlastne ešte pridal takýto fakt, že nezmyselný a nesúvisiaci prílepok. A prepáč, ešte raz. (Smiech.)

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Kolegyne, kolegovia, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený výborom za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií a Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbor pre financie a rozpočet a tiež ústavnoprávny výbor. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre financie a rozpočet, zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh zákona prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne.
Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, ako som už uviedol v úvodnom slove, vláda si dlhodobo neplní povinnosti, ktoré jej ukladá ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti a, samozrejme, ešte predtým je problém so všetkými tými parametrami, hej, že máme prekročený dlh a že teda naše verejné financie sú vo veľmi, veľmi zlom stave. No ale práve tento zákon, tento ústavný zákon bol prijatý práve preto, aby sa zabezpečila dlhodobá udržateľnosť verejných financií, no a v čl. 5 nadstavuje presné pravidlá, ako sa má vláda pri stúpajúcej úrovni dlhu správať a ako má postupovať. Tie sankcie, ktoré vláde pri stúpajúcej úrovni dlhu vznikajú, už sú, samozrejme, logicky odstupňované a ak by si vláda naozaj poctivo a zodpovedne tento návrh napĺňala, nemuseli by sme byť v situácii, v akej sme sa ocitli. Len pre úplnosť, dneska som tu už rozprával o rozpočtovej rade a rozpočtových pravidlách, ale teda pre úplnosť poviem, že tie sankcie na rastúci dlh začínajú v momente akonáhle je dlh vyšší ako 40 % hrubého domáceho produktu. No a smutná realita je, že teda sme na Slovensku a za rok, rok, za rok 2024 by dlh mal byť na úrovni 59,3 % hrubého domáceho produktu. No a pre tento rok, pretože sa to meria vždy na konci roka, už samotná Rada pre rozpočtovú zodpovednosť odhaduje, že už presiahneme 60 % hrubého domáceho produktu. Samozrejme, jednoducho sme už dlho, dlho v najvyššom pásme, to je jasné.
Celá odborná verejnosť hovorí, že je potrebné začať robiť reálne opatrenia, ktoré zvyšovanie dlhu zastavia a zároveň prinesú rast v našej ekonomike, myslím si, že dnes som o tom už rozprával ikskrát a dnes sme tu aj spolu s kolegami, či Ondrom Dostálom alebo aj ďalšími mojimi kolegami, priniesli viacero konkrétnych návrhov, ktoré by teda vylepšili stav verejných financií a zároveň by priniesli rast ekonomickej aktivity, a ktoré by teda jednoducho zvýšilo rast hrubého domáceho produktu.
No ale opäť sa teda vrátim k zákonu o rozpočtovej zodpovednosti a povinnostiam, ktoré z neho vláde vyplývajú, a teda jednou z nich je aj povinnosť vlády predkladať na rokovanie Národnej rady návrh opatrení na zníženie dlhu. No vláda si túto svoju povinnosť plní fakt len formálne alebo vôbec a tak napríklad v minulom roku predložila vláda, samozrejme, reprezentovaná v tomto prípade ministerstvom financií, návrh opatrení, ktorý bol naozaj stručný a žiadne reálne opatrenia nepriniesol. Malo to asi tri strany, pokiaľ si dobre pamätám, a jednoducho fakt to bolo nejaký popis stavu a počet opatrení reálnych tam bol proste nula, jednoducho tam nebolo nič, hej. Ale to, že hovorím teda, že to bolo len formálne, tak to nie je len konštatovanie mňa, ale aj konštatovanie samotných predstaviteľov Rady pre rozpočtovú zodpovednosť.
No a preto predkladáme aj s kolegami toto uznesenie a vyzývame vládu, aby si svoju ústavnú povinnosť začala plniť a predložila za tento rok návrh opatrení reálnych, takých, ktoré by teda naozaj pomohli. Je to smutné aj v tom, že ono tu nejaké opatrenia pre budúci rok reálne už máme, hej, volá sa to konsolidácia tri, ale, bohužiaľ, to proste nie sú reálne opatrenia, to je režim, že dvakrát sa vláda pokúsila takýmito opatreniami znížiť deficit, no dvakrát to dopadlo, že sa žiadny deficit neznížil a, bohužiaľ, rovnaké opatrenia neprinesú žiadny iný výsledok, bohužiaľ. Samozrejme, ešte v kombinácii s tým, že vláda svoje výdavky zvyšuje, zvyšuje aj vlani, aj tohto roku a, bohužiaľ, bude to fakt aj pre budúci rok. No ale každopádne proste ani ten samotný návrh opatrení tu skutočne nebol.
Predložila sem vláda skutočne miliardové opatrenia, ktoré ale fakt zničia živnostníkov, dotknú sa všetkých, negatívne sa dotknú všetkých pracujúcich na Slovensku, a vrátim sa teda k tomu, že keď sa o tom diskutovalo, keď sa teda malo diskutovať o nejakých reálnych opatreniach, no tak proste bola rozprava opakovane, opakovane useknutá, skrátená a to sa stále bavíme len o tom, že ste našli tú cestu, v úvodzovkách cestu, ako má 1,4 mld. eur zaplatiť, zaplatiť zasa raz spoločnosť, ľudia, firmy, živnostníci. A tá debata, tá skutočná debata, ktorú si pýtame aj v tomto uznesení, ale ktorú sme si pýtali aj v rokovaniach, v rokovaní o konsolidácii, ktorú si pýtame dlhodobo, už vlani sme ju, samozrejme, pýtali, je to, že ako má štát šetriť na sebe. Okrem dvoch slajdov, aby som bol presný, ministra financií, kde nie je nič konkrétne, je tam teda tá suma, že by to malo byť 1,3 mld., ale proste nič. Nič, nič, minister hovoril, že do týždňa bude mať výsledky, tabuľky, ale žiadne výsledky nie sú, nič nie je známe. Proste, bohužiaľ, zasa, áno, koalícia dokázala prijať to, čo má zaplatiť niekto iný, ale to, čo by sa dotklo samých seba, proste tu jednoducho vôbec, vôbec nič z toho nemáme. Vôbec nevieme, či bude šetriť na nejakých službách, na nejakých výdavkoch, či sa budú škrtať nezmyselné výdavky, či vláda pôjde do znižovania zamestnanosti a či bude skutočne nejaké konkrétne šetriace opatrenia vôbec stanovovať, aby sa vôbec niečo dalo aj skontrolovať. Proste to nevieme, nevieme o tom proste nič.
Čo zasa vieme a čo tu žijeme, že máme miliónové oslavy, kde sa bežný človek ani nedostane. Máme oslavy, kde pozvánka na ňu je jednoducho vidieť tam najvyššími, najväčšími písmenami len slová Matúš Šutaj Eštok a ešte potom kde to bude, ale proste všetko ostatné je malými písmenkami, čiže to, hovorím, to sú fakt oslavy samých seba. Občania, daňoví poplatníci platia desaťtisícové letenky pre ministerku kultúry, platíme nezmyselné peniaze za napríklad aj nezmyselnú Kotlárovu analýzu a naozaj predkladáme toto uznesenie aj preto jednoducho, že si vláda neplní svoje ústavné povinnosti, ale aj preto, že my ako zákonodarný orgán máme fakt limitovanú možnosť o konsolidačných návrhoch diskutovať.
No výsledkom, ale teda výsledkom toho, čo tu máme, lebo teda, bohužiaľ, z tých konsolidačných opatrení nejaký výsledok je, že teda bola prijatá séria opatrení, ktoré škodia normálne že všetkým, ekonomike, ľuďom, malým firmám, veľkým firmám a potom ďalšie, čo akoby to celé rámcuje, je, že keď tie opatrenia minister financií predkladá, tak tam povie, že on vlastne nemá žiadnych poradcov, že on, on sa vlastne neradil a, bohužiaľ, akože toto je to priznanie toho faktu. Nevideli to zamestnávatelia, nevideli to odborári, minister sa neradí s ľuďmi, ktorí by mu mohli povedať na rovinu. Lebo to, že mu radia ľudia z ministerstva, je samozrejme okej, ale to sú jeho podriadení, tí proste fungujú štýlom, ako sme sa zasa dozvedeli na rokovaní výboru, keď som sa pýtal, že prečo sa zvyšuje daň z, poistná daň, daň z poistenia neživotného, no tak štátny tajomník povedal, že no politické zadanie. Dostal úlohu zvýšiť poistnú daň o 2 %, hej. No tak akože no presne takto to je, toto je výsledok toho, keď minister financií nemá poradcov. Pretože vlastným ľuďom proste zadáva úlohy a vybavené, hej. Takže toto všetko ono, ono to je zarámcované a, bohužiaľ, je to, smeruje to k nejakému výsledku a ten nejaký výsledok bude pokračovanie devastácie Slovenska.
Skutočne tak preto chcem už asi na záver mojich viacerých dnešných vystúpení, už mám len jedno spravodajcovanie, vyzvať Národnú radu, kolegov, ale teda hlavne vládu, lebo o tom je to uznesenie, aby ste fakt začali postupovať tak, ako vám prikazuje ústavný zákon, a takisto chcem poprosiť kolegov naprieč politického spektra o podporu tohto uznesenia. Fakt ide o nás, ide o naše peniaze, o peniaze daňových poplatníkov, peniaze každého jedného občana Slovenska bez ohľadu na to, ktorú stranu volí.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Vladimíry Marcinkovej, Vladimíra Ledeckého a Mariána Viskupiča na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k ústavnému zákonu č. 493/2011 Z. z. o rozpočtovej zodpovednosti a povinnostiach z neho vyplývajúcich.
Toto uznesenie predkladáme na rokovanie Národnej rady a vyzývame v ňom a žiadame vládu, aby si dôsledne a dôkladne plnila povinnosti, ktoré jej plynú z ústavného zákona č. 493/2011 o rozpočtovej zodpovednosti. Vláda si totiž dlhodobo tieto povinnosti neplní, respektíve plní ich len formálne, čo vzhľadom k dôležitosti tohto zákona a vôbec k dôležitosti stavu verejných financií považujeme za neakceptovateľné. No a viac o tomto uznesení a dôvodoch jeho predloženia poviem v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvý.
Ďakujem pekne, pán predseda, skončil som.

Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predseda, ctené kolegyne, kolegovia, tak, stojím tu opäť a s ďalším návrhom úplne konkrétneho opatrenia, ktoré má zásadný konsolidačný potenciál. Opäť tuná dneska už asi piatykrát reagujem na to, že ak počúvame takú tú frázu z koalície, že opozícia neprichádza so žiadnymi konkrétnymi riešeniami, so žiadnymi návrhmi, ktoré by pomohli Slovensku, tak opäť už piatykrát hovorím, že nie, prichádzame s takýmito návrhmi, prichádzame so zmysluplnými riešeniami, prichádzame skutočne s návrhmi, ktoré by zvýšili ekonomickú aktivitu, reálne pomohli hospodárstvu, reálne zvýšili hospodársky rast, zvýšili by konkurencieschopnosť Slovenska a zvýšili by, aby som to dotiahol do tej koncovky, zlepšili by život ľudí, zlepšili by život firiem, nechali by občanom v peňaženkách viac peňazí preto, pretože by platili nižšie dane. Toto je podľa mňa cesta, ktorá je jediná možná, aby sme sa dostali preč z týchto momentálne veľmi ťažkých časov, ktorými nás akože fakt gniavia tie nezmyselné, respektíve škodlivé konsolidácie, ktoré nám ordinuje minister financií.
Ja som tento návrh zákona vlastne písal a predkladal ešte v čase, keď ešte vôbec nebolo zrejmé, že až kam sa odváži minister financií ísť, kde teda napríklad pre budúci rok nastavuje sadzby dane pre príjem z fyzických, dane z príjmu fyzických osôb až na 30 a 35 %. Skutočne vytvára nové, nové daňové pásma a zavádza fakt že až drakonickú 35-percentnú sadzbu. Popritom ešte, samozrejme, sa znižujú tie pásma, kde vlastne to zdanenie bolo nižšie, čiže ono to nie je len, že tí najlepšie zarábajúci budú mať až 35-percentnú sadzbu dane, ale ešte aj tí menej zarábajúci, ktorí povedzme boli v základnej sadzbe dane, sa presunú do tej 25-percentnej skôr, pretože ten daňový základ sa tam znížil.
Čiže toto sú proste úplne, úplne že škodlivé opatrenia, ktoré fakt vyháňajú tých najšikovnejších, najschopnejších, najskúsenejších, najkľúčovejších zamestnancov mimo Slovenska. Toto proste je fakt, ktorý sa jednoducho jasne ukazuje a ešte sa, bohužiaľ, výrazne zvýrazní pre budúci rok. Zasa, myslím si, že nie je to, že to hovorím len ja, ja si myslím že v poslednom období ste určite všetci zachytili viacero vyjadrení rôznych zamestnávateľských zväzov, či to bolo RUZ-ká, alebo AZZ-ká, AZZZ, proste všetci hovoria to isté, že tieto daňové a odvodové zvyšovania sú úplným peklom pre Slovensko. Ako ak sa určite na niečom zhodneme všetci analytici, zamestnávatelia, dokonca aj odborári, tak na Slovensku je vysoké daňovo-odvodové zaťaženie. No pre budúci rok s ním vláda robí to, že zvyšuje daň z príjmu, to znamená, že zvyšuje daňové zaťaženie práce a zvyšuje zdravotné odvody, takže zvyšuje odvodové zaťaženie práce. A jednoducho problém rieši, v úvodzovkách, jeho zväčšením. Takto to fungovať skutočne nemôže, preto ten náš návrh, ten môj návrh, ktorý predkladám, robí presný opak. Znižuje sadzbu dane či už z príjmu fyzických osôb, o ktorých som teraz hovoril, alebo aj dane z príjmu právnických osôb na plochých 19 %. Jednoducho zásadne to zjednoduší daňový systém, zruší to tieto rôzne pásma, zruší to veľa priestoru na rôzne optimalizácie a keď sa teraz posuniem k dani z príjmu právnických osôb, tak tú základnú teraz na Slovensku 24-percentnú sadzbu dane, ktorá je inak že najvyššia zo všetkých postkomunistických krajín a je to jeden z dôvodov, prečo tu priamu zahraničnú investíciu nikto už dva roky nevidel, a toto by nám takisto teda vedelo zásadne pomôcť.
Aby som bol úplne presný, tak nezavádzame že úplne rovnú daň, pretože dnes máme v našom daňovom systéme pre malé firmy a malých živnostníkov nižšie sadzby dane, hej, 10 a 15 %, tieto zachovávam. Tá situácia je jednoducho tak zlá, že skutočne pre tieto malé firmy zachovávam tú nižšiu daň. Čiže tento návrh zákona na 100 % všade tie dane znižuje, hej? Nemôžu byť tie, že ale veď tu by si malým zasa zvýšil. Takže skutočne aj toto je akože zachytené a ošetrené tak, aby to dávalo celé zmysel. Rozumiem, ďalšia výhrada môže byť, že no veď ale keď znížiš dane, bude v štátnom rozpočte menej peňazí. Na prvý pohľad sa to tak javí, ale ja hovorím, že verme aspoň veciam, ktoré sa už stali. Ak sa pozrieme, tak vlastne v roku 2024 začalo platiť, začala platiť rovná daň, vtedy to teda bola rovná daň dokonca ešte aj s dépeháčkou, o tom teraz nehovorím, ale tiež to bolo o tom. Vtedy bola najvyššia sadzba, myslím, že 43 %, 43 %, hej, a znížilo sa to na 19. Presne tie debaty boli o tom. Krachne nám štát, nebudú dane, nebudú dane, nebudú príjmy z daní, celé zle, to nemôže fungovať. Tá história ukázala, že už prvý rok, už za ten samotný rok 2024 boli daňové príjmy vyššie ako rok predtým. Vyššie ako rok predtým. Proste prečo sa to tak deje? Lebo jednoducho ak máte fakt 35, budem už zasa hovoriť o tých aktuálnych číslach, ak máte 35-percentnú sadzbu dane, tak jednoducho tú sadzbu má fakt väčšinou človek, ktorý je dostatočne šikovný, dostatočne schopný a aj dostatočne mobilný, aby niečo s tým urobil. Jednoducho aby tú sadzbu neplatil. Takisto ak majú firmy platiť 24-percentnú sadzbu dane, a to sa ešte nebavme, že banky majú bankový odvod, že rôzne ďalšie regulované odvetvia majú zasa ešte ďalší dodatočný daňový odvod. Jednoducho tie firmy vo finále že teda navyše budú mať nižšiu aktivitu, ale aj nájdu cestu, proste nájdu cestu, ako zaplatiť daňové optimalizácie, ako proste uniknúť z toho drakonického zdanenia, hej? A toto všetko, a to, samozrejme, stojí peniaze tie formy, čiže čím nižšie je to daňové zaťaženie, tým je väčšia vôľa platiť dane. Pretože jednoducho sa to viac oplatí a jednoducho proste je to, je to lepšie.
Čiže fakt verme aspoň tomu, čo sa už stalo. Skutočne tie nižšie daňové sadzby znamenali zásadný rast príjmov štátneho rozpočtu. Ale to je len to á. Zároveň to znamenalo to, že sa zásadne zvýšila ekonomická aktivita. Že sme zrazu začali byť zaujímaví pre zahraničie, vtedy to, samozrejme, bolo ešte jednoduchšie o to, že sme mali kopu disponibilnej pracovnej sily, ale jednoducho začali byť investície, začala proste tá ekonomika šliapať a my sme mali roky, kedy bol normálne, že rast bol 7-8 %. Proste my sme, Slovensko rástlo rýchlejšie ako Čína. My sme, vtedy sme dobiehali, ale zásadne dobiehali, konvergovali sme k Európe, aj Česko, hej. Česko vtedy pozeralo na nás, Česko sme dobiehali, boli parametre, kedy sme ho proste v tom období, možno 8-9 v podstate skoro dobehli. A pozerali sa, celý svet sa pozeral na nás, že čo to Slovensko vlastne robí, stredoeurópsky tiger nás volali, hej. Toto všetko sme tu už mali a toto všetko bolo spôsobené paradoxne, kolegovia, znižovaním daní, znižovaním daní a nasledovalo po dlhom období zvyšovania daní, hej. A dnes sme už v situácii, že tento rok máme daňové zaťaženie, alebo pre budúci rok budeme mať daňové zaťaženie také, že už sa dá porovnať len s rokom 1996. Proste vtedy, keď boli akože brutálne vysoké dane. Fakt to nefunguje, čím vyššie dane, tým nižšia ekonomická aktivita. A týmto smerom idete, čiže. Toto je cesta, zasa rozumiem, že asi teraz koalícia neschváli niečo, keď pre chvíľkou schválila sadzby na raz takej úrovni, ako navrhujem ja, ale už aspoň to, aby to tu zaznelo a jednoducho či vy alebo my po voľbách, jednoducho to bude treba zaviesť. Tá cesta zvyšovania daní, až žmýkania toho pomaranča, ktorý je už takmer úplne suchý, jednoducho je na konci. Normálne že tento model ste vyčerpali a pre budúci rok je vyčerpaný nie že na 100 %, je vyčerpaný na 110 % a padne nám to tu celé fakt na ústa.
Takže toľko k tomu, som presvedčený, že cesta je podporovať ekonomickú aktivitu a toto je návrh, ktorý týmto smerom ide a dáva, dával by pri prijatí Slovensku šancu na úspech.
Ďakujem pekne za pozornosť.